Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra
2024 prejednal odvolanie podané odsúdeným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/41/2023-449 z 1.10.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 8T/41/2023-449 z 1.10.2024.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku, podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405a

ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 405d ods. 2 Tr. por., s použitím § 84 Tr. zák., pri nedotknutom výroku
o vine z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/41/2023-367 zo 6.7.2023, právoplatného
6.7.2023, v dôsledku zániku trestnosti činu

zrušuje vo výroku o treste

rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/41/2023-367 zo 6.7.2023, právoplatný 6.7.2023.

S poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine zo spáchania
- pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák.
účinného do 6.8.2024 (ďalej len Tr. zák.) v časti v bodoch 3) a 4) spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák., v bodoch 1) až 7)
- prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák., v bode 8),

odsúdenému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., C. D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVV a ÚVTOS Ružomberok, len za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v bode 8)

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.
primeraný trest odňatia slobody vo výmere 1 (rok) a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/41/2023-449 z 1.10.2024 bol u odsúdeného
A. B. podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. a § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitým § 84 Tr. zák.
v dôsledku zániku trestnosti činu zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 8T/41/2023 zo dňa 6.7.2023, právoplatného dňa 6.7.2023, ktorým bol odsúdenému za pokračovací
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zák. v časti v bodoch 3) a 4) spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
v bodoch 1) – 7) a za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
v bode 8) uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l), §

37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
súd zaradil odsúdeného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia a súčasne odsúdenému A. B. len za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v bode 8) uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods.
2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa

§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil odsúdeného pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresnýsúdvytýčiltermínverejnéhozasadnutianadeň1.10.2024,ktoréhopredmetombolorozhodnutie
súdu podľa § 405b ods. 1 Tr. zák.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 1.10.2024 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, po vysvetlení
významurozhodnutiasúduapoučeníoopravnomprostriedkusiprokurátoraodsúdenýponechalilehotu.

Dňa 23.10.2024 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie odsúdeného voči výroku o treste, podané

prostredníctvom obhajcu, v ktorom sú uvedené nasledovné argumenty:

„Dňa 14.10.2024 som prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu podal odvolanie proti Rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, vyhláseného na verejnom zasadnutí dňa
01.10.2024, sp. zn. 8T/41/2023. V zmysle ust. § 311 ods. 1 Trestného poriadku uvádzam, že podané

odvolanie nesmeruje proti konaniu, ktoré Rozsudku predchádzalo.
Podané odvolanie odôvodňujem nasledovne:
1/ Uložený trest považujem za neprimerane prísny, nakoľko súd mi uložil najvyšší možný trest trestnej
sadzby ustanovenej v ust. § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona za trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Mám za to, že na splnenie účelu trestu postačuje aj uloženie trestu kratšieho

trvania.Akosúdkonštatoval,kspáchaniutrestnéhočinusomsasámpriznal,tentosomúprimneoľutoval,
a teda som si vedomý svojho konania a aj jeho následkov, ktoré ľutujem. Dobrovoľne som priznal svoje
konanie, pričom som si aj dobrovoľne vedomý potreby nápravy doterajšieho vedenia svojho života.
Už doterajší výkon trestu je pre mňa dostatočným výchovným a nápravným prostriedkom, poučil som
sa zo svojho konania a plne si uvedomujem ďalšie následky, ktoré by mi pri pokračovaní v páchaní

trestnej činnosti hrozili. Mám záujem o nápravu svojho správania, ako aj svojho života, keď po vykonaní
uloženého trestu chcem viesť riadny život bez páchania trestnej činnosti.
2/ Pokiaľ súd v odôvodnení Rozsudku uvádza, že účel trestu možno dosiahnuť len z hľadiska generálnej
prevencia, a to teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochrany spoločnosti pred prípadnými
ďalšími protiprávnymi aktivitami odsúdeného, tak mám za to, že súd túto úvahu nemá aplikovať do

výmery uloženého trestu v takom ponímaní, v akom došlo k jej aplikácii pri ukladaní tohto trestu.
Som si vedomý účelu trestu a aj toho, že trest má pôsobiť preventívne či už z hľadiska generálnej
prevencie, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie. Zabezpečenie uvedeného názoru súdu je možné
bezpochybne najmä uložením trestu odňatia slobody. Mám však za to, že samotná výmera uloženého
trestu má pôsobiť aj motivačne, a teda odsúdenému ukázať, že pokiaľ priznal a ľutuje svoje konanie

