Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010271
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324010271.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD. v trestnej veci obvineného A.
B., nar. XX.X.XXXX v C., toho času bytom XXXX D. E., A. F. G., XXXXX, E. H. I., trestne stíhaného pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona dňa 7. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g)

Trestného poriadku, trestné stíhanie vedené Okresným súdom Humenné pod sp.zn. 2T/33/2024, proti
obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v Bratislave, toho času bytom XXXX D. E., A. F. G., XXXXX, E. H. I.

pre konanie uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č.k. 2Pv 70/20/7702-37 zo
dňa 22.4.2024, na tom skutkovom základe, že ako otec G. J., A. B., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že

mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného
súdu v Humennom sp.zn. 6C 584/93 zo dňa 09.10.1997 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou
49,80 eur (1 500,- Sk) mesačne k rukám matky K. G. B., si túto vyživovaciu povinnosť v E., L. C. na území
Slovenskej republiky, ako aj na území E. H. I. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, úmyselne, riadne
a pravidelne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa

prispievať mohol a tak za obdobie od mesiaca december 1999 do mesiaca marec 2009 vrátane dlhuje
na výživnom k rukám matky K. G. B. sumu vo výške najmenej 4 269,- eur, pričom výživné za obdobie
od mesiaca apríl 2009 do mesiaca marec 2013 vrátane v sume 2 390,40 eur uhradil k rukám plnoletej,
nezaopatrenej dcéry G. J., A. B.,

čímmalspáchaťprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)Trestnéhozákona

s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

zastavuje, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala dňa 24.4.2024 na Okresnom súde Humenné
obžalobu sp.zn.2Pv70/20/7702-37 preskutokuvedenývovýrokutohtouzneseniaprávnekvalifikovaný
akoprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)Trestnéhozákonaspoukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Podľa podanej obžaloby, skutok mal byť spáchaný v období od decembra 1999 do mesiaca marec
2013, pričom výživné za obdobie od apríla 2009 do mesiaca marec 2013 v sume 2.390,40 eur obvinený
uhradil k rukám plnoletej dcéry G. J.. Skutok mal byť teda dokončený 11 rokov pred podaním obžaloby,
pričom uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obvinenému A. B. vyšetrovateľkou

OkresnéhoriaditeľstvaPZ,odboromkriminálnejpolíciebolo vydanédňa17.5.2012podČVS:ORP-323/
OVK-HE-2012.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v trestnom oznámení zo dňa 11.4.2012 G. B. uviedla
adresu otca v I. na adrese D. E. XXXX, A., F. G. XX XXX ( adresa je totožná s adresou, na ktorej

bolo prostredníctvom žiadosti o právnu pomoc vybavené dožiadanie orgánov činných z roku 2022). Po
vznesení obvinenia obvinenému A. B., bola dňa 12.6.2012 vypočutá svedkyňa G. B., z ktorej výpovede
vyplýva, že s terajšom manželkou obvineného je v kontakte cez facebook, že sa jej ozvala otcova
žena, keď im prišiel papier od polície do I.. Taktiež sa v spise nachádza aj prehľad rukou písaných súm
s dátumom úhrady a adresa v I..

Z obsahu vyšetrovacieho spisu zároveň vyplýva, že obvinený A. B. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 1T/18/2003 zo dňa 30.10.2004, právoplatným dňa 26.2.2004 uznaný za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a z trestného činu zanedbanie povinnej výživy
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 rokov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň súd rozhodol o náhrade

škody. Konanie bolo proti obvinenému vedené ako proti ušlému. Na odsúdeného bol vydaný príkaz na
dodanie do výkonu trestu odňatia slobody dňa 2.3.2004.

Vo veci pod sp. zn. ČVS: ORP-323/OVK-HE-2012, ktoré je teraz aj predmetom tohto trestného konania,
bolo dňa 30.6.2012 prerušené trestné stíhanie, nakoľko nemožno pre neprítomnosť obvineného vec

náležite objasniť. V odôvodnení tohto uznesenia je poukaz na vydanie príkazu na zatknutie Okresného
súdu Humenné sp. zn. 4Ntv/ 8/95 a pod sp. zn. 2Ntv/24/96. Zároveň sa v uznesení konštatuje, že i keď
sa vie presná adresa obvineného, tamojšie úrady v USA odmietli súčinnosť a neurobili žiadne kroky, aby
mohol byť medzinárodný zatýkací rozkaz zrealizovaný.

