Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/183/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203186
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5721203186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E. F., 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E.
F., 3/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E. F., 4/ mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. D. XXXX/XXX, E. F., 5/ mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E. F., 6/ D. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XX/XX, E. F., 7/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX/XXX, E. F., 8/ I. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX/XXX, E. F., žalobcovia 1/ až 8/ zastúpení právnym zástupcom Hudzík
& Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/ J. K. E.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom L. E. XXXX/XX, I. – M., zastúpený právnym zástupcom AK JUDr. Repáň a
partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, 2/ Národná diaľničná spoločnosť,
a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpená právnou zástupkyňou
JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, IČO: 31 785 433,
3/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom
Vajnorská 55, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcov 1/ až 8/ a žalovaných 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 11C/27/2021-220 zo dňa 31. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III. a v časti výroku IV., v ktorej súd žalovaným 1/ až 3/ voči
žalobcovi 6/ nepriznal náhradu trov konania potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. v časti zamietnutia žaloby žalobkyne 1/ o zaplatenie sumy
17.000,- eur, žalobcu 2/ o zaplatenie sumy 17.000,- eur, žalobcu 3/ o zaplatenie sumy 13.000,- eur,
žalobcu 4/ o zaplatenie sumy 17.000,- eur, žalobkyne 5/ o zaplatenie sumy 13.000,- eur, žalobcu 7/

o zaplatenie sumy 10.000,- eur a žalobkyne 8/ o zaplatenie sumy 10.000,- eur potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu vo výroku II. mení tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 3.000, - eur, žalobcovi 2/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 3/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi
4/ sumu 5.000,- eur, žalobkyni 5/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 7/ sumu 4.000,- eur a žalobkyni 8/ sumu
4.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

Odvolanie žalovanej 2/ čo do výrokov II. a III. odmieta.

Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ majú voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Žalovaní 1/, 2, 3/ majú voči žalobcovi 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/27/2021-220 zo dňa 31. 05. 2022 uložil žalovaným 1/ až
3/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 10.000,- eur, žalobcovi 2/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 3/ sumu

5.000,- eur, žalobcovi 4/ sumu 5.000,- eur, žalobkyni 5/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 7/ sumu 1.000,-
eur, žalobkyni 8/ sumu 1.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných (výrok I.). Vo
zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/ voči žalovaným 1/ až 3/ zamietol (výrok II.).
Žalobu žalobcu 6/ voči žalovaným 1/ až 3/ zamietol (výrok III.). Žalovaným 1/ až 3/ proti žalobcom 1/ až
8/ náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia 1/ až 8/ sa žalobou podanou na okresnom súde dňa
18. 10. 2021 domáhali voči žalovaným 1/ až 3/ náhrady nemajetkovej ujmy, a to žalobkyňa 1/ vo
výške 30.000,- eur, žalobca 2/ vo výške 27.000,- eur, žalobca 3/ vo výške 23.000,- eur, žalobca
4/ vo výške 27.000,- eur, žalobkyňa 5/ vo výške 23.000,- eur, žalobca 6/ vo výške 10.000,- eur,
žalobca 7/ vo výške 15.000,- eur a žalobkyňa 8/ vo výške 15.000,- eur. Náhrady nemajetkovej ujmy sa

žalobcovia domáhali v súvislosti s úmrtím E. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, manžela
žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/ až 5/, krstného otca žalobcu 6/ a syna žalobcov 7/, 8/, ku ktorému
došlo pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným 1/ dňa 06. 08. 2020. Majiteľom a prevádzkovateľom
osobného motorového vozidla ev. č. N. XXXXX, ktoré viedol vinník dopravnej nehody bola žalovaná
2/, ktorá mala v čase dopravnej nehody na predmetné vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou 3/. Podľa žalobcov
došlo protiprávnym konaním žalovaného 1/ k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich
základ a rámec súkromného života žalobcov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv,
práva na súkromie a rodinný život.
3. Žalovaný 1/ akceptoval nárok a právnu argumentáciu žalobcov, nesúhlasil však s výškou uplatnenej

nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k žalobcovi 6/, ktorý nie je rodinným príbuzným nebohého, spochybnil
vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe namietala svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že v čase dopravnej
nehody žalovaný 1/ využíval služobné motorové vozidlo na súkromné účely. Podľa žalovanej 2/ na
jej strane existujú zároveň liberačné dôvody, žiadala tiež prehodnotiť výšku žalobcami uplatňovanej

nemajetkovej ujmy.
5. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k žalobe uplatnený nárok považovala za nedôvodný a nepreukázaný, výšku
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy považovala za neprimerane vysokú, vymykajúcu sa bežnej
rozhodovacej praxi súdov.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo nesporné, že dňa 06. 08. 2020 okolo 18:50

hod. po ceste I/66 v smere od Kežmarku do obce Huncovce, okres Kežmarok, viedol žalovaný 1/
osobné motorové vozidlo Škoda Octavia ev. č. N. XXXXX vo vlastníctve žalovanej 2/, pričom pred
obcou Huncovce na priamom úseku cesty začal obchádzať pri pravej krajnici stojaci motocykel, pričom
v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorového vozidla a sledovania situácie v cestnej
premávke v danom úseku vozovky, pri nedodržaní bezpečnej rýchlosti motorového vozidla pre danú

dopravnú situáciu v súvislosti s obchádzaním iného motorového vozidla, čo bolo v rozpore s § 3 ods.
2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ním vedeným motorovým vozidlom jeho
ľavou časťou prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde sa v tom čase v smere od obce Huncovce
do Kežmarku pohybovalo osobné motorové vozidlo Škoda Octavia Combi, ev. č. O. XXXXX, vedené E.

B. ml. (žalobcom 2/), ktorý bol aj jeho vlastníkom, pričom narazil s ním vedeným motorovým vozidlom
do uvedeného motorového vozidla, čo viedlo k ich následnej rotácii, v dôsledku čoho osobné motorové
vozidlo Škoda Octavia Combi, ev. č. O. XXXXX, pravou bočnou stranou narazilo do ľavej bočnej
časti osobného motorového vozidla Opel Insignia Sports Tourer, ev. č. M. XXXXX, kde pri dopravnej
nehode došlo k vzniku zranení vodiča E. B. ml. (žalobcu 2/) a jeho spolujazdcov, keď E. B. st. utrpel

rozsiahle zranenia, ktoré viedli k jeho smrti pri jeho prevoze do nemocnice. Žalovaný 1/ bol v súvislosti
s uvedenou dopravnou nehodou odsúdený Okresným súdom Kežmarok na trest odňatia slobody v trvaní
24 mesiacov, výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Zároveň
mu bol uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov. V čase
dopravnej nehody bol žalovaný 1/ zamestnancom žalovanej 2/, avšak motorové vozidlo využíval v čase

osobného voľna na súkromné účely. Žalovaná 2/ mala uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou 3/.7. S poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že nárok
žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/ voči žalovaným 1/ až 3/ je daný. Žalovaný 1/, ktorý viedol motorové vozidlo a
porušil právnu povinnosť, t. j. zákon o cestnej premávke, zodpovedá vo vzťahu k žalobcom za náhradu

nemajetkovejujmypodľaust.§420ods.1Občianskehozákonníka;žalovaná2/akovlastníkmotorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, podľa § 427 Občianskeho zákonníka a žalovaná 3/, u ktorej bolo
motorové vozidlo poistené, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“).

8. Pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd prihliadal na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, v rámci čoho zohľadňoval na strane žalobcov
intenzitu vzťahu nebohého E. B. a žalobcov, vek žalobcov, hmotnú závislosť žalobcov na nebohom,
prípadne poskytnutie inej satisfakcie zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcom.
9. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ súd konštatoval, že tento sa ospravedlnil všetkým žalobcom, úprimne
oľutoval čo sa stalo a vyjadril úprimnú sústrasť. Žalovaný 1/ neprodukoval dôkazy, ktorými by bližšie

preukázal, aký dopad mala udalosť z roku 2020 na jeho majetkovú sféru, rodinu a duševnú sféru,
uviedol len, že sa musel zamestnať v zamestnaní, ktoré nezodpovedalo jeho kvalifikácii, nakoľko bol
bez vodičského preukazu a dosahoval veľmi nízky príjem.
10.Vovzťahukžalobcom1/až5/,7/,8/súdustálil,žebolonenapraviteľnýmspôsobomzasiahnutédoich
práv, práva rodiny, práva na život, na udržanie blízkych rodinných vzťahov. Pokiaľ ide o povahu vzťahu

medzi žalobcami, súd z výpovedí žalobcov ustálil, že vzťahy v rodine boli veľmi vrúcne, intenzívne, keď
zo strany žalovaných nebola spochybňovaná pravdivosť tvrdení žalobcov týkajúcich sa ich rodinných
vzťahov.
11. Vzhľadom na silné sociálne, morálne, kultúrne a citové putá vytvorené v rámci súkromného
a rodinného života nebohého E. B. a žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/, nepovažoval súd za dostatočnú morálnu

satisfakciu.Žalobcovia2/až5/prišliomilovanéhootca,sktorýmudržiavaliintenzívny,veľmiblízkyvzťah,
bola to fungujúca rodina, spoločne riešili radosti aj starosti, ako aj oslavy. V usmrtení otca žalobcovia
2/ až 5/ stratili nenávratne možnosť rozvíjať vzťah rodiča a dieťaťa. Absencia jedného z rodičov bude
žalobcov2/až5/sprevádzaťcelýmichďalšímživotom,atoajnapriektomu,žedvajaznichsúuždospelí.
Žalobkyňa 1/ stratila možnosť viesť s nebohým manželom osobný, rodinný život, vychovávať s ním ďalej

svoje deti. Žalobcovia 1/ až 5/ s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi
a citovými väzbami bez akýchkoľvek patologických čŕt. Jeho smrťou utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v
nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, šoku z jeho smrti.
12. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy vychádzal z rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva v prípade Kontrová proti Slovenskej republike (kedy sťažovateľke bola priznaná

nemajetkováujmavsume25.000,-eurzazásahdoprávanasúkromiezahrňujúceprávonarodinnýživot
v súvislosti s neoprávneným zásahom do osobnostných práv p. Kontrovej spočívajúcom v rozvrátení
a deštrukcii rodinného života menovanej, nakoľko došlo k súčasnému úmrtiu jej dvoch detí, ktoré boli
zastrelené ich otcom, ktorý následne spáchal samovraždu) a zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, i keď konštatoval, že tento zákon nie je priamo

aplikovateľný pre posudzovaný prípad, keďže nároky žalobcov sa posudzujú v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka.
13. Vychádzajúc zo spáchania neúmyselného trestného činu žalovaným 1/ v roku 2020, výšky v tom
čase stanovenej minimálnej mzdy v základnom rozsahu 580,- eur mesačne, skutočnosti, že žalobcovia
2/ až 5/ ako deti nebohého boli na neho odkázané výživou, mal súd zato, že títo by mali nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50-násobku minimálnej mzdy platnej v roku 2020, čo
predstavovalo sumu 29.000,- eur, v rámci ktorej sa pri náhrade nemajetkovej ujmy pohyboval.
14. Vzhľadom na účel nemajetkovej ujmy, ktorým je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy
poškodených žalobcov, považoval súd za primerané priznať ako náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni
1/ sumu 10.000,- eur, žalobcovi 2/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 3/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 4/ sumu

5.000,- eur, žalobcovi 5/ sumu 5.000,- eur, žalobcovi 7/ sumu 1.000,- eur, žalobkyni 8/ sumu 1.000,- eur.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/ ako nedôvodnú zamietol.
15. Vo vzťahu k žalobcovi 6/ súd žalobu zamietol, majúc zato, že v jeho prípade nie je daný právny základ
pre zásah do súkromia v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, pretože vzťah žalobcu 6/ vo vzťahu k
nebohému je z veľmi širokého uhla rodokmeňa. Žalobca 6/ žil sedem rokov v zahraničí a na Slovensko

prichádzal len na víkendy, takže si nemohol vytvoriť taký úzky citový vzťah, že by až tak pociťoval smrť
nebohého ako to uvádzal, či už v žalobe alebo na pojednávaní.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)
a vzhľadom na povahu sporu, kedy žalobcom vznikla nenapraviteľná ujma v súkromnom živote a kderozsah plnenia závisel od úvahy súdu, úspešnejším žalovaným proti žalobcom náhradu trov konania
nepriznal.

17. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 2/ z dôvodu podľa § 365 písm. f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým
sa domáhala jeho zmeny a prehodnotenia výšky uplatňovanej nemajetkovej ujmy zo strany žalobcov 1/
až 8/, alternatívne zamietnutia uplatneného nároku žalobcov 1/ až 8/ ako nedôvodného.
18. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu
z dôvodu, že žalovaný 1/ v čase, keď došlo k dopravnej nehode, využíval služobné vozidlo mimo

svojho pracovného času na súkromné účely. V tom čase mal žalovaný 1/ riadne uzatvorenú dohodu
o používaní referentských vozidiel a zmluvu o používaní osobného motorového vozidla Národnej
diaľničnej spoločnosti na súkromné služobné účely. Žalovaná 2/ poukázala aj na metodické usmernenie
pre používanie motorových vozidiel Národnej diaľničnej spoločnosti na súkromné účely účinné od 01.
10. 2019, v zmysle ktorých za škodu spôsobenú Národnou diaľničnou spoločnosťou v súvislosti s
používaním a vedením vozidla na súkromné účely zamestnanec zodpovedá podľa ustanovení § 420 a

nasledujúce Občianskeho zákonníka.
19. Rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie zotrvala na tom, že sú tu dané liberačné dôvody v
zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný 1/ v čase dopravnej nehody neplnil povinnosti,
ktoré mu vyplývali z pracovnoprávneho vzťahu a dopravná nehoda nebola spôsobená technickou
nespôsobilosťou vozidla, žiadala o zmenu postavenia v predmetnom súdnom konaní z postavenia

žalovanej na intervenienta, pričom súd jej žiadosť zamietol a rozhodol, že sa nemôže liberovať.
V tejto súvislosti žalovaná 2/ poukázala aj na zákon č. 381/2001 Z. z. s tým, že prvoinštančný súd
sa pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie nezaoberal ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona, ani
problematikou priameho uplatnenia nároku poškodeného priamo voči poisťovateľovi. Vzhľadom na
uvedené žalovaná 2/ naďalej zotrvala na námietke svojej pasívnej vecnej legitimácie, kedy súd podľa

jej názoru v súvislosti s posúdením jej pasívnej vecnej legitimácie rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci.
20. V ďalšom žalovaná 2/ namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď žalobcovia svoje tvrdenia uvedené vo výpovediach nepodložili žiadnymi
relevantnýmidôkazmiohľadnezdravotnýchpsychickýchnásledkovčičinnostinebohéhovrámcirómskej

komunity a jeho spolupráce so splnomocnencom vlády pre rómsku komunitu.
21. Nesúhlasila ani s výškou nemajetkovej ujmy priznanou súdom prvej inštancie. V súvislosti
s aplikáciou zákona č. 274/2017 Z. z. poukázala na to, že v tomto prípade síce nastala následkom
dopravnej nehody smrť nebohého E. B., ale po jeho smrti neostal iba jeden pozostalý, ale viacerí -
manželkanebohého,jehoštyridetiarodičia.Súdvodôvodneníuvádzaaodkazujenavýživujednotlivých

pozostalých detí ich nebohým otcom, avšak na výžive detí sa podieľala aj pozostalá manželka. Pokiaľ
teda súd v súvislosti so stanovením výšky nemajetkovej ujmy aplikoval zákon č. 274/2017 Z. z., mala
byť použitá tá časť ustanovenia § 12, ktorá hovorí o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25-
násobku mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu
trestného činu, čo predstavuje sumu 14.500,- eur a nie sumu 29.000,- eur ako ustálil súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku.

22. Proti rozsudku okresného súdu, čo do výrokov I. a IV. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.
s. p. podala odvolanie aj žalovaná 3/, ktorá sa podaným odvolaním domáhala jeho zmeny spočívajúcej
v zamietnutí žaloby žalobcov v tejto časti.

