Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123360486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123360486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., v spore o zaplatenie 1.490,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.143,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1.490,28 Eur odo dňa 17.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcanávrhomdoručenýmOkresnémusúduBanskáBystricavrámciupomínaciehokonaniažiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 1.490,28 Eur, kapitalizovaný úrok vo výške
653,47 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.490,28 Eur odo dňa 17.11.2020
do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že
spoločnosť Ahoj a.s. poskytla žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere úver vo výške 1.700
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala hradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok.

Z dôvodu neplnenia si povinností žalovanej žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy.

2. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní
21Up/1198/2023 zo dňa 07.09.2023 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 1.490,28 Eur, úrok
653,47 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.490,28 Eur odo dňa 17.11.2020 do
zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podala odôvodnený odpor.

3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote dňa 20.10.2023
odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Zároveň uviedla, že v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve sú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca neposúdil s odbornou
starostlivosťou jej príjmy, ako aj výdavky a zároveň mala za to, že dohodnuté úroky sú v rozpore s
dobrými mravmi, podľa jej názoru žalobca nemá nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru.

4. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca vo svojom písomnom podaní, v ktorom uviedol, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky základné náležitosti. Zároveň veriteľ konal s odbornou
starostlivosťou a dostatočným spôsobom preskúmaval tak príjmy, ako aj výdavky žalovanej pri
poskytnutí úveru. Nárok žalobcu premlčaným nie je a bol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe.Zároveňuviedol,ževýškadojednanýchúrokovvzmluve20,60%jevsúladesozákonomasmaximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav :

6. Dňa 23.07.2019 bola medzi veriteľom Amico Financ, a.s. a žalovanou podpísaná Zmluva o
spotrebiteľskomúverečíslo1907010835,nazákladektorejbolžalovanejposkytnutýúvervovýške1.700

Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 43,75 Eur, počet splátok 60, s fixnou
úrokovou sadzbou 20,60%, so splatnosťou prvej splátky 20.08.2019, s dátumom splatnosti poslednej
splátky 20.07.2024, pričom celková čiastka predstavovala 2.625 Eur.

7. Podľa článku 3., bod 3.2. písm. d) zmluvy, veriteľ je oprávnený v prípade, ak dlžník nespláca splátky
úveru riadne a včas, žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá

sa stane okamžite splatnou, ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas
obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka a teda, ak súčasne upozorní dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

8. V rámci overovania bonity žalovanej ako dlžníčky pri poskytovaní úveru, žalobca súdu predložil

dotazník o klientovi, kde zisťoval stav a príjmy žalovanej ako dlžníčky pri poskytovaní úveru, vodičský,
občiansky preukaz a zároveň predložil výplatné pásky za obdobie od mája 2019, z ktorých vyplýva
čistý príjem žalovanej 888,48 Eur, výplatnú pásku za obdobie apríl 2019 s čistým príjmom 888,48 Eur a
výplatnú pásku za obdobie jún 2019 v čistom príjme 888,40 Eur.

9. Upomienkou zo dňa 28.09.2020 žalobca upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach v celkovej
výške 131,25 Eur, vyzval ju na úhradu tejto dlžnej sumy s upozornením, že ak táto dlžná suma zaplatená
nebude, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

10. Listom zo dňa 26.10.2020 žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške

1.584,58 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.490,28 Eur a úrokov vo výške 94,30 Eur.

11.Zplatobnejhistórie,ktorúsúdupredložilžalobca,presúdvyplynulo,žežalovanátitulomposkytnutého
úveru zaplatila žalobcovi sumu 481,25 Eur.

12. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 07.06.2023 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej
sumy. Žalobca súdu predložil údaje k zmluve, kde žalovaná deklarovala svoj stav vydatá, vysokoškolské
vzdelanie, deklarovala zároveň svoj čistý mesačný príjem 888 Eur, finančné výdavky mesačne 37 Eur.
Zároveň žalobca súdu predložil výpis z úverového registra, z ktorého vyplývajú splátkové operácie
žalovanej v zostávajúcej istine 1.239 Eur pri mesačnej splátke 37 Eur, príjem žalovanej preveril žalobca

nielen predložením výplatných pások za obdobie troch mesiacov predchádzajúcich uzatvoreniu zmluvy,
ale aj dopytom do Sociálnej poisťovne ku dňu 22.07.2019, z ktorého vyplýva za predpokladaný mesiac
vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov u žalovanej 1.074 Eur.

13. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 31.01.2024 pojednávanie. V písomnom podaní zo

dňa 29.01.2024 žalobca požiadal o zmenu strany sporu zo spoločnosti Ahoj a.s. na spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o., a to z dôvodu podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2023,
ktorým pohľadávka uplatnená v tomto spore bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia, zároveň
so vstupom do konania súhlasili. Súd túto zmenu strany sporu pripustil na pojednávaní konanom
dňa 31.01.2024. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na súdom nariadenom pojednávaní

ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na súdom nariadené pojednávanie
sa neustanovila žalovaná, ktorej predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa
08.01.2024. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnila a pojednávanie z
dôležitého dôvodu nežiadala odročiť. Súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 odd. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 23.07.2019 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)

peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)

druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné

transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)

veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,18b)
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)

ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný.

15. Dňa 23.07.2019 bola medzi žalovanou a pôvodným veriteľom spoločnosťou Amico Financ a.s.
podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 1907010835, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 1.700 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte
60, vo výške 43,75 Eur, s dátumom splatnosti prvej splátky 20.08.2019 a konečnou splatnosťou20.07.2024. K jednotlivým námietkam, ktoré vzniesla žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, súd
uvádza nasledujúce: Pokiaľ ide o prvú námietku žalovanej, že nárok žalobcu je premlčaný, s takýmto
tvrdením žalovanej súd v žiadnom prípade nesúhlasí. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky spisová značka 4Cdo/231/2021 zo dňa 26.01.2023 z ktorého súd cituje: ,, Podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky

premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým
úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník stanovuje
objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo
mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata).

Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený. Splatnosť
úverovej pohľadávky žalobkyne je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej si banka (právna

predchodkyňa žalobkyne) s dlžníkom (žalovaným) dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky
pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide
o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným
plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie
v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.

Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu
splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými
dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového
plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia
treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou

splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého
záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté
alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou

sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej
budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Počet mesačných
splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere
vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba
posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom

plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
plneniastanesplatnýcelýdlh,začneprecelýdlhplynúťpremlčaciadobaododňasplatnostinesplneného
čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká,
úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami
rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú

určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania
straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej
sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním
splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok. Podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už

od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným
ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého
dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s
cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniujeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku

dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,

že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,

máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová
lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia
ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni,
ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že
premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike,
keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už

na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate
výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd
po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na

súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože
tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k samotnej dovolacej otázke
(bod 10. a 11.) je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských
vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť

skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi
opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy,
a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty. Zákonodarca všeobecnú
trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže
určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto

zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť. Logická je i úvaha, že
pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby
dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše
premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako
porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti

v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak
i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných
podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska
jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľovneoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať
vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.
V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do

horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by
takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu
ochranu, tu nestačí. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú
premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý

raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd
(R 17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva,
že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky
veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané
čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,
nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa

tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo
môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie
kratšejako15dníupozornilspotrebiteľanauplatnenietohtoustanovenia,ktorázačínaplynúťnasledujúci
deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí

byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po
uplynutílehotytrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímzmeškanejsplátky(§53ods.9Občianskeho
zákonníka). Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať
svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so

splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej
doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Najvyšší

súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením

splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší
súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež
súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie

od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“

16. Z platobnej disciplíny žalovanej titulom poskytnutého úveru jednoznačne vyplýva, že žalovaná má
zaplatené splátky za obdobie od 20.08.2019 do 20.06.2020. Prvá nezaplatená splátka je tak splatná
v júli 2020. Tak, ako to uviedol Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, pri strate výhody splátok

v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od
omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát. V kontexte s vyššie uvedeným tak 3 mesiace od splatnosti

splátky v júli 2020, uplynuli dňa 20.10.2020, kde nasledujúci deň, t.j. od 21.10.2020 začala pre veriteľa
plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 21.10.2023. Žalobný návrh žalobcu
na vydanie platobného rozkazu bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica tak, ako to vyplýva z
obsahu spisu dňa 14.07.2023. Nárok žalobcu tak premlčaným nie je.

17. Žalovaná stroho konštatovala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky bez toho,
aby ich bližšie špecifikovala. Súd je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Navyše, súd poukazuje na rozhodovaciu prax všeobecných súdov vo
veci pôvodného žalobcu spoločnosti Ahoj a.s., napríklad vo veci Okresný súd Prešov 34Csp/105/2023v celom rozsahu vyhovené návrhu žalobcu a vydaný platobný rozkaz, rozsudok Okresného súdu Žilina
16Csp/6/2023 zo dňa 16.08.2023 v celom rozsahu vyhovené žalobe žalobcu, rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica 43CoCsp/20/2023 zo dňa 07.08.2023, platobný rozkaz Okresného súdu v Lučenci

10Csp/91/2023, rozhodnutie Okresného súdu Žiaru nad Hronom 28Csp/19/2023 v celom rozsahu
vyhovené žalobného návrhu žalobcu, rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota 8Csp/80/2023 zo
dňa 12.07.2023 v celom rozsahu vyhovené žalobnému návrhu, Okresný súd Rožňava 6Csp/66/2023 zo
dňa 04.07.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov 11Csp/48/2023 zo dňa 28.06.2023 a mnohé ďalšie,
kde súdy v spotrebiteľských veciach posúdili zmluvy o úvere pôvodného veriteľa Ahoj a.s. a nezistili

neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná ani súdu bližšie nešpecifikovala tieto svoje skutkové tvrdenia
vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam.

18. K tretej námietke žalovanej, ktorú vzniesla v odpore, že nebola skúmaná bonita žalovanej ako
dlžníčkypriposkytnutíúveru,súdsastýmtotvrdením vcelomrozsahunestotožňuje.Naopak,poukazuje
na znenie § 7 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde podľa názoru súdu veriteľ postupoval s

odbornou starostlivosťou. Súdu predložil dotazník o klientovi (číslo listu 16 súdneho spisu), kde zisťoval
osobný stav žalovanej, žiadal o predloženie občianskeho, vodičského, preukazu, zároveň si vyžiadal
výplatné pásky žalovanej za obdobie troch mesiacov predchádzajúcich uzatvoreniu úverového vzťahu,
a to za obdobie máj 2019, apríl 2019 a jún 2019, z ktorých zistil čistý mesačný príjem žalovanej. V
neposlednom rade súd zároveň poukazuje aj na výpis z úverového registra, ktorým boli zisťované

výdavky žalovanej ako dlžníčky pri poskytovaní úveru, ako aj na údaje, ktoré uviedla v žiadosti o
poskytnutie úveru. Z výpisu z registra klientskych informácií vyplýva jeden splátkový úver žalovanej s
výškou mesačnej splátky, ktorú žalovaná uviedla v žiadosti 37 Eur. Súd konštatuje, že veriteľ postupoval
s odbornou starostlivosťou, preveril si tak príjmy, ako aj výdavky žalovanej titulom poskytnutého úveru.
Výpočtom z čistej mzdy žalovanej 812,52 Eur veriteľ odpočítal životné minimum platné od 01.07.2019 do

