Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119366841.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., Prievozská 2,
Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium
Legal, s.r.o., Bratislava-mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanej Á. A.
H., narodenej X. H. XXXX, B., Y. XXXX/X, o zaplatenie 18 991,85 eura s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6Csp/15/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/12/2021 z 23. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/12/2021 z 23. marca 2022 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn.
13CoCsp/12/2021 z 23. marca 2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej

inštancie“) č. k. 6Csp/15/2020-159 z 15. februára 2021 o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia 18 991,85 eura istiny s príslušenstvom. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zákon č.
129/2010 Z. z.“), § 39, § 565, § 53 ods. 9, § 101 ods. 1, § 103, § 54a prvá veta, § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovanie považoval za preukázané, že
pôvodnýveriteľPoštovábankaa.s.,uzatvorilsožalovanoudňa8.marca2016zmluvuospotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 18 200 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť
v 96 mesačných splátkach po 328,15 eura, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“)

vo výške 16,10 %, priemernej RPMN vo výške 10,78 %, odplate za poskytnutý úver vo výške 14,34
%. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku vo výške 31 501,69 eura; splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá na 20. apríla 2016, každá ďalšia splátka bola splatná k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej
splatnosti bol určený na 20. marca 2024. Žalovaná vyčerpala úver dňa 8. marca 2016. V dôsledku
omeškania žalovanej so splácaním splátok, právna predchodkyňa žalobkyne listom z 21. októbra 2016
vyzvala žalovanú na zaplatenie omeškaného dlhu a následne 16. novembra 2016 vyhlásila predčasnú

splatnosť pohľadávky. Spolu s istinou uplatnenou vo výške 18 056, 62 eura, si žalobkyňa uplatnila, úrok
z istiny vo výške 851,80 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18 056,62 eura od 17.
novembra 2016 do zaplatenia a sumu 83,43 eura z titulu poplatkov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z
dôvodu premlčania nároku k 20. júlu 2019, uplatneného žalobným návrhom na súde dňa 15. septembra
2019, citujúc § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
§ 103 Občianskeho zákonníka, vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky.3. Odvolací súd považoval odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správne, preto ho potvrdil (§ 387
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,CSP“). Citujúc ustanovenia § 100 ods. 1, 101, § 103, § 54a časť prvej vety za bodkočiarkou, §

565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, sa následne stotožnil s právnym posúdením premlčania
uplatnenej pohľadávky súdom prvej inštancie. Dôvodil, že ak došlo zo strany veriteľa k využitiu práva
na zosplatnenie úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť odo
dňa zročnosti tej splátky úveru, od splatnosti (zročnosti) ktorej uplynuli (minimálne) tri mesiace a

omeškaniesňoutrvá,prektorúkzosplatneniuúverudošlo,ktorázosplatnenieúveruvyvolala.Nesúhlasil
s interpretáciou § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka žalobkyňou, v zmysle ktorej by mala začať
plynúť premlčacia doba od splatnosti tej splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
bezprostredne predchádzala. Poznamenal, že je potrebné rozlíšiť medzi aplikáciou § 565 Občianskeho
zákonníka a § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, upravujúceho začiatok plynutia premlčacej doby
v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, poskytnutého dlžníkovi na základe spotrebiteľskej

zmluvy, teda v prípade využitia práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V
prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré pre dlžníka znamená stratu výhody splátok, sa
stanesplatnýmnarazcelýdlhvyplývajúcizúverovejzmluvy,pričompremlčaciadobavovzťahukcelému
dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky úveru, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala.

