Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624010600.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa XX. XXXXXXXXX
XXXX takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B. C. D. E. F. C. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom J.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase o X:XX hod. kontaktoval prostredníctvom sms správy svoju bývalú družku
B. B., v čase kedy sa nachádzala na adrese trvalého bydliska J. I. XXX, kde okrem iného uviedol
citát: ,,čítal som pekný citát, to že niekomu zničíš život ber ako pôžičku, vrátiš aj s úrokmi (exmanžel
p. J.)“, pričom citát pochádza od osoby, ktorá sa dopustila dňa XX.XX.XXXX zločinu vraždy, a ďalej
napísal: ,,dôležité dátumy pamätám, ešte dôležitejší je ďalší týždeň, čakaj na to sa nepripravíš, ale

mňa neobviňuj, ďakujem za pochvalu.“, z ktorého konania mala poškodená B. B. dôvodnú obavu o
svoj život a zdravie s poukazom na skutočnosť, že táto vedela o vražde poškodenej J. jej bývalým
manželom, teda v kontexte udalostí a vzhľadom aj k tomu, že dňa XX.XX.XXXX bude tretie výročie
rozchodu poškodenej B. B. s obžalovaným, ktorý sa nedokáže zmieriť s ich rozchodom a na svoju bývalú
družku žiarli a dôvodná obava o jej život a zdravie vyplýva i zo skutočnosti, že A. B. sa jej v minulosti
opakovane vyhrážal zabitím a taktiež ju aj fyzicky napadol, za čo bol riešený v priestupkových konaniach

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe- blízkej osobe

č í m s p á c h a l

prečin: nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Tr. zák.) s použitím §

38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní X (C.) K..Podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. B. XXX/XX/XXXX-XX, EEČ: X-XX-
XXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd prejednal trestnú vec proti obž. A. B. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, teda, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. A. B., svedkyne – poškodenej B. B.,
svedkyneH.B.,prečítanímvýpovedísvedkýňE.L.aE.G.zprípravnéhokonania,prečítanímznaleckého
posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa XX.XX.XXXX znalkyňou B. M. N. z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, dopravná psychológia, prečítaním

znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa XX.XX.XXXX znalkyňou K. K. O. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to e-mailovej
komunikácie medzi obžalovaným a pošk. B. B., zverejnených článkov na internete týkajúcich sa násilnej
smrti vychovávateľky na TASR zo dňa XX.XX.XXXX, na stránke Topky.sk zo dňa XX.XX.XXXX, verejne
prístupných príspevkov na Facebooku z účtov na Senican.sk a B. J., žiadosti o zaslanie správy

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately zo dňa XX.XX.XXXX, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa XX.XX.XXXX, úradného záznamu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, e-mailov pošk. B. B. Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, screen shotov konverzácie medzi
obžalovaným a pošk. B. B., ako aj medzi obžalovaným a treťou osobou, správy o povesti Mesta Senica,
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR poškodenej a odpisu registra trestov
obžalovaného, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obž. A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že celá táto vzniknutá situácia ho mrzí, vzhľadom na
to, že už teraz prišiel o pol roka vzťahu so synom. Predmetným SMS správam zaslaným pošk. B. B.
predchádzala opäť provokácia zo strany poškodenej. Bolo to v čase, keď mal zdravotné problémy,
o ktorých pošk. B. B. vedela, sama ho odviezla na vyšetrenie. Doklad o sprievode má podpísaný

a doložený v lekárskej správe, nakoľko mal zdravotné problémy. Požiadal pošk. B. B., či si nemôže
dieťa po dobu vyliečenia ponechať vo svojej starostlivosti. Pošk. B. B. s tým súhlasila, nebol s tým
žiadny problém. Problémy nastali niekedy v období január – február 2024, kedy mu odopierala kontakt
so synom, či už telefonický alebo osobný. Často krát si vymyslela jeho chorobu, ktorá nebola ničím
potvrdená. Dieťa riadne navštevovalo školu, čo si mohol skontrolovať na školskej stránke Edupage. Dňa

XX.XX.XXXX sa dozvedel o ohavnom zločine, vražde pani J. pred areálom školy, ktorú navštevuje jeho
syn. O tejto správe informoval pošk. B. B., o čom svedčí aj zaistený spisový materiál. Následne žiadal
pošk. B. B., aby si syna vyzdvihol zo školy, čo mu bolo umožnené, nakoľko vzhľadom na komentáre pod
príspevkom triednej učiteľky jeho syna, sa chcel so synom porozprávať o tom, čo sa prihodilo pani J.,
aký to malo naňho vplyv a čo im bolo v škole povedané, nakoľko tam v piatok mali detskú psychologičku.

Po vyzdvihnutí syna zo školy, pri prechádzke mestom sa s ním rozprával o vražde pani J., čo im bolo
povedané a podobne. Syn, nakoľko spolu netrávili dlhší čas, cca 2 mesiace, mu povedal, že mu veľmi
chýba, chce byť s ním, ale nemôže to pošk. B. B. povedať, nakoľko poškodená mu za to nadáva, a syn
uvádzal aj fyzické tresty. Pošk. B. B. ho v domácnosti, spoločne v ktorej žije so synom, nazýva idiot,
debil, psychopat, a syn sa naňho bojí spýtať, nakoľko sú to opäť urážky na jeho adresu. S pošk. B. B. sa

dohodol na vyzdvihnutí syna, ktoré prebehlo o cca 17:00 hod. pri Obchodnom dome Tesco. Poškodenú
pri nakladaní syna do auta konfrontoval s tým, že si neželá, aby ho pred synom nazývala týmito hanlivými
urážkami, na čo mu bolo odpovedané: „To máš za to, že si ho neberiem.“. Syn, nakoľko XX. K. má
narodeniny, sa dohodol s pošk. B. B., že si syna vyzdvihne v sobotu – XX.XX.XXXX z miesta bydliska
poškodenej, s čím súhlasila, nebol s tým žiadny problém. Ako náhle syna vyzdvihol, nastúpili do auta,

tak mu povedal, že pošk. B. B. mu vynadala, vykričala mu to, že si mu dovolil prezradiť, ako je nazývanýv ich domácnosti. Pošk. B. B. bola ďalej informovaná, že ide so synom do Zlína a nech mu pripraví
mobilný telefón, ktorý od neho dostal na Vianoce, nakoľko cesta do Zlína trvá dlhšie. Ten bol pripravený,
avšak vybitý, bez SIM karty, t. z. nebolo možné ho použiť. Po informáciách, ktoré dostal od syna, ako mu

pošk. B. B. opäť a zas vynadala, za čo tento krát mohol on, keď mu prezradil, ako je nazývaný, tak doručil
– poslal prejednávaný citát, ktorý pochádzal z internetového prehliadača webovej stránky ,,topky“,
kde sa riešil prípad zavraždenej pani J.. Tento citát nebol ani doslova napísaný pošk. B. B., nakoľko
citát bol v inom znení. Poškodená si zmieňovaný spomínaný citát vyložila ako nebezpečné vyhrážanie
až po zabezpečení si jeho trestného stíhania, k čomu sa priznala v podávaní trestného oznámenia

a v komunikácii s jeho už teraz bývalou partnerkou – družkou, svedkyňou E. G.. Tento úsmevný dôkaz
doplnila sama poškodená dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol nazvaný, cituje súdu: ,,Predkladám konverzáciu
sE.G..“,vktorejsnímuvádzanezhody.Pošk.B.B.,takakovosobnepodanomnávrhuvcivilnomkonaní
na Okresnom súde Senica dňa XX.XX.XXXX na zmenu zverenia uvádzala a zavádzala súd, v ktorom
tvrdila, že si momentálne odpykáva trest v ÚVTOS v Leopoldove, informácie o trvaní odňatia slobody
obžalovaného nemá. Pošk. B. B. je vždy riadne a včas upovedomená o prebiehajúcich konaniach v jeho

trestnejveci.Nazáverbychceluviesť,odsudzujeakékoľveknásilie,akoajohavnýzločinpánaJ.,ktorého
sa dopustil. Pošk. B. B. bola riadne informovaná aj o tom, že keď v čase XX.XX.XXXX vznikla zbierka na
veniec pre pani Skalovú, tak medzi prvými poslal peniaze za ňu, aj za seba, za čo mu poďakovala. Druhý
citát „Som...“ bola správa, to nebol citát. Myslel tým to, že pošk. B. B. sa nedokáže pripraviť na čas,
keď si syn uvedomí, ako sa k nemu poškodená správa, vedie svoju výchovu, nakoľko má veľmi dobrú

pamäť. Tým ďalším týždňom a dôležitým dátumom myslel dátum ich rozchodu, kedy XX.XX.XXXX bolo
tretie výročie od ich rozchodu. Za ten čas si zabezpečil vlastný život, nový vzťah, vyhral druhý súdny
spor o dieťa, ktoré mu bolo zverené do striedavej starostlivosti. Poškodená toto nevedela prekúsnuť.
Ku konfliktom medzi ním a pošk. B. B. dochádzalo často. Poškodenú viac krát hanlivo nazval, za čo
bol dvakrát uznaný za vinného v priestupkovom konaní na Okresnom úrade Senica. Pošk. B. B. nikdy

fyzicky nenapadol, aj keď ona vo výsluchu a v trestnom oznámení uvádza, že áno. Jej tvrdenie je opäť
klamstvo, nakoľko v spisovom materiáli vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR, je práve pošk. B. B. uznaná za vinnú z jeho fyzického napadnutia. Cituje: ,,Fyzicky napadla A. B.
tak, že ho sotila, chytila ho pod krk, aby ho odstrčila, a mala mu úderom päsťou rozbiť hornú peru.“.
Pošk. B. B. má skreslené vnímanie reality, pri ktorom uvádza, že ju fyzicky napadol on. Opäť výpis

z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR dokazuje, že bol uznaný za vinného Okresným
úradom v Senici, že pri sebe-obrane, pri napadnutí poškodenou, použil neprimeranú sebe-obranu, za čo
bol priestupkovo potrestaný. Má súdom priznanú striedavú starostlivosť. So striedavou starostlivosťou
pošk. B. B. nesúhlasila, čo bolo v čase máj XXXX, kedy jej striedavú starostlivosť navrhol s tým, že
dieťa bude tráviť týždeň u nej, a týždeň uňho, nakoľko od septembra XXXX nastupoval do 1. ročníka

základnej školy. Pošk. B. B. s jeho návrhom nesúhlasila, tak to museli riešiť súdnou cestou. Riešila to
kolíznapracovníčka,čomuchcelsynavyvarovať.Žiaľ,bolotoneodkladné.Kprvémupojednávaniuprišlo
niekedy koncom júna XXXX, kde súd navrhol skúšobnú dobu. Počas tejto skúšobnej doby dochádzalo
k provokáciám a nerešpektovaniu dohody zo strany pošk. Patrície Paulovičovej. Ďalšie pojednávanie
vo veci zmeny styku bolo koncom septembra XXXX, na ktorom im opäť predĺžili skúšobnú dobu. V tom

