Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Jančovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424207241.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: D. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 7, B., právne
zastúpený: C. Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X.
J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, B., 2/ M. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX,
B., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení :

Súd zriaďuje záložné právo k bytu č. XX s príslušenstvom na 1. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXXX, vchod: F. XX, postavenom na pozemkoch parcely registra "C" parcelné číslo:
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a
k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a na príslušenstve domu o veľkosti XXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre

katastrálne územie: Ružinov, obec: BA - m.č. RUŽINOV, okres: Bratislava II, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, v prospech žalobcu,
a to za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 66.387,84 eur s príslušenstvom.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade spoločne a

nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcadňa23.07.2024spoukazomnaustanovenie§343ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupodal
na Mestský súd Bratislava IV návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého
žiadal, aby súd nariadil k bytu č. XX s príslušenstvom na 1. p. bytového domu so súpisným číslom
XXXX vchod: F. XX, postavenom na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, k bytu prislúchajúceho

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu o
veľkosti XXX/XXXXXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: Ružinov, obec:
Bratislava - Ružinov, okres: Bratislava II , ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.
a 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom
zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 66.387,84 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia datovaný dňa 22.07.2024 odôvodnil najmä
tým, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca
poskytol žalovanému v 1. rade ako pôžičku sumu vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk). Zároveň
žalobca so žalovanými uzatvorili na zabezpečenie pohľadávky žalobcu dňa 10.06.2003 Zmluvu o
zabezpečení záväzku prevodom práva (ďalej aj ako „zmluva“) v zmysle ustanovenia § 553 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“). Žalobca so žalovanými vo vyššie špecifikovanej

zmluve dohodli, že ak dlžník nesplní záväzok do 09.08.2003, stane sa žalobca ako veriteľ definitívnym
a výlučným vlastníkom bytu č. XX na 1. poschodí, nachádzajúcom sa v bytovom dome v Bratislave naF. ul. č. XX, súp. č. XXXX, postavenom na parcelách č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Ružinov, a to vo veľkosti podielu 1/1 s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach a na príslušenstve domu o veľkosti XXX/XXXXXX, vedenom na LV č. XXXX pre kat. územie
Ružinov (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako dlžník nepristúpil k vráteniu
dlžnej sumy v dojednanej dobe, žalobca sa ku dňu 24.XX.2003 (konanie o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností pod č. V.) stal výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností,
čím došlo k uspokojeniu žalobcu ako veriteľa. Následne žalovaní podali na príslušnom súde žalobu

o určenie vlastníckeho práva, ktorou okrem iného rozporovali poskytnutie tejto pôžičky žalobcom a
platnosť predmetnej zmluvy, ktorou bol záväzok dlžníka zabezpečený. V tejto súvislosti poukázal, že
žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným, že v úmysle spätného nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam a získania neoprávneného majetkového prospechu po vzájomnej dohode
s obž. Ing. X. F. dňa 24.XX.2003 vyhotovili doklady a síce plnú moc na osobu X. F. zo dňa 04.08.2003
a čestné prehlásenie zo dňa 07.08.2003 o tom, že X. F. ešte pred termínom splatnosti dňa 06.08.2003

vrátil pôžičku veriteľovi, t.j. žalobcovi a na základe týchto dokladov písomne oznámil Správe katastra
Bratislava II vyplatenie záväzku voči veriteľovi, žalobcovi, hoci X. F. nikdy čiastku 66.387,84 eur
(2.000.000 Sk) pre žalobcu za účelom vrátenia pôžičky od manželov J. neprevzal, príjmový doklad
na uvedenú sumu nevystavili, a teda túto čiastku žalovaný v 1. rade osobne ani prostredníctvom X.
F. žalobcovi doteraz nevrátil, čím spáchal trestný čin podvodu. Konajúci súd v tomto trestnom konaní

zároveň skonštatoval, že uvedeným konaním by bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 66.387,84
eur (2.000.000 Sk). O vyššie uvedenej žalobe o určenie vlastníckeho práva žalovaných rozhodol
príslušný súd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 14C/177/2003-468, zo dňa 02.02.2018,
tak že žalobu žalovaných zamietol a svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil v bode 22 nasledovne:
„V zmysle § 559/1, 2 OZ splnením dlhu zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Žalobcovia v

tomto konaní nepreukázali, že dlh žalovanému splnili riadne a včas. Nepredložili súdu k nahliadnutiu
ani originál príjmového a pokladničného dokladu. Vrátenie pôžičky nepotvrdil vo svojej výpovedi ani
svedok Ing. V.. Taktiež vrátenie pôžičky nepotvrdil ani p. F. vo svojej výpovedi urobenej pred policajným
orgánom. Z výpovede p. F. pred policajným orgánom vyplynulo, že pôžička p. X. vrátená nebola.
Tak isto ani ďalší vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by videli jednak samotné peniaze a ani neboli

