Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010700
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4617010700.9

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D. E. F.
E., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/,
písmeno d/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra

z 23.07.2024, sp. zn. TO-1T/75/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. decembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) podľa § 285 písmeno
a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Topoľčany zo dňa 25.09.2017, sp. zn. Pv 389/17/4406, pre skutok v nej kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ odsek 3 písmeno a/, písmeno
d/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
odo dňa XX.XX.XXXX v obci G., v rodinnom dome č. XXX/XX na H. ulici a následne od XX.XX.XXXX
až do dňa XX.XX.XXXX do 12:45 hodiny v I., na G. ulici č. XXXX/XX v byte, garsónke na 11. poschodí
obytného bloku, poškodenú J. K. (rodenú D.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. (H. L. M.

XXX), s ktorou žil počas uvedených období v spoločnej domácnosti, počas bývania v G. opakovane pri
vzájomných hádkach minimálne jedenkrát za dva týždne chytil silno pod krkom, alebo za ruku, alebo
fackoval po tvári, so slovami : “kto si“, počas bývania v Topoľčanoch opakovane pri vzájomných hádkach
minimálne jeden krát do týždňa, chytil silno pod krkom, niekedy ju až pridusil, alebo silno chytil za ruku,
alebo fackoval po tvári, tzv. zaucho, minimálne dvakrát ju kopol nohou do hlavy, minimálne jeden krát
ju prehodil cez posteľ a poškodená spadla na podlahu, minimálne jeden krát päsťou udrel do oblasti

hrudníka,vmesiacochaprílamáj2017jejpriložildvakrátnôžnaoblasťkrkusoslovami:„akhopodvedie,
tak ju podreže“,, taktiež v uvedenom období poškodenú neustále sledoval, kontroloval telefonicky, bol
neprimerane žiarlivý, pričom jej uvádzal, že ak ho povedie, tak odvisne, vydieral ju citovo slovami, „že
ak od neho odíde, tak sa zabije“, dňa 23.06.2027 ju akože, zo zábavy chytil pod kolenami a vyložil jej
nohy na parapetu okna zvnútra a povedal jej “hádam si nemyslíš, že by som ťa vyhodil z okna“, dňa
24.06.2017 jej uviedol zase slová „že či má lano“, pričom keď poškodená uviedla, že všetko oznámi

na polícii, alebo otcovi, proti jej vôli ju chytil za vlasy a nalial jej do úst dva štamprlíky alkoholu, aby jej
vraj nikto pod vplyvom alkoholu neveril, čím svojím konaním po dlhší čas spôsoboval poškodenej veľký
stres, strach, psychické a fyzické utrpenie, čím spôsobil poškodenej J. K. (rodenej D.) psychickú ujmu
– posttraumatickú stresovú poruchu,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a okresnému prokurátorovi oznámený
vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom dňa 23.07.2024 vich prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal okresný prokurátor odvolanie v neprospech
obžalovaného.
Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení proti napadnutému rozsudku podaného odvolania uviedol,

že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že skutok,
pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal tak, ako bol žalovaný resp. nebolo možné prijať jednoznačný
záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Súd vo veci vykonal riadne
dokazovanie, pričom z výsluchu svedkyne poškodenej J. K. (D.), ktorá opakovane vypovedala v
prípravnom konaní, pred znalcami ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že útoky obžalovaného

voči nej trvali od dňa 30.01.2016 v obci Solčany až do jeho zadržania. Útoky obžalovaného sú síce
omnoho podrobnejšie popísané v období spolužitia v garsónke v I., kam sa presťahovali v januári
2017, nakoľko tam sa stali intenzívnejšími. Obžalovaný požíval v nadmiere alkohol a v pravidelných
intervaloch ju ponižoval, vydieral, vyhrážal sa jej, fyzicky ju napádal, bil po tele aj tvári, ťahal ju
za vlasy. Poškodená vypovedala spontánne, pričom podrobne popísala všetko, čo jej obžalovaný
spôsoboval a čo bolo uvádzané v skutkovej vete obžaloby. Je pravdou, že útoky obžalovaného voči

poškodenej nevidel žiadny svedok a to ani počas spolužitia v G. ani v I.. Jedná sa však
o typické domáce násilie páchané takzvane za zavretými dverami, ktoré dokáže popísať
jedine samotná poškodená, ktorá má postavenie obzvlášť zraniteľnej obete. Jej výpoveď bola následne
podporená, lekárskymi správami, výpoveďami svedkov, zápisnicou o prehliadne tela. Čo sa týka
spôsobenej posttraumatickej stresovej poruchy je potrebné uviesť, že zo znaleckého posudku znalca

