Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120205125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a

sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcov 1/ Š. Č., narodeného
XX. A. XXXX, Š. XXXX, 2/ A. S., narodeného XX. O. XXXX, Š., K. XXXX, zastúpených spoločnosťou
Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o., advokátska kancelária, Žilina, Daniela Dlabača
35, IČO: 36 806 498, proti žalovanej obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Baltazárom
Mucskom,advokátom,Bratislava,Vajnorská55,ozaplatenie83.040,11euraspríslušenstvom,vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17Csp/39/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline 21. decembra 2022 sp. zn. 11CoCsp/22/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozsudkom z 14.
februára 2022 č. k. 17Csp/39/2020-129 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne istinu vo výške 83.040,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
80.966,61 eura od 25. marca 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

(výrok I. napadnutého rozsudku) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v
celom rozsahu trov konania (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ ako
osoby zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej (EVČ: I. XXXAR) uhradili poškodeným škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak,
akoimbolauloženározsudkomOkresnéhosúduMartinsp.zn.15C/213/2013-529zodňa25.mája2018.

Žalobcovia 1/ a 2/ výzvou na zaplatenie zo dňa 26. augusta 2019, zo dňa 02. septembra 2019, zo dňa
04. novembra 2019 a naposledy zo dňa 21. februára 2020 adresovanou žalovanej žiadali o vyplatenie
plnenia vo výške 80.566,61 eura, ktoré predstavovalo poistné plnenie v zmysle článku VIII. bod 10
Všeobecných poistných podmienok 704 spolu s doložením právoplatných rozhodnutí, a to v lehote do
24. marca 2020. Dospel k záveru, že spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov) malo za
následok ich solidárnu zodpovednosť, t. j. že za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Na základe
vykonanéhodokazovaniaustálil,žežalobcovia1/a2/vsporepreukázali,ževrámciexekučnéhokonania

vedeného proti povinným sp. zn. 120EX 409/19 bola vymáhaná pohľadávka oprávnených spolu vo výške
17.742,75 eura; ďalej z dokladov peňažného ústavu (Z. I. W.. S.. a K. W.. S..) zo dňa 03. septembra 2019
vyplýva, že bola vykonaná úhrada v sume 6.933,88 eura, dňa 04. septembra 2019 suma 4.840 eur, dňa
10. septembra 2019 suma 6.012 eur, dňa 13. decembra 2019 suma 61.000 eur, dňa 04. septembra 2019suma 761,93 eura, dňa 28. augusta 2019 suma 761,93 eura. Poukázal na to, že na základe uznesenia č.
k. 15C/213/2013 zo dňa 18. júna 2018 bola žalobcovi 1/ uložená povinnosť uhradiť súdnu pohľadávku vo
výške 2.311,50 eura za odvolanie (od 01. októbra 2019 do podania žaloby v splátkach po 100 eur uhradil

sumu 700 eur a od podania žaloby došlo zo strany žalobcu 1/ k splneniu povinnosti v celom rozsahu, t. j.
od podania žaloby uhradil v pravidelných mesačných splátkach zostávajúcu časť vyrubeného súdneho
poplatku vo výške 1.611,50 eura) a súčasne zo strany žalobcu 1/ došlo k úhrade sumy 462 eur (v
priebehu konania bola žalobcovi 1/ uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013-703 zo
dňa 26. augusta 2020 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 2.311,50 eura),

ktorú žalobca 1/ po oslobodení od súdneho poplatku v rozsahu 80 % zaplatil dňa 17. mája 2021.

1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bol nesporný poistno-právny vzťah a uzatvorenie
poistnej zmluvy - poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.
3491050740 s účinnosťou od 27. januára 2010 medzi žalobcom 1/ a žalovanou a právny vzťah
v danej veci medzi stranami sporu súd posudzoval podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnom v čase
trvania poistného vzťahu (ďalej len ,,zákon o povinnom zmluvnom poistení“) ide o nárok na plnenie
založený osobitným právnym predpisom, kedy podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci v spojení s povinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že v danom prípade o nároku na náhradu škody rozhodoval Okresný súd Martin v konaní
vedenom pod sp. zn. 15C/213/2013, a teda poistná udalosť nastala dňom, kedy rozhodnutie, podľa
ktorého má poisťovateľ plniť, nadobudlo právoplatnosť (t. j. právoplatnosťou rozhodnutia Okresného

súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013-529 zo dňa 25. mája 2018 vo vzťahu k náhrade škody vo výroku
I., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. júna 2018, a pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu výrokom II. v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. apríla 2019 sp. zn. 10Co/249/2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14. júna 2019). Dospel k právnemu názoru, že vo vzťahu k povinnosti
žalovanej poskytnúť žalobcom poistné plnenie je poistnou udalosťou deň právoplatnosti rozhodnutia,

pričom nárok na poistné plnenie si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili na súde dňa 04. mája 2020, t. j. pred
uplynutím premlčacej doby podľa § 104 Občianskeho zákonníka, a preto námietku premlčania vznesenú
žalovanou vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohľadne otázky premlčania sa stotožnil i s vyjadrením žalobcu,
že žalovaná v rozpore s podstatou a logikou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zamieňa škodovú udalosť (dopravná nehoda, udalosť, z ktorej škoda vznikla) za

poistnú udalosť, teda vznik povinnosti poisteného, resp. poisťovne nahradiť škodu, za ktorú poistený
zodpovedá, a ktorá bola spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla. Súd prvej inštancie
konštatoval, že otázka ustálenia vecnej legitimácie poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
v súvislosti so vznikom poistnej udalosti bola ustálená a definitívne vyriešená, kedy z rozhodnutia NS
SR z 31. júla 2017 sp. zn. 6MCdo/1/2016 vyplýva, že „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma
spočívajúca v zásahu do osobnostných práv spôsobeného prevádzkou motorového vozidla. V spore o
náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Na základe uvedeného ustálil, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nárok krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zák.
č. 381/2001 Z. z. je za škodu na zdraví potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu.

1.4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcov 1/ a 2/ titulom poistného
plnenia vychádzal zo skutočnosti, že základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť,

že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Z tohto pohľadu poukázal na akcesorický charakter poistného vzťahu, keďže
tento vzťah závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a
poškodeným. Uviedol, že záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči
nemu, ale voči poistenému. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ svoje tvrdenia

podopreli listinnými dôkazmi, a to právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ako i výpismi z účtov o
realizovaných úhradách, keď poukázal na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
Dospel k záveru, že výška preukázaných a uhradených nárokov zo strany žalobcov 1/ a 2/ spolu
predstavovala sumu 83.040,11 eura (sumy 17.742,75 eura + sumy 61.000 eur + sumy 1.523,86 eura+ sumy 2.311,50 eura + 462 eur) a túto žalovaný v priebehu celého konania nijakým spôsobom
nenamietal, nijakým spôsobom nespochybnil a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu ako právne dôvodnej a preukázanej

vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu vo výške 83.040,11 eura.

1.5. Súdprvejinštanciemalvkonanípreukázané,žežalobcovia1/a2/opakovanýmivýzvaminaposledy
dňa 21. februára 2020 žiadali žalovanú o splnenie poistného plnenia k poistnej udalosti a bola jej
poskytnutá lehota splniť túto povinnosť do 24. marca 2020. Na základe uvedeného ustálil, že žalovaná

sa dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po tomto dni, preto
priznal žalobcom 1/ a 2/ popri istine i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80.566,61 eura
od 25. marca 2020 až do zaplatenia.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom
1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. KrajskýsúdvŽiline(ďalejlen,,odvolacísúd“)naodvolaniežalovanejrozsudkomz21.decembra2022
sp. zn. 11CoCsp/22/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň vyslovil, že žalobcom 1/
a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní primárne namietala
nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania voči v spore uplatnenému nároku.
Uviedol, že nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči
poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa premlčujú samostatne. Poškodený

preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu
včas (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27.
augusta 2014). Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia
škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je vo vzťahu k všeobecnej
úprave prezumovanej § 823 Občianskeho zákonníka posilnením postavenia poškodeného pri tomto

type náhrady škody. Uviedol, že záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného je záväzkom voči
poistenémuanievočipoškodenému,atedapoisťovňaniejezodpovednázaškoduspôsobenúškodcom,
je však povinná plniť za zodpovedného poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného
vzťahu, t. j. aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28. apríla 2005). Napriek tomu,

že zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neupravuje nárok poisteného voči poisťovateľovi na
náhradu toho, čo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorým je poistná ochrana zodpovednej
osoby (poisteného) a jej právu, aby za ňu poisťovateľ náhradu škody zaplatil priamo poškodenému,
by odporoval taký názor, podľa ktorého by poistený nemal právo, aby mu poisťovateľ uhradil to, čo

poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda že
by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý
neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti
za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento
nárok spadá pod rozsah poistného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany poisťovne

kompenzovaná (porovnaj Čl. VIII. bod 10. VPP 704). Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody
žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným
a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže
následneodpoisťovateľažiadaťnáhradutoho,čonazákladesúdnehorozhodnutiapoškodenémuztitulu
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z 21. októbra 2020).

