Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124361458
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124361458.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
navrhovateľa: ANNY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4, 036 01 Martin, IČO: 52 749 444, právne zast.:
Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 proti odporkyni: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Mgr. Marián Kušnir,

Robotnícka 1A, 036 01 Martin o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne
proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cb/153/2024-95 zo dňa 3. septembra 2024
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cb/153/2024-95 zo dňa 3. septembra 2024
v prvej výrokovej vete mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cb/153/2024-95 zo dňa 3. septembra 2024
v druhej výrokovej vete z r u š u j e.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cb/153/2024-95 zo dňa 3. septembra 2024
v tretej výrokovej vete m e n í tak, že odporkyni priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

IV. Odporkyni priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a odporkyni
nariadil prvou výrokovou vetou povinnosť ukončiť využívanie databázy navrhovateľa, ktorú tvoria
telefónne čísla zákazníkov navrhovateľa uložené do databázy navrhovateľa v období od 30.04.2021

do 26.03.2024, na kontaktovanie zákazníkov navrhovateľa telefonicky, formou krátkych textových správ
(sms), multimediálnych správ (mms), Whatsapp správ, Viber správ, správ prostredníctvom aplikácie
Facebook Messenger a správ zasielaných cez sociálnu sieť Instagram, na telefónnych číslach z
databázy navrhovateľa, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Druhou výrokovou
vetou uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
žalobu o zdržanie sa nekalosúťažného konania, odstránenie závadného stavu, zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, kde navrhovateľ bude
vystupovať v procesnej pozícii žalobcu a odporkyňa v procesnej pozícii žalovanej. Treťou výrokovou
vetou priznal odporkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ
odôvodnil tým, že v postavení zamestnávateľa uzatvoril dňa 30.04.2021 s odporkyňou v postavení

zamestnanca pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa vykonávala pre navrhovateľa prácu na
pozícii „kozmetička - zodpovedný zástupca“. Odporkyňa listom označeným ako „Žiadosť o skončeniepracovného pomeru dohodou“ zo dňa 26.03.2024 navrhla navrhovateľovi uzatvorenie dohody o
skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 Zákonníka práce s navrhovaným dátumom skončenia
pracovného pomeru ku dňu 31.03.2024. Ku skončeniu pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa

založeného pracovnou zmluvou na základe žiadosti o skončenie pracovného pomeru nedošlo. Odo
dňa 01.04.2024 odporkyňa nenastúpila do práce a prestala plniť povinnosti, ktoré jej vyplývali z
pracovnej zmluvy. Navrhovateľ aj z tohto dôvodu listom zo dňa 10.05.2024, doručeným odporkyni
dňa 17.05.2024, oznámil odporkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi

navrhovateľom a odporkyňou sa skončil doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru odporkyni, t. j. dňa 17.05.2024. Odporkyňa dňa 05.04.2024 získala oprávnenie na
podnikanie v predmete podnikania „kozmetické služby“ a následne začala podnikať v rovnakej oblasti
ako navrhovateľ, čím sa voči navrhovateľovi profilovala do pozície súťažiteľa podľa § 41 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že medzi ním a odporkyňou vznikol priamy súťažný vzťah, keďže obe
strany sporu podnikajú v rovnakom predmete podnikania, ktorým sú kozmetické služby. Navrhovateľ

poukázal na to, že v predmete podnikania pôsobí od r. 2021 a od svojho založenia (2019) si vybudoval
spoľahlivé obchodné meno, ako i širokú databázu svojich klientov. Povedomie širokej verejnosti o
spoločnosti navrhovateľa vyvodzoval aj z počtu osôb, ktoré sledujú podnikateľskú činnosť navrhovateľa
na profiloch navrhovateľa založených na sociálnych sieťach Facebook a Instagram (ku dňu podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - 947 sledovateľov na sociálnej sieti Instagram a 347

sledovateľov na sociálnej sieti Facebook).

3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporkyňa vykonávala pracovnú činnosť u navrhovateľa v rámci
a na základe informácií poskytnutých jej navrhovateľom o jeho obchodnej činnosti, dodávateľoch
(vrátane ich kontaktov), zákazníkoch (vrátane ich kontaktov), produktoch používaných na kozmetické

ošetrenia, prístrojoch používaných na kozmetické ošetrenia, a ďalších skutočnostiach súvisiacich s
podnikaním navrhovateľa. Tieto informácie boli odporkyni zverené a poskytnuté navrhovateľom na
účely výkonu jej práce pre navrhovateľa, okrem iného aj prostredníctvom databázy telefónnych čísiel v
mobilnom telefónnom zariadení vo vlastníctve navrhovateľa, v ktorej boli informácie súhrnne obsiahnuté.
Odporkyňa informácie o zákazníkoch, ktorí navštevovali kozmetické štúdio navrhovateľa nadobúdala

aj priebežne v súvislosti s výkonom svojej práce. napr. v rámci elektronickej, telefonickej, či osobnej
komunikáciesozákazníkminavrhovateľa.Všetkytelefónnečíslanazákazníkovnavrhovateľaodporkyňa
získala počas pracovného pomeru u navrhovateľa a získala ich výlučne pre potreby navrhovateľa
ako jej zamestnávateľa. Všetky kontakty sa teda stávali vlastníctvom navrhovateľa, jeho know-how a
tvorili obchodné tajomstvo navrhovateľa. Z ustanovenia čl. VII bodu 13 pracovnej zmluvy je zrejmé,

že odporkyňa bola prísne viazaná mlčanlivosťou o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú klientov
navrhovateľa. Povinnosť odporkyne zachovávať mlčanlivosť a chrániť dôvernosť informácií získaných
od navrhovateľa počas trvania pracovného pomeru v rozsahu podľa čl. VII bodu 13 pracovnej zmluvy
trvá podľa čl. VII bodu 15 pracovnej zmluvy i po skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že obsah databázy telefónnych čísiel pre neho a jeho hospodársku činnosť predstavoval a

predstavuje dôverné informácie s významnou hodnotou, tvoriace a obsahujúce obchodné tajomstvo
navrhovateľa. Navrhovateľ má za to. že ustanovenia čl. VII bodov 13 a 15 pracovnej zmluvy dostatočne
preukazujú, že databáza telefónnych čísiel jeho klientov mala byť podľa vôle navrhovateľa ako majiteľa
obchodného tajomstva utajená, pričom navrhovateľ ich utajenie zabezpečoval najmä tým, že kontakty
boli ukladané výlučne do mobilného zariadenia, ktoré sa nachádzalo v priestoroch kozmetického štúdia

navrhovateľa na adrese prevádzkarne XXX XX E.. E. F. G. 4 a prístup k mobilnému zariadeniu bol
zabezpečený heslom, ktoré poznal len navrhovateľ a odporkyňa. Pre účely výkonu práce odporkyne v
spoločnosti navrhovateľa odporkyňa disponovala prístupom k celej databáze telefónnych čísiel klientov
navrhovateľa.