čase striedavá starostlivosť prebiehala bez problémov, v čase september XXXX, október, november
XXXX, pošk. B. B. syna pravidelne navštevovala v mieste jeho bydliska, predávali si domáce úlohy
a podobne. V tom čase s poškodenou strávil mnoho času ako obedy, káva, a následné sprevádzanie
na vyšetrenie na gastro u pána MUDr. Tatarka. Súd rozhodol tak, že vyhovel jeho návrhu o striedavú
starostlivosť bez výživného. Na jeho stranu, resp. na stranu dieťaťa sa postavila aj kolízna pracovníčka,

ktorá so striedavou starostlivosťou plne súhlasila. Keď si našiel teraz už bývalú družku, svedkyňu E.
G., poškodená, nakoľko rada riešila jeho súkromie, ohovárala ho, oplzlo nazývala, tak s týmto vzťahom
nesúhlasila. Dieťa svedkyne E. G. má diagnostikované ADHD, čo bolo dôvodom, prečo pošk. B. B.
nesúhlasila s tým, aby sa ich deti stretávali. Poškodená svedkyňu E. G. viac krát kontaktovala za
účelom vyzvedania a riešenia jeho súkromia, čoho dôkazom je súdu predložený súbor screen-shotov,

komunikácie medzi pošk. B. B. a svedkyňou E. G.. Poškodená sa v čase september - október XXXX
sama vyjadrila, cituje: ,,Neželám si, aby sa naše deti stretávali.“ a že má na lepšiu. Zo strany poškodenej
sa nejedná o prvé trestné oznámenie na jeho osobu, nakoľko v minulosti to už viac krát skúšala.
Poškodená naňho v minulosti podávala trestné oznámenie s odôvodnením, že sa vyhrážal zabitím
seba a syna, čo doteraz nevie, ako bolo rozhodnuté, nakoľko bol v danej veci vypovedať. Ďalej sa

poškodená pokúšala zúfalo podať trestné oznámenie za únos dieťaťa, ktoré mal v čase rozhodnutia
súdu u seba. Toto trestné oznámenie nebolo ani len prijaté a pošk. B. B. s plačom opustila stanicu
obvodného oddelenia. Trestné oznámenia zo strany poškodenej sú len zúfalým pokusom poškodenej,
ako získať ich maloletého syna do svojej výhradnej starostlivosti a zabezpečiť si dostatočný príjemformou alimentov, čoho dôkazom je osobne podaný návrh na Okresný Senica dňa XX.XX.XXXX. Pošk.
B. B. ho neustále ohovára a klame ľudí, ako ju napríklad fyzicky bil a podobne. Tieto informácie sa
mu dostávajú z jej prostredia, najmä z nočného podniku, kde chodí brigádovať po nociach. Klamstvami

zakrýva poškodená svoju neschopnosť vyrovnať sa s tým, že si zabezpečil nový život, bez spomienok
a akéhokoľvek vzťahu k nej. Pošk. B. B. ľudí klame a často krát jej na to naletia. Príkladom je jeho otec
- A. B., ktorý ho v dôsledku toho, že uveril klamstvám poškodenej, fyzicky napadol. Ľudí z prostredia
poškodenej by nerád menovite uvádzal. Poškodená si počas komunikácie so svedkyňou E. G. servítku
pred ústa nedávala. Uvedie príklad - kokot tupý, magor postihnutý a podobne, takže nie je vylúčené

a je pravdou, čo mu tvrdí jeho maloletý syn. Tieto výrazy citoval z listinného dôkazu, ktorý je založený
v spise. Otec poškodenej sa mu v správach vyhrážal zabitím, podrezaním a to doslova, čo riešil podaním
trestného oznámenia, ktoré však Okresná prokuratúra Senica postúpila Okresnému úradu Senica na
priestupkové konanie. Otec poškodenej za vyhrážky smrťou zabitím bol riešený priestupkovo, uznaný
za vinného, dostal blokovú pokutu 20,- €. On tu dnes stojí za nie presne skopírovaný citát a je väzobne
stíhaný vyše pol roka. Priestupku, ktorého sa odpustil otec poškodenej je založený na Okresnom úrade

Senica pod sp. zn. C./XXXXXX/X-XXX/XX-XX.

Svedkyňa – poškodená B. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným nikdy nemala
nejaký normálny vzťah, bol to skôr taký taliansky vzťah. Mala 16 rokov, keď sa dali spolu dohromady,
obžalovanýjuodsunulodokoliaakamarátov.Bolihádkyajsrodinou,potomkeďeštevtommladomveku

sa nemala na koho obrátiť. Aj sa s obžalovaným rozišla, zostala sama, aj tak sa k nemu nakoniec vrátila.
Potom trvalo tak 5 rokov, kým sa osamostatnili, že išli bývať spolu do spoločnej domácnosti. Tak bolo
všetko fajn, ona mala prácu, chodila z práce domov, nikam nechodila. To obžalovanému vyhovovalo.
Bol taký kľud, tak sa ukľudnil ten vzťah, a po roku mali vlastne dieťa. A potom, ako zostala tehotná, tak
začalo to manipulatívne správanie, aby nemohla navštevovať rodičov, ani keby chcela, ani oni k nim.

A potom sa začali prejavovať aj nejaké náznaky fyzického násilia. Keď išla okolo gauča, tak do nej kopol.
Stále aj počas materskej, aj počas rodičovskej, platila nájom aj ona na polovicu, a potom na rodičovskom
príspevku platila celú domácnosť, stravovanie ich všetkých, vrátane obžalovaného, aj ošatenie dieťaťa.
Nájom už vtedy neplatila. To bol vlastne taký ďalší spôsob obžalovaného udržania si ju, že nemala
vlastné peniaze. Ten strach sa potom hrotil, keď bol aj syn už väčší a začal vnímať, čo sa u nich deje,

začal aj on k nej byť agresívnejší - chytil ju, buchol ju. Vlastne všetko, čo videl u obžalovaného, nejaké
ždúranie. Potom prišlo k úmrtiu jej babky, ktorá jej bola veľmi blízka. Kvôli reakcii, ktorú očakávala
zo strany obžalovaného, keby babku ide navštíviť, tak návštevu zrušila. Ona potom zomrela, takže ju
posledný krát nevidela. Tak sa tak nejako odhodlala, že už si viac nenechá diktovať svoj život a začala
sa obžalovanému vzpierať. Keď jej aj niečo zakázal, tak išla napríklad na návštevu k jej rodičom. Aj čo sa

týkafinancií,nechidekúpiťajobžalovaný.Tosamunepáčilo,takžejehoreakciezačalibyťvyhrotenejšie,
aj ju udrel do tváre a potom mali jeden konflikt tiež, pri ktorom jej povedal, že ju dokope, dobije. Tiež
to oznamovala, nevie presne to znenie, čo jej vtedy povedal, proste že ju zakope na Humencoch tam
bolo. Tak sa vlastne rozišli, už naozaj dostala strach a išla to udať. Posledného tri a pol roka sa točia
okolo toho, že na ňu išiel cez syna, štvorročné dieťa jej chodilo od obžalovaného s tým, že ona sa chodí

kurviť. Obžalovaný ju začal sledovať. Išiel za ňou autom a potom jej napísal, že nabudúce pôjde oproti.
Pri jednom sledovaní nedobrzdil a aj do nej nabúral. Pri ďalšom jej zase vošiel do auta, hovoril jej, že
ju podreže. Vtedy nemal nič pri sebe, ale proste sa vyhrážal zas. Chodil za ňou aj do práce, takže dala
výpoveď. Potom sa takouto cestou dostali až k tomu poslednému vyhrážaniu, čo je vlastne predmetnom
aj tohto súdu. Keď jej napísal tú správu s citátom, tak mu na to odpísala, že mu chváli sebareflexiu, ako

ich porovnáva s tým párom. Bol to exmanžel pani J., boli rozvedení osem rokov a po ôsmych rokoch ju
zabil a nenamietal, že nie, takto to nemyslel. Takže bohužiaľ, čo si mala o tom myslieť. Ukázala tú správu
jednému známemu, ktorý jej povedal, že by to mohlo zavážiť, že už prekročil asi všetky hranice. Bolo tam
ajfyzickéublíženie,rozbiljejhlavu,bolanaPN3týždne.Ničztohonevzniklo,myslí,žedostalibapokutu.
Podala, myslí, zákaz styku a potom sa stalo to s tou rozbitou hlavou a toto posledné. Keď sa k tomu

vráti, tak už nevedela, čo všetko od neho môže očakávať, ako sa ešte vie zachovať, kam až zájde. Od
jeho druhej bývalej partnerky vie, že aj k nej sa správal násilnícky. Ten citát pre pani J. v nej vyvolal šok
a strach. Strach z toho, že už jej naozaj nejako viac ublíži, keďže tam spomínal aj to výročie rozchodu. To
malo byť týždeň po tom, čo jej napísal tú SMS. Mala strach z toho, že jej obžalovaný ublíži. Obžalovaný
sa jej v minulosti zabitím vyhrážal viackrát. S obsahom SMS správy, ktorú jej obžalovaný poslal, sa hneď

