Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., občianka Slovenskej republiky,
zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64 A, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, za účasti ďalšieho účastníka konania:
Obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, IČO: XX
XXXXXX,opreskúmaniezákonnostiRozhodnutiaMinisterstvadopravyavýstavbySlovenskejrepubliky,

sekcia stavebnej správy a verejných prác č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobkyni právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník konania - Obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľ (ďalej aj ako „vyvlastniteľ“)
podal podľa § 9 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Vyvlastňovací zákon“) dňa 30. decembra 2020 Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) písomný návrh na odňatie vlastníckeho
práva pozemkov vo vlastníctve žalobkyne pre účely majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod

verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia – MK49, MK50 v k.ú. C. D. E.“ (ďalej ako
„miestna komunikácia“). Vyvlastniteľ pri podaní návrhu na vyvlastnenie predložil návrh na uzatvorenie
kúpnej zmluvy a doručenku ako dôkaz o zaslaní a doručení návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy
žalobkyni. Žalobkyňa k podpísaniu návrhu kúpnej zmluvy v stanovenej lehote nepristúpila a listom zo
dňa 12. decembra 2020 vyjadrila nesúhlas s majetkovoprávnym vysporiadaním v lokalite u Backov.
Orgán verejnej správy prvého stupňa listom č. OU-ZA-OVBP2-2021/010227-002 zo dňa 27. apríla
2021 informoval verejnosť o začatí vyvlastňovacieho konania, pričom upustil od ústneho pojednávania,

nakoľko vládou Slovenskej republiky bol Uznesením č. 587/2020 Z. z. vyhlásený od 1. októbra 2020
núdzový stav. Žalobkyňa dňa 26. mája 2021 podala námietky proti predmetnému vyvlastneniu.2. Orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 8. februára 2022 vydal Rozhodnutie č. OU-ZA-
OVBP2-2022/003801-016 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým
v časti I. A podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 17a a § 24e zákona č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Cestný
zákon“) vyvlastnil vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa pre
účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna
komunikácia –MK49, MK50 v k.ú. C. D. E.“ spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným
v položkách 1 až 7 (ďalej ako „Pozemky“). Zároveň uviedol, že podľa § 13 ods. 2 písm. e)

Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov na účel, na ktorý sa
vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom
vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Orgán verejnej správy prvého
stupňa podľa § 13 ods. 2 písm. f) Vyvlastňovacieho zákona námietkam žalobkyne nevyhovel. V časti I.
B výroku rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol návrh vyvlastniteľa na vyvlastnenie
spoluvlastníckych podielov žalobkyne k pozemkom označeným v položkách 1B až 4B. V časti II. výroku

rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené
Pozemky v celkovej v sume 136,26 eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd.

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho
konania a skonštatoval, že bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k Pozemkom

bola v konaní preukázaná podľa § 3 Vyvlastňovacieho zákona. Následne uviedol obsah námietok
žalobkyne a obsah písomného vyjadrenia vyvlastniteľa k týmto námietkam. Skonštatoval, že v konaní
bolo preukázané, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a miestna
komunikácia je verejnoprospešnou stavbou, nakoľko zabezpečuje prístup k nehnuteľnostiam v danom
území. Verejný záujem je vymedzený aj osobitnými predpismi, a to § 24e Cestného zákona, ktorý

umožňuje vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky pod existujúcimi cestami, ktoré sú v užívaní a
doposiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu. Vlastníctvo miestnej komunikácie preukazuje
Delimitačný protokol zo dňa 8. júla 1991 (ďalej ako „Delimitačný protokol“). Umiestnením inžinierskych
sietí získala cesta vyšší štandard. To, že obec pristúpila k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov
podkomunikáciamivcelejobci,jeibaprínosom,nakoľkovlastníkovnijakoneobmedzilavužívaní,pričom

môžu nerušene užívať svoje nehnuteľnosti doterajším spôsobom. Obec v súlade s § 3 ods. 6 Cestného
zákona ako vlastník a správca takejto komunikácie sa musí starať o to, aby ju udržiavala v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Spôsob využívania Pozemkov pod miestnou komunikáciou,
ktoré sú aj v spoluvlastníctve žalobkyne, sa teda vzhľadom na umiestnenie Pozemkov v území, ďalej
vzhľadom na existenciu inžinierskych sietí (vodovod a kanalizácia) a vzhľadom na to, že sú zastavané

užívanou miestnou komunikáciou, nijako nezmení. Verejný záujem je už daný účelom využívania
miestnej komunikácie a prevláda nad záujmom jednotlivca. Vyvlastniteľ splnenie podmienok pre podanie
návrhu na vyvlastnenie Pozemkov preukázal v súlade s ustanoveniami Vyvlastňovacieho zákona. Vo
vyvlastňovacom konaní bola podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa v časti návrhu uvedeného vo
výroku I. A splnená a preukázaná podmienka nevyhnutnosti vyvlastnenia (odňatia vlastníckych práv),

jeho rozsah a verejný záujem.

4. K námietke žalobkyne, že vyvlastniteľ nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom, že by bol
vlastníkom parciel E KN č. 5495, 5493, 5492, 5491, 5454, 5470, 5454, 5386/1 a pod. v k. ú. C. D. E.,
orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že táto námietka je pre vyvlastňovacie konanie irelevantná,

nakoľko vlastníctvo parciel v príslušnom katastri je evidované katastrálnym úradom a údaje o vlastníctve
sú verejne prístupné bez obmedzení v informačnom systéme katastra na stránke katastrálneho portálu.
K námietke voči zameraniu parciel Geometrickým plánom č. 281/2020 vyhotoveným spol. GeoTerrain,
s.r.o., Horná 2167/77, Čadca dňa 11. septembra 2020, autorizačne overeným geodetom F. B. E. dňa
11. septembra 2020 a úradne overeným Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20.

