Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120208571
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120208571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov, matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t. č. E. F. G., právne zast. H. I. B.,
advokátkou so sídlom B. XX/X, J. a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, J., t. č. B. XXXX/
X, L., právne zast.: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o. so sídlom D. Dlabača 2748/28,
Žilina, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a uložení výchovného opatrenia,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/143/2020 - 647 zo dňa 29.11.2023

v spojení s opravným uznesením č. k. 37P/143/2020 - 672 zo dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III., IV., V. a VII. v časti týkajúcej sa bežného
styku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 29.11.2023, č. k. 37P/143/2020 - 647
v spojení s opravným uznesením č. k. 37P/143/2020 - 672 zo dňa 13.12.2023, zveril maloletého A.
B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní

maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu v sume 140 eur mesačne od 30.07.2020 a od 01.09.2022 vo výške 180 eur mesačne. Zároveň
rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 30.07.2020 do 30.11.2023, ktoré otcovi povolil splácať
v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s maloletým A. upravil každý párny týždeň od štvrtku 14:00 hod. do nedele 18:00 hod. a
každý nepárny týždeň od utorka 14:00 hod. do štvrtka, kedy mal maloletého odovzdať v školskom
zariadení a ak nepôjde do školského zariadenia do 9:00 hod. kedy mal maloletého odovzdať v mieste

bydliska matky. Miesto a spôsob odovzdávania maloletého dieťaťa teda upravil tak, že primárne mal
otec maloletého na styk vyzdvihovať a po ukončení styku ho odovzdávať v školskom zariadení, iba v
prípade, ak by maloletý nebol v škole, v mieste bydliska matky. Súd upravil styk počas vianočných a
novoročných sviatkov, jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov ako aj letných prázdnin, kedy preberanie
a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v mieste bydliska matky. Rodičom uložil povinnosť navzájom
sabezodkladneinformovaťozdravotnomstavedieťaťaponávštevelekáraalebopovážnejšomzhoršení
jeho zdravotného stavu. Zároveň im uložil výchovné opatrenie a to povinnosť 15-krát sa podrobiť

odbornému poradenstvu a konzultáciám v Centre poradenstva a prevencie Žilina, za účelom zlepšenia
schopností navzájom komunikovať o výchove dieťaťa. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že
žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu a trovy konania štátu vymienil na samostatné rozhodnutie.2. O zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky rozhodol z dôvodu, že matka prakticky
od narodenia osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala a v konaní bolo znaleckým dokazovaním
preukázané, že pre maloletého predstavuje primárnu vzťahovú osobu. Mal za to, že túto primárnu

väzbu na matku je možno meniť a prehlbovanie vzťahu s otcom realizovať len postupne, ako to
vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku. Pokiaľ sa otec domáhal zverenia maloletého do striedavej
starostlivosti oboch rodičov, súd prvej inštancie mal za to, že maloletý zvláda aktuálnu úpravu styku s
otcom, ktorá bola nariadená neodkladným opatrením súdu a ktorá predstavuje striedanie maloletého
medzi rodičmi v kratších časových úsekoch, s väčším podielom matky. Vzhľadom na zmeny, ktoré

nastali v živote maloletého dieťaťa (rozpad partnerského vzťahu rodičov, sťahovanie sa, zvykanie si na
nových partnerov rodičov a nových súrodencov a konfliktné situácie medzi rodičmi), mal súd za to, že v
súčasnosti nie je vhodné, aby maloletý prešiel do režimu striedavého týždenného pobytu u rodičov.

3. V súvislosti so striedavou starostlivosťou poukázal tiež na to, že obaja rodičia sú spôsobilí vykonávať
osobnú starostlivosť o maloletého, problémom zostáva komunikácia medzi rodičmi, ktorá je konfliktná.

Poukázal na to, že pri striedavej osobnej starostlivosti je dôležitá vysoká miera schopnosti rodičov
dohodnúť sa a je nevyhnutná intenzívna komunikácia týkajúca sa potrieb maloletého dieťaťa.

4. Zároveň však v širšom rozsahu upravil bežný styk otca s maloletým dieťaťom. Počas sviatkov a
prázdnin styk otca s maloletým upravil na princípe striedania sa rodičov v rovnakom rozsahu. Považoval

za potrebné obmedziť vzájomný kontakt rodičov pri odovzdávaní a preberaní maloletého, preto pri
bežnom styku určil preberanie a odovzdávanie prioritne v školskom zariadení.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že prípadné rozširovanie styku otca s maloletým dieťaťom bude
závisieť od ďalších faktorov, ktoré nebolo možné vyhodnotiť v čase rozhodnutia súdu, preto postupné

rozširovanie styku otca s maloletým neupravil.

6. Vzhľadom na v konaní zistenú nedostatočnú a konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi, pri ktorej
sa rodičia navzájom neinformujú, prípadne sa informujú neúplne ohľadom skutočností týkajúcich
sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa, určil obom rodičom povinnosť navzájom sa informovať o

zdravotnom stave maloletého. Z toho istého dôvodu rodičom zároveň uložil výchovné opatrenie -
povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva v Centre poradenstva a prevencie Žilina, za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom potrieb maloletého dieťaťa v rozsahu pätnástich sedení.
Termíny stretnutí a podmienky, ako aj dĺžku trvania každého stretnutia ponechal na stanovenie centru
poradenstva a prevencie, s tým, že dátum konaní jednotlivých stretnutí centrum oznámi rodičom aspoň

3 dni vopred.

7. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Poukázal na to, že matka v priebehu konania
svoj pôvodný návrh, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne

od 01.05.2020 upravila tak, že výživné žiadala určiť vo výške 200 eur mesačne od podania návrhu.
Za odôvodnené súd prvej inštancie považoval potreby maloletého dieťaťa v bežnom rozsahu, ktoré do
nástupu do materskej školy ustálil vo výške 210 eur mesačne (strava 150 eur, oblečenie, obuv 30 eur,
plienky 10 eur a drogéria 20 eur) a od nástupu do materskej školy v septembri 2022 v sume 310 eur
mesačne. Mal za to, že sa postupne zvyšovali ceny bežných výdavkov na stravu a u maloletého pribudli

výdavky na drogériu z dôvodu zistenia atopického ekzému, výdavky na okuliare, zubára a poplatky v
materskej škole.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že otec svoj skutočný príjem zatajuje. Preto pri určení výšky
vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý vzhľadom na svoj vek, zdravotný

stav, dosiahnuté vzdelanie technického zamerania a prax automechanika, môže dosahovať minimálne
príjem,ktorýjebežnedosahovanývpozíciiautomechanik.Tensúdprvejinštanciezistilnaportáliplaty.sk
vo výške 1.538,50 eur brutto, teda 1.078 eur netto. Možnosť zo strany otca dosahovať takýto príjem súd
prvej inštancie odôvodnil aj tým, že otec dlhé roky podnikal v odbore kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a údržba motorových vozidiel

bez zásahu do motorickej časti vozidla a opravy vozidiel fakticky vykonával aj po zrušení živnostenského
oprávnenia. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam otca, že mu rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami
pomáha financovať jeho partnerka, ktorá je na materskej dovolenke a predtým pracovala v gastro
sektore, teda práve v oblasti postihnutej pandemickými opatreniami počas pandémie vírusu Covid 19.9. Vyživovaciu povinnosť súd prvej inštancie určil odo dňa podania návrhu, nakoľko nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne. Zameškané výživné za obdobie od 30.07.2020

do 30.11.2023 určil ako rozdiel medzi zisteným určeným výživným 6.209,04 eur a skutočne zaplateným
výživným 3.606,45 eur, výpočet výšky ktorých presne špecifikoval. Toto otcovi povolil splácať v splátkach
po70eurmesačne,splatnýchspolusbežnýmvýživným,podstratouvýhodysplátok,takabykzaplateniu
zameškaného výživného došlo do troch rokov.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 5 zákona o rodine, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3,

5 až 6, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d) a § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané zo znaleckého posudku znalca
z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a doplnenia k znaleckému posudku, že
aktuálny telesný vývoj maloletého A. je primeraný, nachádzajúci sa v pásme normy v porovnaní
s referenčnou skupinou. Jeho psychický vývoj však aktuálne podľa znalca nemožno považovať za

optimálny, najmä na základe prežitých udalostí. Psychika maloletého je poznačená dlhodobými spormi
rodičov. Avšak aj napriek tomu, akému správaniu sa rodičov a akým incidentom bol maloletý vystavený,
znalec charakterizoval jeho prejavy počas znaleckého vyšetrenia ako veku primerané. Maloletý bol
po kognitívnej stránke v norme, zvláda plniť všetky zadávané úlohy a inštrukcie, ktoré boli obsahom
znaleckého vyšetrenia. V rámci emočného prežívania sa prejavoval stabilne, jeho reakcie boli primerané

povahe stretnutia a dokázal zvládnuť separáciu od matky v rámci znaleckého vyšetrenia bez ťažkostí.

12. Zo znaleckého posudku mal tiež preukázané, že vzťah maloletého dieťaťa k matke je významne
pozitívny. Matka pre maloletého predstavuje primárnu osobu pre uspokojovanie jeho potrieb. Rovnako
je pozitívny aj vzťah maloletého k otcovi. Otca má rád a majú spoločné aktivity. Vníma ho ako partnera

na hru. Nemá obavy tráviť s ním čas osamote, respektíve v jeho domácnosti.