následne po jej doručení zdôverila svojej mame. Trestné oznámenie podala s oneskorením po 4 dňoch,
preto, lebo nechcela ísť, pretože slovenským zákonom neverí. Nikdy to k ničomu jej výpovede neviedli.
Neznášala tie výpovede, kedy musela hovoriť to isté dokola. A keď už sa blížil ten deň, to výročie, tak sa
odhodlala, že teda podá to oznámenie, podala ho zo strachu o život. O synovi vo vzťahu k obžalovanéhoohľadom zverenia do starostlivosti bola rozhodnutá striedavá starostlivosť, ktorá sa neuskutočňuje. Syn
chodil ku kolíznej opatrovníčke. Obžalovaný mu nasľuboval darčeky, výlety a nakoniec pred kolíznou
povedal áno, aby ani jeden z rodičov nebol smutný, že chce byť týždeň u nej a týždeň u obžalovaného,

takže synovi vyhovela. Nie je s týmto rozhodnutím stotožnená. V návrhu na zmenu starostlivosti na
súd v Senici dňa XX.XX.XXXX nevedela, že obžalovaný je iba vo väzbe, nebola s tým oboznámená,
preto napísala, že si odpykáva trest odňatia slobody. Toto je iba návrh, bude pojednávanie, kde bude
všetko vysvetlené. V návrhu sú aj presné dátumy, ako si nebrával obžalovaný syna od rozhodnutia
a myslí si, že to s týmto prípadom, ako sa ku nej správa, nemá nič. Vie o tom, že jej otec mal konflikt

s obžalovaným, vie o tom zo spisu, vie o tom to čo je v spise, ktorý sa momentálne rieši. Je to pravda.
Vie, že jej otec písal obžalovanému, ale nevedela, z akého dôvodu, kedy. Potom jej volala kriminálka
z Bratislavy a ďalej to neriešila. Otca už nikdy neoboznámila s tým, či majú nejaký problém, nebýva
s ním v kontakte, nechce, aby sa miešal do jej súkromia. Vedela o tom už aj predtým, ale konkrétne,
čoho sa to všetkého týkalo, vie až z toho spisu, ona to neriešila. Obžalovaný si platil hypotéku na
svoj byt. Polovicu tých výdavkov na domácnosť, napríklad elektrinu, keď sa presťahovali do podnájmu,

platil celý nájom a ona celú domácnosť. Obžalovaný platil výlety, svoje výjazdy do pohostinstiev a to je
všetko. Keď ju obžalovaný napadol, zle sa k nej správal, tak to neoznámila. Keď boli spolu vo vzťahu,
neoznámila nič a potom asi tretinu, čo jej porobil. Myslí, že to oznámila na polícii štyrikrát. Myslí, že za
to dostal pokutu, nebola nikdy vyrozumená, nikdy jej nič nebolo oznámené. Aj ona bola prejednávaná,
že napadla obžalovaného. Vozil jej dieťa bez sedačky, tak mu kopla do dverí auta. Naštval sa, staval

sa do nej, tak ho odždurla, hádali sa, dala mu päsťou a on jej udrel hlavu o spojler auta. Ona zaplatila
pokutu, škoda a úraz sa neriešil. S SMS správou sa okrem svojej mamy zdôverila aj svoju známemu,
pretože sa pohybuje v oblasti takéhoto typu správania ľudí. Vie aj o tom, že takých jeho správ bolo viac
– rypavičných a výhražných. Nechcela chodiť na políciu ale povedal, že s týmto už má ísť, keď sa bojí už
aj sama z tých správ, že to neberie na ľahkú váhu. Nechce uviesť, o koho ide. Myslí, že sa s ním radila

na druhý deň po tom, čo jej obžalovaný napísal tú správu, ale nebola za ním, povedala mu to jej mama,
svedkyňa H. B.. Bola sa s ním radiť dňa XX.XX.XXXX. Zdôverila sa aj bývalej priateľke obžalovaného,
svedkyni E. G.. Povedala jej, že jej to obžalovaný poslal, ona jej poslala screen-shot s tým, že rozmýšľa,
že to pôjde ohlásiť. Nepamätá si to presne, keďže je to pol roka dozadu. Nežiadala priamo bývalú
priateľku obžalovaného – svedkyňu E. G., aby išla podať trestné oznámenie, ale ak by chcela a mala

na obžalovaného nejaké výhražné správy, aké písal aj jej, že sa môže pridať. Oni sa o tom bavili aj
v súkromí, nie len cez správy. Nevie, čo je na tom nezrozumiteľné, keď svedkyni G. písala, či s ňou pôjde
podať trestné oznámenie, že spolu ho podávajú, že sa obom vyhráža, sleduje, že sa k dvom ženám
v jeho živote správa rovnako. Sama takto chodiť nechcela. Za seba, aj keď to bolo oveľa vážnejšie, ako
sa správal k nej, tak jej navrhla, či chce aj ona niečo k správaniu obžalovaného dodať. Nikdy sa nebavili

o tom, že by ju podporovala, že by kvôli nej išla svedčiť, či už kvôli nej alebo jej synovi a toto malo
byť v inom spise. Ide o súd so synom, ona tam zrejme nedala spisovú značku a dali to sem. Pre ňu je
hlavný ten súd, ktorý bude XX.XX.XXXX. Obžalovaný sa raz von dostane, či to bude teraz alebo za rok
a zase sa to bude opakovať. Keď píše o takých vážnych veciach, dáva smajlíkov, myslí, že ich mladšia
generácia to berie inak. Je to ústretovosť, že keď sa bojí sama, môže ísť s ňou, je jej to jedno, či za ňou

nikto stojí alebo nie. Neboli tam už žiadne iné konverzácie. Na ďalšie prešľapy obžalovaného chcela
čakať, či jej do toho XX.-XXXX ešte niečo napíše, do toho výročia, ale nevydržala to čakať, či niečo
urobí alebo napíše. Odmieta odpovedať na otázku, ako sa vyjadruje o obžalovanom pred jej synom, syn
je pre ňu citlivá téma a nebude ho nikto využívať na to, aby riešil konflikty medzi obžalovaným a ňou.
O osobe obžalovaného sa vyjadruje hanlivo a vulgárne pred tretími osobami, pred známymi, aj pred

jej mamou, svedkyňou H. B.. Nemá na obžalovaného pekného slova, menom ho už nikdy neosloví. Ak
na neho príde reč, ak ho niekto spomenie, tak hneď povie, že o ňom nie. Neznáša ho. Neznáša ho za
to, ako využíval syna v spore, ktorý bol čisto medzi nimi a už aj pred synom na neho používa nadávky.
Obžalovaný ju žiadal, aby tak pred synom nerobila, tak ako ona žiadala obžalovaného. Nevie o tom, že
by sa aj v komunikácii so svedkyňou G. vyjadrovala vulgárne o obžalovanom, ale predpokladá, že áno.

Tak sa o ňom vyjadruje každý, kto ho pozná. Ona sa nehanbí za to, že sa vyjadruje o obžalovanom,
ako vyplýva z prečítanej komunikácie, že je kokot tupý, magor postihnutý, čurák, pretože jej s takými
rečami chodil domov štvorročný syn a toto bola konverzácia s dospelou osobou, ktorá už nadávky pozná.
Správu, že ju presvedčilo, aby tam išla, iba to, že tú SMS videl jeden policajt ešte predtým, myslela tak,
že to videl ešte niekto predtým. Ten policajt, jedná sa o pána D., ktorý robí tu na súde a jeho manželka

je jej sesternica. To je ten známy, ktorého pôvodne nechcela menovať, nechcelo sa jej vysvetľovať, že
je to bachar na súde. Dôvodom, že išla podať trestné oznámenie bol strach o život, že dopadne ako
pani J., ktorá bola rozídená x – y rokov so svojím manželom a aj po takej dlhej dobe, čo boli od seba,
neprestal. Každý mal svoj život a aj tak ju zabil. Štvorročný syn prišiel domov od obžalovaného s tým, žemama sa chodí kurviť, jebáva kade tade, chľastá vodku, ožiera sa. To preto, že vypomáhala kamarátke
za barom pár krát. A keď išla malého dať spať, povedala, že ide ešte do práce, tak sa jej opýtal, že či
ide chľastať tú vodku a kurviť sa. O prejednávaniach obžalovaného na Okresnom úrade Senica nevie,

koľko ich bolo, bola raz alebo dva krát. Neexistuje dôkaz, nejaké fyzické podanie o fyzickej aktivite
obžalovaného voči jej osobe. Tak ako uviedla vo výpovedi, kým boli spolu vo vzťahu, tak neudala nič,
ani vyhrážky, ani fyzické útoky. To, keď jej udrel tú hlavu, nevie, či sú o tom záznamy, riešila to polícia
ako celok, aj ako poškodenie majetku a nevie, ako tam bolo zahrnuté to ublíženie. Obžalovaný si vždy
dával pozor, čo napíše v správach a dával si pozor aj na to, aby nikto nebol pri tom, keď sa jej vyhráža.