4. Navrhovateľ uviedol, že ako zamestnávateľ nikdy nedal odporkyni súhlas na výkon práce pre tretie
osoby ani na sprístupnenie jeho obchodného tajomstva tretím osobám. Odporkyňa (i) neoprávnene
získala kontakty, ktoré boli súčasťou databázy telefónnych čísiel vo vlastníctve navrhovateľa; (ii)
neoprávnene zasiahla do databázy telefónnych čísiel, keď kontakty, ktoré boli jej súčasťou, z nej fyzicky
odstránila (vymazala); (iii) neoprávnene využila kontakty z databázy telefónnych čísiel, ktoré získala

počastrvaniapracovnéhopomeruunavrhovateľavosvojvlastnýprospech-prerozbehsvojhovlastného
podnikania; (iv) porušila povinnosť mlčanlivosti o dôverných informáciách a o skutočnostiach tvoriacich
obchodné tajomstvo navrhovateľa; čím naplnila skutkovú podstatu nekalosúťažného konania uvedenú
v ust. § 51 Obchodného zákonníka. Využitie kontaktov odporkyňou je podľa tvrdenia navrhovateľa plnespôsobilé spôsobiť navrhovateľovi vznik škody, pričom navrhovateľovi aj reálna škoda vznikla a stále
vzniká, a to práve ako priamy dôsledok vyššie uvedeného konania odporkyne.

5. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa sa k protiprávnemu konaniu, ktoré sa jej prisudzuje, priznala,
čo možno preukázať vyjadreniami právneho zástupcu odporkyne, ktorý v mene odporkyne tlmočil jej
stanovisko k tvrdeniam navrhovateľa, uvedeným v liste označenom ako „Upozornenie na porušovanie
zákona, výzva na zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie závadného stavu, uplatnenie škody,
predžalobná výzva“ zo dňa 16.04.2024, doručenom odporkyni dňa 18.04.2024 a tiež v Dohode o

urovnaní, ktorej návrh bol právnemu zástupcovi odporkyne zaslaný e-mailom dňa 21.06.2024.

6. Pre upresnenie navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvodom podania tohto návrhu je skutočnosť, že
odporkyňa počas pracovného pomeru uzatvoreného s navrhovateľom neoprávnene, bez súhlasu
navrhovateľa ako jej zamestnávateľa, získala obchodné tajomstvo navrhovateľa, neoprávnene si ho
ponechala, neoprávnene ho využila vo svoj vlastný prospech za účelom rozvoja vlastného podnikania

a odlákania zákazníkov navrhovateľa k odporkyni, a navyše, údaje (kontakty), ktoré tvorili obchodné
tajomstvo nachádzajúce sa v mobilnom zariadení navrhovateľa, odporkyňa zničila (vymazala), čím
absolútne zmarila možnosť navrhovateľa na ich ďalšie využívanie. Podľa navrhovateľa sa odporkyňa
snaží stiahnuť zákazníkov a zákazky navrhovateľa pre seba a využíva na to konanie, ktoré je v rozpore
s právnymi predpismi, je zneužitím práva a je v rozpore s poctivým obchodným stykom, pričom týmto

priamo poškodzuje navrhovateľa. Výsledkom takéhoto konania odporkyne je skutočnosť, že navrhovateľ
stráca svojich doterajších zákazníkov a títo v dôsledku opísaného konania odporkyne prechádzajú
(ako zákazníci) k odporkyni. Navrhovateľ zároveň poukázal aj na skutočnosť, že odporkyňa ako
jediná zamestnankyňa navrhovateľa tvorila pevný pilier v spoločnosti navrhovateľa a požívala dôveru
zákazníkov navrhovateľa. Logicky, ak sa odporkyňa nakontaktuje na zákazníkov navrhovateľa (využitím

neoprávnene získaných kontaktov z databázy telefónnych čísiel) a ponúkne im lepšie ceny, zákazníci
majú dôvod zmeniť dodávateľa týchto služieb. Pričom ak by odporkyňa tieto kontakty nemala, takúto
konkurenčnú výhodu by nikdy nezískala. Navrhovateľ zastáva názor, že vzhľadom na vyššie opísané
protiprávne konanie odporkyne predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia jediný prostriedok na
poskytnutie efektívnej a včasnej ochrany práv a právom chránených záujmov navrhovateľa.

7. Navrhovateľ uviedol, že v okolnostiach predmetnej veci je splnená požiadavka potrebnosti
bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko priznanie tohto práva v riadnom súdnom konaní vo
veci samej s predpokladanou dĺžkou trvania súdneho konania v rozsahu minimálne jedného (a viac)
roka môže mať negatívny dopad na vykonávanie práv navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru, že

s poukazom na popísané skutkové okolnosti je potrebné neodkladne upraviť právne vzťahy medzi
navrhovateľom na jednej strane a odporkyňou na strane druhej, nakoľko existuje reálna obava, že
odporkyňa bude naďalej porušovať obchodné tajomstvo navrhovateľa a využívať údaje z databázy
telefónnych čísiel za účelom kontaktovania zákazníkov navrhovateľa. Táto obava je odôvodnená tým, že
odporkyňa s týmto protiprávnym konaním neprestala ani napriek osobitnému písomnému upozorneniu

a výzve na zdržanie sa tohto konania. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku navrhovateľa
súvisí práve s tým, že odporkyňa sa snaží dosiahnuť to, aby zákazníci navrhovateľa prestali využívať
služby navrhovateľa a začali využívať služby odporkyne. Týmto konaním odporkyne dochádza k strate
zákazníkov na strane navrhovateľa ako aj k vzniku škody vo forme ušlého zisku, ktorý navrhovateľ
legitímne očakával. Navrhovateľ zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia zamedzí vzniku

ďalšej škody v podobe úbytku zákazníkov navrhovateľa, ktorá môže viesť k jeho likvidácií, pričom
nenariadenie neodkladného opatrenia by bolo akceptovaním praktík odporkyne súdom a dôkazom
nevymožiteľnosti práva a neúnosných podmienok na podnikanie. Na základe uvedených skutočností je
navrhovateľ presvedčený, že preukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorého ochranu navrhuje zabezpečiť
neodkladným opatrením súdu, ako tiež nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, a to najmä z dôvodu existencie

potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, ako i nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy na strane navrhovateľa, nakoľko je tu dôvodná obava, že nenariadením neodkladného opatrenia by
sa zhoršila pozícia navrhovateľa a vznikol by priestor k tomu, aby boli vykonané úkony odporkyne, ktoré
by vytvorili nezvratný právny stav. V závere návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ
uviedol, že žalobným návrhom vo veci samej sa bude okrem požiadavky, aby sa odporkyňa zdržala

opísaného protiprávneho konania a odstránila závadný stav, domáhať tiež primeraného finančného
zadosťučinenia, náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia.8. Okresný súd v rozhodnutí vymedzil základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia
a zdôraznil, že ich splnenie musí mať súd za osvedčené.