13. Ohľadne osobnosti rodičov mal súd prvej inštancie zo znaleckého dokazovania preukázané, že
osobnosť otca je dominantná, s tendenciou presadzovať svoje záujmy, vyjadrovať svoje túžby a názory,
kritická voči druhým, s nižšou mierou schopnosti kompromisného konania. Prejavuje sa uňho túžba a

potreba ovládať druhých ľudí. Voči konaniu druhých sa jedná o osobnosť ostražitú, menej dôverujúcu,
skôr podozrievavú, obozretnú a skeptickú. V kritických situáciách je reaktívny, impulzívny, s nižšou
mierou emocionálnej stability. Otec je schopný produkovať a participovať na kvalitných, vzájomne
uspokojivých kladných vzťahoch. Má potrebu sebaprezentácie s výraznou schopnosťou komunikovať
a prejavovať svoje myšlienky a názory. Je uňho prítomná schopnosť a túžba veci manažovať, určovať

a riadiť. Znalec u otca zistil prítomné latentne agresívne konanie, respektíve dôraz na presadzovaní
vlastných potrieb a cieľov.

14. Matku znalec charakterizoval ako osobnosť spoločensky orientovanú, so záujmom o druhých ľudí,
pozornú k iným, k ich potrebám, cítiacu sa príjemne v situáciách, ktoré vyžadujú osobný kontakt s

druhými a majúcu kladný vzťah k spoločenským aktivitám. Je schopná kompromisov a kooperácie. Je
u nej prítomná potreba predvádzania sa, respektíve extrovertnosť správania v sociálnych situáciách,
túžba po obdive a kladnej sebaprezentácii. Má nižšiu senzitivitu na hrozbu, nie je u nej prítomný pocit
ohrozenia v kontakte s druhými ľuďmi. Je skôr dôverujúca, menej ostražitá. Je u nej prítomný závislý
postoj, tendencia byť v pozícii závislej osoby.

15. Ohľadne vzájomného vzťahu rodičov mal súd zo znaleckého dokazovania preukázané, že je
významným spôsobom ovplyvnený tým, za akých okolností sa ich vzťah rozpadol, čo bolo príčinou
rozpadu a predovšetkým tým, akým spôsobom sa realizovala starostlivosť o maloletého A. matkou
a otcom dieťaťa. Znalec za významný moment vo vzťahu rodičov označil udalosť, kedy otec matke

maloletého odmietol vydať po dobu 9 dní, pričom ako sám otec vo výpovedi (u znalca) uviedol, toto
konanie realizoval nielen preto, aby bol v prítomnosti maloletého dieťaťa viac času, ale aj preto, aby
dal matke najavo, ako sa cíti v situácii, keď nie je s maloletým, čo prežíva a taktiež, aby docielil
prostredníctvom izolácie matky od maloletého dieťaťa formu trestu pre matku, ako aj aby matka bola
nútená plniť jeho požiadavky, teda aby celú situáciu ovládol mocensky a mal nad ňou absolútnu kontrolu.

Táto udalosť vyvolala u matky silný odpor voči otcovi.

16. Aktuálnu komunikáciu rodičov otec charakterizoval ako čiastočne nefunkčnú. Určitú stratégiu
komunikácie im paradoxne umožnil praktizovať maloletý A., ktorý sa podľa slov matky aj otca počas ichvzájomného kontaktu emočne vypol, neprejavuje žiadne emócie voči nim, jeho prežívanie je maximálne
potlačené a tento jeho obranný mechanizmus ho v stresových situáciách, ktorým bol v minulosti
vystavený, dokáže aktuálne v relatívnom bezpečí previesť týmto obdobím.

17. Ohľadne výchovného prostredia matky mal súd zo znaleckého posudku preukázané, že na
maloletého pôsobí významne pozitívne, maloletý vníma rodinu matky ako primárnu rodinu, je na ňu
emočne silno naviazaný a všetkých členov rodiny matky vníma ako plnohodnotne tých, ktorí sú pre
nehokľúčovýmiosobami.Ajvýchovnéprostredieotcavnímamaloletýpozitívne,nevnímahoohrozujúco,

avšak nie je dieťaťom vnímané ako primárne a osoby v domácnosti otca nie sú pre neho z hľadiska jeho
vnímania tými, ku ktorým ho viaže silné emočné puto.

18. Okrem uvedeného zo znaleckého posudku vyplynulo, že otec maloleté dieťa negatívne ovplyvňuje
voči matke, čoho dôkazom je správanie maloletého po návrate od otca a to, akým spôsobom maloletý
vníma celú situáciu v súvislosti s predávaním do starostlivosti otca.

19. Znalec v znaleckom posudku a jeho doplnení č. 1 neodporučil zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov a mal za to, že táto je aktuálne v jeho neprospech, nakoľko by
znamenala aktuálne iba prehlbovanie prejavov, ktoré sú prítomné v čase preberania a odovzdávania
maloletého dieťaťa druhému rodičovi, kedy jeho emócie, emočná plochosť, strnulosť a apatia, vyjadrená

ako neverbálne tak aj absenciou verbálnych prejavov, ktoré by mali byť adresované obom rodičom,
sa javí ako vysoko riziková. Maloletý podľa znalca do veľkej miery prebral kontrolu nad situáciou a
zodpovednosť za správanie seba ako aj dospelých a pokiaľ bude táto jeho stratégia dlhodobá, nie je
vylúčené, že sa uňho môžu v budúcnosti objaviť ťažkosti v oblasti spracovania emócií respektíve ich
kontroly a že bude nutné vyhľadať odbornú psychologickú pomoc.

20. Podľa znalca je vhodné, aby prípadná striedavá osobná starostlivosť, pokiaľ ju súd určí, nebola
realizovaná hneď, ale až po referenčnom období a pokiaľ by počas neho medzi rodičmi nevznikli žiadne
konflikty a nedorozumenia ohľadom maloletého dieťaťa, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho zdravý
emočný osobnostný sociálny a psychický vývoj. Minimálny časový rozsah takéhoto obdobia znalec

navrhol 12 mesiacov. Počas tohto obdobia by podľa znalca mala byť rodina v procese sledovania a
aktívnej psychologickej podpory terapeutov a rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti by malo byť
prijaté až na základe výstupu z terapeutického poradenského procesu.

21. Súd mal v konaní tiež preukázané, že s rodičmi maloletého dieťaťa bol počas konania realizovaný

poradensko-psychologický proces na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyŽilina.Konzultáciesrodičmibolivykonávanéindividuálnouformou,nakoľkoprvé
spoločné sedenie u psychológa vyvolalo u otca silné negatívne emócie a konfliktné prejavy správania.
Referát vnímal motiváciu otca k spolupráci so psychológom ako nízku, čo sa okrem iného prejavovalo
aj opakovaným nedostavením sa na termín sedenia v dohodnutom čase.

22. Mal tiež za preukázané, že otec bol rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej
vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 28.01.2022 uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil drobným ublížením na zdraví a iným hrubým
správaním, keď vulgárne nadával matke maloletého dieťaťa a fyzicky napadol partnera matky tak, že

ho päsťami udieral do hlavy a rebier, fyzicky napadol matku maloletého dieťaťa tak, že jej dal facku a
následne opäť fyzicky napadol partnera matky tak, že ho sotil do múru a tam ho niekoľko krát kopol
do oblasti trupu a zároveň úmyselne matke maloletého dieťaťa spôsobil škodu na cudzom majetku vo
výške 200 eur poškodením vecí, keď jej vytrhol z ruky mobilný telefón a tento hodil o zem.

23. Ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa mal súd prvej inštancie preukázané, že tieto
sú v bežnom rozsahu, maloletý navštevuje materskú školu a je pravidelne sledovaný v ortopedickej
ambulancii.

24. Ohľadom finančných a majetkových pomerov rodičov mal súd prvej inštancie preukázané, že

matka maloletého dieťaťa od 01.07.2020 poberala nemocenské dávky, materské dávky a tehotenské
dávky a následne rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec maloletého dieťaťa do roku 2023
podnikal v odbore kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská
činnosť v oblasti obchodu a údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Opravyvozidiel fakticky vykonáva aj po zrušení živnostenského oprávnenia. Príjmy otca zisťoval z predloženého
daňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosoby,podľaktorýchvroku2020nedosiaholžiadnepríjmya
v roku 2021 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 5.454,50 eur a výdavky 3.654,90 eur. Otec si uplatňoval

daňový bonus na maloletého A. vo výške 557,28 eur. V roku 2020 otec podľa daňového priznania tiež
nedosiahol žiadny príjem a mal výdavky 634,48 eur.

25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 písm. f), písm. h) CSP
a podľa § 59 ods. 1 CMP. Podľa otca súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď maloleté dieťa nezveril

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mal za to, že v predmetnom prípade sú splnené
všetky podmienky na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti a takýto spôsob výkonu osobnej
starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne
zohľadnil názor maloletého dieťaťa, ktorý bol povinný vzhľadom na jeho vek rešpektovať, pričom sa
maloletý pred znalcom vyjadril, že by chcel stráviť rovnaký čas s každým z rodičov. Na tom podľa otca
nič nemení, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletý bol v prítomnosti oboch rodičov údajne

v tenzii a odpovedal iba neutrálne, keďže znalcom nebolo konštatované, že by pri samotnom rozhovore
bol maloletý v napätí alebo, že by jeho odpovede neboli úprimné, či pravdivé.