2.3. Odvolací súd je názoru, že poistený má podľa § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení
právo,abypoisťovateľzanehoposkytolpoškodenémupoistnéplnenievrozsahupodľa§4ods.2zákona
o povinnom zmluvnom poistení, ak k škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený

zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie (poškodenému) do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistnéhoplnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení; prípadne čl. VIII. bod 16 písm. b) VPP
704). Poistený nemá však v zákone upravenú možnosť na vynútenie splnenia uvedenej povinnosti od
poisťovateľa, nakoľko priamy nárok na poistné plnenie má iba poškodený. V prípade, že poisťovateľ

neuhradí preukázanú náhradu škody poškodenému, nesplní si tak vlastný záväzok voči poistenému z
poistnej zmluvy, a tak poistenému, pokiaľ škodu poškodeného nahradí sám, vznikne voči poisťovateľovi
nárok na náhradu tohto plnenia (regresný nárok poisteného). Táto náhrada plnenia patrí poistenému
buď v celom uhradenom rozsahu alebo len v rozsahu poistných a zákonných limitov, ak si poisťovateľ
uplatní právo na zníženie plnenia ako právo zodpovedajúce jeho nároku na úpravu výšky plnenia v

rozsahu poistných limitov, či v rozsahu nárokov poisťovateľa voči poistenému vyplývajúcim z jeho práva
voči poistenému odmietnuť sčasti alebo úplne plnenia v prípadoch uvedených v § 5 a § 7 zákona o
povinnom zmluvnom poistení alebo v rozsahu jeho nároku na úpravu plnenia v dôsledku naplnenia
predpokladov inak zodpovedajúcim regresnému nároku poisťovne voči poistenému podľa § 12 zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Toto právo na zníženie plnenia poisťovateľa voči poistenému podľa §
12 zákona č. o povinnom zmluvnom poistení si musí poisťovateľ uplatniť, pretože súd sám uvedené

neskúma a na uvedené neprihliada z úradnej moci (porovnaj rozhodnutie publikované pod R 64/2020).
Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že nárok žalobcov voči poisťovateľovi (žalovanému) je
nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie na náhradu škody (spôsobenej motorovým vozidlom
poisteného škodcu) poskytnuté poškodenému poisteným, t. j. žalobcom, nakoľko (ako už bolo vyššie

uvedené) podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je právo poisteného (škodcu), aby
za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvného
vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom, nemôže ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia. Predmetný
regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi taktiež nie je nárokom na náhradu škody, pretože ak

poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný (je povinný škodu nahradiť) a poisťovateľ
sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto neho. Poistený však má v zmysle zákonnej
úpravy poistenia zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vzťahu poisťovateľ a poistený je

práve dohodnutý poistný vzťah (zákonné i zmluvné poistné podmienky), pretože ten limituje rozsah
povinností poisťovateľa plniť poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia vo vzťahu k poistenému, ale
aj rozsah prípadného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému, ak poisťovateľ za poisteného
plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného vzťahu možno vyvodiť aj
rozsah regresného nároku poisteného voči poisťovateľovi, ak plnil poistený priamo poškodenému,

pričom poisťovateľ plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce regresnému nároku si tak
poisťovateľ, ako aj škodca/škodcovia musia vzájomne uplatniť. Poistený (škodca) má voči poisťovateľovi
nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému ako náhradu škody (čo vyplýva z jeho práva, aby
náhradu škody za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému), avšak v prípade uplatnenia nárokov
poisťovateľa zodpovedajúcich právu poisťovateľa odmietnuť sčasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona

o povinnom zmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcich právu poisťovateľa na náhradu plnenia
podľa § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému
nižšia, ako poistený plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne nemusí byť žiadna. Teda, ak
poistený (škodca) plní priamo poškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie
s tým, že môže voči nemu uplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o

plnenie,ktorémôžepoisťovateľvočipoistenémusčastialebocelkomodmietnuťplniťzozmluvnýchalebo
zákonných dôvodov, alebo ktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o
povinnom zmluvnom poistení (regresný nárok poisťovateľa). Z uvedeného potom vyplýva, že je potrebné
nárokypoškodenéhonanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaodlišovaťodúpravy
vzájomného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom.

