Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200076
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8023200076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso
ako člen senátu vo veci žalobcu: DENNY TRANS, s.r.o., IČO: 48 211 311, Sedlice 180, zastúpeného:
WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47 257 164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
z 13. decembra 2022, č. 45007-3/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-6Sa/4/2023-78 z 18. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol v apríli 2022 zamestnávateľom
zamestnancov, ktorí boli účastní na sociálnom poistení. V máji 2022 podal pobočke žalovanej v
Prešove mesačný výkaz poistného za apríl 2022, v ktorom okrem iného uviedol, že dátumom výplaty
príjmov zamestnancov je 31. máj 2022, poistné však do tohto dátumu neodviedol. Okresný súd Prešov
uznesením z 18. mája 2022, ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 24. mája 2022,

začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Ďalším uznesením, ktoré bolo uverejnené vo vydaní zo
17. júna 2022, okresný súd povolil jeho reštrukturalizáciu.
2. Po začatí reštrukturalizácie pobočka žalovanej rozhodnutím z 13. júla 2022 predpísala žalobcovi
poistné za apríl 2022 v celkovej sume 5.557,86 €. Napriek odvolaniu žalobcu ústredie žalovanej
preskúmavaným rozhodnutím z 13. decembra 2022 potvrdilo rozhodnutie pobočky. Zdôraznilo, že
ustanovenie § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ukladá
zamestnávateľovi, aby podal výkaz poistného, v ktorom uvedie aj dátum výplaty príjmov. Na základe

neho mal žalobca odviesť poistné do 31. mája 2022 a vydané rozhodnutie o jeho predpísaní je len
deklaratórne. Povinnosť platiť poistné vzniká priamo zo zákona a stalo sa splatným až po začatí
reštrukturalizačného konania. Keďže nejde ešte o výkon rozhodnutia, ale len predpísanie poistného,
reštrukturalizácia mu neprekáža.
3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. PO-6Sa/10/2022-88 zrušil preskúmavané rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie pobočky z 13. júla 2022. Na odôvodnenie zdôraznil, že od účinnosti zákona č.
377/2016 Z. z., teda od 1. marca 2017, už ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii viaže vznik pohľadávky na okamih, kedy bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takúto
pohľadávku. Argumentácia žalovanej nezohľadňuje túto zmenu a je postavená výlučne na zákone č.
461/2003 Z. z. Správny súd odkázal na rozsudok sp. zn. 7 Ssk 17/2022, v ktorom tunajší súd vyjadril
právny názor, že pohľadávka na poistné podľa § 129, § 138 ods. 1 a § 139 ods. 1 zákona č. 461/2003Z. z. vzniká uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľ tak
môže odviesť poistné prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, čiže v prerokúvanej veci 1.
mája 2022. Tento okamih je okamihom vzniku pohľadávky na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.

Pretože reštrukturalizačné konanie začalo 24. mája 2022, vznikla táto pohľadávka pred jeho začatím a
podľa § 120 ods. 1 cit. zák. sa mala uplatniť prihláškou v ňom.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci

na ďalšie konanie. Zopakovala, že okamih vzniku pohľadávky na poistné sa musí posudzovať nielen
podľa § 138, 139, 141, 142 a 143 zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj podľa § 231 ods. 1 písm. e) cit. zák.,
podľa ktorého zamestnávateľ musí predložiť žalovanej výkaz poistného. To je predpokladom určenia
výšky odvodovej povinnosti zamestnávateľa a bez jeho predloženia žalovaná o tejto výške nevie. Ak
by jej pohľadávka vznikla od 1. mája 2022, od tohto dátumu by mohla požadovať jej splnenie a musela
by žalobcu viesť v zozname dlžníkov, čo podľa nej potvrdzuje aj ustanovenie § 170 ods. 21 zákona č.

461/2003 Z. z. Formulácia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nedáva jasnú odpoveď na okamih vzniku
verejnoprávnej pohľadávky, pretože na rozdiel od súkromnoprávnej pohľadávky nie je ustanovené, že
jej vznik sa posudzuje bez ohľadu na splatnosť.
5. Žalobca sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2017 sa pohľadávky v

reštrukturalizáciizásadneuplatňujúprihláškou,akzákonneustanovujeinak.Takýmustanovenímjenapr.
§ 120 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého sa prihláškou neuplatňujú okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči
dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (tzv. prednostné pohľadávky). Reštrukturalizačné konanie
sa podľa § 113 ods. 3 cit. zák. začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v
Obchodnom vestníku; účinky zverejnenia podľa § 199 ods. 9 cit. zák. nastávajú nasledujúci pracovný

deň po zverejnení, teda po dátume príslušného vydania Obchodného vestníka (§ 7 ods. 2 zákona č.
200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov). V prerokúvanej veci uznesenie
o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobkyni bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 24. mája
2022, účinky zverejnenia nastali 25. mája 2022 a týmto dňom bolo konanie začaté v zmysle § 113 ods.
3 cit. zák. V kasačnom konaní zostala spornou už len právna otázka, či pohľadávka žalovanej vznikla v