3.1. K námietke týkajúcej sa neprerušenia konania v zmysle § 164 CSP poukázal na to, že Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí pléna dňa 12. mája 2021 návrh
Okresného súdu Martin o (ne)súlade ustanovenia § 54a prvej vety Občianskeho zákonníka odmietol.
Súd prvej inštancie postupoval teda správne, ak na uplatnený nárok v rámci právneho posúdenia
aplikoval § 54a Občianskeho zákonníka a rovnako správne postupoval, keď konanie neprerušil podľa §

164 CSP z dôvodu podania návrhu Okresným súdom Martin na ústavný súd. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. V rámci

namietaného nesprávneho právneho posúdenia namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená - a
to výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Vymedzila otázky (i) pre nesplnenie
ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ;
(ii) je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho

zákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo
k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splátka, ktorá v súlade
s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo
iná splátka. Poukázala na judikát R 4/2021, v ktorom sa dovolací súd vyjadril nepriamo k tejto otázke
v bode 12.7, z ktorého vyplýva, že ,,z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o

plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej
pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že
veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky“. Po zrekapitulovaní skutkového

stavu, prezentoval právne riešenie nastolených otázok. Zastával názor, že neuplatnenie práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva
veriteľa a z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť so závermi súdov nižšej inštancie, podľa ktorých došlo k
uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20. júla 2016,
teda splátky s ktorou sa ako prvou dostala žalovaná do omeškania a ktorá podľa názoru odvolacieho

súdu aj spĺňa podmienku, že predchádza minimálne tri mesiace vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ak
preto veriteľ využil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka podaním zo 16. novembra 2016 - nemohol
podľa platných právnych predpisov toto právo využiť pre nesplnenie inej splátky, než splátky splatnej
20. októbra 2016 - pričom táto splátka je zároveň „nesplnenou“ splátkou podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, od ktorej plynie premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným

úkonom veriteľa. Z uvedeného dôvodu dovolateľka považovala za nesprávny výklad druhej vety § 103
Občianskeho zákonníka tak, ako ho uviedli vo svojich odôvodneniach súdy nižšej inštancie, podľa
ktorých za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať splátku, od splatnosti ktorej sa dostala žalovaná
do omeškania, a ktorá predchádza zosplatneniu po dobu aspoň troch mesiacov a nie splátku, ktorápodľa § 565 Občianskeho zákonníka bezprostredne predchádza samotnému úkonu zosplatnenia. Podľa
názoru dovolateľky oprávnenie právneho predchodcu žalobkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
a uplatniť tak právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pre nezaplatenie splátky splatnej 20. júla

2016 zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru 20. augusta
2016 a jediná splátka, pre ktorú podaním zo 16. novembra 2016 mohol právny predchodca žalobkyne
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, bola splátka splatná 20. októbra 2016 (nakoľko pre skôr splatné
splátky toto oprávnenie v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka zaniklo), za súčasného splnenia
podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t. j. omeškania trvajúceho po dobu dlhšiu ako 3

mesiace a upozornenia na možné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
dôvodu pre všetky splátky, ktoré predchádzajú uplatneniu tohto práva plynie samostatná trojročná
premlčacia doba od splatnosti tej-ktorej splátky (v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka)
a pre všetky splátky, ktoré nasledujú po uplatnení tohto práva plynie premlčacia doba od splatnosti
splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto práva pre žiadnu inú splátku dlhu. Z uvedených dôvodov

je zrejmé, že ak v danom prípade pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16. novembru
2016 - toto právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka po upozornení
spotrebiteľa na jeho možné uplatnenie a po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 16. novembri 2016, tak začala v súlade
s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie

ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr 21. októbra 2019. Keďže
žaloba bola na súde podaná 15. septembra 2019, dovolateľka bola toho názoru, že nárok uplatnila na
súde pred uplynutím premlčacej doby, preto súdy nižších inštancií vec nesprávne právne posúdili, ak
dospeli k opačnému záveru. V tejto súvislosti poukázala na rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných
súdov. Napokon v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala

nepreskúmateľnosťavnútornúrozpornosťnapadnutéhorozhodnutia,čímjejkonajúcesúdynesprávnym
procesným postupom mali znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

5. Žalovaná písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej

neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené
podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen
prípustné, ale aj dôvodné.

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne

napadnúť dovolaním.