2.4. V prejednávanom spore nastala situácia, keď si poškodení uplatnili v konaní vedenom na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 15C/213/2013 nárok na náhradu materiálnej škody, ako aj nemajetkovej
ujmy vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla iba voči
škodcom, a to žalovanému 2/ Š. Č. (v prejednávanom spore v procesnom postavení žalobcu 1/) titulom

jeho zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a voči žalovanému 1/ A.
S. (v prejednávanom spore v procesnom postavení žalobcu 2/) titulom všeobecnej zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Martin na základe rozsudku č. k.
15C/213/2013-529 zo dňa 25. mája 2018 čiastočne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žilineč. k. 10Co/249/2018 zo dňa 30. apríla 2019 uložil škodcom v predmetnom spore žalovaným 1/ a
2/ (v prejednávanom spore žalobcom 1/ a 2/) spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodeným nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní nebola medzi stranami sporná výška

plnenia poskytnutá žalobcami, ktorá zodpovedá priznanému nároku. Naviac z uvedeného vyplýva, že
poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody len voči zodpovednostným subjektom - žalobcom ako
škodcom. Skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu boli na zaplatenie finančnej
čiastky za vzniknutú škodu poškodeným zaviazaní žalobcovia ako škodcovia, však neznamená, že
žalobcovia ako poistení stratili voči poisťovateľovi nárok na refundáciu nimi uspokojených nárokov

poškodených. Žalobcovia ako poistení totiž na základe poistného vzťahu so žalovaným (poisťovateľom)
mali nárok, aby žalovaný za nich uhradil poškodeným náhradu škody spôsobenú žalobcami v dôsledku
prevádzky motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené možno dospieť k záveru, že zo vzťahu
žalobcov ako poistených a žalovaného ako poisťovateľa vyplýva právo žalobcov na náhradu plnenia,
ktoré poskytli poškodeným (regresný nárok poisteného). Žalobcovia ako zodpovednostné subjekty
mali plniť sami, ale zároveň mali nárok, aby za nich plnil poisťovateľ priamo poškodeným, čo sa v

danom prípade ani po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody nestalo. Poisťovateľ
pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie,
ktorým sa nahrádza táto škoda, neposkytuje poistenému, ale priamo poškodenému. Ak poistený
škodu poškodenému sám nahradí, poisťovateľ sa nezbaví svojej povinnosti refundovať výplatu škody
poistenému, pokiaľ poistený neprekročil rámec ustanovený právnymi predpismi o náhrade škody.

Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok medzi žalobcami ako škodcami a poistenými na
strane jednej a žalovaným ako poisťovateľom na strane druhej je regresným nárokom poisteného voči
poisťovateľovi. Tento nárok poisteného sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za škodu, a to
kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného na
náhradu škody, ktorú mal plniť z titulu zákonného zmluvného poistenia poisťovateľ priamo poškodenému

(a to i keď si poškodený priamo nárok voči poisťovateľovi neuplatnil). Keďže regresný nárok poisťovateľa
voči poistenému sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, nie je daný žiadny zákonný
dôvod, prečo by nahliadanie na premlčanie a beh premlčacej doby týchto vzájomných regresných
nárokov v rámci spravodlivého usporiadania malo byť odlišné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29. apríla 2022, R 37/2022). Odvolací súd potom v súlade s vyššie

prezentovaným záverom konštatuje, že regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo
dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň,
kedy poistení môžu uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvýkrát. K úhradám žalobcov
voči poškodeným dochádzalo počnúc od 28. augusta 2019 a neskôr, preto je zrejmé (keďže žaloba

vo veci bola podaná na súd prvej inštancie dňa 04. mája 2020), že uvedený regresný nárok žalobcov
voči žalovanému nie je premlčaný. Odvolací súd potom na základe iného právneho posúdenia dospel
k rovnakému záveru vyslovenému súdom prvej inštancie, že predmetný nárok, ktorého zaplatenia sa
domáhajú žalobcovia v prejednávanom spore, nie je premlčaný.

