Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119304978
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6119304978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: UNI-K s.r.o., Krosnianska 89,
040 22 Košice, IČO: 47 574 071, právne zastúpeného: LS Legal, s.r.o., Krivá 2995/21, 040 01 Košice -
mestská časť Juh, IČO: 47 706 171, proti žalovanému: LG tech, s. r. o. v konkurze, Karpatské námestie
10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 394 567, o zaplatenie 5.814,- eur s príslušenstvom
a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 7.917,50 eur a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 25Cb/13/2020-235 zo dňa 26.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave konanie o žalobe žalobcu z a s t a v u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/13/2020-235 zo dňa
26.05.2022 v napadnutej časti o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného (tretí výrok) a v súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania o vzájomnej žalobe (štvrtý výrok)
p o t v r d z u j e .

III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania o žalobe v súvislosti so zastavením konania.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej
žalobe vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.814,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
31.05.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom priznal žalobcovi

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tretím výrokom vzájomnú žalobu žalovaného zamietol
a štvrtým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe
v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, 536
ods. 1, 2, 3, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“),
§ 149, § 153 ods. 1, 2, 3, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, 2, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 02.06.2019 sa
žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť
mu 5.814,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia zálohy uhradenej na základe faktúry č. 20170027 vovýške 5.814,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.09.2017 ako objednávateľ uzatvoril so žalobcom
ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vytvorenie internetového portálu na predaj auto
- dielov, olejov a autokozmetiky (ďalej aj len „Zmluva“). Podľa ustanovenia čl. 3 Zmluvy bol zhotoviteľ

povinný odovzdať dielo žalobcovi najneskôr do 01.02.2018, dostal sa však do omeškania a keďže ani
v dodatočnej primeranej lehote dielo odovzdané nebolo, žalobca dňa 18.03.2019 od Zmluvy odstúpil a
vyzval žalovaného podľa čl. 3 bod c) Zmluvy na vrátenie zaplatenej zálohy do 15 dní odo dňa odstúpenia
od Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 03.05.2019. V podanom odpore
žalovaný uvádzal, že strany sporu sa napriek zmluvne dohodnutej lehote dohodli a to telefonicky, ako aj

prostredníctvom emailovej komunikácie, že dielo dokončia bez ohľadu na zmluvne dohodnutý termín.
V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na email zaslaný konateľom žalobcu p. A. dňa 11.02.2019,
v ktorom jednoznačne potvrdil pokračovanie spolupráce a záujem o dodanie diela aj po zmluvne
dohodnutom termíne, keď uviedol, že od 01.03.2019 by rád spustil stránku so všetkými zapracovanými
pripomienkami s tým, že pred samotným spustením sa so žalovaným stretne a podpíšu preberací
protokol. Splnenie záväzku zo strany žalovaného ako zhotoviteľa bolo podmienené spoluprácou zo

strany objednávateľa napr. v tom, že informačný systém mal byť priebežne otestovaný a o výsledku testu
mal byť žalovaný informovaný, čo dodržané nebolo. Žalobca tiež zaplatil len jedenkrát za databázu, za
ktorú počas celého vývoja uhrádzal žalovaný platby poskytovateľovi tejto databázy. Žalovaný vytvoril pre
žalobcu podmienky reálneho e-shopu, na ktorom testoval všetky požiadavky a zmeny, čím mu ušetril
cca 5.000,- eur, keďže sa zmluvné strany dohodli, že za napojenie na túto databázu bude žalobca

žalovanému platiť po nasadení do prevádzky každý štvrťrok sumu 812,50 eur bez DPH. S odvolaním
sa na email z 11.02.2019 zaslal žalovaný žalobcovi faktúru č. 20190021 na sumu 990,- eur, po čom
prišla neočakávaná reakcia žalobcu a to odstúpenie od Zmluvy zo dňa 18.03.2019. Žalovaný považoval
odstúpenie od Zmluvy o dielo za špekulatívne, nakoľko žalobca mal preukázateľne aj po uplynutí
zmluvne dohodnutého termínu záujem na dodaní diela, v priebehu celého roku 2018 a následne aj

v roku 2019 so žalovaným spolupracoval a od Zmluvy odstúpil až po prevzatí faktúry, ktorou žalovaný
vyúčtoval aktualizáciu softwaru a databázy TD II za štvrťrok 2019. Vytvorený e-shop: B. je plne funkčný
a používaný, prichádzajú naň reálne objednávky, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že si ho dal žalobca
zaregistrovať na vyhľadávacom portáli C. a to ešte v čase pred odstúpením od Zmluvy. Svojim konaním
žalobca spôsobil žalovanému škodu tým, že žalovaný musel vynaložiť zvýšené výdavky za účelom

naplnenia objednávky žalobcu a to: 3.000,- eur (odmena 6 x 500,- eur), ktoré uhradil žalovaný nad
zmluvne dohodnutý rámec za tzv. naviac práce pri zhotovovaní diela a 4.062,50 eur (812,50 eur x 5)
za poskytnutie databázy Tecdoc, ktorá sa používala počas vývoja a ktorú financoval žalovaný; zároveň
žalovaný požaduje doplatiť zvyšnú časť zmluvne dohodnutej ceny vo výške 855,- eur, teda celkovo si
vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi sumu 7.917,50 eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca reagujúc na odpor a vzájomnú žalobu poukázal na
zmluvne dohodnutý termín odovzdania diela do 01.02.2018, ktorý dodržaný nebol, keďže žalovaný v
rámci emailovej komunikácie zo dňa 30.01.2018 požiadal o predĺženie tejto lehoty, s čím žalobca súhlasil
a dal žalovanému primeranú lehotu na splnenie diela, ktorú požadoval samotný žalovaný, keď uvádzal,