23. Žalovaná 3/ nesúhlasila so závermi prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku, považujúc jeho
odôvodnenie za nepresvedčivé, keď súd sa nedokázal vysporiadať so všetkými jej námietkami.
24. Uviedla, že z imanentnej súčasti inštitútu nemajetkovej ujmy je rozhodujúcou osobou, ktorá do práv
žalobcov zasiahla, vodič. Preto treba skúmať pomery na jeho strane, keď pre konanie sú rozhodujúce
majetkové pomery pôvodcu zásahu – vodiča a nie poisťovateľa, ktorý stráca možnosť aplikovať ďalšie

formy satisfakcie, ako je prejednanie veci, ospravedlnenie sa, odsúdenie v trestnom konaní a pod.
Konajúci súd síce vypočul vodiča, ale nezohľadnil jeho majetkové pomery a schopnosť a možnosť
uhradiť priznanú náhradu nemajetkovej ujmy.
25. Podľa žalovanej 3/ z podanej žaloby zároveň nevyplývala úzkosť citových väzieb medzi žalobcami a
nebohým, a tá nebola dostatočne preukázaná ani po ňou vznesených námietkach. Súd nevzal do úvahy,

že prípadná priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pre žalobcov nesmie byť prostriedkom bezdôvodného
obohatenia a nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu/vodiča. Má slúžiť ako zmiernenie následkov
zásahu a nie získanie finančného prospechu.26. V kontexte uvedeného súd neuniesol bremeno logickým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť
a preukázať, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcom tak neprimerane vysokú
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa žalovanej 3/ sa súd priznaním neprimeranej náhrady

nemajetkovej ujmy žalobcom odklonil od rozhodovacej praxe krajských súdov, v zmysle ktorej sú
priznávané nižšie sumy náhrady nemajetkovej ujmy, a to aj v prípadoch, kedy boli citové väzby žalobcov
k nebohému dostatočne preukázané.
27. Žalovaná 3/ v odvolaní vytýkala aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie

rozhodnutia. Súd sa nesprávne vyporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu k posúdeniu v
judikatúre vymedzených kritérií pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a v rozpore so zákonom
neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je tak podľa jej názoru nepreskúmateľné.

28. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov II., III. a IV. z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d), f), h) C. s. p. podali aj žalobcovia 1/ až 8/, ktorí sa podaným odvolaním domáhali zmeny
napadnutého rozsudku a priznania im vyššej, resp. plnej výšky žalobou uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy.
29. Vzhľadom na konštatovanie súdu prvej inštancie, že porušením právnej povinnosti žalovaným 1/,

v spojení s existenciou iných právnych väzieb medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3/ ako účastníkmi na
žalovanej strane, došlo k zásahu do ich práv, považovali žalobcovia 1/ až 5/, 7/, 8/ výrok II. napadnutého
rozhodnutia za nesprávny. Jeho nesprávnosť videli v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom
právnomposúdeníveci,ktorébezprostrednesúvisiasichujmouspojenousvýznamnouosobnoustratou
predstavujúcou stratu osoby nebohého, z prostredia vlastnej rodiny, okrem iného podieľajúceho sa

dlhodobo aj na integráciu znevýhodnených minoritných komunít do majoritnej spoločnosti.
30. Podľa žalobcov 1/ až 5/ súd ich nároky výrazne podhodnotil a priznal im iba nepatrnú peňažnú
satisfakciu za spôsobenú citovú ujmu.
31. Žalobcovia 7/, 8/ namietali, že napriek tomu, že súd konštatoval preukázanú existenciu
pretrvávajúcich väzieb nebohého s nimi, a tiež nárok vo výške 25-násobku, resp. 50-násobku minimálnej

mzdy, nepriznal im ani nárok vo výške jedinej priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej
republiky. Žalobca 7/ riadne preukázal existenciu intenzívnych rodinných väzieb s nebohým synom,
ktorého náhla smrť jemu a jeho manželke, matke nebohého, spôsobila výrazné emocionálne útrapy, s
ktorými sa dodnes nevyrovnali.
32. V ďalšom žalobcovia uviedli, že akýkoľvek počet žalobcov nemá byť limitujúci na to, aby súd porušil

zásadu spravodlivosti a limitujúcu sumu rozdelil medzi pozostalých, ktorí uplatnili svoje zákonné nároky
na náhradu nemajetkovej ujmy. V konaní riadne preukázali všetky svoje tvrdenia, ktoré boli použité ako
súčasť procesného útoku, nakoľko žalovaná strana nemala žiadnu vôľu plniť v ich prospech titulom
náhrady nemajetkovej ujmy. Informácie, ktoré uvádzali a neboli známe z verejne dostupných zdrojov,
boli súdu riadne a včas predložené. Výška priznania nároku v peniazoch bola daná na úvahu súdu.

33. Žalobca 6/ sa podaným odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku vo výroku III. a
priznania peňažnej satisfakcie až do výšky ním uplatňovaného nároku. Namietal, že súd nezohľadnil,
že okrem straty dôverníka v osobe nebohého sám utrpel nemajetkovú ujmu v podobe pretrvávajúceho
negatívneho zážitku, ktorý mu od danej chvíli neumožňuje cestovať v motorovom vozidle v jeho prednej
časti, t. j. na sedadle spolujazdca vedľa vodiča, nakoľko pri pohľade dopredu sa mu opakovane vynárajú

negatívne emócie súvisiace s prekonanou dopravnou nehodou zo dňa 06. 08. 2020. Aj táto skutočnosť
mala viesť súd prvej inštancie k tomu, aby primerane zohľadnil jemu spôsobenú priamu nemajetkovú
ujmu a priznal mu primeranú peňažnú satisfakciu.
34. Žalobca 6/ ďalej uviedol, že aj vzhľadom na hospodárnosť súdneho konania a jedinečnú udalosť,
ktorej výsledkom bola smrť E. B. staršieho a početné zranenia niektorých žalobcov, nemalo byť jeho

účelom vyvolávať voči žalovanej strane osobitné súdne konanie, preto sa pripojil k ostatným žalobcom,
ktorým bola tiež spôsobená nemajetková ujma v dôsledku straty blízkej osoby, pričom okrem zranení,
ktoré si vyžiadali liečenie v rozsahu najmenej štyroch mesiacov utrpel vlastnú citovú ujmu spôsobenú
pretrvávajúcimstrachomspojenýmsopakovanýmnávratommyšlienoknadopravnúnehoduatiežcitovú
ujmu spojenú so stratou osoby, ktorá mu bola dôverníkom, ktorej stratu dodnes pociťuje ako svoju

vlastnú.
35. Žalobcovia odvolaním napadli aj výrok o trovách konania, majúc za to, že nakoľko žaloba je čo do
základu dôvodná, nie je dôvodné uprieť im náhradu trov konania, keď pre jej nepriznanie neexistujú
žiadne osobitné dôvody. Súd vo vzťahu k trovám konania nesprávne vychádzal z výšky uplatňovanéhonárokuaniezosúdomkonštatovanejdôvodnostižaloby.Nakoľkožalobaboladôvodnáavýškapriznanej
peňažnej satisfakcie bola na úvahe súdu, mal súd vychádzať z predpokladu, že čo do základu boli
úspešní práve oni.

