Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 37T/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010517
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010517.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

37T/27/2024

8

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Nitre dňa 25.09.2024 takto

r o z h o d o l :

37T/27/2024
2

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom
E. XXX/X, C. – E., prechodne bytom F.

C., G. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 28.09.2022 v čase okolo 22:15 hodine v skladovej hale s označením „LR" nachádzajúcej sa v
areáli spoločnosti H. I. J. K. K. v L. G. F. D. porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmena a) zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
tým spôsobom, že pri vedení jazdnej súpravy pozostávajúcej z elektrického vysokozdvižného vozíka

nezistenej značky a typu, za ktorým mal zapojené dva prívesné vozíky nedodržal ustanovenie článku
14.2.1. STN ISO 3691 + Amd1, kedy po prechode zákrutou pri zónach Low Runner a High Runner 1
narazil zadným prívesným vozíkom do odparkovaného vlečného vozíka skitovacím vozíkom, následkom
čoho sa tento prívesný vozík odrazil do druhej strany, kde narazil do nôh tam stojacej poškodenej M.
N., čím jej spôsobil ťažké pomliaždenie ľavého predkolenia, tržnú ranu v strednej a dolnej časti ľavého
predkolenia s odumretím kože a podkožia, pomliaždenie pravého predkolenia, poranenie vnútorného
bočného väzu pravého kolena a odlomenie z hlavičky ihlice vpravo s dobou liečenia a PN od 28.09.2022

najmenej do dňa 27.10.2023,

teda:

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- Sociálna poisťovňa Bratislava, O. XX. P. X P. XX, XXX XX C., Q.: XXXXXXXX, vo výške 6 975,90 Eur
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. C., M. E. X, IČO: XXXXXXXX, F. výške 2 212,56 Eur

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., R. XX, XXX XX C., Q.: XXXXXXXX, vo výške 5 090,60 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú:
- M. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX A., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú:
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., R. XX, XXX XX C., Q.: XXXXXXXX
so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

37T/27/2024

5

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 1 Pv 560/22/4403 zo dňa
05.04.2024 Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním
a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu

v obžalobe. Tvrdil, že neporušil žiadne povinnosti. Pred skutkom pracoval vo firme asi mesiac.
V okamihu skutku pracoval na elektrickom vozíku, za ktorým mal pripojené dve frémy, prevážal materiál.
Vošiel do pravotočivej zákruty, nadbehol si, túto prešiel. Po zabočení bol už celý v nej, obe frémy (frame)
sa zaradili a pokračoval v jazde. Sledoval cestu len vpredu. Počas jazdy mu druhá fréma zrazu vybočila
z jazdnej dráhy smerom doľava, narazila zadnou časťou do domáceho vozíka stojaceho mimo dráhy,

ktorý tam bol odstavený, a odrazila sa do pravej strany, kde stála poškodená chrbtom k nemu a narazila
poškodenej do nôh. Predtým poškodenú videl na pravej strane, prechádzal okolo nej, vtedy stála na
svojom vozíku. Jej vozík bol mimo dráhy, za čiarou, asi 50 cm. Obžalovaný uvádzal, že zadná časť
vozíka mala chybu, mal aj predtým problém s kolieskami, nekopírovali zadné kolieska dráhu prvých
kolies. Mal problém pri odbočovaní s vyrovnaním, nahlásil som to aj zamestnávateľovi. Keď je takto

chybný vozík, napravia si ho sami - rukami a potiahne sa celá frému a pokračuje sa v jazde. Dá sa to aj
odpojiť a vycentrovať alebo potiahnuť rukami a napraviť rovno, aby to bolo vycentrované a išlo rovno.
Vyjadril sa, že počas obdobia, kedy tam pracoval, došlo k viacerým incidentom s frémami. Nevedel
uviesť, ako to bolo riešené zo strany zamestnávateľa.