že termín dodania sa predĺži o 3 týždne. Ani táto primeraná lehota na splnenie diela dodržaná nebola,
ale žalobca mal záujem na dodaní diela, ktoré malo byť podľa vyjadrení žalovaného vo finálnej fáze,
tak od Zmluvy neodstúpil. V žiadnom prípade však lehota na riadne splnenie diela nebola predĺžená
na dobu neurčitú. Žalovaný sa zmluve zaviazal zrealizovať dielo približne v lehote 4,5 mesiaca, tak
následné dodatočné predlžovanie tejto lehoty o viac ako rok od uplynutia pôvodnej lehoty nemožno

považovať za primerané a preto žalobca od Zmluvy odstúpil. Žalobca mal záujem byť prvý e-shop v
Košiciach na predaj autosúčiastok za použitia katalógu Tecdoc a preto obsahom vzájomnej komunikácie
z roku 2018 medzi zmluvnými stranami určite nebola dohoda na dokončenie diela bez ohľadu na
zmluvne dohodnutý termín. Žalobca už v emaile zo dňa 25.07.2018 požiadal žalovaného o stanovenie
záväzného termínu dokončenia webstránky v takom rozsahu, aby bola spôsobilá reálnej prevádzky, na

čo žalovaný prisľúbil spustenie e-shopu v pondelok t.j. 30.07.2018, čo sa neudialo, keďže e-mailom zo
dňa 02.08.2018 žalobca opätovne požiadal žalovaného o spustenie webstránky a odstránenie viacerých
vád. Emailom zo dňa 11.02.2019 žalobca vyjadril svoj negatívny pohľad na stav, v akom sa v tej dobe
dielo nachádzalo a predpokladal, že ku dňu 01.03.2019 by už mohlo byť dielo riadne odovzdané. Z
mailovej komunikácie zmluvných strán nevyplýva dohoda na dokončenie diela bez ohľadu na zmluvne

dohodnutý termín, ale preukazuje, že termín odovzdania si sám žalovaný viackrát určil, avšak ani
takéto termíny nedodržal. Dielo bolo na vyhľadávacom portáli C. registrované ešte v štádiu, kedy bolo
v testovacom móde, tak ako to vyplýva z emailu zo dňa 20.2.2019 a teda nie je možné konštatovať,
že tým, že dielo je registrované na portáli B., tak je riadne zhotovené a odovzdané. Ku dňu podaniažaloby je dielo nepoužiteľné na podnikateľskú činnosť, nakoľko základné funkcionality sú nefunkčné,
internetovýobchodriadnenefunguje,žalobcahonevieadministrovať,neviestornovaťobjednávky,meniť
ceny, vytvárať akcie a pod. Pokiaľ ide o platby za databázu, tak takýto záväzok nebol súčasťou zmluvy

o dielo a navyše sám žalovaný v emailovej komunikácii zo dňa 30.01.2018 žalobcovi oznámil, že za túto
databázu platiť nebude. Aj v prílohe č. 1 k Zmluve sa uvádza, že výšku poplatku si dohodne objednávateľ
so spoločnosťou Tecdoc sám. Žalobca si doposiaľ túto databázu od jej prevádzkovateľa neobjednal. K
nárokom uplatneným vzájomnou žalobou uviedol žalobca nasledovné:
- práce nad rámec zmluvy: v emailovej komunikácii dostal žalobca prísľub, že nič navyše platiť nebude,

v čl. 2 bod 1 Zmluvy bolo výslovne dohodnuté, že „rozsah zmien mimo dohodnutú cenu bude riešené
dodatkom k zmluve“, v čl. 4 bod 3 bolo dohodnuté, že „cena za dodatočné práce veľkého rozsahu bude
určená dodatkom k zmluve“, pričom vzhľadom na hodnotu dodatočných prác ich žalobca považuje za
práce veľkého rozsahu,
- cena za poskytnutie databázy Tecdoc počas vývoja diela: náklady za Tecdoc počas vývoja diela neboli
súčasťou Zmluvy, žalovaný ubezpečoval žalobcu, že počas zhotovovania diela nebude za databázu nič

platiť a tiež uvádzal, že sa používala iba testovacia verzia katalógu,
- doplatenie zvyšnej časti zmluvne dohodnutej ceny diela: nárok je neopodstatnený, keďže podľa čl. 5
bod 1 Zmluvy podkladom pre úhradu ceny diela je vystavená faktúra po odovzdaní diela a žalobca dielo
nepovažuje za odovzdané, keďže neposkytuje plnú funkčnosť, nie je zhotovené riadne, žalobca nebol
zaškolený a navyše nebol ani podpísaný preberací protokol.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so
žalovaným ako zhotoviteľom dňa 14.09.2017 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie
komplexného informačného systému predaja náhradných dielov postavenom na databáze TD (ďalej
len „IS“), ktorý bude prevádzkovaný na serveri zhotoviteľa. Špecifikácia diela bola obsiahnutá v prílohe

č. 1, ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy. Meniť špecifikáciu možno po písomnej dohode strán, pričom
rozsahy zmien mimo dohodnutú cenu budú riešené Dodatkom k Zmluve. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo
zhotoviť v lehote najneskôr do 01.02.2018. Cena diela bola určená dohodou zmluvných strán vo výške
5.700,- eur bez DPH so splatnosťou 15 kalendárnych dní od doručenia faktúry. Cena za aktualizovanie
a spravovanie IS bola dohodnutá v sume 120,- eur bez DPH s tým, že bude vyplácaná mesačne

vopred na základe faktúry. Prvá faktúra bude vystavená nasledujúci mesiac po odovzdaní diela. Cena za
dodatočné práce veľkého rozsahu bude určená Dodatkom k Zmluve. Objednávateľ sa zaviazal uhradiť
zálohu vo výške 4.845,- eur bez DPH ako 85 % z celkovej ceny diela. V čl. 8 bod 4 Zmluvy bolo
dohodnuté, že po prevzatí IS objednávateľom na základe preberacieho protokolu mu patrí právo na
dôkladné otestovanie jeho funkčnosti, kvality a úrovne zobrazenia aktuálnosti zobrazených informácií

počas 7 dňovej skúšobnej lehoty. Požiadavky na zmenu obsahu IS budú podľa čl. 8 bod 5 Zmluvy
o dielo upravené dodatkom k Zmluve podpísaným oboma stranami. Rovnako v čl. 11 bod 1 Zmluvy
bolo uvedené, že úpravy Zmluvy vyžadujú formu písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými
stranami. Podľa čl. 5 bod. 3 Zmluvy o dielo žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 20170027, ktorou mu
vyúčtoval zmluvne dohodnutú zálohu vo výške 4.845,- eur + 20 % DPH, teda celkovo čiastku 5.814,-

