Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Krišková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106219788
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1106219788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: S.. S. Š., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXX/X, XXX XX P., zastúpený ADAUS, s. r. o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731
544, proti žalovanému: Milan Hladík - Ekomont, s miestom podnikania 908 71 Moravský Svätý Ján č.
122, IČO: 22 705 414, v konaní o uloženie povinnosti odstrániť vady diela, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/47/2006 - 485 zo dňa 28.9.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/47/2006 - 485 zo dňa
28.9.2021 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Výrok III. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

III.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 25Cb/47/2006 - 485 zo dňa 28.9.2021 vo výroku I. uložil

žalovanému povinnosť odstrániť vady diela na stavbe „Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia a dostavba
predajne potravín, Slávičie údolie 4131, Bratislava“, a to dodať a namontovať úpravňu vody EZV 50 pre
kotolňu a predložiť doklad o jej namontovaní, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 86,66%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 19.6.2006 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
odstrániť vady diela na stavbe „Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie

údolie 4131 Bratislava, t. j. dodať a namontovať úpravňu vody EZV 50 pre kotolňu a predložiť doklad o
jej namontovaní, predložiť revíznu správu plynového zariadenia, Projekt skutočného vyhotovenia (pre
kotolňu, ÚK, plyn, voda, kanalizáciu), Montážny denník, Zápis o tlakovej skúške odberného zariadenia,
Osvedčenie o akosti a kompletnosti výrobku pre kotle „Protherm KLO 50“, Potvrdené montáže listy a
záručné listy, Správu o prvej úradnej skúške tlakovej nádoby stabilnej - expanzomatu, Pasport tlakovej
expanznej nádoby, Protokol o nastavení poistných ventilov umiestnených v systéme vykurovania,
Doklad o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky plynového zariadenia pred uvedením do

prevádzky - rozvodov vrátane dvoch kotlov KLO 50, Certifikáty na teplovodné liatinové kotle, regulátory,
poistné ventily, čerpadlá, úpravňu vody, izolačný systém potrubia, nátery, radiátory a armatúry, umývadlá
a vodovodné batérie, Atesty a hutné osvedčenia na zvarovaný kov, rúry a kolená, Návod na obsluhu
kotlov a Doklad o zaškolení obsluhy kotolne montážnou organizáciou. Žalobu odôvodnil tým, že dňa20.10.1998 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo na predmet plnenia „Polyfunkčný objekt, Slávičie
údolie 4131, obj. 1“ v znení Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 18.11.1998. V zmysle čl. II a III Zmluvy o dielo
sa žalovaný zaviazal vykonať práce a dodávku materiálu podľa priloženej projektovej dokumentácie

v rozsahu cenovej ponuky z 18.10.1998. Žalovaný dielo odovzdal žalobcovi podľa čl. V Preberacím
a odovzdávacím protokolom z 18.12.1998, vystavil žalobcovi faktúru na dohodnutú cenu diela, ktorú
žalobca uhradil. Podľa Preberacieho a odovzdávacieho protokolu mal žalovaný ešte dodať úpravňu
vody a revíznu správu plynového zariadenia, ďalšími vadami bolo nedodanie 5 radiátorov Korad a
rôzne atesty. Žalobca uviedol, že dňa 2.5.2006 ho jeho zmluvný partner spoločnosť HOZA, s.r.o., resp.

nástupnícka spoločnosť MACHNÁČ, a.s. listom žiadal, aby odstránil závady a predložil všetky doklady k
stavbe, teda aj kotolňu a súvisiace práce a dodávky realizované žalovaným za účelom pripravovaného
kolaudačného konania. Žalobca preto žalovaného dňa 10.5.2006 vyzval, aby dielo riadne ukončil.

2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v zmysle čl. V
Zmluvy o dielo zo dňa 20.10.1998 sa zmluvné strany dohodli, že dodávka bude splnená dňom jej

protokolárneho odovzdania a prevzatia zmluvnými stranami. Podľa čl. VII zmluvy si strany dohodli
záručné doby na spotrebiče podľa záručných listov a ostatný materiál a práce 18 mesiacov odo dňa
spustenia do prevádzky. Žalovaný ďalej uviedol, že Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 18.11.1998
sa strany dohodli na dodávke naviac prác a materiálu, zdravotechnika a plyn, časť 1. Strany sa dohodli,
že rozsah prác bude zaznamenaný v montážnom denníku, ktorý bude odsúhlasovaný žalobcom a

investorom (HOZA, s.r.o., v zastúpení konateľom investora S.. T. O.). Žalobcovi dielo odovzdal a žalobca
ho protokolárne prevzal dňa 18.12.1998 s pripomienkou doloženia revíznej správy plynového zariadenia
- originál a úpravne vody do kotolne do 21.12.1998, žalobca potvrdil svojim podpisom aj prevzatie
záručných listov od spotrebičov - kotlov, čerpadiel a ohrievača vody. Zástupca investora dňa 11.1.1999
podpisom na protokole potvrdil prevzatie zápisu o tlakovej skúške kotolne, správy o odbornej skúške

plynového zariadenia a osvedčenia o akosti kompletnosti výrobku. Žalovaný teda predmet zmluvy splnil,
ústredné kúrenie, zdravotechniku a plyn na dohodnutom objekte riadne a včas odovzdal, žalobca v
záručnej dobe žiadne vady nereklamoval. Ak by uplatnenie vád bolo opodstatnené, žalobca neoznámil
vady včas v dojednanej záručnej lehote, preto je jeho právo premlčané.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.10.2012, č. k. 25Cb/47/2006-145, ktorým
žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2014, č. k.
3Cob/104/2013-192 napadnutý rozsudok zo dňa 29.10.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s reklamáciou
žalobcu zo dňa 18.12.1998, podaním žalobcu zo dňa 10.5.2006 v súvislosti s vadami, ktorých sa

týka žaloba zo dňa 31.05.2006, ako aj jej doplnenie zo dňa 29.11.2006, pritom doložiť revíznu správu
plynového zariadenia a úpravňu vody do kotolne žalobca žiadal už v odovzdávajúcom a preberajúcom
protokole zo dňa 18.12.1998, teda tieto vady boli nepochybne oznámené žalovanému včas. Krajský súd
v Bratislave ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani so zápisnicou zo dňa 11.1.1999 a
otázkou, či tento zápis potvrdzuje odstránenie aspoň niektorých vytknutých vád. V súvislosti so zápisom

z 18.12.1998 a listom žalobcu zo dňa 10.5.2006 nevyznieva presvedčivo záver súdu prvej inštancie,
že vady diela žalobca zákonným spôsobom v dohodnutej 18-mesačnej záručnej lehote nereklamoval,
keď súd bližšie nešpecifikoval pri jednotlivých vadách, ktorých sa žaloba týka, či vôbec boli žalovanému
oznámené, kedy začala plynúť záručná lehota a z akého dôvodu mal za to, že žalobca vady diela
neoznámil v zmysle § 562 Obchodného zákonníka.

4. Žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie doplnil skutkové tvrdenia podaním doručeným dňa
11.12.2015. Uviedol, že stavba „Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín,
Slávičie údolie 4131 Bratislava“ bola realizovaná na základe Zmluvy o dielo zo dňa 14.5.1998
uzatvorenej medzi investorom HOZA, s.r.o. a zhotoviteľom YVING Bratislava, ktorý bol hlavným

zhotoviteľom. Išlo o stavbu väčšieho rozsahu, na stavbe pracovali aj iní subdodávatelia, jedným bol
žalovaný, ktorý vykonával práce a dodávku materiálu podľa Zmluvy o dielo zo dňa 20.10.1998 a
Dodatku zo dňa 18.11.1998, ktorej predmetom boli práce a dodávky materiálu na kotolňu, ústredné
kúrenie, rozvody vody, kanalizácie, plynu a súvisiace práce podľa cenovej ponuky z 18.10.1998 a
projektovej dokumentácie z októbra 1998. Stavba nebola kompletne a riadne dokončená a odovzdaná

objednávateľovi, nakoľko bola daná do dočasného užívania počas letných mesiacov. Neoddeliteľnou
súčasťou odovzdania diela sú aj doklady, projekt skutočného vyhotovenia, revízne správy, atesty,
certifikáty, osvedčenia o akosti a kompletnosti jednotlivých zariadení a všetkých zabudovaných
materiálov a výrobkov, pričom žalovaný dokladovú časť neukončil a neodovzdal. Žalobca tiež uviedol, ženebolo nainštalované zariadenie na úpravu vody, čo malo za následok poškodenie komponentov kotla,
neboli predložené zápisy o vykurovacej skúške, tlakovej skúške, plynovej skúške, príslušné atesty a
certifikáty, odborná prehliadka a skúška plynových a elektrických zariadení, nebol predložený protokol o

nastavení poistných ventilov umiestnených v systéme vykurovania, doklad o zaškolení obsluhy kotolne
montážnou organizáciou, nebolo doložené osvedčenie technickej dokumentácie. Napriek tomu, že v
odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 18.12.1998 boli uvedené námietky ku kvalite prác a
žiadosť o odstránenie vád a nedorobkov do 21.12.1998, tieto odstránené neboli. Dielo tak nemohlo byť
riadne a včas odovzdané, a teda ani skolaudované.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znalcom. Zo Znaleckého posudku č. 31/2020 zo dňa
11.3.2020 vypracovaného Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vyplynulo (odvolací súd tu
uvádza z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len časť týkajúcu sa predmetu aktuálneho odvolacieho
konania spis. zn. 2Cob/35/2022), že dielo bolo odovzdané a prevzaté s vadami, z ktorých jedna
nebola odstránená, keď nebola dodaná úpravňa vody. V projekte bol uvedený zdroj dva teplovodné

plnoautomatické kotle EUROTERM KALME HEK 48 na spaľujúci zemný plyn s tepelným výkonom 48,0
kW, pričom skutočne sú osadené stacionárne kotle Protherm 50KLO s tepelným výkonom 46,5 kW,
ale znalec dospel k záveru, že realizácia vyhovuje. Znalec skonštatoval, že posúdenie kotolne bolo na
základe projektovej dokumentácie a osobnej prehliadky kotolne s tým, že väčšina zmien je prípustná
a zabezpečuje plynulý chod kotolne až na MaR, teda servopohon na vykurovacej vetve obchodu. Pri

okruhu vykurovania - obchody aj s trojcestnou armatúrou MIX 25 chýba servopohon. Obeh teplonosnej
látky zabezpečuje obehové čerpadlo zabudované do potrubia typu WILO STAR-E 40/1-5. Úprava teploty
teplonosnej látky sa uskutočňuje ručne, čo nie je podľa projektu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k záverom znaleckého posudku poukázal na rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV č. k. 10Cb/363/2001-96 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.2.2005
č. k. 12Cob/151/2004-121, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2005, v rozsudku mal konajúci
súd dané dielo za riadne vykonané, čo potvrdzuje výpoveď svedka O. A., zástupcu žalovaného na
stavbe, ktorý zabezpečoval kontrolu vykonávania diela. Žalobca v dohodnutej záručnej lehote 18
mesiacov nereklamoval žiadne vady a neuplatnil si nárok z vád. V prospech riadneho vykonania diela

svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia (stavebný úrad), č.
ŽP-98/99/28229-01172/H/304/Mich zo dňa 5.3.1999, právoplatné dňa 12.4.1999, ktorým bolo povolené
predčasné užívanie stavby „Polyfunkčný objekt - I. časť „Potraviny“, v ktorom bolo dielo vykonané. Na
odovzdávacom a preberacom protokole je potvrdenie zástupcu investora S.. O. o prevzatí dokladov
ku kolaudácii stavby, nakoľko žalobca sa kolaudácie nezúčastnil. Tvrdenie znalca, že úpravňa vody

nebola dodaná, obhliadka uskutočnená po 17 rokoch v takých podmienkach, ako bola prevádzkovaná
kotolňa, zmeny uskutočnené na rozvodoch ústredného kúrenia, zmena nájomcov, údržba a opravy
kotolne a celého systému ústredného kúrenia v podstate opotrebovaného zariadenia, žalovaný hodnotí
ako neobjektívne závery. Žalovaný uviedol, že ubehlo viac ako 21 rokov od spustenia do prevádzky, keď
užívanie stavby „Polyfunkčný objekt - I. časť „Potraviny“ fungovalo nepretržite od roku 1999, preto spor

považuje za premlčaný a účelový.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1,
§ 261, § 428 ods. 2 a ods. 3, § 536 ods. 1 a ods. 3, § 537 ods. 1 a ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods.
1, § 554 ods. 1 a ods. 6, § 555 ods. 1, § 560 ods. 1 a ods. 2, § 562 ods. 1 až ods. 3, § 563 ods.

1, § 564 Obchodného zákonníka a ustálil, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom v právnom
postavení objednávateľa a žalovaným v právnom postavení zhotoviteľa bola dňa 20.10.1998 uzatvorená
zmluva o dielo s predmetom Polyfunkčný objekt, Slávičie údolie, Objekt 01, Ústredné kúrenie bez
Mar., na základe ktorej sa žalovaný zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa previesť práce a dodávku
materiálu podľa projektovej dokumentácie a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu diela v zmysle čl.