9. Okresný súd poukázal na to, že z predloženého Upozornenia na porušovanie zákona, výzvy na
zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie závadného stavu, uplatnenia škody, predžalobnej
výzvy zo dňa 16. 04. 2024 a e-mailovej komunikácie súd zistil, že navrhovateľ žiadal odporkyňu,
okrem iného, aby upustila od kontaktovania osôb, ktoré boli ku dňu jej odchodu od navrhovateľa
evidované ako zákazníci, za účelom kozmetických služieb vykonávaných priamo odporkyňou mimo

prevádzky navrhovateľa. Odporkyňa napriek tomu, že cestou svojho právneho zástupcu navrhovateľovi
dňa oznámila, že od kontaktovania klientov navrhovateľa upustila a do budúcnosti sa ho zdrží, tento sľub
nesplnila, čo navrhovateľ preukázal predložením preposlanej SMS-správy od jedného z jeho klientov
zo dňa 17.04.2024. Z predmetnej SMS-správy vyplýva, že odporkyňa jednému z klientov navrhovateľa
oznámila, že od navrhovateľa odišla a pokračuje v budove Strojár v Martine, pričom ak bude mať klient
záujem o „lash lift“ alebo čokoľvek iné, odporkyňa bude rada.

10. Z predložených dôkazných prostriedkov mal okresný súd za osvedčené, že tak navrhovateľ, ako i
odporkyňa pôsobia na trhu v oblasti poskytovania kozmetických služieb. Súd mal taktiež z predloženej
SMS-správy zo dňa 17.04.2024 za preukázané, že odporkyňa bez vedomia navrhovateľa ako jej
vtedajšieho zamestnávateľa, oslovila klienta navrhovateľa za účelom jeho informovania o tom, že

odporkyňa od navrhovateľa odišla a ponúkla mu poskytovanie kozmetických služieb vo svojej vlastnej
novej prevádzke. Z predloženej e-mailovej komunikácie mal súd ďalej za osvedčené, že odporkyňa z
mobilného telefónu navrhovateľa vymazala telefonické kontakty klientov navrhovateľa, resp. ich časť,
ktorú skutočnosť sama odporkyňa nerozporovala.

11. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z judikatúry vyplýva, že aj obchodné kontakty (akými sú
napr. dodávatelia, odberatelia, zákazníci), podnikateľské plány, obchodné zmluvy, spôsob financovania,
výrobné a technické podklady (výrobné programy, technologické postupy, technické podmienky), sú
chránené zákonom podľa ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka a súd im v rozhodnutí priznal právnu
ochranu obchodného tajomstva (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo V 32/2007). Okresný

súd uviedol, že považoval za osvedčenú existenciu nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, a to jeho práva na poskytnutie ochrany z dôvodu
neoprávnených zásahov do obchodného tajomstva navrhovateľa zo strany odporkyne. Z charakteru
navrhovaného neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacímopatrením,keďžetentoinštitútslúžiibanazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyveriteľa

(§ 343 CSP).

12. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol okresný
súdtak,žeprocesneúspešnémunavrhovateľovipriznalprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Odporkyňa mala za to, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal dôvodnosť svojho
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana v konaní o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Ku skutkovým tvrdeniam navrhovateľa ohľadom ukončenia pracovného pomeru odporkyne
a navrhovateľa uviedla, že považuje za sporné, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru v zmysle

žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.03.2024. Ku skutkovému tvrdeniu navrhovateľa, že
obsah databázy telefónnych čísiel bol uložený v mobilnom zariadení, ktoré sa nachádzalo v priestoroch
kozmetického štúdia navrhovateľa a prístup k mobilnému zariadeniu bol zabezpečený heslom, ktoré
poznal iba navrhovateľ a odporkyňa uviedla, že k predmetnému mobilnému zariadeniu mali prístup aj
iní zamestnanci navrhovateľa a nie ako tvrdí navrhovateľ, výlučne iba on a odporkyňa a uviedla, že

mobilné zariadenie si zamestnanci brali aj mimo priestorov prevádzky, napr. domov. Poukázala na to,
že väčšia časť klientov pre kontaktovanie navrhovateľa využívala aplikácie sociálnych sietí, prevažne
aplikáciu Instagram.

14. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že odporkyňa počas

pracovného pomeru uzatvoreného s navrhovateľom neoprávnene bez súhlasu navrhovateľa ako
zamestnávateľa získala obchodné tajomstvo v podobe získania kontaktov z mobilného zariadenia za
účelom rozvoja vlastného podnikania, ako aj ďalšie tvrdenia ohľadom jeho poškodzovania v obchodnom
styku, tieto označila odporkyňa za zavádzajúce, nakoľko mnoho klientov navrhovateľa boli jej známi,kamaráti alebo príbuzní, na ktorých mala alebo získala telefonické kontakty mimo pracovného pomeru
s navrhovateľom alebo ich získala ešte pred nástupom do zamestnania u navrhovateľa.

15. Odporkyňa namietla skutkové tvrdenie navrhovateľa, že napriek tomu, že cestou svojho právneho
zástupcu prevzala upozornenie na porušovanie zákona a výzvu na zdržanie sa protiprávneho konania a
odstránenie závadného stavu, naďalej kontaktovala klientov navrhovateľa prostredníctvom telefónneho
čísla uvedeného v databáze telefónnych čísiel, čo navrhovateľ preukazoval predložením preposlanej
SMS správy od jedného z klientov zo dňa 17.04.2024. Odporkyňa poukázala na to, že ako je z pripojenej

e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom navrhovateľa a právnym zástupcom odporkyne
zrejmé, odporkyňa sa vyjadrila, že upustí a zdrží sa od kontaktovania osôb, ktoré boli ku odchodu
navrhovateľky ako zákazníci navrhovatelia e-mailom zo dňa 14.05.2024. Navrhovateľ podsunul súdu
ako dôkaz preposlanú SMS správu od jedného z jeho klientov, kde uviedol súdu ako dátum odoslania
SMS správy deň 17.04.2024, čo je v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore s pripojeným dôkazom.
V predloženej preposlanej SMS správe ako v jedinom predloženom dôkaze navrhovateľa je v záhlaví

uvedený dátum a čas odoslania správy deň 06.04.2024 o 22:08, čo je zrejmé aj z textu správy.

16. Okresný súd teda nesprávne osvedčil skutočnosť, že z predloženej SMS správy zo dňa 17.04.2024
má za preukázané, že odporkyňa kontaktovala klientku napriek jej sľubu, že upustila a do budúcna
sa zdrží kontaktovania klientov, ktorý bol zaslaný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.05.2004.

Uvedená správa bola zaslaná dňa 06.04.2024, teda pred vyhlásením odporkyne. Odporkyňu viedlo ku
kontaktovaniu uvedenej klientky navrhovateľa to, že pri rozhovore s uvedenou klientkou nadobudla z jej
rozprávania dojem, že v prípade, ak odporkyňa odíde ako zamestnanec od navrhovateľky by uvítala,
keby jej aj v budúcnosti poskytovala kozmetické služby výlučne odporkyňa bez ohľadu na to, kde bude
vykonávať uvedené služby, nakoľko uvedená klientka bola s odporkyňou ako osobou spokojná s jej

prevedením služby. Analogicky je možné prirovnať to, ak je niekto spokojný s konkrétnym masérom,
kaderníkom aj podobne, ako zákazník chce poskytnúť predmetnú službu výlučne od osoby, od ktorej je
zvyknutý na jej poskytovanie bez ohľadu na to, kde je zamestnaná alebo kde vykonáva uvedenú službu.
Odporkyňa zaslala správu klientke z nezištných priateľských dôvodov za účelom poskytnutia informácie,
že v prípade, ak sa objedná na kozmetickú službu u navrhovateľa, ona ako osoba už jej uvedenú službu

nebude poskytovať, ale niekto iný, pre danú klientku cudzí. Z uvedenej správy ani nevyplýva, že by
odporkyňa ponúkla lepšiu cenu za službu alebo inú výhodu, bonus, čím by získala konkurenčnú výhodu
proti navrhovateľovi, ako to vykresľuje navrhovateľ vo svojich tvrdeniach.