novembra 2020 pod č. 1355/2020 (ďalej ako „Geometrický plán“), ktorý zaberá pozemky, kde sa miestne
komunikácie vôbec nenachádzajú, k zrušeniu parciel registra „E“ KN bez vedomia spoluvlastníkov a
vytvoreniu parciel registra „C“ KN, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že podľa § 3 vyhlášky
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny
zákon“) je geometrický plán grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo
zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších
a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Vo vyvlastňovacom konaní nieje vyvlastňovací orgán oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia Geometrického plánu, ktorý bol
vyhotovený a autorizačne overený oprávnenou osobou a bol úradne overený príslušným katastrálnym
odborom okresného úradu. Geometrický plán slúži ako technický podklad, ktorým je znázornená výmera

pôvodných parciel a novovytvorených parciel alebo ich časti a preukazuje rozsah záberu. Orgán
verejnej správy prvého stupňa zistil, že nie všetky parcely, ktoré boli predmetom návrhu vyvlastniteľa,
zodpovedajú § 24e Cestného zákona. Po výzve orgánu verejnej správy prvého stupňa vyvlastniteľ
zobral späť časť návrhu týkajúcu sa parciel C KN č. 3573/9, 3573/10, 3574/3, 3577/2 a 3577/28 v k.
ú. C. D. E. a na ostatnej časti návrhu na vyvlastnenie zotrval. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa

dôsledne zaoberal každou parcelou a ohľadom časti návrhu, v ktorej ho vzal vyvlastniteľ späť, vydal
dňa 10. decembra 2021 Rozhodnutie o zastavení konania č. OU-ZAOVBP2-2021/010227-012/AJA-
zast., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2021. Nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré
sú predmetom vyvlastnenia vo výrokovej časti I. A rozhodnutia, orgán verejnej správy prvého stupňa
posúdil podľa podmienok Geometrického plánu. Podľa dokladov (list vlastníctva, kópia katastrálnej
mapy, pasport, ortofotomapa) ide o parcely pod miestnou komunikáciou, teda rozsah záberu je daný

už umiestnením stavby komunikácie. Skutočnosť, že ide o parcely pod miestnou komunikáciou a
využívajú sa na účel prístupu k nehnuteľnostiam v danom území, preukazuje Geometrický plán,
konkrétne značka v grafickej časti pri konkrétnej parcele a táto skutočnosť je tiež premietnutá aj do
katastra nehnuteľností, čo preukazujú listinné dôkazy, a to kópia katastrálnej mapy s mapovou značkou
„komunikácie“ a výpisy z katastra nehnuteľností s kódom spôsobu využitia pozemku 22, teda pozemok,

na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta,
poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Všetky tieto dôkazy si neodporujú a zhodne
preukazujú druh stavby umiestnenej na predmetných parcelách. Požiadavke žalobkyne, aby orgán
verejnej správy zisťoval na koho žiadosť bol na predmetných parcelách zapísaný kód „22“ ako spôsob
využitia pozemku, orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel, nakoľko táto skutočnosť nebola

predmetom vyvlastňovacieho konania a ani mu taká povinnosť nevyplýva zo žiadneho predpisu. K
námietke neexistencie stavebného alebo kolaudačného povolenia, ktoré by potvrdzovali právny stav
predpokladaný v § 24e Cestného zákona, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vyvlastniteľ
v návrhu uviedol, že v danom prípade ide o pozemky, ktoré sú pod miestnou komunikáciou v užívaní
a nakoľko tieto stavby miestnych komunikácií v obci boli postavené pred rokom 1976, nedisponuje

územným rozhodnutím, resp. stavebným povolením. Podľa fotodokumentácie, ktorú vyvlastniteľ doložil
ako prílohu, je zrejmé, že v spomínanej ceste boli v r. 2011 a v r.2020 umiestnené inžinierske siete a
kanalizačné potrubie. Skutočnosť, že obec nedisponuje stavebným, resp. kolaudačným povolením na
stavbu komunikácie, nijakým spôsobom neovplyvňuje vyvlastňovacie konanie a z pohľadu existencie
takejto stavby a preukázania jej vlastníctva je úplne irelevantné, či miestna komunikácia má alebo

nemávydanéstavebnéalebokolaudačnérozhodnutie,nakoľkoneexistuježiadneustanovenieprávneho
predpisu, ktoré by prikazovalo predložiť k návrhu na vyvlastnenie takéto doklady. Práve ustanovením
§ 24e Cestného zákona sa upravuje cieľ, ktorým je vo verejnom záujme dodatočne vysporiadať
existujúce stavby komunikácií, a to aj komunikácií postavených pred r.1976, teda takých, na ktoré
nebolo vydané stavebné povolenie a sú v užívaní. Vlastníctvo predmetnej komunikácie vyvlastniteľ

preukázal predložením Delimitačného protokolu, v zmysle ktorého telesá miestnych komunikácií prešli
z vlastníctva štátu zastúpeného Okresným národným výborom v Čadci do vlastníctva obce Zborov
nad Bystricou (záznam na str. 3 zoznamu nehnuteľného majetku ku dňu 30. novembra 1990, ku
ktorému mala obec Zborov nad Bystricou užívací vzťah a nebol vedený na liste vlastníctva - B. G. E.,
pôvodné parcely E-KN č. 3577/2, 3574, 3510 a 3625). K námietke žalobkyne, že neexistuje dôkaz o

tom, že spevnené plochy na Pozemkoch boli zaradené do siete komunikácií, orgán verejnej správy
prvého stupňa uviedol, že na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej
zaradenie do siete miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii, ktorou je pasport
miestnych komunikácií. Na základe povinnosti vyplývajúcej obci z § 3h ods. 2 Cestného zákona má
obec Zborov nad Bystricou vypracovanú technickú evidenciu – pasport komunikácií. Ide o evidenciu,

ktorá je priebežne aktualizovaná v závislosti od skutočného stavu predmetnej komunikácie. Vyvlastniteľ
v konaní predložil pasport miestnych komunikácií v obci Zborov nad Bystricou, ktorý vypracovala F. H. I.
v súlade s Cestným zákonom a STN 736110 (ďalej ako „Pasport“). Pasport bol dňa 6. septembra 2013
schválený Uznesením obecného zastupiteľstva č. 47/2013. Uvedeným dokladom vyvlastniteľ preukázal
zaradenie komunikácií MK 49 a MK 50 do siete miestnych komunikácií. Miestna komunikácia MK 49

je v Pasporte vedená pod názvom ulice „Backov k B.“, funkčná trieda C3. Miestna komunikácia MK
50 je v Pasporte vedená pod názvom ulice „Backov k Jurinovi“, funkčná trieda C3. Tvrdenie, že ide
o účelovú cestu a nie miestnu komunikáciu, žalobkyňa nepreukázala žiadnym dokladom. K námietke
žalobkyne, že orgán verejnej správy by sa mal vysporiadať so skutočnosťou, či účel vyvlastnenia podľa§ 24e Cestného zákona je možné dosiahnuť aj inak, napr. len obmedzením vlastníckeho práva, orgán
verejnej správy prvého stupňa uviedol, že právna úprava účelu vyvlastnenia v § 24e Cestného zákona
jednoznačne upravuje prechod vlastníckeho práva k pozemkom pod jestvujúcimi stavbami diaľnic, ciest