Svedkyňa – poškodená M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď skončila dňa 28.9.2022
o 22.15 hod. prácu, odstavila vozík na svojom pracovisku na odstavnom mieste na pravej strane. Ďalšie
stojisko je vľavo, medzi tým je cesta, ktorou šiel obžalovaný. Stála na svojom stojisku v strede, asi pol
metra od cesty, na pravej strane, na stojisku. Obžalovaný šiel v pravotočivej zákrute, ťahal na vozíku dva
ťažné frémy. V tom čase sa nachádzala vo svojom vozíku. Keď vystupovala z jej vozíka, nachádzala sa

pri nej zadná časť vozíka obžalovaného, druhá fréma, ale bola dostatočne ďaleko, aby mohla bezpečnevystúpiť, obžalovaný bol už celý za ňou. Pri schádzaní z vozíka bokom, bola otočená, pocítila náraz,
ale ho nevidela.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný nešiel rovno, zabočoval zo zákruty, nešiel vo svojej dráhe, lebo

zadná fréma nešla rovno a vybáčala zákruty. Vychýlenie zadného frému zasahovalo aj mimo cestu.
Obžalovaný zachytil zadnou frémou kitovacie vozíky s materiálom stojace na ľavej strane za cestou.
Svedkyňa uviedla, že videla ako sa zadný vozík, ktorý viedol obžalovaný, vychyľuje, čo podľa nej vie
každý vozičkár, že druhý frém nejde rovno podľa prvého, o čom vedeli aj z absolvovaných školení.
Uvádzala, že elektrické vozíky sa kontrolujú, tam problém nemohol byť. Túto prácu vykonávala vyše 5

rokov, na vybočovanie vozíkov sa nikto nesťažoval, mali školenie na každý vozík zvlášť, kde boli poučení
ako postupovať.

Svedok S. C. vypovedal, že pracoval s vozíkmi v danej spoločnosti v roku 2020, pracoval tam asi rok
ako skladník, aj s vláčikmi, aj s vysokozdvižným vozíkom, viedol dlhé strieborné veľké vagóny, nevedel
uviesť názov, na tie sa narážali ďalšie malé vagóny. Uvádzal, že vozíky mali bezpečnostné prvky, ale sa

odpájali, vznikali život a zdravie ohrozujúce situácie v súvislosti s odpájaním vozíkov. Tieto veľké vagóny
boli problémové, to hlásil aj manažérovi, ktorého stretol. Či boli problémové aj v dobe, keď tam pracoval
obžalovaný, uviesť nevedel. Uvádzal, že boli školení k povinnostiam, ako sa správať, keď ide vláčik –
ostať stáť na svojom vláčiku.

Svedok R. G. vo svojej výpovedi, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní postupom podľa
§ 263 odsek 1 Trestného poriadku, uviedol, že poškodená vystupovala z vozíka Tugger, v čase, kedy
cez zónu prechádzal obžalovaný na svojom vozíku Tugger a ťahal dva A-frémy, zachytil zadnou A-
frémou prázdny odstavený vozík na druhej strane. Následkom toho sa druhá, zadná A-fréma vzpriečila
a odrazila na druhú stranu, kde zachytila nohu poškodenej. Poškodenej poskytli pomoc, na miesto prišiel

aj vedúci smeny p. S. H..

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku oboznámil aj výpoveď svedka S. H., ktorý
uvádzal, že bol privolaný na úsek LR/HR niekým zo zamestnancov, že sa stala nehoda. Išiel tam aj so
svojím supervízorom. Poškodená ležala na ceste pre vláčiky, presne v strede medzi zónami LR a HR,

s krvácajúcou nohou, vedľa nej stál obžalovaný. Ten mu mal uviesť, že počas prechádzania medzi zóny
HR a LR na vlečnom vozíku, na ktorom ťahal dva A-frámy, zranil poškodenú druhým A-frámom v poradí,
ktorý ju zachytil, a spôsobil úraz. Svedok uvádzal, že obžalovaný tam vykrikoval, že poškodená mu
skočiladocesty.Namiestoprišlalekárskazdravotníckaslužba,ktoráspadápodJLRanásledneajrýchla
záchranná služba. Na mieste sa spracovávali podklady k hláseniu udalosti. On v sprievode s ďalším

