Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200374
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr.
Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s. r. o., so sídlom M. Rázusa 9,
010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, práve zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so
sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101195945/2022 zo dňa 03.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina ako správca dane rozhodnutím č. 102619983/2021 zo dňa 22.12.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 15.480,-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2018. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v dňoch od 17.03.2020 do
25.08.2021 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl
2018 až december2018. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101422071/2021 zo dňa
06.08.2021. Kontrolou dokladov boli zistené nižšie uvedené skutočnosti:
2. Daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO:
47 480 271(ďalej aj len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) podal na DÚ Žilina za kontrolované
zdaňovacie obdobie daňové priznanie (ďalej aj len „DPr“) DPH dňa 25.09.2018, zaevidované pod č.

6/12778804/2018, t.j. v lehote podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Jeho výsledným vzťahom
k štátnemu rozpočtu bola vlastná daňová povinnosť vo výške 708,25 Eur. Dodatočné DPr DPH za
kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal. Kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na podané
záznamyDPHapodanéDPrzazdaňovacieobdobieaugust2018bolosprávcomdanezistenéporušenie
ustanovenia§70ods.1zákonač.222/2004Z.z.tým,ževpredloženýchzáznamochDPHzazdaňovacie
obdobie august 2018 neboli zaevidované dodávateľské faktúry:
- č. 1185002161-1 PROFORMA INVOICE zo dňa 01.08.2018, dátum dodania tovaru 10.08.2018, základ

dane 294,- Eur, 0% DPH vyhotovená dodávateľom BARENTZ spol. s r.o., so sídlom Za Trati 752, 339
01 Klatovy 1, IČ DPH: CZ4535001(ďalej len „BARENTZ spol. s r.o.“) za tovar Hemoglobin Powder 92
–150 ks a- č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018, dátum dodania 06.08.2018, základ dane 399,60 Eur, 0
% DPH, vyhotovená dodávateľom MANYA, spol. s r.o, so sídlom 943 54 Svodín 1299, IČO: 34 119 213
(ďalej len „MANYA, spol. s r.o.“) za tovar Ryža guľatá – 720 kg. Uvedené faktúry neboli daňovým

subjektom uvedené ani v DPr DPH podanom za zdaňovacie obdobie august 2018.

3. file_0.jpg

file_1.wmf

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane vyzval daňový subjekt Výzvou na predloženie
dokladov a dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021 a Výzvou č. 101084775/2021 zo dňa
2206.2021 aj na vyjadrenie sa k dôvodom prečo nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z.

z. v prípade faktúry č. 1185002161-1 zo dňa 01.08.2018 a daňové vysporiadanie pri prenose daňovej
povinnostipodľa§69ods.12písm.f)zákonač.222/2004Z.z.vprípadefaktúryč.582213(int.t.130229)
nebolo predmetom záznamov DPH a DPr, ktoré predložil daňový subjekt za zdaňovacie obdobie august
2018.KdôvodomnezaevidovaniafaktúrvzáznamochDPHavDPrsadaňovýsubjektvOdpovedizodňa
03.032021 nevyjadril. V Odpovedi zo dňa 23.07.2021 k faktúre 1185002161-1 PROFORMA INVOICE

zo dňa 01.082018 uviedol, že predmetné nadobudnutie nie je predmetom záznamov z dôvodu, že bolo
účtované bez DPH a k faktúre č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018 uviedol, že faktúra nie je
daňovo vysporiadaná z dôvodu, že bola účtovaná nesprávnym spôsobom, a to bez DPH.

4. Podľa systému VIES, ktorý eviduje hospodárske subjekty, ktoré sa v Európskej únii zaregistrovali na
cezhraničnétransakcie,týkajúcesatovarualeboslužiebasúčasneslúžiakoelektronickýnástrojkontroly
platnosti identifikačných čísel DPH týchto hospodárskych subjektov, správca dane zistil, že v auguste
2018 nahlásil dodávateľ BARENTZ spol. s r.o. spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. ako nadobúdateľa
tovaru v sume 7.518,- CZK. V účtovníctve daňového subjektu ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. sa v súvislosti

s uvedeným nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004
Z. z. nachádzali doklady vyhotovené dodávateľom BARENTZ spol. s r.o. pre odberateľa ATLANTA Žilina
1992, s.r.o. Správca dane prostredníctvom interných databáz FR SR preveril, že zahraničná osoba
BARENTZspol.sr.o.,bolavčaserealizovaniaobchoduosobouidentifikovanoupredaňvinomčlenskom
štáte.

5. V súvislosti s preverením nadobudnutia tovaru zaslal správca dane file_2.jpg

file_3.wmf

daňovému subjektu Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021
a Výzvu číslo 101084775/2021 zo dňa 22.06.2021, v zmysle ktorých sa mal vyjadriť k preverovanému
obchodnému prípadu a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to, aký druh tovaru bol predmetom
nadobudnutia, predložiť faktúru, vrátane všetkých súvisiacich písomnosti od zahraničného dodávateľa,
resp. uviesť číslo, pod ktorým bola predmetná faktúra zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti ATLANTA

Žilina1992,s.r.oapreukázať,akoboloprijatéplneniepoužitéplatiteľomnadodávkysvojichzdaniteľných
plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 z. z. V Odpovedi zo dňa 12.02.2021 a v Odpovedi
zo dňa 03.03.2021 sa daňový subjekt k preverovanému obchodnému vzťahu nevyjadril a nepredložil
požadované dôkazy. V Odpovedi zo dňa 23.07.2021 na Výzvu č. 101084775/2021 zo dňa 22.06.2021
však uviedol, že predmetom nadobudnutia bol sušený hemoglobín, ktorý bol použitý vo výrobnom

procese jaterníc. Tvrdil, že faktúru predloží osobne. Dňa 28.07.2021 boli daňovým subjektom doručené
správcovi dane ďalšie dôkazy, na predloženie ktorých bol vyzvaný predmetnými výzvami. Medzi
predloženými dokladmi sa nenachádzala faktúra vyhotovená dodávateľom BARENTZ spol. s r.o. s
dátumom dodania tovaru 10.08.2018. Preverovaním správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. porušil ustanovenie §11 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 20 ods. 1 písm. b) a §

69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nepriznal daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu.