17. Odporkyňa trvala na tom, že neboli splnené ani preukázané predpoklady na nariadenie

neodkladného opatrenia, jedná sa o nepreukázané tvrdenia navrhovateľa, pričom súd na základe týchto
dezinformácií nesprávne posúdil navrhovateľom opísaný skutkový stav. Navrhovateľ nepreukázal ani
dôvodnosť svojho nároku, ani obavu z bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie slúži k
zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je na mieste ho použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie označila odporkyňa za neprimeraný

zásah do jej práv vychádzajúci z jednostranných tvrdení navrhovateľa, ktorý má pravdepodobne zámer
určitej pomsty za to, že odporkyňa odišla ako zamestnanec. Odporkyňa zdôraznila, že svoj prísľub,
ktorý dala navrhovateľovi prostredníctvom právneho zástupcu o tom, že upustí a do budúcna sa zdrží
kontaktovania klientov dodržiava, čo je zrejmé, nakoľko navrhovateľ nepredložil súdu žiadne iné dôkazy
o tom, že by navrhovateľka oslovovala klientov navrhovateľa. Navrhovateľ predložil ako dôkaz jedinú

správu, ktorú súd nesprávne posúdil, ak dospel k záveru, že došlo k protiprávnemu konaniu odporkyne
s neprimeraným zásahom do práv navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nie je aktuálne nutné, aby súd
mal za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a navrhovateľom.

18. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril, že v návrhu opísal skutočnosti, ktorými hodnoverne

osvedčil dôvodnosť jeho nároku. Zrekapituloval skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Poprel záver odporkyne, že medzi ňou a navrhovateľom došlo
ku skončeniu pracovného pomeru na základe ústnej dohody. K tvrdeniu odporkyne, že k mobilnému
zariadeniu s databázou telefónnych čísiel mali prístup aj iní zamestnanci žalobcu uviedol, že žalovaná
bola jediný zamestnanec, ktorý vykonával prácu na pracovnej pozícii kozmetička a okrem nej

zamestnával navrhovateľ dvoch ďalších zamestnancov, svojich rodinných príslušníkov na pracovnej
pozícii upratovačka. Títo nemali dôvod brať mobilné zariadenie mimo prevádzky kozmetického štúdia
navrhovateľa. Navrhovateľ pripustil, že v závere pracovného pomeru zaúčal ďalšiu osobu, ktorá mala
spolu s odporkyňou poskytovať služby, táto však neprichádzala do kontaktu s databázou telefónnychčísiel, ktorá sa nachádzala v mobilnom zariadení navrhovateľa. Ku tvrdeniu odporkyne, že väčšia časť
klientov navrhovateľa využívala kontaktovanie cez aplikácie sociálnych sietí, prevažne cez aplikáciu
Instagram,totooznačilzairelevantnéprekonanie,keďženávrhomžiadalochrániťobsahdatabázy,ktorú

tvorili telefónne čísla na zákazníkov navrhovateľa nahraté v mobilnom zariadení navrhovateľa a ktoré
boli (ako priznala sama žalovaná) z tohto mobilného zariadenia vymazané a využité na kontaktovanie
zákazníkov za účelom ich informovania o odchode z pracovného pomeru u navrhovateľa a o ponuke
služieb na inom mieste pôsobenia. Podľa navrhovateľa to rovnako platí pre konštatovanie odporkyne o
tom, že mnoho klientov bolo jej známych, kamarátov alebo príbuzných, pretože neoprávnené získanie

takýchto kontaktoch nie je predmetom sporu.

19. K tvrdeniu odporkyne, že upustila od kontaktovania zákazníkov navrhovateľa potom, ako bola
písomne vyzvaná uviedol, že bol na konanie odporkyne upozorňovaný svojimi súčasnými aj bývalými
zákazníkmi, ktorí si u navrhovateľa preverovali pravdivosť a dôvodnosť správ zasielaných odporkyňou,
pričom niektoré tieto z týchto osôb nemajú záujem byť súčasťou sporu medzi navrhovateľom a

odporkyňou a niektoré prisľúbili svedectvo v konaní vo veci samej, avšak pre konanie o nariadení
neodkladného opatrenia nebolo účelné navrhovať ich vypočutie. Navrhovateľ sa nevyjadril k časovej
súvislosti zaslania SMS-ky klientke, ktorú uviedol ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, k
jejobsahuuviedol,žeopisobsahuzaslanejSMSodporkyňounekorešpondujesjejpredloženýmznením.
Podľa navrhovateľa je zo znenia SMS zrejmé, že odporkyňa oznamuje svoj odchod z kozmetického

štúdia a ponúka ošetrenie, navyše v čase, kedy jej pracovný pomer nebol platne ukončený. Získanie
konkurenčnej výhody videl navrhovateľ v tom, že odporkyňa do vytvorenia databázy nedala žiadne
peňažné prostriedky a prevzatím kontaktov z databázy prišla k „hotovému“. Výsledkom takéhoto konania
je to, že navrhovateľ stráca svojich doterajších zákazníkov a títo v dôsledku opísaného konania
prechádzajú ako zákazníci k odporkyni. Navrhovateľ tak prichádza o zisky zo svojej činnosti, ktorých

účelom je pokryť aj vynaložené náklady na vytvorenie databázy.

20. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie neobsahuje náležitosti, ktoré by malo
odvolanie obsahovať. Poukázal na text ust. § 363 CSP, pričom zdôraznil, že v odvolaní musí byť
uvedená forma rozhodnutia, súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, číslo konania a dátum, kedy bolo

napadnuté rozhodnutie vydané. V prípade, ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné
presne vymedziť aj to, ktorý výrok sa odvolaním napáda. Poukázal na text odvolacieho petitu, ktorým
odporkyňa navrhla zrušiť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 66Cb/153/2024 - 95 zo dňa
03.09.2024, ktorým konajúci súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
a priznal odporkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa navrhovateľa je takýto petit v

odvolaní zmätočný, a to nielen vo vzťahu k nesprávne označenej forme rozhodnutia, ale aj vo vzťahu
k textu, z ktorého vyplýva, že súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vzhľadomnauvedenénavrhovateľnavrhol,abyodvolacísúdodvolanieodporkyneodmietolauznesenie
okresného súdu ako správne a zákonné potvrdil.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

22. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.26. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

28. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), nekalou súťažou
je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť
ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

30. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu

v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za
predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie,
na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné
poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej
navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.