supervízorom šiel za poškodenou do nemocnice a po lekárskych úkonoch, kde nebola konštatovaná
zlomenina nohy, ju viezol domov.
Svedok uvádzal, že aj obžalovaný aj poškodená absolvovali vstupné školenia, ktoré obsahujú kompletné
health&safety a správania sa v danom enviromente, taktiež absolvovali školenia ohľadom pracovného
postupu na prácu, ktorá im po nástupe bola pridelená, obaja mali rovnakú pracovnú pozíciu vláčikára,

s tým, že každý z nich bol na inom úseku. Obaja potrebujú pre výkon pracovnej pozície vláčikára preukaz
na vlečné vozíky určitej kategórie, absolvovať školenie, ktoré absolvovali pred začatím vykonávania tejto
práce.

Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie H. K., ktoré predniesol, a ktorých sa pridržiaval

na hlavnom pojednávaní znalec Q. Q. T., vyplýva, že poškodená vykonávala svoju pracovnú činnosť
obvyklým spôsobom, absolvovala všetky potrebné školenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Zo strany poškodenej neprišlo k porušeniu povinností v oblasti zásad bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, pri úraze. Poškodená bola zamestnávateľom oboznámená o informáciách a pokynoch
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jej pracoviská. V znaleckom posudku bolo

konštatované, že obžalovaný v čase úrazu poškodenej pravdepodobne nevenoval osobitnú pozornosť
prevádzkovému prostrediu vrátane iných osôb a pevným alebo pohyblivým objektom. Vodič vlečného
vozíka je povinný neprestajne dbať na bezpečnosť osôb. Obžalovaný ako vodič vlečného vozíka
nedodržal ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, pretože konal v rozpore s článkom 14.2.1. STN ISO 3691 + Amd1. Zo strany iných

osôb boli pri samotnej činnosti, pri ktorej došlo k úrazu, dodržané všetky predpisy a zásady bezpečnosti
práce. Zamestnávateľ vykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok - vlečný vozík s frémami
poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný, aby pri jeho používaní bolazaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Vlečný vozík bol schopný prevádzky a boli na
ňom vykonané predpísané prehliadky.
Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť syncreon s.r.o. poskytla návod na obsluhu

vozíka, z ktorého vyplýva postup obsluhy – prispôsobiť rýchlosť jazdy, v zákrutách v úzkych priestoroch
jazdiť pomaly, vodič sa musí pozerať v smere jazdy a mať dostatočný prehľad o ceste, po ktorých
jazdí, pri jazdách v zákrute stlmiť značne rýchlosť a dávať pozor, aby sa rýchlosť zvýšila až vtedy, keď
celá jazdná súprava dokončí zákrutu, v opačnom prípade by sa prívesné vozíky, ktoré sa nachádzajú
v zákrute, prudko vymrštili. Vodič vozíka musí mať dostatočný prehľad na ceste pred ním, obsluha

ťažnej súpravy sa musí postarať o to, aby mali od nej ostatné osoby od nej dostatočný odstup. Bola
vyznačená dráha cesta čiarami a boli vyznačené odstavné pruhy, čiže vodič si mal všímať aj okolie
odstavných plôch. Uvedené bezpečnostné pokyny sú uvedené v norme STN ISO 369l+AMD1 a STN
268 805 a v návode na obsluhu vlečného vozíka.
Priebeh úrazu je znázornený v bode 3.1.2 znaleckého posudku. A priebeh nehody podľa spoločnosti
H. je znázornený v bode 4.8 znaleckého posudku. Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k technickým

požiadavkám k pracovným nástrojom boli podľa znalca dodržané.
Znalec uviedol, že predmetom posudku bol postup osôb, ktoré boli prítomné pri uvedenom úraze. To, či
bola daná fréma v poriadku po technickej stránke, nebolo predmetom znaleckého skúmania.
Podľa znaleckého posudku znalca S. U. A., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, poškodená M. N. utrpela ťažké pomliaždenie ľavého predkolenia, tržnú ranu v strednej

