Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: TOMEGAS SK, s.r.o., so sídlom Palárikova 48, 022 01 Čadca, IČO:
36 410 811, právne zastúpený: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05
NováBystrica,IČO:36416525,protižalovanému:ÚstrednýinšpektorátSlovenskejobchodnejinšpekcie
so sídlom v Bratislave, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0148/99/2022 zo dňa 29. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Za účelom prešetrenia Podnetu na vykonanie kontroly č. P-636/2020 od spoločnosti PROBUGAS,
a.s., so sídlom Nám. 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 47 695 421 (ďalej len „Podnet“), doručenom
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre

2 ZA-32S/18/2022

Žilinský kraj (ďalej len „orgán verejnej správny prvého stupňa“) dňa 09.09.2020, vykonali inšpektori
orgánu verejnej správny dňa 24.03.2021 kontrolu na adrese prevádzky: Čerpacia stanica Benzinol, ul.
Bysterecká 2200, Dolný Kubín a na adrese prevádzkarne: predaj fliaš propán - bután pri Potravinách
„Pisarčíková“, Oravské Veselé 142, pričom o kontrolách spísali inšpekčné záznamy a zároveň uložili

opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov v znení
účinnom od 19.02.2021 do 30.12.2021. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi
podaním zo dňa 08.02.2022 oznámil, že za účelom preverenia dodržiavania ustanovení zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom od 01.01.2021 do 31.03.2022 (ďalej len „zákon o
energetike“) u neho vykonajú inšpektori orgánu verejnej správy prvého stupňa kontrolu dňa 18.02.2022.
O kontrole vykonanej dňa 18.02.2022 spísali inšpektori orgánu verejnej správy inšpekčný záznam, v

ktorom zaznamenali priebeh a zistenia z kontroly, pričom konštatovali porušenie ustanovení zákona o
energetike spoločnosťou žalobcu, keďže zistili plnenie skvapalneného plynného uhľovodíka do cudzích
tlakových nádob bez písomného súhlasu ich vlastníka. Taktiež došlo k porušeniu zákona, keď niektoré
zdokumentované tlakové nádoby boli bez obchodného mena alebo ochrannej známky a adresy výrobcu,na ktorej ho možno kontaktovať. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa Oznámením o začatí
správneho konania č. k. EN/0003/05/2022 zo dňa 21.03.2022 oznámil začatie správneho konania podľa
§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok),

ďalej len „Správneho poriadku“ pre porušenie ust. § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike, za ktoré
zodpovedá žalobca. Zároveň bol žalobca poučený o svojom práve, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k
dôvodom konania, prípadne doplnil dokazovanie. Dňa 31.03.2022 bolo orgánu verejnej správy prvého
stupňa doručené podanie žalobcu, ktorým sa vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania. Výzvou
zodňa31.03.2022požiadalorgánverejnejsprávyprvéhostupňažalobcu,abypredložilpísomnésúhlasy

vlastníkov tlakových nádob Probugas, Kralupol, Flaga, Primagas a Vitogas, aktuálne ku dňu kontroly,
plniť skvapalnený plynný uhľovodík do ich tlakových nádob zo strany spoločnosti žalobcu. Žalobca v
reakcii uviedol, že výzve nie je možné vyhovieť, pričom práve orgán verejnej správy má v správnom
konaní zistiť skutočný stav veci, podľa zásady materiálnej pravdy. Následne orgán verejnej správy zaslal
ostatným subjektom (vlastníkom tlakových nádob) výzvy s tým, aby sa vyjadrili, či spoločnosti žalobcu
udelili písomný súhlas na plnenie ich tlakových nádob. Žiadna z dopytovaných spoločností neudelila

spoločnosti žalobcu písomný súhlas na plnenie tlakových nádob v zmysle ust. § 85 ods. 2 písm. c)
zákona o energetike.

Prvostupňové rozhodnutie
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. EN/003/05/2022 zo dňa 16.05.2022 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že účastníkovi konania: TOMEGAS SK, s.r.o. sídlo Palárikova
2773, 022 01 Čadca, prevádzkareň: kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania, dátum vykonania
kontroly: dňa 18.02.2022 (na základe Oznámenia o vykonaní kontroly zo dňa 08.02.2022, doručeného
účastníkovi konania do jeho elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk dňa 09.02.2022 na
základe elektronickej

3 ZA-32S/18/2022

doručenky) IČO: 36 410 811, pre porušenie povinnosti prevádzkovateľa zariadení na plnenie tlakových
nádob v zmysle § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike: plniť skvapalnený plynný uhľovodík do cudzích

tlakových nádob len s písomným súhlasom ich vlastníka, keď kontrolou, vykonanou s účastníkom
konania=prevádzkovateľom zariadení na plnenie tlakových nádob: TOMEGAS SK, s.r.o., sídlom
Palárikova 2773, 022 01 Čadca, dňa 18.02.2022 v sídle účastníka konania (na základe Oznámenia o
vykonaníkontrolyzodňa08.02.2022,doručenéhoúčastníkovikonaniadojehoelektronickejschránkyna
portáli www.slovensko.sk dňa 09.02.2022 na základe elektronickej doručenky), so spísaným protokolom

zo dňa 18.02.2022, vo veci prešetrenia Podnetu P-636/2020, zistené, že účastník konania plnil
skvapalnenýplynnýuhľovodíkdocudzíchtlakovýchnádobFlagaaPROBUGASbezpísomnéhosúhlasu
ich vlastníkov, tieto tlakové nádoby opatril vlastnou zabezpečovacou plombou TOMEGAS a dodal ich:
podnikateľskému subjektu: BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., sídlo: Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava
(faktúrou č. 2120111553 zo dňa 02.03.2021 a dodacím listom č. 2021-0239414 zo dňa 25.02.2021 a

faktúrou č. 2120112057 zo dňa 18.3.2021 a dodacím listom č. 2021-0240459 zo dňa 10.03.2021), keď sa
dňa 21.03.2021 v prevádzkarni: Čerpacia stanica Benzinol, ul. Bysterecká 2200, Dolný Kubín v ponuke
„klietke“ nachádzali: 3ks tlakovej nádoby (tyrkysovej farby naplnené propán-butánom) s hmotnosťou
po 10kg s označením Flaga, 1ks tlakovej nádoby (tmavomodrej farby naplnenej propán-butánom)
s hmotnosťou 10kg s označením PROBUGAS (na regulátore uzatvárajúcom a otvárajúcom tlakovú

nádobu) a podnikateľskému subjektu: Darina Pisarčíková, miesto podnikania: 029 62 Oravské Veselé
142 (faktúrou č. 2120111982 zo dňa 17.03.2021 a dodacím listom č. 2021-0240942 zo dňa 17.03.2021
a faktúrou č. 2120112222 zo dňa 24.03.2021 a dodacím listom č. 2021-0241517 zo dňa 24.03.2021),
keď sa dňa 24.03.2021 v prevádzkarni: Predaj Fliaš propán-bután pri Potravinách „Pisarčíková“,
Oravské Veselé 142, v ponuke v „klietke“ nachádzali: 1ks tlakovej nádoby (tyrkysovej farby naplnenej

propán-butánom) s hmotnosťou 10kg s označením Flaga, 1ks tlakovej nádoby (tmavomodrej farby
naplnenejpropán-butánom)shmotnosťou10kgsoznačenímPROBUGAS(naregulátoreuzatvárajúcom
a otvárajúcom tlakovú nádobu) uložil podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona o energetike (v znení
účinnom v čase vykonanej kontroly u žalobcu – pozn. správneho súdu) účastníkovi konania pokutu vo
výške 28 000 eur, slovom dvadsaťosemtisíc eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 30 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty príkazom na úhradu na účet: vedený v
Štátnej pokladnici, č.ú.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS-00030522.3. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, zhrnul skutkový stav veci pričom
zdôraznil, že zistený skutkový stav nebol žalobcom spochybnený. Pri zistení porušenia ust. § 85 ods. 2
písm. c) zákona o energetike a aplikujúc ust. § 91 ods. 4 zákona o energetike uložil žalobcovi pokutu

podľa ust. § 91 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona o energetike. V závere rozhodnutia orgán verejnej
správy prvého stupňa uviedol, že pri stanovení pokuty nebolo prihliadnuté na ust. § 91 ods. 3 zákona
o energetike. Uviedol, že pokutu uložil v spodnej hranici zákonnej sadzby, pričom výšku uloženej
pokuty považoval za primeranú, a to vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ktorá zodpovedala
zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

4 ZA-32S/18/2022

Druhostupňové rozhodnutie
4. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. SK/0148/99/2022 zo dňa 29.09.2022, ktorým odvolanie účastníka konania – žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. V úvode odôvodnenia zopakoval priebeh administratívneho konania, zistenia orgánu verejnej správy
prvého stupňa a do troch bodov zhrnul odvolanie žalobcu, ktoré spočívalo v namietaní uplynutia
prekluzívnej zákonnej lehoty pre vydanie rozhodnutia, nepreukázaní vlastníctva tlakových nádob cudzou
osobou a namietaní spôsobu určenia a výšky uloženej pokuty za porušenie zákona o energetike.

6. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s námietkami účastníka
konania mal za to, že účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy,
ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní
nespochybnili uloženie sankcie zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a neboli tak dôvodom

na zmenu alebo na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

7. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike „Konanie o uložení pokuty možno
začať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia alebo úrad zistili porušenie povinností, najneskôr do
piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.“ Z uvedenej právnej vety podľa žalovaného

vyplýva, že zákonodarca ustanovil inšpekcii subjektívnu lehotu pre začatie administratívneho konania o
uložení pokuty do jedného roka, keď inšpekcia porušenie povinnosti zistila a objektívnu lehotu do piatich
rokov, keď k porušeniu povinnosti došlo. Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom účastníka konania,
že došlo k preklúzii subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, keď zákonodarca moment subjektívnej
jednoročnej lehoty na začatie administratívneho konania o uložení pokuty viaže na moment zistenia

porušenia zákonnej povinnosti.

8. Ohľadom plnenia skvapalneného uhľovodíka do cudzích nádob bez povolenia vlastníka a k tvrdeniu
žalobcu, že orgán verejnej správy nepreukázal opak, žalovaný uviedol, že v Protokole z vykonanej
kontroly zo dňa 18.02.2022 ako aj zo zadokumentovaných zistení pri kontrolách zo dňa 24.03.2021 bolo

nespochybniteľným spôsobom zachytené plnenie skvapalneného plynného uhľovodíka do kovových
prenosných tlakových nádob spoločností Flaga spol. s r. o. (tyrkysová fľaša s nápisom Flaga) a
PROBUGAS, a. s. (fľaša tmavomodrej farby s nápisom PROBUGAS), pričom tieto boli naplnené a
označené štítkom a červenou plombou spoločnosti TOMEGAS SK, s. r. o.. Orgán verejnej správy
prvého stupňa podľa žalovaného dospel následne k správnemu záveru, že vlastníkmi fliaš sú vyššie

uvedené spoločnosti a žalobca nepreukázal písomné súhlasy uvedených spoločností k naplneniu
fliaš tekutým uhľovodíkom. Orgán verejnej správy taktiež kontaktoval dotknuté spoločnosti, pričom
spoločnosť Probugas, a.s. zaslala orgánu verejnej správy prvého stupňa Vyjadrenie a
5 ZA-32S/18/2022

čestné prehlásenie zo dňa 29.04.2022, v ktorom vyhlásila a potvrdila, že žalobcovi nikdy neudelila
písomný súhlas na plnenie tlakových nádob v ich vlastníctve.

9. K námietke účastníka konania, ktorou namietal závažnosť zisteného porušenia zákona žalovaný

dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2018 zo dňa 22.05.2019, ktorý
konanie spoločnosti TOMEGAS SK, s.r.o za rovnaké porušenie povinnosti sám označil za zvlášť
závažné, keď možné následky porušenia povinnosti mohli zasiahnuť zdravie ľudí a ich majetok, s tým,
že všeobecný záujem na ochrane zdravia ľudí patrí k prioritným záujmom, na ochrane ktorého mázáujem celá spoločnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že výška pokuty závisí od rozhodnutia orgánu verejnej
správy aplikujúceho príslušné ustanovenia zákona. V danom prípade mal žalovaný za to, že orgán
verejnej správy uložil pokutu zodpovedajúcu závažnosti, spôsobu, času trvania a možným následkom

protiprávneho konania, táto je dostatočne odôvodnená, a preto nevidel dôvod na jej zmenu. Skutkový
stav, v dôsledku ktorého bola pokuta uložená, bol zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa
spoľahlivo zistený, žalobca nepredložil dokumenty, ktoré by spochybňovali zistenia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a ani dokumenty, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobcu.

10. Ohľadom správnej úvahy orgánu verejnej správy žalovaný uviedol, že v rámci nej sa snažil prihliadať
na všetky okolnosti prípadu aj pri udeľovaní pokuty tak, ako tomu bolo aj v prípade tohto účastníka
konania. Zároveň dodal, že na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej
sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu.
Z uvedeného dôvodu žalovaný predpokladal, že v minulosti uložená pokuta nenaplnila svoj účel,
keďže sa účastník konania opakovane dopustil rovnakého porušenia. Uviedol, že primeranosť sankcie

nadväzuje na naplnenie zásady proporcionality a spravodlivosti, pričom pri jej stanovení boli zohľadnené
ako všeobecné, tak i konkrétne okolnosti prípadu. Výška pokuty, ktorá nie je voči účastníkovi konania
žiadnym osobitným spôsobom nastavená, bola podľa žalovaného primeraná a zohľadňujúca všetky
zákonné kritériá pre jej určenie, ďalej množstvo tlakových nádob, cenu za dodané plnenia, ale najmä
vyššie uvedená skutočnosť, že u účastníka konania bolo zistené rovnaké protiprávne konanie aj v

minulosti, za čo bol postihovaný rozhodnutím č. EN/0164/05/2015 zo dňa 12.08.2015 (jednalo sa o 12ks
tlakových nádob), o ktorom rozhodoval žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. SK/0678/99/2015
zo dňa 29.03.2016 so znížením uloženej sankcie z 26 000 eur na 15 000 eur s nadobudnutím
právoplatnosti dňa 05.04.2016 (dotknuté rozhodnutie bolo napadnuté žalobou na Krajskom súde v
Žiline, ktorý žalobu rozsudkom č. k. 30S/56/2016-107 z 20.03.2018 ako nedôvodnú zamietol, a následne

rozhodoval o kasačnej sťažnosti proti tomuto právoplatnému rozsudku krajského súdu Najvyšší súd
SR rozsudkom sp. zn.. l0Asan/18/2018 zo dňa 22.05.2019, ktorý kasačnú sťažnosť proti žalovanému
správnemu orgánu zamietol), čoho by si mal byť účastník konania vedomý. Postih uložený účastníkovi
konania v minulosti ho mal odradiť od opakovaného budúceho protiprávneho konania, no na základe
súčasného zistenia mal žalovaný za to, že táto funkcia sankcie nebola naplnená, a preto bol nútený

uložiť postih vo výške, ktorá je uvedená vo výroku napadnutého rozhodnutia. V závere odôvodnenia
ohľadom výšky pokuty žalovaný uviedol, že pri jej určení prihliadol aj na to, že účastník konania
6 ZA-32S/18/2022

preukázateľne porušil povinnosť prevádzkovateľa zariadení na plnenie tlakových nádob tým, že plnil
skvapalnený plynný uhľovodík do cudzích tlakových nádob bez písomného súhlasu ich vlastníka.
Nebezpečnosť takéhoto konania videl žalovaný v tom, že vlastník, ako odborník, zaručuje, aby ním
predávané fľaše s plynom netrpeli nedostatkami technického charakteru (resp. že ich plnila, či na
plnenie dozerala odborne spôsobilá osoba podľa platných noriem), a ktoré by znamenali prípadné

nebezpečenstvo ich používania a objektívne nesie za ich stav zodpovednosť, keďže za technický stav
fliaš zodpovedá ich vlastník. K závažnosti konania účastníka konania opätovne poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2018 zo dňa 22.05.2019.

11. Ďalej uviedol, že protiprávny stav, ktorého sa účastník konania dopustil, bol zistený v čase kontroly.

Žalovaný uviedol, že do úvahy tiež vzal tú skutočnosť, že účastník konania už bol v minulosti za rovnaké
porušenie sankcionovaný, pričom protiprávny stav bol zistený v čase kontroly. Pri zvažovaní výšky
pokuty a jej následnom určení orgán verejnej správy okrem zákonných predpokladov uvedených v
ustanovení § 91 ods. 4 zákona o energetike, prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej
preventívna a represívna funkcia pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo

vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho možným následkom, nevyhnutne teda musí v sebe
obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť
stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení.

Správna žaloba – žalobné body

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č.
162/2021 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), alternatívne žalobca navrhol, aby súdrozhodol podľa § 198 SSP a žalobcovi podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v spojení s ust. § 85 ods. 2
písm. c) zákona o energetike uložil peňažnú pokutu vo výške 17 000 eur.