Raz, keď mu odovzdávala syna, mala zelený Golf starý, preliezol jej cez zadné dvere, dal jej jeho čelo
na tvár, boli tvárou v tvár a povedal jej medzi zuby: „Ja vás podrežem.“ a išiel preč. Nemá na toto žiadny
dôkaz, nemala nikoho v aute, syn už bol z auta von. Ďalšie vyhrážanie bolo to, ktoré udala počas ich
rozchodu, že ju zakope. Nerozumie otázke obžalovaného, či existuje o udalosti, že sa jej v minulosti
viac krát vyhrážal, od tohto vyhrážania, či má obavu o svoj život. Toto posledné vyhrážanie, to s tou
správou, u nej vzbudilo obavu o život a zdravie. Aj z ostatných vyhrážaní obžalovaného – že ju podreže,

zakope a podobne mala obavu o svoje zdravie. Jedno udala a to ďalšie, ktoré momentálne uviedla, na to
nemala dôkaz, tak ako ho mala ísť udať. O úmrtí pani J. sa dozvedela tak, že jej to napísal obžalovaný.
Stalo sa to vo štvrtok a obžalovaný v piatok po obede ešte strážil syna, tak sa dohodli, že v sobotu si ho
prevezme a keď si ho prevzal, tak sa začali vyhrážky, namiesto toho, aby sa venoval synovi. Zaslaná
SMS správa vzbudila obavu o jej život tou celou situáciou, že bola od vraha jeho bývalej ženy. Aký dôvod

má niekto citovať vraha v SMS správe bez nejakého podtónu? Po doručení predmetných SMS správ
nemala bezprostredný strach o život syna, dúfa, že by mu obžalovaný nikdy neublížil. O svoj život mala
strach. Nevie, či dúfa, verí, alebo je presvedčená o tom, že by obžalovaný synovi neublížil. Obžalovaný
svoju samovraždu predstieral, bola nahlásiť jeho nezvestnosť. Vyhrážal sa jej, že už nikdy svojho syna
neuvidí, aj to bola oznámiť. Takéto vyhrážky priam ako uvádza obžalovaný v otázke, či sa jej vyhrážal, že

zabije syna a seba, nie. Vie o čom obžalovaný hovorí. To bola nahlásiť to, že syna zobral bez jej vedomia
do zahraničia, po tom čo jej v práci z jej kabelky ukradol jeho občanku a kartičku poistenca. Keď volala
do škôlky, či si môže vyzdvihnúť syna, tak jej povedali, že ten už v škôlke dva dni nie je. Tak ho hľadala,
keďže vedela, že s ním chodí. Myslí, že takéto správanie, ktoré obžalovaný predvádza, nemá proste slov
na to, ktorá matka by to nechala len tak po správach, že už svoje dieťa nikdy neuvidí a dva dni o ňom

nevedia v škôlke a ona by sedela iba tak, aby sa necítil panáčik dotknutý. Vypovedá to aj o tom, ako sa
obžalovaný chová, aký je, má na to aj diagnózu. Svedkyňa G. odpovedala všelijako, len nie pravdivo,
dlží obžalovanému peniaze a nechce si ho štvať proti sebe. Ona obžalovanému peniaze nedlhuje.

Svedkyňa H. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že toho dňa mal obžalovaný syna A. u seba.

Sedelapritelevízoreapošk.B.B.prišlazaňouapovedala,ženamiestotoho,abysaobžalovanývenoval
malému jej posiela citáty, ktoré boli verejne na Facebooku od toho pána, čo zastrelil pani v Senici.
Povedala jej, že nevie, čo s tým má spraviť, či má ísť na políciu. Ona jej povedala, že nevie, že nech
si uváži podľa seba. Poškodená povedala, že asi to nechá tak, že koľko krát tam už bola a aj tak sa
nič nedeje. Potom k nim prišli príbuzní, jednému to povedala a on povedal, že on by to na jej mieste

nahlásil, lebo že už je to dosť také. To bolo celé. Vzťah medzi nimi bol, už to na nej videla, keď spolu
žili, že nebola nejaká šťastná. Aj jej povedala, že vždy sa môže vrátiť. Potom jedného večera prišla,
priviezli ju policajti s tým, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Malého jej potom nechcel dať a tak už
medzi sebou. Potom chodil obžalovaný za ňou, aby poškodenú prehovárala, aby sa vrátila, ale nikdy
jej o tom nepovedala. Poškodená, keď jej hovorila o tej SMS správe, tak zostala taká nervóznejšia,

lebo nevedela, čo má spraviť. V minulosti jej poškodená nehovorila, že sa obžalovaného bojí, ona sa jej
nezdôverila, že nežijú dobre. Keď potom začala u nich bývať, začala si do auta dávať kameru, lebo ju
obžalovaný prenasledoval. Potom sa ho už bála. Má vedomosť o tom, že sa jej poškodená zdôverila,
že ju obžalovaný v minulosti fyzicky napadol. Bolo to v minulosti, ešte keď nemali malého. Potom už sa
jej nezdôverovala. Ona sa k tomu nevie nejako vyjadriť, či by obžalovaný bol schopný svoje vyhrážky

vo vzťahu k poškodenej uskutočniť. Raz jej napísal, že on jej nikdy neublíži, že ju miluje, takže to
nevie takto posúdiť. Keď už vidí, ako to celé je, tak už aj má z toho obavy. Myslí si, že obžalovaný
sa asi nezmieril s ich rozchodom. Myslí si, že preto to asi celé je, keď poškodená opustila jeho. Keby
obžalovaný opustil ju, tak by mu to bolo asi jedno. O tom, že obžalovaný mal konflikt s jej manželom jej
povedala iba poškodená, lebo sú rozvedení a nie sú spolu v kontakte. Pošk. B. B. jej o tom povedala,

že otec napísal obžalovanému, už ani nevie. Vie, že jej povedala, že otec mu napísal a vie, že jej
potom volali ohľadom toho z polície z Bratislavy. Nevie bližšie uviesť, čo obžalovanému napísal, lebo
to nerozoberali. Len jej pošk. B. B. povedala, že aj otca do toho zatiahol, že mu napísal. Nepamätá
si, kedy jej to poškodená hovorila, vtedy, keď sa to stalo. Ohľadom starostlivosti o syna sa pošk. B. B.a obžalovaný nevedia dohodnúť. Teraz už mali na konci striedavú starostlivosť, po týždni, a po tom čo
mali túto striedavú starostlivosť si ho už obžalovaný zobral iba raz. Udával poškodenej, že je chorý.
Pošk. B. B. už teraz pred ňou obžalovaného neoslovuje nijak, už ho ani menom nenazve. Nazýva ho

ten hajzel, s prepáčením. Myslí si, že to, čo sa tu deje, nie je kvôli synovi. Vie o tom, že poškodená
podala návrh na to, aby bola starostlivosť zrušená. Ona povedala, že to bolo iba raz, čo obžalovaný zbil
poškodenú. Povedala jej to, ešte keď nemali malého. Nemá k tomuto tvrdeniu žiadny dôkaz. Zo strany
obžalovaného určite niekedy došlo k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia, čo sa týka starostlivosti
o syna. Vie o vyhrážaní pred pojednávaným skutkom vtedy, keď obžalovaný poškodenú pred nimi buchol

o auto, vtedy mala modrinu na tvári. O inom vyhrážaní nevie. Trestné oznámenie, ktoré je predmetom
tohto konania neriešila z Okresného súdu Senica s nikým, iba s rodinným príslušníkom, ktorému to
povedala. Iba mu povedala, akú SMS poslal obžalovaný a to bolo celé.

Svedkyňa E. L. v prípravnom konaní vypovedala, že je matkou obžalovaného. Vie, že jeho bývalá
priateľka sa volá B., majú spolu syna, ale osobne sa s ňou nepozná. Ona je v kontakte s obžalovaným

posledné tri roky, predtým spolu nežili, vychovával ho otec. Nežili spolu. Ona sa starala o dcéru a jej
bývalýpriateľsastaraloobžalovaného.Obžalovanýjuvyhľadalpredtromirokmiaodvtedysúvkontakte.
Sem tam príde k nej s jeho synom A.. A. jej sem tam spomenul, že pošk. B. B. naňho stále kričí, že
chodí iba fajčiť dole do pivnice, na obžalovaného, že škaredo hovorí, keď ho pred ňou spomenie. Tiež
jej A. spomínal, že mal ísť k obžalovanému a pošk. B. B. povedala, že je chorý, aj keď mu nič nebolo.

Obžalovaný jej tiež vravel, že mal dať malému A. telefón, asi na Vianoce a tento mu poškodená zakázala
používať. O vzťahu obžalovaného a poškodenej vie, že sú to tri roky, čo sú od seba. Hovorí jej, že stále
poškodenú miluje. Hovorí, že si uvedomil, že si ju nevážil a keby sa dalo, tak sa k nej okamžite vráti.
Obžalovaný je dosť žiarlivý. Nevie nič o tom, že obžalovaný mal v minulosti napadnúť pošk. B. B.. Pri
ďalšej výpovedi v prípravnom konaní svedkyňa využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať.