26. Poukázal na to, že najväčšou záľubou a radosťou pre maloletého je práve aktivita, ktorú robí s otcom,
a to, že, chodí na motokáry a rád by s otcom pretekal. Zdôraznil, že motokáry, na ktoré s maloletým

chodí, sú vyslovene určené pre deti jeho veku a nie sú pre neho nebezpečné.

27. Podľa otca súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na to, že obaja rodičia majú rovnakú
možnosť zaistiť potreby maloletého dieťaťa, sú spôsobilí maloletého vychovávať, na jeho strane nebol
zistený žiadny nedostatok, ktorý by bránil tomu, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov a za takejto situácie nemožno striedavú starostlivosť vylúčiť len na základe
hodnotenia vzťahu medzi rodičmi.

28. Namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že matka bránila
otcovi v styku s maloletým dieťaťom a odmietala mu poskytnúť náhradné termíny stretnutí ani to, že s

otcom zámerne vyvoláva konflikty pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa a to pred maloletým dieťaťom.
Toto malo podľa otca nepochybne vplyv na vyjadrenia dieťaťa pred znalcom a na jeho správaní pred
znalcom v prítomnosti oboch rodičov.

29. Záver súdu prvej inštancie, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť ohľadom potrieb maloletého

dieťaťa, nie je podľa otca v rozsudku riadne odôvodnený, keďže z jeho strany je ochota sa dohodnúť,
od počiatku, ešte pred začatím konania, navrhoval matke dohodu a stále sa o ňu snažil a to aj v prípade
nie uskutočnených termínov stretnutí.

30. Poukázal na to, že matka sa striktne pridržiava súdneho rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým

dieťaťom a neumožňuje mu styk nad rámec rozhodnutia. Napríklad počas vianočných sviatkov 2023,
keď z objektívnych dôvodov nemohla byť s dieťaťom, radšej, než by dieťa dala otcovi, zverila ho na tento
čas tretím osobám, ktoré s ním nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu.

31. Uvádzal, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku maloletý A. trávi veľa času v domácnosti matky

partnera matky maloletého, a to aj niekoľko dní v týždni, ktorá má tak možnosť stráviť s maloletým
viac času než jeho vlastný otec. Matka sa otca neustále snaží zo života maloletého vystrnadiť a
minimalizovať jeho vplyv na výchovu dieťaťa, pri ktorej uprednostňuje tretie osoby. Túto skutočnosť
súd prvej inštancie nezobral do úvahy napriek tomu, že o mnohých takýchto situáciách otec informoval
v priebehu prvoinštančného konania. Poukázal na to, že to bol on, ktorý matke ustúpil v otázke, akú

materskú školu má maloletý navštevovať a prispôsobuje sa v aj v otázkach voľnočasových aktivít
maloletého.

32. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 44. odôvodnenia rozsudku považoval niektoré vyjadrenia otca za
rozporné, jedná sa o ich nesprávne hodnotenie zo strany súdu a ich čiastočnú dezinterpretáciu. Keďže

konanie v danej veci na prvom stupni prebieha už viac ako 3 roky, je podľa otca prirodzené, že sa
postupne menili aj jeho tvrdenia, respektíve sa menil skutočný stav veci. Taktiež sa zmenili počiatočné
emócie, nedorozumenia a správanie účastníkov konania. Otec mal spočiatku podozrenie, že je maloletý
A. v domácnosti matky bitý, keďže mal na tele často modriny a dokonca sa pred otcom mal vyjadriť,že ho priateľ matky udrel. Na tomto podozrení otca sa nič nezmenilo ani do súčasnosti. Matka o týchto
veciach s otcom odmietala komunikovať a akýmkoľvek spôsobom objasniť jeho podozrenia, preto bol, v
súladesozáujmommaloletéhodieťaťa,nútenýosvojichpodozreniachinformovaťkolíznehoopatrovníka

a súd. V priebehu konania sa však tieto okolnosti vyjasnili a ustálili, a preto následné vyjadrenia otca,
v ktorých uvádzal, že u matky nie sú nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa, nie sú podľa otca
v rozpore s jeho úvodnými podozreniami a obavami. Preto nie je správny záver súdu prvej inštancie,
že vyjadrenia otca v konaní nie sú dôveryhodné, respektíve je znížená ich hodnovernosť. Čo sa týka
vyjadrenia otca, že matka mala študovať psychológiu, vychádzal z toho, že mu to ešte počas spolužitia v

spoločnej domácnosti sama uviedla a on nemal dôvod o pravdivosti jej tvrdenia pochybovať. Na druhej
strane súd prvej inštancie nemá pochybnosť o hodnovernosti tvrdení matky, hoci táto v priebehu konania
poprela tvrdenie otca, že podmieňovala styk maloletého platbami výživného, pričom otec svoje tvrdenie
preukázal SMS správou. Takéto hodnotenie vykonaného dokazovania zo strany súdu prvej inštancie
otec považuje za zjavne nevyvážené a nesprávne, porušujúce zásadu rovnosti účastníkov konania.

33. Podľa otca nie je dôvod, keďže sa matka nesnaží o lepšiu komunikáciu s ním, aby bol za to
sankcionovaný on tým, že nemôže s maloletým stráviť rovnako dlhý čas. Z vykonaného dokazovania
nevyplynul žiadny objektívny dôvod a takýto neuviedla ani matka, pre ktorý by nebolo možné maloletého
zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Akýkoľvek iný záver súdu o tejto otázke je podľa otca
v rozpore so skutočným stavom veci a s vykonaným dokazovaním.

34. Poukázal na to, že súhlasil so znalcom navrhovanou odbornou pomocou, z dôvodu, že má záujem o
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nesúhlasí však s počtom
súdom prvej inštancie nariadených konzultácií - 15, z dôvodu, že tak bude odborné poradenstvo trvať po
dobu 15 až 30 mesiacov, pričom po túto dobu sa otec nebude môcť domáhať zmeny súdom upraveného

styku alebo formy starostlivosti. Potom v prípade, ak by aj ďalšie súdne konanie trvalo viac ako 3 roky
(obdobne ako predmetné konanie na súde prvej inštancie), po jeho skončení už môže byť maloletý A.
na druhom stupni základnej školy, teda ďalšie vzácne roky svojho detstva nebude mať možnosť byť s
otcom rovnako dlho ako s mamou. Pritom samo dieťa pred znalcom vyjadrilo toto želanie.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 57. napadnutého rozsudku vyslovil, že otázka rozširovania styku
otca s maloletým dieťaťom bude závisieť od schopnosti rodičov pracovať na vzájomnej komunikácii,
otec je tak odkázaný na vôľu/nevôľu matky s ním komunikovať, ktorú matka už po dobu troch rokov
súdneho konania v sebe nenašla.

36. Otec má za to, že pokiaľ bude mať maloletý A. možnosť stráviť s ním rovnako dlhý čas ako s matkou,
pominie sa jeho tenzné správanie, pretože sa aj medzi rodičmi zmierni napätie a títo budú nútení spolu
komunikovať. Poukázal na to, že matka vychováva maloletého po svojom, nepýta sa otca na podstatné
veci týkajúce sa maloletého dieťaťa a otca dostatočne o maloletom neinformuje. Nezaujíma ju názor
otca, toho iba ponižuje a pokiaľ môže, dáva mu pocítiť, že ona je tou, ktorá bude o dieťati rozhodovať.

37. Zastáva názor, že pri striedavej osobnej starostlivosti by sa znížil aj počet stretnutí rodičov pri
odovzdávaní a preberaní dieťaťa a pokiaľ by súd rozhodol o tom, že by bolo dieťa odovzdávané v
školskom, respektíve v predškolskom zariadení, úplne by sa tak eliminovali situácie, pri ktorých by dieťa
muselo byť v prítomnosti oboch rodičov.

38. Poukázal na článok 29 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa a § 24 ods. 2 zákona o rodine ako aj
na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2482/2013, zo dňa 26.05.2014, z ktorých vyplýva právo
dieťaťa na starostlivosť a výchovu oboch rodičov a, ak to možné nie je, potom toho z rodičov, ktorý má
k tomu lepšie predpoklady, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený,

že aj ten druhý je dobrým rodičom. Toto u matky splnené nie je a snaží sa úlohu otca vo výchovnom
procese maloletého eliminovať a bagatelizovať a skutočného otca nahradiť svojím súčasným partnerom.
Poukázal na to, že to bola práve matka, ktorá bola príčinou rozpadu ich vzťahu, nakoľko bola otcovi
maloletéhonevernásjejsúčasnýmpartnerom,sktorýmkrátkonatootehotnela.Pretojepodľaotcadaná
obava, že by v takomto správaní mohla pokračovať a tým vnášať do života maloletého prvky nestability

a prelietavosti. Aj táto skutočnosť je podľa otca ďalším dôvodom pre zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá mu zaručí pravidelnosť, stabilitu a istotu.
39. Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie o nemožnosti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti z dôvodu, že u maloletého nie je vhodné súčasný režim razantne meniť, keďžerozpad vzťahu rodičov je už dlhodobou záležitosťou a taktiež nových partnerov oboch rodičov maloletý
pozná už po dobu niekoľkých rokov. Poukázal na to, že ani zo znaleckého dokazovania nevyplýva,
žeby s týmito zmenami dieťa nebolo vyrovnané. Noví súrodenci by podľa otca nemali byť dôvodom

na nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti, práve naopak striedavá osobná starostlivosť by
podporilarovnakúmožnosťbudovaniavzťahovsobomisúrodencami.Premožnosťnariadeniastriedavej
osobnej starostlivosti netreba podľa otca ďalej prehlbovať jeho vzťah s dieťaťom, nakoľko vykonaným
dokazovaním nebolo zistené, že by s ním maloletý nemal vybudovaný dobrý vzájomný vzťah, že by
nebol zvyknutý na pobyt v jeho domácnosti alebo na jeho novú partnerku alebo nového súrodenca, že

by mal problém s prespávaním v domácnosti otca alebo stráviť v nej niekoľko dní.