IV. V zmysle čl. III Zmluvy o dielo si zmluvné strany dojednali čas plnenia od 21.10.1998 do 10.11.1998
s tým, že dodávka bude splnená dňom jej protokolárneho odovzdania a prevzatia medzi zmluvnými
stranami (čl. V. zmluvy). V zmysle čl. VII. zmluvy zmluvné strany dojednali záručnú dobu na spotrebiče
podľa záručných listov, na ostatný materiál a práce 18 mesiacov odo dňa spustenia zariadenia. Nebolo
sporné, že dňa 18.11.1998 žalobca a žalovaný uzatvorili k zmluve Dodatok č. 1 na dodávku materiálu

a prác, ktoré nie sú súčasťou zmluvy zo dňa 20.10.1998 s predmetom plnenia - Polyfunkčný objekt,
Slávičie údolie, Zdravotechnika a plyn, časť 1. Strany si v dodatku dojednali, že rozsah dodávok a prác
bude zaznamenaný v montážnom denníku, ktorý bude odsúhlasený stavbyvedúcim p. Š., investorom
S.. T. O. a dodávateľom max. každý tretí deň. Nebolo sporné, že dňa 18.12.1998 žalobca a žalovanýpodpísali Odovzdávací a preberací protokol. Sporným v konaní bol nárok žalobcu, ktorý žiadal, aby súd
žalovanému uložil povinnosť odstrániť vady diela na stavbe špecifikované v žalobnom petite. Žalovaný
namietal, že dielo bolo vykonané riadne a včas a všetky práce a dodávky boli vykonané v súlade so

zmluvou, dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté dňa 18.12.1998. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca
si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a nároky z vadného plnenia neuplatnil v zmluvne dojednanej 18-
mesačnej záručnej dobe, ktorá plynula odo dňa spustenia zriadenia, teda od 21.12.1998.

8. Súd prvej inštancie zo žalovaným predloženého Protokolu o vykurovacej skúške mal preukázané, že

vo vzťahu k predmetu plnenia Zmluvy o dielo boli zariadenia uvedené do prevádzky dňa 21.12.1998,
záručná doba začala plynúť dňa 21.12.1998 a uplynula dňa 21.06.2000. Žalobca vady oznámil
zhotoviteľovi v rámci odovzdávacieho a preberacieho konania dňa 18.12.1998 s určením lehoty na ich
odstránenie do 21.12.1998, teda ich namietal pred začatím plynutia záručnej lehoty a hneď, ako ich
pri preberaní diela zistil. Preto sa primárne zaoberal otázkou, či bola preukázaná existencia žalobcom
vytýkaných vád diela dňa 18.12.1998, keďže tieto boli žalovanému oznámené včas a teda, či došlo k

ich odstráneniu.

9. Vo vzťahu k žalobcom oznámenej vade diela dňa 18.12.1998 spočívajúcej v nedodaní úpravne
vody do kotolne (vada oznámená v Odovzdávacom a preberacom protokole) súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca existenciu uvedenej vady diela preukázal. Z Technickej správy ústredného

kúrenia pre akciu Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín Slávičie údolie, Bratislava vypracovanej
v októbri 1998 Y. R. mal za preukázané, že súčasťou projektu kotolne bola aj úpravňa vody EARTH
RESOURCES systém ERWSK 25 W s predfiltrom. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 10.5.2006 mal
za preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na dodanie úpravne vody do kotolne. Z listu S.. J. N. A..
adresovaného žalobcovi zo dňa 24.1.2005 vyplynulo, že žalovaný nedodal úpravňu vody. Skutočnosť,

že nebolo inštalované zariadenie na úpravu vody vyplýva aj zo Stanoviska odborníka pre VTZ -
výhradné tlakové zariadenia a plynové zariadenia zo dňa 20.01.2005. V znaleckom posudku č. 31/2020
znalec konštatoval, že žalovaný nedodal úpravňu vody vrátane jej montáže, čo znalec zistil pri osobnej
obhliadke kotolne dňa 15.11.2016. Žalovaný namietal, že boli vykonané všetky práce a dodávky, vrátane
úpravne vody a odvolával sa na dodací list č. 98/00085 zo dňa 16.11.1998, čestné vyhlásenie p. O. A.

zo dňa 31.08.2020, ktorý uviedol, že dielo bolo odovzdané aj s elektromagnetickou úpravňou EZV 50 a
výsluch svedka A. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/363/2001. Súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní preukázal ním namietanú vadu diela spočívajúcu v nedodaní
úpravne vody do kotolne, tento záver mal preukázaný z Odovzdávacieho a preberacieho protokolu
zo dňa 18.12.1998, z listu žalobcu zo dňa 10.5.2006, z listu S.. N. zo dňa 24.1.2005, zo stanoviska

odborníka pre VTZ zo dňa 20.01.2005 a zo znaleckého posudku č. 31/2020. Obrana žalovaného podľa
názoru súdu neobstojí, nakoľko dodací list č. 98/0005 bol žalovaným vystavený dňa 16.11.1998 pred
odovzdávacímapreberacímkonanímdňa18.12.1998,naktoromdošlokreklamáciitejtovadyžalobcom,
teda samotná okolnosť, že žalovaný uviedol dodanie úpravne vody v dodacom liste neznamená, že
túto aj skutočne dodal. Dodanie úpravne vody po výzve žalobcu zo dňa 18.12.1998 nevyplýva ani z

potvrdenia zo dňa 11.1.1999 podpísaného S.. O.. Súd prvej inštancie tak žalovanému uložil povinnosť
odstrániť vadu diela na danej stavbe, a to dodať a namontovať úpravňu vody EZV 50 pre kotolňu a
predložiť doklad o jej namontovaní.

10. V prípade žalobcom oznámenej vady diela dňa 18.12.1998 spočívajúcej v nepredložení Revíznej

správy plynového zariadenia súd prvej inštancie uviedol, že z Odovzdávacieho a preberacieho protokolu
zo dňa 18.12.1998 mal za preukázané, že dňa 11.01.1999 prevzal zástupca investora S.. T. O. od
žalovaného Protokol o tlakovej skúške kotolne, Správu o odbornej skúške plynového zariadenia a
Osvedčenie o akosti kompletnosti výrobku 2x, pričom tento dňa 14.10.2015 uznal za vlastný svoj popis
na uvedenej listine. V Dodatku č. 1 zo dňa 18.11.1998 si zmluvné strany dohodli, že rozsah dodávok a

prác bude odsúhlasovaný aj investorom S.. T. O.. Vada diela spočívajúca v chýbajúcej Revíznej správe
tlakového zariadenia nevyplýva ani zo Stanoviska odborníka pre VTZ zo dňa 20.1.2005. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu vady diela spočívajúcej v nedoložení
revíznej správy plynového zariadenia, resp. nepreukázal, že táto vada nebola žalovaným odstránená
dňa11.1.1999.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žežalobcasadomáhalodstráneniaajďalšíchváddiela,

a to predloženia viacerých dokladov, písomných potvrdení, protokolov a osvedčení. Súd prvej inštancie
mal zo zápisu zo dňa 11.1.1999 preukázané, že žalovaný investorovi odovzdal aj zápis o tlakovej skúške
kotla a osvedčenie o akosti kompletnosti výrobku. Listom zo dňa 10.5.2006 žalobca žalovaného vyzval
na ukončenie prác a predloženie dokladov potrebných ku kolaudačnému rozhodnutiu, v liste uviedol, žežalovaný neuskutočnil na potrubí prevádzkové a dilatačné skúšky a nezabezpečil doplňovanie kotolne
upravenou vodou predfiltrom, nedodal práce a materiál podľa Cenovej ponuky zo dňa 18.10.1998, a to
úpravňu vody EZV 50, radiátory Korad, neuskutočnil tlakové a topné skúšky, nedodal revízne správy,