Po pripojení spisov tunajšieho súdu sp. zn. 4Ntv/8/1995 a 2Ntv/24/1996 súd zistil, že pod sp.
zn.4Ntv/8/1995 vo veci trestného stíhania obvineného A. B. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie pod sp. zn. VP -646/94 zo
dňa 13.10.1994 bol dňa 9.3.1995 súdom vydaný príkaz na zatknutie.

V konaní vedenom pod sp. zn. 2Ntv/24/1996 bol dňa 29.1.1997 vydaný podľa § 376 Trestného poriadku
zatýkací rozkaz pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. V liste
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.8.2003, ktorý bol doručený súdu dňa 25.8.2003 Ministerstvo
spravodlivosti oznámilo súdu, že v extradičnej veci vracajú spis 2Ntv/24/96 s tým, že sa v spise
nenachádza zatýkací rozkaz spojený s prekladom do anglického jazyka, ktorý by bolo možné zaslať do

cudziny. Taktiež v tomto liste Ministerstvo uviedlo, že v spise sa nachádza zatýkací rozkaz v slovenskom
jazyku, ktorý nie je opatrený pečiatkou a na poslednej strane sú aj pokyny sudcu, ktoré boli preložené
aj do anglického jazyka. Zároveň Ministerstvo poukazovalo a odporúčalo zrušiť zatýkací rozkaz ešte
z roku 1997 a vydať nový zatýkací rozkaz. Taktiež žiadali oznámenie úkonov, ktoré boli vykonané od
vydania zatýkacieho rozkazu v roku 1997 do predloženia veci v zmysle § 376 ods. Trestného poriadku

( v tom čase podľa § 384 ods. 1 Trestného poriadku) v roku 2003. Zároveň Ministerstvo upozornilo
súd na možnosť premlčania skutkov podľa amerického práva. Po tomto liste sa v spise nachádza už
len oznámenie zaslané Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 6.11.2003 o zrušení zatýkacieho rozkazu.
Dňa 6.11.2003 tunajší súd zrušil zatýkací rozkaz, ktorý bol vydaný dňa 29.1.1997, nakoľko bol obvinený
právoplatne odsúdený pre skutky, ktoré sú uvedené v zatýkacom rozkaze.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/18/2003 súd zistil, že po rozhodnutí veci rozsudkom zo dňa
30.10.2003, právoplatným dňa 26.2.2004, ktorým bol obvinený A. B. uznaný za vinného z trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a z trestného činu zanedbanie povinnej
výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona postupom proti ušlému v neprítomnosti obvineného. Už

dňa 16.10.2014 bolo zo strany ORPZ Humenné ohľadne zisťovania pobytu odsúdeného oznamované,
že nebol vydaný Medzinárodný zatýkací rozkaz. Uznesením súdu zo dňa 16.8.2022 právoplatným dňa
31.5.2023 bolo rozhodnuté o premlčaní trestu.

Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolnosti uvedených v § 9 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie
úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu

činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej
len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo
veci samej.

Jednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor

o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4.11.1950 (ďalej len Dohovor), ktorý sa stal súčasťou
nášho právneho poriadku na základe Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalej
M. I. E. N. A., ktorá pristúpila k Dohovoru dňa 21.2.1991, rovnako aj k ďalším dodatkovým protokolom,
oznámenie bolo uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru (veta prvá) stanovuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z tohto článku vyplýva právo na konanie spravodlivé
(spravodlivý proces), verejné a právo na to, aby každá vec bola prejednaná nezávislým a nestranným

súdom v primeranej lehote.

Dohovor presne nestanovuje dobu, ktorú trestné stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže
najviac trvať. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje,
všakvrámciviacerýchrozhodnutí,ktorúbudúnižšiespomenuté,dávaodpoveďnato,čoužprejednaním

veci v primeranej lehote nie je.