6. Správca dane tvrdil, že písomnosť č. 1185002161-1 PROFORMA INVOICE zo dňa 01.08.2018, dátum
dodania tovaru 10.08.2018, základ dane 294,- Eur, 0% DPH možno považovať vzhľadom na jej obsahza doklad (faktúru) a v kontexte s ostatnými dokladmi, vyhotovenými v súvislosti s týmto dodaním, za
dôkaz preukazujúci dodanie tovaru z iného členského štátu pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.
V súlade s dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil správca dane dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.) správca
dane konštatoval, že napriek tomu, že daňový subjekt nepriznal 20% DPH pri nadobudnutí tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu, nezaevidoval faktúru od zahraničného dodávateľa v záznamoch
DPH a nepriznal sám daň v DPr DPH, ale túto za daňový subjekt vyrubil správca dane, správca dane

nezabezpečil také dôkazy, ktoré by spochybnili materiálnu existenciu tohto tovaru, dodanie tovaru v
preverovanom obchodnom vzťahu a aj použitie tohto plnenia daňovým subjektom ATLANTA Žilina 1992,
s.r.o. na účely svojich dodávok tovarov a služieb .

7. V ďalšom texte svojho rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na dodávateľskú faktúra
č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018, vyhotovenú dodávateľom MANYA, spol. s r.o., vo vzťahu

ku ktorej správca dane v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému subjektu
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. zaslal Výzvu na predloženie dôkazov č. 101903029/2020 zo dňa 03.12.2020
a opakovanú Výzvu na predloženie dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021, ktorou vyzval
daňový subjekt, aby sa vyjadril k dôvodom, prečo predmetná faktúra, nebola daňovo vysporiadaná, t.j.
nebola predmetnom záznamov DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 a ani DPr DPH za uvedené

zdaňovacie obdobie a aby preukázal, ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky svojich
zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt dňa 03.03.2021
prostredníctvom elektronickej podateľne doručil správcovi dane odpoveď na Výzvu zo dňa 12.01.2021.V
prílohe odpovede doručil i vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ryža nakupovaná od dodávateľa MANYA,
spol. s r.o. bola používaná vo výrobe. Vyrábali sa z nej jaternice, ktoré boli následne expedované a

predávané ďalším odberateľom.
8. Preverovaním správcu dane bolo vo vzťahu k vyššie uvedenému tovaru zistené, že daňový subjekt
porušil ustanovenie § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nepriznal daň nadobudnutia
tovaru, ktorý mu bol dodaný v režime prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu. V súlade
s dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov na ktorú správca dane už poukázal vyššie teda

konštatoval, že napriek tomu, že daňový subjekt nepriznal 20% DPH pri tovare nadobudnutom v režime
prenosu daňovej povinnosti, správca dane nezabezpečil také dôkazy, ktoré by spochybnili materiálnu
existenciu tohto tovaru a použitie v rámci podnikateľskej činnosti daňového subjektu.

9. Daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. si okrem vyššie uvedených faktúr v zdaňovacom období

august 2018 uplatnil i odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry
vyhotovenej dodávateľom PREZENT plus, s.r.o., so sídlom 038 12 Necpaly, IČO: 50 179 284 (ďalej len
„PREZENT plus, s.r.o.“) č.1020180282 (int. č.500345) zo dňa 30.08.2018, dátum dodania 30.08.2018,
základ dane 77.400,- Eur, 20 % DPH 15.480,- Eur za tovar – Združená chladiaca jednotka.

10. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia júl 2018 - december 2018
zaslal dňa 04.12.2020 v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému subjektu
ATLANTA Žilina 1992,s.r.o. Výzvu na predloženie dôkazov č. 101903029/2020 zo dňa 03.12.2020,
ktorou ho vyzval, aby sa v súvislosti s vyššie uvedenou faktúrou vyjadril, či bola na predmetný obchodný
vzťahuzavretápísomnázmluva,objednávka,cenováponuka,vprípadeakáno,abytietolistinypredložil,

ďalej aby uviedol kto za spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. vykonal objednávku predmetného
tovaru, kto zastupoval spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. pri zadaní objednávky na preverovaný tovar,
kde bolo miesto dodania, resp. kde sa nachádzajú vyššie uvedené zariadenia, kto a na náklady koho
bola zabezpečená preprava, kde bolo miesto nakládky, či boli použité pri nakládke zariadení nejaké
technické prostriedky v prípade, ak áno, aké a v koho vlastníctve sú, či existuje k zariadeniam technická

dokumentácia, či dodanie strojného zariadenia bolo spojené s montážnou, v prípade ak áno, kto ju
vykonal a preukázal úhrady faktúr, ako aj to ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky
zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. file_4.jpg

file_5.wmf

Výzva sa vrátila správcovi dane dňa 30.12.2020 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 13.01.2021 správca dane zaslal daňovému subjektu ATLANTA
Žilina 1992, s.r.o. opakovanú Výzvu na predloženie dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021 srovnakým obsahom, aký bol uvedený vo Výzve zo dňa 03.12.2020.V Odpovedi zo dňa 12.02.2021 k
dodávateľskej faktúre vyhotovenej za strojové zariadenie daňový subjekt uviedol, že písomná zmluva
podpísaná nebola, za spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. objednal tovar konateľ A. B., ktorý vtom

čase bol zároveň konateľom spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. K miestu nakladania a dodania, k
zabezpečeniu prepravy, k spôsobu manipulácie pri nakladaní tovaru, k spôsobu dodania (s montážou,
bez montáže), k existencii technickej dokumentácie, k úhradám faktúry a k použitiu strojného zariadenia
v rámci svojich zdaniteľných plnení sa daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. nevyjadril.

11. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 – december
2018 vykonávanej file_6.jpg

file_7.wmf

u daňového subjektu C. D. XXXX, E. zaslal spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. v súlade s § 26 ods.

7 zákona č. 563/2009 Z. z. výzvy na poskytnutie súčinnosti, a to Výzvu č. 101906421/2020 zo dňa
03.12.2020 na adresu sídla spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., uvedenú vo Výpise z Obchodného
registra Okresného súdu Žilina, t.j. na adresu 038 12 Necpaly 226, z adresy ktorej sa písomnosť
vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a Výzvu č.
100039472/2021 zo dňa 12.012021, ktorú zaslal aj na vedomie jedinému konateľovi spoločnosti F.

B., bytom G. H. XX, I. XXXX, A.. V prípade prvej výzvy bola táto doručená spoločnosti v zmysle §
31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. dňa 22.12.2020. V prípade druhej výzvy bola predmetná výzva
zaslaná na adresu sídla spoločnosti doručená dňa 29.01.2021 jej uložením. Písomnosť adresovaná
konateľovi spoločnosti sa vrátila správcovi dane dňa 25.02.2021 s poznámkou poštového doručovateľa
„Nevyzdvihnuté/Nehľadá sa“. Predmetná písomnosť mu bola v súlade s § 34 ods. 3 zákona č. 563/2009

Z. z. doručená dňa 25.02.2021.

12. Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi dane daňovým subjektom PREZENT plus, s.r.o. a
vzniknutých pochybnosti správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie
v preverovanej faktúre prebehli tak, ako sú deklarované pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.

správca dane preveroval bonitu a daňovú spoľahlivosť dodávateľa nahliadnutím do verejne prístupných
registrov, ako aj do administratívneho informačného systému, ktorý vedie správca.

13. Nahliadnutím do administratívneho informačného systému správcu dane v súvislosti s daňovým
subjektom PREZENT plus, s.r.o. bolo zistené, že registrácia za platiteľa DPH bola daňovému subjektu

PREZENT plus, s.r.o. zrušená z úradnej moci ku dňu 28.02.2021, a to Rozhodnutím č. 100203807/2021
zo dňa 04.02.2021 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Dôvodmi na zrušenie
registrácie pre daň bolo opakované nepodanie DPr DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020 až september
2020, opakovane nezastihnutie daňového subjektu na adrese sídla spoločnosti file_8.jpg

file_9.wmf

a opakované porušenie povinnosti pri daňovej kontrole.

14.NahliadnutímdovyhotovenýchprotokolovzdaňovýchkontrolDPHvykonanýchudaňovéhosubjektu

PREZENT plus, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2017 a dokladov daňového subjektu PREZENT
plus, s.r.o., predložených na základe Potvrdenia o zapožičaní dokladov č. 100408724/2020 a aj
zabezpečených KÚFS bolo vychádzajúc zo file_10.jpg

file_11.wmf

skladových kariet a dodávateľských faktúr daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o. zistené, že
file_12.jpg

file_13.wmfZdružená chladiaca jednotka evidovaná na Súhrnnej karte ako dlhodobý majetok pod inventárnym č.
000008 s dňom zaradenia 06.06.2017 a s dňom vyradenia 30.08.2018, bola nakúpená od file_14.jpg

file_15.wmf

dodávateľa GIBSON TRANS s.r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO:46 016 589 (ďalej len
„GIBSON TRANS s.r.o.“), a to na podklade faktúry č. 2017001 zo dňa 06.06.2017, dátum dodania
06.06.2017,základdane77.500,-Eur,DPH15.500,-Eur.KfaktúrebolvyhotovenýDodacílistč.2017001

zo 06.06.2017 a Kúpno - predajná zmluva zo dňa (dátum neuvedený), uzavretá medzi predávajúcim
GIBSON TRANS s.r.o. a kupujúcim PREZENT plus, s.r.o.

15. Daňový subjekt PREZENT plus, s.r.o. podal v súlade s § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. DPr DPH za
zdaňovacie obdobie august 2018 dňa 25.09.2018. Nahliadnutím do Záznamov DPH - Odpočítanie dane;

Zdaniteľné obchody daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o. bolo zistené, že file_16.jpg

file_17.wmf

vzáznamochjeevidovanápreverovanáfaktúravyhotovenádodávateľomGIBSONTRANSs.r.o.,zktorej

bolo uplatnené odpočítanie dane v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.) a faktúra
vyhotovená pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.za dodanie tovaru v tuzemsku (§ 8 zákona č.
222/2004 Z. z.).Preverovaná faktúra č. 1020180282 vyhotovená dodávateľom PREZENT plus, s.r.o. pre
odberateľa ATLANTA file_18.jpg

file_19.wmf

Žilina1992,E.sanachádzalavúčtovníctvevrovnakomobsahuaformáte,akobolapredloženádaňovým
subjektom ATLANTA Žilina, 1992, s.r.o. Podľa Knihy pohľadávok daňového subjektu PREZENT plus,
s.r.o.,získanejsprávcomdanezozabezpečenéhoúčtovníctvadaňovéhosubjektuPREZENTplus,s.r.o.,

úhrada preverovanej faktúry nebola v roku 2018 realizovaná.

16. Podľa údajov z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, spoločnosť GIBSON TRANS
s. r. o. bola dňa 05.09.2017 z obchodného registra vymazaná v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom
spoločnosti GIBSON TRANS s. r. o. sa od 07.11.2017 stala spoločnosť TEMESH s. r. o., so sídlom

Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 655875 (ďalej len „TEMESH s. r. o.“). Podľa údajov
zverejnených na internetovom portály J. bola spoločnosť TEMESH s. r. o. dňa 16.01.2018 z obchodného
registra taktiež vymazaná, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom JT COMPANY INVEST s. r.
o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť staré Mesto, IČO: 46 201 904 (ďalej len „JT
COMPANY INVEST s. r. o.“). DPr na daň z príjmov právnickej osoby podala spoločnosť len za rok 2016,

za nasledujúce roky nie sú priznania podané.