40. Otec nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny ani vo výroku o výživnom. Súd prvej
inštancie podľa neho nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery a životnú úroveň a jeho súčasnú
neľahkú finančnú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku úveru, ktorý si zobral počas trvania vzťahu s matkou
maloletého dieťaťa a ktorý v prevažnej miere spotrebovala matka a následne sa po rozpade ich vzťahu

odmietla podieľať na jeho splácaní. Z tohto úveru mala byť podľa otca zhodnotená nehnuteľnosť -
pozemok, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve matky a ktorý matka podľa jej vlastného tvrdenia darovala
svojmu známemu a to napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa dlhodobo prejavoval záujem o jeho
nadobudnutie, keďže do neho investoval veľkú časť spomínaného úveru. Súd prvej inštancie mal tak
zobrať do úvahy skutočnosť, že sa matka zbavuje majetku nemalej hodnoty ako aj to, že matka iba "na

oko" previedla pozemok darovaním, pretože otec má informácie, že tento pozemok bol predaný za viac
ako 200.000 eur. Z toho vyplýva, že životná úroveň matky je niekoľko násobne vyššia ako životná úroveň
otca, a preto nie je namieste, aby v prevažnej miere zabezpečoval výživu maloletého dieťaťa.

41. Poukazoval na to, že v období pandémie Covid 19 nemohol vykonávať svoje podnikanie, pretože sa

pretekyvdanomčasefaktickynekonali,čodoviedlojehopodnikaniedokonkurzu.Konkurzbolvyhlásený
na základe veriteľského návrhu a nie na základe návrhu dlžníka, teda otca napriek tomu, že vedenie
konkurzu na jeho majetok je podstatnou skutočnosťou týkajúcou sa jeho možností a schopností podieľať
sa na výžive dieťaťa, súd sa s týmto vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal.

42. Považoval za paradoxné, že aj po tom, čo otcovi pribudla nová vyživovacia povinnosť a bol na jeho
majetok vyhlásený konkurz, určil mu súd vyššie výživné ako do času, kým iné dieťa nemal a nebol v
konkurze.

43. Nesúhlasil tiež so záverom súdu, že sa doposiaľ na úhrade väčšiny potrieb maloletého dieťaťa

podieľala matka. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie ustálil náklady na maloletého A. vo výške 210 eur
mesačne do nástupu do materskej školy a 310 eur od nástupu do materskej školy a matka zároveň
poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 60 eur mesačne, pričom otec podľa neodkladného opatrenia
platil výživné vo výške 100 eur mesačne, sama matka platila len malú časť súdom zistených dôvodných
nákladov na dieťa. Od nástupu maloletého do materskej školy predstavuje výživné spolu s prídavkami

na dieťa sumu 240 eur a pri zistených odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa k 310 eur mesačne
je matka zaťažená vyživovacou povinnosťou len v rozsahu 70 eur mesačne. Pritom dieťa trávi u otca
prakticky tretinu mesiaca a počas sviatkov a prázdnin takmer polovicu času.
44. Nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec svoj skutočný príjem zatajuje. Toto
závažné tvrdenie nebolo v rozhodnutí ničím odôvodnené. Poukázal na to, že je na jeho majetok vedené

konkurzné konanie, pred vyhlásením ktorého boli preverované podmienky pre možnosť vyhlásenia
konkurzu a keby tieto zo strany otca neboli splnené, súd by konkurz nevyhlásil. Poukázal na to,
že konkurz bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa, preto podľa otca nemožno v predmetnej veci
spochybňovať iné rozhodnutie toho istého súdu (o vyhlásení konkurzu na jeho majetok), ale sa musí
takéto rozhodnutie rešpektovať.

45. Podľa otca súd prvej inštancie neporozumel jeho vyjadreniam o tom, v akom odbore podnikal.
Otec sa venoval pretekárskym autám, pretekom a opravám takýchto áut a preteky, ktoré boli hlavnou
činnosťou otca sa v rokoch 2020 a 2021, počas pandémie Covid 19, nejazdili vôbec. Preto je podľa otca
nesprávne konštatovanie súdu, že činnosť automechanikov nebola počas pandémie tak postihnutým

sektorom, ako iné. V rozsudku súdu prvej inštancie sa tiež iba vágne uvádza, že otec má vzdelanie s
technickým zameraním a z toho odvodzuje, že otec môže pracovať ako automechanik, a tak dosahovať
súdom tvrdený príjem. Vzdelanie otca pritom nie je v odbore automechanik, ale v odbore strojár. V tomto
odbore však otec nikdy nepracoval. Pokiaľ by si teda hľadal prácu v odbore strojár, neprijali by ho preabsenciu praxe. Vo svojom podnikaní sa venoval automobilom a automobilovým pretekárom. Nemá
však výučný list v odbore automechanik a nemôže si nájsť prácu v odbore automechanik, nakoľko je
prekážkou zamestnávateľov, u ktorých sa doposiaľ o prácu zaujímal, že v tomto odbore nemá potrebné

vzdelanie. Preto súd prvej inštancie nemal pri určovaní výšky výživného vychádzať z potencionálneho
príjmu, ktorý mohol dosahovať v odbore automechanik, ale zo skutočného stavu veci, ktorým je, že
je v súčasnosti nezamestnaný, na jeho majetok bol na základe návrhu veriteľa vyhlásený konkurz,
jeho príjem je minimálny a prevažnú časť veci financovala jeho priateľka, ktorá na to mala dostatočný
príjem napriek tomu, že počas pandémie Covid 19 pracovala v gastro sektore. Otcovi taktiež v nemalej

miere pomáhajú rodičia, za čo otec chodí pomáhať svojmu otcovi v práci. Túto súčasnú situáciu otca
maloletého dieťaťa zavinila najmä matka maloletého A..

46.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancieamaloletéhoA.zverildostriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, počas výkonu ktorej by výživné na maloleté dieťa nebolo určené.

47. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca mala za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme
maloletého A.. Zákon o rodine pri inštitúte striedavej starostlivosti predpokladá, že obaja rodičia majú
dbať na výchovu maloletého dieťaťa po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Podľa jej názoru otec
nespĺňa túto podmienku a nie je pre dieťa dobrým vzorom. Neovláda svoje správanie a za takéto konanie
voči matke bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Poukázala aj na

konanie otca, keď jej v čase, keď mal maloletý necelé 3 roky, zobral dieťa na 9 dní bez toho, aby jej o
ňom podával akékoľvek správy, kedy matka nevedela, kde sa dieťa nachádza. Do tejto situácie musel
zasiahnuť až súd vydaním neodkladného opatrenia, ktorým maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti
matky. Poukázala tiež na štruktúru osobnosti otca zistenú znaleckým dokazovaním.

48. Striedavú starostlivosť o maloleté dieťa neodporučil ani znalec, ktorý navrhol spôsob ako pracovať
na zlepšení komunikácie rodičov. Rozsudok súdu prvej inštancie je v súlade s odporúčaniami znalca.

49. Pokiaľ otec namietal, že súdne rozhodnutie nezodpovedá názoru maloletého dieťaťa vyjadrenému
v konaní, uviedla, že názoru dieťaťa sa venuje pozornosť s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť,

ale najmä v súlade s tým, aby bol zabezpečený jeho najlepší záujem. Súd prvej inštancie sa pri
rozhodovaní riadil závermi znaleckého posudku, ktoré znalec v posudku a jeho doplnení podrobne
odôvodnil. To, že sa otec s rozhodnutím nestotožňuje, neznamená, že sú naplnené odvolacie dôvody.

50. Pokiaľ ju otec obvinil z nevery počas ich vzťahu, ktorá mala byť príčinou rozpadu ich spolužitia,

uviedla, že toto nie je pravda. V čase rozchodu s otcom v apríli 2020 mala matka niekoľkomesačné
dieťa, maloletého A. a pretože jej otec v ničom nepomáhal a nezdržiaval sa doma, všetok čas venoval
kamarátom a záľubám, od otca odišla. Iného partnera si našla až neskôr.

