Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52Csp/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423208137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. X, D., o zaplatenie 430,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 430,52 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 392,-

eur od 16.03.2023 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 05.09.2018 úverovú zmluvu č. 6809006164, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej
zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 400,- eur zo strany
žalobcu žalovanému, pričom žalovaný tento úver čerpal prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový
úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný
k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo

strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku
úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj
celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných
mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného v listinnej forme,
informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, ako aj
o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa
zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v

súlade s úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek
opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu
úveru. Na základe tejto skutočnosti po predchádzajúcej výzve žalobca dňa 28.02.2023 pristúpil k
zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku istiny úveru a
dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný však
v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil aj zákonné

úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 8,00 % ročne, bola
stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t. j. ku dňu 16.03.2023, navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby
žalobca vyzval listom zo dňa 21.03.2023 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením,že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalobca ďalej poukázal
na to, že prostredníctvom úverovej karty žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške
17.227,34 eur a žalobcovi uhradil čiastku 19.773,72 eur. Žalovaná suma 430,52 eur a pozostáva zo

súčtu: istina vo výške 392,- eur, úrok vo výške 0,77 eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 37,75
eur.

2. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 07.06.2024. Spolu so žalobou bola
žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce

skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 31.10.2024 v súlade s § 177 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C.
s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie

nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 25.10.2024, v ktorom
súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 30.07.2024. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil
a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie
a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom: predžalobná výzva zo dňa 21.03.2023 spolu s podacím hárkom, zmluva o spotrebiteľskom
úvere - revolvingový úver zo dňa 05.09.2018 spolu so zmluvnou dokumentáciou, úverové podmienky,
výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.01.2023 spolu s podacím hárkom, výzva k splateniu celého

úveru spolu s podacím hárkom, výpis čerpania splátok a úhrad.

5. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.09.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- revolvingový úver č. 6809006164, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový

revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 600,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver
v mesačných splátkach vo výške 3,31 % z výšky úverového rámca, t. j. vo výške 19,86 eur mesačne.
Splátky boli splatné 20. deň v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,90 % ročne. V
zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 28,00 % a celková čiastka
splatná spotrebiteľom vo výške 680,94 eur (za predpokladov uvedených v zmluve). Podľa hlavy 7. § 2

písm. a) úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením
aspoň dvoch splátok alebo ak sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, tak môže
veriteľ zosplatniť úver, t. j. požiadať dlžníka o splatenie celého čerpaného úveru naraz.
Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Výzvou zo dňa 22.01.2023 žalobca
oznámil žalovanému, že celková dlžná suma je 39,72 eur (aj s poplatkom za zaslanie tejto upomienky

vo výške 12,- eur). Vyzval ho, aby dlžnú sumu zaplatil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy.
Zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote nezaplatí, tak bude žalobca požadovať
okamžité jednorazové vrátenie celého úveru.
Keďže žalovaný napriek výzve žalobcu dlžné splátky úveru nezaplatil (bol v omeškaní s platením viac
akotrochmesačnýchsplátok),žalobcavýzvouzodňa28.02.2023vyzvalžalovanéhonasplateniecelého

čerpaného úveru vo výške 494,27 eur.
Predžalobnou výzvou zo dňa 21.03.2023 žalobca (v zastúpení právnym zástupcom) vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej čiastky v celkovej výške 494,28 eur.
Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný z revolvingového úveru čerpal sumu spolu vo
výške 17.227,34 eur (úverová istina). Žalovaný vykonal úhrady (splátky) spolu vo výške 19.773,72 eur.

6. Na listiny predložené žalobcom spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní (t. j. na listiny
preukazujúce overovanie bonity klienta) súd neprihliadol, keďže tieto boli v konaní predložené v rozpore
so sudcovskou koncentráciou konania v zmysle § 153 C. s. p. Ostatne, tieto listiny ani neboli dôležité
pre rozhodnutie súdu vo veci.

7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch")

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"
v príslušnom gramatickom tvare.

11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník")
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

17. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu nedôvodný. Právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať
aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoréspotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz (porovnaj § 295 C. s. p.). V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd,

a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je
relativizovanánielendôkaznápovinnosťspotrebiteľa,aleajjehopovinnosťtvrdenia.Totopravidloneplatí
jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom výslovne nesúhlasí (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).