31. Nariadenie zabezpečovacieho (alebo neodkladného) opatrenia musí byť výnimočným postupom
súdu, keďže súd vydáva autoritatívne rozhodnutie iba na základe tvrdení jednej strany a bez vykonania
dokazovania. Takýto procesný postup je výnimkou z pravidla, že obe sporové strany majú v rámci práva

na spravodlivý súdny proces možnosť vyjadrovať sa ku všetkým prezentovaným skutkovým tvrdeniam
a navrhovaným dôkazom a že rozhodnutie môže súd vydať až po vykonaní dokazovania, na základe
ktorého ustáli skutkový stav. Nariadenie neodkladného opatrenia z uvedeného postupu vybočuje,
pretože má slúžiť ako výnimočný procesný inštitút aplikovaný za okolností, ktoré neznesú odklad. Z
uvedenéhodôvodusúpodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniavCivilnomsporovomporiadku

formulované prísne, pričom súd vždy musí podrobne preskúmať naplnenie každej jednej z nich. Návrhu
potom môže vyhovieť iba v prípade, ak sú všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
kumulatívne splnené.

32. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na ust. § 363 CSP uviedol, že odvolanie

neobsahuje náležitosti, ktoré by malo obsahovať. Odvolací súd sa s takýmto záverom nestotožnil. V
zmysle ust. § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach musí uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje. Záver navrhovateľa, že je nevyhnutné, aby bola uvedená aj forma rozhodnutia,
z Civilného sporového poriadku žiadnym spôsobom nevyplýva. Pokiaľ je z odvolania jednoznačne
definované rozhodnutie, voči ktorému odvolanie smeruje, a to spisovou značkou a dátumom nariadenia

alebo priamo číslom konania, pre odvolacie konanie je irelevantné, či takéto rozhodnutie je označené
ako rozsudok, uznesenie alebo iba rozhodnutie. Pokiaľ ide o rozsah odvolania, ten je pre odvolacie
konanie kľúčový a rozsah môže byť vymedzený buď výslovne alebo môže byť rozsah zistiteľný z obsahu
odvolania. Pre odvolacie konanie je najdôležitejšie vymedzenie odvolacích dôvodov, pretože odvolací
súdjeodvolacímidôvodmiviazanýanemôžepreskúmavaťrozhodnutieokresnéhosúduzinýchdôvodov

než tých, ktoré boli uvedené v odvolaní (s výnimkou procesných podmienok, ktoré súd preskúmava zo
zákona § 380 ods. 2 CSP). Odvolanie musí obsahovať aj odvolací návrh, čoho sa odvolateľ domáha,
pričom odvolacím návrhom odvolací súd na rozdiel od odvolacích dôvodov viazaný nie je (§ 381 CSP).

33. V prejednávanej veci odporkyňa podala odvolanie, v ktorom jasne uviedla, že ide o odvolanie proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.09.2024, sp. zn. 66Cb/153/2024 – 95. V odvolaní
tak bolo napadnuté rozhodnutie označené nielen správnou formou rozhodnutia, ale aj nezameniteľným
číslom konania. Zároveň v odvolaní bol výslovne odcitovaný výrok, voči ktorému odvolanie bolo podané,
teda prvá výroková veta napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd preto rozhoduje o
odvolanívočiprvejvýrokovejveteazároveň,keďžerozhodnutieopovinnostipodaťžalobuarozhodnutie

o trovách konania sú závislými rozhodnutiami, rozhoduje aj o nich. Odvolateľka v odvolaní vymedzila
odvolacie dôvody a vymedzila aj odvolací návrh. I keď je možné stotožniť sa s navrhovateľom v tom, že v
odvolacom petite uviedla odporkyňa zrejme v dôsledku kopírovania iných odvolacích petitov nesprávne
označenie rozhodnutia okresného súdu ako rozsudok (namiesto uznesenie) a tiež nesprávne opísala vodvolacom petite napadnutý výrok, z odvolacieho petitu je zrejmé, že sa odporkyňa domáha zrušenia
napadnutého rozhodnutia a zároveň súd musí vychádzať z textu celého podania, to znamená z textu
celého odvolania, z ktorého je zrejmé, že v prípade odvolacieho petitu došlo k zrejmej chybe v písaní.

34. Odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. Rozhodnutie okresného súdu preto preskúmal
v intenciách dôvodov, ktoré odporkyňa uviedla v odvolaní a dospel k záveru, že pre nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky. Zároveň nezistil, že by boli splnené
podmienky pre zrušenie rozhodnutia o neodkladnom opatrení v zmysle ust. § 389 CSP a neboli splnené

ani podmienky pre potvrdenie tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 387 CSP. Z uvedeného dôvodu mohol
odvolací súd postupovať iba podľa ust. § 388 CSP a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzalo z nesprávneho posúdenia splnenia procesných podmienok nevyhnutných pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedený postup mohol zvoliť odvolací súd z dôvodu, že vyhodnotil odvolanie
ako podané v súlade s podmienkami Civilného sporového poriadku vrátane obsahu tohto odvolania.

35. Dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že
odporkyňa sa mala dopustiť nekalosúťažného konania v podobe využitia databázy telefónnych čísiel,
ktorá pre navrhovateľa predstavovala obchodné tajomstvo. Dôvodom podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako ho vymedzil navrhovateľ teda malo byť konanie odporkyne vo vzťahu
k obchodnému tajomstvu navrhovateľa a poškodzovanie navrhovateľa, ktorý v dôsledku konania

odporkyne stráca zákazníkov, čo sa prejavuje na jeho zisku. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré by
odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ poukázal na dĺžku súdneho konania vo
veci samej a na nebezpečenstvo hroziacej ujmy vo vzťahu s prechodom zákazníkov od navrhovateľa
odporkyni. Odvolací súd potom v intenciách podaného odvolania preskúmal, či uvedené skutkové
tvrdenia spolu s priloženými listinami postačujú na záver, že sú splnené podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia.

36. Odporkyňa v odvolaní namietla, že navrhovateľ neosvedčil svoje právo v súvislosti s jej konaním
voči údajnému obchodnému tajomstvu, keď poukázala na to, že k mobilnému zariadeniu, v ktorom
sa nachádza databáza telefónnych čísiel mali prístup aj iní zamestnanci než len ona a keď namietla,

že minimálne časť telefónnych čísiel, ktorá sa nachádza v databáze sú telefónne čísla jej známych
kamarátov alebo príbuzných, na ktoré získala kontakt mimo pracovného pomeru alebo pred nástupom
do zamestnania. Odvolateľka tak namietla osvedčenie nároku, ktorému mal poskytnúť okresný súd
ochranu vo vzťahu k obchodnému tajomstvu. Odporkyni je nutné prisvedčiť v tom, že z veľmi stručného
odôvodnenia okresného súdu nie je úplne zrejmé, na základe čoho považoval okresný súd nárok plynúci

z ochrany obchodného tajomstva navrhovateľa za osvedčený. Okresný súd v odseku 36 vymedzil s
poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR obchodné tajomstvo vo vzťahu k obchodným kontaktom
a odkázal na to, že SMS správou zo dňa 17.04.2024 odporkyňa kontaktovala jedného zo zákazníkov
navrhovateľa, na základe čoho považoval za osvedčené, že ide o zásah do chráneného nároku
navrhovateľa na ochranu obchodného tajomstva. Odvolací súd sa s takýmto záverom okresného súdu

nestotožnil.