prítomní pri ich vrátení. Keďže nebolo preukázané, že záväzok zo strany žalobcov bol splnený, tak
ako už je vyššie podrobne rozvedené, nemohlo dôjsť ani k zániku zabezpečovacieho prevodu práva,
a preto súd žalobu žalobcov zamietol.“ Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 3Co/286/2018-532,
zo dňa 30.XX.2023 však zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva
tak, že určil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Krajský súd

v Bratislave v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval, že má za preukázané s ohľadom na
vykonané dokazovanie a závery vyššie uvedeného trestného konania poskytnutie pôžičky žalobcom,
ktorá žalobcovi dlžníkom vrátená nebola. Krajský súd v Bratislave vyslovil však neplatnosť Zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003, čím zaniklo uspokojenie žalobcu ako veriteľa
z nevrátenej pôžičky. Krajský súd v Bratislave v rozsudku, č.k. 3Co/286/2018-532 zo dňa 30.XX.2023

v bode 24 odôvodnenia uvádza: „Za danej dôkaznej situácie a vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel aj odvolací súd k záveru, že k poskytnutiu pôžičky 2 milióny
Sk zo strany žalovaného pre žalobcu 1/, ktorej splnenie malo byť zabezpečené zmluvou o zabezpečení
záväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003, došlo, a to v presne nezistený deň v deň v mesiaci jún
2003.“ A rovnako na inom mieste Krajský súd v Bratislave v rozsudku, č.k. 3Co/286/2018-532 zo dňa

30.XX.2023 v bode 24 odôvodnenia uvádza: „Za danej dôkaznej situácie a uvedeného hodnotenia
presvedčivosti o pravdivosti jednotlivých dôkazov, ktorú súd posudzoval aj vo vzájomnej súvislosti, sa
zhodne so súdom prvej inštancie priklonil k argumentácii žalovaného o tom, že pôžička bola Ing. F.
odovzdaná žalobcovi 1/, ktorý ju nevrátil, a teda, že existoval záväzok, na ktorý mala akcesoricky a
subsidiárnenadväzovaťzmluvaozabezpečenízáväzkuprevodompráva.“Vzhľadomnavyššieuvedené

závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, má za to, že v priebehu konania o žalobe žalovaných
bolo nesporne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku vo výške 66.387,84
eur (2.000.000 Sk), pričom žalovaní mu do dnešného dňa túto sumu z poskytnutej pôžičky nevrátili.
Vzhľadom k tomu, že je toho názoru, že v čase uspokojenia veriteľa zabezpečovacím prevodom
práva neplynuli premlčacie lehoty na uplatnenie si práva žalobcu z nevrátenej poskytnutej pôžičky vo

výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk), nakoľko v tomto čase žalobca bol uspokojený a nebol dôvod,
aby sa uspokojenia svojho nároku domáhal, domáha sa žalobca svojho nároku vo výške 66.387,84
eur v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn.:
XXUp/573/2024, v ktorom príslušný súd vydal platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.XXUp/573/2024 zo dňa XX.04.2024. Žalovaní v 1. a 2. rade podali voči vydanému platobnému rozkazu
odpor, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 19.07.2024. Žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu sa v určenej lehote 15 dní k predmetnému odporu žalovaných vyjadrí a

navrhne pokračovanie na príslušnom súde. Žalobca pri nahliadnutí do katastra nehnuteľností zistil,
že k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam prebieha konanie pod č. Z-9945/2024 (iné rozhodnutie).
Je toho názoru, že žalovaní v 1. a 2. rade pristúpili k zápisu svojho vlastníckeho práva na základe
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co/286/2018-532 zo dňa 30.XX.2023, ktorým Krajský súd v
Bratislave určil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaného bytu. Vzhľadom

k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníci len vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti (z tohto dôvodu
pristúpil žalobca k uspokojeniu svojej pohľadávky v minulosti práve vyššie uvedeným spôsobom -
zabezpečovacím prevodom práva) je toho názoru, že ak žalobcovia pristúpia účelovo s ohľadom na
prebiehajúce konanie (ktorým sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku) k prepisu vlastníckeho
práva na iný subjekt, bude významne ovplyvnené vymoženie pohľadávky žalobcu v prípade jeho
úspechu v spore. V tejto veci je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neopomenuteľná práve tá

skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaných a zabezpečenie pohľadávky
žalobcu je možné dosiahnuť práve zriadením záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Naviac s
ohľadom na konanie žalovaného v 1. rade, na ktoré poukazoval vyššie, kedy sa žalovaný v 1. rade uchýlil
k podvodnému konaniu, a to že v úmysle spätného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a získania neoprávneného majetkového prospechu pristúpil k vyhotoveniu dokladov

a na základe týchto dokladov písomne oznámil Správe katastra Bratislava II vyplatenie záväzku voči
veriteľovi, žalobcovi, pričom k tomuto vyplateniu záväzku voči žalobcovi nikdy nedošlo (za čo bol uznaný
žalovaný v 1. rade vinným v trestnom konaní), vyvstáva obava, k čomu sa žalovaní uchýlia v snahe
vyhnúť sa plneniu žalobcovi, a tak nárok žalobcu nebude možné nikdy uspokojiť. Je toho názoru, že
nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečená vymožiteľnosť žalobcovej