V prejednávanej trestnej veci sp. zn. 2T/33/2023 mal byť skutok dokončený v marci 2013, teda mal
byť spáchaný takmer pred 11 rokmi, pričom trestné stíhanie bolo od 30.6.2012 prerušené až do
10.1.2022, kedy bolo vydané uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní. Z odôvodnenia uznesenia

vyplýva, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva presná adresa pobytu obvineného, a preto bude možné
úkony trestného konania realizovať prostredníctvom dožiadania amerických justičných orgánov. Tomuto
uzneseniu predchádzala správa ORPZ Humenné, odbor kriminálnej polície zo dňa 27.1.2022, podľa
ktorej sa obvinený pravdepodobne zdržiava na adrese D. E. XXXX, A., F. G. XX XXX ( totožná ako
v podanom trestnom oznámení v roku 2012). Zároveň v tejto správe ORPZ Humenné uvádza, že im

nebola podaná správa z Okresného súdu Humenné, či bude vydaný Medzinárodný zatýkací rozkaz.

Dňa 5.8.2022 bola spracovaná Okresnou prokuratúrou Humenné žiadosť o právnu pomoc do USA, kde
bolo žiadané o doručenie uznesenia o vznesení obvinenia a vykonanie výsluchu obvineného.

Konajúci súd si je vedomý toho, že z článku 6 Dohovoru nevyplýva priama povinnosť zastaviť takto
dlho trvajúce trestné stíhanie, ale Dohovor takúto možnosť nevylučuje, pričom ako bude ďalej uvedené,
v niektorých extrémnych prípadoch je možné dospieť k záveru, že takúto dlhú dobu trvajúci proces je
priam nevyhnuté zastaviť, pretože v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Konštatovaniuporušeniačlánku6ods.1Dohovorumusípredchádzaťtestproporcionality.Prevykonanie
tohto testu je najskôr potrebné skúmať:

a) faktory, ktoré sú významné pre posúdenia dĺžky konania z hľadiska prieťahov spôsobených orgánmi

štátu vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, závažnosti trestného obvinenia, rozsahu a obtiažnosti
predmetu trestného konania, a v neposlednom rade aj rozsah osobitnej záťaže, ktorej je obžalovaný
vystavený v súvislosti s dĺžkou trestného konania, k prieťahom v konaní spôsobenom obžalovaný však
nie je možné prihliadať,b) faktory dôležité pre posúdenie účelu trestu, ako napríklad nevyhnutnosť ochrany spoločnosti pred
konkrétnym páchateľom trestného činu, ktorá musí byť vždy posúdená vzhľadom na spôsob vedenia
života páchateľa od spáchania stíhaného skutku do vynesenia rozhodnutia, zistenie či obžalovaný

skutočne potrebuje výchovu k riadnemu životu prostredníctvom uloženia akéhokoľvek trestu, reálnu
účinnosť prípadného trestu s ohľadom na výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti
v súvislosti s odstupom od doby kedy prišlo k spáchaniu trestného činu.

Až po analýze vyššie uvedených faktorov je možné urobiť záver o tom, či prípadné obmedzenie osobnej

slobody páchateľa v dôsledku uloženého trestu, resp. obmedzenie jeho základných práv vyplývajúce zo
samotného trestného konania, sú ešte v primeranom (proporcionálnom) pomere k ochrane verejného
záujmu.

S predlžujúcou sa dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom
a ukladaným trestom. Doba medzi trestným konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia

má priamy vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením konkrétneho trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim sa
časovým odstupom od spáchania trestného činu sa oslabuje prvok individuálnej aj generálnej prevencie,
spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne znížená.

Otázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia neprimerane dlhej doby jeho trvania sa už

zaoberali súdy Slovenskej republiky napr. Krajský súd v Trnave v konaní sp.zn. 5To 85/2009, Krajský
súd v Bratislave v konaní sp.zn. 2To 255/2002, Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 3Tz 2/2003 (rozhodnutie
uverejnenévzbierkesúdnychrozhodnutípodčíslomTpj5/2004)uviedolniekoľkodôležitýchskutočností,
ktoré pre ich zásadný význam z hľadiska možnosti zastavenia trestného stíhania vo veci uvedie konajúci
súd aj v tomto odôvodnení.

Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že zastavenie trestného
stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku
(zákon č. 141/1961 Zb., v znení účinnom od 31.12.2005), teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného
poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2006), s poukazom na článok 6 Dohovoru,

neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú
republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť
dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Okrem tohto záveru však Najvyšší súd SR uviedol i to, že uplynutie doby viac ako 8 rokov od vznesenia

obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru
považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe vtedajšieho
§ 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku per analogiam. V prejednávanej veci sp.zn. 2T/57/2013 od
vznesenia obvinenia do podania obžaloby uplynulo takmer 12 rokov.

Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tost 12/2012 zo dňa 16.5.2012 vyplýva, že Ústava
Slovenskej republiky má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený voči všetkým ostatným
prameňom práva. V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne prenáša do vnútroštátneho právneho
poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ústavná úprava
bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky. V článku 48 ods.

2 ústava zaručuje, že každý má právo, aby s jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Dohovor v znení protokolu číslo 11 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom.Priposudzovaní
lehoty je potrebne prihliadať na zložitosť prípadu, správanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež
k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd pre

ľudské práva uznal za primeranú lehotu konania pre vnútroštátnymi orgánmi lehotu 6 rokov. Svojimi
dôsledkami v kontexte 10 rokov (v tam prejednávanom prípade) od spáchania obžalobného skutku môžu
nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Z týchto záverov možno vyvodiť, že úlohou každého súdu, ktorý eventuálne uvažuje o zastavení

trestného stíhania, je posúdiť, či v konkrétnej veci ide o extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie
trestného stíhania. Je potrebné si uvedomiť, že nie je možné dať jednoznačnú odpoveď ohľadne
stanovenia doby, nad ktorú trestné stíhanie už nie je prípustné.V rámci doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní už v podanom
trestnom oznámení disponovali adresou obvineného, napokon že ide o reálnu adresu obvineného
potvrdzuje skutočnosť, že na tejto adrese sa mu prostredníctvom dožiadania doručilo, (teda manželke

obvineného), uznesenie o vznesení obvinenia prostredníctvom právnej pomoci, ktorá však bola žiadaná
až po 10 rokoch, od kedy orgány činné v trestnom konaní disponovali adresou obvineného. Aj keď
formálne bolo trestné stíhanie obvineného prerušené, je z vyššie uvedeného zrejmé, že orgány činné
v trestnom konaní nedostatočne sústredene zisťovali skutočnosti rozhodné pre prerušenie trestného
stíhania.Akmalizato,žeAmerickéorgánynerealizovalivydanieobvineného(odsúdenéhovinejtrestnej

veci), tak v čase rozhodnutia o prerušení trestného stíhania už vyše 8 rokov bol zrušený zatýkací
rozkaz potrebný pre extradičné konanie vo veci 1T/18/2003, na ktorý orgány činné v trestnom konaní
poukazovali, ako na existujúci.

Súd taktiež poukazuje na spôsob vybavenia žiadosti o právnu pomoc v roku 2022 v USA, ktorý nie je
úplne súladný s Trestným poriadkom. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo totiž doručené manželke

obvineného, pričom nie je zrejmé, či táto disponovala plnou mocou na preberanie takýchto zásielok za
obvineného. Taktiež nie je jednoznačne zrejmé, či bol obvinený poučený podľa Trestného poriadku,
nakoľko poučenia, ktoré boli súčasťou dožiadania nie sú podpísané a taktiež absentuje zápisnica
o výsluchu obvineného, ktorú má nahrádzať len konštatovanie orgánu vybavujúceho dožiadanie, že
obvinený odmietol odpovedať na otázky v dožiadaní. Aj keď je potrebné konštatovať, že orgány

činné v trestnom konaní nemohli ovplyvniť spôsob vybavenia žiadosti o právnu pomoc, bolo potrebné
vyhodnotiť a posúdiť vykonanie týchto úkonov v súlade s právnym poriadkom dožiadaného štátu už
v rámci prípravného konania a na tento účel si prípadne zabezpečiť od príslušných justičných orgánov
a vyžiadať vyjadrenie dožiadaných orgánov, že vykonali dožiadané úkony v súlade so svojim právnym
poriadkom.

Taktiež je potrebné poukázať na doručovanie upovedomenia o záverečnom preštudovaní spisu
obvinenému priamo poštou do USA. V prvom rade chýba doručenka preukazujúce doručenie
obvinenému a má ju nahrádzať výpis z poštovej prepravy. Na takúto formu doručovania – priamo poštou
neboli splnené procesné podmienky, nakoľko medzinárodná zmluva, ktorá upravuje vzájomnú pomoc,

neumožňuje priame doručovanie poštou. Pre doručenie zásielky v trestnom konaní do USA obvinenému
s právnymi účinkami sa vyžaduje doručovanie prostredníctvom dožiadania, ktoré sa vykonáva už
v zrýchlenom režime s poukazom na Dohodu o vzájomnej pomoci medzi Európskou Úniou a Spojenými
štátmi Americkými, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov ako oznámenie č. 28/2010. Vzhľadom
na už vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa dĺžky prebiehajúceho konania, súd nepovažuje za vhodné