tento deň alebo neskôr, teda počas reštrukturalizačného konania. Naopak, žalovaná v kasačnom konaní
nenamieta, či okolnosť, že pohľadávka mala alebo nemala byť uplatnená prihláškou, má alebo nemá
vplyv na oprávnenie žalovanej vydať rozhodnutie o jej predpísaní počas reštrukturalizačného konania.
8.Veľkýsenáttunajšiehosúdusavrozsudkusp.zn.19SVs1/2023zaoberalvzťahomustanovenia§120
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. k pohľadávkam žalovanej (hoci išlo o pohľadávku na penále podľa § 240

zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa jeho právneho názoru pre vznik verejnoprávnej pohľadávky v režime
cit. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je rozhodný okamih, kedy žalovaná uloží povinnosť zaplatiť
penále formou jeho predpísania, ale okamih, kedy platiteľ poistného bol fakticky po prvýkrát oprávnený
svoju povinnosť plniť, t. j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti poistného a povinných príspevkov.
Vznik pohľadávky na penále sa potom viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú konkrétna

výška poistného za príslušné obdobie, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, nesplnenie
povinnosti riadne a včas poistné zaplatiť, trvanie omeškania so zaplatením poistného (plynutie času)
a percentuálna sadzba stanovená za každý deň omeškania, pričom od dĺžky trvania omeškania závisí
výška tejto pohľadávky. Rovnako veľký senát považoval za použiteľnú aj argumentáciu z rozsudku
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2020, na ktorý odkazoval žalobca počas konania správnym súdom.

Podľa § 466 ods. 3 SSP je tu konajúci senát kasačného súdu viazaný týmto právnym názorom a nevidí
žiaden dôvod sa od neho odkláňať.
9. Otázkou okamihu vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie sa zasa zaoberal tunajší súd
už vo svojich rozsudkoch 9 Sžsk 31/2021 alebo 7 Ssk 17/2022, na ktorý odkázal aj správny súd. V
nich vyslovil právny názor, že podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa suma poistného určuje

percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorým podľa
§ 139 ods. 1 cit. zák. je spravidla kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné, a to aj pre zamestnávateľa
(§ 139 ods. 3 cit. zák.). Podľa § 141 ods. 2 cit. zák. za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ
a podľa § 142 ods. 1 tohto zákona sa poistné platí zásadne za kalendárny mesiac pozadu. Uplynutímkalendárneho mesiaca je zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol
poistencom, vie zistiť výšku jeho vymeriavacieho základu (spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá
je podľa § 129 Zákonníka práce zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie), a dokáže z neho

vypočítať poistné. Z toho kasačný súd v citovaných rozsudkoch uzavrel, že zamestnávateľ je oprávnený
splniť svoju povinnosť odviesť (zaplatiť) poistné, ktoré platí sám a ktoré platí jeho zamestnanec podľa
§ 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v prvý deň po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorý je
rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnancov (§ 139 ods. 1 a 3 cit.
zák.). Podľa už citovaného § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. tak týmto prvým dňom

(nasledujúceho) kalendárneho mesiaca vzniká pohľadávka žalovanej na zaplatenie takého poistného
za príslušný (predchádzajúci) kalendárny mesiac.
10. Kasačný súd sa teda nestotožňuje s výhradami žalovanej, že vznik pohľadávky na poistné je viazaný
na predloženie výkazu poistného podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. Ako totiž sama žalovaná
uviedla v preskúmavanom rozhodnutí, povinnosť platiť poistné vzniká priamo na základe citovaných
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného len deklaruje, že

takáto povinnosť už vznikla. Potom však aj predloženie výkazov zamestnávateľa je len jeho deklaráciou
(prejavom), že mu takáto povinnosť vznikla a aký je jej obsah (výška poistného). Nepredloženie takáto
výkazu neznamená, že by žalovaná nemohla poistné predpísať aj na základe iných skutočností. Je síce
pravda, že žalovaná bez tohto výkazu (resp. bez iného dokazovania) nevie ustáliť výšku poistného,
ktoré má zamestnávateľ odviesť. Ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. však neviaže vznik

pohľadávky na vedomosť žalovanej alebo jej objektívnu schopnosť predpísať toto poistné. Naopak,
citované ustanovenie vznik verejnoprávnej pohľadávky výslovne viaže na oprávnenie dlžníka takúto
pohľadávku splniť. Preto odkazy žalovanej na to, že bez výkazu dlžníka nevie predpísať pohľadávku,
sú síce vecne správne, ale z hľadiska cit. § 120 ods. 2 bez právneho významu. Rovnako bez významu
je aj žalovanou citované ustanovenie § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré nepodáva definíciu

pohľadávky (a už vôbec nie na účely zákona č. 7/2005 Z. z.), ale len vymedzuje definíciu nedoplatku
na účely poskytovania informácií do databáz podľa veľmi špecifického zákona č. 177/2018 Z. z. (zákon
proti byrokracii).
IV.
Záver

11. Z uvedených dôvodov kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a tak ju kasačný súd podľa § 461
SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
12. Pretože žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný, podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1
SSP mu kasačný súd priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej.
13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.