pohľadávky, a teda aj jeho právo na uspokojenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaní predmetný byt užívali
aj počas celej doby, kedy bol jeho vlastníkom žalobca a odmietli sa z tohto bytu vysťahovať, nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných v zabezpečení ich bývania.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné listiny: Zmluvu o

zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka zo dňa 10.06.2003,
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 2T/85/2006-353 zo dňa 03.07.2018, Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 4To/XX3/2018 zo dňa 25.04.2019, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
14C/177/2003-468 zo dňa 02.02.2018, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/286/2018-532
zo dňa 30.XX.2023, Potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.03.2024 sp. zn.

XXUp/573/2024, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XXUp/573/2024 zo dňa
XX.04.2024, internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

XX. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

14. Na základe žalobcom uvedených skutočností v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, na základe žalobcom opísaných skutočností a listín pripojených k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsahuje zákonné všeobecné aj
osobitné náležitosti požadované pre taký návrh. Žalobca riadne opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konkrétnym spôsobom špecifikoval
peňažnú pohľadávku voči žalovaným ako bezpodielových vlastníkov nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX v k.ú. Ružinov ako spôsobilému predmetu záložného práva, ku ktorému žiadal zriadiť sudcovské
záložné právo a listinami hodnoverným spôsobom osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia pre prípad,
že by bola táto pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ktorú si žalobca uplatnil
žalobou podanou na tzv. upomínací súd, Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.03.2024. Je zrejmé,

že sledovaný účel možno dosiahnuť zriadením sudcovského záložného práva v zmysle podaného
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého nariadenie má prednosť pred nariadením
neodkladného opatrenia.

15. Na základe listín pripojených k návrhu má súd za osvedčené, že žalovaní majú v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcom označenú nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca navrhol zriadiť sudcovské záložné
právo v zmysle § 343 CSP, a ktorá je spôsobilým predmetom záložného práva. Vzhľadom na žalobcom
osvedčené konanie žalovanej strany, vychádzajúc zo žalobcom pripojených listín, súd dospel k záveru,
žežalobcaosvedčildôvodnosťjehonávrhuaexistenciuobavyzbudúcehomožnéhozmareniaexekúcie.

16. Súd poukazuje na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa vo
vzťahu k dlžníkovi zriadením sudcovského záložného práva na konkrétny majetok dlžníka za účelom
zabezpečenia tejto jeho peňažnej pohľadávky vo vzťahu k tomuto dlžníkovi, z dôvodu existencie
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo
na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd dospel k záveru, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu je opodstatnené. V prípade úspechu žalobcu v
súdnom konaní o zaplatenie peňažného nároku existuje odôvodnená obava, že v prípade judikovania
spornej pohľadávky by jej exekúcia mohla byť ohrozená. Predmetom sporu vo veci samej je peňažná
pohľadávka o zaplatenie celkom 66.387,84 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, pričom

žalobca osvedčil, že žalovaný už aj v minulosti realizoval úkony smerujúce k prípadnému zmarenie
uspokojenia veriteľa.

17. Súd poukazuje na to, že účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti je len dočasne
zabezpečiť, aby nedošlo k možnému zmareniu exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie peňažnej

pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie má charakter dočasnosti a provizórnosti. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti je len dočasne zabezpečiť, aby
nedošlo k prípadnému zmareniu exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky.
Súd poukazuje na to, že táto dočasnosť zabezpečovacieho opatrenia nemusí vyplývať priamo lenz enunciátu rozhodnutia. Stačí, ak vyplýva zo samotného odôvodnenia rozhodnutia. Je zrejmé, že
záložné právo zriadené v zmysle podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má
dočasný charakter a jeho trvanie je časovo ohraničené v nadväznosti na samotný výsledok súdneho

konania týkajúceho sa žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej sumy 66.387,84 eur s
príslušenstvom. Súd vzal do úvahy aj vyššiu hodnotu peňažného nároku. Vzhľadom na uvedené súd
má za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť ako aj primeranosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo
vzťahu k výške nároku žalobcu uplatneného vo veci samej o zaplatenie 66.387,84 eur s príslušenstvom.

18. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keďže má súd za to, že
sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a predmetnému návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu vyhovel. Súd
má za to že, existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a zriadenie sudcovského záložného práva na
dotknutej nehnuteľnosti je plne dôvodné. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že výkon záložného

práva môže nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím (§ 343 CSP).

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia a žalobcovi priznal proti obom
žalovaným plný nárok na náhradu trov konania, keďže súd jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia v celom rozsahu vyhovel, a žalobca mal plný úspech v danom konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak /§ 332 ods.
1 CSP v spojení s § 344 CSP/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.