13. V prvom rade žalobca namietal uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty orgánu verejnej správy
na uloženie pokuty za porušenie ustanovení zákona o energetike. Mal za to, že kontrola začala na
základe Podnetu podaného zrejme už v roku 2020, a preto tvrdil, že momentom, kedy orgán verejnej
správy obdrží podnet pre možné porušenie povinnosti je povinný konať proaktívne a vykonať kontrolu
bezodkladne po ňom. Podľa žalobcu tak prekluzívna subjektívna lehota uplynula niekedy v roku 2021,

rok po obdržaní podnetu. Poukázal na judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR – R 19/2013, pričom poukázal na právnu vetu v ňom uvedenú: Rozhodujúcou
skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt, je
skutočnosť, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona. Táto sa podľa žalobcu vzťahuje aj na
normu,podľaktorejzačalorgánverejnejsprávytotokonanie,pričomlehotapodľaust.§91ods.5zákona
o energetike sa teda vždy odvíja od momentu, kedy sa orgán verejnej správy

7 ZA-32S/18/2022

dozvedel o (možnom) porušení zákona, preto okrem iného (princíp právnej istoty) už vtedy má možnosť
už aj zistiť či overiť reálne porušenie, a nie s kontrolou či preverovaním vyčkávať roky, kým vykoná

kontrolu. Takýto postup orgánu a jeho nečinnosť, je podľa žalobcu v rozpore nielen s praxou, ale
i právnou istotou ako základným princípom právneho štátu. Postup orgánov v rozpore s účelom a
podstatou judikátu bol podľa žalobcu ústavne neudržateľný. V závere tejto žalobnej námietky žalobca
pripustil, že uvedený judikát sa týkal ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktorý uvádza inú
formuláciu plynutia prekluzívnej lehoty, než zákon o energetike.

14. Ďalej žalobca namietal nepreukázanie vlastníctva nádob cudzou osobou práve orgánom verejnej
správy. Mal za to, že orgán verejnej správy bol povinný v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku
zistiť úplný a skutočný skutkový stav veci. Žalobca namietal že orgán verejnej správy bol povinný
dokázať, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákona (čo sa nestalo), a že žalobca plnil nádoby

niekoho iného. Tvrdil, že žalobca nemal povinnosť v administratívnom konaní preukázať dôkazy o
svojom legitímnom konaní (svojej nevine) a o tom, že neplnil cudzie nádoby. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že hodnoverným spôsobom nepreukázal nadobudnutie cudzích fliaš, že nepreukázal
písomné súhlasy s ich plnením, a že orgán verejnej správy získal stanovisko spoločnosti Flaga, spol.
s r.o. a PROBUGAS, a.s. o tom, že žalobcovi neposkytli súhlas na plnenie ich fliaš. Namietal, že

zistenia orgánu verejnej správy nevypovedajú vôbec nič o vlastníctve hnuteľných vecí v pravom slova
zmysle. Nesúhlasil s postupom orgánu verejnej správy, ktorý nevyzval uvedené spoločnosti k tomu,
aby preukázali svoje vlastníctvo k predmetným nádobám. Vzhľadom na uvedené žalobca namietal
diskriminačný postup orgánu verejnej správy, ale aj nedostatočné zisťovanie skutkového stavu a
nedostatok aplikácie zásady materiálnej pravdy.

15. Žalobca v správnej žalobe namietal neprimeranosť výšky pokuty a s tým súvisiacu nesprávnu
úvahu orgánu verejnej správy. Vyjadril nesúhlas s výškou udelenej pokuty, ktorá je podľa žalobcu
absolútne iracionálna, neprimeraná, neodôvodnená obsahom spisu a neakceptovateľná, vzhľadom na
posudzovaný stav a spôsob porušenia právnej normy, a aj pre diskriminačný a účelový postup orgánu

verejnej správy. V správnej žalobe žalobca odcitoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného týkajúce sa
výšky uloženej pokuty, pričom uviedol, že žalovaný až príliš často opakuje, v zhode s ust. § 91 ods. 4
zákona o energetike, že pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania
a možné následky porušenia povinností, no podľa žalobcu nesprávne hodnotil a stanovil, v čom tieto
okolnosti (závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia) mali spočívať, pričom jeho úvaha (ako

aj úvaha orgánu verejnej správy prvého stupňa) je do značnej miery nepreskúmateľná a najmä mimo
rámca správnej, racionálnej a spravodlivej úvahy.

16. Výšku uloženej pokuty 28 000 eur, žalobca považoval za absolútne neprimeranú, pretože keby
aj spoločnosť žalobcu mala niesť zodpovednosť za tvrdené konanie, bola s prihliadnutím na uvedené

zákonné zásady jej ukladania absolútne neprimeraná k tvrdenému porušeniu, a teda neopodstatnená.
Súčasne ju považoval za nepreskúmateľnú aj pre
8 ZA-32S/18/2022nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s námietkou aplikácie ust. § 91 ods. 3 zákona,
čo bola podstatná námietka vznesená účastníkom konania.

17. K závažnosti konania žalobca namietal, že sám je odborníkom a spoločnosť žalobcu má udelené
povolenie a oprávnenie k plneniu fliaš skvapalneným uhľovodíkom, teda je odborne spôsobilou osobou
podľa platných noriem, preto nebolo správne tvrdenie, že svojím konaním by práve žalobca – jeho
spoločnosť vydala fyzické osoby do nebezpečenstva ohrozenia zdravia či života, pretože sám pri plnení

tlakových nádob vie a musí posúdiť technický stav každej nádoby (uvádza sa aj na každej nádobe),
preverí sa vizuálne a špeciálne zariadenie preverí i najmenší únik plynu či netesnosť. Podľa žalobcu bolo
tak vylúčené, že by jeho spoločnosť vydávala kohokoľvek, vrátane spotrebiteľa, do nebezpečenstva,
takéto tvrdenie je nielen nesprávne a vylúčené, ale aj rýdzo hypotetické. Žiadne reálne či bezprostredné
nebezpečenstvo nehrozilo podľa žalobcu nehrozilo.

18. K spôsobu a času spáchania správneho deliktu žalobca uviedol, že v danej veci, vzhľadom na
množstvo plnených nádob a výšku ceny dodávaného plnenia pre odberateľa, sa jednalo o nepatrný
výnoszuvedenejčinnosti,pritomžalobcapovažovalzapotrebnézdôrazniť,žežiadnuinú„neoprávnenú“
činnosť v podnikaní v energetike na strane spoločnosti slovenská obchodná inšpekcia nezistila. Preto
uložená pokuta vzhľadom na zákonodarcom určené rozpätie jej možného uloženia sa podľa žalobcu

javí až ako účelová a diskriminačná. Spoločnosť žalobcu v rámci obalových kont v aktuálnom čase plní
priemerne mesačne cca 23 000 nádob, pričom orgán verejnej správy žalobcovi uložil pokutu vo výške
28 000 eur za to, že 6 z nich malo byť naplnených vraj bez súhlasu ich vlastníka. V tejto súvislosti dal
žalobca do pozornosti, že vo veci napr. spoločnosti Flaga, spol. s.r.o., ktorá zrejme podala podnet voči
spoločnosti žalobcu (teda vytýkala plnenie cudzích fliaš), podal dňa 11.07.2022 podnet žalovanému aj

žalobca vo vzťahu k danej spoločnosti, kde len za niekoľko dní žalobca zistil porušenie rovnakej normy
z ich strany, konkrétne táto plnila nádoby vo vlastníctve žalobcu.