psychiatra A. N. vyplýva, že konaním obžalovaného bola poškodenej spôsobená psychická ujma a to
posttraumatická stresová porucha, ktorá je vyhodnotená ako ťažká ujma na zdraví, nakoľko si vyžaduje
dlhodobú liečbu, minimálne 6 mesiacov. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 4To/43/2018 zo
dňa 12.07.2018 síce konštatoval nepoužiteľnosť uvedeného znaleckého posudku vo vzťahu k osobe
poškodenej, avšak len vo vzťahu k časti, ktorú vypracovala konzultantka A. O. A., ktorá nemohla

súčasne vystupovať ako konzultantka znalca MUDr. Višňovského aj ako znalkyňa. Avšak súd nesprávne
uviedol, že posudok je nepoužiteľný aj z dôvodu, že k vzniku posttraumatickej stresovej poruche sa
môže vyjadriť len psychológ, nie psychiater. Tento názor je vylúčený, čo bolo aj následnou súdnou
praxou potvrdené. Posttraumatická stresová porucha je medicínskou diagnózou, ktorú môže stanoviť
a vyjadrovať sa k nej len lekár, v tomto prípade psychiater, nie psychológ. Vyjadrenia A. A. P.

ohľadom vzniku, respektíve vylúčeniu vzniku posttraumatickej stresovej poruche sú irelevantné, nie je
oprávnená stanovovať medicínsku diagnózu. Znalecký posudok A. N. je preto potrebné považovať za
riadny dôkaz v časti týkajúcej sa medicínskych otázok. V časti vyhotovenej konzultantkou A. A. ho súd
nemal zohľadniť, preto aj do konania pribral nového psychológa A. P. na vyhotovenie psychologického
posudku. Zo znaleckého psychologického posudku vypracovaného A. P. vyplynulo, že v osobnosti

poškodenej dominujú histriónske rysy s egocentrizovanou, povrchnou a
labilnou emotivitou, ktorej dynamika je sprevádzaná výraznou mierou teatrality a dramatizácie, jej
špecifická vierohodnosť nie je z pohľadu štandardizovaných hodnotiacich kritérií naplnená a aj tu
sa prejavili prvky, ktoré znižujú všeobecnú psychologickú vierohodnosť poškodenej. Psychologické
vyšetrenie u poškodenej potvrdilo sklony k fabulácii. Vo svojom posudku však zároveň uvádza, že

popisované konanie obžalovaného poškodená s najväčšou pravdepodobnosťou mohla prežívať ako
ohrozujúce, obavne, ťaživo, úzkostne, depresívne, psychicky diskomfortne, čo u nej mohlo viest' k
mnohým neurotickým adaptačným ťažkostiam nielen v danom čase, ale i v nasledujúcom období, v
ktorom neurotickú symptomatiku mohlo potenciovať udávané správanie jeho príbuzných, ale i samotné
oživovanie témy v rámci úkonov trestného a súdneho konania. Trestný čin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby v zmysle § 208 Trestného zákona je špecifickým trestným činom v tom, že je založený
na subjektívnych vnímaniach poškodeného, teda na jeho vnímaní konania páchateľa ako psychického
alebo psychického utrpenia, pričom táto hranica je pri jednotlivých osobách poškodených rôzna.
Skutočnosť, ktorú niekto považuje za bežnú hádku alebo partnerský konflikt, môže osoba, ktorá má
psychiku slabšiu pociťovať ako psychické utrpenie. Znalkyňa A. P. uviedla, že napriek konštatovaniu

istej teatrality a demonštratívnosti v osobnostnej štruktúre a vonkajších prejavoch poškodenej, pri popise
spolužitia s obžalovaným a pri popise jeho udávaných verbálnych a prachiálnych agresívnych útokoch,
bol prejav poškodenej pri vyšetrení autentický, jej sklzy do plačlivosti neniesli známky tzv. "hranosti", ale
naopak reálneho prežívania. Možno teda usudzovať, že poškodená mohla prežívať popisované konanie
obžalovaného ako ohrozujúce, mohla ho prežívať a pravdepodobne aj prežívala ťaživo, úzkostne a

