Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923204638
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923204638.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, obaja zast. JUDr.
Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 14.389,76 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Csp/139/2023-157 zo
dňa 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je
povinný z a p l a t i ť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 20 %, a to

do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomrozhodolopovinnostižalovaných1/a2/zaplatiťžalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 5.755,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto
sumy počnúc dňom 28.05.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 80,- Eur, ktoré sumy sú
splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred žalobcovi počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splátok (prvá výroková veta) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta); treťou
výrokovou vetou rozhodol o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania vo výške 39,99 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady

trov konania.
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/
zaplatenia sumy 14.389,76 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom nesplateného
úveru, ktorý poskytol žalovaným na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.07.2017. Súd prvej inštancie vo
veci rozhodol dňa 28.12.2023 platobným rozkazom, proti ktorému podali žalovaní v zákonom stanovenej
lehote odpor. V dôsledku podaného odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a okresný súd nariadil

vo veci pojednávanie.
1.2 Okresný súd vykonal dokazovanie listinami, na nariadenom pojednávaní vypočul právneho zástupcu
žalovaných; aplikoval ustanovenia §3 ods.1, §52 ods.1,2, §54 ods.1, §100, §101, §558, §559, §565
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §1 ods.2, §7 ods.1 a
§11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon

o spotrebiteľských úveroch“). Súd prvej inštancie v odôvodnení v prvom rade konkretizoval dôvod, pre
ktorý neprihliadol na žalovanými vznesenú námietku premlčania. Na základe vykonaného dokazovanianásledne ustálil, že žalobca poskytol žalovaným refinančnú pôžičku; mal za preukázané, že žalovaní
už v žiadosti uviedli základné údaje o svojej bonite, žalobca zároveň vykonal dopyt do registra NRKI,
ktorým boli zistené skutočné mesačné finančné náklady žalovaných. Súd prvej inštancie konštatoval, že

zo strany žalobcu nedošlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle §7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
a teda poskytnutý úver nebolo možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. Za dôvodné považoval
okresný súd tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca nepreukázal kritériá pre zosplatnenie úveru v zmysle
§565 v spojení s §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal doručenie oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaným 1/ a 2/. V dôsledku tejto skutočnosti sa časť nároku

pozostávajúca zo splátok splatných po podaní žaloby nestala splatnou a žalobcom bola žalovaná
predčasne; v konkrétnostiach išlo o 33 splátok celkom vo výške 8.634,12 Eur, v ktorom rozsahu okresný
súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a preto žalobu v tejto časti zamietol. Žalovaných 1/ a 2/
zaviazalnazaplateniesumy5.755,64Eurspolusúrokomzomeškania;priznanúsumuimpovolilsplácať
v mesačných splátkach po 80,- Eur, pretože z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
osobné a majetkové pomery žalovaných nie sú priaznivé.

1.3 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie §255 ods.1 v spojení
s §262 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi priznal
voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 39,99 % podľa pomeru úspechu a neúspechu
žalobcu a žalovaných v konaní.

2. Proti tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zmenil a rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 20,02 %. Žalovaní 1/ a 2/ odvolacie dôvody vyslovene nešpecifikovali ani nekonkretizovali
zákonným ustanovením; z obsahu odvolania však možno vyvodiť, že namietli nesprávnosť právneho

posúdenia veci v zmysle ustanovenia §365 ods.1 písm. h) C.s.p..
2.1 Namietli, že okresný súd nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v súlade
s ustanovením §255 ods.1 C.s.p. V tejto súvislosti konštatovali, že žaloba žalobcu bola v prevažujúcej
miere (v sume 8.634,12 Eur s prísl.) zamietnutá, čo predstavuje 60,01 %; súd priznal žalobcovi voči
žalovaným sumu 5.755,64 Eur, čo predstavuje 39,99 % zo žalovanej sumy. Na základe uvedeného boli

žalovaní toho názoru, že ich čistý úspech v spore je 20,02 %.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že posúdenie výšky trov
konania a určenie percentuálneho úspechu v spore je úlohou konajúceho súdu a nie právneho zástupcu

žalobcu.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§379 a §380 ods.1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a odvolanie
žalovaných posúdil ako dôvodné; rozsudok súdu prvej inštancie v tretej výrokovej vete postupom podľa

ustanovenia §388 C.s.p. zmenil a rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle §380 ods.1 C.s.p., preskúmal
podstatné odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ a zistil, že nimi podané odvolanie je dôvodné.

7. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 14.389,76 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom zmluvy o pôžičke, ktorú strany sporu uzatvorili

dňa 25.07.2017 a na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ pôžičku vo výške 16.100,-
Eur. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 5.755,64 Eur
s príslušenstvom; vo zvyšku (t.j. vo výške 8.634,12 Eur) žalobu zamietol z dôvodu jej predčasného
uplatnenia. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p.,
priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 39,99 % podľa pomeru

úspechu v konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku III. o trovách konania, nebol odvolaním
napadnutý a dňa 01.10.2024 nadobudol právoplatnosť.8. Pri rozhodovaní o trovách konania sa v sporovom konaní uplatňuje zásada úspechu; v zmysle
ustanovenia §255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Za takejto situácie je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania od úspechu jednej

sporovej strany odrátať úspech druhej sporovej strany a náhradu trov konania priznať úspešnej strane
v rozsahu tohto rozdielu.
8.1 Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ustanovenie §255 ods.1 C.s.p.
poukázal, konštatujúc, že o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu, uvedenému však priznaná
výška nároku na náhradu trov konania (39,99 %) a ani subjekty povinné na splnenie uloženej povinnosti

(žalovaní 1/ a 2/ voči žalobcovi) nezodpovedajú.
8.2 V konaní nebolo sporné, že žalobca si žalobou voči žalovaným uplatnil istinu vo výške 14.389,76
Eur, úrok z omeškania a trovy konania. V časti, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/
a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 5.755,64 Eur, bol úspešný žalobca - úspech žalobcu tak predstavuje po
zaokrúhlení 40 %. Naopak, žalovaní 1/ a 2/ boli úspešní v časti, v ktorej okresný súd žalobu vo zvyšku
(t.j. v sume 8.634,12 Eur) zamietol, čomu zodpovedá úspech žalovaných 1/ a 2/ v spore v rozsahu 60 %.

Po zohľadnení uvedeného tak predstavuje čistý úspech žalovaných 1/ a 2/ v spore 20 % (60 % - 40 %).
8.3 Odvolací súd na základe uvedeného postupom podľa §388 C.s.p. zmenil rozhodnutie okresného
súdu vo výroku III. o náhrade trov konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 20 %. Zároveň v zmysle ustanovenia §232 ods.3 C.s.p.
určil paričnú lehotu troch dní na plnenie (výrok I.).

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p. v spojení s
§255 ods. 1 C.s.p. a §262 ods. 1,2 C.s.p.. Žalovaní 1/ a 2/, právne zastúpení, boli v odvolacom konaní
úspešní v plnej miere, odvolací súd preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie

o výške náhrady trov konania (výrok II.).

10. O konkrétnej výške náhrady trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník okresného súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).