51. Opätovne poukázala na tendenciu otca hovoriť nepravdu a to aj v súdnom konaní, napríklad,

keď uvádzal, že matka študovala psychológiu, aby spochybnil objektívnosť znaleckého dokazovania.
Uviedla, že ide o otcovu povahovú črtu, že niečo sebaisto tvrdí a pritom musí vedieť, že ide o klamstvo,
ktoré je naviac ľahko preukázateľné. Poukázala na to, že otec neberie vážne štátne inštitúcie ani políciu,
nehanbí sa pred nimi klamať, pričom vie, že je dokázateľný opak. Neochota otca riadiť sa zákonmi
a rozhodnutiami súdov sa podľa matky prejavuje aj v tom, že od nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť, nezaplatil výživné ani raz načas. Z tohto dôvodu podala
návrh na exekúciu.

52.Podľamatkyniejepravdivétvrdenieotca,žemubránivstykusdieťaťom,ktorénebolovkonaníničím
preukázané, naopak, z SMS komunikácie rodičov vyplýva, že to bola matka, ktorá prevzala iniciatívu

nad stretávaním dieťaťa s otcom. Vo vzťahu k tvrdenému neposkytovaniu náhradných termínov stretnutí
uviedla, že náhradné termíny, ktoré otcovi navrhovala, otec nevyužil, čo sa stalo napríklad počas letných
prázdnin 2023.

53. Taktiež nie je pravda, že matka vyvoláva konflikty pri stretnutiach s otcom, z dôkazov naopak vyplýva,

že to bol otec, kto vyvolával konflikty aj u kolíznej opatrovníčky a psychologičky Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina. Taktiež na ceste zablokoval matkine auto, v ktorom bol aj maloletý A.. Poukázala
tiež na to, že sa nová partnerka otca vulgárnym spôsobom o nej vyjadruje pred maloletým A..54. Opísala situáciu, ktorá sa odohrala 22.01.2024, keď otcovi oznámila, že maloletý A. je chorý a bola
s ním u lekára, a preto mu ho na styk nedá. Napriek tomu si otec pre maloletého prišiel a vyčítal jej, že o
chorobedieťaťanemálekárskyzáznamavyhrážalsaprivolanímpolície.VtejtosúvislostipredložilaSMS

komunikáciu rodičov a potvrdenie detskej lekárky maloletého dieťaťa z 29.01.2024, z ktorého vyplýva,
že maloletý bol pre chorobu prvýkrát na ošetrení dňa 22.01.2024 a následne na kontrolu 29.01.2024,
pričom ďalej bolo potrebné pokračovať v liečbe.

55. Namietala aj nepravdivosť tvrdenia otca, že maloletý A. trávi čas u matky jej partnera. Poukázala

na to, že matka partnera matky pracuje a maloletý A. chodí do škôlky a po vybratí zo škôlky trávi čas
s ňou (matkou), keďže je na materskej dovolenke s mladšou dcérou. Na Štedrý deň 2023, kedy ona bola
v nemocnici z dôvodu zdravotných problémov maloletej dcéry, bol maloletý A. doma s jej partnerom.
Nepravdivé sú tvrdenia otca o podvýžive dieťaťa a modrinách, ku ktorým sa neustále uchyľuje a odmietli
ich riešiť aj lekári a kolízny opatrovník, pretože sú vymyslené.
56. Pokiaľ otec tvrdí, že matka podmieňuje styk maloletého dieťaťa platením výživného uviedla, že, ak

by tomu tak bolo, styk by sa nemohol ani uskutočňovať, nakoľko si otec neplní vyživovaciu povinnosť
riadne a včas.

57. Vo vzťahu k námietkam otca voči uloženému výchovného opatreniu uviedla, že znalec v doplnení
k znaleckému posudku nevyjadril záver, že po dvanástich mesiacoch sa otec môže domáhať striedavej

starostlivosti. Tenzné správanie mal. A. neovplyvní to, či bude tráviť rovnaký čas u otca a matky, ale
odvíja sa od správania otca pri preberaní dieťaťa od matky. Tu opätovne poukázala na priestupkové
konanie, ktoré bolo vedené voči otcovi.

58. Vo vzťahu k tej časti odvolania, ktorou otec napadol výrok o výške vyživovacej povinnosti, uviedla,

že určené výživné je v súlade s potrebami dieťaťa predškolského veku, zohľadniac, že v školskom roku
2024/2025 maloletý nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Poukázala na to, že všetky potreby
maloletého hradí matka, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti. Otec nepreukázal, že by dieťaťu
prispieval nad rámec výživného určeného neodkladným opatrením, pričom ani toto neplatí riadne a včas.

59. Podotkla, že nie je pravda, že jej životná úroveň je vyššia ako životná úroveň otca. Ona je na
materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Naopak otec dieťaťa vždy
vlastnil autá a motorky, venoval sa pretekom a rôznym záľubám, o ktorých ani nevie uviesť, z čoho ich
financuje. Zo strany otca je podľa matky jednoduché a prehľadné uvádzať, že jeho životné náklady hradí
jeho partnerka, prípadne rodičia. Poukázala na to, že otec je mladý a zdravý muž, ktorý nikde nepracuje

a podnikanie zrušil. Preto súd správne vychádzal z potencionality jeho príjmu, ktorý by mohol dosahovať
vykonávajúc činnosti, v ktorých vykonával podnikanie. Pokiaľ mal otec živnostenský list, činnosti v ňom
uvedené musel ovládať. Poukázala na to, že pokiaľ chce otec vychovávať a vyživovať 2 deti, musí pre to
aj niečo urobiť, nie sa len venovať záľubám, pretekaniu a pretekárskym autám, ale sa riadne zamestnať
a pracovať.

60. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s tým, aby odvolací súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

61. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich

tvrdeniach a tieto ďalej detailne rozviedol, poukazujúc na konkrétne situácie v komunikácii medzi ním a
matkou dieťaťa respektíve konkrétne riešenia jednotlivých situácií. Najmä poukazoval na to že mu matka
opäť zmarila styk s maloletým dieťaťom v dňoch 22.01.2024, 26.01. až 28.01.2024, údajne z dôvodu
ochorenia dieťaťa, pričom však podľa otca zdravotný stav maloletého nebol taký vážny, aby sa styk
nemohol realizovať, respektíve aj keď bol chorý, mohol sa styk realizovať s tým, že aj on by bol schopný

zabezpečiť mu dobrú starostlivosť počas choroby. Mal za to, že matka navštívila detskú lekárku, ktorá
vystavila potvrdenie o ochorení dieťaťa až 7 dní po tom ako mal syn ochorieť, teda 29.01.2024, pričom
jeho styk s maloletým sa nerealizoval už 22.01.2024 a ani počas víkendu od 26.01. do 28.01.2024.
Podľa otca matka v dňoch 22.01., 26.01. až 28.01.2024 zmarila jeho styk s dieťaťom zámerne a zrejme
dodatočne si u lekárky vybavila potvrdenie o chorobe dieťaťa. Podľa neho sa zo strany matky jedná o

sofistikované marenie jeho styku s dieťaťom, ktorému on nemá možnosť zabrániť. Poukázal aj na to, že
pokiaľ si chce preveriť zdravotný stav syna, tak mu v ambulancii nedvíhajú telefón, musí tam ísť vždy
osobne a komunikuje s ním len zdravotná sestra a nie lekárka.62. Zotrval na svojich tvrdeniach, že maloletý chodí z domácnosti matky s neobvyklými modrinami a
na svojich podozreniach, že sa jedná o následky fyzického trestania pravdepodobne zo strany nového
partnera matky maloletého dieťaťa. Takáto situácia sa zopakovala bezprostredne po tom, čo súd prvej

inštancie vo veci rozhodol, pričom maloletý A. otcovi ohľadne modrín, ktoré mal na tele, uviedol, že ho
zbil súčasný partner matky.

63. Poukázal na to, že matka ním pohŕda a dehonestuje jeho rodičovské kompetencie, pričom
uviedol jednotlivé pasáže z jej vyjadrenia k odvolaniu, ktorými tak má robiť. Jedná sa o pasáže, kde

matka poukazuje na závery znaleckého dokazovania opisujúce osobnosť otca, ako aj na jeho násilné
správanie, ktoré bolo riešené ako priestupok.

64. Opakovane vysvetlil jeho tvrdenie, že matka mala študovať psychológiu, tentoraz tak, že sa matka
ešte počas spolužitia s ním pripravovala na prijímacie skúšky na takéto štúdium a o tomto komunikovala
aj s kamarátom otca, ktorý tento odbor v A. študoval. Preto sa otec mohol dôvodne domnievať, že matka

tento odbor môže študovať a znalca a súd na túto skutočnosť aj upozornil. V dôsledku neporozumenia
medzi otcom a jeho právnou zástupkyňou bolo vo vyjadreniach otca nesprávne formulované, že matka
psychológiu študuje. Matka zneužíva to, že otec svoje tvrdenie o jej príprave na štúdium psychológie
nemá ako dokázať. Trvá na tom, že matka sa príprave na takéto štúdium venovala, čítala si k tomu
rôzne knihy a odbornú literatúru a je presvedčený, že tieto skutočnosti mali vplyv na závery znaleckého

dokazovania ako aj samotné vyšetrenie matky u znalca.