2.5. Odvolací súd rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalovaný 2/
(ako vodič motorového vozidla, ku ktorému bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorý nie je prevádzkovateľom (vlastníkom)
a ani držiteľom vozidla), nie je poisteným na účely zákona o povinnom zmluvnom poistení, odvolací

súd poukazuje na to, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení), pričom poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti [porovnaj
§ 2 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom v čase predmetnej dopravnej
nehody]. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi

poisteným, t. j. tou osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a poistníkom, ktorým je ten,
kto uzavrel s poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod
sp. zn. 15C/213/2013 vyvodil vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ (v prejednávanom spore žalobcom 2/
a 1/) ako solidárnym dlžníkom zodpovednosť žalovaného 2/ (v prejednávanom spore žalobcu 1/) za
vzniknutú škodu tak, že žalovaný 2/ bol osobou vykonávajúcou dopravu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pričom uvedené nevylučuje súčasnú zodpovednosť žalovaného 1/ (v prejednávanom spore
žalobcu 2/) z titulu porušenia právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. v danom
prípade povinnosti vodiča prispôsobiť rýchlosť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, nákladu,
atď. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka nie je ustanovenie§ 427 a nasl. ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z uvedeného
dôvodu sa poškodený mohol domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku
podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného

prostriedkupodľa§420Občianskehozákonníkanazákladezodpovednostizaloženejnaprezumovanom
zavinení. Na uvedené reflektuje aj samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý vo vzťahu k
nárokom poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (porovnaj § 12 uvedeného zákona) upravuje nároky
poisťovateľa na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k poistníkovi, ako aj voči poistenému, ktorý nie je
poistníkom. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že poisteným na účely zákona o povinnom zmluvnom

poistení je tak prevádzkovateľ motorového vozidla, ako aj vodič motorového vozidla, ktorého zavineným
konaním bola spôsobená škoda. Preto odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu 2/ ako nedôvodnú.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie, ktoré
odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

3.1. Dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to ,,posúdenie premlčania práva v
prípade, ak si nárok voči poisťovateľovi uplatní poistený po tom, ako bol súdom v inom konaní zaviazaný
na náhradu škody (nemajetkovej ujmy poškodeným) pozostalým po obeti dopravnej nehody“.

3.2. Žalovaná uviedla, že v konaní vzniesla námietku premlčania podľa § 104 Občianskeho zákonníka.
K poistnej udalosti došlo dňa 26.07.2010, pričom pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci
práve tento dátum. K podaniu žaloby voči žalovanej došlo až dňa 04. mája 2020, t. j. po uplynutí
premlčacej doby, t. j. po uplynutí 1+3 ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula v roku 2014.

3.3. Dovolateľka je názoru, že súdy nižšieho stupňa posúdili námietku premlčania nesprávne, ak
prvostupňový súd vychádzal z premisy, že začiatok premlčacej doby je naviazaný na deň právoplatnosti
rozhodnutia súdu, podľa ktorého má poistený nahradiť škodu, v predmetnej veci právoplatnosťou
rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku

síce od právneho názoru prvoinštančného súdu odklonil, avšak prvoinštančný rozsudok potvrdil s
odôvodnením, že v danom prípade Krajský súd v Žiline kvalifikoval výplatu náhrady škody poistenými
ako vznik osobitného regresného nároku poistených voči poistiteľovi, na ktorý sa vzťahuje plynutie
premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka a ktorá začína plynúť práve momentom
uspokojenia nároku poškodených zo strany poistených. Tento právny názor podľa dovolateľky popiera

podstatu poistného vzťahu, do ktorého vstúpili žalobcovia podpisom poistnej zmluvy. Poistenie síce kryje
zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, avšak zákon nevylučuje, aby škodca
plnil poškodenému sám. Následne môže poistený uplatniť nárok voči poistiteľovi, aby mu nahradil to, čo
sám plnil poškodenému, teda výšku nahradenej škody, resp. sumu ktorú mohol poškodenému nahradiť
aj poistiteľ titulom uzavretého poistenia. Práve existencia poistného vzťahu medzi škodcom a poistiteľom

určuje, že poistenému (škodcovi) plynie na uplatnenie takého nároku voči poistiteľovi premlčacia doba
podľa § 104 Občianskeho zákonníka. Dovolateľka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
v inej právnej veci, sp. zn.: 7Co/105/2022, ktorý v odôvodnení uviedol, že premlčanie má pobádať
oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na
príslušných orgánoch a aby tak do nekonečna neodďalovala požiadavku plnenia od povinného subjektu.