Svedkyňa E. G. v prípravnom konaní vypovedala, že pokiaľ vie, tak zo strany obžalovaného to bolo
prioritne riešené ohľadom syna, teda vzťahu poškodenej k synovi. Oni mali nejaké takéto prieky už
predtým, ale keďže sa nejedná priamo o jej dieťa, tak sa o to nestarala. Snažila sa byť nápomocná
pri komunikácii, toto obžalovaný evidentne komunikoval sám a čo sa týka starostlivosti k synovi, tak

tam je ukážkový. To sa mu nedá ukrivdiť, o malého bolo postarané, či už z pohľadu zdravotného alebo
v rámci stravy, výletov, zábavy a voľnočasových aktivít. Viac menej je to všetko. Je mierne prchkejšia
povaha, ale keď spolu komunikovali v jej prítomnosti, tak mu vedela poradiť, aby viedol komunikáciu
iným štýlom, aby to nevyznelo nejako útočne alebo rýpavične. Vo vzťahu s obžalovaným je viac menej
dva roky alebo rok a pol. Ona si s obžalovaným spolu začali, lebo od neho kúpila byt. Oni sa dali

dokopy cez deti, lebo deti sa mali radi. Myslí tým, že ona má XX-XXXXXXX syna a obžalovaný takisto.
Obžalovaný býval v tom čase v podnájme, nemal vlastný byt a v podstate išiel bývať k sebe, lebo
syn nastúpil do školy a podľa vyjadrenia obžalovaného, aj pošk. B. B. naliehala na to, aby býval sám,
nakoľko jej syn má diagnostikované ADHD a poruchu pozornosti. Teda, že poškodená nechce, aby sa
deti stretávali, ale deti sa mali radi, takže sa stretávali aj tak, minimálne v škole. Ona s týmto súhlasila,

rešpektovala toto rozhodnutie. Toto je jediný dôvod, prečo nežijú spolu, inak sú v dennom kontakte.
Prvotný dojem z obžalovaného bol taký, že je starostlivý, milý, nejakým spôsobom nápomocný a teda
pri ich komunikácii zaevidovala, že ho to trápi a vie byť prchký, s čím sa mu snažila pomôcť pracovať na
tej komunikácii. Je teda taký akčnejší, najprv koná a potom rozmýšľa, viď napríklad predmetná správa.
Nie vždy domyslí následky. Fyzickú agresiu u neho nikdy nevidela. Od kedy je obžalovaný vo výkone

väzby, tak s jeho synom nie je v kontakte žiadnom, ale dovtedy bežne, keď ho mal prideleného, tak
každý deň. O komunikácii obžalovaného s poškodenou, ktorá je predmetom trestného konania, tak
v podstate ju kontaktovala poškodená, ale nevie presný dátum, že jej obžalovaný niečo také napísal.
Ona sa nechcela do toho motať, to sú ich veci, ona má svojich starostí dosť, ale potom to bolo asi päť
dní, kým podala to trestné oznámenie. Ona bola v ten deň v práci, kedy ho u nej hľadali a obžalovaný

mal dohodnuté stretnutie s hliadkou okolo štvrtej a ona v tom čase prichádza domov, takže to nejako
neriešili, nekomunikovali o tom. Len ho oslovila s tým, že ho u nej doma hľadala policajná hliadka. Ona
sa ho následne už v čase, keby bol vo väzbe, pýtala, že prečo to vlastne takým spôsobom riešil a že
akým štýlom to bolo myslené a povedal jej, že to jeho syn sa mal vyjadrovať u babky, teda u svedkyne E.
L. cez víkend. Toto jej svedkyňa E. L. potvrdila, že poškodená o obžalovanom hovorí, že je idiot. Takže

toto v ňom spustilo takúto reakciu, čo jej potvrdil aj obžalovaný, že to bolo na margo toho, ako sa pošk.
B. B. chová k dieťaťu. Ona je osobne zástanca toho, aby si bývalí partneri, keď spolu nežijú, nerobili
zle, lebo tam aj tak najviac trpí to dieťa. Jej obžalovaný hovoril, že on to myslel v kontexte, že keď to
poškodená hovorí synovi o ňom, takže sa jej to jedného dňa vráti, tá pôžička, nič viac v tom nehľadala,to si ani ona nemyslí. Tým, že obžalovaného vychovával otec a možno v ňom vybudoval nejaké vyššie
ego, tak sú jeho reakcie takéto, ale tým, že sú spolu, snažil sa ju počúvať pri nejakých radách, akým
štýlom to viesť. Takže toto bolo možno len v nejakom afekte, či tam predchádzala tomu nejaká správa

od poškodenej alebo informácia, to ona nevie. Ona nebola svedkom skutku krádeže, ktorého sa dopustil
obžalovaný voči poškodenej dňa XX.XX.XXXX, to o sebe nevedeli, v šiestom mesiaci komunikovala len
ohľadombytuavtomseptembritoboliužlentakésprostredkovanéinformácie,údajnehomalanapadnúť
poškodená pri odovzdávaní dieťaťa. Nevie, v akom stave bola poškodená, obžalovaný jej posielal
fotku nejakej rozťatej pery. Nebola priamym svedkom osobných stretnutí obžalovaného a poškodenej.

Svedkom ich telefonickej komunikácie bola možno pár razí, ale obžalovaný si dával pozor, aby s ňou
komunikoval sám a telefóny, aby boli strohé, pokiaľ to bolo v jej prítomnosti. Niekedy bola svedkom
písomnej komunikácie, kedy mu radila, ako vhodne odpovedať. Obžalovaný nebol dva mesiace v styku
so synom, on mal nejaké zdravotné problémy. To má sprostredkovanú informáciu od neho, povedal,
že sa dohodli, že poškodená si malého nechá, pokiaľ sa nedá on do poriadku, dokonca ho poškodená
sama viezla na vyšetrenie žalúdka. Obžalovaný v podstate skôr nemal problémy v styku so synom, že

by mu obžalovaná neumožňovala styk. Kým nastala tá striedavá starostlivosť, tak tam vznikli nejaké
prieky, keď bol malý chorý. Tuto nevedeli nájsť spoločnú reč, že keď je chorý, aby ostal u jedného
alebo u druhého, každý si na neho nárokoval. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti bolo platné nejako
od novembra alebo decembra XXXX. Diagnóza obžalovaného je vyliečiteľná, nepotvrdila sa vážnejšia
diagnóza. Obžalovaný predmetnú SMS z hľadiska vážnosti určite nemyslel do tej miery, aby vykonal

tento skutok. Skôr si myslí, vo všeobecnosti do budúcna, že sa to vráti, na margo toho obrazu dieťaťa,
že ten malý si vytvorí obraz sám o tom vzťahu, či už k jednému alebo k druhému. Teda, že syn si
neskôr urobí obraz o svojich rodičoch sám, bez ohľadu na to, že mu poškodená o obžalovanom hovorí
nepekné veci. Poškodená ju oslovila, že dostala od obžalovaného takúto správu a že či ona nemá voči
nemu niečo, s čím by išla vypovedať proti obžalovanému a týmto pádom to ona proste odmietla, že sa

nebude do týchto vecí starať. Ak aj poškodená mala strach, to je v poriadku, ale ona keď sa bojí, tak
sa bojí hneď a nečaká päť dní, to je len taký jej názor, je to také divné. Nejaká komunikácia medzi nimi
prebiehala aj skôr, lebo pokiaľ žila ona s obžalovaným v spoločnej domácnosti a bolo treba riešiť nejaké
lieky a podobne, tak spolu komunikovali, ona poškodenú rešpektovala ako matka matku.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa XX.XX.XXXX znalkyňou B. M. N. z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, dopravná psychológia
vyplynulo, že úroveň kognitívnych schopností je u obžalovaného bez deficitov, intelekt nadpriemerný,
pamäťové schopnosti a pozornosť bez pozoruhodností. Centrálnou črtou osobnosti obžalovaného
je sociálna a emočná nezrelosť, negatívny a nestály sebaobraz, ktorý spolu s nižšími sociálnymi

zručnosťami negatívne vplýva na kvalitu interpersonálnych vzťahov. Emócie majú na myslenie
a rozhodovanie obžalovaného silný vplyv, v stave zahltenia môžu viesť až k dezorganizácii, nepresným
úsudkom a neprispôsobivému správaniu. Napriek intaktnej schopnosti percipovať (vnímať) realitu je
ochotnejší tolerovať aj nepresnú logiku, chybovosť a spoliehať sa na intuíciu či stratégiu „pokus-
omyl“. O druhých ľudí sa javí mať menší záujem, nižšiu schopnosť porozumieť ich potrebám

a emóciám, čo následne povedie k nižšej kvalite a hĺbke vzťahov. Druhých ľudí môže vnímať
z dominantnejšieho postavenia (najmä opačné pohlavie). Znalec predpokladá však, že sa jedná
o kompenzačné mechanizmy obžalovaného nedostačivého ega (pocit vlastnej hodnoty). Viac sa
k osobnosti obžalovaného znalec vyjadruje v časti Záver psychodiagnostického vyšetrenia, na strane 15
znaleckého posudku. Hodnotová orientácia obžalovaného sa javí byť rozdielna než u väčšiny zdravej

populácie, preto môže uňho dochádzať k častým konfliktom v interpersonálnych výmenách. Znalec
uňho nevylučuje aj menej konvenčné vzorce správania, kedy nebude brať ohľad na sociálne požiadavky
a očakávania. (ROR – absencia „P“ odp.). Agresivita obžalovaného podlieha jeho aktuálnemu
afektívnemu nastaveniu, nakoľko emócie majú výrazný vplyv na myslenie obžalovaného, konečný
úsudok, rozhodovanie. Správanie bude teda závislé od toho, či aktuálne je u obžalovaného prítomné

alebo neprítomné zahltenie emóciami. Celkovo emócie majú uňho skôr negatívny vplyv v smere
chybovosti na vnímanie a rozhodovanie. V afektívne neutrálnych situáciách bude uňho kontrola a
modulácia afektov agresivity v norme. Vyšetrením nebola zistená patologická (v zmysle prítomnosti
a vplyvu psychózy) motivácia konania obžalovaného tak, ako ho (konanie) opisuje. Motivačné predpolie
na úrovni osobnosti obžalovaného je opísané v rozbore posudku. Motívom je reaktívny stav uvoľnenia

napätia ako dôsledok zlyhania v nadmernej a dlhodobo pretrvávajúcej interpersonálnej záťaži na
podklade sklonov ku dezorganizácii pod vplyvom emócií, ďalej na podklade slabých sociálnych zručností
a slabých schopností reagovať adaptívnejším spôsobom. Jeho reakcie, tak ako ich opisuje vo výpovedi,
sú v zhode s jeho osobnostnou štruktúrou a psychologicky zrozumiteľné. Viac v časti Forenzno-psychologickýrozbor.Dôležitýmzistenímuobžalovanéhojejehosklonvyhýbaťsaagresívnymobsahom
či akciám. Absentuje tak dostatočná sila ega, aby dokázal aktívne a efektívne čeliť každodenným
náročnýmsituáciám,akoajzážitkomvlastnýchťažkostí.Tútoslabosťsapotomsnažírôznymizvládacími