19. Žalobca s ohľadom na podnet podaný (zrejme) spoločnosťou Flaga, spol. s r.o. navrhol, ako dôkaz
v súdnom konaní, aby správny súd vyzval žalovaného s ohľadom na zákon o slobodnom prístupe k

informáciám na uvedenie: „koľko pokút za porušenie § 85 ods. 2 písm. c) právoplatne udelili správne
orgány – inšpektoráty SOI, vrátane žalovaného správneho (ak vystupoval ako odvolací správny orgán)
spoločnostiam na trhu tlakových nádob v Slovenskej republike od roku 2015 ku dňu zaslania výzvy súdu
s uvedením – rozpisom počtu neoprávnene naplnených fliaš v tom ktorom prípade a výšky uloženej
pokuty?“ Podľa žalobcu len takýto dôkaz, určite známy z úradnej činnosti a evidencie orgánov verejnej

správy, môže poskytnúť objektívny dôkaz a obraz o primeranosti pokuty a postupov orgánu/orgánov
verejnej správy k rôznym subjektom (princíp právnej istoty). So získaním tohto dôkazu podľa žalobcu nie
súspojenéžiadneneprimeranénákladyatentodôkazpovažujezadôležitý.Pripustil,žedanéstanovisko
samozrejme môže žalovaný prezentovať priamo do vyjadrenia k žalobe.
9 ZA-32S/18/2022

20. V ďalšej časti správnej žaloby namietal, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s
argumentáciou žalobcu v súvislosti s počtom nádob – 6ks, pričom v minulosti mu za vyšší počet fliaš
(12ks) bola uložená pokuta v nižšej výške. Žalobca mal pocit, že sa orgán verejnej správy prvého stupňa

„pokúsil” použiť vyššiu sadzbu (de facto aplikovanie dvojnásobnej sadzby) a vyčkal, či sa bude žalobca
odvolávať. Tvrdil, že výška je však vzhľadom na už uvedené skutočnosti podľa žalobcu neprimeraná,
pretože sa nejednalo o závažné konanie, a to ani o spôsob či trvanie a ani následky. Podľa názoru
žalobcu, orgán verejnej správy mal, ak tak mienil, uložiť sankciu na hranici 15-17 000 eur, nie však
takmer dvakrát toľko. V tejto súvislsoti žalobca uviedol, že neprimeraný a diskriminačný postup orgánu

verejnej správy voči spoločnosti žalobcu, jeho ďalším prejavom je podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že
tento orgán verejnej správy prvého stupňa nielenže na základe podnetu z roku 2020 začal konať až
rok po jeho prijatí (bod A), ale uložil pokutu 28 000 eur rozhodnutím zo dňa 16.05.2022, pričom v tom
čase (16.05.2022) už ten istý orgán verejnej správy podľa žalobcu mienil začať iné správne konanie
pre naplnenie iných 7ks nádob, ktoré mal zistiť pri kontrole dňa 25.02.2022. Podľa žalobcu teda orgán

verejnej správy namiesto toho, aby konanie o porušení zákona o energetike tvrdením o naplnení cudzích
fliaš, spojil na spoločné konanie takýmto spôsobom potom zámerne množil konania s cieľom udeliť čo
najviac pokút i za banálne porušenia (v tomto prípade 6ks a v druhom, kde sa jedná o 1 kus nádoby,
ostatným žalobca preukázal právo na plnenie).21. V závere správnej žaloby nad rámec nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy ako celkov a
návrhu na ich zrušenie, súčasne a eventuálne žalobca navrhol, a to len pre prípad, že podľa správneho

súdu boli zistenia orgánov verejnej správy o možnosti uložiť pokutu správne a bolo preukázané
porušenia zákona o energetike, aby správny súd znížil, a to pre vybočenie zo zákonného rámca alebo
ak vybočenie nie je z dôvodu neprimeranosti, uložené pokutu na sumu vo výške 17 000 eur.

Vyjadrenie žalovaného

22. V úvode vyjadrenia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom poukázal na
správnosť záverov tak prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného a navhol správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

23. K žalobnej námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na začatie konania zopakoval svoju argumentáciu
z administratívneho konania, pričom bližšie uviedol, že Podnet P-636/2020 obsahoval len podozrenie

na porušenie zákona, no k zisteniam, či došlo ku konkrétnemu porušeniu zákonnej povinnosti alebo nie,
dospel orgán verejnej správy až kontrolou. Čo sa týka judikátu, na ktorý žalobca poukazoval, žalovaný
uviedol, že právne vety uvedené v tomto judikáte nedokazujú, že by v danom prípade došlo k uplynutiu
prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia. V prípade žalobcu bola kontrola u kontrolovaných subjektov
BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. a Darina Pisarčíková dňa 24.03.2021, o čom boli spísané inšpekčné

záznamy a následne bola dňa 18.02.2022 vykonaná kontrola u žalobcu, pričom
10 ZA-32S/18/2022

následne bolo doručením o začatí správneho konania žalobcovi dňa 22.03.2022 začaté správne

konanie.

24. K námietke žalobcu týkajúcej sa preukazovania vlastníctva nádob žalovaný uviedol, že žalobca
žiadnym spôsobom (napr. kúpnymi zmluvami alebo inými titulmi) nepreukázal nadobudnutie vlastníctva
k tlakovým nádobám, ktoré boli predmetom tohto správneho konania, a z toho dôvodu orgán verejnej

správy prvého stupňa správne určil, že žalobca plnil do cudzích nádob. Orgán verejnej správy prvého
stupňa dospel podľa názoru žalovaného následne k správnemu záveru, že vlastníkmi fliaš sú spoločnosti
Flaga, spol. s r.o. a PROBUGAS, a.s. a žalobca nepreukázal písomné súhlasy uvedených spoločností
k naplneniu fliaš tekutým uhľovodíkom. Orgán verejnej správy prvého stupňa taktiež kontaktoval
dotknuté spoločnosti, pričom spoločnosť PROBUGAS, a.s. zaslala správnemu orgánu Vyjadrenie a

čestné prehlásenie zo dňa 29.04.2022, v ktorom vyhlasuje a potvrdzuje, že žalobcovi nikdy neudelila
písomný súhlas na plnenie tlakových nádob v ich vlastníctve. Rovnako spoločnosť Flaga spol. s r.o.
zaslala Vyjadrenie sa k žiadosti zo dňa 28.04.2022, v ktorom uvádza, že vo veci údajného poskytnutia
písomného súhlasu spoločnosťou Flaga spol. s r.o. ako vlastníka tlakových nádob uvádza, že takýto
súhlas nikdy neposkytla ani žalobcovi rovnako ako ho neposkytla žiadnemu inému subjektu v Slovenskej

republike, a preto podľa žalovaného žalobca svojim konaním porušil § 85 ods. 2 písm. c) zákona
o energetike. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
30S/56/2016 zo dňa 20.03.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.05.2019, pričom citoval: „Vlastnícke právo k hnuteľnej veci (v danom prípade k fľaši, v ktorej bol
obsiahnutý tekutý uhľovodík) vzniká vytvorením danej fľaše. K prevodu vlastníckeho práva k fľaši by

bol, podľa názoru správneho súdu, nevyhnutný jednoznačný prejav vôle vlastníka fľaše svoje vlastnícke
právo k fľaši previesť na iný subjekt (rôznymi 4 právnymi titulmi; zámennou zmluvou, kúpnou zmluvou
atď.). Z vyjadrení dotknutých spoločností, rovnako ako aj z dôvodu, že podnet podala práve dotknutá
spoločnosť PROBUGAS, a. s nepochybne plynie, že dotknuté spoločnosti nikdy neprejavili vôľu, ktorá
by smerovala k prevodu vlastníckeho práva k fľaši(am).“

25. K námietke žalobcu, ktorou spochybnil závažnosť zisteného porušenia zákona, a tiež neprimeranosť
prvej pokuty vo výške 15.000 eur, žalovaný uviedol, že toto protiprávne konanie považuje za závažné,
pričom dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Asan/18/2018 zo dňa 22.05.2019,
ktorý konanie spoločnosti TOMEGAS SK, s.r.o. (žalobcu) za rovnaké porušenie povinnosti sám označil

za zvlášť závažné, „keď možné následky porušenia povinnosti mohli zasiahnuť zdravie ľudí a ich
majetok, s tým, že všeobecný záujem na ochrane zdravia ľudí patrí k prioritným záujmom, na ochrane
ktorého má záujem celá spoločnosť“. Žalovaný uviedol, že práve záujem na ochrane zdravia ľudí a
ich majetku bol jedným z rozhodujúcich dôvodov na uloženie pokuty vo výške 28 000 eur. Žalovanýtiež uviedol, že výška pokuty závisí od rozhodnutia orgánu verejnej správy aplikujúceho príslušné
ustanovenia zákona a bolo teda vecou orgánu verejnej správy, v akej výške uloží pokutu, avšak
za podmienky, že svoju správnu úvahu odôvodní právne relevantným spôsobom a oprie o zákonom

stanovené kritériá pre určenie výšky sankcie. V
11 ZA-32S/18/2022

danom prípade mal žalovaný za to, že orgán verejnej správy uložil pokutu zodpovedajúcu závažnosti,

spôsobu, času trvania a možným následkom protiprávneho konania, táto je dostatočne odôvodnená, a
preto nebol dôvod na jej zmenu.

26. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že sa zameral aj na tú skutočnosť, či môže byť orgánom
verejnej správy uložená pokuta pre žalobcu likvidačná. Konkrétne žalovaný uviedol, že na internetovej
stránke www.registeruz.sk je uvedená účtovná závierka žalobcu za rok 2021, kde je uvedený výsledok

hospodárenia za účtovné obdobie za rok 2021 po zdanení vo výške 138.304 eur, a považoval za
potrebné poukázať aj výnosy z hospodárskej činnosti žalobcu za rok 2021 vo výške 13.098.822 eur.
Zároveň žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že výška pokuty je voči nemu osobitne nastavená, nakoľko
v danej veci boli zohľadnené všetky zákonné kritériá pre určenie výšky uloženej pokuty.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)
27. Žalobca zdôraznil, že Najvyšší súd SR jasne uviedol vo zverejnenom záväznom stanovisku (judikát,
na ktorý poukazoval žalobca v správnej žalobe – pozn. správneho súdu), že už momentom dozvedenia
sa o porušení zákona (tzn. z podnetu) má orgán verejnej správy povinnosť vykonať kontrolu, k čomu
žalovaný uviedol, že táto plynie až od vykonania kontroly, čo je zjavne v rozpore s daným rozhodnutím

a jeho účelom.

28. Ďalej uviedol, že skutočnosti a právne názory prezentované žalovaným nemajú relevanciu k tomu, že
to boli právne orgán verejnej správy a žalovaný, ktoré mali preukázať vlastníctvo nádob inými osobami
(tzn. nestačí len ich vyhlásenie, že žalobcovi súhlas na plnenie neudelili). Žiadny právny predpis podľa

žalobcu nestanovuje, že vlastníctvo sa preukazuje nápisom a farbou tlakovej nádoby. Podľa žalobcu
takýmto spôsobom spoločnostiam stačí prefarbiť nádoby iných osôb a označiť ich svojim logom a boli
by automaticky považovaní za vlastníkov. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s tým, z akého
dôvoduorgánverejnejsprávyprvéhostupňapritejistejnormeodžalobcužiadalpreukázanievlastníctva,
no od iných osôb, ktorým mať žalobca porušiť ich práva, to nežiadal.

29. Vo vyjadrení žalobca ďalej poukázal na nové skutočnosti ohľadom nezákonného postupu orgánov
verejnej správy. Mal za to, že orgány verejnej správy postupujú osobitne voči žalobcovi, nakoľko dňa
14.12.2022,tedaccamesiacpopodanížaloby(25.11.2022),resp.dvamesiacepoprávoplatnomudelení
pokuty vo výške 28 000 eur (14.10.2022) pre naplnenie 6ks nádob, čo je predmetom tohto konania,

orgán verejnej správy prvého stupňa – Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline
pre Žilinský kraj, uložil spoločnosti žalobcu ďalšiu pokutu za iné porušenie – konkrétne za naplnenie
jedinej jednej tlakovej nádoby (čo sa malo stať ešte dňa 16.02.2022) rozhodnutím č. EN/0073/05/2022
zo dňa 14.12.2022 vo výške priam neuveriteľných a neprijateľných 29 000 eur.

30. Následne žalobca citoval rozsiahle pasáže z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia orgánu
verejnej správy v inej veci žalobcu, v zmysle ktorého považoval postup
12 ZA-32S/18/2022

orgánov verejnej správy voči žalobcovi za diskriminačný až šikanózny. Ďalej žalobca vo vyjadrení
uvádzal argumenty, ktorými porovnával výšku uloženej pokuty v prejednávanom spore s výškou uloženej
pokuty orgánom verejnej správy v inom administratívnom konaní žalobcu, ktorý však nie je predmetom
preskúmanavej veci.

31. Vzhľadom na pretrvávajúci názor žalobcu o nesprávnej úvahe orgánu verejnej správy čo sa týka
výšky uloženej pokuty, žalobca v závere vyjadrenia upravil petit správnej žaloby ohľadom navrhovanej
sankčnej moderácie na sumu 4 000 eur.Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)
32. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný zotrval na dôvodoch zákonnosti prvostupňového rozhodnutia,
akoajnapadnutéhorozhodnutiažalovaného,pričomzopakovalsvojuargumentáciuprezentovanúpočas

administratívneho konania a zotrval i na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa
19.01.2023.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
33. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V
dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/18/2022
vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/18/2022.

34. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 09.10.2024. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej správnej žalobe a obsahu
podaných vyjadrení, pričom v žalobe vymedzil 3 základné dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutia za
nezákonné a nesprávne, a ktoré v rámci prednesu na pojednávaní rozsiahlo argumentačne rozviedol a
doplnil. Zároveň predniesol návrh na doplnenie dokazovania listinami, ktorých súčasťou boli aj ilustračné

obrázky, pričom toto dokazovanie žalobca odôvodnil súvisom s námietkami žalobcu o neprimeranej
výškeuloženejpokuty.Poverenázástupkyňažalovanéhouviedla,žežalovanýsavplnejmierepridržiava
vyjadrenia k správnej žalobe a navrhla zamietnutie správnej žaloby žalobcu, pričom v rámci prednesu
sa vyjadrila k žalobným námietkam žalobcu. Následne správny súd pristúpil k vykonaniu dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými právnym zástupcom žalobcu. V závere pojednávania právny zástupca

uviedol,žezopatrnostipredkladáinávrhnavykonaniedôkazu,atoabysisprávnysúdprípadnevyžiadal
a pripojil rozhodnutia Inšpektorátu Bratislava, a aby sa oboznámil so skutkovými dôvodmi, v súvislosti
s ktorými boli spoločnosti Flaga, spol. s r.o. uložené pokuty 8 000 eur a 18 000 eur. Pojednávanie dňa
09.10.2024 bolo následne odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 30.10.2024 o 12:30 hod.
postupom podľa § 116 SSP.

13 ZA-32S/18/2022

35. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

36. Podľa § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike v znení účinnom od 01.01.2021 do 31.03.2022,
prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob je povinný plniť skvapalnený plynný uhľovodík do
vlastných tlakových nádob alebo do cudzích tlakových nádob len s písomným súhlasom ich vlastníka.

37. Podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod. 3 zákona o energetike, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia

alebo inej osobe vo výške od 300 eur do 150 000 eur za porušenie povinností uložených v § 4, § 6 ods.
2 písm. d) až h), § 10, 11, 12, § 13 ods. 4, § 8 ods. 5 na podnikanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až h), §
19 ods. 1 až 5, § 28 ods. 2 písm. a) až h), r) až w), § 28 ods. 3 písm. b) až d), h), j) až o), v), y), § 28
ods. 4, § 31 ods. 2 písm. a) až e), j) až n), p) až s), w), z), § 31 ods. 3 písm. a) až c), j), k), n), p), § 31
ods. 4, § 33 ods. 1 až 8, § 49 ods. 6 písm. a), b), i), l), n), o), § 49 ods. 7 písm. b), d), f) až j), o), § 64

ods. 6 písm. a) až d), j) až l), o), § 64 ods. 7 písm. a), c), e) až g), j), l) až n), § 66, § 67 ods. 6 písm. a),
b), g), j), k), m) až o), § 67 ods. 8, § 84 ods. 3, § 85 ods. 2 a § 85 ods. 4.

38. Podľa § 91 ods. 4 zákona o energetike, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností.

39. Podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo
dňa, keď inšpekcia alebo úrad zistili porušenie povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinností došlo.40. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie
správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný

(§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich
obsahuahodnoteniazoznámychhľadískzávažnosti,zákonnostiapravdivosti.Správnysúdtedacelkom
samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej
správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu

verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže
doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho
súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na
úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu
14 ZA-32S/18/2022

vyváženosti delenia moci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou
súdnou musí byť základom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej
správy, vo vzťahu ku ktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené.
Inak povedané, nemôže ísť o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ

správny súd ustáli, že dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne
posúdenie veci, táto skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. e) SSP.

41. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou

právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto
jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

42. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávny výklad ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike orgánom

verejnej správy, nakoľko mal za to, že došlo k uplynutiu subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie
konania o uložení pokuty niekedy v roku 2021.

43. Súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú. V administratívnom spise sa nachádza Podnet
na vykonanie kontroly č. P-636/2020 doručený orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 09.09.2020

(podľa pečiatky – pozn. správneho súdu) od spoločnosti PROBUGAS, a.s.. Na základe tohto podnetu
orgán verejnej správy vykonal dňa 21.03.2021 kontrolu na adrese prevádzky Čerpacia stanica Benzinol,
ul. Bysterecká 2200, Dolný Kubín a na adrese prevádzkarne: predaj fliaš propán - bután pri Potravinách
„Pisarčíková“, Oravské Veselé 142, pričom o kontrolách spísal inšpekčný záznam a uložil opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.

z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov v znení účinnom od 19.02.2021
do 30.12.2021. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi podaním zo dňa 08.02.2022
oznámil, že za účelom preverenia dodržiavania ustanovení zákona o energetike u neho vykonajú
inšpektori orgánu verejnej správy prvého stupňa kontrolu dňa 18.02.2022. Správny súd má za to, že
až dňom vykonania kontroly u žalobcu, teda dňa 18.02.2022, inšpektori orgánu verejnej správy prvého

stupňa zistili porušenie povinností žalobcu v zmysle ust. § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike a
následne dňa 21.03.2022 oznámil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi začatie správneho
konania o uložení pokuty v zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktoré bolo žalobcovi doručené do
elektronickej schránky dňa 22.03.2022. Až dňom 18.02.2022 bolo skutkovo zistené porušenie, pričom

treba uviesť, že žalobca nebol sankcionovaný za to, čo bolo uvedené v Podnete, ale za porušenia
povinností, ktoré zistili inšpektori orgánu verejnej správy pri výkone kontroly.

44. Keďže v zmysle citovaného ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike v znení účinnom od 01.01.2021 do
31.03.2022 „konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa,

15 ZA-32S/18/2022keď inšpekcia alebo úrad zistili porušenie povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinností došlo“, správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom uplynutia
prekluzívnej subjektívnej lehoty, ktorej začiatok plynutia žalobca odvodzoval od podania Podnetu v

roku 2020. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, ktorý citované ust. § 91 ods. 5 zákona o
energetike vykladal v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22.06.2011 (R 19/2013). V uvedenom rozhodnutí bol riešený prípad uplynutia
subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty, ktorej začiatok plynutia správny orgán, resp. i Najvyšší súd
SR odvíjal od podania Podnetu. Na rozdiel od prejednávaného prípadu však rozhodujúcou skutočnosťou

pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt bola skutočnosť, kedy
sa správny orgán mal dozvedieť o porušení zákona. Správny súd uvádza, že hoci bola kontrola dňa
18.02.2022 vykonaná na základe Podnetu z roku 2020, orgán verejnej správy prvého stupňa začal
dňa 22.03.2022 konanie o uložení pokuty na základe vlastných zistení porušenia zákona o energetike.
Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že konanie o uložení pokuty žalobcovi začalo v jednoročnej
subjektívnej lehote v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike. Správny súd považuje za potrebné

uviesť, že na to, aby správny orgán mohol konštatovať porušenie povinnosti, musí posúdiť relevantné
podklady. Nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že dňom, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti,
je rovnaký deň, kedy bol správnemu orgánu doručený podnet. Záleží totiž od kvality podnetu, jeho
vierohodnosti, obsahu, zložitosti problematiky, na ktorú sa poukazuje, pod. Nevyhnutnou (minimálnou)
podmienkou na konštatovanie porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v

podnete, čo sa spravidla udeje vyžiadaním vyjadrenia toho, kto sa mal tvrdeného porušenia dopustiť.
Správny súd zároveň uvádza, že sa ex offo zaoberal aj uplynutím objektívnej lehoty, pričom správny súd
nezistil ani jej márne uplynutie.

45. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený (skutočný) skutkový stav v zmysle ust. § 32 Správneho

poriadku, keďže orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu nepreukázal, resp. nevyzval iné
spoločnosti, aby preukázali svoje vlastníctvo k predmetným nádobám. Tu správny súd uvádza, že v
zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku je orgán verejnej správy povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Hoci žalobca postup orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval

za diskriminačný, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy postupoval v súlade s uvedeným
ustanovením. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na základe výsledkov kontroly
dňa 18.02.2022 nemal orgán verejnej správy preukázané vlastníctvo žalobcu k naplneným tlakovým
nádobám, teda že si splnil svoju zákonnú povinnosť plniť skvapalnený plynný uhľovodík do vlastných
nádob v zmysle ust. § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike. Následne orgán verejnej správy

vyzval dňa 31.03.2022 žalobcu, aby predložil písomné súhlasy vlastníkov tlakových nádob Probugas,
Kralupol, Flaga, Primagas a Vitogaz (podľa nápisov a log uvedených na predmetných nádobách –
pozn. správneho súdu) aktuálnych ku dňu kontroly dňa 18.02.2022. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval
podaním zo dňa 04.04.2022 s tým, že je povinnosťou orgánu verejnej správy dokázať, že konaním
žalobcu došlo k porušeniu zákona. V nadväznosti na povinnosť ustanovenú v § 85 ods. 2 písm. c)

16 ZA-32S/18/2022

zákona o energetike bolo potrebné posúdiť, či bol žalobca vlastníkom fliaš alebo mal písomný súhlas ich
vlastníka. Preto následne orgán verejnej správy zaslal spoločnostiam Flaga, spol. s r.o., PROBUGAS,

a.s., KRALUPOL, s.r.o., VITOGAZ ČR, s.r.o. výzvy so žiadosťou o vyjadrenie a zaslanie dokladov,
ktoré by preukázali, či udelili písomný súhlas, resp. neudelili súhlas žalobcovi na plnenie tlakových
nádob patriacich spoločnosti, ktorá je ich vlastníkom. Ani jedna z dopytovaných spoločností, v rámci
reakcie na výzvu orgánu verejnej správy, neuviedla, že by žalobcovi udelila písomný súhlas na plnenie
tlakových nádob v ich vlastníctve. Spoločnosť KRALUPOL, s.r.o. pripustila, že v období od 01.02.2021

do 31.05.2021 na základe žiadosti žalobcu, mu zapožičala tlakové nádoby. Ku dňu kontroly však žiadna
zo spoločností neudelila žalobcovi písomný súhlas k plneniu tlakových nádob v ich vlastníctve.

46. Správny súd v prvom rade uvádza, že v priebehu administratívneho konania ani súdneho konania
žalobca nepoprel, že nie je vlastníkom tlakových nádob, ktoré mal plniť bez písomného súhlasu

vlastníka, pričom počas kontroly nepredložil evidenciu vlastných tlakových nádob, medzi ktorými by boli
evidované aj uvedené tlakové nádoby, pričom žalobca je povinný viesť evidenciu vlastných tlakových
nádob v zmysle ust. § 85 ods. 2 písm. d) zákona o energetike. Za daného skutkového stavu, vo vzťahu k
námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nevykonal dostatočné dokazovanie na ustálenie skutočnéhovlastníka fliaš, považuje správny súd za potrebné poznamenať, že z hľadiska naplnenia hypotézy
právnej normy § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v nadväznosti na citované ust. § 85 ods. 2 písm. c) zákona
o energetike bolo postačujúce zistenie a preukázanie, že žalobca nebol vlastníkom fliaš a zároveň

žiaden písomný súhlas žalobcom tvrdeného (či už spoločností, ktorých logo a nápis sa nachádza na
tlakovej nádobe, alebo aj inej „cudzej“ osoby, ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia zákona
o energetike) vlastníka tento v administratívnom konaní nepredložil. Naopak, žalobca netvrdil, kto
konkrétne je vlastníkom cudzích tlakových nádob a zároveň netvrdil, že vlastníkom dotknutých nádob
je on alebo niekto iný, od koho mal písomný súhlas na ich plnenie. Za takýchto skutkových okolností

bolo podľa správneho súdu naplnenie skutkovej podstaty v citovanom ustanovení § 85 ods. 2 písm. c)
zákona o energetike dostatočne preukázané.

47. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť výšky pokuty, a s tým súvisiacu nesprávnu úvahu orgánu
verejnej správy, nakoľko ju považoval za iracionálnu, neprimeranú, neodôvodnenú obsahom spisu a
neakceptovateľnú vzhľadom na posudzovaný stav a spôsob porušenia zákona.

48. Správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej
právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán
v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom
použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je

výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite odôvodnené. Výška pokuty je vecou úvahy správnych
orgánov a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených zákonom, či je
v súlade s pravidlami
17 ZA-32S/18/2022

logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

49. Správny súd poukazuje na ust. § 91 ods. 4 zákona o energetike, v zmysle ktorého orgán verejnej
správy pri zistení porušenia povinností v zmysle zákona o energetike pri určení výšky pokuty prihliadne

najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Z vetnej konštrukcie
uvedeného ustanovenia vyplýva, že správna úvaha orgánu verejnej správy má vychádzať z uvedených
rozhodujúcich kritérií, ktoré sú demonštratívne uvedené, teda nie sú jediné, ktoré orgán verejnej správy
prvého stupňa zvažuje, resp. hodnotí pre posúdenie výšky sankcie. Správna úvaha je myšlienkový
proces, v rámci ktorého má príslušný orgán verejnej správy zvažovať závažnosť porušenia zákona vo

vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej
osoby. Pri uložení pokuty orgán verejnej správy prihliadne na závažnosť, spôsob a čas trvania a
následkov protiprávneho konania.