65. Opätovne poprel, žeby on alebo jeho súčasná družka vyvolávali pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa
akékoľvek konflikty. Dňa 26.01.2024, keď sa domáhal jeho styku so synom, pretože bol presvedčený,
že mu v tom objektívne nič nebráni, konflikty nevyvolával, ani neprivolal hliadku polície, iba išiel tento

incident na políciu nahlásiť. On sa snažil túto situáciu riešiť vecne a to najskôr s matkou dieťaťa, od
ktorej si pýtal lekárske potvrdenie, matka však namiesto seba poslala do vchodu svojho partnera, ktorý
nasilu bránil maloletému dieťaťu ísť za otcom. Následne musela byť situácia vyriešená prostredníctvom
právnych zástupcov rodičov. Matka si aj tu vyhradila právo rozhodnúť o tom, že dieťa k otcovi počas
údajnej choroby, o existencii ktorej mal otec vážne pochybnosti, nepôjde, pričom matka nemala žiadne

potvrdenie od lekára a toto si zabezpečila až dodatočne. Aj o potvrdení lekárky má však otec vážne
pochybnosti, nakoľko lekárka má byť daný týždeň pre chorobu mimo ordinácie.

66. Otec zotrval aj na všetkých svojich ďalších tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej
inštancie a v odvolaní a to, že ho matka stále provokuje a vyvoláva konflikty, vysmieva sa mu a osočuje

ho, že sa jeho vzťah s matkou maloletého rozpadol kvôli jej nevere ako aj na tom, že životná úroveň
matky je podstatne vyššia ako jeho životná úroveň, že je maloletý A. často odkladaný k matke partnera
matky maloletého dieťaťa, ktoré pozmenil tak, že sa tak deje vo večerných či nočných hodinách alebo
počas víkendov, keďže v tomto čase nepracuje. Zotrval tiež na tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil
dostatočne priania maloletého dieťaťa ako aj skutočnosť, že obaja rodičia majú rovnakú možnosť zaistiť

potreby maloletého dieťaťa v prípade jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti.

67. Zotrval aj na tom, že ohľadne svojich majetkových pomerov v konaní pred súdom prvej inštancie nič
nezamlčal a tieto boli riadne prešetrené aj konkurzným súdom a správcom konkurznej podstaty.

68. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu uviedla, že pred vianočnými sviatkami 2023
prostredníctvom SMS správy oslovila otca, kde v snahe riadiť sa novým rozsudkom bola pripravená dať
dieťa otcovi na vianočné prázdniny. Otec jej odpísal, že sa v styku bude pokračovať v starom režime,
podľaneodkladnéhoopatrenia.Niejepovinnosťoumatkyvnucovaťdieťaotcovi,keďtentonemázáujem.
Ako dôkaz predložila SMS komunikáciu rodičov zo dňa 14.12.2023.

69. Ohľadom choroby maloletého dieťaťa a nerealizovaného styku v dňoch 22.01.2024, 26.01.2024
až 28.01.2024 uviedla, že dňa 22.01.2024 riadne navštívila detskú lekárku, o čom pripojila výpis zo
zdravotnej dokumentácie. Otca o chorobe a vyšetrení dieťaťa riadne informovala. Dňa 26.01.2024 bol
otec s dieťaťom v telefonickom kontakte. Otcovi niekoľko krát uviedla, že záznam o vyšetrení maloletého

je uložený v zdravotnej dokumentácii dieťaťa, Matka nemá u seba zdravotnú dokumentáciu maloletého,
a teda nemohla otcovi preukázať záznam o jeho vyšetrení. O čom otec, keď sa o tom chcel presvedčiť,
mohol sám kontaktovať detskú lekárku. K otcom predloženej fotografii údajne z dvier detskej lekárky o jej
neordinovaní sa vyjadriť nevedela, nakoľko na fotografii chýbal dátum a čas. Zotrvala na tvrdení, že navyšetrení s maloletým u lekárky bola dňa 22.01.2024 aj 29.01.2024. O tomto svojom tvrdení predložila
záznam o vyšetrení.

70. Aj ona zotrvala na svojich ďalších tvrdeniach, že nemarí styk otca s dieťaťom, o nepravdivosti tvrdení
otca ohľadom modrín maloletého dieťaťa, o nepravdivosti otcovho tvrdenia o jej štúdiu psychológie ako
aj, že ani ona ani jej súčasný partner nie sú pri odovzdávaní maloletého dieťaťa arogantní. Uviedla, že
ona pri odovzdávaní dieťaťa ani nevychádza von a dieťa iba vyprevadí alebo prijme pri dverách, pretože
chovanie otca k nej zle vplýva na maloletého a partner matky nie je prítomný, pretože ho otec dieťaťa

fyzicky napadol a ublížil mu na zdraví.

71. Zotrvala na nepravdivosti tvrdenia otca, že údajne mala predať pozemok za 200 000 eur, za ktoré
si mala postaviť so svojim partnerom rodinný dom bez úveru. Uviedla, že s partnerom majú spoločnú
hypotéku, čo je overiteľné z voľne dostupných informácií z katastra nehnuteľností. Zotrvala na svojich
tvrdeniach, že hypotekárny úver otec minul na vlastnú potrebu a konkurz na seba nechal vyhlásiť, aby

sa zbavil tejto hypotéky.

72. Spochybnila tiež pravdivosť tvrdenia otca o tom, že jej urobil ústupok vo výbere materskej školy,
ktorú maloletý A. navštevuje. Podľa matky materské školy, do ktorých otec poslal prihlášky, maloletého
neprijali, prijali ho len do tej materskej školy, ktorú aktuálne navštevuje a ktorú mu vybrala matka. Aj po

tom, čo iné materské školy maloletého neprijali, niekoľkokrát kontaktoval riaditeľku súčasnej materskej
školy a vyjadroval sa, že tam maloletý A. chodiť nebude. Poukázala na skutočnosť, že u súdneho znalca
otec súhlasil s tým, aby maloletý navštevoval Základnú školu v L., kde majú obaja rodičia v súčasnosti
bydlisko. Avšak v čase riešenia prihlášky maloletého do základnej školy už otec odmieta prihlášku
podpísať a žiada, aby syn navštevoval Základnú školu J. - D.. Pritom matka, keďže je na rodičovskej

dovolenke a nevlastní auto, nemá možnosť voziť denne maloletého A. do školy do J. a späť. Otec
svojvoľne a sám podal elektronickú prihlášku maloletému dieťaťu na Základnú školu J. - D., do ktorej
uviedol, že dieťa je v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností
je podľa matky evidentné, že to nie je matka, ktorá nekoná v záujme maloletého dieťaťa.

73. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 CdoR/13/2023, podľa ktorého sa striedavá
starostlivosť nemôže určovať tam, kde rodičia spolu na úrovni nekomunikujú a sú v konflikte. Poukázala
tiež na skutočnosť, že pokiaľ otec tvrdí, že má existenčné problémy, nebude sa schopný o syna
plnohodnotne postarať.

74. Uviedla, že pokiaľ viackrát poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalec opísal charakterové
vlastnosti otca a jeho štruktúru osobnosti, nie je to z jej strany prejav pohŕdania a dehonestácie otca,
ale len poukázanie na skutočnosti, ktoré majú priamy vplyv na zisťovanie predpokladov rodičovskej
schopnosti vychovávať dieťa a byť mu dobrým vzorom.

75. Poukázala na to, že otec má tendenciu neplatenie výživného ospravedlňovať jeho zlou finančnou
situáciou a vyhláseným konkurzom. Avšak jeho údajne ťaživá situácia podľa matky vyplýva z toho, že
prestal podnikať, nikde sa nezamestnal, neusiluje sa nájsť si prácu a žije z toho, že údajne pomáha
rodičom v podnikaní. Venuje sa drahým záľubám a svoje dlhy rieši konkurzom. Napriek tomu, že je
na otca vyhlásený konkurz a nepracuje, pravidelne sa zúčastňuje automobilových pretekov, na ktorých

je potreba hradiť štartovné, benzín, opravu a prípravu auta, nové pneumatiky a stravu, pričom takýto
pretekársky víkend môže stáť aj okolo 300 eur. K vyjadreniu pripojila fotografie a umiestnenia otca z
automobilových pretekov, potvrdenie o výške štartovného, rozhodnutia o neprijatí maloletého dieťaťa na
predprimárne vzdelávanie a komunikáciu matky s otcom ohľadom prihlášky do základnej školy.