stratégiami kompenzovať (intelektualizácia, racionalizácia, bagatelizácia svojho konania, devalvácia
druhých), či ju úplne popierať (skrývať) za cieľom pôsobiť lepším dojmom. Absentujú uňho zdroje na
zvládanie stresu. Adaptívna kapacita sa u obžalovaného na prvý pohľad javí v norme, psychické zdroje
na zvládanie života sú dostačujúce (D=AdjD). Aktuálne sú však uňho prítomné zvýšené pocity stresu
a napätia, ktoré sú z jeho strany pravdepodobne vnímané ako nekontrolovateľné. V takýchto situáciách

je uňho tolerancia stresu nižšia a bude mať sklon k narušeniu obvyklých vzorcov myslenia a správania,
či až ku dezorganizácii. Príčinou je podľa znalca osobnostná nezrelosť obžalovaného a s tým spojená
bezradnosť v zvládaní nárokov života, najmä v interpersonálnej oblasti. Dobrá schopnosť tolerovať stres
zabežnýchokolnostímôžeuobžalovanéhoznamenať,žesalenzámernestresujúcimsituáciámvyhýba,
zámerne rušivé myšlienky a pocity drží mimo vedomia, aby si tak zabezpečil optimálnu psychickú
rovnováhu. Základnými psychickými obrannými mechanizmami u obžalovaného sú intelektualizácia,

racionalizácia, bagatelizácia, popretie, devalvácia druhých v snahe zachovať si vnútorný sebaobraz
a prítomné je rovnako aj vedomé skresľovanie reality. Obžalovanému sú dobre jasné spoločenské
normy a pravidlá. Pre jeho štruktúru osobnosti a psychickú nezrelosť je však u neho možné, že na
ne nebude brať ohľad v dosahovaní a presadzovaní vlastných potrieb. V sebaobraze obžalovaného
je tak prítomné zvýšené zaujatie sebou a vlastnou hodnotou, ktoré hrá významnú rolu v jeho vnímaní

sveta a vo vytváraní a udržovaní sociálnych vzťahov. Jeho sebaobraz je negatívny a nestály, a to
neprispieva k dobrému psychickému a sociálnemu prispôsobeniu. V oblasti vzťahov je u obžalovaného
dominantná črta nižšej sociálnej zrelosti a z nej vyplývajúci sklon k skôr povrchnejším vzťahom,
konfliktom v nich a nižšej citlivosti k potrebám a prianiam druhých. Vo vzťahoch je menej zaujatý
potrebami a prežívaním ostatných, viac sa zameriava na tie svoje. Nevníma, ani neočakáva pozitívne

reakcie od druhých, môže sa v nich skôr cítiť nepríjemne a správať sa nespoločensky. Zdrojom týchto
ťažkostí je u obžalovaného pocit nestáleho sebaobrazu v kontakte s druhými ľuďmi, ktorý vyúsťuje
do častých prejavov racionalizácie a dôkazov vlastnej „znalosti a skúsenosti“, ktorými tak zmierňuje
tieto pocity. Uvedené vplýva na možnú sociálnu maladaptívnosť. Charakter činu zodpovedá osobnosti
obžalovaného.Prognózaresocializáciejeuobžalovanéhoaktuálneskôrnegatívna.Resocializáciabysa

zvyšovala smerom k pozitívnej za predpokladu dlhodobej intenzívnej psychoterapeutickej intervencie.
Riziko recidívy za aktuálnych podmienok (najmä s absentujúcim náhľadom na svoje konanie, so
sociálnou a emočnou nezrelosťou a s ohľadom na narcisticky akcentovanú osobnosť obžalovaného) je
pomerne vysoké. Všetky skutočnosti znalec uviedol v doterajšom znení znaleckého posudku a žiadne
iné okolnosti relevantné pre danú trestnú vec nezistil.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa XX.XX.XXXX znalkyňou K. K. O. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že po forenznom psychiatrickom vyšetrení
znalkyňa konštatovala, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Konštatuje
u neho prítomnú narcistickú poruchu osobnosti. Závislosť od alkoholu a ani iných psychoaktívnych

látok zistená nebola. Taktiež nebola zistená ani nelátková závislosť. Nakoľko obžalovaný nie je závislý
od psychoaktívnych látok a nie je u neho prítomná ani nelátková závislosť, je otázka, či obžalovaný
spáchal trestnú činnosť v súvislosti so závislosťou irelevantná. Samotná narcistická porucha osobnosti
nemá vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Neboli zistené žiadna psychotická
porucha, patický afekt, prípadne taká porucha/stav, ktoré by mali forenzne významný vplyv na jeho

rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť v plnej miere. Obžalovaný v čase spáchania trestného
činu vedel/mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný v súčasnej dobe je schopný chápať zmysel
trestného konania v plnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska
pre spoločnosť nebezpečný, keďže nie je u neho prítomná duševná porucha v pravom slova zmysle.

Uloženie ochranného psychiatrického liečenia nie je dôvodné. Pre abnormne štrukturovanú osobnosť
sa aj v budúcnosti môže dopustiť protiprávneho konania. Znalkyňa nemá iné návrhy, iné zistenia, všetko
relevantné v danej veci bolo uvedené vyššie.

Z e-mailovej komunikácie medzi obžalovaným a pošk. B. B. súd zistil, čo bolo obsahom ich komunikácie.

Obžalovaný a pošk. B. B. spolu, okrem iného, riešili stretávanie sa obžalovaného s maloletým, kedy si
obžalovaný k sebe zoberie maloletého. Obžalovaný taktiež poškodenej napísal, že družinárka malého
je mŕtva. Dohadovali sa ohľadom vrátenia peňazí a vyčítali si, kto čo platil v domácnosti. Obžalovaný
poškodenej napísal, že čítal pekný citát: „To ze niekomu zničís život, ber ako pôžičku, vrátiš aj s úrokmi(exmanzel p. J.).“. Pošk. B. B. mu na to odpísala, že od neho iné ani nečaká, nechce strácať čas
u policajtov, aj tak jej nikto nepomôže, kým obžalovaný niečo nespraví. Je to úplne trefné, že sa s ním
obžalovaný porovnáva. Je všímavý a chváli sebareflexiu. Na to jej obžalovaný odpísal: „Dôležité dátumy

pamätám, ešte dôležitejši je ďalší týždeň. Čakaj na to sa nepripravis, ale mňa neobvinuj. Ďakujem za
pochvalu“.

Zo zverejnených článkov na internete týkajúcich sa násilnej smrti vychovávateľky na TASR zo dňa
XX.XX.XXXXaTopky.skzodňaXX.XX.XXXXsúdzistilobsahtýchtočlánkov,kedypáchateľ(B.J.)štyrmi

výstrelmi zo zbrane zavraždil svoju bývalú manželku.

Z verejne prístupných príspevkov z účtu na Facebooku B. J. vyplynulo, že B. J. zdieľal na svojom
Facebookovom profile príspevky: „Keď niekomu zničíš život klamstvami, ber to ako pôžičku, vráti sa ti
to aj s úrokmi. FB – Odin – Odkaz pre budúcnosť“, „Raz príde čas, keď niektorí ľudia budú ľutovať, že
sa k tebe správali zle.“.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že obžalovaný a poškodená vždy spolupracovali
sichoddelenímnaÚradepráce,sociálnychvecíarodinySenica,ažnajedenkrát,čopošk.B.B.odmietla
dňa XX.XX.XXXX mal. A. doviesť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za

účelom vykonania pohovoru s dieťaťom. Následne si obžalovaný podal na Okresný súd Senica návrh
ozmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostírodičovvočimaloletémuA..Súdnepojednávanie
bolo dva krát odročené a na poslednom súdnom pojednávaní rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu –
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu a ml. A. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, a to tak, že 7 po sebe nasledujúcich dní bude v osobnej starostlivosti obžalovaného
a 7 po sebe nasledujúcich dní bude v osobnej starostlivosti pošk. B. B. s tým, že ako prvý začne osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovať obžalovaný, a to s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Mal. A. si prial byť zverený obom rodičom, boli s ním vykonané pohovory bez prítomnosti
rodičov. Po právoplatnosti rozsudku sa realizovala striedavá osobná starostlivosť, začiatkom roka XXXX

obžalovaný začal mať zdravotné problémy, pri ktorých bol aj hospitalizovaný a mal. A. bol posledné
mesiace len v osobnej starostlivosti poškodenej. Pošk. B. B. počas pohovorov prejavovala strach
z obžalovaného, obávala sa slovných útokov a z minulosti opisovala zážitky, čo s obžalovaným prežila.
Uvádzala, že hocikedy sa prevážal autom v Sobotišti, čo sa jej už nezdalo byť náhodou. Pošk. B. B.
s maloletým A. naďalej býva so svedkyňou H. B..