eur so splatnosťou 13.09.2017, ktorú žalobca riadne uhradil. Emailom zo dňa 30.01.2018 žalovaný
prostredníctvom konateľa D. E. F. požiadal žalobcu o posunutie termínu na dokončenie diela o 3 týždne
z dôvodu, že je potrebné urobiť rozsiahle zmeny v súvislosti s novou verziou Tecdoc. V texte emailu bolo
tiež uvedené, že náklady za Tecdoc znáša žalovaný do času, kým bude dielo hotové. Emailom zo dňa
25.07.2018 konateľ žalobcu požiadal žalovaného o informáciu, kedy dôjde k spusteniu stránky tak, aby

reálne fungovala, keďže od podpisu zmluvy uplynul už takmer rok, čo je skutočne dlhá doba, počas ktorej
žalovaného neurgoval, keďže dokázal pochopiť rôzne objektívne dôvody. Žalovaný reagoval mailom
z rovnakého dňa, v ktorom uviedol, že stránka bude v pondelok (t.j. 30.07.2018) v ostrej prevádzke.
Emailom zo dňa 02.08.2018 žalobca požadoval od žalovaného odstránenie chýb a spustenie stránky
do prevádzky, keďže si prenajal veľké skladové priestory na nákup mazív a kvapalín, ktoré zatiaľ

nenaskladňuje, keďže stránka nie je v ostrej prevádzke, v dôsledku čoho mu unikajú peniaze za nájom
a taktiež chce spustiť reklamnú kampaň. Web nebol v ostrej prevádzke ešte ani 22.01.2019, tak ako
to vyplýva z emailu žalovaného, v ktorom sa uvádza, že „od momentu ako spustíme ostrú verziu sa
začína paralelne pracovať na mobilnej verzii ...“ . Emailom zo dňa 11.02.2019 vyslovil žalobca svoju
nespokojnosť s tým, že stránka stále nefunguje, napriek tomu, že od uzatvorenia Zmluvy uplynul už

skoro rok a pol a v Košiciach už funguje cca 6 webstránok s rovnakým obsahom. Zároveň uviedol ďalšie
požiadavky,ktoréjepotrebnézrealizovať,doplniťprípadneodstrániťvady.Vzávereemailuuviedol,žeod
01.03.2019 by stránku rád spustil vrátane všetkých zapracovaných pripomienok. Má záujem na to, aby
od 17.02.2019 do 01.03.2019 bola stránka pre verejnosť uzatvorená, aby mohol nahodiť pri produktochakciové ceny. Pred spustením stránky zašle žalovanému preberací protokol, ktorý na osobnom stretnutí
podpíšu. Z emailu zo dňa 20.02.2019 z adresy C. adresovanom žalobcovi súd prvej inštancie zistil,
že obchod G. je v testovacej prevádzke, pre schválenie obchodu na heureka.sk je nutné, aby bol e-

shop funkčný, prístupný pre zákazníkov a v plnej prevádzke. Emailom zo dňa 11.03.2019 žalobca
opätovne vytkol vady stránky, ktorá riadne nefunguje, následne emailom zo dňa 14.03.2019 preposlal
žalobca žalovanému objednávku, ktorou odkontroloval systém a zistil chyby, ktoré pri objednávkach
nastávajú. Požiadal o urýchlené odstránenie uvedených chýb, v opačnom prípade bude treba stránku
vypnúť. Žalovaný reagoval emailom zo dňa 14.03.2019 v ktorom potvrdil, že bola nasadená testovacia

verzia, čo bola chyba za ktorú sa ospravedlnil s tým, že „v nedeľu už bude kompletná ostrá verzia na
serveri“. Listom zo dňa 18.03.2019 žalobca odstúpil od Zmluvy vzhľadom na omeškanie žalovaného
so zhotovením diela, ktoré mu neodovzdal ani v dodatočne primeranej lehote, čo možno považovať za
podstatné porušenie zmluvy a zároveň podľa čl. 3 bod c) Zmluvy o dielo vyzval zhotoviteľa na vrátenie
zaplatenej zálohy v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa odstúpenia od Zmluvy.

5. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku 10 bod 3 písm. a) a c), článku 10 ods. 4, článku
3 bod 1, článku 11 bod 1 Zmluvy upravujúcich odstúpenie od zmluvy a uviedol, že na odstúpenie
reagoval žalovaný listom zo dňa 15.05.2019, vyjadril prekvapenie, nakoľko dielo je hotové a preto
očakával, že dôjde k podpisu preberacieho protokolu tak, ako to bolo avizované. Ďalej uviedol, že v
rámci zhotovovania diela reagoval na všetky upozornenia zo strany žalobcu, vykonal množstvo vecí

nad rámec zmluvy, za ktoré ani nepožadoval zaplatiť. V rámci zachovania korektných vzťahov preto
navrhol (i) dohodnutie nového termínu odovzdania diela, (ii) oznámenie prípadných ďalších požiadaviek
na uskutočnenie zmien, (iii) odpustenie poplatku za mesiace apríl, máj a jún 2019 a stornovanie zaslanej
faktúry, (iv) odpustenie od nároku na odmenu za práce nad rámec dohody.

6. Po zhodnotení i ostatných dôkazov - výpovede konateľa žalovaného a vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so
žalovaným ako zhotoviteľom dňa 14.09.2017 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie
komplexného informačného systému predaja náhradných dielov postavenom na databáze TD, ktorý
bude prevádzkovaný na serveri zhotoviteľa za dohodnutú cenu 5.700,- eur a to v termíne najneskôr

do 01.02.2018. Žalobca v súlade s čl. 5 bod 3 Zmluvy o dielo zaplatil žalovanému zálohu vo výške
5.814,- eur na základe faktúry č. 20170027. Úhrada zálohy medzi zmluvnými stranami sporná nebola.
Žalobca podľa čl. 10 bod 3 písm. a) Zmluvy listom zo dňa 18.03.2019 odstúpil od Zmluvy, nakoľko
dielo nebolo dodané v zmluvne dohodnutej lehote do 01.02.2018, v dôsledku čoho zároveň vznikla
žalovanému ako zhotoviteľovi podľa čl. 10 bod 3 písm. c) Zmluvy povinnosť vrátiť mu celú už uhradenú

zálohu za dielo do 15 dní od doručenia odstúpenia. Súd prvej inštancie považoval za nesporné,
že žalovaný ako zhotoviteľ zmluvne dohodnutý termín na odovzdanie diela nesplnil, zo vzájomnej
emailovej komunikácie bolo zrejmé, že prvýkrát požiadal o predĺženie termínu na odovzdanie diela už
30.01.2018 a to na dobu 3 týždne. Ani takto predĺženú lehotu žalovaný nedodržal, keďže žalobca sa
25.07.2018 dotazoval, kedy bude stránka spustená. Následne emailom zo dňa 02.08.2018 požadoval