Bol názoru, že na regresný nárok poistených voči poisťovateľovi sa aplikujú pravidlá o premlčaní podľa
§ 104 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípadoch, kedy došlo k plneniu zo strany poistených na účet
poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 104 Občianskeho zákonníka konštatoval rok
po vzniku dopravnej nehody. Žalobcom nič nebránilo v tom, aby preventívne, resp. „z opatrnosti” podali
žalobu o poskytnutie poistného plnenia voči žalovanému, a to najmä za takých okolností, kedy žalovaný

ako ich poisťovateľ odmietol vstúpiť do konania pred Okresným súdom Martin sp. zn.: 15C/213/2013 ako
intervenient. Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní Okresného súdu Martin
sp. zn. 15C/213/2013 v pozícii vedľajšieho účastníka, no po zmene procesných predpisov žalovaný
nevstúpil do tohto konania ako intervenient z dôvodu, že v tom čase prevládala judikatúra Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyoneexistenciipasívnejvecnejlegitimáciepoisťovnívkonaniachouplatňovaní

náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla.

3.4. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec
vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívneho zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne.4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu sa s tvrdeniami dovolateľky nestotožnili, majú za to, že nimi
uplatnené právo na poistné plnenie nebolo v čase podania žaloby premlčané, pretože premlčacia

doba na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, začala plynúť najskôr
právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 15C/213/2013, keďže poistnou udalosťou
je v takomto prípade v zmysle označených a citovaných zákonných i zmluvných ustanovení vznik
povinnosti nahradiť škodu (t. j. právoplatnosť rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zodpovednosti za

škodu i výške škody) a žaloba bola na súde podaná pred uplynutím premlčacej doby. Právny názor
žalovaného prezentovaný v tomto konaní, v zmysle ktorého je poistnou udalosťou dopravná nehoda (t.
j. škodová udalosť v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení) považujú žalobcovia za nesprávny,
v rozpore so znením, zmyslom a podstatou zákona o povinnom zmluvnom poistení a dokonca v rozpore
aj so samotnými žalovanou vyhotovenými poistnými podmienkami.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP
(rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená), keď namieta nesprávne posúdenie otázky ,,posúdenie
premlčania práva v prípade, ak si nárok voči poisťovateľovi uplatní poistený po tom, ako bol súdom v
inom konaní zaviazaný na náhradu škody (nemajetkovej ujmy poškodeným)“.

11. Pretože dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods.
2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na
tomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu;
pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.

j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

12. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach apovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovanej možno vyvodiť, že namieta nesprávne
posúdenie otázky týkajúcej sa ,,nároku“ žalobcov proti žalovanej z titulu poistnej zmluvy a s tým

súvisiaceho posudzovania otázky premlčania takého nároku, ktorý je podľa dovolateľky jednoznačne
nárokom na poistné plnenie (ako konštatovali aj konajúce súdy) s de iure objektívne stanovenou
premlčacou dobou od momentu poistnej udalosti.

14. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené náležitosti dovolanie žalovanej spĺňa, dovolací súd preto
dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je v danom prípade procesne prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.

b) CSP; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (teda či ňou napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

15. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

16. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

20. Podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla(ďalejlen,,zákonopovinnomzmluvnompoistení“)poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve (ods. 1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, b) ušlého zisku (ods. 2).

21. Podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (ods. 1). Na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila

(ods. 2).

22. Dovolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri
poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v prípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za
ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda podľa poistných podmienok preberá za poisteného

povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Je len logické, že podľa § 823 Občianskeho zákonníka
platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením náhrady škody za
poistenéhosapoistiteľnestávazodpovednostnýmsubjektomnamiestopoisteného,aninejdeoprevzatie
dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za škodu. Dôsledkom tejtoskutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi. Poškodený musí svoje
právonanáhraduškodyuplatniťvočitomu,ktozaškoduzodpovedá,t.j.vočipoistenému.Poistiteľpotom
plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody

voči poistiteľovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je napr.
zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla ktorého aplikácia pre posúdenie vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.

23. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil
poisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ), pričom
poškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje)
uplatniť si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom
zmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo

uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ale aj priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z
vyššie uvedeného teda pre dovolací súd vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok
na náhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči
poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým

vozidlom alebo si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody
mu však patrí len jeden krát, teda plnenie jedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca)
spôsobuje zánik nároku na náhradu škody poškodeného voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia
poskytnutého poškodenému jedným z týchto povinných subjektov v o vzťahu k povinnosti druhého
povinného subjektu plniť poškodenému).