50. Správny súd v prípade správneho trestania sleduje, či orgán verejnej správy náležite odôvodnil
uloženie sankcie v určitej výške (ak zákon pripúšťa rozpätie sankcií), či prihliadol na okolnosti viazané na
subjekt, skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného
uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Všeobecné, nekonkrétne
odôvodnenie odvolávajúce sa len na zákonné ustanovenia je nepostačujúce. Avšak pri zvažovaní

výšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na
charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila
svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna
vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby
bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.

51. V danom prípade správny súd neuznal za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa svojvôle
správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie povinností pri údajne
zanedbateľnom množstve tlakových nádob (6ks), pričom pri predchádzajúcom porušení povinností v
zmysle zákona o energetike mu za vyšší počet tlakových nádob (12ks) plnených bez písomného súhlasu

vlastníka tlakových nádob, bola uložená nižšia výška sankcie, tu správny súd uvádza, že výška sankcie v
zmyslezákonaoenergetikesaneodvíjaodpočtuporušení,keďžeskutkovápodstatanešpecifikujepočet
tlakovýchnádob,ktorýchsamáporušenietýkať.Uvedenéskutočnostimožnozohľadniť,resp.vyhodnotiť
pri posudzovaní závažnosti porušenia povinností. V danom prípade bol orgán verejnej správy oprávnenýv rámci stanovenia výšky sadzby za porušenie povinností v zmysle zákona o energetike prihliadnuť aj na
tú skutočnosť, že žalobcovi už bola uložená sankcia za obdobné porušenie povinností v zmysle zákona o
energetike, pričom výška uloženej sankcie v predchádzajúcom prípade pre žalobcu nebola dostačujúca,

aby na žalobcu pôsobila represívne a preventívne, nakoľko opätovne spáchal rovnaký správny delikt. Z
uvedenýchdôvodovpodľasprávnehosúduobstojíúvahaorgánuverejnejsprávy,žesíceideoporušenie
18 ZA-32S/18/2022

povinnosti vo vzťahu k menšiemu počtu tlakových nádob, avšak ide o opätovné porušenie povinností
žalobcom.

52.Čosatýkazávažnostiporušeniazákonaamožnénásledkyporušeniapovinnostípoukazovalžalobca
na tú skutočnosť, že sám je odborník a má udelené povolenie a oprávnenie plniť skvapalnený uhľovodík
do tlakových nádob. K tomu je potrebné uviesť, že orgán verejnej správy vychádzal z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/18/2018 zo dňa 22.05.2019, ktorý závažnosť a možné následky
porušenia povinností vykladal v kontexte skutočností, že : „neexistenciou súhlasu vlastníka s naplnením
tlakovejnádobydošlokvznikurizikaohrozeniaživota,zdraviaamajetkuosôb,keďprávepísomnýsúhlas
vlastníkamalbyťgaranciou,žeprevádzkovateľzariadenianaplnenietlakovýchnádobbynapĺňaltlakové
nádoby bez presného overenia jej pôvodu, keďže nejde o nádobu jej vlastnú. Práve súhlas vlastníka

má garantovať, že tlaková nádoba, do ktorej má byť naplnený skvapalnený uhľovodík, zodpovedá
bezpečnostným požiadavkám aj spôsobilá na užívanie spotrebiteľom. Písomný súhlas vlastníka s
naplnením fľaše tekutým uhľovodíkom prevádzkovateľom zariadenia je vlastne garanciou, že fľaša z
hľadiska fyzikálno-technických a konštrukčných vlastností je spôsobilá byť nositeľom daného obsahu
v danom mieste a čase, nakoľko nemožno celkom vylúčiť možnosť degradácie materiálu, z ktorého

fľaša bola vyrobená v dôsledku plynutia času a spôsobu skladovania či manipulácii s fľašou.“ Z hľadiska
závažnosti je uvedené konanie žalobcu zvlášť závažné, keď možné následky porušenia povinností mohli
zasiahnuť zdravie a zdravie ľudí a ich majetok, s ktorým tvrdením sa správny súd plne stotožnil.

53. V tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe (a následne aj v replike) poukazoval na ďalšie

administratívne konanie, ktorého predmetom bolo uloženie pokuty žalobcovi za opakované porušenie
zákona o energetike, kde orgán verejnej správy na základe kontroly zistil porušenie povinností plniť
tlakovú nádobu bez písomného súhlasu vlastníka v počte 1ks. Správny súd poukazuje na to, že
prvostupňové rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané dňa 16.05.2022 a napadnuté rozhodnutie
žalovaného o odvolaní žalobcu dňa 29.09.2022, pričom ku kontrole v administratívnom konaní došlo až

dňa 25.05.2022 a prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané dňa 14.12.2022. Vzhľadom na uvedené
nebolo možné spojiť administratívne konania o uložení pokuty žalobcovi orgánom verejnej správy a
aplikovať absorbčnú zásadu, nakoľko v druhom prípade došlo k zisteniu o porušení povinností žalobcom
až po rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa v tomto prípade.

54. Ďalej správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe navrhol, aby súd ako dôkaz vykonal, resp.
vyzval žalovaného v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. na uvedenie, koľko pokút za porušenie ust. §
85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike právoplatne udelili inšpektori orgánu verejnej správy, vrátane
žalovaného spoločnostiam na trhu v Slovenskej republike od roku 2015 ku dňu zaslania výzvy. Uvedený
návrh na vykonanie dôkazu považoval správny súd za nekonkrétny, pričom žalobca bližšie neuviedol,

aký dopad na prejednávanú vec v tomto súdnom konaní budú mať uvedené zistenia ohľadom prehľadu
uložených pokút inšpektormi orgánu verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaným v rámci Slovenskej
19 ZA-32S/18/2022

republiky. Následne však v rámci repliky žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že viac na vykonaní
tohto dôkazu netrvá, nakoľko sám podal infožiadosť a uvedené zistenia prezentoval v rámci repliky.

55. V prvom rade treba uviesť, že správny súd ani nie je oprávnený a ani povinný takýmto
spôsobom obstarávať za žalobcu dôkazy. Zároveň správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej
žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu
konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne danýžalobnými dôvodmi. Správny súd však uvádza, že výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej
správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil. Správny súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 183 SSP

môže žalobca rozšíriť správnu žalobu, resp. doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote
stanovenej na podanie žaloby.

56.Vdruhomradevšaksprávnysúduvádza,ženaust.§134ods.2SSPnadväzujeust.§195SSP,ktoré
uvádza prípady, keby nie je súd vo veciach správneho súdnictva viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

Žalobca v rámci prednesu na pojednávaní opakovane poukazoval na primeranosť výšky uloženej pokuty
orgánom verejnej správy s ohľadom na iné, obdobné prípady týkajúce sa iných spoločností, ktorým boli
za rovnaké porušenie zákona o energetike uložené pokuty, pričom dôkazy súvisiace s touto žalobcovou
argumentáciou predkladal aj po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Vzhľadom na uvedené
správny súd postupom podľa ust. § 195 SSP preskúmal, či v danom prípade nedošlo k pochybeniu
orgánu verejnej správy v postupe, prípadne pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty za iný správny

delikt v zmysle zásad trestného konania, resp. zásad ukladania trestov. Správny súd uvádza, že v
§ 2 ods. 2 Trestného poriadku je upravená zásada zdržanlivosti a primeranosti, ktorej obsahom je v
trestnej i administratívnej rovine zasahovanie do základných práv a slobôd osôb len v miere nevyhnutnej
na dosiahnutie účelu konania pri rešpektovaní dôstojnosti osôb a ich súkromia. Táto zásada sa týka
všetkých účastníkov konania a nielen osoby, voči ktorej sa má administratívna zodpovednosť vyvodiť. Z

uvedeného vyplýva, že primeranosť sankcie musí spĺňať podmienku účinnosti, primeranosti a generálnej
prevencie voči páchateľovi trestu, resp. správneho deliktu v administratívnom konaní. Správny súd
v rámci súdneho prieskumu skúma primeranosť výšky uloženej pokuty vo vzťahu ku konkrétnemu
prípaduporušeniazákona,pričompriukladanísankcieneposudzujeúčelnosť,hospodárnosťavhodnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy (pokiaľ nepostupuje podľa § 198 SSP pozn. správneho súdu),

nakoľko v zmysle ust. § 27 ods. 2 a 3 SSP preskúmava, či rozhodnutie orgánu verejnej správy nevybočilo
z hľadísk a medzí ustanovení zákona. V prípade správneho trestania má správny súd zákonom danú
povinnosť preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia
orgánu verejnej správy, aj keď skutočnosť, že by k tomu v konkrétnom prípade malo dôjsť žalobca
nenamietal. Ide teda o odchýlku v porovnaní so zákonnými podmienkami skúmania správnej úvahy v

ustanovení §
20 ZA-32S/18/2022

27 ods. 2 SSP. Výška pokuty je vecou úvahy správnych orgánov a súd iba skúma, či toto uváženie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a
či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Tu správny súd uvádza,
že orgán verejnej správy nepostupoval podľa § 91 ods. 3 zákona o energetike, nakoľko ako správne v
rozhodnutiach uviedol, nebolo možné uložiť pokutu vo zvýšenej sume (až dvojnásobok) pri opakovanom
porušení, nakoľko k porušeniu povinností žalobcom nedošlo pri opakovanom porušení do troch rokov