žalobca odstránenie chýb vyskytujúcich sa na zhotovovanom diele a spustenie stránky do prevádzky.
V následnej emailovej komunikácii sám žalovaný dňa 21.02.2019 potvrdil, že stránka ešte nie je v
ostrej prevádzke. Opätovne mailom zo dňa 11.02.2019 vyjadril žalobca svoju nespokojnosť so stavom,
v akom sa dielo nachádza, keď opätovne vytkol jeho vady a vyslovil svoju žiadosť, aby bol e-shop od
01.3.2019 spustený do prevádzky. Z následnej emailovej komunikácie zo dňa 11.03.2019 a 14.03.2019

súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dielo nefungovalo riadne, nebolo možné vybavovať
objednávky potencionálnych zákazníkov, keďže sa žalobcovi nezobrazovali v objednávkach potrebné
údaje. Povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo bolo zhotoviť dielo riadne a včas
a povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť za dielo zmluvne dohodnutú cenu. Žalobca zaplatil zálohu v zmluvne
dohodnutej výške 5.814,- eur, uvedená skutočnosť sporná nebola. Ku dňu odstúpenia od Zmluvy dielo

nebolo riadne vykonané, keďže pod riadnym odovzdaním diela zákon predpokladá vykonanie diela
v súlade so Zmluvou, teda diela plne funkčného na užívanie podľa požiadaviek objednávateľa. Dielo
zrealizované žalovaným nespĺňalo zmluvné zadanie, vykazovalo vady a nedostatky, ktoré boli bližšie
vyšpecifikované v emailovej komunikácii, v dôsledku čoho nebolo použiteľné na podnikateľskú činnosť
žalobcu. Vzhľadom na to, že ani napriek niekoľkonásobne predĺženej lehote na zhotovenie diela nebolo

dielo riadne zhotovené, odstúpil žalobca listom zo dňa 18.03.2019 od Zmluvy a požiadal o vrátenie
zaplatenej zálohy v súlade s čl. 10 bod 3 písm. c) Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy tak vyhodnotil súd prvej
inštancie za súladné so Zmluvou, keďže zmluvne dohodnutý a následne aj niekoľkokrát predlžený termín
zhotovenia diela dodržaný nebol. Z emailovej komunikácie považoval konajúci súd za preukázané, žežalobca nemal vôľu ponechať na rozhodnutí žalovaného, kedy dielo dokončí, nedal mu neobmedzený
časový priestor na zhotovenie diela, ale opakovane ho urgoval a žiadal o spustenie webstránky do ostrej
prevádzky a keď sa tak nestalo ani po vyše roku po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu, tak od

Zmluvy odstúpil.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej poukázal na rozdiel účinkov odstúpenia od zmluvy
v občianskoprávnych vzťahoch a v obchodnoprávnych, kedy sa vysporiadanie zmluvných strán pre
prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime obchodného zákonníka uskutočňuje podľa zásad

uvedených v § 351 Obchodného zákonníka, ktorý má ale dispozitívny charakter, keďže nie je
vymenovaný v § 263 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany si priamo v Zmluve dohodli, že v prípade
odstúpenia objednávateľa - žalobcu od Zmluvy z dôvodu neodovzdania diela v lehote podľa ust. článku
3, t.j. do 01.02.2018 má zhotoviteľ - žalovaný povinnosť vrátiť uhradenú zálohu za dielo do 15 dní
odo dňa doručenia odstúpenia. Súd prvej inštancie považoval odstúpenie od Zmluvy žalobcom za
dôvodné, nakoľko zhotoviteľ v zmluvne dohodnutom termíne dielo neodovzdal a iný termín odovzdania

dohodnutý nebol, keďže na každú zmenu Zmluvy sa vyžaduje písomný dodatok podpísaný oboma
zmluvnými stranami, k čomu však nikdy nedošlo. Súd prvej inštancie považoval odstúpenie žalobcu
za doručené žalovanému, ako vyplynulo z listu žalovaného zo dňa 15.05.2019 označenom ako „Pokus
o zmier“, kde žalovaný potvrdil, že dňa 15.05.2019 mu bolo odstúpenie od Zmluvy doručené, čiže od
nasledujúceho dňa mu plynula 15 dňová lehota na vrátenie zálohy, ktorá uplynula dňa 30.05.2019.

Napriek tvrdeniu žalobcu, že napriek odstúpeniu od zmluvy e-shop „fungoval“ až do októbra 2019,
kedy za uvedené obdobie bolo vystavených 55 objednávok, z ktorých bolo reálne vybavených 15,
zo screenshotu objednávky založenej do spisu je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že stránka e-
shopu nefungovala v požadovanej kvalite, nakoľko hodnota sumáru objednávky nezodpovedala súčtu jej
jednotlivých položiek. Uvedená objednávka dostatočným spôsobom podľa konajúceho súdu preukazuje

nefunkčnosť stránky. Pokiaľ aj žalobca dielo využíval v čase po odstúpení od Zmluvy, t.j. po 18.03.2019
do októbra 2019, tak na plnenie za dané obdobie sa nevzťahuje režim úpravy ustanovenia § 351
ods. 1 Obchodného zákonníka, ale žalovanému by mohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v prípade, ak by preukázal, že žalobcovi na základe využívania ním zhotoveného diela
vznikol neoprávnený prospech. Žalovaný však podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazné bremeno

neuniesol a existenciu bezdôvodného obohatenia, ako ani prípadnú výšku takéhoto bezdôvodného
obohatenia nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a
priznal žalobcovi právo na vrátenie zaplatenej zálohy za dielo.