36.Vovyjadreníkodvolaniužalovanej3/žalobcoviauviedli,ževzhľadomnarozhodnutiesúduospôsobe
plnenia žalovaných nemožno mať pochybnosti o tom, že schopnosť a majetkové pomery žalovaného
1/ ako vodiča a zároveň pôvodcu zásahu majú byť rozhodujúce pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Nakoľko súd správne uznal pasívnu vecnú legitimáciu všetkých troch žalovaných subjektov, je dôvodné

považovať otázku majetkových pomerov a schopnosti škodcu uhradiť priznanú náhradu nemajetkovej
ujmy za irelevantnú.
37. Inštitút povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel má v zmysle platnej a ustálenej
judikatúry slúžiť na kompenzáciu škody a ujmy vzniknutej pri prevádzke poisteného motorového vozidla.
Žalovaná 3/ ako poisťovateľ motorového vozidla mala objektívnu vedomosť o tom, že toto motorové
vozidlo bude riadne prevádzkované, na základe čoho s vedomím si poistného rizika, spojeného s

možnosťou spôsobenia škody tretej osobe, prijala od žalovanej 2/ primerané poistné. Nie je na mieste
spochybňovať súvisiace okolnosti, napríklad (ne)majetnosť, ktoré majú byť základom na priznanie
peňažného nároku z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy.
38. Podľa žalobcov vyjadrenie žalovanej 3/, že im bola priznaná neprimeraná náhrada nemajetkovej
ujmy a súd sa mal odkloniť od rozhodovacej praxe krajských súdov, nie je na mieste, nakoľko zásahom

žalovaného 1/ bol spôsobený výrazne citový zásah do života všetkých žalobcov. S poukazom na ľudskú
stratu, ktorú nikdy nemožno nahradiť, ani peniazmi, je priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za zmarený
ľudský život hlboko pod priemerom obvykle priznávaných satisfakcií. Tvrdenie žalovanej 3/ o tom, že
má ísť o neprimerane vysokú nemajetkovú ujmu sa výrazne prieči princípu spravodlivosti. Odvolanie
žalovanej 3/ navrhli preto v celom rozsahu zamietnuť a vyhovieť ich odvolaniu.

39. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ žalobcovia uviedli, že požiadavka žalovanej 2/ na
prekvalifikovanie jej právneho postavenia z účastníka na intervenienta nemala opodstatnenie, nakoľko
postavenie škodcu (žalovaného 1/) ako užívateľa motorového vozidla vo vlastníctve žalovanej 2/ je
riadne preukázané. Škodca užíval dotknuté motorové vozidlo, ktorým spôsobil smrteľné zranenia, s

preukázaným súhlasom žalovanej 2/. Podmienky na akúkoľvek liberalizáciu nemajú v tomto prípade
miesto.
40. Uviedli, že v rámci dokazovania boli predložené všetky potrebné lekárske posudky, lekárske správy
alebo iné relevantné doklady, a to osobitne alebo v rámci pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Kežmarok.

41. Návrh žalovanej 2/ na posúdenie priznania nemajetkovej ujmy v rozsahu maximálne 25-násobku
minimálnej mzdy za rok 2020 nie je podľa žalobcov relevantným návrhom pre správnosť posúdenia,
nakoľko vinník je známy a okruh povinných z titulu nahradenia nemajetkovej ujmy je úplný.
42. Poukaz žalovanej 2/ na povinnosť podieľať sa na výžive maloletých detí pozostalou manželkou
nepovažovali pre toto konanie za podstatný, nakoľko sama matka maloletých detí je poškodeným

subjektom.
43. Ďalej uviedli, že žalovaná 2/ ako majiteľ motorového vozidla poisteného žalovanou 3/ ako
poisťovateľom, mala objektívnu vedomosť o tom, že motorové vozidlo bude riadne prevádzkované, na
základe čoho, s vedomím možného poistného rizika spojeného s možnosťou spôsobenia škody tretej
osobe, zaplatila žalovanej 3/ primerané poistné, z čoho jej vyplýva právo na peňažnú refundáciu, ak

by práve ona musela plniť v mysle rozsudku súdu prvej inštancie. Zopakovali že priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy je pod priemerom obvykle priznávaných satisfakcií v peniazoch, preto tvrdenie
žalovanej 2/ o tom, že súd mal vychádzať zo základu 14.500,- eur sa výrazne prieči princípu
spravodlivosti. Navrhli preto odvolanie žalovanej 2/ zamietnuť a vyhovieť ich odvolaniu.

44. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči
nej v celom rozsahu zamietnuť.
45. Žalovaná 3/ zotrvala na vyjadreniach prezentovaných v prvoinštančnom konaní a v ňou podanom
odvolaní. Podľa žalovanej 3/ žalobcovia neuvádzajú žiadne nové skutočnosti a obmedzujú sa len na
konštatovanierovnakýchprávnychnázorov,akéuviedlivkonanípredprvoinštančnýmsúdom.Odvolanie

žalobcov neobsahuje zásadnú právnu argumentáciu a obmedzuje sa len na poukazovanie na citové
väzby medzi žalobcami. Žalobcovia v konaní nedokázali odôvodniť citovú väzbu takej intenzity, ktorá by
znamenala potrebu finančného odškodnenia.46. Podľa žalovanej 3/ súd svoje úvahy smeroval správne, keď priznal žalobcom nižšie sumy, avšak aj
tieto sú podľa nej na základe vykonaného dokazovania vysoké, keď žalobcovia nedokázali preukázať
existenciu takých väzieb, ktoré by odôvodňovali priznanie finančnej satisfakcie.

47.Pokiaľideožalobcu6/,tomutosavkonanínepodarilopreukázaťnielenúzkucitovúväzbu,aletakmer
žiadnuadokoncaaninepatrídoúzkehorodinnéhokruhunebohého.Okremtohožalobca6/počassvojho
výsluchu uviedol, že negatívne emócie sa mu pri ceste autom vybavujú vzhľadom k zraneniam, ktoré
utrpel, pričom poukázal aj na dobu ich liečenia. Súd tak správne identifikoval, že nárok žalobcu 6/ má
povahu škody na zdraví a žalobu v tejto časti zamietol.

48. Podľa žalovanej 3/ nemožno tvrdiť, že by sa nebohý dlhodobo konzistentne podieľal na hmotnom
zabezpečení žalobcov 2/ až 5/. Žalobkyňa 1/ sa finančne podieľala na chode domácnosti spoločne s
nebohým. Žalobcovia 2/ až 5/, ako deti nebohého, teda neboli závislé len na jeho starostlivosti. Mieru
starostlivosti a hmotného zabezpečenia detí zo strany nebohého žalobcovia nepreukázali, nakoľko
pracovná zmluva nebohého je datovaná iba dva roky pred dopravnou nehodou a ďalší dôkazný materiál
na podporu svojich tvrdení do konania nedoložili.

49. V otázke náhrady trov konania poukázali na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu,
ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu
by išlo o plný úspech vtedy, ak by sa výrok meritórneho rozhodnutia zhodoval so žalobným petitom, čo
sa však nestalo.

50. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov a žalovanej 3/ zotrvala na svojich vyjadreniach
predložených súdu v predmetnej veci.
51. V súvislosti s odvolaním žalobcov uviedla, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalobcovia
žiadnym spôsobom nepreukázali vznik ich zdravotných problémov a priamy súvis so smrťou neb. E.
B.. V rámci konania pred súdom prvej inštancie neboli predložené žiadne lekárske správy, respektíve

lekárske posudky, ktoré by potvrdili priamy súvis vzniku zdravotných problémov so smrťou nebohého.
52. V súvislosti s činnosťou nebohého na integrácii znevýhodnených minoritných komunít do majoritnej
spoločnosti uviedla, že v rámci konania niekoľkokrát poukazovala na skutočnosť, že tieto tvrdenia
žalobcov taktiež neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Opätovne poukázala na to, že v rámci
posudzovania priznanej výšky je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný 1/ bol za skutok uznaný

vinným a za tento skutok bol spravodlivo potrestaný, pričom sa žalobcom ospravedlnil a prejavil ľútosť.
Pri posudzovaní priznanej výšky nemajetkovej ujmy je tiež potrebné prihliadať na to, akým spôsobom
mala predmetná dopravná nehoda vplyv na rodinný a pracovný život žalovaného 1/ a jeho majetkové
pomery.
53. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 6/ uviedla, že zo súdneho spisu vyplýva, že tento dlhodobo žil v

zahraničí a na Slovensko chodil iba počas prázdnin. Žalobca 6/ má svojich rodičov a úmrtím E. B.
nedošlokstrateosoby,ktorábynahrádzalarodičovskývzťah.Pokiaľžalobca6/uviedol,žemázdravotné
problémy, tieto by mali byť predmetom samostatného konania, nakoľko nejde o náhradu nemajetkovej
ujmy.
54. V súvislosti s námietkou žalobcov 7/, 8/ vo vzťahu k výške priznanej nemajetkovej ujmy žalovaná

2/ poukázala na to, že títo majú ďalšie deti, ktoré môžu zabezpečovať starostlivosť o nich a poukázala
tiež na skutočnosť, že matka nebohého sa nemohla dostaviť na pojednávanie z dôvodu pretrvávajúcich
psychických problémov, ktoré podľa tvrdení žalobcu vznikli v súvislosti s úmrtím E. B., tieto tvrdenia však
neboli žiadnym spôsobom preukázané.
55. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že každá z osôb na žalujúcej strane riadne preukázala všetky svoje

tvrdenia. Podľa žalovanej 2/ žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom neboli
ich tvrdenia uvedené v žalobe, vo vyjadreniach doručených súdu a výpovediach hodnoverne podložené
a preukázané ďalšími dôkazmi, ktoré by podporovali pravdivosť ich tvrdení.
56. V súvislosti s odvolaním žalobcov do trov konania poukázali na odôvodnenie súdu, ktorý žalovaných
považoval za úspešnejšiu stranu, nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v prejednávanej veci.

57. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 3/ žalovaná 2/ súhlasila s tvrdeniami uvedenými v odvolaní, a to,
že vodič je rozhodujúcou osobou, ktorá do práv žalobcov zasiahla, a preto je potrebné skúmať pomery
na jeho strane.

58. Žalobcovia v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných) nesúhlasili s tým, že nepreukázali ich

zdravotné problémy a ich priamy súvis so smrťou nebohého E. B.. V rámci dokazovania pred súdom
prvej inštancie boli predložené všetky potrebné lekárske posudky, lekárske správy alebo iné relevantné
doklady,atoosobitnealebovrámcipripojenéhotrestnéhospisu.Všetkydokumentyaichobsahbolsúdu
dostatočne známy a čo do merita súd rozhodol správne, keď im priznal peňažné nároky vyplývajúce zuplatnenej nemajetkovej ujmy. Nesprávnosť rozhodnutia voči žalobcovi 6/ osobitne uviedli v podanom
odvolaní.
59. Tvrdenie žalovanej 2/, že žalovaný 1/ bol spravodlivo potrestaný a pre správnosť rozhodnutia má

mať rozhodujúci význam majetnosť žalovaného 1/ nepovažovali za správne, keď prijatím tohto právneho
názoru by bol popretý princíp spravodlivosti spojený so zásadou poskytnutia satisfakcie v peniazoch
z dôvodu spôsobenia nemajetkovej ujmy.
60. Opätovne žalobcovia v replike poukázali na inštitút povinného zmluvného poistenia a podhodnotenie
náhrady nemajetkovej ujmy priznanej súdom prvej inštancie.

61. Žalobcovia v replike zopakovali aj svoje tvrdenia uvedené v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
o trovách konania.

62. V replike k vyjadreniu žalovanej 3/ žalobcovia zopakovali tvrdenia uvedené v replike k vyjadreniu
žalovanej2/.Navyšeuviedli,žežalovaná3/nijakoneodôvodnilatvrdenieoneprimeranejvýškepriznanej
nemajetkovej ujmy. Uviedli, že okrem produkovanie zisku z poistenia je hlavnou činnosťou žalovanej 3/

poskytovanie peňažného plnenia z poistenia, medzi ktoré patrí aj povinné zmluvné poistenie uzatvorené
so žalovanou 2/.

63. Žalovaná 2/ v replike k vyjadreniam žalobcov a žalovanej 3/ zotrvala na svojich tvrdeniach a
vyjadreniach predložených súdu v predmetnej veci v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v

odvolacom konaní.

64. Žalobcovia v duplike (vyjadrenie k replike) žalovanej 2/ uviedli, že účelom odvolacieho konania je
posúdiť správnosť konania súdu prvej inštancie, nakoľko sporové strany nemajú zhodné stanovisko k
danej veci. Podľa žalobcov práve postoj žalovaného 1/ by mal byť vzorom pre žalované 2/, 3/, nakoľko

došlo k trestnej činnosti, vina bola riadne uznaná, čo nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby, ako
to požaduje žalovaná 2/, stotožňujúca sa s obdobným názorom žalovanej 3/.
65. Zopakovali tvrdenia, že s poukazom na ľudskú stratu, ktorú nikdy nemožno nahradiť ani peniazmi,
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za zmarený ľudský život je hlboko pod priemerom obvykle
priznávaných satisfakcií v peniazoch.

66. Žalovaná 3/ v duplike zotrvala na vyjadreniach prezentovaných v doterajšom konaní.
67. Podľa žalovanej 3/ argumentácia žalobcov o aplikácii zásady úspechu čo do výšky súdom priznanej
náhrady trov konania nemôže obstáť. Úvaha súdu o výške plnenia v prípade nemajetkovej ujmy sa
totiž musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený

vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej
veci.
68. Preukazovanie konkrétnych okolností dôležitých pre prejednávanú vec bolo v konaní bremenom,
ktoré zaťažovalo žalobcov. Nešlo o voľnú úvahu súdu, pretože tá bola limitovaná petitom žaloby.
Vzhľadom na priznanú sumu nepovažoval za spravodlivé tvrdenie žalobcov, že im patrí náhrada trov

v celom rozsahu, nakoľko taký stav by mohol znamenať, že bez ohľadu na opodstatnenosť výšky
uplatnených nárokov a náročnosť ich preukazovania bude žalobcovi vždy priznaná plná náhrada trov
konania.

69. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrarioC.
s.p.)preskúmalrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomrozsahuazdôvodovuvedenýchvodvolaniach
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie, osvojac si skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
vo výrokoch I., III. a v časti výroku IV. o nároku na náhradu trov konania medzi žalovanými 1/ až 3/

a žalobcom 6/ podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, vyhodnotiac odvolania žalovaných a žalobcu 6/ ako
nedôvodné a vo výroku II. podľa § 388 ods. 1 C. s. p. v časti potvrdil, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. a v časti
podľa § 388 C. s. p. zmenil, vyhodnotiac odvolanie žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/ ako čiastočne dôvodné.

70. V konaní nebolo sporné, že dňa 06. 08. 2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu

E. B., nar. XX. XX. XXXX, manžela žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/ až 5/ a syna žalobcov 7/, 8/.
V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 7T/22/2021 zo dňa 01. 04. 2021 žalovaný 1/ uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia
a ublíženia na zdraví, za čo bol žalovanému 1/ uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,s podmienečným odkladom na tri roky a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na tri roky. Rovnako v konaní nebolo sporné, že vlastníkom motorového vozidla, ktoré vinník dopravnej
nehody v čase nehody viedol, bola žalovaná 2/ a na predmetné vozidlo bolo uzavreté povinné zmluvné

poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaupoisťovateľa-žalovanej
3/.

71. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody, spôsobenej žalovaným 1/ motorovým vozidlom vo
vlastníctve žalovanej 2/, povinne zmluvne poisteného u žalovanej 3/, došlo k zásahu do osobnostného

práva žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/.

72. Predmetom osobnostných práv je osobnosť človeka ako taká. Právo na ochranu osobnosti upravuje
Občiansky zákonník ako jednotné právo („fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“). V
dôsledku toho jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú, je potrebné chápať ako práva
čiastkové. Líšia sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim

z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je aj právo na
súkromie a rodinný život. Právo na súkromie zahŕňa právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s
inými ľudskými bytosťami, obzvlášť v citovej oblasti. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje
neoprávnený zásah do práva na rodinný život fyzickej osoby.

73. Zákon nedefinuje pojem neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ani nepodáva výpočet
konkrétnych foriem zásahov, avšak bezpochyby, je ním či už aktívne alebo pasívne konanie, ktoré
má v zákone uvedené znaky – predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívnu spôsobilosť
negatívne dopadnúť na osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením
(ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Nemajetková ujma v

peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na
ochranu osobnosti, vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia (ospravedlnenie) ako rýdzo osobné právo
nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv.