a dolnej časti ľavého predkolenia s odumretím kože a podkožia, pomliaždenie pravého predkolenia,
poranenie vnútorného bočného väzu pravého kolena a odlomenie z hlavičky ihlice vpravo. Podľa znalca
došlo k zraneniu pôsobením priameho, aktívneho, tupého násilia silnej intenzity, ktoré pôsobilo na
oblasť ľavého predkolenia a pravého predkolenia s prevahou na ľavé predkolenie, kde následkom
pomliaždenia silnej intenzity, s časovým odstupom, došlo k odumretiu kože a podkožia na rozhraní

strednej a dolnej tretiny ľavého predkolenia s následným defektom kože a podkožia v rozsahu 15x7
cm. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenia ťažké. Z dôvodu vzniku defektu kože a podkožia
sa predĺžila doba liečenia a práceneschopnosti, ktorá trvala od 28.09.2022, aj v čase spracovania
znaleckého posudku (30.04.2023), voči čomu znalec nemal výhrady. V rovnakom rozsahu trvalo aj
obmedzenie v obvyklom spôsobe života, poškodená nevyžadovala starostlivosť druhej osoby. Znalec

sa nevedel vyjadriť k trvalým následkom, ktoré sa hodnotia 1 rok po ukončení liečby.

Súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy:
Z lekárskej správy (č.l. 202-203) vyplynulo, že poškodená bola ošetrená vo FN Nitra dňa 28.09.2024
pre poranenia oboch predkolení, pričom na pravej nohe bola diagnostikovaná abrupcia hlavičky fibuly.

Bola doporučená chôdza o barliach, bandáž. Úraz bol charakterizovaný ako ľahký úraz. Obžalovaný
poukázal, že nenarazil do poškodenej vysokozdvižným vozíkom, ako je v správe uvedené.

Podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze (č.l.212-234) bol skutok zaznamenaný ako pracovný
úraz. Ako zranená časť tela bola uvedená holenná kosť pravej nohy a tržná rana nad členkom ľavej nohy

poškodenej. Záznam obsahuje postup hlásenia nehody, nákres nehody a jej okolia, fotografie preukazu
obsluhy.

Inšpektorát práce Nitra v správe uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví v zmysle kompetencií inšpektorátu, podľa § 7 odsek

3 písmeno b) zákona č. 125/2006 Z. z., predmetný problém nevyšetrovali.

Súd oboznámil aj výpis z Obchodného registra spoločností H. I. J. K. K., K. K. K., L. K. E. (K.) K..

K osobe obžalovaného súd zo správy mesta M. zistil, že obžalovaný nemá na Mestskom úrade riešené

žiadne spory, nebol riešená komisiou pre ochranu verejného poriadku. Prílohu správy tvorí výpis
z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov obžalovaného.

Z Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov bolo preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ
päť krát priestupkovo prejednávaný a postihovaný pre porušenie predpisov o bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky.

Podľa Odpisu z registra trestov bol obžalovaný v minulosti dva krát súdne trestaný pre krádež spáchaný
spolupáchateľstvom, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.Súd nevyhovel návrhu obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu prehratím
CD – záznam jazdy zhotovený obžalovaným bez účasti procesných strán, orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdu, ako dôkazu nezískaného v súlade so zákonom.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné

zásady Trestného poriadku.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu.

Zdravie (ako optimálny funkčný stav živého organizmu) patrí medzi najvýznamnejšie zákonom chránené
záujmy.Ustanovenie§157Trestnéhozákonachrániktoréhokoľvekčloveka(hmotnýpredmetútoku)pred
protiprávnym konaním páchateľa (aktívnym alebo pasívnym), ktorým páchateľ zasahuje do jeho osobnej
integrity v úmysle spôsobiť mu ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie

zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas ktorého bol
nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (123 odsek 2 Trestného zákona).
Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje
obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986). Pri posudzovaní
ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola

spôsobená, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť
zranenia a jeho intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo a či a do akej miery porucha narušila
obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu.