8. Súd prvej inštancie v ďalšom neprihliadol na listiny založené žalovaným do spisu na pojednávaní

dňa 05.05.2022, nakoľko tieto nepredložil včas, hoci tak mohol urobiť po prvýkrát už spolu s podaním
odporu, resp. následne vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP, tzv. duplike, a potom kedykoľvek
počas prebiehajúceho konania. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, vykonanie ním navrhnutého
dokazovania by vyžadovalo, za účelom oboznámenia sa s obsahom dôkazného prostriedku, nariadenie
ďalšieho pojednávania. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky a priznal

žalobcoviúrokzomeškaniavpožadovanejvýške9%ročne,keďžežalobcomuplatnenáúrokovásadzba
bola v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O trovách konania o žalobe následne rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania o žalobe vo výške 100 %, keďže bol žalobca v plnom rozsahu

úspešný.

9. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd prvej inštancie v rozsudku uvádzal, že žalovaný sa vzájomnou
žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 7.917,50 eur, ktorá pozostávala zo sumy:

- 3.000,- eur (odmena 6 x 500,- eur) za tzv. naviac práce pri zhotovovaní diela,
- 4.062,50 eur (812,50 x 5) za poskytnutie databázy Tecdoc, ktorá sa používala počas vývoja a ktorú
financoval žalovaný,
- 855,- eur ako doplatok zvyšnej časti dohodnutej ceny diela.
Pokiaľ ide o sumu 3.000,- eur žalovaný podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom

nevyšpecifikoval a ani nepreukázal, z čoho mala táto suma pozostávať a že uvedenú čiastku uhradil
tretej osobe v súvislosti s vykonávaním diela pre žalobcu. Všetky zmeny diela boli na základe čl. 2
bod 1 podmienené písomnou dohodou strán sporu vo forme dodatku k Zmluve, k čomu však počas
trvania zmluvy nedošlo. Na sumu 4.062,50 eur tak žalovanému podľa názoru súdu prvej inštancie nároknevznikol, keď tento nevyplýva z uzatvorenej Zmluvy o dielo a navyše žalovaný opakovane žalobcu
v emailovej komunikácii uisťoval, že počas zhotovovania diela nebude žalobca za databázu Tecdoc
uhrádzaťžiadneplatby.Nároknadoplateniecenydielažalovanémunevznikol,keďžedieloneboloriadne

a včas vykonané, podmienkou pre doplatenie ceny diela bolo riadne odovzdanie diela, k čomu však
nikdy nedošlo. O náhrade trov konania o vzájomnej žalobe súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a
nasl. CSP v zmysle zásady úspechu v konaní.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote

v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zistený
skutkový stav nesprávne vyhodnotil. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že dielo
malo byť dokončené do 01.02.2008, nakoľko strany si opakovane predlžovali termín dokončenia diela.
Žalobca kládol stále nové požiadavky ohľadom dokončenia a funkcionalít diel, ktoré boli postupne
žalovaným zapracovávané do informačného systému. Zmluvné strany sa v roku 2018 telefonicky, ako
aj prostredníctvom emailovej komunikácie dohodli, že dielo dokončia a to bez ohľadu na zmluvne

dohodnutý termín. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že konanie žalobcu je špekulatívne, kedy na
konci celého obchodného vzťahu odstúpil od Zmluvy o dielo a to v čase, kedy dielo bolo už dokončené
a kedy samotný žalobca avizoval podpísanie preberacieho protokolu. Tak 01.03.2019, kedy žalobca
avizoval podpísanie preberacieho protokolu, nemal tendenciu odstupovať od Zmluvy o dielo a následne
už od zmluvy odstúpiť chcel. Žalovaný mal za to, že dielo bolo dokončené a funkčné, nestotožnil

sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že dokončené nebolo. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a aj v samotnej komunikácií potvrdil, že e-shop bol funkčný. Istý čas aj fungoval. Boli na ňom
nejaké nezrovnalosti, ale tieto sa dali riešiť, pričom prípadné nároky z takto vykonaného diela si mohol
žalobca uplatniť zľavou z ceny diela a nie odstúpením od zmluvy. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil,
že stránka bola funkčná do októbra 2019, dlho potom ako bolo odstúpené od zmluvy. K tvrdeniu žalobcu,

že žalovaný za poskytnuté peňažné plnenie nevykonal práce, na ktoré sa v zmluve zaviazal uviedol,
že samotné neplnenie zmluvy jednou zo zmluvných strán bez ďalšieho nezakladá dôvod na vrátenie
plnenia poskytnutého druhou stranou. Súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj
zásadypoctivéhoobchodnéhostykuazásaduspravodlivosti.Žalovanýskoro2rokypracovalnaprojekte
pre žalobcu a preto, že si to žalobca na poslednú chvíľu rozmyslel, má žalovaný vrátiť celú sumu, ktorú

uhradil ako zálohu. Žalovaný považoval odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalobcu za špekulatívne,
pretože žalobca jednoznačne a preukázateľne aj po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu na dodanie
diela mal záujem na dodaní diela, účinne pri zhotovovaní diela v priebehu celého roka 2018, ako aj
2019 spolupracoval a od Zmluvy odstúpil až po prevzatí faktúry, ktorou žalovaný fakturoval aktualizáciu
softwaru a databázy TD II za štvrťrok 2019 vo výške 990,- eur s DPH. Je preukázané, že žalovaný

dielo dokončil, e-shop pre žalobcu sprevádzkoval, doplnil viaceré detaily, ktoré žalobca požadoval
doriešiť. Žalovaný pre žalobcu vyhotovil e-shop, sprevádzkoval ho na hostingu klienta podľa dohody,
je plne funkčný a používaný, prichádzajú naň reálne objednávky. Toto opäť jasne a preukázateľne
potvrdzuje skutočnosť, že tento e-shop: B. si dal žalobca zaregistrovať na vyhľadávací portál C., pričom
k zverejneniu e-shopu na portáli C. došlo v čase pred odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu a tento

e-shop je tam doteraz. Ak by bol žalobca názoru, že zhotoviteľ (žalovaný) pri dodaní diela nedodržal
niečo čo požadoval, alebo by niečo nebolo v požadovanej kvalite, tak by nikdy žalovaným dodaný e-
shop na portál C. nezaradil. Túto skutočnosť potvrdzuje aj email konateľa žalobcu zo dňa 11.04.2019
ohľadom mesačného reportu kampane G. na portáli C.. Aj žalobcom priložené emaily sú len dôkazom
toho, že sporové strany sa dohodli na spoločnom testovaní a podľa toho aj postupovali. Všetky otázky