alebo miestnych komunikácií. Pri obmedzení vlastníckeho práva by nebolo naplnené ustanovenie §
24e Cestného zákona. K otázke žalobkyne, kedy bude orgán verejnej správy informovať ostatných
spoluvlastníkovovyvlastňovaní,orgánverejnejsprávyprvéhostupňauviedol,ževyvlastňovaciekonanie
je návrhovým konaním a nemôže sa začať ex offo. Orgán verejnej správy sa zaoberá len predmetom
podaného návrhu na vyvlastnenie. Vyvlastňovací zákon neustanovuje, aby vyvlastniteľ podal jeden

spoločný návrh na všetkých spoluvlastníkov. Z praxe je orgánu verejnej správy prvého stupňa známe,
že vo väčšine prípadov vlastníci, resp. podieloví spoluvlastníci pozemkov pristúpili už v ponukovom
konaní k podpísaniu zmlúv a predmetom vyvlastnenia sú iba nesúhlasiaci vlastníci. Námietke žalobkyne
týkajúcej sa územného plánu orgán verejnej správy nevyhovel, nakoľko na námietky týkajúce sa
umiestnenia stavby, či už územným rozhodnutím, resp. v územnom pláne, vyvlastňovací orgán vo
vyvlastňovacom konaní v zmysle zásady koncentrácie konania neprihliada. Stavba je už v danom

území umiestnená a jej využite na účel komunikácie je už daný a aj takto využívaný. Obec Zborov nad
Bystricoudňa24.novembra2020vydalaZáväznéstanoviskoobceosúladeúčeluvyvlastneniasplatnou
územnoplánovacou dokumentáciou, v ktorom vyjadrila ako dotknutý orgán podľa §140b zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov súhlas s účelom
vyvlastnenia z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod miestnymi komunikáciami v k.

ú. J. C. D. E.. Taktiež z ortofotomapy, Delimitačného protokolu a tiež z grafickej časti územného plánu
obce vyplýva umiestnenie predmetnej komunikácie MK 49 a MK 50, preto nebolo v danom prípade
potrebné doložiť územné rozhodnutie na stavbu, ale postačuje záväzné stanovisko obce.

5. K náhrade žalobkyne za vyvlastnenie Pozemkov orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol,

že podľa údajov uvedených v Znaleckom posudku č. 223/2020 vyhotoveným znalkyňou pre odbor
stavebníctvo a odvetvie „odhad hodnoty nehnuteľností“ F. B. K., C. K. XXXX, XXX XX L. D. L. dňa 7.
decembra 2020 (ďalej ako „Znalecký posudok“) ohodnocované Pozemky sú určené na trvalý záber,
sú pozemkami pod miestnymi komunikáciami v obci, ktoré je vylúčené používať iným spôsobom ako
pozemky pod inžinierskymi stavbami, pričom aj doteraz boli využívané takýmto spôsobom. Pozemky

v čase obhliadky boli vyžívané ako miestne komunikácie v obci buď s asfaltovým, spevneným alebo
nespevneným povrchom, prípadne boli porastené trávnatým porastom. Pozemky sa nachádzajú v
obytnej časti obce a sú určené na verejné dopravné vybavenie obce. Pozemky sa nachádzajú vo
vzdialenosti asi 11 km (začiatok obce) od okresného mesta Čadca. Pri stanovení všeobecnej hodnoty
Pozemkov znalkyňa zohľadnila polohu, okolité podmienky v danej lokalite a napojenie na dopravnú

infraštruktúru. Taktiež boli zohľadnené jednotlivé ochranné pásma inžinierskych sietí nachádzajúcich
sa v danej lokalite. Náhrada za Pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej Znaleckým posudkom,
t.j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok zisťovania
trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie orgánu verejnej správy o výške náhrady. Primeranosť
poskytovanej náhrady za vyvlastnenie Pozemku orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil a určil

podľa Znaleckého posudku. Napriek tomu, že žalobkyňa namietala Znalecký posudok, nepredložila
žiadny iný znalecký posudok, ktorý by oceňoval Pozemky, a preto orgán verejnej správy prvého
stupňa námietkam žalobkyne nevyhovel. Ostatné námietky žalobkyne týkajúce sa jej domnienok,
resp. spochybňovania dokladov, starostu obce a obecného úradu orgán verejnej správy neakceptoval,
nakoľko sa netýkali predmetu konania.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil výrok svojho rozhodnutia v časti I. B, ktorým rozhodol
o zamietnutí časti návrhu, tak, že po dôkladnom preskúmaní všetkých dokladov zistil, že časť návrhu na
vyvlastnenie parciel C-KN č. 3577/17, 3577/19, 3577/15 a 3577/21 nespĺňa podmienky pre vyvlastnenie,
a to najmä pre rozpor s § 24e Cestného zákona, v zmysle ktorého je možné vyvlastniť pozemky iba pod

miestnou komunikáciou v užívaní. Z listinných dôkazov, a to z Geometrického plánu, kópie katastrálnej
mapyazápisuvyužitiapozemkovnavýpisezlistuvlastníctvavedenýmkatastromnehnuteľnostískódom
„18-dvor“ bolo preukázané, že tieto pozemky sa nevyužívajú ako pozemky pod miestnou komunikáciou.

7. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodlo Ministerstvo

dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia stavebnej správy a verejných prác (ďalej len
„Ministerstvo“) Rozhodnutím č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11. mája 2022 (ďalej ako „rozhodnutie
Ministerstva“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
potvrdilo.8. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia popísalo priebeh administratívneho konania a skonštatovalo,
že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal splnenie

zákonných podmienok vyvlastnenia uvedených v § 2 Vyvlastňovacieho zákona. Orgán verejnej správy
prvého stupňa podľa Ministerstva pri skúmaní preukázania verejného záujmu na vyvlastnení príslušných
podielovspoluvlastníckehoprávažalobkynekPozemkomzohľadnilskutočnosť,ževdanomkonkrétnom
prípade sa jedná o existujúce miestne komunikácie s označením MK 49 a MK 50 v užívaní, ktoré sú
v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, a preto je bezpredmetné posudzovanie súladu

vyvlastneniasvydanýmirozhodnutiamipodľazákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“). V prípade
predmetných miestnych komunikácií sa doklady, najmä overená stavebná dokumentácia súvisiaca
s nimi, nezachovala, a preto sa na uvedené líniové stavby vzťahuje § 104 ods. 1 Stavebného zákona,
z ktorého vyplýva, že ak sa doklady, z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená,
nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním

vybavená. V danom konkrétnom prípade sa jedná o konkrétne líniové stavby – miestne komunikácie
MK 49 a MK 50 v k. ú. C. D. E. v užívaní podľa Pasportu. V danom prípade sa odňalo vlastnícke právo
k príslušným spoluvlastníckym podielom Pozemkov nachádzajúcich sa pod uvedenými existujúcimi
líniovými stavbami v k. ú. C. D. E. už v užívaní podľa § 2 ods. 1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona vo
väzbe na § 24e Cestného zákona.