odborné skúšky, osvedčenia, certifikáty, pasporty, protokoly, atesty, záručné listy, zápisy atď. Vo vzťahu
k uvedeným vadám skúmal, či si žalobca uvedené vady uplatnil v dojednanej záručnej lehote. Súd
prvej inštancie mal preukázané spustenie zariadenia do prevádzky na základe Protokolu o vykurovacej
skúške (pre prvé zakúrenie) dňa 21.12.1998, zmluvne dojednaná 18-mesačná záručná lehota uplynula
dňa 21.6.2000, preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že uvedené vady uplatnil u žalovaného

v dohodnutej záručnej lehote v zmysle § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Žalovaný ako
zhotoviteľ v konaní vzniesol námietku premlčania nárokov z vád v zmysle § 562 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na to, že nebolo žalobcom preukázané, že zostávajúce vady diela reklamoval včas, súd prvej
inštancie žalobcovi právo z uvedených vád nepriznal.

11. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že žalovaný vykonal dielo v zmysle Zmluvy o dielo zo

dňa 20.10.1998 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 18.11.1998, dielo dňa 18.12.1998 odovzdal a žalobca
prevzal s vadami, ktoré žalobca riadne a včas notifikoval v Odovzdávacom a preberacom protokole
zo dňa 18.12.1998, spolu s určením lehoty na ich odstránenie. Žalobca v konaní preukázal existenciu
vady diela spočívajúcu v nedodaní úpravne vody EZV 50 pre kotolňu, preto uložil žalovanému povinnosť
odstrániť túto vadu diela, t. j. dodať a namontovať úpravňu vody EZV 50 pre kotolňu a predložiť doklad

o jej namontovaní. Vo vzťahu k druhej včas reklamovanej vade spočívajúcej v nedodaní revíznej správy
plynového zariadenia, táto bola žalovaným odstránená dňa 11.01.1999 a v prípade ostatných vád tieto
neboli notifikované včas, preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že žalobca si žalobou uplatňoval, aby súd uložil žalovanému
povinnosť odstrániť celkovo 15 vád diela, žalobca bol úspešný v jednej namietanej vade diela a v
zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie preto náhradu trov konania pomerne rozdelil,
keď úspech žalovaného v konaní súd vyčíslil na 93,33% a úspech žalobcu na 6,67%, čistý úspech
žalovaného voči žalobcovi tak predstavoval 86,66%.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietal nesprávne právne posúdenie veci
z dôvodu, že plnenie uložené súdom nie je možné vykonať a táto povinnosť zanikla. Žalovaný v
odvolaní zopakoval skutkové tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a má za to, že
žalobca existenciu vady diela - dodávky a montáže úpravne vody EZV 50 nepreukázal, keďže podľa

Odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 18.12.1998 mala byť vada odstránená do 21.12.1998,
úpravňa vody bola dodaná dňa 21.11.1998, čo bolo preukázané výsluchom svedka A. a o čom svedčí
podpis S.. S. Š.. Žalobca v záručnej dobe nereklamoval vady diela a s S.. S. Š. sa nestretol počas
kolaudácie dňa 11.1.1999, preto všetky ostávajúce doklady odovzdal S.. T. O., ktorý bol investorom
stavby. Všetky tieto skutočnosti boli preukázané aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV a

vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb 363/01-96, ktorý potvrdil Krajský súd v
Bratislave, v konaní sa riešili vady diela a aj záruka. Žalovaný ďalej namieta záver súdu prvej inštancie,
že vadu neodstránil v zmysle výzvy objednávateľa, keďže svedectvá staré 20 a 6 rokov nemožno použiť
v spore.

14. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že s poukazom na § 575 Občianskeho zákonníka sa plnenie,
ktoré mu bolo uložené súdom prvej inštancie, stalo nemožným. Predmetná stavba Polyfunkčný objekt
Slávičie údolie, objekt 01, č. 4131 zmenila majiteľa, od roku 2016 vlastní uvedený objekt spoločnosť
K.S.I. spol. s r.o., prevádzka potravín bola zrušená a časti stavby rozobraté. Zo stavby ostal iba
holý skelet nosných častí bez možnosti prístupu do objektu. Žalovaný túto skutočnosť uvádzal pred

súdom prvej inštancie už dňa 8.6.2021, vrátane predloženia fotodokumentácie stavby. Ku dňu 8.10.2021
mení stavba znovu vlastníka, o čom svedčí plomba na liste vlastníctva na základe V-31765/2021-
kúpna zmluva. Stavba má iný charakter, zariadenie je demontované, rozobraté steny, technológia a
vykurovanie nie sú, len holý skelet. Budova má od r. 2016 iného vlastníka a ku dňu 08.10.2021 bola
vyznačená opäť plomba na liste vlastníctva. Žalovaný preto namieta, že plnenie uložené súdom nie je

možné vykonať a takáto povinnosť preto zanikla podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd vyzval žalobcu dňa 21.5.2024, aby sa s ohľadom na obsah odvolania žalovanéhovyjadril, či na žalobe v časti, ktorá ostala predmetom konania, trvá. Žalobca v odpovedi zo dňa
21.05.2024 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, k obsahu odvolania žalovaného sa
nevyjadril.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne

záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie zistil, že žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie uviedol v rámci procesnej obrany skutkové tvrdenia, že stavba Polyfunkčný
objekt Slávičie údolie č. súp. 4131 neexistuje, na mieste stavby je holý skelet a tiež, že stavba zmenila

majiteľa a aktuálne (pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) je na príslušnom liste vlastníctva opätovne
plomba na základe V-31765/2021 a namietal, že žalobou požadované plnenie sa stalo nemožným, k
týmto skutkovým tvrdeniam predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy, a to fotodokumentáciu stavby
a listy vlastníctva. Súd prvej inštancie predložené listiny doručoval žalobcovi, žalobca ostal pasívny a
k žalovaným predloženým listinným dôkazom sa nevyjadril. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný

uplatnil tieto prostriedky procesnej obrany riadne v konaní pred súdom prvej inštancie, teda nejde o
tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP) a súd prvej inštancie sa jeho procesnou
obranou nezaoberal. Odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo súdom prvej inštancie použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, a to najmä § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a príp. § 577 ods. 3, §

575 ods. 3 veta prvá, § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka. V súlade s § 382 CSP v záujme predísť tzv.
prekvapivému rozhodnutiu odvolací súd vyzval dňa 08.08.2024 strany sporu, aby sa k možnej aplikácii
všeobecne záväzných predpisov upravujúcich dodatočnú nemožnosť plnenia vyjadrili v lehote 15 dní.