týkajúcesanedostatkovaďalšíchpožiadaviekpriebežneodstraňovaliazapracovali.Taktiežupraviliweb
podľa požiadaviek portálu C., aby bol v poriadku, čoho dôkazom je aj jeho zaradenie do vyhľadávacieho
systému. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie nezohľadnil, že e-shop bol plne funkčný a už
bolo potrebné urobiť len nejaké „maličkosti“, v žiadnom prípade to nemohlo byť vyhodnotené zo strany
súdu ako dielo, ktoré nebolo dokončené riadne a včas, že žalobca a žalovaný postupne po vzájomnej

dohode predlžovali termín dokončenia diela, že samotný žalobca avizoval odovzdanie a prevzatie diela,
že žalobcovo odstúpenie od zmluvy bolo iba reakciou na zaslanú faktúru od žalovaného na úhradu vo
výške 990,- eur. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16.12.2003, sp. zn. 32 Odo
631/2002, v zmysle ktorého je zrejmé, že Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám zmluvy o
dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nielen výlučne v nadväznosti na vykonanie

diela, ale aj inak, napríklad v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela. Na rozdiel od vykonania
diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, odovzdanie
predmetu diela nezahŕňa jeho riadne dokončenie, t.j. pre vznik nároku na zaplatenie ceny v nadväznosti
na odovzdanie predmetu diela nie je podstatné, či dielo bolo (riadne bez vád a nedorobkov) vykonané.Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a zaviaže
žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 07.07.2022 tak, že žalovaný
sa v odvolaní nevenoval odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 Civilného sporového poriadku, miere
ich naplnenia, dokonca sa o nich ani nezmienil ich bežným vymenovaním, ako sú určené v zákone,
preto nie je jasné, o aké odvolacie dôvody opiera svoj záverečný návrh. Žalovaný sa obmedzil len na

tvrdenie niekoľkých skutočností, ktoré nepreukázal tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v rámci
odvolacieho konania. Súd prvej inštancie sa venoval všetkým tvrdením skutočnostiam a analyzoval aj
emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, keď dospel k záveru, že k predĺženiu lehoty nemohlo
dôjsť. Z emailovej komunikácie totiž vyplynuli iba mnohopočetné urgencie žalobcu, aby žalovaný dielo
konečne zhotovil. Navyše, žalovaný urgujúceho žalobcu neustále ubezpečoval, že dielo je už skoro
zhotovené a čoskoro bude odovzdané („do ostrej prevádzky“). Napriek opakujúcim sa sľubom však

žalovaný dielo neodovzdal ani rok a pol po termíne vyplývajúcom zo Zmluvy. Dôkazom toho je aj
skutočnosť, že strany medzi sebou nepodpísali preberací protokol (pričom táto skutočnosť nebola v
konaní ani sporná). V tejto súvislosti poukázal na bod 12 napadnutého rozsudku. Rovnako žalovaný
bez dôkazov tvrdil a predkladal úvahy a hodnotiace úsudky, podľa ktorých mal žalobca špekulatívne
odstúpiť od Zmluvy preto, lebo mu žalovaný doručil faktúru. Nielenže žalovaný nepredložil k svojmu

tvrdeniu žiadne dôkazy, ale sám žalovaný nepovažoval v rámci konania za spornú skutočnosť, že dielo
nebolo odovzdané ani v čase odstúpenia (viď bod 31. rozsudku súdu prvej inštancie). Dôvody, pre ktoré
žalobca od zmluvy odstúpil spočívali v skoro dvojročnom omeškaní žalovaného s odovzdaním diela,
pričom škody na strane žalobcu boli v danom čase už ohromujúcich rozmerov, pretože konkurenčné
spoločnosti mali e-shopy už dlhšie zriadené, funkčné a tvorili už dávno tržby, zatiaľ čo žalobca nemohol.

Ako aj súd prvej inštancie uviedol v bode 16., žalobca dňa 18.03.2019 odstúpil od Zmluvy vzhľadom na
omeškanie žalovaného so zhotovením diela, ktoré mu neodovzdal ani v dodatočne primeranej lehote, čo
možno považovať za podstatné porušenie Zmluvy. K dokončeniu a funkčnosti diela žalobca poukázal na
odôvodnenierozsudkuvbodoch31.a38.adodal,žesumárobjednávkyvkošíkue-shopuukazovalčísla,
ktorénezodpovedalijednoduchémusúčtucienobjednanýchtovarov.Ajtátoskutočnosťlenpoukazujena

nekvalitu diela. Žalovaný k svojim tvrdeniam o funkčnosti a dokončení diela nepredložil žiadne dôkazy.
K tvrdeniam o podvode žalobca uviedol, že si splnil svoje povinnosti, zaplatil preddavkovú faktúru,
naproti tomu žalovaný sa pokúša ponechať si celú sumu za nedokončené dielo a nefunkčné dielo bez
hodnoty. Nakoľko súd prvej inštancie sa so všetkými argumentami vysporiadal, navrhoval, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho

konania.

12. Žalovaný v replike zo dňa 15.09.2022 nesúhlasil s vyjadrením žalobcu k odvolaniu a zopakoval
všetky zásadné argumenty, ktoré uvádzal i v odvolaní voči prvoinštnačnému rozsudku.

13. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 27.10.2022 nad rámec už uvedeného pri definícii „spresňovania
požiadaviek žalobcu“ poukázal na znenie § 550 Obchodného zákonníka a na plnenie si svojich
zákonných povinností. Cieľom žalobcu nebolo meniť obsah záväzku, len upozorňovať na nesprávne
vykonávanie diela tak, aby aj pri opakujúcich sa vadách bolo dielo zhotovené tak, aby zodpovedalo
zmluve. Nesúhlasil s tvrdeniami, že došlo k zmene zmluvy bez uzatvorenia písomného dodatku, nakoľko

otomnesvedčilaniobsahemailovejkomunikácie.Žalovanýviackrátnedodržalpovinnosťplniťriadneani
v dodatočnej lehote, dielo mal vady, nebolo funkčné a použiteľné, čo vypovedalo o tom, že zmluva bola
žalovaným porušená podstatným spôsobom, čo bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. V emaile zo
dňa 11.02.2019 žalobca jasne prejavil moment uplynutia posledného dodatočného termínu na plnenie,
keď uviedol: „Verím že do nedele t.j. 17.02.2019 to bude všetko ako má byť. Po tomto termíne mám