17.PodľaadministratívnehoinformačnéhosystémusprávcudanedaňovýsubjektGIBSONTRANSs.r.o.
podal za zdaňovacie obdobie jún 2017, t.j. za obdobie v ktorom mal podľa faktúry č. 2017001 zo dňa
06.06.2017 dodať spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. Strojné zariadenia, ktoré boli touto spoločnosťou

následne predané odberateľovi ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. dňa08.07.2017 riadne DPr DPH, ktoré bolo
nulové, kontrolný výkaz DPH nebol podaný. Dňa 22.08.2018 podal opravné DPr DPH a dodatočný
kontrolný výkaz DPH, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z.
v sume 77.500,- Eur, odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. daňový subjekt nevykázal.
Výsledným vzťahom bola vlastná daňová povinnosť subjektu, ktorá nebola zaplatená.

18.Vsúvislostispreverenímobchodnéhoprípadubolvdanejvecidňa29.06.2018naDÚŽilina,pobočka
Martin vykonaný výsluch svedka A. I., bývalého konateľa spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., ktorého
sa zúčastnil i konateľ spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. – A. B.. Počas výsluchu svedok uviedol, že
bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. v období od 15.02.2011 do

06.11.2017. Spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. vykonávala reklamnú činnosť, kúpu a predaj tovaru
a autodopravu. Svedok vykonával všetky riadiace funkcie v spoločnosti, pričom hlavnou činnosťou
spoločnosti v uvedenom období bola kúpa a file_20.jpgfile_21.wmf

predaj tovaru. V spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. vykonával činnosti ako vyhľadávanie zákazníkov,

prípravu podkladov súvisiacich s vykonávaním obchodnej/podnikateľskej činnosti spoločnosti, napr.
vypracovával zmluvy, file_22.jpg

file_23.wmf

objednávky, faktúry, dodacie listy, viedol skladové hospodárstvo. Uviedol, že spoločnosť nemala
zamestnancov a v roku 2017 nevlastnila majetok, okrem zariadenia, ktoré boli dodané spoločnosti
PREZENT plus, s.r.o. V roku 2017 spoločnosť nemala dodávateľov, všetko bolo v štádiu rokovaní,
zároveň nemala ani odberateľov z dôvodu, že dohadovanie obchodných transakcií bolo iba vo fáze
riešenia. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externou účtovníčkou firmou na názov ktorej si nevedel
spomenúť, ale uviedol, že file_24.jpg

file_25.wmf

tútoinformáciudoplnísprávcovidanevdohodnutomtermíne.KzlúčeniusospoločnosťouTEMESHs.r.o.
došlo z dôvodu, že podnikanie s chladiarenskými produktmi, ktoré chcel svedok robiť nebolo ekonomicky

výnosné, tak postúpil svoje priestory a aj zariadenia ďalšej firme a zároveň takýmto spôsobom postúpil
aj samotnú spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. Spoločnosť PREZENT plus, s.r.o., konkrétne jej konateľ
– A. B. svedkovi bola známa, keďže s ňou uzatváral v roku file_26.jpg

file_27.wmf

2017 obchod. Predmetom vzájomného obchodovania v období od 01.01.2017 do 06.11.2017 bol predaj
chladiarenského zariadenia a technológií v prevádzke vo Veľkých Ripňanoch. Svedok uviedol, že pred
samotnou realizáciou obchodu sa s A. B. nepoznali, avšak majiteľ areálu v ktorom sa nachádzali
chladiarenské zariadenia, v ktorom mala spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. prevádzku v prenájme ho

nakontaktoval na pána B., ktorý mal o tieto zariadenia, ako aj o samotnú prevádzku záujem, a to
vzhľadom na svoju podnikateľskú činnosť zameranú na výrobu mäsa. S pánom B. sa spojili telefonicky,
potom sa osobne stretli, pričom pán B. si zariadenie prehliadol na prevádzke vo Veľkých Ripňanoch.
Zariadenie nebolo prepravené z dôvodu, že je v budove namontované na pevno. Platobné podmienky
boli dohodnuté tak, že platba bude uhradená až po spustení prevádzky spoločnosťou PREZENT plus,

s.r.o., nebolo určené presné obdobie, kedy má byť úhrada realizovaná. Svedok taktiež ozrejmil, že
spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. mala v prenájme časť budovy od pána B., nájomné však nebolo
uhrádzané z dôvodu, že technológia, ktorá bola namontovaná spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o.
bola vzájomne odpočítavaná z nájomného. Faktúra č. 2017001, vo výške 15.500,- Eur bola vystavená
spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. O skutočnosti, že daňové priznanie DPH za jún 2017 bolo podané

bez priznaného dodania svedok tvrdil, že o tom nemal vedomosť. Svedok taktiež uviedol, že dodávatelia
zariadení, ktoré boli následne dodané spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. boli zahraniční, z Poľska.
Podľa Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. a spoločnosťou
PREZENTplus,s.r.o.,článkuV.PRÁVAAPOVINNOSTIZMLUVNÝCHSTRÁN,malpredávajúcizaškoliť
obslužný personál. Zariadenie bolo dovezené od zahraničných dodávateľov, s tým, že preprava bola

realizovaná na účet spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. Úhrada bola realizovaná hotovostne na prelome
rokov 2016 a 2017.

19. file_28.jpg

file_29.wmf

Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej konštatoval, že daňový subjekt GIBSON

TRANS s.r.o. podal DPr DPH za obdobie jún 2017 dňa 08.07.2017, v ktorom neuviedol žiadne zdaniteľné
plnenie podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. Dňa 22.08.2018, t.j. po spísaní zápisnice s A. I. bolo za
zlúčenú spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. podané opravné DPr DPH, v ktorom bolo vykázané dodanievo výške 77.500,- Eur, 20 % DPH 15.500,- Eur, pričom výsledná vlastná daňová povinnosť vo výške
15.500,- Eur nebola uhradená.