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že pošk. B. B. uviedla, že po ukončení súdneho
pojednávania v mesiaci marec roku XXXX, kedy sa rozhodovalo o zmene úpravy styku obžalovaného
s mal. A. sú neustále problémy medzi poškodenou a obžalovaným. Správanie sa voči poškodenej,

robenie schválnosti, neustále sledovanie poškodenej samostatne, aj s dieťaťom, chorobná žiarlivosť
obžalovaného, jej prenasledovanie neustále pokračuje. Poškodená sa musela nejakým spôsobom
brániť, preto prostredníctvom mobilného telefónu preberá dôkazy medzi ňou a obžalovaným, napríklad
keď odvádza dieťa do materskej škôlky, tak má zapnutý fotoaparát a celú cestu ako sprevádza
maloletého si natáča. Pravidelne sa stáva, že pri tejto ceste buď obžalovaného stretne akože náhodne

na križovatke alebo náhodne ide obžalovaný okolo škôlky, keď práve poškodená dieťa odvádza, alebo
poškodenú prenasleduje. Dieťa si obžalovaný bráva pravidelne tak, ako je uvedené v poslednom
rozsudku. Keď je choré, vtedy mu ho poškodená nedá. Keď bola poškodená, aj maloletý naposledy
chorý, poškodená dala obžalovanému náhradný termín, mal syna aj viac, ako bolo treba. Koncom marca
a začiatkom apríla bol maloletý A. chorý, poškodená s ním bola na OČR, mal zápal pľúc. Lekárka mu

dala antibiotiká. Poškodená obžalovanému odmietla dať syna. Tento telefonoval na sociálne oddelenie,
kde sa informoval, či napriek tomu, že je dieťa choré, mu môže poškodená syna odmietnuť dať. Bolo
mu poskytnuté sociálne poradenstvo a odporučené, aby išiel za ošetrujúcou lekárkou mal. A. a spýtal sa
jej, či súčasný zdravotný stav dovoľuje, aby si dieťa zobral. Lekárka uviedla, že je potrebné, aby sa liečil
v jednom kľudnom domácom prostredí. Napriek tomu obžalovaný zavolal príslušníkov polície, ktorí prišli

k bydlisku poškodenej do Sobotišťa. Spýtali sa, ako to medzi rodičmi je, či majú nejako súdom upravený
styk a odišli, rovnako aj obžalovaný. Pošk. B. B. prekáža, že keď je dieťa u obžalovaného, tento zisťuje
všetky informácie o poškodenej, jej okolí a čo sa deje v ich domácnosti. Napríklad nedávno pri preberaní
dieťaťa ho obžalovaný vytrhol z auta, čo sa synovi nepáčilo. Potom to poškodenej doma zopakoval,povedal, že obžalovanému musel všetko povedať, čo je doma, inak sa A. bál, že keď mu to nepovie,
obžalovaný ho zbije. Nebolo to možno násilím, ale neustále sa ho vypytoval najmä na poškodenú.
Žiarlivostné scény obžalovaného pretrvávajú naďalej.

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný sa dostavil na Úrad práce,
sociálnychvecíarodinySenica,oddeleniesociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,kdeuviedol,
že problémy sú medzi rodičmi s menšími prestávkami stále, od odchodu poškodenej s dieťaťom zo

spoločnej domácnosti. Obžalovaný má poškodenú rád, nemôže byť bez nej a stále nevie, čo má robiť,
ako ju má získať na jeho stranu. Ona ho odmieta, robí mu naschvál, provokuje ho, vysmieva sa mu,
je bezradný. Už dlhšiu dobu navštevuje psychiatričku v K., ale ani táto mu nepomôže, on vlastne ani
nechce. Stále prezentuje, že by chcel mať úplnú rodinu, ale už všetko stratil. Poškodená na neho dáva
neustále oznámenia na políciu, je tam aj dvakrát do týždňa, policajti sú jej kamaráti. Chodí tam ako na
klavír. Stále spomína nejakého K., policajta. Cez víkend, keď má obžalovaný mal. A., chodí poškodená

obsluhovať do nočného podniku P. G. J., čo sa mu tiež nepáči. Nemôže sa zmieriť so situáciou, že od
neho poškodená aj s maloletým A. odišla. Veď mala všetko, aj teraz by jej a synovi dal všetko, čo by
si priali. Uvedomuje si však, že už má všetko stratené, aj priznal, že v časti jeho vinou, ale nevie sa
s tým vyrovnať. Poškodená nerešpektuje súdne rozhodnutie. Keď je maloletý chorý, odmieta mu ho
dať. Veď aj on by mohol byť na OČR. Je samostatne zárobkovo činná osoba, tak si vie prácu zadeliť

tak, ako je potrebné. Dôvod konfliktov medzi rodičmi je aj ten, že poškodená obžalovaného neustále
provokuje a vysmieva sa mu. Konflikty sa dejú aj v prítomnosti dieťaťa, čo obžalovaný neberie do úvahy.
Poškodenú stále prenasleduje, udáva, že ich stretnutia sú náhodné (majú za to, že je to zo strany
obžalovaného úmyselné), kontaktuje ju, keď má ona syna v starostlivosti, údajne mu je za nimi smutno.
Informácievposlednome-mailovomoznámenísúnepravdivé,bytnaadreseJ.,L.XXX/XX,ktorývlastnil,

je predaný, ale nemá ešte vyplatené všetky peniaze, preto v ňom stále býva. Aj auto mu tam stáva, o čom
poškodená vie, tak nech neklame. Naposledy, keď mal obžalovaný syna cez letné prázdniny, bol s ním
jeden deň v Zlíne v zábavnom parku Galaxie a tiež v Uherskom Hradišti v Českej republike v aquaparku.
Celý čas sa mu venoval. Je pravda, že poškodenej vtedy nebral telefón, keď mu celý víkend volala,
nepovažoval to za potrebné. Dieťa jej odovzdal vo štvrtok XX.XX.XXXX, ako je uvedené v rozsudku. Za

krátky čas jej telefonoval, chcel vedieť, ako sa má syn, nedvihla mu telefón, čo sa mu nepáčilo. Oznámil
im, že je teraz predvolaný na políciu, vypovedať k viacerým oznámeniam matky. Obžalovanému bolo
poskytnuté rozsiahle sociálne poradenstvo.

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že obžalovaný sa dostavil na úrad práce
a uviedol, že ho poslala jeho advokátka a povedala mu, aby ich požiadal o vykonanie pohovoru s ich
synom A., nakoľko by si chcel podať návrh na súd o striedavú starostlivosť. Riško chodí od neho
k poškodenej s plačom, odovzdáva mu ho stále chorľavého a od septembra XXXX nastupuje do 1.
ročníka v H. Základnej škole J. a chce, aby si ho po týždňových intervaloch striedali. Už to musí

začať riešiť, aj dnes pôjde za právničkou a začne mu spisovať návrh. Obžalovanému bolo poskytnuté
sociálneporadenstvovovecistriedavejosobnejstarostlivosti,bolomuvysvetlené,čoznamenástriedavá
osobná starostlivosť, ako sa realizuje, ako sa mala realizovať. Upovedomili ho o dôsledkoch, negatívach
v konkrétnom prípade, keďže mal. A. od septembra XXXX bude žiakom prvého ročníka. Ďalej mu
uviedli, že ako oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mu nemôžu brániť ale ani

nakazovať k podaniu samotnému návrhu, je to na jeho presvedčení a zodpovednom zvážení. Uviedli mu,
že ak by nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou poškodená, čo môže nasledovať, že bude
súdnoznalecké dokazovanie a konanie sa môže na dlhšiu dobu odročiť. Požiadali poškodeného, aby
si zodpovedne vyhodnotil situáciu a prihliadol na najlepší záujem mal. A.. Ak si podá návrh, bude Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, budú šetriť rodinné

prostredie u neho, u poškodenej a taktiež bude zisťovaný názor dieťaťa. Snažili sa mu vysvetliť, že
momentálne nie je na súde začaté žiadne konanie ohľadom mal. A., tak nemôžu vykonať pohovor s mal.
A. bez vedomia poškodenej. Obaja rodičia majú byť upovedomení o plánovanom pohovore s dieťaťom.
Obžalovaný si trvá na realizovaní pohovoru a ešte má podmienku, aby sa realizoval pohovor v tom čase,
kedy bude mal. A. v jeho domácnosti počas týždňa. Dohodli sa, že poškodenej zatelefonujú a oznámia

jej termín pohovoru s mal. A. a požiadajú ju, aby bola spolu s obžalovaným na chodbe počas pohovoru
s dieťaťom. Obžalovaného budú kontaktovať, či poškodenej termín vyhovuje. Z úradného záznamu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodinySenica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
telefonicky skontaktoval s obžalovaným a oznámili mu, že pošk. B. B. rázne nesúhlasí s vykonaním
pohovoru s mal. A.. Jej rozhodnutie musia akceptovať, nakoľko nie je podaný žiadny podnet na

starostlivosť o mal. A. a Okresný súd Senica ich zatiaľ neustanovil za kolízneho opatrovníka. Ak by
si jeden z rodičov podali návrh na súd, budú vykonávať opatrenia podľa zákona. Obžalovaný uviedol,
že správanie poškodenej svedčí o tom, že sa poškodená bojí, čo by mal. A. uviedol. Opäť bolo
obžalovanému poskytnuté sociálne poradenstvo.

Z e-mailu pošk. B. B. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že úrad
práce chcela informovať o konaní obžalovaného voči synovi a nej. V prílohe poslala SMS správu,
kde sa obžalovaný vyhráža, že úmyselne spôsobí autonehodu. Tejto vyhrážke predchádzala skutočné
nehoda, kde obžalovaný nedobrzdil a narazil do jej vozidla, následne agresívne utrhol kľučku od
jej auta a z miesta nehody ušiel. V prílohe poslala aj vyjadrenia obžalovaného o jeho synovi, ktoré
posielal tretej osobe. Súd zistil i ďalší obsah e-mailu, ktorý poškodená poslala. Na záver uviedla, že

agresívne správanie obžalovaného sa neustále stupňuje a negatívne vplýva na psychiku syna a prosí
o upozornenie obžalovaného, aby naďalej nenarušoval svojim správaním zdravý psychický vývin ich
syna.

Z e-mailu pošk. B. B. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že

poškodená poslala SMS konverzáciu s obžalovaným, kde namiesto dôležitej komunikácie ohľadne syna
píše, aby sa o malého nestaral. Stále sa nevyjadril, kam konkrétne sa sťahuje, pričom pri komunikácii
neustále sťahovanie spomína. Týmto vyjadrovaním zaťažuje aj syna, ktorému tiež nepovedal, kam sa
sťahuje, hovorí mu iba, že pôjde ďaleko a bez nej, že ju už neuvidí. Poprosila o preverenie situácie
ohľadom bývania u obžalovaného.