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Primeranosť výšky pokuty orgán verejnej správny
v rámci správnej úvahy logicky, zákonne a náležite odôvodnil, pričom v zmysle ust. § 91 ods. 4 zákona
o energetike prihliadol (ako na priťažujúcu okolnosť) na skutočnosť, že žalobca bol už raz na uvedené
porušenie zákona postihnutý, pričom neuviedol, že sa jedná o opakované porušenie, avšak uviedol,
že žalobca sa v predchádzajúcom prípade nepoučil a neupustil od porušovania zákona o energetike,

hoci s odstupom času. Nemožnosť aplikácie ust. § 91 ods. 3 zákona o energetike nevylučuje možnosť
prihliadnuť na predchádzajúce postihnutie v zmysle ust. § 91 ods. 4 zákona o energetike. Opačne by
to však neplatilo, pretože ak by predchádzajúce postihnutie bolo dôvodom na aplikáciu ust. § 91 ods. 3
zákona o energetike (zvýšenie sadzby pokuty), nebolo by možné skutočnosť opakovane pričítať podľa
ust. § 91 ods. 4 zákona o energetike.

57. Správny súd na záver uvádza, že nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa
Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Ako
už bolo vyššie uvedené konanie o uložení pokuty začalo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 91
ods. 5 zákona o energetike. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 91 ods.

4 zákona o energetike, pričom orgán verejnej správy bol oprávnený prihliadnuť na okolnosti na strane
žalobcu, že mu už bola pokuta v obdobnej veci uložená, pričom výšku sankcie uložil v rámci zákonnej
sadzby od 300 eur do 150 000 eur v zmysle ust. § 91 ods. 1 písm. b) bodu 3 zákona o energetike,
a zároveň v súlade s ust. § 91 ods. 3 zákona o energetike neuložil pokutu vo výške dvojnásobku,nakoľko nebola naplnená dikcia uvedeného ustanovenia. Správny súd uvádza, že orgán verejnej správy
uložil pokutu vo výške 28 000 eur, keď prihliadol najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania porušenia
povinností a možné následky, a zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že skôr uložená pokuta nesplnila

svoju represívnu a preventívnu funkciu, keďže žalobcu neodradila v páchaní správnych deliktov do
budúcna v zmysle zákona o energetike. Orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty za porušenie
povinností uvedených v zákone o energetike prihliadol okrem iného na skutočnosť, že nebezpečenstvo
konania žalobcu spočívalo i v tom, že vlastník tlakových nádob – ako odborník zaručuje, aby ním
predávané tlakové nádoby netrpeli nedostatkami technického charakteru, a ktoré by znamenali prípadné

nebezpečenstvo ich používania a objektívne nesie za ich stav zodpovednosť, keďže v zmysle zákona
o energetike za technický stav tlakových nádob zodpovedá ich vlastník. Vzhľadom na uvedené orgán
verejnej správy uviedol, že pri posudzovaní závažnosti konania prihliadol na túto skutočnosť, nakoľko
plnenie do cudzích fliaš bez povolenia vlastníka môže v povedomí konečného spotrebiteľa vyvolávať
mylný názor, že na tlakovej nádobe uvedený subjekt je aj plniteľom plynu, a že skutočne kupuje plyn
naplnený v plniarni subjektu, ktorý je na tlakovej nádobe

21 ZA-32S/18/2022

označený ako vlastník. Uvedené je nepochybne spôsobilé privodiť ujmu konkurenčným podnikateľom
v energetike, ktorí môžu stratiť zákazníkov nespokojných s tovarom kúpeným od iného subjektu v

presvedčení, že kupujú plyn plnený a predávaný subjektom označeným na tlakovej nádobe. V kontexte
uvedeného správny súd uvádza, že v prípade neželaných následkov pri neodbornej manipulácie s
plynom v tlakových nádobách je za možné vzniknuté následky zodpovedný vlastník plynu v jeho
použitých tlakových nádobách, a preto nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že aj on je odborník
v oblasti plnenia plynu do tlakových nádob. Dôležitý je nielen postup pri plnení tlakových nádob, ale aj

garancia technickej spôsobilosti tlakovej nádoby na jej plnenie plynom.

58. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že žalovaný (ako aj orgán verejnej správy
prvého stupňa) vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a
ustálenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávneprávnezávery.Správnymsúdomnebolizistenévkonaní

pred orgánmi verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani prvostupňového rozhodnutia, pričom súd
prihliadol na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti
podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

59. Žalobca v správnej žalobe navrhol alternatívne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 198 SSP
a navrhol, aby súd za porušenie povinností podľa zákona o energetike uložil pokutu vo výške 17
000 eur. V správnej žalobe navrhol eventuálne, aby správny súd znížil pokutu, a to pre vybočenie
zo zákonného rámca alebo ak vybočenie nie je z dôvodu neprimeranosti. Správny súd uvádza, že
správny súd môže na základe podaného návrhu žalobcu pristúpiť k sankčnej moderácii aj v prípade,

keď uložená sankcia nie je neprimeraná, resp. nevybočila zo zákonného rámca. Správny súd však
nedospel k záveru, že je výška uloženej sankcie neprimeraná skutku, čo vyplýva z predchádzajúceho
odôvodnenia tohto rozhodnutia. V správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne žalobné námietky, z ktorých
by odvodzoval neprimeranosť uloženej pokuty, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter,
prípadne dopad v podobe nepriaznivej finančnej situácie žalobcu v súvislosti so zisteným porušením

ust. § 85 ods. 2 písm. c) zákona o energetike. Správny súd mal za to, že žalobca netvrdil žiadne
skutočnostikuvedenýmzistenýmnedostatkom,anineprodukovalvtomtosmerežiadnedôkazy,ktoréby
svedčili o neprimeranosti uloženej pokuty žalovaným, resp. orgánom verejnej správy prvého stupňa. Tie
žalobné námietky, ktorými žalobca dôvodil neprimeranosť uloženej pokuty, správny súd vyhodnotil ako
nedôvodné v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Čo sa týka následnej úpravy petitu

navrhovanej sankčnej moderácie v rámci žalobcovho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (v replike) na
sumu 4 000 eur, tento nepovažoval správny súd za relevantne uplatnený, nakoľko s odkazom na ust. §
183 SSP by ho musel žalobca učiniť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby (Komentár Správny
súdny poriadok, 1. Vydanie, 2018 (BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ a kol.). Znenie ust. § 183
SSP výslovne neumožňuje po uplynutí lehoty na podanie

22 ZA-32S/18/2022správnej žaloby rozšíriť alebo doplniť žalobný návrh (ani moderačný). Správny súd preto s poukazom
na uvedené dôvody návrh žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol.

60. Správny súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením rozhodnutí Inšpektorátu
Bratislava v obdobných veciach, nakoľko nepovažoval za dôvodné v rámci primeranosti uloženej pokuty
žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o energetike prihliadať na obdobné
rozhodnutia, resp. prípady uloženia sankcií iným subjektom. Správny súd nemal preukázané, že by išlo
o také prípade, ktoré by boli obdobné a zhodovali by sa so skutkovými okolnosťami v tejto veci.

61. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy posúdili rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce
okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri ukladaní výšky
pokuty nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložená výška pokuty plní tak funkciu represívnu,
ako aj funkciu individuálnu a funkciu generálnej prevencie.

62. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, 23 ZA-32S/18/2022
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.