záujem na tom, aby sa stránka do 01.03.2019 pre verejnosť uzatvorila a ja som mohol nahodiť akciové
ceny pri produktoch.“ Keď žalobca v predmetnom e-maile uviedol, že: „Pred spustením stránky sa však
osobne stretneme a podpíšeme preberací protokol, ktorého znenie Vám zašlem do mailu“, uvedené
žalobca uviedol v dobrej viere, že do 17.02.2019 (asi rok a pol po dátume plnenia uvedenom v zmluve)
žalovaný napokon splní svoju zmluvnú povinnosť, a k riadnemu odovzdaniu diela dôjde, čo sa však

nestalo. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že žalobcovi omeškaním žalovaného vznikala škoda
(musel platiť nájomné za skladové priestory a konkurencia sa neustále rozrastala), nemal žalobca inú
možnosť , ako pristúpiť k odstúpeniu od Zmluvy. I súd prvej inštancie po analýze emailovej komunikácie
dospel k záveru, že k predĺženiu lehoty nemohlo dôjsť. Žalobca zdôraznil, že tvrdenie žalovaného,kedy sa tento odvoláva na email zo dňa 11.02.2019 vo vzťahu k podpísaniu preberacieho protokolu,
nemá na účely odvolacieho konania žiaden význam, nakoľko žalovaný očakával, že do posledného
termínu na plnenie žalovaný dielo riadne odovzdá, k tomu ale nedošlo. Žalovaný na jednej strane

vady diela nazýva „nejakými nezrovnalosťami“, na druhej strane nepriamo osvedčuje, že vady diela,
ktoré nazýva „nezrovnalosťami“ majú charakter vád, keď uvádza, že si žalobca mohol nároky z takto
vykonaného diela uplatniť zľavou z ceny diela. Právo uplatniť si zľavu z cely diela sa tak podľa ust. §
436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka viaže na vady diela, nie na nezrovnalosť, ako to uvádzal
žalovaný. Rovnako tvrdenie žalovaného o tom, akým spôsobom si mohol nároky z vád diela (keď zmluva

bola porušená podstatným spôsobom) žalobca uplatniť sú bezpredmetné, nakoľko právo voľby čo do
uplatnenia nárokov z vád diela má v zmysle ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca ako
objednávateľ. Právo odstúpenia od zmluvy pre uvedený prípad bolo aj zmluvne dojednané, a to v čl.
10 bodu 3 Zmluvy o dielo. K poukazu na znenie judikátu, ktorý uvádzal žalovaný, žalobca uviedol, že
ten hovorí vyslovene o dohode zmluvných strán, avšak v tomto prípade žiadna dohoda, ktorá by sa
viazalanaodovzdaniepredmetudielaatýmodôvodňovalatakéjehodokončenie,ktorébyneboloriadne,

nikdy uzatvorená nebola. Medzi sporovými stranami došlo celkom jasne a preukázateľne k uzatvoreniu
zmluvy, v zmysle ktorej sa dohodli na zaplatení ceny výlučne v nadväznosti na vykonanie diela, teda sa
dohodli na riadnom dokončení a odovzdaní predmetu diela objednávateľovi (žalobcovi). S ohľadom na
obsah Zmluvy je zrejmé, že k dohode o odovzdaní predmetu diela, na ktorú sa účelovo pokúša upriamiť
pozornosť žalovaný, nedošlo. V danej súvislosti je potrebné vychádzať z ust. § 554 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého: „Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom.“ Zotrval preto na nedôvodnosti odvolania žalovaného.

14. Žalovaný sa k duplike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 31.12.2022, kde nad rámec už

uvedeného dodal, že samotné prípadné neplnenie zmluvy jednou zo zmluvných strán bez ďalšieho
nezakladá dôvod na vrátenie plnenia poskytnutého druhou stranou. Súd prvej inštancie mal pri
rozhodovaní zohľadniť aj zásady poctivého obchodného styku a zásadu spravodlivosti. Žalovaný skoro
2 roky pracoval na projekte a teraz má vrátiť celú sumu, ktorú uhradil žalobca ako zálohu.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru
o skutkovej a právnej opodstatnenosti zastavenia konania o žalobe žalobcu a zároveň k záveru, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí vzájomnej žaloby

a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania je vo výroku vecne správny,
keď odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Lustráciou v Obchodnom vestníku odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 27K/13/2023 zo dňa 05.04.2023 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 71/2023 dňa 13.04.2023),

bol na majetok žalovaného vyhlásený malý konkurz. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
14.04.2023.

17. Podľa § 106c ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníkudňuvyhláseniakonkurzu(ďalejlen„ZoKR“),vyhlásenímmaléhokonkurzu

sa začína malý konkurz; vo výroku uznesenia o vyhlásení malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý
konkurz. Malý konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení malého konkurzu
v Obchodnom vestníku. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

18. Podľa § 106h ZoKR ustanovenia § 167b až 167g, § 167j až 167n, § 167p, §167q, § 167s až 167v

sa použijú primerane.

19.Podľa§167eods.1ZoKR,akbolvyhlásenýkonkurz,súdbezzbytočnéhoodkladuzastavíkonanie,v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

20. Podľa § 167e ods. 3 ZoKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie
konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.21. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

22. Podľa § 166a ods. 2 ZoKR pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

23. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok

v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred

rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

24.Podľa§166bods.2ZoKRnevymáhateľnosťpodľaodseku1sanevzťahujenaoddlženímnedotknuté
pohľadávky.

25. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa
– fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne
upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

27. Podľa § 167b ods. 4 ZoKR ustanovenie § 52 platí rovnako.

28. Podľa § 52 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten,
komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte

všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú
rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení
konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

29. Odvolací súd mal preukázané, že v priebehu odvolacieho konania došlo k vyhláseniu malého

konkurzu na majetok žalovaného, pričom v konaní sa uplatňuje pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený malý konkurz. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
výrokom I. tohto rozsudku konanie o žalobe žalobcu s poukazom na § 106h v spojení s § 167e ods.
1 ZoKR zastavil. Napriek skutočnosti, že následne bol malý konkurz na majetok žalovaného zrušený
v zmysle § 167v ZoKR, odvolací súd nepostupoval v zmysle § 167e ods. 3 ZoKR, nakoľko konkurz

bol zrušený nie z dôvodu, že by neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, ale z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Vo vzťahu k účinkom vyhlásenia malého konkurzu, odvolací súd
dáva do pozornosti aj ustanovenie § 167b ods. 4 v spojení s § 52 ods. 1 ZoKR, z ktorého vyplýva že
plnomocenstvoudelené:AdvokátskakanceláriaJUDr.JanaKošová,s.r.o.,J.Milca778/11,01001Žilina,
ako právnemu zástupcovi žalovaného v konaní o žalobe, ako i o vzájomnej žalobe zaniklo vyhlásením

konkurzu, keďže zanikli úpadcove jednostranné právne úkony, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu
konkurzu.30. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

31. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

32. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. h) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

34. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

35. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keby neboli v odvolacích dôvodoch namietané.

36. Podľa 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci

37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

38. Následne po posúdení odvolania žalovaného voči výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného
a s tým súvisiacim výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania o vzájomnej žalobe, je
odvolací súd nútený konštatovať, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko žalovaný neuviedol,

nešpecifikoval, nekonkretizoval a nedefinoval ani jeden z označených a všeobecne menovaných
odvolacích dôvodov v zmysle § 36 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súd prvej inštancie založil svoj právny
názor o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného na skutočnosti, že žalovaný nepreukázal súdu prvej
inštancie ani jeden z nárokov tvoriacich vzájomnú žalobu. Súd prvej inštancie jasne uzavrel, že pokiaľ
ide o sumu 3.000,- eur, žalovaný žiadnym spôsobom nevyšpecifikoval a ani nepreukázal, z čoho mala

táto suma pozostávať a že uvedenú čiastku uhradil tretej osobe v súvislosti s vykonávaním diela pre
žalobcu. Všetky zmeny diela boli na základe čl. 2 bod 1 podmienené písomnou dohodou strán sporu vo
forme dodatku k Zmluve, k čomu však počas trvania zmluvy nedošlo. K nároku na sumu 4.062,50 eur
súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému nárok nevznikol, nakoľko nevyplýva z uzatvorenej Zmluvy
o dielo a navyše žalovaný opakovane žalobcu v mailovej komunikácii uisťoval, že počas zhotovovania

diela nebude žalobca za databázu Tecdoc uhrádzať žiadne platby. Nárok na doplatenie ceny diela vo
výške 855,- eur súd prvej inštancie vyhodnotil rovnako za nedôvodný, keďže dielo nebolo riadne a včas
vykonané, podmienkou pre doplatenie ceny diela bolo totiž riadne odovzdanie diela, k čomu však nikdy
nedošlo.

39. K uvádzaným dôvodom súdu prvej inštancie žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré
by poukazovali na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, alebo na nesprávne prijatý
právny záver (právne posúdenie) súdu prvej inštancie. Nakoľko na doplnenie odvolacích dôvodov
sa v zmysle § 373 ods. 1 CSP nevyzýva, odvolací súd bol viazaný odvolacími dôvodmi tak, ako
ich (ne)uviedol žalovaný. Odvolací súd však preskúmal obsah spisu a konanie, ktoré predchádzalo

vyhláseniu napadnutého rozhodnutia z pohľadu dodržania procesných podmienok, z dôvodu, že
v zmysle § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací
súd, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutieVeľkéhosenátuobčianskoprávnehokolégiasp.zn.1VCdo/2/2023zodňa8.septembra2023
(R 61/2023, uverejnené v Zbierke č. 5/2023), v zmysle ktorého aj v prípade tzv. blanketového odvolania

je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli
splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Dovolací súd následne uviedol, ako má odvolací
súd postupovať „pri identifikácii blanketového odvolania po uplynutí lehoty na odvolanie a v zmysle
vyššie uvedenej zákonnej povinnosti prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu, či bolisplnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP), po zistení, resp. preskúmaní odvolacím súdom,
že tento nedostatok v procesných podmienkach nebol zistený. Nie je pri tom možné aplikovať ust.
§ 386 písm. d) CSP podľa ktorého, odvolací súd odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa §

363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, vzhľadom na vyššie uvedenú
povinnosť (teda povinnosť pokračovať) odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Veľký senát k uvedenému udáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP
nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne.

V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale
procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. Civilný
sporový poriadok výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom
prípade.“ Veľký senát preto vyslovil názor, že: „ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods.
2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. §
387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie

upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia
zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných
vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach..“ Nakoľko po oboznámení
sa s obsahom spisu a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd nezistil žiadne
vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací

súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže odvolanie
žalovaného voči výrokom o vzájomnej žalobe a trovách prvoinštnačného konania o vzájomnej žalobe
nebolo dôvodné. Odvolací súd preto s prihliadnutím na rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho
kolégia sp.zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8. septembra 2023 (R 61/2023, uverejnené v Zbierke č. 5/2023) za
použitia Základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 387 ods. 1 CSP napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného (tretí výrok)
a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania o vzájomnej žalobe (štvrtý
výrok), ako vecne správny potvrdil.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

43. Pri rozhodovaní o trovách konania vo výroku III. rozsudku odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že
zastavenie konania o žalobe bolo v danom prípade priamym dôsledkom vyhlásenia malého konkurzu
na majetok žalovaného v spojení so zákonným imperatívom vyplývajúcim z ustanovenia § 167e ods. 1

ZoKR v spojení s § 106h ZoKR, v nadväznosti na čo odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
nemožno procesné zavinenie za zastavenie konania pričítať žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie
je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva. Keďže v danom
spore bola primárnym dôvodom zastavenia konania o žalobe voči žalovanému objektívna skutočnosť
spočívajúca vo vyhlásení malého konkurzu na majetok, odvolací súd o náhrade trov prvoinštančného

a odvolacieho konania o žalobe rozhodol tak, že v súvislosti so zastavením konania žiadnej zo strán
sporu nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

44. O náhrade trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe rozhodol odvolací súd vo výroku IV.
rozsudku a to v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe voči žalovanému vo výške 100 %,
keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a v konaní o vzájomnej žalobe nejde o pohľadávku
podľa § 166a ods. 1 ZoKR.

45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).