opakovať doručovanie upovedomenia o záverečnom preštudovaní, nakoľko by to znova len predĺžilo
konanie, a to aj s poukazom na rozhodnutie vo výroku tohto uznesenia.
Z uvedeného je zrejmé, že prerušenie trestného stíhania za situácie, kedy na jednej strane orgány
činné v trestnom konaní disponovali adresou obvineného a zároveň nedostatočne zisťovali okolnosti o
vydaní zatýkacieho rozkazu ( teraz medzinárodného zatýkacieho rozkazu) v inej veci možno vyhodnotiť

ako prieťahy v doterajšom priebehu konania, ktoré však nemožno pripisovať obvinenému. Z dôvodu
prerušenia trestného stíhania po dobu 10 rokov vec doteraz nie je skončená.

Ďalším faktorom, ktorý zohral úlohu pri závere súdu, že ide o naozaj extrémny prípad neprimerane
dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným konečným

efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci – či už pre prípad uznania alebo
neuznania viny. Tu je možné konštatovať, že v rovine rozumnej istoty je možné očakávať, že aj prípadný
výrok o vine a treste by bol v podstate len akademickým výrokom, lebo v rovine rozumnej istoty
možno predpokladať a očakávať, že okolnosti eventuálne vedúce k mimoriadnemu zníženiu trestu, resp.
okolnosti vedúce k záveru o potrebe použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu sú v tomto

prípade naozaj reálne existujúce.

Rozhodnutie súdu po takmer 11 rokoch od dokončenia trestného činu vyvoláva zásadné rozumné
pochybnosti o spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného. V prejednávanej veci trestná sadzba
trestu odňatia slobody v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3

Trestného zákona sa pohybuje v rozmedzí 1 rok až 5 rokov, teda aj s možnosťou alternatívneho trestu,
a možné by bolo predpokladať trest odňatia slobody s mimoriadnym znížením na minimálnu skúšobnú
dobu, prípadne upustenie od potrestania. Obvinený zjavne dlhodobo žije v USA a od odsúdenia
tunajším súdom v roku 2003 nebolo voči nemu, okrem teraz vedeného trestné konania, vedenéžiadne iné trestné, prípadne priestupkové konania. V neposlednom rade súd poukazuje aj na dôležitú
okolnosť, že neplnenie vyživovacej povinnosti obvineným zjavne nemalo trvalo nepriaznivé následky
na dcéru obvineného, nakoľko aj podľa výpovede K. G. B., dcéra ukončila vysokoškolské štúdium, je

zamestnaná, pričom aktuálne je na materskej dovolenke ( výpoveď zo dňa 7.3.2024). Je nepochybné,
že táto skutočnosť by sama nezbavovala obvineného viny, avšak v kontexte už uvedených okolností
odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania, ide o ďalší podporný argument pre takéto rozhodnutie.

Vyššie spomenuté okolnosti, podmieňujúce hodnotenie tohto prípadu ako prípadu extrémneho, takisto

súvisí aj s hospodárnosťou konania. Veľmi zjednodušene povedané, potreba akademického výroku
v prejednávanej veci, nevyváži nevyhnutnosť vynaložených predpokladaných nákladov súvisiacich
s touto vecou – tak časových, ako aj materiálnych.

Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že aplikácia zákonom predvídaných obmedzení
základných práv (vykonanie hlavného pojednávania spojeného s meritórnym rozhodnutím o obžalobe

v podobe akéhokoľvek trestu), by v prejednávanej veci neobstála v uvedenom teste proporcionality
z vyššie uvedených dôvodov.

Na základe uvedených zistení, skutočnosti a záverov, bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku
uznesenia a trestné stíhanie obvineného bolo zastavené, pretože konajúci súd dospel k záveru, že

medzinárodná zmluva – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovuje v takto
extrémnom prípade neprípustnosť trestného stíhania vo veci. Keďže dlžné výživné nie je škoda, súd
neodkazoval osoby, do rúk ktorých sa malo výživné platiť, s uplatneným nárokom na náhradu škody na
civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor a poškodený sťažnosť v lehote 3 (troch) pracovných
dní od oznámenia uznesenia na Krajskom súde v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.
Sťažnosť má odkladný účinok.