20. Zamestnanci správcu dane požiadali dňa 29.06.2018 Finančné riaditeľstvo SR o zaslanie údajov
o realizovaných nadobudnutiach daňového subjektu GIBSON TRANS s.r.o. v období január 2016 až
november 2017. Dňa 04.07.2018 bola prijatá odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že daňový subjekt
GIBSON TRANS s.r.o. v danom období nerealizoval žiadne nadobudnutia od dodávateľov z Európskej

únie.

21. Správca dane v kontexte vyššie uvedenej výpovede svedka A. I. poukázal na to, že menovaný vo
svojej výpovedi uviedol, že časť budovy mala v prenájme spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. od pána B.,
pričom nájomné nebolo uhrádzané, z dôvodu, že technológia, ktorá bola namontovaná spoločnosťou
GIBSON TRANS s.r.o. bola vzájomne odpočítaná z nájomného. Svedok A. I., ako ani na výsluchu

prítomný konateľ spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. – A. B., presne nešpecifikovali v akom postavení sa
menovaný pán B. nachádzal voči spoločnostiam GIBSON TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o., či ako
fyzická osoba prenajímateľ, alebo ako konateľ spoločnosti SLOVAKAGRO, s.r.o., so sídlom Tallerova 4,
Bratislava 811 02, IČO: 46 042 334. Z uvedeného dôvodu, zaslali zamestnanci správcu dane Výzvu č.
101553966/2018vzmysle§26zákonač.563/2009Z.z.zodňa10.08.2018adresovanú:K.B.,naadresu

E. A. XXX/XX, XXXXX A. L. za účelom poskytnutia súčinnosti, a to predloženia dokladov, týkajúcich sa
obchodného vzťahu s daňovým subjektom GIBSON TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o. za obdobie
od januára 2016 do júna 2017. Písomnosti zaslané K. B. správca dane vyhodnotil ako dôkazy, ktoré
nepreukazujú vyjadrenia A. I. a spojitosť s preverovaným dodaním medzi daňovým subjektom GIBSON
TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o.

22. Na základe vykonaných preverovaní dospel správca dane k záveru, že v prípade faktúry č.
1020180282 (int. č.500345) zo dňa 30.08.2018, vyhotovenej za tovar daňový subjekt ATLANTA Žilina
1992, s.r.o. porušil ustanovenie 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých

nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 69
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne a boli uskutočnené osobou
uvedenou na faktúre. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu
jej uvedenia na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. V súvislosti s prijatým plnením, bolo
zistené porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. aj tým, že si daňový subjekt uplatnil

právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že tieto použil na
dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

23.Žalovanýrozhodnutímč.101195945/2022zodňa03.05.2022prvostupňovérozhodnutiespoukazom
na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, konajúc o odvolaní žalobcu, potvrdil. Žalovaný zopakoval

skutkový stav zistený správcom dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že v danom prípade došlo k daňovému úniku. Poukázal na to, že pojem nedovolený daňový
únik, resp. daňový podvod je pojmom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Tento pojem sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi
vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň, pričom ďalší si ju odpočíta

za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Režim
podvodu vo vzťahu k DPH bol definovaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 Axel-Kittel,
v ktorom Súdny dvor EÚ sformuloval test pozostávajúci zo štyroch otázok, na ktoré musí byť kumulatívne
odpovedané kladne:
1) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? V danom prípade podľa žalovaného

vznikol, keďže spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. nepriznala DPH z dodania pre PREZENT plus s.r.o.
a zároveň vystavila faktúru, z ktorej si spoločnosť PREZENT plus s.r.o. daň uvedenú na faktúre
odpočítala a následne predmet fakturácie fakturovala žalobcovi.
2) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? Podvodné konanie nastalo
u spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., ktorá nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť.

3) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené ? V danom prípade bolo posudzované dodanie tovaru
fakturované spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. pre PREZENT plus s.r.o, a ten fakturoval spoločnosti
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.4) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt ? Spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. a PREZENT plus s.r.o. sú
personálne prepojené konateľom A. B.. A. B. ako konateľ spoločnosti PREZENT plus s.r.o. konal

podľa vyjadrenia žalovaného neobozretne pri uzatvorení obchodu s konateľom GIBSON TRANS s.r.o.,
s ktorým sa nepoznal. Zariadenie bolo umiestnené v areáli vo Veľkých Ripňanoch, v ktorom mala
spoločnosť prevádzku v prenájme od p. B. (zamestnanec spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.), ktorý
mal konateľa GIBSON TRANS s.r.o. nakontaktovať na A. B.. Nájomné za prenájom platené nebolo.
Zariadenieneboloprepravovanézdôvodu,žebolovbudovenamontovanénapevno.Podľažalovaného,

v danom prípade bol preukázaný vznik daňového úniku, ktorý je dôsledkom podvodného konania,
posudzovaný zdaniteľný obchod u žalobcu bol spojený s týmto konaním, pričom žalobca o tom mohol
a mal vedieť, vzhľadom na personálne prepojenie s dodávateľskou spoločnosťou osobou konateľa.

24. Podľa názoru žalovaného, v prípade dodania strojných zariadení od dodávateľa PREZENT plus,
s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu, že došlo k preukázaniu podvodného konania

(naplnenie testu Axel-Kittel), pri ktorom nebola odvedená daň u spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. ,
ktorá vyhotovila faktúry, z ktorých nepriznala DPH a z týchto faktúr bola odpočítaná DPH u spoločnosti
PREZENT plus, s.r.o., ktorá dodanie strojných zariadení ďalej fakturovala spoločnosti ATLANTA Žilina
1992, s.r.o., ktorá si tiež odpočítala DPH. Konateľ spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. o podvodnom
konaní musel vedieť, nakoľko bol tiež konateľom spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. a teda mal vedieť o

tom, že spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. strojné zariadenia v skutočnosti neboli dodané spoločnosťou
GIBSON TRANS s.r.o.

25. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada. V danom prípade nebola potvrdená vierohodnosť faktúry za predaj tovaru (strojného

zariadenia) u prvého zisteného dodávateľa v predmetnom obchodnom reťazci – spoločnosti GIBSON
TRANS s.r.o., u ktorého nebolo preukázané reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. S konateľom
tejtospoločnostiobchoddohodolA.B.akokonateľspoločnostiPREZENTplus,s.r.o.,ktorýbolzároveňaj
konateľom spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. A. B. k uvedenému obchodu pristupoval maximálne
neobozretne, činnosť spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. si vôbec nepreveril a nevedel ani uviesť

konkrétne okolnosti týkajúce sa samotného dodania. Tiež bývalý konateľ spoločnosti GIBSON TRANS
s.r.o. A. I. sa k obchodu vyjadroval len veľmi všeobecne.

26. Žalovaný k námietke uvedenej v odvolaní žalobcu, že správca dane sa počas výkonu daňovej
kontroly dopustil nielen pochybení hmotno-právneho charakteru, ale závažných procesných pochybení,

ktoré mali za následok nesprávne podriadenie skutkového stavu k príslušnej právnej forme uviedol, že
je všeobecného charakteru. Nebolo zrejmé, ktoré hmotno-právne a procesné predpisy správca dane
porušil pri výkone daňovej kontroly.

27. K námietke, že odpočítanie dane správca dane neuznal z dôvodu nekontaktnosti obchodného

partnera, ktorý sa nachádzal v preverovanom obchodnom reťazci, žalovaný uviedol, že nekontaktnosť
spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. nebola priamym dôvodom pre nepriznania odpočítania dane, išlo
o jeden z dôkazov, ktorý bol správcom dane získaný a preukázaný počas výkonu daňovej kontroly.
Podstatné bolo, že uvedená spoločnosť (v pozícii subdodávateľa) nevykonávala reálnu podnikateľskú
činnosť, deklarované dodávky boli len predstierané, DPH z vystavených faktúr nepriznala, pričom táto

daň bola neoprávnene odpočítaná u spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. O uvedenom daňovom úniku
podľa žalovaného spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. musela vedieť, keďže predmetné obchody za
obe spoločnosti zabezpečoval A. B..

28. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane si nesprávnym spôsobom vyložil ustanovenia § 24 ods. 1

zákona o DPH, na základe čoho bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom a na základe neúplného
zistenia skutkového stavu, žalovaný uviedol, že sa taktiež jedná o tvrdenie všeobecného charakteru.29. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že správca dane vykonal šetrenie na
všetkých stupňoch obchodného reťazca a zistil, že je v ňom plnenie, ktoré bolo poznačené daňovým
únikom, o ktorom žalobca mal vedieť. Materiálnu existenciu predmetu fakturácie medzi dodávateľskou

spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o. a ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. správca dane nespochybnil,
avšak bolo preukázané že spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. predmetné tovary nedodala deklarovaná
dodávateľská spoločnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom nepriznania odpočítania dane u
žalobcu bolo zistené podvodné konanie v obchodnom reťazci, ktorého bol účastníkom, dôkazné
bremeno prevzal na seba správca dane.

30. Podľa žalovaného, na základe vyššie uvedeného, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH z
dodávateľských faktúr od spoločnosti PREZENT PLUS s.r.o. za dodávky strojných zariadení, z dôvodu
preukázaného daňového úniku na obchodnom stupni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu,
o ktorom, ako správca dane preukázal, žalobca musel vedieť .

Konanie pred správnym súdom

31. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za nesprávne. Pokiaľ ide o vzájomné

odberateľsko-dodávateľské vzťahy súvisiace s dodávkou mäsa, žalobca namietal, že správca dane tak v
postaveníprvostupňovéhosprávnehoorgánu,akoajodvolaciehoorgánuneakceptovateľnýmspôsobom
preniesol na žalobcu ako samostatný subjekt práva zodpovednosť za „nekontaktnosť” spoločnosti
Waka s.r.o., IČO: 50 696 661. Žalobca mal však za to, že okrem absencie právneho základu na
takýto postup správca dane absolútne nesprávne vyhodnotil rozhodujúce skutkové okolnosti súvisiace

s nákupom mäsa spoločnosťou žalobcu. Žalobca tvrdil, že spoločnosť Jatky Bučovice, s.r.o. ako
dodávateľ tovaru – mäsa, tento tovar spoločnosti WAKA s.r.o. riadne vždy fyzicky dodala, priviezla
do jej skladových priestorov a zaevidovala. Následne K. B. dodaný tovar skontroloval a prevzal a za
dodaný tovar bola spoločnosti Jatky Bučovice, s.r.o. uhradená kúpna cena. V ďalšom časovom období
spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. daný tovar od spoločnosti WAKA s.r.o. odkúpila za účelom jeho