Z e-mailu pošk. B. B. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že
poškodená odoslala screen shot SMS komunikácie s obžalovaným. Písal jej o 01.31 hod. o predávaní
syna, či jej ho má doviezť do Sobotišťa alebo s ním má ísť k lekárke, pričom neuviedol dôvod, prečo
by nemohol ísť do škôlky. Chcel ho nechať pri dome za bránkou. Nakoniec jej syna po telefonickom

rozhovore doviedol do práce, kde s ňou bol v kancelárii a vôbec nekašlal a ani ho nebolelo hrdlo, ako
uviedol obžalovaný pri odovzdaní syna, preto ho odviezla do škôlky ona. Podobnú situáciu obžalovaný
vytvoril už niekoľkokrát, vždy vo štvrtok, keď má syna zaviesť do škôlky a je víkend, kedy má byť u nej.
V týchto situáciách je na synovi vidieť nepokoj a nervozitu. Aj napriek jej snahe ignorovať obžalovaného
narážky na jej osobný život je očividné, že tým zaťažuje aj ich dieťa. Včera pri telefonáte so synom pred

ním zámerne hovoril, cituje: „Maminka sa chodiť honit“ a používal ďalšie vulgarizmy na jej adresu.

Zo screen shotov konverzácie medzi obžalovaným a pošk. B. B. súd zistil, čo bolo predmetom ich
konverzácie. Rovnako tak súd zistil, čo bolo obsahom konverzácie medzi obžalovaným a treťou osobou.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bola pošk. B. B. riešená
v priestupkovom konaní len raz, a to pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila voči obžalovanému.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný zaslal dňa XX.XX.XXXX o 09.15 hod. SMS

správu pošk. B. B., kde okrem iného uviedol citát: „Čítal som pekný citát, to, že niekomu zničíš život, ber
ako pôžičku, vrátiš aj s úrokmi (exmanžel p. J.)“, pričom citát pochádza od osoby, ktorá sa dopustila dňa
XX.XX.XXXX zločinu vraždy a ďalej napísal „Dôležité dátumy pamätám, ešte dôležitejší je ďalší týždeň.
Čakaj, na to sa nepripravíš, ale mňa neobviňuj. Ďakujem za pochvalu.“ Obžalovaný nepoprel zaslanie
predmetnej SMS poškodenej, poprel však, že by sa zaslaním uvedenej SMS poškodenej vyhrážal

zabitím alebo ublížením na zdraví, komunikuje s ňou výhradne o ich synovi, ktorému sa poškodená
podľa neho nedostatočne venuje. Citát p. J. poslal poškodenej na margo správania sa k ich spoločnému
synovi, ktorému sa poškodená dostatočne nevenuje a zakázala mu mobilný telefón, ktorý mu daroval.

Z výpovede pošk. B. B., úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo

dňa XX.XX.XXXX a znaleckých posudkov z odboru psychológia a psychiatria vypracovaných na
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa nedokáže zmieriť s rozchodom s poškodenou, v minulosti
sa poškodenej vyhrážal zabitím, hrubo sa k nej správal, robil jej schválnosti a dokonca ju i fyzicky
napadol. Vzťah obžalovaného a poškodenej je konfliktný a patologický, čo vyplýva aj z ich vzájomnejkomunikácie prečítanej na hlavnom pojednávaní. B. J., ktorú zavraždil jej exmanžel dňa XX.XX.XXXX
bola učiteľkou syna obžalovaného a poškodenej. Okrem toho táto vec bola medializovaná a najmä
v meste Senica verejne známa. Poukaz na citát, ktorý zaslal p. J. pred vraždou jej exmanžel s poukazom

na krátkosť času od vraždy p. J. a patologické až nepriateľské vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou
boli spôsobilé u poškodenej vyvolať dôvodné obavu o jej život a zdravie. Vyhrážanie nemusí spočívať len
vo verbálnom prejave, ale môže byť realizované aj konkludentne, neverbálnym prejavom. Vyhrážanie
môže byť realizované prostredníctvom listu, správ na sociálnych sieťach, rôznych komunikačných
kanáloch. Samotné vyhrážanie však nemusí byť výslovne uvedené, t. j. páchateľ nemusí expresis

verbis uviesť následok svojho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam
jeho vyhrážky dostatočne jasný a pochopiteľný. O vyhrážku môže ísť v prípade, že medzi páchateľom
a poškodeným existuje špecifický vzájomný vzťah, t. j. aj akékoľvek navonok nevinné, resp. nič
nehovoriace referencie môžu vyvolať dôvodnú obavu. Je potrebné vyhodnotiť aktuálnu situáciu, vzťah
a atmosféru medzi obžalovaným a poškodenou v čase skutku. Medzi obžalovaným a poškodenou
existuje špecifický vzťah, títo žili v spoločnej domácnosti v dlhoročnom vzťahu, majú spolu dieťa,

poškodená obžalovaného opustila. Skutočnosť, že poškodená bola z SMS správy obžalovaného
rozrušená, v šoku potvrdila i svedkyňa H. B., matka poškodenej. Význam dáva výpoveď poškodenej
i v tom smere, prečo trestné oznámenie na obžalovaného podala s oneskorením štyroch dní. Poškodená
si myslela, že podanie trestného oznámenia na obžalovaného zase nebude mať žiadny výsledok, bola
rezignovaná na riešenie problémov s obžalovaným cestou polície, avšak je vysoko pochopiteľné, že ako

sa blížilo výročie rozchodu obžalovaného a poškodenej, tak strach poškodenej sa stupňoval a napokon
sa na políciu rozhodla obrátiť. Podľa výpovede poškodenej, výročie rozchodu malo byť týždeň po
tom, čo jej obžalovaný zaslal SMS. S výpoveďou poškodenej korešpondujú aj znalecké posudky na
obž. A. B. z odvetvia psychiatrie a psychológie, pričom znalkyňa z odvetvia psychiatrie konštatovala
u obžalovaného narcistickú poruchu osobnosti. Obžalovaný nedokáže riešiť situácie, hromadí sa v ňom

zlosť, frustrácia a podobne, ktoré vyúsťujú až do agresívneho správania. Dominuje u neho, okrem iného,
žiarlivosť, jedná sa o zranené ego, neschopnosť vyrovnať sa s rozchodom s bývalou priateľkou, pričom
pri dosahovaní svojich cieľov klame, zavádza a manipuluje. Znalkyňa z odvetvia psychológie potvrdila,
že charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného. Vzťah obžalovaného a poškodenej zhodnotila
ako vysoko konfliktný. Zo strany obžalovaného nebol spracovaný rozchod a odchod poškodenej.

U obžalovaného boli zistené črty akcentovanej narcistickej osobnosti.

Vyhrážanie zo strany obžalovaného bolo doprevádzané konaním a prejavmi, ktoré ilustrovali jeho
odhodlanie vyhrážky splniť (už predtým sa poškodenej vyhrážal zabitím, hrubo sa k nej správal,
fyzicky ju napadol, prenasledoval ju na aute) a preto je možné vyvodiť, že vyhrážka bola spôsobila

u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu. Súd má za to, že obžalovaný si musel byť vedomý, že SMS,
ktorú poškodenej zaslal, je schopná u tejto vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie už i s poukazom
na ich vzájomné konfliktné vzťahy a na to, že citát, ktorý v SMS citoval použil pred vraždou svojej
exmanželky p. J.. Jednalo sa teda o vyhrážky smrťou, čo poškodená takto aj vnímala. Je pravdou,
že citát, ktorý obžalovaný použil v SMS zaslanej poškodenej bol verejne dostupný a nemusel byť

vymazaný alebo označený za protiprávny, avšak jeho zaslanie v konkrétnom prípade konkrétnej osobe
všpecifickomvzťahukpáchateľovimôžebyť,najmúspoukazomnato,žehozverejnilp.J.predvraždou,
vnímaný a prezentovaný ako vyhrážka smrťou. Obžalovaný v uvedenom prípade nezaslal poškodenej
len samotný citát, ktorý by si poškodená nemusela dať do súvislosti s tým, že uvedený citát použil
pred vraždou p. J. jej exmanžel, ale do zátvorky vyslovene uviedol, že išlo o citát exmanžela p. J.,

čo podľa názoru súdu nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, čo týmto citátom obžalovaný vo vzťahu
k poškodenej zamýšľal, a to, že dopadne ako zavraždená p. J..

Pokiaľ sa týka námietky obžalovaného k porušeniu práva na nestranný a spravodlivý proces, do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby bola v konaní pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi a taktiež ani to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej návrhmi, právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Zo strany súdu
nedôjde k porušeniu žiadnych práv strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a taktiež ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov
(nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 78/05, III. ÚS 339/08, II. ÚS

197/07).

V prípade posudzovania naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné
prihliadať i na materiálny korektív, upravený v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého je odlíšenieprečinu od priestupku, pričom sa zohľadňuje intenzita ich naplnenia. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti
obžalovaného nebránil ani tento materiálny korektív, lebo zo spôsobu vykonania činu (vyhrážanie sa
poškodenej zabitím) a jeho následku (obava poškodenej o život), ale aj okolností, za ktorých bol

spáchaný a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení
týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo
treba definovať ako prečin.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obž. A. B., podľa správy o povesti Mesta Senica má

obžalovaný na Mestskom úrade v Senici evidovaný trvalý pobyt na adrese J.. Na Mestskej polícii v Senici
bol riešený dňa XX.XX.XXXX pre porušenie § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(pokuta 10,- €). V odpise registra trestov má dva záznamy o odsúdení, z toho v jednom prípade sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému, súd nezistil existenciu žiadnej

poľahčujúcej,anipriťažujúcejokolnosti.Prirovnováhepoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostípotomsúd
vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov až tri roky a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici tejto výmery v trvaní osem mesiacov. Uvedený druh
trestu (nepodmienečný), ako aj jeho výmeru (osem mesiacov) považuje súd za primeraný spôsobu
spáchania činu, jeho následku, zavineniu obžalovaného, poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam,

osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam nápravy a následne tiež za dostatočný a spôsobilý
na dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti generálnej, ako aj v oblasti individuálnej prevencie,
a represívnej úlohy trestu. Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný

čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie
aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.