Obžalovaný bol z protiprávneho konania priamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne - poškodenej M.

N., nepriamo svedeckými výpoveďami svedkov S. H. a R. G. a znaleckým dokazovaním ako aj listinnými
dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu. Priame aj nepriame dôkazy logicky do seba zapadajú a vytvárajú
reťaz usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému. Výpoveď svedka S. C. žiadnym spôsobom neoslabila
a nevyvrátila obžalobné tvrdenia. Poukázal na to, že boli vláčikári poučení, ako postupovať pri obsluhe
vláčika, vzhľadom na špecifiká vlečného vozíka s A-frémami. Súd pri hodnotení dôkazov jednotlivo aj

v ich súhrne navyše nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti v skutkových zisteniach, pre ktoré by
bolo namieste aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo”. Obranná verzia obžalovaného, že
on postupoval v súlade s predpismi na obsluhu vlečného vozíka s A-frémami, dodržal všetky predpisy
obezpečnostiaochranezdraviapripráci,vlečnývozíknespĺňalbezpečnostnéparametreaajpoškodená
svojím konaním priamo zapríčinila úraz, keď v rozpore s predpismi zostúpila chrbtom k obžalovanému zo

svojho vozíka, súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Z dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, predovšetkým zo záznamu o pracovnom úraze nevyplynulo, že by na vlečnom
vozíku alebo na niektorom z dvoch A frámov bola zistená nejaká chyba.
Konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako konanie v nedbanlivosti, podľa § 16 Trestného zákona,
keď porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmena a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým spôsobom, že pri vedení jazdnej súpravy
pozostávajúcejzelektrickéhovysokozdvižnéhovozíkanezistenejznačkyatypu,zaktorýmmalzapojené
dva prívesné vozíky nedodržal ustanovenie článku 14.2.1. STN ISO 3691 + Amd1.

Po vyhodnotení dôkazov súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovení §

34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj
možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom
zákone.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Osobu páchateľa pri ukladaní trestu je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a pri jeho hodnotenínemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom
úmernosť trestu určuje pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného vzhliadol na okolnosti spáchania skutku, pohnútku, mieru
zavinenia ako aj osobu obžalovaného, možnosti jeho prevýchovy.

Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný je
považovaný za netrestaného, keďže obe predchádzajúce odsúdenia má zahladené, ale dopustil sa

priestupkov proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, v dôsledku čoho súd nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona.
Vzhľadom k možnostiam nápravy obžalovaného súd pre účely represie a individuálnej ako aj generálnej
prevencie považoval za primeraný trest v spodnej časti trestnej sadzby, ktorá bola daná ustanovením
§ 157 odsek 1 Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov až 2 roky, a to vo výmere 1 rok. Zároveň súd
rozhodol o podmienečnom odklade jeho výkonu pri stanovení skúšobnej doby v samej spodnej hranici.

VpríčinnejsúvislostiskonanímobžalovanéhodošlokublíženiunazdravípoškodenejM.N.,avdôsledku
tohoajkuvznikuškodyjednakpoškodenejM.N.atiežVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,a.s.aL.T.M.,P.
titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej M. N. a Sociálnej poisťovni titulom vyplatených
dávok nemocenského poistenia poškodenej M. N.. Nárok na náhradu škody bol riadne a včas vyčíslený

a preukázaný poškodenými Sociálnou poisťovňou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., preto súd
rozhodol tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému Sociálnej poisťovni vo výške 6
975,90 eur a F. T. M., P. vo výške 2 212,56 eur. Spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila
a preukázala nárok na náhradu škody vo výške 5 090,60 eur, pričom liečba poškodenej M. N. stále
pokračuje, preto súd so zvyškom nároku odkázal spoločnosť na civilný proces. Poškodená M. N. uviedla,

že nárok na náhradu škody si uplatňuje, tento do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní
nepreukázala, preto súd rozhodol tak, že poškodenú M. N. s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

37T/27/2024
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.