9. K odôvodneniu danosti verejného záujmu na predmetom vyvlastnení Ministerstvo uviedlo, že je
vo verejnom záujme, aby vlastníctvo pozemkov zastavaných pozemnými komunikáciami v užívaní
bolo majetkovoprávne vysporiadané, t. j. aby užívateľský a vlastnícky vzťah k pozemkom zastavaným
telesom pozemnej komunikácie v užívaní bol totožný a rovnako je vo verejnom záujme, aby nežiadúci

stav, keď vlastníci takýchto pozemkov z dôvodu, že na pozemkoch v ich vlastníctve je postavená miestna
komunikácia v užívaní, tieto pozemky nemôžu nijakým iným spôsobom sami užívať, bol odstránený
prechodom vlastníckeho práva k takýmto pozemkom na vlastníka pozemnej komunikácie za primeranú
náhradu v tom prípade, ak vlastník pozemnej komunikácie, ktorá je v užívaní, s vlastníkom pozemkov
pod takouto pozemnou komunikáciou nedospeje k dohode. V prípade stavieb, ktorými sú aj miestne

komunikácie, tieto nepochybne plnia účel spoločného prospechu a prínosu najmä pre obyvateľov miest
a obcí. Efektívna cestná infraštruktúra umožňujúca pohyb osôb, tovaru a pod. je predpokladom pre
ekonomický a hospodársky rast miest a obcí, čím zásadne ovplyvňuje zlepšenie životnej úrovne ich
obyvateľstva.

10. Ministerstvo ďalej uviedlo, že sa stotožňuje s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého
stupňa, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Za pokus o dosiahnutie dohody možno považovať doručenie písomného návrhu na uzatvorenie dohody
(kúpnej zmluvy) zo dňa 8. decembra 2020 spolu s návrhom Kúpnej zmluvy č. MK/2020/6/DR žalobkyni,
ktorý prevzala dňa 10. decembra 2020. Dňa 16. decembra 2020 obdržal vyvlastniteľ od žalobkyne

písomný nesúhlas s kúpnou zmluvou, čím v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona
nedošlo k uzavretiu dohody medzi vyvlastniteľom a žalobkyňou. Orgán verejnej správy prvého stupňa
postupoval v súlade so zákonom, keď usúdil, že vyvlastniteľ pri podaní návrhu na vyvlastnenie
preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 17 Cestného zákona, ktorý je osobitným
právnym predpisom vo vzťahu k Vyvlastňovaciemu zákonu. Žalobkyňa namietala aj Znalecký posudok z

hľadiska výberu výpočtovej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných dielov dotknutých
pozemkov znalkyňou. Orgán verejnej správy prvého stupňa obdržal odborné vyjadrenie znalkyne F. B.
K. k námietke žalobkyne týkajúcej sa Znaleckého posudku, ktorým znalkyňa obhájila výber výpočtovej
metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných dielov dotknutých pozemkov v Znaleckom
posudku. Ministerstvo dospelo k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri hodnotení dôkazov,

na základe ktorých skúmal splnenie podmienok vyvlastnenia, vychádzal zo zákonného rámca daného
Vyvlastňovacím zákonom, ako aj Cestným zákonom.

11. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne Ministerstvo uviedlo, že v písomnom oznámení
orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí vyvlastňovacieho konania a upustení od ústneho

pojednávania zo dňa 5. mája 2021 bola žalobkyňa poučená, že pokiaľ by ako účastníčka konania
trvala na uskutočnení ústneho pojednávania, bolo potrebné túto skutočnosť písomne oznámiť v lehote
do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, čo žalobkyňa neurobila. Postupom orgánu verejnej správy
prvého stupňa nedošlo k ujme žalobkyne v súvislosti s jej právami ako účastníčky konania. K námietkežalobkyne v súvislosti so vznikom parcely C-KN č. 3625/14 z pôvodnej parcely E-KN č. 5386/1 bez
vedomia a súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov Ministerstvo uviedlo, že v zmysle § 2 ods.
1 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona možno vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnej miere a práve

vyčlenenie nevyhnutnej časti, na ktorej je umiestnená miestna komunikácia, príslušným geometrickým
plánom z pôvodného pozemku spĺňa podmienku uvedenú v danom ustanovení Vyvlastňovacieho
zákona. Uvedenou zmenou nedošlo k zmene majetkovoprávnych vzťahov a na liste vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. C. D. E. je v časti A: Majetková podstata uvedená aj parc. C-KN č. 3625/14. K
námietke žalobkyne, že vyvlastniteľ ako podielový spoluvlastník nemôže vyvlastniť iného podielového

spoluvlastníka tej istej nehnuteľnosti, Ministerstvo uviedlo, že sa jedná o subjektívny názor žalobkyne,
nakoľko Vyvlastňovací zákon nešpecifikuje, kto môže návrh na vyvlastnenie podať a ani nikoho z
možnosti podania návrhu na vyvlastnenie nevylučuje. K námietke, že nebolo relevantným spôsobom
preukázané, že predmetné miestne komunikácie (MK 49 a MK 50) v čase delimitácie existovali, a že
následne v zmysle Delimitačného protokolu prešli do majetku vyvlastňovateľa, Ministerstvo uviedlo, že
predmetom delimitácie boli vo všeobecnosti aj miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ (lokalita, kde

sa v zmysle Pasportu nachádzajú miestne komunikácie označené ako MK 49 a MK 50). Podstatnou pre
vyvlastňovacie konanie je skutočnosť, že v súčasnosti sú pozemky, na ktorých sa predmetné pozemné
komunikácie nachádzajú, označené na katastrálnej mape ako „pozemky, na ktorých je postavená
inžinierska stavba,“ a ďalej to, že na základe Pasportu je zrejmé umiestnenie a spôsob využívania
miestnych komunikácií označených ako MK 49 a MK 50. Predmetné miestne komunikácie sú začlenené

svojím umiestnením a funkčným využitím aj do územného plánu obce a v neposlednom rade aj
podľa Znaleckého posudku ide o pozemky pod miestnymi komunikáciami v obci, ktoré boli doteraz
a aj v súčasnosti sú využívané takýmto spôsobom. K pripomienke zaradenia miestnych komunikácií
v územnom pláne obce Zborov nad Bystricou do viacerých funkčných tried, Ministerstvo uviedlo, že
žalobkyňa mala možnosť podať svoje pripomienky počas prerokovania návrhu územného plánu obce