19. Žalovaný doručil k výzve odvolacieho súdu svoje vyjadrenie zo dňa 28.08.2024, žalobu žiadal

zamietnuť, obsahom jeho podania však nebolo vyjadrenie k otázkam vymedzeným odvolacím súdom
(žalovaný v podaní uviedol, že so žalobcom ako fyzickou osobou nemal žiaden právny vzťah, obchodný
vzťah mal so živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Ivan Šimčík-YVING, ktorý ukončil
podnikateľskú činnosť k 12.01.2000, uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko žalobný návrh
bol podaný 19.06.2006).

20. Žalobca sa v lehote určenej odvolacím súdom k výzve nevyjadril, cestou právneho zástupcu doručil
až dňa 01.10.2024 podanie označené ako „Právna argumentácia žalobcu“. Žalobca v podaní upriamil
pozornosť odvolacieho súdu na tzv. Rosenbergovu normovú teóriu resp. teóriu analýzy noriem, ktorá
znie: „Strana, ktorej procesný návrh by nemohol mať úspech bez použitia určitej právnej normy, nesie

bremeno tvrdenia dôkazného bremena ohľadne toho, že všetky znaky skutkovej podstaty tejto normy sú
naplnené“. Žalobca uvádza, že z dikcií ustanovení z výzvy súdu vyplýva záver, že je to práve žalovaný,
ktorý vyvodzoval priaznivé právne následky v prípade preukázania skutkových predpokladov pre neho
priaznivých právnych noriem. Pre žalobcu (zrejme malo ísť o žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) by
bolo priaznivým právnym následkom, ak by preukázal, že plnenie sa stalo nemožným, resp. čiastočne

nemožným a rovnako to platí aj v prípade oznámenia o nemožnosti plnenia veriteľovi (žalobcovi)
bez zbytočného odkladu. Žalovaný podľa žalobcu počas konania vo vzťahu k právnym normám
uvádzaným vo výzve dôkazné bremeno neuniesol, rovnako ako vo vzťahu k § 352 ods. 4 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník. Dodatočná nemožnosť
plnenia predstavuje podľa žalobcu faktickú nemožnosť poskytnúť plnenie z objektívnych dôvodov, ktorá

je univerzálna a znemožňuje plnenie absolútne a pre každého v postavení dlžníka. V danej situácii
úpravňa vody EZV 50, ktorú je v zmysle prvostupňového súdneho rozhodnutia žalovaný povinný dodať
a namontovať, je stále na trhu dostupná a nie je potrebné alternatívne plnenie prostredníctvom veci
rovnakého druhu. Principiálnou podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter, čo
však neplatí v danom prípade, čo správne posúdil aj súd prvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku

uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela vo výroku I. Podľa žalobcu by použitie ustanovenia
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na vyššie uvedené predstavovalo nesprávne právne
posúdenie veci tým, že na zistený skutkový stav by sa aplikovala nesprávna právna norma. Uvedené
podľa žalobcu platí aj pre aplikáciu § 575 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka (upravujúcejnemožnosť časti plnenia). V danom prípade nemožno brať do úvahy fakt, že súd prvej inštancie rozhodol
„iba“ o čiastočnom úspechu žalobcu v spore, keďže zvyšnej časti nebolo možné vyhovieť z dôvodu
vznesenia námietky premlčania žalovaným. Z bodu 70. rozsudku je podľa žalobcu zrejmé, že čiastočný

(ne)úspech žalobcu nespočíva v nemožnosti časti plnenia, ale vo vznesení námietky premlčania, keďže
súd prvej inštancie v danom prípade nemal za preukázané, že by žalobca vo vzťahu k zvyšnej časti
deklarovaného nároku preukázal včasnú reklamáciu. K prípadnej aplikácii § 577 ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalobca uvádza, že sám žalovaný v bode 4.1 odvolania uvádza, že na nemožnosť plnenia
poukázal až na pojednávaní dňa 08.06.2021, teda takmer 25 rokov po tom, ako mal dielo zhotoviť.

Účelom notifikačnej povinnosti dlžníka je včasná informovanosť veriteľa, aby mohol následne zvoliť
príslušný postup. Podľa žalobcu však zároveň platí, že žalovaný by musel preukázať, že plnenie sa stalo
nemožným, čo počas konania nepreukázal.

21.Kstanoviskužalovanéhozodňa28.08.2024žalobcauviedol,žesažalovanýnevyjadrilkpotenciálnej
aplikáciížiadnejzprávnychnoriemuvedenýchvovýzvesúdu,namietallenprocesnúsubjektivitužalobcu

a premlčanie nároku priznaného súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného, že so žalobcom nemal
žiaden obchodný vzťah, keďže zmluvu o dielo s ním uzatvoril ako so živnostníkom, ktorého oprávnenie
na výkon živnostenského oprávnenia zaniklo pred podaním žalobného návrhu, sú irelevantné, táto
skutočnosť nemá žiaden vplyv na spôsobilosť byť účastníkom konania. Uplatnenie námietky premlčania
žalovaným po takmer dvadsiatich rokoch odo dňa podania žalobného návrhu nie je v súlade so zásadou

koncentrácie konania a v rozpore § 366 CSP, nakoľko v prípade tejto hmotnoprávnej námietky ako
prostriedku procesnej obrany nie sú splnené podmienky na aplikovanie novôt v odvolacom konaní.

22. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací

súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

24. Podľa § 384 ods. 2 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

25. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

26. Podľa 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

28. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť

aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

29. Podľa § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne
povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy
odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia

zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká
záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia
dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

30. Podľa § 576 Občianskeho zákonníka, ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení

stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je
spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.31. Podľa § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo
sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

32. Podľa § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
dotknuté.

33. Podľa § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho

možno splniť pomocou inej osoby.

34. Podľa § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď
právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená,
dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo
dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

35. Podľa § 352 ods. 3 Obchodného zákonníka, veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia,
ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia
zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne

čiastkového plnenia.

36. Podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka, nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

37. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec s nariadením pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP, nakoľko mal s poukazom na § 384 ods. 1, ods. 2 CSP za to, že je potrebné
zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých žalovaným, ktoré nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich žalovaný súdu prvej inštancie
predložil. Odvolací súd na pojednávaní dňa 05.11.2024 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu
listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a sú

obsahom spisu, najmä zmluvou o dielo, vrátane jej dodatku č. 1 a príloh, Odovzdávacím a preberacím
protokolom zo dňa 18.12.1998, znaleckým posudkom č. 31/2020 a fotografiami na č. l. 462 až 465.
Zároveň s poukazom na § 185 ods. 2 CSP vykonal dôkaz, ktorý vyplýva z verejného registra, a to
evidencie nehnuteľností a ich vlastníkov z portálu ESKN, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre
obec Bratislava - Staré mesto, k. ú. T. R. a výpisom z listu č. XXXX pre obec Bratislava - Staré mesto, k.

ú. T. R., nakoľko údaje katastra nehnuteľností nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán o existencii stavby
na adrese Slávičie údolie 4131 sú v rozpore so skutočnosťou.

40. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní podľa § 384 ods. 1, ods. 2 CSP, oboznámení sa s obsahom
spisu, odvolaním žalovaného a prednesmi právnych zástupcov sporových strán na nariadenom

pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
v napadnutom výroku I. potrebné zmeniť.

41. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v konaní nebolo sporné, že žalobca ako
objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ dňa 20.10.1998 uzatvorili Zmluvu o dielo, ku ktorej uzatvorili

dňa 18.11.1998 Dodatok č. 1, predmetom ktorej bola dodávka prác a materiálu na stavbe „Polyfunkčný
objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie 4131, Bratislava“ podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej v októbri 1998. Žalobca sa podanou žalobou domáhal povinnosti odstrániť
vady diela na stavbe „Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie
4131 Bratislava. Výrokom II súd prvej inštancie zamietol žalobu v častiach, ktorými sa domáhal

uloženia povinnosti žalovanému predložiť revíznu správu plynového zariadenia, projekt skutočného
vyhotovenia (pre kotolňu, ÚK, plyn, voda, kanalizáciu), montážny denník, zápis o tlakovej skúške
odberného zariadenia, osvedčenie o akosti a kompletnosti výrobku pre kotle „Protherm KLO 50“,
potvrdené montáže listy a záručné listy, správu o prvej úradnej skúške tlakovej nádoby stabilnej -expanzomatu, pasport tlakovej expanznej nádoby, protokol o nastavení poistných ventilov umiestnených
v systéme vykurovania, doklad o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky plynového zariadenia
pred uvedením do prevádzky - rozvodov vrátane dvoch kotlov KLO 50, certifikáty na teplovodné liatinové

kotle, regulátory, poistné ventily, čerpadlá, úpravňu vody, izolačný systém potrubia, nátery, radiátory a
armatúry, umývadlá a vodovodné batérie, atesty a hutné osvedčenia na zvarovaný kov, rúry a kolená,
návod na obsluhu kotlov a doklad o zaškolení obsluhy kotolne montážnou organizáciou. Voči tejto časti
rozhodnutia nebolo podané odvolanie, preto ide o právoplatne rozsúdenú vec.

42. Predmetom odvolacieho konania daného rozsahom odvolania (§ 379 CSP) tak ostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela na stavbe „Polyfunkčný
objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie 4131, Bratislava“, a to dodať
a namontovať úpravňu vody EZV 50 pre kotolňu a predložiť doklad o jej namontovaní. Predmetom
odvolacieho prieskumu daného dôvodmi odvolania uplatnenými žalovaným (§ 380 ods. 1 CSP) boli
dve námietky, a to: námietka nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný vadu (dodávky

a montáže úpravne vody EZV 50) neodstránil v zmysle výzvy objednávateľa a námietka nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu, že plnenie uložené súdom nie je možné
vykonať a táto povinnosť zanikla, nakoľko stavba Polyfunkčný objekt Slávičie údolie, objekt 01, č. 4131
zmenila majiteľa, od roku 2016 vlastní uvedený objekt spoločnosť K.S.I. spol. s r.o., prevádzka potravín
bolazrušenáačastistavbyrozobraté,zostavbyostalibaholýskeletnosnýchčastíbezmožnostiprístupu

do objektu.

43. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca existenciu vady diela - dodávky a montáže úpravne vody EZV
50 do kotolne nepreukázal, keďže podľa Odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 18.12.1998
mala byť vada odstránená do 21.12.1998, úpravňa vody bola dodaná dňa 21.11.1998, čo malo byť

preukázané výsluchom svedka A. a má o tom svedčiť podpis S.. S. Š.Q., žalobca v záručnej dobe
nereklamoval vady diela a s IV.. S. Š. sa nestretol počas kolaudácie dňa 11.1.1999, preto všetky
ostávajúce doklady odovzdal Ing. T. O. (investorovi stavby), odvolací súd nesprávnosť záveru súdu
prvej inštancie nevzhliadol. Námietka žalovaného, že žalobca túto vadu v záručnej dobe nereklamoval,
je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď uplatnenie vady vyplýva z časti odovzdávacieho a

preberacieho protokolu „Pripomienky k Odovzdávaciemu a preberaciemu protokolu“, kde žalobca
uviedol, že treba doplniť Revíznu správu plynového zariadenia v lehote do 21.12.1998 a Úpravňu
vody do kotolne v lehote do 21.12.1998, teda vada bola objednávateľom uplatnená, žalobcom bol
uplatnený aj konkrétny nárok (vyhotovenie chýbajúcej časti diela) a bola dojednaná lehota na jej
odstránenie. Z rukopisu potvrdenia zo dňa 11.01.1999 vyplýva prevzatie dokladov S.. T. O. (investorom

stavby), a to zápisu o tlakovej skúške kotolne, správy o odbornej skúške plynového zariadenia a 2x
osvedčenia o akosti a kompletnosti výrobku, nevyplýva z neho odovzdanie a prevzatie diela - dodávky a
montáže úpravne vody EZV 50 do kotolne. Skutkové tvrdenie žalovaného, že úpravňa vody EZV 50 do
kotolne bola žalovaným dodaná a namontovaná, nevyplýva ani z vykonaného znaleckého dokazovania.
Žalovaný teda v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že vytknutú

vadu odstránil.

44. Napriek tomuto záveru však odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku zániku
povinnosti v časti záväzku zo zmluvy o dielo, a to povinnosti odstrániť vady diela na stavbe „Polyfunkčný
objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie 4131, Bratislava“, v časti dodania

a namontovania úpravne vody EZV 50 pre kotolňu a predloženia dokladu o jej namontovaní, uloženej
súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia. Žalovaný
namietal, že stavba Polyfunkčný objekt Slávičie údolie, objekt 01, č. 4131 zmenila majiteľa, prevádzka
potravín bola zrušená, časti stavby rozobraté, zariadenie je demontované, technológia a vykurovanie
nie sú, zo stavby ostal iba holý skelet nosných častí, bez možnosti prístupu do objektu a stavba má

iný charakter. Žalovaný ďalej namietal, že túto skutočnosť uvádzal pred súdom prvej inštancie už dňa
8.6.2021, vrátane predloženia fotodokumentácie stavby.

45. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní k
podstatnej skutkovej a právnej otázke nastolenej žalovaným, a to otázke nemožnosti plnenia z dôvodu

zániku stavby, ktorej súčasťou bolo ním zhotovené dielo, na ktorom mu súd prvej inštancie uložil
povinnosť odstrániť vady vo výroku I. a k otázke prevodu vlastníctva stavby, ktorej súčasťou bolo ním
zhotovené dielo, nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca sa nevyjadril ku skutkovým tvrdeniam žalovaného,
že stavba predajne potravín, Slávičie údolie č. súp. 4131, Bratislava zanikla a v čase rozhodovaniasúdu prvej inštancie neexistuje, je z nej len skelet. Žalobca sa nevyjadril ani k listinným dôkazom,
ktorými žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenia preukazoval (fotodokumentácia, list
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T. R.). Odvolací súd tiež konštatuje, že k žalovaným tvrdenému skutkovému

stavu neobsahuje žiadne vyjadrenie ani podanie žalobcu zo dňa 01.10.2024 a na pojednávaní
nariadenom odvolacím súdom dňa 05.11.2024 ku skutkovému stavu na jednej strane uviedol, že
stavba stojí a súčasne uviedol, že „skelet je práve preto skeletom, lebo to zodpovedá prístupu rôznych
dodávateľov, medzi ktorými je aj žalovaný“. Žalobca nevedel uviesť, či sa rozostavaná stavba evidovaná
na liste vlastníctva č. XXXX, aktuálne zhotovuje podľa pôvodného projektu.