24. Dovolací súd je tiež názoru, že vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom
je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),
tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. o povinnom zmluvnom poistení). Tento vzťah medzi
poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými
poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu plniť
pri náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za
poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah

poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému
škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom
zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda
nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda

záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823
Občianskeho zákonníka; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní
poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva
z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu

škodcovi podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty
pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 Občianskeho zákonníka (na
ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne
vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho

zákonníka ako sa domnieva žalovaná. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú
samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči
každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. augusta2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená
uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a
poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona

o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah
vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je).
Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani
sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný

osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy
nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady
škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj
vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce
mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.

25. Aj napriek tomu, že zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neupravuje nárok poisteného
voči poisťovateľovi na náhradu toho, čo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorou je poistná
ochrana zodpovednej osoby (poisteného) a jej právo, aby za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil

priamo poškodenému, by odporoval taký názor, podľa ktorého by poistený nemal právo, aby mu
poisťovateľ uhradil to, čo poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný
subjekt zaplatil, teda, že by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného
voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie zodpovednosti za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom

poškodenému, ak tento nárok spadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi
(poistenému) zo strany poisťovne kompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody
žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným
a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže
následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z

titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (viď obdobne
uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z 21. októbra 2020).

26. Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok voči poisťovateľovi je
nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na náhradu škody
spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu. Žalobcovia 1/ a 2/ sú osoby zodpovedné za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej (EVČ: I. XXX
W.). Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo poisteného (škodcu), aby
za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ, § 4, § 15 ods. 1 zák. zákona o
povinnom zmluvnom poistení). Regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi nie je ani nárokom na
náhradu škody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný (je povinný
škodu nahradiť) a poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu na miesto neho. Poistený
však má v zmysle zákonnej úpravy poistenia jeho zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle

uzavretejpoistnejzmluvyopoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo
vzťahu poisťovateľ a poistený je práve dohodnutý poistný vzťah (zákonné i zmluvné poistné podmienky),
pretože ten limituje rozsah povinnosti poisťovateľa plniť poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia
vo vzťahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému,

ak poisťovateľ za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného
vzťahu možno vyvodiť aj rozsah regresného nároku poisteného voči poisťovateľovi, ak plnil poistený
priamo poškodenému, pričom poisťovateľ plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce
regresnému nároku si tak poisťovateľ, ako aj škodca musia vzájomne uplatniť. Poistený (škodca) má
voči poisťovateľovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému na náhradu škody (čo vyplýva

z jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému - § 4, § 15 ods. 1
veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), avšak v prípade uplatnenia nárokov poisťovateľa
zodpovedajúcim právu poisťovateľa odmietnuť sčasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcim právu poisťovateľa na náhradu plnenia podľa § 12zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia
ako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo
poškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie s tým, že môže voči nemu

uplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže poisťovateľ
voči poistenému sčasti alebo celkom odmietnuť plniť zo zmluvných alebo zákonných dôvodov, alebo
ktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení
(regresný nárok poisťovateľa). To znamená, že plnenie poisťovateľa voči poistenému, ktorý uhradil sám
náhradu škody poškodenému, nemusí byť v konečnom dôsledku v rovnakej výške, ako bola uhradená

náhrada škody poisteným poškodenému.

27. V tejto spojitosti je potrebné nároky poškodeného odlišovať od úpravy vzťahu medzi poisteným
a poisťovateľom. V danom prípade nastala situácia, keď poškodení si uplatnili nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, avšak iba voči škodcovi - vodičovi - v danom spore ako žalobca 1/ a poistenému, v danom

spore ako - žalobca 2/ na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/213/2013. Voči Š. Č. titulom jeho
zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a voči A. S. titulom všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Martin na základe rozsudku
č. k. 15C/213/2013-529 zo dňa 25. mája 2018 čiastočne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č. k. 10Co/249/2018 zo dňa 30. apríla 2019 uložil škodcom v predmetnom spore žalobcom