76. V priebehu odvolacieho konania účastníci odvolaciemu súdu doručovali ďalšie listiny a to:
otec predložil fotografie z odovzdávania maloletého dieťaťa a fotografie modrín maloletého dieťaťa,
uznesenie Okresného súdu Žilina o vyhlásení konkurzu na majetok otca, rozhodnutie Základnej školy
v L. o prijatí maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie a do školského klubu detí, návrh povinného
na zastavenie exekúcie vo veci výživného. Matka pripojila 2 videozáznamy, potvrdenie OR PZ v Žiline o

oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a oznámila súdu incident, ktorý sa mal odohrať
01.10.2024 medzi otcom maloletého dieťaťa a jej partnerom, pri ktorom mal otec partnera matky
napadnúť, svedkom čoho bol aj maloletý A..77. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm.
a/ CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nielen v rozsahu odvolania z dôvodov
vymedzených v odvolaní (ust. § 65 a § 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

78. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe
ktorého správne zistil skutočný stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil. Z odvolaní, vyjadrení

k odvolaniu ani ďalších podaní účastníkov doručených odvolaciemu súdu nevyplynuli podstatné nové
skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba doplniť dokazovanie alebo že od rozhodnutia súdu prvej
inštancie došlo k zmene skutočného stavu veci ako bol zistený v prvoinštančnom konaní, preto
nebolo potrebné nariaďovať odvolacie pojednávanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho záverov (§ 387 ods. 2 CSP) a
za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia, zároveň reagujúc na námietky uvedené

v odvolaní uvádza:

79. Pri rozhodnutí o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa súd prvej inštancie vychádzal najmä
zo záverov znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne a to aj po doplnení znaleckého
dokazovania, konštatoval nevhodnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,

okrem iného s ohľadom na silne konfliktný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa, neschopnosť rodičov
komunikovať a dohodnúť sa v súvislosti s plnením budúcich školských povinností, ktoré sú v jeho
prospech a majú na jeho vývoj kladný vplyv (školský výlet), kde podľa znalca existuje riziko, že otec
nebude schopný prijať určité okolnosti a udalosti a z tohto dôvodu by mal. dieťa mohlo strádať, resp. by
mohlo byť vystavené takej forme starostlivosti, ktorá nebude v jeho prospech alebo bude disfunkčná.

80. Okrem záverov znaleckého dokazovania, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v právnom
zdôvodnení rozsudku, odvolací súd považuje za rozhodujúce pre rozhodnutie o nezverení maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti aj tieto ďalšie závery znaleckého dokazovania:

81. V znaleckom posudku sa konštatuje negatívne ovplyvňovanie maloletého dieťaťa voči matke, keď
otec matku v minulosti dehonestoval, urážal a fyzicky napadol v prítomnosti dieťaťa a aj keď maloletý
možno nemá jasné pamäťové stopy na dané incidenty, emócia k jednotlivým osobám respektíve pocit
ohrozenia matky ako primárnej vzťahovej osoby a obáv o jeho vlastnú bezpečnosť je v takýchto
prípadoch prítomná aj dlho po tom, ako sa tieto skutky udiali.

82. Za významnú udalosť v živote mal. A. v negatívnom ponímaní znalec označil nútenú separáciu matky
od maloletého dieťaťa otcom ako formu trestu matky, respektíve formu manipulácie a prejavu moci,
respektíve kontroly otca nad matkou a dieťaťom, ktorá podľa znalca predstavovala zámernú, účelovú,
vedomú a kontrolovanú činnosť otca, ktorý tak konal nielen v neprospech matky a maloletého dieťaťa.

Aj z tohto konania aj na základe reakcií maloletého dieťaťa je podľa znalca možné domnievať sa, že
ním otec vedome manipuluje voči matke.

83. Za veľmi negatívne nielen pre súčasné prežívanie, ale aj pre budúci psychický vývoj maloletého
dieťaťa znalec označil spôsob, akým sa maloletý vysporiadava s vysoko konfliktným vzťahom rodičov

a so situáciami pri jeho preberaní, kedy sa počas vzájomného kontaktu rodičov maloletý emočne
vypol, neprejavuje žiadne emócie voči nim, jeho prežívanie je maximálne potlačené, čo pre maloletého
predstavuje obranný mechanizmus v stresových situáciách. Takýto spôsob prežívania a zvládania
prítomnosti oboch rodičov bol potvrdený aj v doplnenom znení č. 1 k znaleckému posudku, v ktorom
znalec uviedol, že maloletý veľmi intenzívne vníma verbálne a neverbálne prejavy rodičov, má vysokú

emočnú citlivosť na ich reakcie a schopnosť intuitívne reagovať tak, aby nebol iniciátorom ich konfliktu
alebo, aby nespôsobil neželanou reakciou hádku rodičov. Táto schopnosť nie je podľa znalca primeraná
veku maloletého A., ale veku staršieho dieťaťa. Maloletý prostredníctvom plánovaného a účelového
konania preberá zodpovednosť za rodičov, za danú situáciu a tým je vystavený emočnému tlaku, ktorý
sa môže prejaviť v budúcnosti aj prostredníctvom neželaných, negatívnych prípadne neadekvátnych

reakcií.

84. Za nevyhnutnú podmienku pre možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti preto aj odvolací súd považuje zlepšenie vzájomného vzťahu rodičov a ich komunikácie,bez splnenia ktorej nemožno striedavú osobnú starostlivosť v danom prípade považovať za najlepší
záujem maloletého dieťaťa.

85. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 5 (str. 36 ZP), ale aj ďalších
skutočností, ktoré boli preukázané alebo iným spôsobom vyplynuli z konania na súde prvej inštancie, je
to podľa odvolacieho súdu najmä otec, ktorý má problém s matkou dieťaťa konštruktívne komunikovať
a ktorého vzťah voči matke je značne antagonistický. Svedčia o tom aj nasledujúce postoje a správanie
otca:

Neustále matku obviňuje z provokácií a vyvolávania konfliktov, pritom to bol práve on, čo matku a jej
priateľa verbálne aj fyzicky napadol, za čo bol Obvodným úradom Žilina uznaný za vinného zo spáchania
priestupku. Ešte v útlom veku maloletého dieťaťa matke dieťa nevrátil zo styku, ktorý mu umožnila bez
toho, aby bol nariadený súdnym rozhodnutím, s úmyslom nielen stráviť s dieťaťom viac času, ale najmä
ukázať matke ako to je, keď mu dieťa na styk nechce dať, teda matku potrestať a prejaviť nad ňou
dominanciu. Otec matke v úmysle vydiskutovať si s ňou nejaké veci skrížil cestu autom počas jazdy

motorovým vozidlom, v čase, keď sa vo vozidle nachádzal aj mal. A., a tak matku aj dieťa vystavil
nebezpečenstvu kolízie. Toto konanie otec sám pred súdom prvej inštancie priznal, hoci ho zľahčoval.
Agresívne sa správal voči matke u psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb (RPPS)
pri ÚPSVaR v Žiline, z ktorého dôvodu psychologička úradu považovala za nevhodné realizovať ďalšie
spoločné stretnutia s rodičmi a následne, s úmyslom zatajiť takéto svoje správanie, nedal psychologičke

RPPS súhlas na zaslanie správy súdu, opomínajúc, že stretnutia sa mali uskutočniť práve na základe
žiadosti súdu, ktorý správu očakával ako dôkazný prostriedok na zistenie skutočného stavu veci.

86. Pokiaľ teda otec uvádza, že obaja rodičia vedia zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že spôsobilosť toho-ktorého rodiča vykonávať osobnú

starostlivosti o maloleté dieťa sa nevyhodnocuje len s ohľadom na to, či ten-ktorý rodič má vytvorené
vhodné bytové podmienky, resp. vie uspokojiť jeho fyzické potreby, ale v podstatnej miere sa prihliada na
osobnú a osobnostnú dispozíciu rodiča vykonávať osobnú starostlivosť v súlade s najlepším záujmom
dieťaťa. Tá zahŕňa okrem iného aj schopnosť rodiča rešpektovať dôležitosť a postavenie druhého rodiča
v živote dieťaťa. O tom, že otec túto schopnosť má, má odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené

dôvodné pochybnosti. Preto aj s ohľadom na výrazne antagonistický postoj otca k matke dieťaťa, nie
je podľa odvolacieho súdu v súčasnosti možné zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Pokiaľ nedôjde k zmene tohto postoja, ktorá bude musieť byť riadne preukázaná, čo znamená,
že bude musieť vyplývať z jeho dlhodobejšieho správania, nebude možné striedavú osobnú starostlivosť
rodičov posúdiť ako najlepší záujem maloletého dieťaťa.

87.Zdôvodupotrebypracovaťnazlepšenívzťahurodičovsaodvolacísúdplnestotožňujesrozhodnutím
súdu prvej inštancie o nariadení výchovného opatrenia rodičom maloletého dieťaťa (výrok VII.).
Námietky, ktoré otec uvádza v odvolaní proti tomuto výroku, považuje odvolací súd za nedôvodné.
Dosiahnutie zmeny v antagonistickom vzťahu rodičov si vyžaduje dlhodobý proces a úprimnú snahu

oboch rodičov. Pritom sa každý rodič musí snažiť o zmenu vo svojom vlastnom správaní, nie v správaní
toho druhého. Predpokladom pre dosiahnutie takejto zmeny je schopnosť, resp. ochota každého rodiča
uvedomiťsisvojpodielvinynaichaktuálnomvzťahuasnahaodstraňovaťzosvojhosprávanianegatívne
prvky. V prípade, ak rodičia budú len jeden druhého obviňovať, ani uložené výchovné opatrenie
nepovedie k žiadanému výsledku (tu odvolací súd opäť apeluje na otca maloletého dieťaťa, u ktorého

je neustále subjektívne obviňovanie matky obzvlášť výrazné). A tým nie je primárne striedavá osobná
starostlivosť rodičov, ale existencia slušného a rešpektujúceho vzťahu rodičov, ktorý by mal. dieťaťu
nespôsoboval stres a negatívne prežívanie.