46. Odvolací súd k obsahu vyjadrení žalobcu v konaní o odvolaní žalovaného dodáva, že žalobca zjavne
nesprávne chápe inštitút zániku záväzku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia. V podaní zo dňa
01.10.2024 síce správne uvádza, že dodatočná nemožnosť plnenia predstavuje faktickú nemožnosť
poskytnúť plnenie z objektívnych dôvodov, ktorá je univerzálna a znemožňuje plnenie absolútne a pre
každého v postavení dlžníka, avšak záver, že žalovaný nepreukázal nemožnosť plnenia dôvodiac, že

úpravňa vody EZV 50 je stále na trhu dostupná a nie je potrebné alternatívne plnenie prostredníctvom
veci rovnakého druhu, je nesprávny. Púha dostupnosť komponentov na zhotovenie diela na trhu
neznamená, že plnenie zo zmluvy o dielo sa nestalo dodatočne nemožným. Nebolo v konaní sporné,
že dojednaným záväzkom medzi stranami, bol záväzok zhotoviť dielo zo zmluvy o dielo, predmetom
záväzku žalovaného nebolo dodanie tovaru. Záväzok dodávky a montáže úpravne vody do kotolne,

ktorá sa po kolaudácii v roku 1999 nachádzala v stavbe polyfunkčného objektu Slávičie údolie súp. 4131
ako je súčasť, sa rozhodne demontážou zariadenia kotolne a zánikom stavby súp. č. 4131 na parc. č.
XXXX/X k.ú. T. R. stal záväzkom, pri ktorom nastala dodatočná nemožnosť plnenia.

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že dodatočná nemožnosť plnenia je jedným z dôvodov zániku záväzku.

So vznikom dodatočnej nemožnosti plnenia sa spája zánik povinnosti dlžníka plniť (§ 575 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Právnym dôsledkom dodatočnej nemožnosti plnenia je zánik záväzku ex lege.
Dôkazné bremeno, že záväzok zanikol v dôsledku nemožnosti plnenia, znáša vždy dlžník, teda žalovaný
(§ 352 ods. 4 Obchodného zákonníka). Ak žalovaný preukáže, že jeho záväzok zanikol pre dodatočnú
nemožnosť plnenia, súd musí reflektovať zistený skutkový stav, v opačnom prípade rozhodnutie nebude

vykonateľné. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá
spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Nesplnením
notifikačnej povinnosti vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia dlžníkom veriteľovi vzniká právo domáhať
sa iných nárokov (náhrady škody), nie samotného plnenia, pri ktorom dodatočná nemožnosť plnenia
nastala. Základná právna úprava nemožnosti plnenia sa nachádza v Občianskom zákonníku (§ 575

až 577) a ustanovenia § 352 až § 354 Obchodného zákonníka túto úpravu len dopĺňajú. V oboch
prípadoch ide o úpravu dodatočnej nemožnosti plnenia, t.j. nemožnosti plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku, a záväzok v jej dôsledku je trvale nesplniteľný (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Z hľadiska zániku záväzku je rozhodujúca iba objektívna nemožnosť plnenia, teda taká nemožnosť,
keď splniť záväzok je všeobecne nemožné a záväzok by namiesto dlžníka nemohol splniť nikto. Ak sa

nemožnosť plnenia viaže na osobu dlžníka v tom zmysle, že plniť nemôže len on (napr. preto, lebo je
insolventný), ale iný na jeho mieste by plniť mohol, ide o subjektívnu nemožnosť plnenia. V takomto
prípade záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť. Ustanovenie § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vymedzuje pojem nemožnosť plnenia negatívne tým, že exemplifikatívne vypočítava, kedy plnenie nie
je nemožné. V zmysle tohto ustanovenia sa za nemožné plnenie nepovažuje plnenie, ak ho možno

uskutočniť - za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, až po dojednanom čase. Na toto ustanovenie
nadväzuje § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka a dopĺňa ho tak, že aj v prípade, keď záväzok možno
splniť len pomocou inej osoby, nemožno ho považovať za nesplniteľný. Ak teda nastane subjektívna
nemožnosť plnenia, dlžník má povinnosť zabezpečiť plnenie pomocou inej osoby. To znamená, že ak
existuje možnosť splnenia pomocou tretej osoby, táto skutočnosť bráni vzniku nemožnosti plnenia.

48. Z listinných dôkazov predložených žalovaným, a to z fotografií objektu vyhotovených v roku 2002
a v auguste 2020 je zjavné, že už v mesiaci august 2020 bola stavba „Polyfunkčný objekt, Slávičie
údolie 4131, obj. 1“ holým skeletom, v ktorom sa nenachádza kotolňa, do ktorej by mala byť žalovanému
uložená povinnosť dodať namontovať úpravňu vody na základe Zmluvy o dielo zo dňa 14.05.1998

v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.11.1998, ktoré bolo žalovaným odovzdané žalobcovi Preberacím
a odovzdávacím protokolom z 18.12.1998. Zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe aj z
projektovej dokumentácie vyplýva, že predmet plnenia mal byť žalovaným zhotovený v polyfunkčnom
objekte Slávičie údolie 4131, obj.1, išlo o stavbu Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičieúdolie, Bratislava. Z listinných dôkazov predložených stranami v konaní pred súdom prvej inštancie
vyplýva, že stavba polyfunkčného objektu by sa mala nachádzať na parcele č. XXXX/X, k. ú. T. R.. Zo
znaleckého posudku č. 31/2020 zo dňa 11.3.2020 vypracovaného Slovenskou technickou univerzitou

v Bratislave vyplýva, že znalec robil ohliadku objektu v roku 2016, teda závery znalcov vo vzťahu k
odvolacím námietkam sú bez významu (z odpovede znalcov na otázku č. 5 vyplýva, že celkové dielo
možno považovať za riadne dokončené a odovzdané, čo zjavne nekorešponduje so skutkovým stavom
podľa predloženej fotodokumentácie). Odvolací súd po vyhodnotení listinných dôkazov predložených
žalovaným (fotodokumentácia stavby z r. 2002 a z r. 2020) preto s poukazom na § 185 ods. 2 CSP