1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodeným nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že zo vzťahu k žalobcom ako
poisteným a žalovanej ako poisťovateľa, vyplýva právo žalobcov na náhradu plnenia, ktoré poskytli
poškodeným (regresný nárok poisteného). Tento nárok ako už bolo vyššie uvedené nie je náhradou
škody, ani nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nie je svojou podstatou ani poistným

plnením, (to sa totiž poskytuje poškodenému), ale kompenzuje majetkovú ujmu poisteného vzniknutú
v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodených, ktorého uhradenie mal kryté poistením jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca ako zodpovednostný
subjekt mal plniť sám, ale zároveň mal nárok, aby za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému, čo sa
v danom prípade ani po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, nestalo. Poisťovateľ pri

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie, ktorým
sa nahrádza táto škoda neposkytuje poistenému, ale priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o
povinnom zmluvnom poistení). Ak poistený škodu poškodenému sám nahradí, poisťovateľ sa nezbaví
svojej povinnosti refundovať výplatu škody poistenému, pokiaľ poistený neprekročil rámec ustanovený
právnymi predpismi o náhrade škody. Ak tento rámec poistený prekročí, poisťovateľ mu bude maximálne

refundovať len toľko, koľko bol poistený zo zákona povinný uhradiť.

28. Dovolací súd pri posudzovaní premlčania najskôr poukazuje na rozhodovaciu prax pri posudzovaní
premlčania obdobného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému (vyplývajúci z § 12 zákona
o povinnom zmluvnom poistení). Podľa R 36/1980 „Právo poisťovne domáhať sa na poistenom,

ktorý spôsobil škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady
sumy vyplatenej poškodenému podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb.
[teraz § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení], sa premlčí
v trojročnej premlčacej lehote od vyplatenia škody poškodenému (§ 101 OZ)“. Rovnako aj podľa R
52/2004: Právo poisťovne voči poistenému na náhradu vyplateného poistného plnenia, ktorým bola

nahradená škoda tretej osobe spôsobená poisteným, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§
101 Občianskeho zákonníka.). K uvedenému rozhodnutiu súd dospel z dôvodu, že nakoľko škoda
poškodeného bola nahradená zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nárok uplatnený navrhovateľom podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nie
je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom, ohľadom ktorého platí všeobecná trojročná

premlčacia doba. Dovolací súd aj s prihliadnutím na posudzovanie regresného nároku poisťovateľa
voči poistenému, konštatuje, že právo poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu poisteným uhradenej náhrady škody
poškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi) je osobitným nárokom poisteného
voči poisťovni vyplývajúcim z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému poisteniu

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ odmietol poškodeným
plniť a náhradu škody uhradil poškodeným priamo poistený (škodca) z titulu jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi
ako nárok poisteného (škodcu) z poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla na náhradu plnenia poskytnutého poisteným poškodenému/poškodeným z titulu
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok poisteného
sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu a síce kompenzáciu majetkovej ujmy

poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného na náhradu škody, ktorú mal plniť
z titulu zákonného zmluvného poistenia poisťovateľ priamo poškodenému (i keď si poškodený priamo
nárok voči poisťovateľovi neuplatnil). Keďže regresný nárok poisťovateľa voči poistenému sa premlčuje
v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, nie je daný žiaden zákonný, či iný rozumný dôvod, prečo
by nahliadanie na premlčanie a beh premlčacej lehoty týchto vzájomných regresných nárokov v rámci

spravodlivého usporiadania vzťahov malo byť odlišné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/2/202 z 29. apríla 2022). Dovolací súd potom uzatvára, že regresný nárok poisteného voči
poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť
odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je
deň kedy poistený mohol uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvý krát.

29. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že odvolací súd dospel k správnemu právnemu
názoru ohľadne posúdenia právneho titulu uplatneného nároku žalobcov, že regresný nárok poisteného
voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému
zo strany poisteného, pretože to je deň, kedy poistení môžu uplatniť tento regresný nárok voči

poisťovateľovi prvýkrát. K úhradám žalobcov voči poškodeným dochádzalo počnúc od 28. augusta 2019
a neskôr, preto je zrejmé (keďže žaloba vo veci bola podaná na súd prvej inštancie dňa 04. mája 2020),
že uvedený regresný nárok žalobcov voči žalovanej nie je premlčaný.

30. Vzhľadom na to, že rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska napadnutého právneho posúdenia

správny, dovolací súd dospel k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448
CSP).

31. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP), preto im dovolací súd proti žalovanej priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na

náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ä§
262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.