74. V súvislosti s dopravnou nehodou dňa 06. 08. 2020 došlo k úmrtiu manžela žalobkyne 1/, otca

žalobcov 2/ až 5/ a syna žalobcov 7/, 8/, čím bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo zasiahnuté do
ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie
žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné. V danom prípade teda došlo k neoprávnenému zásahu do
súkromia žalobcov chráneného § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, takže
primeraným zadosťučinením v danom prípade je i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §

13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a
kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život
jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Protiprávnym
zásahomtretejosobydoprávanasúkromie,resp.právanarodinnýživot,môžebyťďalšiemuúčastníkovi
vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby,

t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej
nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.

75. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/22/2021 zo dňa 01. 04. 2021
bola v konaní jednoznačne preukázaná zodpovednosť vinníka dopravnej nehody – žalovaného 1/ za

neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/, a to do práva na ich súkromie
a rodinný život, ktorý bol smrťou ich rodinného príslušníka natrvalo narušený, ku ktorému záveru správne
dospel i súd prvej inštancie.

76. Rovnako bola preukázaná zodpovednosť žalovanej 2/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla,

v súvislosti s prevádzkou ktorého došlo k zásahu do práva na súkromie a rodinný život žalobcov 1/ až
5/, 7/ a 8/.

77. V zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ (v rozsudku prevádzkovateľ, pozn. odvolacieho súdu) motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.78. Za prevádzkovateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne
faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzkovateľom
je najmä vlastník dopravného prostriedku, oprávnený držiteľ (§ 130 Občianskeho zákonníka), nájomca.

V zmysle judikatúry za tzv. iného prevádzkovateľa v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
potrebné považovať toho, kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s týmto prostriedkom;
spravidla ide zároveň o jeho vlastníka. Prevádzkovateľ sa potom nezbaví zodpovednosti ani v prípade,
žezveríalebozapožičiadopravnýprostriedokinému(porovnajR8/1978,R70/1969).Prevádzkovateľom
nie je ten, kto môže dopravný prostriedok používať len prechodne, t. j. nestačí iba faktické disponovanie

dopravným prostriedkom ani právomoc jednorazovo ním disponovať. Prevádzkovateľom motorového
vozidlasatedanestaneanizamestnanec,ktorémuzamestnávateľposkytnemotorovévozidlonaplnenie
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

79. Zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej
povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného

prostriedku, v súvislosti s prevádzkou ktorého bola škoda pri tej istej škodovej udalosti spôsobená, podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka sa pritom nevylučujú. Poškodený má tak možnosť uplatniť nárok na
náhradu škody/ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla jednak voči vodičovi tohto motorového
vozidla ako aj voči jeho prevádzkovateľovi. Rovnako zodpovednosti prevádzkovateľa nezbavuje právo
poškodenéhouplatniťsinároknanáhraduškody/ujmyvočipoisťovateľovipodľa§15zákonač.381/2001

Z. z., keď žalobca má možnosť domáhať sa svojho nároku priamo voči škodcovi, prevádzkovateľovi
motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého došlo ku vzniku škody/ujmy, a tento si môže
priamo uplatniť aj voči poisťovateľovi, u ktorého je vozidlo povinne zmluvne poistené.

80. S poukazom na uvedené odvolací súd námietku žalovanej 2/ spočívajúcu v nesprávnom právnom

posúdení jej pasívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd
sazároveňstotožňujeajsozáveromsúduprvejinštancieonemožnostiliberáciesažalovanej2/vzmysle
§ 428 Občianskeho zákonníka.

81. Z ust. § 428 Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zákon nedefinuje, ktoré okolnosti možno považovať za tie,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Súdna prax za okolnosti majúce pôvod v prevádzke považuje okolnosti,
ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, teda „vnútorné“ okolnosti tej –
ktorej prevádzky. Medzi vnútorné okolnosti prevádzky patria úkony, ktoré súvisia s organizáciou dopravy
(napr. udržiavanie dopravného prostriedku, výhybiek, nástupíšť a pod. v prevádzkyschopnom stave),

technickými parametrami dopravného prostriedku a ľuďmi, ktorí sa podieľajú na prevádzke dopravného
prostriedku (porovnaj napr. R 3/84, R 16/1969, Cpj 5/2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/103/2018). Prevádzkovateľ teda zodpovedá za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod
vo vadnom stave dopravného prostriedku, ale aj za škodu vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb
použitých pri prevádzke dopravného prostriedku. Pre tento prípad je podstatné to, že za okolnosť majúcu

pôvod v prevádzke sa považuje aj nedostatok činnosti alebo zlyhanie vodiča vozidla, kedy ide o vnútorné
okolnosti vlastnej prevádzky vozidla, ktoré súvisia s jej organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky
vozidla. V danom prípade došlo k vzniku dopravnej nehody, a v súvislosti s ňou k ujme na právach
žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/, v dôsledku činnosti vodiča vozidla, a teda ide o „vnútornú“ okolnosť prevádzky,
kedy liberácia nie je možná. Odvolací súd zároveň konštatuje, že liberácia je viazaná na podmienku, že

prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
do neho požadovať, pričom v priebehu konania žalovaná 2/ ani neuviedla, aké konkrétne úsilie vyvinula,
aby škode zabránila.

82. V ďalšom sa odvolací súd, vzhľadom na odvolanie podané žalovanými 2/, 3/ ako aj žalobcami,

zaoberal primeranosťou výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, a to nielen z hľadiska okolností, za
ktorých k vzniku nároku došlo a závažnosti spôsobenej ujmy, ale i s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov Slovenskej republiky.

83. Občiansky zákonník maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch

neustanovuje. Ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť
primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri
tejto úvahe musí riadiť v zákone taxatívne stanovenými kritériami (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka
– závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo) a z týchto musí pri svojomrozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Pri určení výšky nemajetkovej
ujmy nemožno nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp.
hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov, je nevyčísliteľná v peniazoch. To však

automaticky zároveň neznamená, že súvisiaca výška náhrady nemajetkovej ujmy je prakticky z hľadiska
hornej hranice neobmedzená.

84.Vzhľadomktomu,žeprávnaúpravaprirozhodovaníovýškenáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch
neposkytuje súdu expressis verbis formulované kritéria pre jej vyčíslenie, je nutné prihliadať na kritériá,

ktoré pre jej určenie možno vydedukovať z rozhodnutí tuzemských súdov. Jedná sa o kritéria, na ktoré
je možné a zároveň nutné prihliadať, a to tak na strane poškodeného (pozostalej osoby), ako i na strane
pôvodcu zásahu (osoby zodpovednej, škodcu). Na strane poškodeného (pozostalej osoby) je významná
najmä intenzita a kvalita jeho vzťahu s usmrteným (strata milovanej osoby zasiahne pozostalého
neporovnateľne citlivejšie ako strata príbuzného, ku ktorému má vzťah neutrálny, či dokonca negatívny);
vek usmrteného a vek pozostalých (inak je prežívaná strata manžela druhým manželom, inak strata

dieťaťa jeho rodičmi, inak strata rodiča jeho maloletými deťmi, inak strata rodiča jeho plnoletými deťmi);
existenčná a hmotná závislosť pozostalého na usmrtenej osobe; prípadné poskytnutie inej satisfakcie
(napr. ospravedlnenie škodcu, či jeho trestné odsúdenie), ktorá však obvykle sama osebe nie je
dostačujúca, avšak jej poskytnutie môže mať vplyv na zníženie peňažnej náhrady; prítomnosť pozostalej
osoby pri škodovej udalosti. Na strane osoby zodpovednej (pôvodcu zásahu, škodcu) je nutné prihliadať

na celkový postoj zodpovednej osoby k škodovej udalosti (napr. prejavená ľútosť, ospravedlnenie
adresované pozostalým, dobrovoľná náhrada škody pozostalým). Vo vzťahu k ospravedlneniu škodcu
adresovanému pozostalým, odvolací súd vo všeobecnosti podotýka, že ide minimálne o elementárnu
slušnosť a prejavenie ľudskosti a empatie, avšak vzhľadom na následok, ktorým je usmrtenie blízkej
osoby, nemožno satisfakciu spočívajúcu v ospravedlnení a vyjadrení ľútosti považovať za dostačujúcu

na zmiernenie nemajetkovej ujmy. Ďalej je na strane zodpovednej osoby potrebné prihliadať na dopad
škodovej udalosti na duševnú sféru zodpovednej osoby; formu a mieru zavinenia zodpovednej osoby;
majetkové pomery pôvodcu zásahu, ktoré však nie sú rozhodujúcim hľadiskom pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy a tvoria len jednu z viacerých už spomínaných okolností, na ktoré súd pri rozhodovaní
prihliada. V záujme komplexnejšieho hodnotenia odvolací súd dodáva, že skúmanie a posúdenie

pomerov osoby, ktorá je povinná nahradiť nemajetkovú ujmu, je v zásade akceptovateľné, ale nemôže
byť smerodajným kritériom. Vo svojich dôsledkoch (ad absurdum) by takýto prístup totiž mohol viesť k
neprípustnému záveru, že pokiaľ občianskoprávna sankcia za zásah do osobnostného práva zaťažuje
majetnejšísubjekt,jenamiestetútourčiťvovyššejsume,zatiaľčovprípadesubjektusnízkymrozsahom
majetkových hodnôt, je na mieste určiť skôr len symbolickú náhradu.

85. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 05. 12. 2017
pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciučinnosťatedavsúladesprincípomrovnostirozhodovaťvporovnateľnýchveciachrovnako
a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou

priznanej náhrady. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že i keď súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku konštatoval, že pri poskytovaní náhrady nemajetkovej ujmy rámec pre úvahu
súdu poskytuje judikatúra súdov v obdobných prípadoch, pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal zo zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Odvolací súd nepovažuje tento
postup súdu prvej inštancie za správny, keď súd prvej inštancie aplikáciu uvedeného zákona odôvodnil

zároveň len vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcami 2/ až 5/, pričom nie je zrejmé z akého rámca
vychádzal vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcami 1/, 7/ a 8/. Odvolací súd sa v tomto smere
stotožňuje so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/103/2023 zo dňa 26. 08.
2024, podľa ktorého pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným odškodnením podľa zákona

o obetiach trestných činov (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi, resp. zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov). Z uvedeného dôvodu odvolací
súd pri posúdení výšky žalobcami uplatnenej a súdom prvej inštancie priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal predovšetkým z kritérií uvedených v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia a
výšky náhrady priznávanej vnútroštátnymi súdmi v iných obdobných prípadoch. Odvolací súd v tejto

súvislosti príkladmo uvádza rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 zo
dňa 31. 05. 2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012-125 zo dňa
26. 11. 2012, ktorým súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému žalobcovi vo výške 10.000,-
eur, v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode, pričom táto sa žiadnym spôsobom nepodieľalana vzniku nehody, žalobcovia žili s matkou v spoločnej domácnosti a na túto boli odkázaní svojou
výživou, nakoľko išlo o študentov strednej a vysokej školy. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
14C/287/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/267/2016 zo dňa 11. 05.

2016 bola žalobkyni priznaná titulom nemajetkovej ujmy suma 10.000,- eur v súvislosti so smrťou
jej otca pri dopravnej nehode a žalobcovi 2/ ako maloletému vnukovi suma 3.000,- eur, rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 25Co/214/2016 bola žalobcom ako dospelým synom priznaná nemajetková ujma v sumách 9.000,-
eur, 5.000,- eur, 4.000,- eur v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej nehode (bez spoluzavinenia

nebohého), rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/21/2014 zo dňa 24. 11. 2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/337/2016 zo dňa 28. 11. 2016, bola žalobcovi 2/
a 3/ každému (dospelému) priznaná suma 7.500,- eur ako nemajetková ujma v súvislosti so smrťou
ich otca pri dopravnej nehode (bez spoluzavinenia nebohého). Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 14C/55/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/16/2020 zo da 30. 06.
2020, súd priznal pozostalému manželovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, plnoletej

dcére nebohej vo výške 3.000,- eur a plnoletému synovi vo výške 5.000,- eur (nebohá v dôchodkovom
veku, nepreukázaný druh závislosti, odkázanosti u detí). Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.
11C/40/2013-152 zo dňa 29. 04. 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/578/2014
zo dňa 09. 09. 2015, súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 45.000,- eur v súvislosti
so smrťou jeho manželky a dvoch mal. detí (t. j. celej jeho rodiny) pri dopravnej nehode. Krajský súd

vdanomprípadeprisvojomrozhodovanívzalzazákladsvojichúvahverdiktEurópskehosúdupreľudské
práva v prípade Kontrová proti Slovenskej republike, ktorým súd priznal sťažovateľke nemajetkovú
ujmu v sume 25.000,- eur v súvislosti s neoprávneným zásahom (nekonaním štátnych orgánov, ktoré
v konečnom dôsledku viedlo k nezabráneniu trestnému činu) do jej osobnostných práv, ktorým bolo
zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí (vo veku 5 a 1 rok) ich otcom. Z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 139/2011 v podobnom prípade vyplýva, že súdy priznali rodičom
dieťaťa zomrelého pri dopravnej nehode sumu 15.000,- eur, vo veci 3Cdo 228/2012 bolo priznaných pri
strate manželky a syna, teda dvoch najbližších osôb 23.000,- eur. Vo veci sp. zn. 1Cdo 77/2009 bolo
priznaných 6.600,- eur za úmrtie syna a brata, vo veci sp. zn. 2Cdo 194/2011 bolo priznaných 8.300,-
eur za smrť manžela.

86. Aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade nespochybniteľne došlo k zásahu do osobnostných
práv nebohého, ako aj jeho rodiny v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len
ospravedlnením či prinavrátením do pôvodného stavu. Odvolací súd nepochybuje o tom, že nečakaným
šokujúcim úmrtím blízkeho príbuzného žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/, došlo k závažnému zásahu do ich

osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život), pričom následok tohto zásahu je nenapraviteľný.
Žalobcovia sú nepochybne zasiahnutí stratou manžela, otca a syna, keď v konaní bolo výpoveďami
žalobcov 1/, 2/, 3/, 7/ preukázané, že pred nehodou rodina nebohého žila usporiadane, harmonicky, bola
citovo navzájom previazaná a súdržná, ako to napokon konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 31.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Strata člena takejto rodiny predstavuje nenávratnú deštrukciu

medziľudských väzieb, vytvárajúcich základ rodinného života. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako
nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaných o nepreukázaní takého zásahu do práva na súkromie,
rodinný život, ktorý by odôvodňoval poskytnutie satisfakcie vo forme peňažnej náhrady. V prípade úmrtia
rodinného príslušníka ide o najhoršiu možnú intenzitu zásahu do osobnostných práv nielen nebohého
ale aj jeho rodiny, o to viac, ak v rodine nebohého boli dobré rodinné vzťahy, ktoré príslušníci rodiny

pravidelne udržiavali.

87. Odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa nepreukázania silných citových väzieb medzi žalobcami
a zosnulým E. B. vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V súdenej veci žalobcovia dostatočným
spôsobom existenciu vzájomného blízkeho vzťahu medzi nimi a zosnulým preukázali. Uvedené bolo

preukázané výpoveďami žalobcov 1/, 2/, 3/, 7/, ako aj spoločnými fotografiami. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že existenciu citových väzieb medzi žalobcami 1/ až 5/ a nebohým žalovaní v priebehu
prvoinštančného konania nerozporovali, vo vzťahu k žalobcom 7/, 8/ len odôvodňovali potrebu skúmanie
intenzity týchto vzťahov, ktoré následne súd prvej inštancie zisťoval aj výsluchom žalobcov. Žalovaní
v odvolaniach namietali predovšetkým nepreukázanie existencie zdravotných následkov žalobcov

súvisiacich s úmrtím ich príbuzného a nepreukázanie spoločenskej angažovanosti nebohého. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o žalobkyňu 1/, odvolací súd sa stotožňuje s názorom
žalovaných, že v konaní nebol preukázaný súvis prípadných zdravotných problémov žalobkyne s úmrtím
jej manžela, pokiaľ však ide o žalobcu 4/, vo vzťahu k nemu boli produkované lekárske správy, z ktorýchvyplýva negatívne prežívanie maloletého žalobcu v súvislosti s úmrtím jeho otca. Zároveň však odvolací
súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy zohľadňoval aj žalobcami tvrdené zdravotné následky. Na tomto mieste

však odvolací súd dodáva, že je potrebné si uvedomiť, že zásah do osobnostných práv spôsobený
stratou blízkeho človeka sa prejavuje výhradne vo vnútornej psychickej sfére zasiahnutej osoby. Takéto
vnútorné negatívne prežívanie, pokiaľ neprerastie do lekársky diagnostikovateľných stavov, nie je
objektívne zachytiteľné, a teda ani nijako kvantitatívne merateľné. Súd tak musí pri rozhodovaní o
existencii nároku pozostalých a jeho výške rozhodovať s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, ktoré posudzuje z objektívneho hľadiska. Pokiaľ ide
o spoločenskú angažovanosť nebohého, ako je zrejmé z bodu 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní uvedené skutočnosti pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval,
konštatujúc ich nepreukázanie. Pokiaľ ide o spoločenskú angažovanosť nebohého, túto ani odvolací súd
nepovažoval za relevantnú pri rozhodovaní, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že táto mala
podstatný vplyv na prežívanie žalobcov v súvislosti s úmrtím ich rodinného príslušníka.