37. I keď odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že databáza telefónnych čísiel
môže byť predmetom obchodného tajomstva, obchodným tajomstvom sa stáva až za splnenia
zákonom určených podmienok. Určenie, či navrhovateľ splnil všetky podmienky na to, aby sa databáza

telefónnych čísiel stala predmetom jeho obchodného tajomstva bude predmetom riadneho dokazovania,
ak bude podaná žaloba vo veci samej. Pokiaľ však ohrozenie údajného obchodného tajomstva malo
byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd by musel mať za osvedčené, že je vysoká
pravdepodobnosť, že navrhovateľ skutočne má právo z obchodného tajomstva, pričom súd je odkázaný
len na skutkové tvrdenia uvedené v návrhu.

38. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol však vo vzťahu k obchodnému tajomstvu
nejednoznačný. Navrhovateľ na jednej strane upresnil, že dôvodom podania návrhu je skutočnosť,
že odporkyňa počas pracovného pomeru uzavretého s navrhovateľom neoprávnene, bez súhlasu
navrhovateľa ako zamestnávateľa získala obchodné tajomstvo navrhovateľa (ods. 4 rozhodnutia

okresného súdu), na strane druhej uviedol, že obsah databázy telefónnych čísiel, ktorý predstavuje
dôverné informácie mal byť podľa vôle navrhovateľa ako majiteľa obchodného tajomstva utajený, čo
zabezpečoval najmä tým, že kontakty boli ukladané výlučne do mobilného zariadenia zabezpečeného
heslám, ku ktorému mala prístup okrem navrhovateľa výlučne odporkyňa (ods. 3 rozhodnutia okresnéhosúdu). Uvedené tvrdenia sú vo vnútornom rozpore. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k databáze telefónnych čísiel
poskytol prístup sám tým, že jej umožnil využívať mobilné zariadenie a oznámil jej heslo, ktorým sa
odomyká, popiera tým vlastné skutkové tvrdenie, že odporkyňa získala obchodné tajomstvo bez súhlasu

navrhovateľa ako zamestnávateľa. V tejto časti preto nemohol mať odvolací súd nárok na ochranu
obchodného tajomstva pre účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčený.

39. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že po získaní obchodného tajomstva si odporkyňa toto
neoprávneneponechala,neoprávnenehovyužilavosvojvlastnýprospechzaúčelomrozvojapodnikania

a odlákania zákazníkov navrhovateľa k odporkyni, uvedené ostalo v rovine neosvedčených tvrdení
predovšetkým vo vzťahu k rozsahu tvrdeného obchodného tajomstva. Odvolací súd opakovane
zdôrazňuje, že preskúmanie spornej otázky, či databáza telefónnych čísiel v prejednávanom prípade je,
alebo nie je predmetom obchodného tajomstva, prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Ak
bude podaná žaloba, bude predmetom konania vo veci samej, aby okresný súd ustálil, či telefónne čísla
uložené v mobilnom zariadení predstavujú obchodné tajomstvo navrhovateľa. Pokiaľ však ide o tvrdenie

zneužívania tejto databázy, poukaz na jednu SMS správu doručenú jednému zo zákazníkov nemôže
predstavovať osvedčenie tvrdenia, že odporkyňa využíva a manipuluje s celou databázou telefónnych
čísiel. Preto tvrdenie o osvedčení nároku vo vzťahu k ochrane z dôvodu obchodného tajomstva nemal
odvolací súd za osvedčené, čím neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, kedy na základe vykonaného
dokazovania bude možné dospieť k záveru o porušení práva navrhovateľa z obchodného tajomstva.

40. Pre účely neodkladného opatrenia zároveň nemal odvolací súd za osvedčené ani tvrdenia
vo vzťahu k údajnej škode, ktorá mala vzniknúť využívaním databázy telefónnych čísiel, keď
navrhovateľ neopísal žiadnu príčinnú súvislosť medzi tvrdením o využívaní databázy telefónnych čísiel
a tvrdením o vzniku škody, pre ktorú žiada o nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v

návrhu sám uviedol, že odporkyňa bola jedinou zamestnankyňou navrhovateľa, čím vytvorila pevný
pilier v spoločnosti a požívala dôveru zákazníkov navrhovateľa. Uviedol tiež, že ak sa odporkyňa
nakontaktuje na zákazníkov navrhovateľa a ponúkne im lepšie ceny, zákazníci majú dôvod zmeniť
dodávateľa týchto služieb. Preskúmanie príčinnej súvislosti medzi tvrdeným správaním o využití
databázy telefónnych čísiel a vzniku škody opäť prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení.

Pokiaľ však navrhovateľom vymedzil nárok na ochranu proti vzniku škody ako právo, ktorému treba
poskytnúť ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, je nevyhnutné, aby aspoň
s určitým stupňom pravdepodobnosti tento vyplýval zo skutkových tvrdení navrhovateľa. Z popisu
skutkového stavu navrhovateľa však vyplýva, že navrhovateľ si sám uvedomuje, že zákazníci si služby
odporkyne volia na základe iných kritérií než toho, že im telefonicky poskytla informáciu o tom, že sa

osamostatnila a nepracuje pre navrhovateľa. Ako odvolateľ správne poukázal v odvolaní, služba je
viazaná na osobný výkon poskytovateľa tejto služby. Inak povedané, pre účely neodkladného opatrenia
nie je možné ustáliť za osvedčené, že zákazník si overeného poskytovateľa služby zvolil iba na
princípe toho, že bol kontaktovaný. Pre účely neodkladného opatrenia tak odvolací súd nezistil príčinnú
súvislosť medzi skutočnosťou, že odporkyňa kontaktovala osoby, ktoré sú zároveň zákazníkmi žalobcu

a tvrdením žalobcu, že mu vznikla týmto konaním škoda. Nie je pritom vylúčené, že vo veci samej bude
konštatované, že konanie odporkyne spĺňa kritériá nekalosúťažného konania. Náhrada škody v konaní
o ochranu nekalej súťaži však musí spĺňať rovnaké podmienky ako náhrada škody v iných konaniach,
teda musí vzniknúť nielen porušenie právnej povinnosti a škoda, ale musí byť medzi nimi zrejmá aj
príčinná súvislosť. Žalobca v konaní o náhradu škody vyvolanú nekalosúťažným konaním znáša nielen

dôkazné bremeno vo vzťahu k porušeniu povinnosti, k vzniku škody a jej výške, ale aj príčinnú súvislosť
medzi nimi. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zatiaľ nebolo osvedčené, že zákazníci využili
služby odporkyne len preto, že im tieto boli ponúknuté. Vlastne poskytovanie služieb zhodnému okruhu
zákazníkov nebolo osvedčované vôbec, jediné osvedčované tvrdenie smerovalo k tomu, že odporkyňa
zaslala jednej osobe z kontaktov uložených v mobile navrhovateľa oznam o tom, že sa podnikateľsky

osamostatnila. Príčinná súvislosť medzi údajným nekalosúťažným konaním a údajnou škodou bude
predmetom prieskumu vo veci samej, ak bude podaná žaloba, ale pre účely neodkladného opatrenia
postačuje,žetvrdenieovznikuškodyvyvolanéponúknutímvlastnýchslužiebbeznaväzujúcehotvrdenia
o ich reálnom poskytnutí je sporné, nie je osvedčené, a preto nemôže vo vzťahu k nemu byť nariadené
neodkladné opatrenia.