vykonal dokazovanie verejným registrom nehnuteľností, a to lustráciou údajov stavby č. súpisné 4131,
keď skutkové tvrdenia strán o existencii takejto stavby (hoc aj ako skeletu) na parcele č. XXXX/X v k.
ú. T. R. sa javili v rozpore so skutočnosťou a zistil, že súpisné číslo stavby 4131 bolo pridelené stavbe
bytového domu na ul. Grosslingova 38-40 v Bratislave, a to bytovému domu na parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, k.
ú.T.R..Zverejnéhoregistra nehnuteľnostívyplýva,ženalistevlastníctvač.XXXXpreokresBratislavaI,

obec Bratislava - Staré Mesto, k. ú. T. R. postavená na parcele č. XXXX/X nie je evidovaná žiadna stavba
so súpisným číslom 4131, ale rozostavaná stavba bez súpisného čísla (ktorá sa nachádza súčasne aj
na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX). Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ teda
na parcele č. XXXX/X v k. ú. T. R. sa nachádza úplne iná stavba (rozostavaná stavba bez súp. čísla)
a súp. č. 4131 už bolo pridelené inej stavbe zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, že pôvodná stavba

polyfunkčného objektu na parc. č. XXXX/X, v ktorej sa malo zhotoviť dielo rekonštrukcia a dostavba
predajne potravín, nepochybne zanikla a žalovaný (ale aj ktorákoľvek tretia osoba) nemá objektívne
možnosť splniť záväzok zo zmluvy o dielo a žalovaný nemožnosť plnenia preukázal.

49. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia

žalovaného uplatnené v rámci procesnej obrany, že stavba predajne potravín, Slávičie údolie č.
súp. 4131, Bratislava zanikla a ani pred súdom prvej inštancie neuviedol vlastné skutkové tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). K žalovaným predloženým listinným
dôkazom sa nevyjadril a obsah listín nespochybnil. Súd prvej inštancie mal preto tieto skutkové tvrdenia
žalovaného posúdiť ako nesporné. Súd prvej inštancie sa ale obranou žalovaného nezaoberal a ani

neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadne dôvody, pre ktoré na uvedené skutkové
tvrdenia žalovaného a dôkazy predložené žalovaným na ich preukázanie neprihliadal.

50. Rovnako žalobca úplne neprávne chápe inštitút dodatočnej nemožnosti časti plnenia
(§ 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktorú podľa neho nemožno aplikovať na posudzovaný skutkový

stav z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol „iba“ o čiastočnom úspechu žalobcu v spore, keďže
zvyšnej časti nebolo možné vyhovieť z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným. Podľa
žalobcu je z bodu 70. rozsudku zrejmé, že čiastočný (ne)úspech žalobcu nespočíva v nemožnosti
časti plnenia, ale vo vznesení námietky premlčania, keďže súd prvej inštancie v danom prípade nemal
za preukázané, že by žalobca vo vzťahu k zvyšnej časti deklarovaného nároku preukázal včasnú

reklamáciu. Ustanovenie § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje prípady čiastočnej nemožnosti
plnenia, keď záväzok zanikne len v tej časti, ktorú postihuje nemožnosť, nezaniká celý záväzok ex lege
(veta prvá, časť pred bodkočiarkou). Nakoľko záväzok žalovaného z prevažnej časti zanikol splnením
(ako to vyplýva z Odovzdávacieho a preberacieho protokolu, odvolací súd ako nesplniteľnú tak posúdil
len časť záväzku, ktorá je predmetom konania, a to záväzok žalovaného dodať a namontovať úpravňu

vody EZV 50 pre kotolňu a predložiť doklad o jej namontovaní.

51. Žalovaný ďalej namietal, že stavba Polyfunkčný objekt Slávičie údolie, objekt 01, č. 4131 zmenila
majiteľa, už od roku 2016 vlastní uvedený objekt spoločnosť K.S.I. spol. s r.o., prevádzka potravín bola
zrušená, časti stavby rozobraté a do objektu nie je prístup. Ani k tejto procesnej obrane sa žalobca

nevyjadril, pričom žalobca nesprávne v podaní zo dňa 01.10.2024 uvádza, že žalovaný namieta jeho
procesnú subjektivitu. Odvolací súd má z lustrácie katastra nehnuteľnosti preukázané, že uvedená
stavba je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava I. obec Bratislava - Staré Mesto, k. ú. T.
R., pričom vlastníkom tejto rozostavanej stavby je SU living, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra,
IČO: 40 374 893, teda iná osoba než osoba pôvodného investora (HOZA s.r.o.). Odvolací súd uvádza,

že zmluva o dielo je charakterom scudzovacia zmluva (odovzdaním a prevzatím dochádza k prechodu
vlastníctva a nebezpečenstva škody na veci), dodaná kotolňa sa spracovaním stala súčasťou stavby, tak
ako bola kolaudovaná v r. 1999. Ak žalobca nie je vlastníkom veci, do ktorej má žalovaný vykonať zásah
a nie je ním ani pôvodný vlastník (investor), netvrdil a nepreukázal, že má v čase rozhodovania taképrávo k veci, ktoré mu umožňuje ju sprístupniť žalovanému za účelom splnenia uloženej povinnosti (aj
nemožnosť plnenia nevyvrátil § 150, 151). Aj z tohto dôvodu je potrebné dospieť k záveru, že žalovaný
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že dodanie a namontovanie úpravne vody do kotolne na stavbe

„Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie 4131, Bratislava“ nie
je objektívne možné, z dôvodu zániku stavby zanikol aj jeho záväzok, nakoľko plnenie je v tejto časti
nemožné.

52. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že veriteľ i v prípade, ak by nastala dodatočná nemožnosť

plnenia, má k dispozícii procesné nástroje právnej ochrany, napr. možnosť uplatniť nároky eventuálne.
Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. odstránenie vád v
prejednávanej veci), a ak by toto plnenie nebolo možné, návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu
(prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho
petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností
opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne,

naopak, ak rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje (viď. napr. NS SR, sp.
zn. 4 Cdo 113/2010 alebo sp. zn. 3 Cdo 347/2009 NS SR). Žalobca však v konaní uplatnil výlučne
nárok na odstránenie vád, na procesnú obranu žalovaného v priebehu konania meritórne ani procesne
nereagoval (k meritu obrany sa nevyjadril a ani nenavrhol zmenu žaloby), preto odvolací súd viazaný
žalobným návrhom posudzoval možnosť prisúdiť len taký nárok, ktorý bol predmetom žaloby ku dňu

vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

53. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu
pre rozhodnutie o odvolaní a doplnení dokazovania ako je odôvodnené vyššie, z vysvetlených dôvodov
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. S poukazom na ustanovenie § 389 CSP,

umožňujúce zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie iba z dôvodov uvedených v tomto ustanovení,
ktoré neboli v posudzovanej veci splnené, potom podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku I. sám podľa
§ 390 CSP zmenil tak, že žalobu aj v napadnutom výroku zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

58. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
zmysle § 255 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. O úspech

žalovaného vo veci ide vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Z dôvodu zmeny rozhodnutia
súdu prvej inštancie v merite veci v neprospech žalobcu potom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok III.
o nároku na náhradu trov konania tak, že podľa zásady úspechu plne úspešnému žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

60. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.