depresívne. Zároveň poukázala na skutočnosť, že A. P. vyšetrovala poškodenú až približne po 5
rokoch, kedy už postupne odzneli dopady konania obžalovaného na poškodenú, ktorá už vedie nový
život, je vydatá a má maloleté dieťa. Poškodená má v celom trestnom konaní postavenie obzvlášť
zraniteľnej obete, pričom v zmysle Trestného zákona je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaníako aj súdov zabrániť druhotnej viktimizácii takejto poškodenej. V tomto konaní však poškodená bola
opakovane vypočúvaná, v súdnom konaní, vypočúvaná a vyšetrovaná opakovane znalcami, opakovane
boli oživované jej spomienky na konanie páchateľa, čím bola práve vystavená druhotnej viktimizácii. S

odstupom času mohlo preto dôjsť aj k nepresnostiam v popise udalostí, v zľahčovaní konania páchateľa
alebo naopak ku dramatizácii udalostí pri výsluchu, resp. vyšetrovaní znalkyne, ktoré prebehlo po viac
ako 5 rokoch od skutku. Zdôraznil, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/, písmeno
d/ Trestného zákona tak ako je konštatované a uvádzané v obžalobe. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok, čo do výroku o vine a treste
a podľa § 322 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovanýsakodvolaniuokresnéhoprokurátorapísomnevyjadrilprostredníctvomobhajcuajvlastným
podaním, v ktorých súhrnne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý

a navrhol odvolanie zamietnuť. Poukázal na zamietnutie a nepoužiteľnosť znaleckého posudku A. N.
a súčasne citoval závery znaleckých posudkov A. P. č. 2/2019, č. 8/2024, vrátane výsledkov Q. testu.
Zároveň poukázal na záverečnú reč obhajoby, že z viacerých častí výsluchu A. N. jednoznačne vyplýva,
že nemožno oddeľovať časť znaleckého posudku vypracovanú A. N. a časť znaleckého posudku
vypracovanú konzultantkou A. A.. Podotkol, že lekárku správu A. A. na hlavnom pojednávaní úplne

spochybnili, nakoľko písmo na tejto správe sa úplne zhoduje s písmom poškodenej. Lekárska správa
sa navyše nezhoduje s ambulantnou správou a dokonca ani so zápisnicou o obhliadke tela, ktorá
bola protizákonne robená 30 hodín po jeho zadržaní. Poukázal tiež na výpovede rodičov poškodenej
a svedka R.. Namietal nezákonne vykonanú obhliadku tela v rozpore s § 155 odsek 1 Trestného
poriadku. Zdôraznil, že poškodená nepotrebovala liečbu posttraumatickej stresovej poruchy a ani je

nepodstúpila, začala navštevovať A. D. až v roku 2019, teda 14 mesiacov po jeho zadržaní a 1 mesiac
po zrušení rozsudku odvolacím súdom.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných
dôvodoch odvolania a navrhol odvolaniu vyhovieť.

V konečnom návrhu navrhol odvolaniu vyhovieť v zmysle jeho písomného petitu.

Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu a písomne podanú rozsiahlu
záverečnú reč vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora, ktoré navrhol zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku.

Obžalovaný sa pripojil k svojmu i obhajcom vypracovanému písomnému vyjadreniu, nad rámec ktorých
nemal čo dodať. Uviedol, že alkoholické nápoje požíva príležitostne a dobrovoľne sa podrobil ústavnej
protialkoholickej liečbe. S poškodenou neudržiava žiadny kontakt. Pripojil sa ku konečnému návrhu
obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd, preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného
prokurátora (podané v neprospech obžalovaného, na podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1 veta prvá

Trestného poriadku oprávnenou osobou) nepochybne smerovalo a napokon aj konanie obom
týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúce a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním
okresného prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého
z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku (žiadne také chyby však nezistiac).

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, vykonalvšetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine

obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,

ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného, skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené aj
vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a

zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonanýchdôkazov,akosavyrovnalsobranouobžalovanéhoatiež(azvlášť),akýmiprávnymiúvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny,
s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na
správne a úplné, poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súladesďalšouzásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci

tiež a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť
v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť

vykonaním ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má
rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani
povinný dokazovať).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo, z dôkazov, na ktoré