19. V konaní bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.09.2018
zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 6809006164, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 600,- eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 3,31 % z výšky úverového rámca, t. j. vo výške

19,86 eur mesačne. Splátky boli splatné 20. deň v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
24,90 % ročne. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 28,00 %
a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 680,94 eur (za predpokladov uvedených v zmluve).
Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Žalobca poskytol žalovanému tzv. revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
(do výšky úverového rámca) a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu nie je možné v priebehu trvania zmluvného vzťahu
určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a

následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Údaj o RPMN sa
v takomto prípade dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov,
ale tiež s potrebou simulovať určité vstupné údaje RPMN. Uvedenie RPMN je jednou z náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh
spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN má byť vypočítaná na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady
použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí tzv.
revolvingového úveru je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca indikatívnym výpočtom,
ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/205/2021 zo
dňa 23.11.2022). Z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. pritom nevyplýva, že by jednou

z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021,
zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
86/2021). V nadväznosti na uvedené konajúci súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere - revolvingový úver bola vyhotovená v písomnej forme a obsahuje všetky povinné obsahové

náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto vyhodnotil
túto zmluvu ako platný právny úkon.

20. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas neplnil, keď napriek

výzve žalobcu zo dňa 22.01.2023 bol v omeškaní so zaplatením viac ako troch mesačných splátok
úveru. Žalobca preto výzvou zo dňa 28.02.2023 vyzval žalovaného na splatenie celého čerpaného
úveru vo výške 494,27 eur (t. j. zosplatnil úver). Žalobca postupoval pri vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právo
žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru bolo dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere (v časti o

dôsledkoch nesplácania úveru) a v hlave 7. § 2 písm. a) úverových podmienok. Vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu
povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz.

21. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 430,52 eur, ktorá podľa jeho tvrdenia

pozostávala z istiny úveru vo výške 392,- eur, úroku vo výške 0,77 eur a úroku za hotovostné transakcie
vo výške 37,75 eur. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový
úver spolu vo výške 17.227,34 eur (t. j. úverová istina) a žalobcovi uhradil čiastku spolu vo výške
19.773,72 eur. Toto nesporné skutkové tvrdenie žalobcu potvrdzuje aj listinný dôkaz - výpis čerpaniasplátokaúhrad.Žalobcavšakvosvojejžalobeaanivosvojichneskoršíchpodaniachužvôbecneuviedol
podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, v akom rozsahu bolo plnenie žalobcu vo výške 19.773,72 eur
započítané na istinu úveru a v akom rozsahu bolo započítané na zmluvné úroky, úroky z omeškania

či poplatky (napr. poplatok za výber z bankomatu). Žalobca teda neuviedol také skutkové tvrdenia, z
ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru a zmluvného úroku
v ním uplatnenej výške. Žalobca rovnako neuviedol, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si
vyčíslil zmluvné úroky (či už "úroky" alebo "úroky za hotovostné transakcie"). Žalobca si preto nesplnil
svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní svojho

nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 C. s. p. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom
nemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy(porovnaj§132ods.2C.s.p.).Súdpretonemoholbez
ďalšieho vychádzať z údajov uvedených vo výpise čerpania splátok a úhrad (najmä v časti rekapitulácia).
Tieto údaje boli navyše pre konajúci súd nepreskúmateľné, keďže v tomto výpise absentoval údaj o
tom, v akom rozsahu a akým spôsobom boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu úveru,
zmluvnéúroky,úrokyzomeškaniaapoplatky(napr.voformeamortizačnejtabuľky).Žalobcatakvžalobe

neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie
istiny a zmluvných úrokov v ním požadovanej výške. Súd si tak nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil tieto
svoje domnelé nároky v súlade so zákonom a s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (vrátane
úverových podmienok). Keďže žalovaný zaplatil na predmetný úver viac, ako bola čerpaná istina úveru
(čo bolo v konaní nesporné), súd žalobu pre neunesenie bremena tvrdenia (a v nadväznosti na to ani

dôkazného bremena) ako nedôvodnú zamietol.

22. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v
ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe
opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite

preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu
priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia

(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019).
Ako uviedol konajúci súd už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti,
z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie uplatnených nárokov žalobcu v ním požadovanej výške.
Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol
porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide

o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto
prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol
zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej
odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca
je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky

rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku. Súd pritom vo
veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa
pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná
a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na

predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o
prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania
nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu.

23. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie

skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný
dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci
v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby,
ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola (v
tejto časti) zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na

(čiastočné) späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v tejto časti z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v
žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je v tejto časti zjavne nedôvodná. Bolo
by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnomdôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného
ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať
za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich

procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj
Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú),
súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.