Zborov nad Bystricou s verejnosťou v zmysle § 22 ods. 1 Stavebného zákona. Vo vyvlastňovacom
konaní sa na námietky, ktoré mohli byť z vecného hľadiska uplatnené v iných konaniach, aj keď sa
týkali predmetnej stavby, neprihliada. K námietke žalobkyne, ktorou namietla rozšírenie vyvlastnenia
aj o plochy pozemkov mimo vlastné teleso miestnych komunikácií, Ministerstvo uviedlo, že práve z
uvedeného dôvodu orgán verejnej správy prvého stupňa v časti I. B výroku rozhodnutia o vyvlastnení

zamietol vyvlastnenie vlastníckeho práva ku konkrétnym dielom dotknutých pozemkov, keďže tieto
pozemky nespĺňali podmienku uvedenú v § 24e Cestného zákona, t. j. nachádzali sa mimo vlastného
telesa miestnych komunikácií MK 49 a MK 50. K námietkam, ktoré vyjadrovali subjektívny právny názor
žalobkyne, ako aj k námietkam, ktoré sa týkali iných konaní a iných pozemkov, k námietkam, v ktorých
žalobkyňalenvšeobecnekonštatovalaúdajnépochybeniaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňavdanej

veci bez konkrétnych dôkazov a k námietkam, ktorými žalobkyňa spochybňovala platné listiny iných
orgánov verejnej správy, sa Ministerstvo osobitne nevyjadrilo.

12. Ministerstvo dospelo k záveru, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiáli
jednoznačne poukazovali na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobkyni transparentné, mohla

obhajovať svoje práva a záujmy. Žalobkyni boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách
stanovených zákonom. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa korešponduje s jeho
odôvodnením, v ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom
zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia. Nakoľko Ministerstvo nezistilo
nesúlad napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, odvolanie žalobkyne zamietlo a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa potvrdilo.

Správna žaloba

13. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré
považovala za nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho
právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy pre ich
zmätočnosť a z dôvodu, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré

malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

14. Žalobkyňa v správnej žalobe konštatovala, že orgán verejnej správy prvého stupňa upustil od
ústneho pojednávania v danej veci vzhľadom na Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587/2020 Z.z, ktorým bol od 1. októbra 2020 vyhlásený núdzový stav a vzhľadom na skutočnosť, že na uskutočnení
ústneho pojednávania netrval žiadny z účastníkov konania. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 26. mája 2021
vyjadrila nesúhlas s predmetným vyvlastňovacím konaním a namietala vyvlastniteľom tvrdený skutkový

stav veci, a zároveň: „s námietkami sa správny orgán vysporiadal s odkazom na tvrdenia, avšak podľa
názoru žalobkyne sporné, navrhovateľa vyvlastnenia s tým však, že závery správneho orgánu vo vzťahu
k zistenému skutkovému stavu neobstoja, keďže sú vo vzájomnom rozpore.“ Napadnuté rozhodnutia
orgánov verejnej správy žalobkyňa považovala za nezrozumiteľné a zistený skutkový stav orgánom
verejnej správy prvého stupňa je nedostačujúci pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.

15. Žalobkyňa namietala, že Ministerstvo sa „nesprávne a nezákonným spôsobom nevysporiadal s jej
námietkami, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve.“ Podľa žalobkyne
neobstojí argument Ministerstva, že pre účely vyvlastňovacieho konania je podstatné len to, že
v súčasnosti sú pozemky, na ktorých sa miestna komunikácia nachádza, označené ako pozemky, na
ktorých je postavená inžinierska stavba.

16. Podľa názoru žalobkyne nebolo v konaní preukázané, že na dotknutých pozemkoch, ktoré boli
predmetom vyvlastnenia, sa nachádza miestna komunikácia. Listinné dôkazy, na ktorých vyvlastniteľ
založil svoj návrh na vyvlastnenie a orgány verejnej správy svoje rozhodnutia, nepreukazujú orgánmi
verejnej správy tvrdený skutkový stav, teda že Delimitačným protokolom prešli telesá miestnych

komunikácií na Pozemkoch ku dňu 30. novembra 1990 na obec Zborov nad Bystricou. Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že v Delimitačnom protokole „označená MK U Backov, pôvodné parcely KNE
3577/2, KNE 3574, KNE 3510, KNE 3625“ bola zidentifikovaná s parcelami v spoluvlastníctve
žalobkyne, resp. že nehnuteľný majetok označený na str. 3 zoznamu, ktorý tvorí prílohu Delimitačného
protokolu, je navrhovateľom tvrdená miestna komunikácia. Vyvlastniteľ podľa žalobkyne nepreukázal,

že Delimitačným protokolom nadobudol vlastnícke právo k pozemnej komunikácii a že sa táto pozemná
komunikácia nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. Orgán verejnej správy prvého
stupňa neodstránil rozpory, či sa na dotknutých pozemkoch nachádza miestna komunikácia vo
vlastníctve obce a či ide o miestnu komunikáciu, ktorú vyvlastniteľ nadobudol v r. 1991. Žalobkyňa
tvrdila, že ak sa aj na predmetných pozemkoch v minulosti nachádzala dočasná stavba z panelov, išlo

výlučne o stavbu dočasného charakteru ako prístup na stavenisko. Po odstránení časti panelov začali
spevnenú časť využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, ktorú vyvlastniteľ prezentuje ako oficiálnu
pozemnú komunikáciu, čo však podľa žalobkyne nezodpovedá reálnemu stavu a ani Cestnému zákonu.
Ak by aj v čase vzniku Delimitačného protokolu existovala dočasná stavba vo forme panelov, táto nebola
spôsobilým predmetom prechodu vlastníckeho práva. Orgány verejnej správy tak podľa žalobkyne

nezistili skutkový stav dostatočne pre záver, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie podľa § 24e,
prípadne § 17a Cestného zákona. Orgány verejnej správy vo vzťahu k existencii miestnej komunikácie
na dotknutých Pozemkoch podľa žalobkyne nevyužili všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci, najmä miestnu obhliadku a na ňu nadväzujúce ústne pojednávanie.

17. Žalobkyňa namietala, že existenciu a užívanie miestnej komunikácie, ktorá by sa mala nachádzať
na predmete vyvlastnenia, vylučuje časť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa,
v ktorej orgán verejnej správy prvého stupňa uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním pozemkov
na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení. Žalobkyňa tvrdila, že je v rozpore s formálnou logikou, ak vyvlastniteľ uvádza, že

na predmetne vyvlastnenia sa nachádza miestna komunikácia, a orgán verejnej správy ukladá
vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, ak ich vyvlastniteľ
už užíva.

18. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe namietala zmätočnosť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy

prvého stupňa, ktorým rozhodol o vyvlastnení Pozemkov na účel majetkovoprávneho vysporiadania
pozemkov pod líniovou stavbou „Miestna komunikácia – MK49, MK50 v k. ú. C. D. E.,“ pričom poukázal
na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale
zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod
miestnymikomunikáciamivužívaní.Podľažalobkynejepretorozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvého

stupňa v rozpore s právnou úpravou, keďže z neho nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu
v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva žalobkyne a ani splnenie zákonných podmienok pre
trvalé odňatie vlastníckeho práva k Pozemkom. Bez jasného ustálenia účelu vyvlastnenia nie je možné
kvalifikovane posúdiť, či je vyvlastnenie vo verejnom záujme. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiežprekročil návrh vyvlastniteľa v neprospech žalobkyne. Ministerstvo napriek namietanej zmätočnosti vo
výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadalo a poukázalo len na ustanovenie § 24e Cestného zákona.

19. Vo vzťahu k existencii verejného záujmu na vyvlastnení Pozemkov žalobkyňa v správnej žalobe
namietala, že preukázanie verejného záujmu orgánmi verejnej správy nebolo dostatočné a ich závery
o existencii verejného záujmu neboli náležite odôvodnené. Existencia verejného záujmu je podľa
žalobkyne primárnou podmienkou vyvlastnenia v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona,

pričom verejný záujem nemožno chápať aritmeticky, t. j. že vyvlastnenie je v záujme väčšieho
počtu obyvateľov, ako to konštatuje Ministerstvo, a ani automaticky, t. j. že je vo verejnom záujme,
aby vlastníctvo pozemkov zastavaných pozemnými komunikáciami v užívaní bolo majetkovoprávne
vysporiadané. Verejný záujem nie je podľa žalobkyne totožný so záujmom kolektívnym, pričom
uspokojovanie kolektívnych záujmov môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami
spoločnosti. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne

prospešný. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy musí jednoznačne vyplynúť, prečo
verejný záujem prevážil nad inými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania a nie je možné
ho dopredu apriori stanoviť. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona nie je možné
podľa žalobkyne vykladať tak, že verejný záujem je daný už zákonom, a teda v rámci vyvlastňovacieho
konania ho preukazovať netreba. Podľa žalobkyne neobstojí ani účelová obrana, ktorú si osvojilo

Ministerstvo, že v predmetnej „ceste“ boli v r. 2011-2020 umiestnené inžinierske siete a kanalizačné
potrubie. Takýmto spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne a bez akéhokoľvek právneho
titulukpozemkomobeczastavalapredmetnépozemkyinžinierskymistavbamiakanalizačnýmpotrubím.
Ani tieto skutkové okolnosti nemôžu byť podľa žalobkyne dôvodom pre preukázanie verejného záujmu.

20. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že splnenie podmienky podľa § 2 ods. 2 Vyvlastňovacieho
zákona, v zmysle ktorej vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania,
ktorý sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo
vyvlastňovacom konaní, mal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané záväzným stanoviskom
obce, ktorá je zároveň aj vyvlastniteľom, pričom orgány verejnej správy sa s týmto podľa žalobkyne

podstatným konfliktom záujmov žiadnym spôsobom nevysporiadali.

21. Podľa žalobkyne orgány verejnej správy v predmetom vyvlastňovacom konaní taktiež porušili
základné zásady správneho konania, keď napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci, bola porušená rovnosť účastníkov konania v neprospech žalobkyne a „z konania“

nevyplynuli také jednoznačné závery, na základe ktorých by bolo možné skonštatovať, že sú splnené
podmienky vyvlastnenia. V konaní taktiež nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 2 ods. 2
Vyvlastňovacieho zákona, závery orgánov verejnej správy o účele vyvlastnenia sú podľa žalobkyne
zmätočné a nebol ani odstránený rozpor, či sa na Pozemkoch nachádzajú pozemné komunikácie vo
vlastníctve vyvlastniteľa. Žalobkyňa mala za to, že jej práva, najmä vlastnícke právo, boli v konaní

porušené, keďže bolo „rozhodnuté o vyvlastnení“ napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné
podmienky, v dôsledku čoho žalobkyňa považovala za nezákonnú aj časť II. výroku rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa o náhrade za vyvlastnené Pozemky.

22. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie Ministerstva spolu

s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu
trov konania.

Vyjadrenie Ministerstva k správnej žalobe

23. Ministerstvo vo vyjadrení k správnej žalobe stručne popísalo priebeh administratívneho konania,
pričom k námietkam žalobkyne uviedol, že v písomnom oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa
o upustení od ústneho pojednávania zo dňa 5. mája 2021 bola žalobkyňa poučená, že pokiaľ by
ako účastníčka konania trvala na uskutočnení ústneho pojednávania, bolo potrebné túto skutočnosť
písomne oznámiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, pričom žalobkyňa v zmysle

uvedeného poučenia nekonala. Žalobkyňa uplatnila v stanovenej lehote námietky proti návrhu na
vyvlastnenie a zároveň jej bolo umožnené pred vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa nahliadnuť aj do spisového materiálu týkajúceho sa veci. Z uvedeného vyplýva,
že postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa v danom konaní nedošlo k ujme žalobkyne vsúvislosti s jej právami ako účastníčky konania. Ďalej Ministerstvo uviedlo, že vyčlenenie nutnej časti,
na ktorej je umiestnená miestna komunikácia, Geometrickým plánom z pôvodného pozemku, spĺňa
podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona. Uvedenou zmenou nedošlo k

zmene majetkovoprávnych vzťahov, pričom na LV č. XXXX je v časti A: Majetková podstata okrem
iného uvedená aj parc. C-KN č. 3625/14. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho záona sú údaje
katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona
záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.
K tvrdeniu žalobkyne, že podielový spoluvlastník (vyvlastniteľ) nemôže vyvlastniť iného podielového

spoluvlastníka tej istej nehnuteľnosti, Ministerstvo uviedlo, že sa jedná o subjektívny názor žalobkyne.
Vyvlastňovací zákon nešpecifikuje, kto môže návrh na vyvlastnenie podať a ani nikoho z možnosti
podania návrhu na vyvlastnenie nevylučuje. K námietke žalobkyne, že nebolo relevantným spôsobom
preukázané, že predmetné miestne komunikácie (MK 49 a MK 50) v čase delimitácie existovali, a
že teda v zmysle Delimitačného protokolu prešli do majetku vyvlastňovateľa, Ministerstvo uviedlo, že
predmetom delimitácie boli vo všeobecnosti aj miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ (lokalita, kde