ďalšieho predaja. Tieto skutočnosti majú jednoznačne vyplývať nielen z výpovede L. B. ako obchodného
zástupcu spoločnosti WAKA s.r.o. v rozhodnom období, ale sú podľa vyjadrenia žalobcu verifikovateľné
aj prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina. Práve z toho dôvodu žalobca
v rámci priebehu výkonu daňovej kontroly opakovane navrhoval, aby boli vo veci vypočutí zamestnanci
uvedeného štátneho orgánu. V prípade Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina sa totiž

jedná o kontrolný orgán štátnej správy, pričom jeho zamestnanci by boli z titulu ich pracovnej pozície
oprávnení a najmi kompetentní sa vyjadriť ev. vyvrátiť argumentáciu správcu dane o dodaní tovaru
iným subjektom ako je deklarované v príslušných daňových a účtovných dokladoch. V danej veci ani na
strane správcu dane neexistovala pochybnosť o tom, že tovar bol reálne dodaný a teda, že tento naozaj
existoval. Ak teda žalobca opakovane navrhoval, aby správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly

vypočul dotknutých zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina, mal žalobca
za to, že nevykonanie takéhoto kľúčového dôkazu výrazne zasiahlo do práv žalobcu ako daňového
subjektu, a to predovšetkým do jeho práva, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, do práva vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, do práva predkladať dôkazy, ako aj do práva na spravodlivý proces.
Súčasne takýmto postupom malo podľa presvedčenia žalobcu dôjsť k porušeniu základných zásad

daňového konania vyjadrených najmä v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca
je dokonca presvedčený o tom, že v rámci výkonu daňovej kontroly nebol jeho návrh na vypočutie
zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina vykonaný z účelových dôvodov,
aby sa premisa správcu dane o dodaní príslušného tovaru údajne iným subjektom nepreukázala ako

nepravdivá a nedôvodná. Pri každom tovare mäsa sú totiž zamestnanci regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy vždy povinní:
- skontrolovať dodací list (faktúru) tovaru – mäsa s druhom tovaru uskladneným v skladovacích
chladiarenských priestoroch;
- odobrať vzorky v prípadoch, kedy je daná potreba laboratórneho vyšetrenia.

32. Žalobca ďalej poukázal na to, že po vykonaní každej kontroly je zo strany regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy vypracovaný úradný záznam, v ktorom je zadokumentovaný priebeh každej
kontroly a závery z nej plynúce. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu celkom vylúčené, abyv prípade takého tovaru, akým je mäso, mohlo dôjsť v praxi k situácii, ktorú správca dane spomína
ako základný podklad pre svoje rozhodnutie na úrovni prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
Žalobca v tomto smere poukázal najmä na to, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina

počassvojichkontrolzameranýchnapôvodavysledovateľnosťmäsapodľapredloženýchnadobúdacích
dokladov nikdy nevytkla a nespochybnila, že by tovar nepochádzal od pôvodcu toho, kto bol deklarovaný
na predložených faktúrach. V prípade, ak by správca dane vypočul navrhovaných zamestnancov
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina, nemohlo by byď napadnuté, ani prvostupňové
rozhodnutie nikdy odôvodnené záverom, že tovar mal byt' dodaný „iným” subjektom.

33. Ak správca dane namietal, že spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. nenahlásila prijatie zásielok na
príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly podľa
svojho presvedčenia jednoznačne vysvetlil, z akého dôvodu boli tieto zásielky nahlásené priamo
žalobcom ako tzv. výrobným závodom. Žalobca v tejto súvislosti logickým spôsobom mal objasniť, že
na základe dohody medzi spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o., resp. spoločnosťou WAKA s.r.o. na

jednej strane a spoločnosťou žalobcu na strane druhej bolo dojednané, že príslušnú zásielku mäsa
na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu bude i v súlade so zaužívanou obchodnou praxou
nahlasovať žalobca ako spracovateľ. Takáto dohoda bola determinovaná tým, aby sa žalobca vyhol
situáciám, kedy by mohlo dôjsť buď k možným duplicitným množstvám pri nahlasovaní zásielok alebo k
neúmyselnému nenahláseniu dodávky alebo k inej chybe pri nahlasovaní. Každá zo zmienených situácii

by totiž viedla k uloženiu pokuty, ktorá by však bola vyrubená na ťarchu konečného subjektu v reťazci,
čiže práve na ťarchu žalobcu. Žalobca považoval za potrebné uviesť i to, že spoločnosť PREZENT
plus, s.r.o. ako dodávateľská spoločnosť tovaru pre žalobcu si riadne splnila všetky povinnosti, ktoré
jej vyplývali z právneho poriadku Slovenskej republiky voči všetkým štátnym orgánom a rovnako tak
vzorne, priam ukážkovo komunikovala s príslušným správcom dane a odpovedala na jeho výzvy.

34. V neposlednom rade žalobca poukázal na to, že existuje celý rad dokumentov, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že obchody medzi všetkými spoločnosťami, ktoré sú uvedené v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, ako aj v súvisiacom prvostupňovom rozhodnutí, reálne prebehli a tieto mali za
následok vznik vzájomných záväzkov a pohľadávok. Niektoré z takto vzniknutých záväzkov boli riešené

mimosúdnou cestou, iné dokonca prostredníctvom súdnych konaní. I v kontexte uvedených skutočností
je podľa názoru žalobcu celkom nelogické a nepredstaviteľné, že v prípade, ak by medzi dotknutými
subjektmi neboli založené reálne obchodné vzťahy so vzájomnými právami a povinnosťami, by existovali
dokumenty, ktorých obsahom je riešenie sporných nárokov.

35.PokiaľideostrojnézariadenianadobudnutéodspoločnostiGIBSONTRANSs.r.o.,žalobcapoukázal
na to, že vypočutý svedok – A. I. ako bývalý konateľ uvedenej spoločnosti potvrdil, že tovar, ktorý bol
špecifikovaný na dotknutých faktúrach vystavených pre spoločnosť PREZENT plus, s.r.o bol uvedenej
spoločnosti aj reálne dodaný. Niektorý fakturovaný tovar od spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. bol
touto spoločnosťou prvotne nadobudnutý od spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., ktorá ho nadobudla na

základe prevodu obchodného podielu od spoločnosti GERVIONS a.s., Moravská 1687/34, Vinohrady,
120 00 Praha 2, Česká republika. Uvedené podľa vyjadrenia žalobcu preukazuje aj zápisnica zo dňa
13.10.2016. Strojné zariadenie nadobudnuté spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. bolo popísané i v
znaleckom posudku č. 8/2015 znalca M. N. G.. Spoločnosť PREZENT Plus s.r.o. za Strojné zariadenia
zakúpené od spoločnosti ANATOS s.r.o. riadne zaplatila. Spolupráca medzi spoločnosťami PREZENT

Plus s.r.o. a ANATOS s.r.o. bola štandardná, keď všetka komunikácia prebiehala cez obchodného
zástupcu.