a má záujem na riadnom vedení života a na svoju nápravu, súd tieto skutočnosti zohľadní v samotnej
výmere uloženého trestu, a teda nebude ukladať najvyšší možný trest, ale uloží nižší trest ako motiváciu
odsúdeného. Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u mojej osoby je zrejmé, že mám záujem o
nápravu, ďalej že svoje konanie úprimne ľutujem a poučil som sa z neho; súčasne svojim správaním
vo výkone trestu preukazujem splnenie účelu trestu a progres v mojej prevýchove. S poukazom na tieto

skutočnosti som toho názoru, že uloženie najvyššieho možného trestu pôsobí skôr kontraproduktívne a
nevytvára akúsi odmenu odsúdenému jednak za jeho dobrovoľné priznanie a oľutovanie skutku, ako aj
za badateľnú snahu po náprave a snahu o vedenie riadneho života.3/ Pokiaľ som aj bol v minulosti súdne trestaný alebo postihnutý za páchanie priestupkov, uvedomujem
si aj tieto skutočnosti, avšak preukázanie nápravy je možné práve po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Ak by aj súd tieto skutočnosti zohľadňoval, mám za to, že odôvodňujú nanajvýš uloženie

trestu v druhej polovici trestnej sadzby, nie však uloženie najvyššieho prípustného trestu. Súd mi
ukladal trest za marenie výkonu úradného rozhodnutia vyplývajúce z toho, že som sa nedostavoval
na kontroly do psychiatrickej ambulancie ústrednej vojenskej nemocnice SNP A., kde mi bol dňa
14.09.2021 súdom nariadený výkon ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia. Mám
za to, že súd mal zohľadniť najmä skutočnosť, že išlo o marenie výkonu úradného rozhodnutia

vo veci ambulantného ochranného liečenia, ktorého samotný charakter nie je tak prísny, ako pri
uložení ochranného liečenia ústavnou formou alebo pri uložení trestu odňatia slobody. Samotná
ambulantná forma ochranného liečenia je prostriedkom ochrany spoločnosti ukladaným vtedy, keď
nie je potrebné liečenie ústavnou formou, a teda predstavuje prostriedok ochrany spoločnosti menej
prísny oproti ústavnej forme liečenia. Keďže trest mi je ukladaný za marenie výkonu úradného
rozhodnutia vzťahujúceho sa k ambulantnej forme liečenia, som toho názoru, že kedže samotné liečenie

ambulantnou formou nie je najprísnejším prostriedkom ochrany spoločnosti, potom ani trest vyplývajúci
z porušenia tohto nariadeného liečenia by nemal byť ukladaný ako najprísnejšie možný. Mám za to, že
súd mal zohľadniť následok spôsobený marením výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko nedostavenie
na výkon ambulantného ochranného liečenia nepredstavuje pre spoločnosť hrozbu v takej miere, ako
by predstavovalo napríklad nenastúpenie na výkon ústavného liečenia, alebo nenastúpenie na výkon

trestu odňatia slobody. Ak mi súd v tomto konaní uložil najvyšší možný trest, zaradil ma tak medzi tých,
ktorí sa dopustia obdobného skutku, avšak nenastúpením na už uvedený výkon trestu odňatia slobody
alebo výkon ústavného liečenia, kde je hrozba pre spoločnosť pri ich zotrvaní na slobode závažnejšia
ako v prípade môjho nedostavovania sa na ambulantné liečenie a kde taký trest alebo ochranné liečenie
je oveľa prísnejšie oproti ambulantnej forme, ktorá mi bola pôvodne nariadená. Súd nezohľadnil, že

následok spáchania predmetného skutku bol pre spoločnosť nepoznateľný, nakoľko aj pri plnení trestu
by som bol na slobode a súčasne som žiadnym spôsobom neohrozoval spoločnosť. Tým samozrejme
nezľahčujem samotné spáchanie skutku a jeho spáchanie ani nepopieram a uvedomujem si, že sa jedná
oprotiprávnekonanie,zaktorýmiprináležíuloženieadekvátnehotrestuarovnakotaksasnažímpôsobiť
sebakriticky, pričom uloženie trestu je následkom za moje protiprávne konanie, ktoré si v plnej miere

uvedomujem; som si plne vedomý možnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody za daný
skutok a aj chápem úvahám súdu o tom, keď mi nepodmienečný trest ukladá, poukazujem však na
výmeru trestu a jeho uloženie v najvyššej možnej sadzbe. Práve uloženie v najvyššej možnej sadzbe
považujem za neadekvátne, keď súd mohol y vzhľadom na okolnosti aj mal uložiť nižší trest oproti
tomu, ktorý mi bol uložený. Spáchaním trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia vo forme,