sa v zmysle predmetného Pasportu miestnych komunikácií v obci Zborov nad Bystricou nachádzajú
aj miestne komunikácie označené ako MK 49 a MK 50). Podstatnou skutočnosťou pre vyvlastňovacie
konanie je to, že v súčasnosti sú pozemky, na ktorých sa predmetné pozemné komunikácie nachádzajú,
označené na katastrálnej mape ako „pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba,“ a to, že
na základe Pasportu je zrejmé umiestnenie a spôsob využívania aj miestnych komunikácií označených

ako MK 49 a MK 50. Predmetné miestne komunikácie sú začlenené svojim umiestnením a funkčným
využitím aj do územného plánu obce a v neposlednom rade aj podľa Znaleckého posudku ide o
pozemky pod miestnymi komunikáciami v obci, ktoré boli doteraz a aj sú v súčasnosti využívané
takýmto spôsobom. K žalobkyňou namietanej údajnej absencii územného rozhodnutia a stavebného
povolenia pre dané komunikácie Ministerstvo zdôraznilo, že Stavebný zákon rieši aj právny stav, kedy

sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia) stavieb nezachovajú, a to v § 104. K námietke
žalobkyne ohľadom zaradenia predmetných komunikácií v územnom pláne obce Zborov nad Bystricou
do viacerých funkčných tried Ministerstvo uviedlo, že túto námietku mala možnosť žalobkyňa podať
počas prerokovania návrhu územného plánu obce Zborov nad Bystricou s verejnosťou v zmysle § 22
ods. 1 Stavebného zákona. Vo vyvlastňovacom konaní sa na námietky, ktoré mohli byť z vecného

hľadiska uplatnené v iných konaniach, aj keď sa týkali predmetnej stavby, neprihliada. V súvislosti
s námietkou žalobkyne ohľadom rozšírenia vyvlastnenia aj o plochy pozemkov mimo vlastné teleso
miestnych komunikácií Ministerstvo uviedlo, že práve z tohto dôvodu orgán verejnej správy prvého
stupňa v časti I. B výroku svojho rozhodnutia zamietol vyvlastnenie vlastníckeho práva ku konkrétnym
dielom dotknutých pozemkov vymenovaných vo výroku z dôvodu, že tieto pozemky nespĺňali podmienku

uvedenú v § 24e Cestného zákona, t. j. nachádzali sa mimo vlastného telesa miestnych komunikácií MK
49 a MK 50. Vzhľadom na uvedené považovalo Ministerstvo správnu žalobu za nedôvodnú a žiadalo
správny súd, aby ju zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka k správnej žalobe

24. Ďalší účastník vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 2. januára 2023 uviedol, že je vlastníkom
miestnych ciest v k. ú. C. D. E., ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obce Delimitačným
protokolom. Veci a majetkové práva podľa § 2 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 131/1991 Zb. o majetku
obcí v znení neskorších predpisov nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona, to znamená, že

aj telesá miestnych komunikácií MK 49 a MK 50 nadobudla obec na základe zákona. Obec preto z
dôvodumajetkovo-právnehovysporiadaniapozemkov,ktorésúsúčasťoutrvaléhozáberupodmiestnymi
komunikáciami, začala vo veci majetkového usporiadania týchto pozemkov konať na základe Uznesenia
obecného zastupiteľstva zo dňa 15. mája 2020 č. 126/2020, ktorého znenie ďalší účastník konania
vo svojom vyjadrení odcitoval. Doplnil, že pozemky pod miestnymi komunikáciami sú v územnom

pláne Obce Zborov nad Bystricou zaradené ako obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 a C3, ktorý
bol schválený obecným zastupiteľstvom dňa 29. januára 2010 Uznesením č. 03/2010. Keďže stavby
miestnych komunikácií boli postavené pred rokom 1976, príslušné územné a stavebné povolenia sa pri
delimitácii nevyžadovali a obec nimi nedisponuje. Miestna komunikácia bola vybudovaná pred rokom
1976 a nemohla byť vybudovaná podľa súčasnej technickej normy STN 73 6110, ktorá je v platnosti od

augusta 2004. Ďalší účastník konania ako vyvlastniteľ oslovil žalobkyňu zaslanou písomnou výzvou na
uzavretiezmluvypretrvalýzábervsúlades§3ods.1Vyvlastňovaciehozákonaa§17Cestnéhozákona,
avšak nepodarilo sa mu získať príslušné práva k predmetným pozemkom dohodou, keďže žalobkyňa
v určenej 15-dňovej lehote na ponuku odmietla. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy jestarostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Majetok obce sa má zveľaďovať
a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.

Replika žalobkyne

25. Žalobkyňa v replike zo dňa 8. júna 2023 uviedla, že skutkové a právne tvrdenia ďalšieho
účastníka nepovažuje za správne. Existenciu miestnej komunikácie nemožno stotožniť s užívaním
časti pozemkov bez opory v zákone na účel cesty. Existenciu miestnej komunikácie opakovanie

riešil Okresný úrad Čadca, odbor pozemných komunikácií, ktorý vydal stanovisko, že časť pozemkov
vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom konania, nie je a nikdy nebola schválená ako pozemná
komunikácia. Dotknuté nehnuteľnosti podľa žalobkyne nespĺňajú zákonné a technické požiadavky
na to, aby mohli byť príslušným orgánom verejnej správy určené ako miestna komunikácia, pričom
orgány verejnej správy sa s touto skutočnosťou nevysporiadali. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením
ďalšieho účastníka konania, že údajná miestna komunikácia prešla do vlastníctva obce Delimitačným

protokolom, keďže neexistovala. Orgány verejnej správy preto nedostatočne zistili skutkový stav
veci a teda aj to, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie Pozemkov. Delimitačný protokol má
podľa žalobkyne obsahovať samostatné položky s konkrétnym riadne identifikovaným majetkom, čo
nezodpovedá skutočnosti. Prístupové cesty v lokalite „U Backov“ neboli v užívaní štátu a samotnej obci
nikdy vlastnícky nepatrili. V príslušných pozemkovoknižných vložkách boli uvedené vlastnícke vzťahy

právnych predchodcov súčasných vlastníkov a nie užívateľské vzťahy. Prístupový chodník bol vytvorený
vlastníkmipozemkovzaúčelomichobhospodarovania.Podľažalobkynepretonebolpreukázanýverejný
záujem na predmetom vyvlastnení. Ďalší účastník konania neuviedol podstatné údaje, aby bolo možné
posúdiť pravdivosť jeho argumentácie. Súpis parciel s odkazmi o ceste nie je dôkazom o skutočnej
existencii miestnej komunikácie, navyše v polohe, kde miestne pomery nedovoľujú vybudovanie