88.Vychádzajúcpretozoskutočnostízistenýchdokazovanímokresnéhosúduavzhľadomnastanovené
kritéria sa odvolací súd vo vzťahu k žalobkyni 1/, manželke nebohého, s ktorým viedla fungujúci
harmonickýmanželskýživot,bolisivzájomnouoporou,spoločnevychovávalidetiaspoločnesapodieľali
aj na zabezpečovaní potrieb rodiny, považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

13.000,- eur. Súd pritom zohľadnil aj vek nebohého, ktorý mal v čase smrti 36 rokov, rovnako ako
žalobkyňa 1/, a teda smrť manžela ju mohla o to viac zasiahnuť. Vo vzťahu k žalobcom 2/ až 5/, deťom
nebohého považoval odvolací súd za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 10.000,- eur
pre každého zo žalobcov. V prípade žalobcu 2/ ide síce už o plnoletého syna nebohého, avšak tento
mal s otcom dobrý vzťah, s otcom v rámci rodiny trávil čas, tento sa mu venoval v rámci školských

povinností i v rámci mimoškolských aktivít. Odvolací súd u žalobcu 2/ zároveň zohľadnil, že tento bol
priamo účastný pri dopravnej nehode, bol priamo konfrontovaný s okolnosťami, ktoré viedli k úmrtiu
jeho otca. V prípade žalobcu 3/ súd zohľadnil, že v čase úmrtia jeho otca tento bol osobou mladistvou,
mal 17 rokov, pričom súd mal preukázaný jeho vrúcny vzťah s otcom, ktorý ho podporoval v jeho
činnostiach, venoval sa mu. Z výpovede žalobcu 3/ pred okresným súdom zároveň vyplynulo, že tento

v súvislosti s úmrtím otca o to viac pomáha svojej matke so starostlivosťou o mladších súrodencov (ktorú
by inak zabezpečoval jeho otec). V prípade žalobcov 4/, 5/ ide o maloleté deti, ktoré pre svoj zdravý
vývoj potrebujú oboch rodičov, tieto boli na nebohom otcovi aj existenčne závislé, keďže zabezpečoval
(spolu s matkou) finančné prostriedky do rodiny. Vo vzťahu k žalobcom 7/, 8/ považoval odvolací súd za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur. I keď nebohý bol už dospelý a mal vlastnú

rodinu, z vykonaného dokazovania (výpovede žalobcu 2/, 3/, 7/) bolo preukázané, že tento udržiaval
dobré vzťahy aj so svojimi rodičmi, ktorým poskytoval nielen osobnú pomoc, ale aj finančnú. Samotná
skutočnosť, že nebohý nebol jediným dieťaťom žalobcov 7/, 8/ pritom nie je spôsobilá zamedziť pocitu
žiaľu zo straty dieťaťa. Vzhľadom n uvedené dospel odvolací súd k záveru, že výška nemajetkovej
ujmy priznaná súdom prvej inštancie nebola primeraná, preto rozsudok okresného súdu vo výroku II.

čiastočne zmenil a čiastočne potvrdil tak, aby sa žalobcom 1/ až 5/, 7/, 8/ dostalo náhrady nemajetkovej
ujmy v primeranej výške.

89. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazovali na to, že súd nezohľadnil pomery žalovaného 1/ ako škodcu,
odvolací súd odkazuje na bod 84. odôvodnenia tohto rozhodnutia, rovnako odkazuje na bod 29.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

90. Vo vzťahu k žalobcovi 6/ odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku uplatnenému
žalobcom 6/ v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré závery v celom rozsahu

odkazuje. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nemal na strane žalobcu 6/, vzhľadom na
ním tvrdený krstný vzťah s nebohým, preukázaný zásah do osobnostných práv intenzity odôvodňujúcej
priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca
6/ v odvolaní namietal nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na skutočnosť, že sám
v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel zranenia a vlastnú citovú ujmu spojenú s pretrvávajúcim

strachom spojeným s opakovaným návratom myšlienok na dopravnú nehodu, odvolací súd konštatuje,
že z podanej žaloby, skutkovým vymedzením (vrátane následkov, v súvislosti s ktorými si žalobcovia
v danom prípade uplatňujú svoj nárok) ktorej je súd viazaný, jednoznačne vyplýva, že tento si nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil výlučne v súvislosti so zásahom do jeho osobnostných právv dôsledku úmrtia jeho krstného otca, E. B., st., nie v súvislosti s jeho vlastným prežívaním dopravnej
nehody. Pokiaľ žalobca 6/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v odvolacom konaní odvodzuje od
skutočností a tvrdení, ktoré neboli predmetom žaloby a ani dokazovania pred súdom prvej inštancie,

tieto môžu predstavovať zmenu žaloby, ktorá v odvolacom konaní nie je prípustná, prípadne novoty
v odvolacom konaní, ktoré však rovnako nie sú v danom prípade prípustné.

91. Ako vecne správny odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom 6/ a žalovanými, keď žalované 2/, 3/ síce rozsudok okresného súdu napadli aj vo

výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 6/, avšak odvolacie dôvody v tomto
smerenevymedzili,tietonekonkretizovali.Keďžeodvolacísúdjedôvodmiodvolaniaviazaný,priabsencii
dôvodov v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu aj v tejto časti
ako vecne správny potvrdil.

92. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2/ čo do výroku II. a III. odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ v tejto

časti odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

93. Podľa § 359 C. s. p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

94.Podľa§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanieakbolopodanéneoprávnenouosobou.

95. Keďže súd prvej inštancie odvolaním žalovanej 2/ napadnutým výrokom II. a III. žalobu žalobcov 1/
až 5/, 7/, 8/ v časti zamietol a žalobu žalobcu 6/ zamietol v celom rozsahu, nie je žalovaná 2/ osobou
oprávnenou na podanie odvolania proti týmto výrokom. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie
žalovanej 2/ v tejto časti odmietnuť podľa § 386 písm. b) C. s. p. ako odvolanie podané neoprávnenou

osobou.

96. Nakoľko vo vzťahu k žalobcom 1/ až 5/, 7/, 8/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci
samej zmenil, podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného)
konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 C. s. p., podľa ktorého

súd prizná náhradu trov konania strane konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalobcov 1/ až 5/, 7/, 8/ ako
(čiastočne) dôvodné, zobral zreteľ na skutočnosť, že úspech žalobcov v konaní je závislý iba od úvahy
súdu. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142
ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri
špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 O. s. p.), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 C. s. p.). Na
prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný,
platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 C. s. p. (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci teda treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch nepôjde o
procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Žalobcu
totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu.
Keďže žalobcovia mali v danej veci plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z ich procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu, je možné považovať

ich za plne procesne úspešných podľa § 255 ods. 1 C. s. p., preto im súd priznal voči žalovaným 1/ až
3/ nárok na náhradu trov konania (celého, t. j. prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu.

98. V časti nároku žalobcu 6/ boli úspešnou stranou odvolacieho konania žalovaní 1/ až 3/, preto im súd
voči žalobcovi 6/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

99. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

100. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)