41. Odporkyňa v odvolaní namietla, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli preukázané
predpoklady podľa § 336 ods. 1 CSP, kedy okrem toho, že nebola preukázaná dôvodnosť nároku,
nebola osvedčená ani bezprostredne hroziaca ujma. S uvedenou námietkou sa odvolací súd stotožnil,pretože okresný súd úplne rezignoval na posúdenie jedného zo základných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým je potreba neodkladnej úpravy pomerov.

42. Neodkladnosť, ako prvok naliehavosti, je kľúčovým kritériom, ktoré musí súd pri nariadení
neodkladného opatrenia preskúmavať vždy. Už z dôvodu, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje výlučne
na základe tvrdenia iba jednej zo strán, kedy druhá strana nemôže vznášať žiadne námietky, ani sa k
návrhu vyjadrovať, vyplýva, že súd ex offo preskúmava, či sú splnené kritériá vymedzené v ust. § 326
ods. 1 CSP.

43. I keď okresný súd uviedol, že z predložených dôkazných prostriedkov považoval za osvedčené,
že 17.04.2024 odporkyňa oslovila klienta za účelom informovania o tom, že od navrhovateľa odišla a
ponúkla mu poskytovanie kozmetických služieb v novej prevádzke, uvedené skutkové tvrdenie okresný
súd neposudzoval z pohľadu prípadnej naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ
ako prvý z dôvodov, pre ktoré je podľa jeho názoru splnené aj kritérium naliehavosti vymedzil tak, že

priznanie práva v riadnom súdnom konaní vo veci samej s predpokladanou dĺžkou trvania súdneho
konania môže mať negatívny dopad na vykonávanie práv navrhovateľa. Odvolací súd upozorňuje,
že neodkladné opatrenie nemôže slúžiť na to, aby sporová strana docielila rozhodnutie skôr, než ho
získajú sporové strany v tých súdnych konaniach, ktoré začali skôr. Preto samotná dĺžka súdneho
konania nemôže byť dôvodom pre konštatovanie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pri

priemernej dĺžke súdnych konaní by totiž nárok na nariadenie neodkladného opatrenia mohol mať v
zásade ktorýkoľvek navrhovateľ, čo nie je možné pripustiť vzhľadom na špecifický charakter konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzujúceho právo sporovej strany na vyjadrenie sa
k veci a právo na rozhodnutie po vykonanom dokazovaní.

44. Druhým dôvodom, ktorý vymedzil navrhovateľ vo vzťahu k bezodkladnosti nariadenia neodkladného
opatrenia bolo nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku navrhovateľa súvisiace s tým, že odporkyňa
sa snaží dosiahnuť to, aby zákazníci navrhovateľa prestali využívať služby navrhovateľa a začali
využívať služby odporkyne. Uvedené tvrdenie v konaní nebolo osvedčené, keďže žiadne skutkové
tvrdenianesmerovaliktomuakýmspôsobomsaodporkyňasnažídosiahnuť,abyzákaznícinavrhovateľa

prestali využívať služby navrhovateľa. Skutočnosť, že odporkyňa začala poskytovať služby v rovnakom
segmente ako navrhovateľ a teda, že sa snaží dosiahnuť to, aby zákazníci začali využívať jej služby, je
prirodzeným prejavom konkurencie. Tvrdenie, že vykonáva úkony k tomu, aby zákazníci navrhovateľa
prestali využívať služby navrhovateľa samotným používaním telefónnych čísiel osvedčené nie je.
Nepochybne môžu zo strany konkurentov sa vyskytovať vzájomné prejavy verbálne alebo faktické,

ktoré smerujú k tomu, aby klienti prestali využívať služby iného konkurenta, avšak informácia o
tom, že služby poskytuje ďalší subjekt v príslušnom hospodárskom odvetví nie je konaním, ktoré
by objektívne mohlo docieliť, že zákazníci prestanú využívať služby iného subjektu. V priestorovom
vymedzení poskytovania služieb (tak ako ho navrhovateľ uviedol v rámci mesta Martin) je nepochybne
viacero poskytovateľov kozmetických služieb. Informácia o tom, že tieto služby bude poskytovať ďalší

subjekt sama o sebe nepredstavuje zabránenie v tom, aby služby poskytovali tí podnikatelia, ktorí
sa na trhu etablovali skôr. Výber zákazníka môže byť ovplyvnený (tak ako to uviedol navrhovateľ) aj
dôverou k poskytovateľovi služby, aj prípadným navrhnutím lepšej ceny, ani jedno však nemá vzťah k
tvrdenému dôvodu, pre ktorý je žiadané neodkladné opatrenie, a tým je využitie databázy telefónnych
čísiel. Preto odvolací súd nemal vo vzťahu k nebezpečenstvu hroziacej ujmy za osvedčenú súvislosť

medzi jediným osvedčeným využitím databázy telefónnych čísiel (medzi poskytnutím oznamu jednej
potenciálnej zákazníčke o tom, že odporkyňa začína podnikať v rovnakom odvetví ako navrhovateľ)
a tvrdeným nebezpečenstvom hroziacej ujmy tak širokého rozsahu, že by zákazníci prestali využívať
službynavrhovateľaazačalivyužívaťslužbyodporkyne.Rozhodnutieotom,kohoslužbybudúzákazníci
využiť, či služby navrhovateľa alebo služby odporkyne je rozhodnutím zákazníkov, ktorých motiváciu

vymedzil sám navrhovateľ (dôvera k poskytovateľovi služby, výška ceny) a zo žiadneho tvrdenia nie je
osvedčené, že by motiváciou bolo samotné oslovenie zákazníka na jeho telefónne číslo.

45. Navrhovateľ mal v konaní za to, že jediný prostriedok na poskytnutie ochrany jeho práv je nariadenie
neodkladného opatrenia a vyjadril obavu až z hrozby jeho likvidácie. Obava hroziaceho nároku však

musí byť v proporcii s tým, ako opísal údajné nekalosúťažné konanie odporkyne. Z skutkových tvrdení
vyplynulo, že odporkyňa zaslala správu klientke navrhovateľa, čo naznačuje že mohla zasielať správy
viacerým klientom navrhovateľa, avšak zároveň z navrhovateľom predložených dokumentov vyplýva, že
mu oznámila, že od takéhoto konania upúšťa a po uvedenom ozname už navrhovateľ ani neosvedčil, žeby robila úkony, ktoré by sa dali považovať za zneužitie jeho databázy. Preto nie je zrejmé, ktoré akútne,
bezprostredne prebiehajúce konanie odporkyne je natoľko závažné, že môže spôsobiť až likvidáciu
podnikania navrhovateľa a ktoré je preto nutné stabilizovať nariadením neodkladného opatrenia.