v akej som ho spáchal, som priamo neublížil a neohrozil žiadnu osobu, následok pre spoločnosť som
nespôsobil v najvyššej miere, v akej je možné tento spôsobiť, nakoľko túto mieru dosahuje nedostavenie
sa na ústavné liečenie alebo nenastúpenie na výkon trestu odňatia slobody, a aj napriek tomu ma súd
potrestal najvyšším možným trestom. Vzhľadom k tomu som toho názoru, že súd pri určovaní výmery
trestu nezohľadňoval všetky aspekty a okolnosti môjho skutku hodnotil príliš prísne, pričom na splnenie

generálnej, ako aj individuálnej prevencie trestu postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania.
4/ Hoci som bol aj v minulosti súdne trestaný, postihnutý som bol za skutky, ku ktorým vplyvom vývoja v
spoločnosti a ponímania hodnoty škody zanikla trestnosť činu a tak tieto nie je možné zohľadňovať v tak
prísnej miere. Som si vedomý nevyhovujúceho spôsobu vedenia svojho doterajšieho života, ktorý mám
úprimný záujem zmeniť a spôsobom vedenia svojho života preukázať nápravu. Spôsob vedenia života

je však umožnený len po výkone trestu odňatia slobody. Ak mi však súd ukladá trest po nadobudnutí
účinnosti novely Trestného zákona, kedy už ani jednotlivé skutky krádeže uvedené v Rozsudku nie sú
trestnými činmi, na tieto by nemal prihliadať v takej miere, akoby trestnými činmi stále boli a mal by
ma hodnotiť s voľnejšou úvahou k prihliadaniu k uvedeným trestným činom. Nepopieram, že uvedené
skutky som spáchal a uvedomujem si, že ma vykresľujú v negatívnom ponímaní; mám však úprimný

záujem viesť riadny život a keďže došlo k zmene v otázke trestnosti uvedených skutkov, ako som už
uviedol mám za to, že tieto by nemali byť zohľadňované tak, aby odôvodňovali uloženie najprísnejšieho
trestu, resp. trestu v najvyššej možnej sadzbe.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mám za to, že nie sú dané podstatné aspekty,
okolnosti a podmienky na uloženie najprísnejšieho možného trestu za trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a súd by mal pri ukladaní trestu
a určovaní jeho výmery zohľadniť všetky vyššie uvedené skutočnosti. Súčasne som toho názoru, že na
splnenie účelu trestu a akúsi motiváciu do budúcnosti pred páchaním trestnej činnosti je účelné práve
uloženie trestu kratšieho trvania. Na základe vyššie uvedeného preto žiadam, aby odvolací súd zrušilnapadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok zo dňa 01.10.2024,
sp. zn. 8T/41/2023 a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci, resp. sám vo veci
rozhodol a uložil mi uložil trest kratšieho trvania.“

Dňa 6.11.2024 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu odsúdeného
a k jeho odôvodneniu, v ktorom sú uvedené nasledovné argumenty:

„Z podnetu výzvy Okresného súdu Liptovský Mikuláš podávam vyjadrenie k dôvodom odvolania ods. A.

B. predloženým tunajšej prokuratúre:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8T/41/2023 vyhlásený na verejnom zasadnutí
konanom dňa 1.10.2024, ktorým súd postupom podľa 405b ods. 1 Trestného poriadku a§ 405d ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku s použitím ustanovenia § 84 Trestného zákona v dôsledku zániku trestnosti
činu zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8T/41/2023 zo dňa
06.07.2023 a súčasne odsúdenému A. B. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, považujem
za zákonný a dôvodný.
Mám za to, že súd pri ukladaní trestu správne vyhodnotil všetky okolnosti taxatívne vymedzené v § 34
ods. 4 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery a to
najmä na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. Súd správne akcentoval, že odsúdený A. B. je

recidivistom, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, pričom ani doposiaľ uložené nepodmienečné
a podmienečné tresty neviedli k jeho prevýchove. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby v tomto prípade
prevážil represívny účel trestu a potreba ochrany spoločnosti pred osobou odsúdeného. Uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia považujem za spravodlivý, dôsledne aplikujúci ustanovenie §

405b ods. 1 Trestného poriadku a napĺňajúci účel individuálnej aj generálnej prevencie.
Z uvedených dôvodov navrhujem odvolanie odsúdeného zamietnuť postupom vymedzeným v
ustanovení § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa považuje za zákonný a spravodlivý a navrhuje odvolanie odsúdeného ako nedôvodné podľa §
319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci, resp. sám vo veci rozhodol a uložil mu trest kratšieho
trvania. Odsúdený uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania, tak ako tieto na verejnom
zasadnutí predniesol obhajca a v zmysle týchto dôvodov krajskému súdu navrhuje aj rozhodnúť.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie odsúdeného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného

odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie odsúdeného voči výroku o treste krajský súd vyhodnotil ako dôvodné.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 8.2.2024, účinnou od 6.8.2024, došlo k zmene niektorých
skutkových podstát trestných činov a taktiež došlo k zmene výšky malej škody, kde po novelizácii sa
za malú škodu považuje suma prevyšujúca sumu 700 eur a taktiež sa ruší skutková podstata tzv.
priestupkovej recidívy pri trestnom čine krádeže (pôvodne § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák.). Odsúdenému
bol pôvodne ukladaný úhrnný trest, okrem iného aj za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v časti v bodoch 3)
a 4) spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., a to v bodoch 1/ až 7/ rozsudku, teda novelou
Trestného zákona došlo k zániku trestnosti tohto činu a to z dôvodu, že došlo k zvýšeniu výšky malej
škody zo sumy 266 eur na sumu 700 eur. Keďže konaním odsúdeného bola spôsobená škoda len vovýške 306,45 eur, preto okresný súd správne na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8T/41/2023 zo dňa 6.7.2023, právoplatným dňa 6.7.2023 len vo výroku
o treste a správne mu uložil trest len za skutok pod bodom 8/ rozsudku.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
avýmeretrestu.Súdprvéhostupňaodôvodnilsvojeskutkovéaprávneúvahyvovzťahukvýrokuotreste,
s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, výšku uloženého trestu považuje z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane prísnu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver
o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj

so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal

nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,
a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody nesprávne aplikoval pri úvahách týkajúcich
sa ukladania tohto druhu trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest, alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom,
ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Základná trestná sadzba pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia sa pohybuje v rozmedzí až
na dva roky. Okresný súd teda odsúdenému uložil trest odňatia slobody na úplne hornej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že odsúdený bol v minulosti sedemkrát súdne
potrestaný, a to pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Odsúdený bol tiež opakovane priestupkovo
postihnutý rovnako pre priestupky proti majetku a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Odsúdenýspáchanieskutkunepochybneoľutovalatotooľutovaniemožnovnímaťakoúprimné.Zároveň

odsúdený pred prokurátorom v konaní o dohode o vine a treste a taktiež pred súdom uznal vinu.
Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý okresný súd uložil odsúdenému, sa krajskému súdu zdal
priveľmi prísny, a to najmä k osobe odsúdeného, k charakteru trestnej činnosti, za ktorý sa mu ukladá
primeraný trest a rovnako aj s poukazom na okolnosti spáchania stíhaného skutku, ktorý sa v tomto
prípade kládol odsúdenému za vinu. Podľa názoru krajského súdu nie je potrebné na odsúdeného

pôsobiť takým prísnym trestom odňatia slobody. Treba poukázať, že odsúdený síce bol v minulosti
viackrát odsúdený, ale nejednalo sa o trestnú činnosť, ktorá by súvisela s trestnou činnosťou, ktorá sa
mu kládla za vinu v tomto trestnom konaní (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia), odsúdený
svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň svojim prístupom (priznanie) spôsobil, že vo veci nebolo
potrebné vykonať dokazovanie o vine. Odsúdenému bolo v konaní kladené za vinu nenastúpenie

ochranného liečenia ambulantnou formou, kde nefiguruje žiaden poškodený subjekt, poškodený je
verejný záujem na ochrane zdravia závislých osôb. Odvolací súd musí dať za pravdu odsúdenému,
že nenastúpenie takéhoto liečenia nepredstavuje pre spoločnosť až takú výraznú hrozbu, aby bolo
potrebné na odsúdeného pôsobiť najprísnejším trestom. V tejto súvislosti preto krajský súd vyhodnotil,
že v predmetnej veci je uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace vzhľadom ku všetkým

okolnostiam trestom zákonným a primeraným. Vzhľadom k hore uvedenému preto krajský súd uložil
odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace, čo sa javilo ako trest primeraný
a spravodlivý. Uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa spravodlivým
potrestaním.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odsúdenému A. B. zohľadnil všetky okolnosti
veci tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby odsúdeného,
a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov.

Krajskýsúdzaradilodsúdenéhopodľa§48ods.2písm.b)Tr.zák.doústavunavýkontrestusostredným

stupňom stráženia, nakoľko mal za to, že na zaradenie odsúdeného do stredného stupňa stráženia boli
splnené zákonné podmienky, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na správne dôvody odvolania odsúdeného, ktoré si krajský súd osvojil v plnom rozsahu

a v podrobnostiach na ne poukazuje, dospel krajský súd k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti
bude zodpovedať uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace s tým, že pri aplikácii §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bude zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pri aplikácii procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3
Tr. por., na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405a ods. 1, ods. 2 Tr.

por., § 405d ods. 2 Tr. por. a s použitím § 84 Tr. zák.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.