je možné prihliadnuť, bez dôvodných pochybností (§ 2 odsek 10 Trestného poriadku) preukázané
spáchanie skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a z takto vykonaného dokazovania nemožno
urobiť jednoznačný záver, že skutok sa stal a preto výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
odôvodňujú postup podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, v plnom rozsahu stotožnil a v tejto
súvislostiodkazujenavyčerpávajúceazákonuzodpovedajúceodôvodnenieprokurátoromnapadnutého
výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Právnym záverom a úvahám súdu prvého stupňa niet čo vytknúť,
odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na úvahy súdu prvého stupňa

vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

K právnym úvahám a následne záverom súdu prvého stupňa a odvolacím námietkam okresného
prokurátora odvolací súd dopĺňa, že k nesprávnemu postupu orgánov činných v trestnom konaní
a súdu prvého stupňa v súvislosti so znaleckým posudkom č. 95/2017, 17/2017 zo dňa 14.08.2017,

vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. S. N., H. a znalkyňou
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých A. O. A. zaujal odvolací súd právny názor
už v uznesení sp. zn. 4To/43/2018 zo dňa 12.07.2018, ktorým bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní
viazaný. Opätovne preto pripomína nepoužiteľnosť uvedeného znaleckého posudku v tomto trestnomkonaní z dôvodu postupu pri jeho vypracovaní v rozpore s § 151 odsek 2 Trestného poriadku, keďže
A. O. A. nemohla byť znalkyňou pri vypracovaní znaleckého posudku, pri ktorom pôsobila aj ako
pribratá konzultantka znalca. Keďže je takýto postup uvedeným ustanovením vylúčený, nemožno

akceptovať ani ostatné závery znalca A. S. N., H. v rámci jeho znaleckej odbornosti, keďže vychádzali
aj z odborných znalostí konzultantky, predovšetkým pokiaľ ide o závery o posttraumatickej stresovej
poruchy poškodenej, ktoré vychádzali z diagnostiky a vyšetrení obidvoch znaleckých odvetví.

Je potrebné preto konštatovať, že s ohľadom na závery znaleckého posudku č. 8/2024 zo dňa

24.03.2024 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých A. A. P. ako
aj výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní boli dané pochybnosti, že sa skutok stal tak, ako je
uvedené v obžalobe okresného prokurátora. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje zistenia znalkyne
k špecifickej vierohodnosti poškodenej, vo vzťahu ku ktorej na základe v znaleckom posudku uvedených
kritérií uviedla, že špecifická vierohodnosť nie je z pohľadu štandardizovaných hodnotiacich kritérií
naplnená a aj tu sa prejavili prvky, ktoré znižujú psychologickú vierohodnosť poškodenej. U poškodenej

znalkyňa zistila sklony k fabuláciám. V rámci svojej odbornej činnosti (psychológ nemôže stanoviť žiadnu
psychiatrickú diagnózu ako nozologickú jednotku, ani psychiatrom stanovené diagnózy komentovať či
revidovať, môže sa iba vyjadriť, či sa nachádza/nenachádza ukazovateľ posttraumy vzhľadom na ďalšie
fungovanie poškodenej po zadržaní obžalovaného, ako konštatovala na strane 55 znaleckého posudku)
uviedla znalkyňa aj závery, že nezistila známky posttraumatického stresovej poruchy u poškodenej.

Reálne fungovanie poškodenej, jej interakcie v sociálnom spektre a vo vzťahu k opačnému pohlaviu
zvlášť, je nielen v rozpore s tým, ako poškodená na verbálnej úrovni proklamovala, ale navyše nezapadá
do obrazu typického pre osoby trpiace posttraumatickou stresovou poruchou.

Po komplexnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že konanie

obžalovaného opísané v skutkovej vete nebolo preukázané, i keď niektoré z vykonaných dôkazov
môžu naznačovať protiprávne konanie obžalovaného, avšak na základe zákonne zadovážených a
procesne použiteľných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, nemožno spoľahlivo vyvrátiť
obžalovaným uplatnenú obhajobu spočívajúcu v tom, že poškodená nevypovedala o konaní
obžalovaného voči nej pravdu a bez dôvodných pochybností prijať záver, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na uznanie viny je nevyhnutný
súhrnpriamychanepriamychdôkazov,ktorémusiatvoriťlogickúnavzájomsadoplňujúcureťazdôkazov,
ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale zároveň
usvedčujú obžalovaného. Poukazujúc na jedno zo základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní
z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená

zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech
obvineného“ (z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú
dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných
dôkazov), jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam
ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný dokazovať).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek
1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie

odvolaním okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech
obžalovaného) napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa §
322 odsek 1 Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie
okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).