36. Podaním zo dňa 28.09.2022 sa k veci vyjadril žalovaný. Rovnako ako i v napadnutom rozhodnutí
žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal šetrenia na všetkých stupňoch obchodného reťazca

a zistil, že je v ňom plnenie, ktoré bolo poznačené daňovým únikom, o ktorom žaloba mal vedieť.
Materiálna existencia predmetu fakturácie medzi dodávateľskou spoločnosťou PREZENT Plus s.r.o.
a ATLANATA Žilina 1992, s.r.o. správca dane nespochybnil, avšak bolo preukázané, že spoločnosti
PREZENT Plus s.r.o. predmetné tovary nedodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Vzhľadom
na skutočnosť, že dôvodom nepriznania odpočítania dane u žalobcu bolo zistené podvodné konanie

vobchodnomreťazci,ktoréhobolžalobcaúčastníkom,dôkaznébremenoprevzalnasebasprávcadane.

37. Podľa žalovaného, na základe vyššie uvedeného, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie
DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti PREZENT PLUS s.r.o. za dodávky mäsa a stojnéhozariadenia, z dôvodu preukázaného daňového úniku za obchodnom stupni medzi subdodávateľom
a dodávateľom žalobcu, o ktorom správca dane preukázal, že žalobca musel vedieť. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam žalovaný žiadal, aby správny súd žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

38. Žalobca právo podať repliku k duplike žalovaného nevyužil.

39. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 sa nezúčastnili žalobca ani žalovaný, predvolanie mali vykázané.

Svoju neprítomnosť žalobca neospravedlnil, avšak pojednávanie nežiadal odročiť. Žalovaný svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti.

40. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej
lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho
súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s
vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

Právny rámec

41. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.49. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

51. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

53. Podľa § 63 ods. 3Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej

pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

54. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

55. Podľa § 2 ods. 1zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“),
predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.56. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet

do tuzemska z iného členského štátu.

57. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o DPH, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a
okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

58. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

59. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu vzniká
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo

nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa
písmena a).

60. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

61. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ak ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyt'platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

63. Podľa § 69 ods. 6 Zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

Posúdenie veci správnym súdom

64. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ako aj
administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie
žalovaného bolo v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup
žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely

predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu.
Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu
skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný
následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadals podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň
napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

65. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať
sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za
podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.

e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia
za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu
pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v
preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia
žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného,

takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k vydaným
rozhodnutiam, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a
vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu
správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo

vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a
takto formulované žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé,
akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť v danej veci
preskúmavaného rozhodnutia. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu
žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP.

V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej
veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené,
chýbajú.

66. Správny súd zdôrazňuje, že je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§

134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho
rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými
dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa

však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných
aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať alebo
odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich eventuálne nedostatočne
vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny
súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať,

ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo
odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom uplatnené námietky v
rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti
napadnutého rozhodnutia v zmysle podanej žaloby, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je
správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v právnej žalobe uvedené

námietky, ktoré možno teda považovať iba za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom
správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, ktoré bránili tomu,
aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k
záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

67. Správny súd vychádzajúc z predmetu správnej žaloby ďalej konštatuje, že účelom daňového
konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s
príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje
osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho

prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, vrátane rozhodnutí
správcu dane, ktorými nebolo uznané odpočítanie DPH z preverovaných faktúr vystavených dotknutými
spoločnosťami na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojím konaním
sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom správca dane existenciuzdaniteľných plnení nespochybňoval, ale spochybňoval dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi zo strany
označených dodávateľských spoločností.

68. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže
byť odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr.
rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022, 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26. 10. 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať

medzi dvoma zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH
a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného
odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno
na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade
bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal
a mohol žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na

účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,
ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel
(C439/04). Odborná literatúra (napr. O., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky.Bratislava:C.H.Beck,2021,s.102)tietokritériákonštruujedoštyrochotázok,ktorésivosvojej
rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022):
a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

69. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Správca dane, ako i žalovaný
vo svojich rozhodnutiach dostatočne identifikovali objektívne okolnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že

v danom prípade došlo k daňovému úniku, a to v dôsledku podvodného konania. Daňový podvod je
judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do
štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového
zvýhodnenia“ (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa
16.03.2021alebo5Afs/337/2019zodňa18.01.2018;uvedenúdefiníciuprevzalajNajvyššísprávnysúd

SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. 10. 2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely
tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle §
277azákonač.300/2005Z.z.Trestnéhozákona.Narušeniedaňovejneutralityvpodobedaňovéhoúniku
teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia.
Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej

transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad
existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy
pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta:
Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a
praxi, 1/2022, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR).

70. V rámci administratívneho konania bola v prejednávanej veci zo strany správcu dane a žalovaného
kladne zodpovedaná aj otázka, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s
podvodným konaním spojené, a či o tom vedel alebo mohol a mal vedieť i žalobca.

71. Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej
osobe, ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne
požadovať, aby sa uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode
(C-285/11 Bonik). V zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom,
aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto

právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik).
Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré
je od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislostiod okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého
zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).

72. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť,
že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH
však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia,
ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť
k jej účasti na daňovom podvode. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda

konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnenú súčasne.
Judikatúra Súdneho dvora totiž predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme
obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
DPH.

73. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok

tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo
svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že
žalobcaoňommalalebomoholvedieť.Žalobcavpodanejžalobeneobsiaholžiadnukonkrétnunámietku
ktorou by tieto zistenia rozporoval. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

75. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd

nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu – výnimočnosť situácie.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.