88. Odvolací súd považuje za správny rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti určenia výšky vyživovacej

povinnosti. Otec v konaní náležite nepreukázal svoj príjem v období, v ktorom vykonával podnikateľskú
činnosť. Daňové priznania, ktoré súdu za týmto účelom predložil, nemožno považovať za listinu (doklad)
preukazujúcu reálny príjem otca počas výkonu podnikania. Vo vyjadrení k návrhu matky na začatie
konania otec sám priznáva nepravidelný mesačný príjem vo výške 800 eur, pričom podľa daňového
priznania za rok 2020 otec nedosiahol žiadny príjem, v roku 2021 priemerný čistý mesačný príjem 149,96

eur (príjmy mínus výdavky/12 mesiacov) a v roku 2022 opäť žiadny príjem. Počas celého zisťovaného
obdobia teda výdavky otca na zabezpečenie aj jeho základných životných potrieb prevyšovali jeho
legálne deklarované príjmy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neuveril
tvrdeniamotca,žemufinančnevypomáhalaavypomáhajehopartnerkaarodičia.Naopak,odvolacísúd,zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že otec ako zdravý muž bez zdravotných obmedzení,
má možnosť dosahovať príjem. Ak tento nedosahuje z podnikateľskej činnosti, má povinnosť sa
zamestnať. Ako osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči deťom (v súčasnosti ju má už nielen voči

mal. A., ale aj voči mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX), je totiž povinný využívať svoje schopnosti a možnosti
na získanie dostatočného príjmu, z ktorého by si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu
zodpovedajúcom odôvodneným potrebám svojich detí.

89. Pokiaľ otec dlhodobo reálne vykonával prácu automechanika, čo sám v priebehu konania opakovane

uvádzal (a je pritom irelevantné, či sa jednalo o pretekárske alebo bežné osobné motorové vozidlá),
je dôvodné predpokladať, že túto prácu ovláda a môže ju vykonávať aj ako zamestnanie, nielen ako
podnikanie. Pokiaľ otec argumentoval, že ho zamestnávatelia, u ktorých sa snažil zamestnať, neprijali,
nakoľko nemá vzdelanie v danom odbore, tento argument je len všeobecný a nepreukázateľný, nakoľko
nekonkretizoval, či vôbec a ak áno, u ktorých zamestnávateľov sa takto o zamestnanie neúspešne
pokúšal. Súd prvej inštancie správne určil výšku príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať s ohľadom

na zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti a objektívnu situáciu na regionálnom
pracovnom trhu ako výšku priemerného príjmu automechanika (1.538 eur brutto a 1.078 netto),
keďže má podľa vlastného tvrdenia získané vzdelanie s maturitou v príbuznom odbore - strojárstvo
a dlhoročnú prax ako automechanik. Naviac považuje odvolací súd za potrené poukázať na to, že
výšku potenciálneho príjmu 1.078 eur netto je možné bez problémov dosiahnuť aj osobe so základným

vzdelaním, na pozíciách operátora výroby v automobilovej alebo inej strojárskej výrobe, ktorých je na
pracovnom trhu Slovenskej republiky, teda otcovi v regionálne dostupnom pracovnom trhu, k dispozícii
dostatok.

90. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z tohto príjmu je otec schopný plniť

si vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. v súdom určenej výške, teda do 30.08.2022 140 eur a od
01.09.2022 180 eur mesačne, zohľadniac výdavky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb
(bývanie vo výške polovice otcom uvádzaných nákladov, keďže domácnosť zdieľa s priateľkou, teda 300
eur, strava, oblečenie, obuv, hygiena a základná zdravotná starostlivosť) a pritom si plniť aj vyživovaciu
povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu v predškolskom veku.

91. K jednotlivým odvolacím námietkam otca vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza:
Vo vzťahu k námietke, že výživné nezodpovedá majetkovým pomerom a životnej úrovni, nakoľko na jeho
majetok bol vyhlásený konkurz, uvádza, že súd prvej inštancie neurčoval rozsah vyživovacej povinnosti
s ohľadom na reálne príjmy, výdavky a majetkové pomery otca, ale s ohľadom na potencionalitu príjmu,

ktorý by s ohľadom na svoje možnosti, schopnosti, zdravotný stav a objektívnu situáciu na trhu práce
SR mohol dosahovať.
Pokiaľ otec matku v odvolaní obviňuje, že sa do konkurzu a neľahkej finančnej situácie dostal najmä
jej zavinením, keďže si zobral hypotekárny úver, finančné prostriedky z ktorého boli z veľkej časti
minuté na majetok (pozemok) v jej výlučnom vlastníctve, ktorý mala ona následne scudziť zastretou

kúpnou zmluvou za sumu 200.000 eur, je potrené uviesť, že pokiaľ otec investoval akýkoľvek majetok
do zhodnotenia cudzieho majetku, má voči tejto osobe pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorú si mohol a mal uplatniť v civilnom sporovom konaní. Ak tak neurobil, ide o neekonomické konanie
a zároveň také dobrovoľné vzdanie sa majetku, resp. majetkového prospechu, na ktoré súd v zmysle §
75 ods. 1 zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti neprihliada. Zároveň, pokiaľ otec považuje

vyhlásenie konkurzu na jeho majetok ako dôvod na určenie nízkeho výživného, je dôležité poukázať
na to, že ničím nepreukázal, že sa do platobnej neschopnosti pri podnikaní nedostal takým spôsobom,
že ho nevykonával riadne a s vynaložením dostatočného úsilia. Naviac dôsledkom konkurzu bude
nevymáhateľnosťdlhuotcazhypotekárnehoúveru,naktorýpoukazoval,ktorýtakdobudúcnostinebude
musieť splácať, čím sa fakticky zlepší jeho ekonomické postavenie.

Námietka otca, že výživné je neprimerane vysoké s ohľadom na široko upravený styk s maloletým
dieťaťom, keďže počas neho bude fakticky zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, tiež nie je
dôvodná. Z rozsudku súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že výživné určené súdom prvej inštancie do
30.08.2022 vo výške 140 eur predstavovalo dve tretiny odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré
súd prvej inštancie zistil v rozsahu 210 eur, ktorý záver otec nerozporoval a odvolací súd ho tiež považuje

za správny. V období do 30.08.2022 sa otec s dieťaťom stýkal podľa neodkladného opatrenia, v rozsahu
párny týždeň v pondelok od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od piatku 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. (spolu
cca tri dni) a nepárny týždeň od stredy 16:00 hod. do štvrtka 18:00 hod. (jeden deň), teda priemerne dva
dni za týždeň. Jedná sa o štandardný styk (nie rozšírený), ktorý nie je potrebné osobitne zohľadňovať priurčení rozsahu vyživovacej povinnosti ako poskytovanie osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu (§ 62
ods. 4 ZR). V budúcom období, keď sa bude realizovať styk otca s dieťaťom podľa rozhodnutia súdu vo
veci samej, boli súdom prvej inštancie zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v rozsahu 310

eur mesačne, čo otec taktiež nespochybnil a odvolací súd tento rozsah považuje za správny a výška
vyživovacej povinnosti bola určená na 180 eur mesačne, teda v rozsahu menej ako dve tretiny súdom
zistených odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Rozsah bežného styku otca, v rámci ktorého sa
o maloletého bude osobne starať, predstavuje súhrnne približne päť dní v rámci dvoch týždňov, teda
približne jednu tretinu času v období roka, čo zodpovedá práve výške určeného výživného, keďže

by otec mal hradiť približne dve tretiny odôvodnených potrieb dieťaťa a matka jednu tretinu. Tento
prepočet odvolací súd uvádza, aby vyvrátil nesprávne tvrdenia otca. Podstatné pre určenie výživného
sú však možnosti a schopnosti rodiča (na rozsah osobnej starostlivosti o dieťa súd pri určení vyživovacej
povinnosti len prihliada), podľa zistenia ktorých je otec schopný dosahovať čistý mesačný príjem 1.078
eur a matka iba vo výške rodičovského príspevku 473 eur a prídavkov na dve deti 120 eur, teda o niečo
viac ako polovica potencionálneho príjmu otca.

92. Nad rámec odôvodnenia je potrebné uviesť, že si odvolací súd nemohol nevšimnúť, že otec
vodvolaníanáslednýchvyjadreniachnajednejstranepoukazujenasvojuzlúmajetkovúsituáciuaťaživé
postavenie, na druhej strane uvádza, že mal záujem nadobudnúť od matky stavebný pozemok, ktorý
údajne zhodnotil peniazmi z hypotekárneho úveru (výška hypotekárneho úveru predstavovala podľa

otcom doloženej zmluvy 79.000 eur) a ktorý má podľa otca hodnotu 200.000 eur. Ak otec nemienil od
matky požadovať darovanie tohto pozemku, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, odkiaľ by mal finančné
prostriedky na jeho nadobudnutie, keď je, ako tvrdí, nemajetný, v konkurze a nezamestnaný.
93. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením bol vecne správny aj vo
výroku, ktorým rozhodol o zameškanom výživnom (2.602,59 eur), výška ktorého bola správne určená

a vypočítaná. Odvolací súd sa stotožnil aj s povolením splácania zameškaného výživného, keď určené
splátky nepovažuje za neprimerane nízke.

94. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože nezistil také osobité

okolnosti prípadu, pre ktoré by považoval za spravodlivé niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov
odvolacieho konania priznať (§ 55 CMP).

95. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).