46. Odvolací súd uvedeným záverom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ani nekonštatuje, že
by využitie databázy telefónnych čísiel iného podnikateľa nemohlo byť konaním v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, a teda že by nemohlo byť nekalosúťažným konaním. Odvolací súd však na rozdiel od
okresného súdu dospel k záveru, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli osvedčené

také nároky, ktoré by vyžadovali ochranu formou neodkladného opatrenia a nebola osvedčená ani
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Bude predmetom konania vo veci samej (ak
bude podaná žaloba), aby okresný súd ustálil, či databáza telefónnych čísiel navrhovateľa je alebo nie
je obchodným tajomstvom navrhovateľa a či zo strany odporkyne došlo k určitej forme nekalosúťažného
konania. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže prejudikovať rozhodnutie ani v
prospech navrhovateľa, ani v prospech odporcu. Je však povinný vyhodnotiť návrh z pohľadu toho, že

zásah súdu do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom bez vykonaného dokazovania a bez
prihliadnutia k vyjadreniu odporcu môže byť iba výnimočným inštitútom, ktorý je možné aplikovať iba za
splnenia všetkých kumulatívnych podmienok ustanovenia § 326 ods. 1 CSP.

47. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietla posúdenie ukončenia pracovného pomeru odvolací súd

konštatuje, že toto pre účely konania o nariadení neodkladného opatrenia bolo irelevantné a nezaoberal
sa ním.

48. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že okresný súd nesprávne skutkovo posúdil SMS doručenú
zákazníkovi navrhovateľa dňa 17.04.2024 sa odvolací súd stotožnil s tým, že z predložených príloh

k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočne vyplývalo, že komunikácia, v ktorej právny
zástupca odporcu uviedol, že klientka upustila a zdrží sa od kontaktovania osôb, ktoré boli ku dňu
odchodu ako zákazníci vášho klienta bola odoslaná v utorok 14. mája 2024 (č.l. 59), pričom správa
doručená klientovi navrhovateľa bola odoslaná v sobotu 06.04.2024, i keď prečítaná bola až 17.04.2024
(č.l. 61). Z uvedeného vyplýva, že skutkové tvrdenie navrhovateľa, od ktorého navrhovateľ vyvodil

naliehavosť potreby upraviť vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou, keď táto aj po vydaní prísľubu
o nekontaktovaní klientov navrhovateľa ich naďalej kontaktovala, sa preukázalo ako nepravdivé.
Nemohlo byť preto dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Iné konanie, z ktorého by
vyplývalo, že odporkyňa kontaktovala ďalších zákazníkov v návrhu uvedené nebolo, pričom navrhovateľ
správne vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že výsluchy osôb, ktoré by prípadne potvrdili opak nie

je účelné v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.

49. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia odporkyne vo vzťahu k tomu aký okruh osôb má prístup k
mobilnému zariadeniu aj vo vzťahu k preskúmaniu otázky, ktoré z kontaktov získala z vlastného,
súkromného pôsobenia a nie z databázy navrhovateľa, toto môže byť len predmetom konania vo

veci samej. V uvedenom smere však odvolací súd poukazuje na formuláciu prvej výrokovej vety
nariadeného neodkladného opatrenia, v ktorom okresný súd uložil povinnosť ukončiť využívanie
databázy navrhovateľa, ktorú tvoria telefónne čísla zákazníkov, uložené do tejto databázy v období od
30.04.2021 do 20.06.2024, na kontaktovanie zákazníkov navrhovateľa. Odvolací úd má za to, že takáto
formulácia je z pohľadu kohokoľvek, kto nemá k dispozícií mobilný telefón navrhovateľa nevykonateľná.

Odvolací súd nepopiera, že databáza telefónnych čísle môže byť za splnenia zákonných podmienok
predmetomobchodnéhotajomstva,avšaknato,abysadalourčiť,čiktorékoľvekzovšetkýchtelefónnych
čísiel pridelených zákazníkom je telefónnym číslom uloženým práve v databáze navrhovateľa, musí byť
numerus clausus týchto telefónnych čísiel definovateľný (keďže nie je vylúčené, že v dnešnom mobilnom
telefóne navrhovateľa je väčší / menší počet telefónnych čísiel, než v období určenom v petite návrhu).

Aj za predpokladu, že technické zariadenie umožňuje overiť dátum uloženia kontaktu do telefónu, ani
súd, ani povinná osoba (odporkyňa) nie sú bez prístupu k tomuto telefónu schopní preveriť, či konkrétne
telefónnečíslovdatabázejeuložené,ačitambolouloženéprávevobdobívymedzenompetitomnávrhu.
Ak ale okruh dotknutých telefónnych čísiel nie je skontrolovateľný, povinnosť uložená prvou výrokovou
vetou je nevykonateľná. Navrhovateľ zároveň pripustil, že v jeho databáze sú uložené aj telefónne

čísla, ktoré sú kontaktmi kamarátov, príbuzných alebo známych odporkyne a ich telefónne čísla boli do
databázy navrhovateľa uložené v období od 30.04.2021 do 26.03.2024. Neodkladné opatrenie sa tak
vzťahuje aj na tieto čísla. Navrhovateľ sa síce v odvolacom konaní vyjadril, že neoprávnené získanie
kontaktov, ktoré sú známi kamaráti alebo príbuzní odporkyni nie je predmetom sporu, ale na základením formulovaného petitu sa využívanie takýchto kontaktov stalo predmetom neodkladného opatrenia.
Keďže ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebol známy text žaloby, ktorú navrhovateľ mieni voči
odporkyni podať, odvolací súd si nemôže vytvárať domnienky vo vzťahu k petitu žaloby, ktorý uplatní

prípadne navrhovateľ voči odporkyni.

50. Na druhej strane je nutné prisvedčiť navrhovateľovi, že argument odporkyne, že väčšina klientov
kontaktovala navrhovateľa prostredníctvom aplikácie Instagram je pre konanie irelevantná, keďže
predmetom konania je tvrdené nekalosúťažné konanie odporkyne vo vzťahu k telefonickým kontaktom

uloženým v mobile navrhovateľa. Spôsob kontaktovania osôb vo vzťahu k ich počtu by bol relevantný
pri určení výšky škody vyvolanej nekalosúťažným konaním, nie pre účely navrhovaného petitu.

51. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd má za to, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil prípustnosť
neodkladného opatrenia, ani naliehavosť jeho nariadenia, t.j. základné predpoklady v zmysle § 325 ods.
1 CSP, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete postupom podľa § 388

CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

52. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania, uvedené však neplatí v prípade tzv. závislých
výrokov (ust. § 379 písm. a) CSP). Okresný súd uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci
samej vo väzbe na to, že prvou výrokovou vetou neodkladné opatrenie voči odporkyni nariadil. Tým, že

odvolací súd prvú výrokovú vetu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu stratilo zmysel a aj väzbu na zákonnú podmienku, že
súd uvedenú povinnosť uloží iba vtedy, ak neodkladné opatrenie nariadi. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd druhú výrokovú vetu zrušil. Navrhovateľovi nič nebráni podať žalobu vo veci samej podľa vlastného
uváženia aj bez toho, aby ho takáto povinnosť zaväzovala súdnym rozhodnutím.

53. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže odporkyňa bola plne úspešná v konaní pred súdom prvej inštancie aj
v odvolacom konaní, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov konania aj trov odvolacieho konania

voči navrhovateľovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).