30.06.2020 vo výške 210,20 Eur a odrátal splátky iných úverov, ktoré vyplynuli z NRKI vo výške 37 Eur. Z
tohto dôvodu dosiahli výšku maximálnej splátky, ktorú bola žalovaná schopná splácať, a to sumu 565,32
Eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 43,75 Eur, súd je toho názoru,
že veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou. Zároveň súd ešte na doplnenie odôvodnenia svojho
rozhodnutia poukazuje na Opatrenie NBS číslo 10/2017, kde súd preskúmal ukazovateľ schopností

žalovanej splácať úver ako podiel jej celkových mesačných výdavkov vydelený výškou jej čistého
mesačného príjmu po odrátaní životného minima. Ukazovateľ schopnosti splácať úver pri záväzkoch
žalovanej titulom splátky úveru 43,75 Eur a záväzkov vyplývajúcich z NRKI 37 Eur, predstavovali
mesačne 80,75 Eur. Pokiaľ ide o čistý mesačný príjem 888,48 Eur, po odrátaní životného minima 210,20
Eur, predstavuje 678,28 Eur. Podiel týchto výdavkov predstavuje 0,12, čím je menší ako 1. Zároveň

súd preskúmal aj celkovú zadlženosť žalovanej. Z úverového registra vyplýva zostatok úveru 1.239 Eur,
novo poskytnutý úver 1.700 Eur, podiel k 12 násobku jej čistého mesačného príjmu predstavuje 0,28
(2.939 delené 10.661,76 Eur).

19. Pokiaľ ide o namietaný úrok zo strany žalovanej, že je v rozpore s dobrými mravmi a veriteľ nemá

právo požadovať úroky po zosplatnení úveru, s uvedeným tvrdením žalovanej sa v žiadnom prípade
súd nestotožňuje. Súd uvádza, že výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve 20,60% je v súlade so
zákonomastanovenoumaximálnouvýškouodplatypriposkytnutípeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi
podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády číslo 87/1995. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy, ktoré
boli uzatvorené od 21.05.2019 do 20.08.2019 so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov v spojení s

§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády číslo 87/1995, predstavovala 20,60%. Žalobca súdu predložil doklad o
najvyššej prípustnej výške odplaty, ktorý bol zverejnený na stránke Ministerstva financií. Súd konštatuje,
že dojednaná odplata je primeraná v súlade so zákonom, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného
a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v súlade s dobrými mravmi. Zároveň k námietke, že veriteľ
nie je oprávnený požadovať úrok z úveru po zosplatnení úveru, súd cituje rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 8Cdo/237/2019 zo dňa 26.08.2020, podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k
záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške,
ako pri riadnom plnení povinnosti by dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ K obdobnému záveru dospel aj
Súdny dvor v rozhodnutí SDEU z 10.06.2021 pod spisovou značkou C-192/2020 vo veci Prima Banka
Slovensko proti HD. K nároku veriteľa na úroky z úveru po zosplatnení úveru súd odkazuje na pomerne

rozsiahlupraxNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorúpovažujezaustálenú,napríkladrozhodnutie
1Cdo/94/2019, 3Cdo/113/2019, 7Cdo/118/2019, 8Cdo/237/2019 a 9Cdo/24/2020.20. Z úhrad v celkovej sume 481,25 Eur zaplatenými žalovanou bolo na istinu započítaných 209,72
Eur, zvyšná časť v sume 271,53 Eur bola započítaná na úroky. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená
istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, predstavuje sumu 1.490,28 Eur s príslušenstvom

a takisto nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi
spojenýmisúveromaplnenímzapočítanýmnaúhradu.Poodpočítanísumy271,53Eur,započítanýchna
úhradu úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 925 Eur, predstavujú neuhradené zmluvné
kapitalizované úroky sumu 653,47 Eur, ktoré súd zaviazal žalovanú zaplatiť (1.490,28 + 653,47 =
2.143,75 Eur). Súd zároveň postupom podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

Nariadeniavládyčíslo87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 09.11.2020. Žalovaná v
poskytnutej 7 dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila.
Z tohto dôvodu tak súd žalobcovi od 17.11.2020 priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi vo vzťahu k
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262
C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.