9.Vdanomprípadedovolacísúdpovažovalzaopodstatnenéuprednostniťvecnýprieskumnapadnutého
rozsudku odvolacieho súdu pred jeho procesným prieskumom.

10. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii
a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného
ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo

spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a
tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K
posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd

pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.

14.Vzhľadomnavymedzenieprávnychotázokspôsobomzodpovedajúcim§421ods.1vspojenís§432
CSP, dovolací súd konštatuje, že dovolanie je procesne prípustné, preto následne pristúpil k posúdeniu
dôvodnosti dovolania z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vymedzených právnych

otázkach.

15. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dovolateľka vymedzila právne otázky,
ktoréužbolirozhodovacoupraxoudovolaciehosúduvyriešené.Zjudikátu publikovanéhopodR29/2023
v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 3/2023, ktorého

právna veta znie: Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh.
Inak je tomu, ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh

(uznesenie najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020). Rovnaký právny záver
vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu z 30. novembra 2021 sp. zn. 5Cdo/224/2021 a zo 14.
decembra 2022 s p. zn. 4Cdo/132/2021, s ktorými právnymi závermi sa senát 8C stotožnil. V danom
prípade následne skúmal, či sa odvolací súd pri riešení vymedzených právnych otázok odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018).

16. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobkyne
(Poštová banka a. s.) a žalovanou vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX z 8. marca 2016, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 18 200 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačne vo výške 328,15 eura vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc

20. apríla 2016 s konečnou splatnosťou 20. marca 2024. Z aktuálneho stavu účtu úveru k 31. júlu
2019 vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s plnením splátky splatnej 20. júla 2016 (v spise na č. l.
19). Mimoriadna splatnosť úveru bola právnou predchodkyňou žalobkyne vyhlásená k 16. novembru
2016, pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 20. júla 2016 podľa súdov nižších inštancií a nárok
žalobkyne sa premlčal 21. júla 2019, preto žalobou uplatnený nárok z 15. septembra 2019 súdy nižších

inštancií považovali za premlčaný.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonníkstanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou

skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy k 8. marcu 2016, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky
a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená
to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od

upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť
až po splnení týchto podmienok. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v

postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takého včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj
2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

23. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
uvádza ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu
plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí
trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť

o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ
v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po
upozornenídlžníka.Najvyššísúdzastávanázor,že15dňoválehotanaupozorneniespotrebiteľabymala

byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z
charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť.
Navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.

24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca
týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia
doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v
súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k včasnému uplatneniu jeho
práv podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt (t. j. práva patria bdelým), ako aj snahy predchádzať v

konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote
účastníkov občianskoprávnych vzťahov (sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťouveriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101
veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v
ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý

deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101
Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri
roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

25. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné
vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, aj
v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101

Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži
k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany
slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri stanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa

- dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné zohľadňovať, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Prejavuje sa to potrebou zabrániť,
aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale

najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.

26. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú
premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý

raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R
17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje
nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka
(spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti,
ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania

so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto
ustanovenia,ktorázačínaplynúťnasledujúcideňpotom,čoveriteľovi(dodávateľovi)vznikloprávopodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez

takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr
do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od
omeškania so zaplatením omeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

27. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ mohol po prvý raz sa domáhať svojho práva prvý
deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia upozornenia na možnosť
zosplatnenia. Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101
Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby

práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri
zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).28. V nadväznosti na uvedené dovolací súd s poukazom rozhodovaciu prax najvyššieho súdu uvedenú v
bode19tohtorozhodnutia,akoajnaR29/2023konštatuje,ženiejemožnépovažovaťzasprávnyprávny
názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba

celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo
žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP), preto dovolanie je dôvodné.

29. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku

o trovách konania v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§
450 CSP). Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku pre nesprávne právne posúdenie, dovolací súd už
neposudzoval uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Vysloveným právnym názorom
uvedeným v tomto rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

30. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom

rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.