pozemnej komunikácie. V katastri nehnuteľností neexistuje žiadna dokumentácia, ktorá by preukazovala
nadobudnutie miestnej komunikácie v lokalite „U Backov“ do vlastníctva obce. Orgány verejnej správy
nezistili skutočný stav veci, keď nedali podnet na preskúmanie hodnovernosti záznamov v katastri.
Svojím postupom popreli právo žalobkyne na prerokovanie veci a vyjadrenie sa ku všetkým podkladom.
Žalobkyňa namietala, že tvrdenie orgánov verejnej správy, že pri delimitácii sa nevyžadovali územné

a stavebné povolenia, keďže miestna komunikácia bola postavená pred r. 1976, je nepreskúmateľné.
Podľa žalobkyne neobstojí argumentácia ďalšieho účastníka konania ohľadom údajného zhotovenia
miestnej komunikácie pred r. 1976 a zaradenia pozemkov pod miestnymi komunikáciami v územnom
pláne obce Zborov nad Bystricou do funkčných tried C2 a C3. Orgány verejnej správy sa s týmito
skutočnosťami nevysporiadali. Súčasná cesta označovaná ako MK 49 je na mieste, kde bola na účely

výstavby zhotovená dočasná panelová prístupová cesta na stavenisko v 80. rokoch 20. storočia.

26. K vyjadreniu Ministerstva žalobkyňa v replike uviedla, že predmetom delimitácie neboli konkrétne
objekty. V predmetnej lokalite štát nevlastnil a nevyužíval žiadne objekty, a teda ani ich nemohol
delimitovať na obec. Právnym základom na posúdene údajných vlastníckych vzťahov nemôže byť ani

Pasport, keďže ide o dokument vypracovaný samotnou obcou bez možnosti pripomienkovania v etape
návrhu. Ministerstvo ani nekonkretizovalo o aký pasport by sa malo jednať, neuviedlo jeho dátum
spracovania, schválenia, vydania či účinnosti a rovnako ani právny základ pre jeho existenciu. Obsah
takej evidencie nepreukazuje oprávnené zatriedenie komunikácie do kategórie „miestna komunikácia.“
K argumentácii Ministerstva, že predmetné pozemky sú v katastri nehnuteľnosti vykazované ako

pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba s kódom 22, žalobkyňa uviedla, že tento kód
prislúcha viacerým spôsobom využívania pozemku a nie je tak vylúčená ani existencia účelovej,
lesnej alebo poľnej cesty. Na pozemku sa nachádzala panelová stavba, čo zodpovedá účelovej
ceste. Existenciu pozemnej komunikácie na dotknutých pozemkoch Ministerstvo odvodzuje výlučne
z evidenčných zápisov, ktoré podľa žalobkyne uvedenému nesvedčia. Existujúci stav nie je možné

podradiť pod § 24e Cestného zákona. Ministerstvo sa podľa žalobkyne tiež nevysporiadalo s námietkou,
že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa uvádza ako právny dôvod vyvlastnenia
súčasne § 17a a aj § 24e Cestného zákona, čo sú dva diametrálne odlišné dôvody. Napadnuté
rozhodnutia orgánov verejnej správy sú podľa žalobkyne založené na všeobecných, nepodložených
a nepreukázaných tvrdeniach o existencii miestnej komunikácie a v konaní nebol ustálený právny základ

vyvlastnenia.

Duplika Ministerstva27. Ministerstvo v duplike k replike žalobkyne zo dňa 9. novembra 2023 uviedlo, že orgán verejnej
správy prvého stupňa sa riadne vysporiadal s námietkou žalobkyne, že na jej pozemkoch sa žiadna
miestna komunikácia nenachádza. Podľa fotodokumentácie, ktorú vyvlastniteľ doložil ako prílohu č. 5

svojho podania zo dňa 9. septembra 2021 mal orgán verejnej správy prvého stupňa za preukázané,
že v predmetnej miestnej komunikácií boli v roku 2011 a v roku 2020 umiestnené inžinierske
siete a kanalizačné potrubie. Skutočnosť, že vyvlastniteľ nedisponoval, resp. nedisponuje stavebným
povolením, resp. kolaudačným povolením na stavbu miestnej komunikácie, nijakým spôsobom
neovplyvňujevyvlastňovaciekonanieazpohľaduexistencietakejtostavbyjeirelevantné.Orgánverejnej

správy prvého stupňa mal pri rozhodovaní za to, že práve v ustanovení § 24e Cestného zákona
zákonodarca upravil postup ako dodatočne vo verejnom záujme vysporiadať už existujúce stavby
komunikácií postavených pred rokom 1976, teda takých, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie a
sú v užívaní. Ministerstvo ďalej uviedlo, že vyvlastniteľ má na základe povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3h
ods. 2 Cestného zákona vypracovanú technickú evidenciu – Pasport. Ide o evidenciu, ktorá je priebežne
aktualizovaná v závislosti od skutočného stavu predmetnej komunikácie. Ministerstvo poukázalo na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020,
podľa ktorého „na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie
do miestnych komunikácii a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“
Vo vyvlastňovacom konaní vyvlastniteľ predložil doklad – Pasport, ktorý vypracovala F. H. I. v
súlade s Cestným zákonom a technickou normou STN 736110 „Projektovanie miestnych komunikácií.“

Predmetný Pasport bol dňa 6. septembra 2013 schválený Uznesením obecného zastupiteľstva č.
47/2013. Uvedeným dokladom vylastniteľ preukázal zaradenie miestnych komunikácií označených ako
MK 49 a MK 50 do siete miestnych komunikácií, pričom MK 49 je v Pasporte vedená pod názvom
ulice „Backov k B.“, funkčná trieda C3 a miestna komunikácia MK 50 je v Pasporte vedená pod
názvom ulice „Backov k M.“, funkčná trieda C3. Žalobkyňa uvádza rozporuplné tvrdenia, kde na jednej

strane tvrdí, že nejde o cestu, ale o chodník a na druhej strane toto tvrdenie vyvracia tvrdením, že
na cestu museli posunúť ploty zo svojich záhrad. Tvrdenie, že ide o účelovú cestu a nie miestnu
komunikáciu žalobkyňa vo vyvlastňovacom konaní nepotvrdila žiadnym dokladom, pričom doklady
predloženévyvlastniteľomvovyvlastňovacomkonaníjednoznačnepreukazujúzaradeniemedzimiestne
komunikácie v obci. Vyvlastňované Pozemky pod miestnymi komunikáciami sú v územnom pláne Obce

Zborov nad Bystricou zaradené ako obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 a C3. V tomto prípade
išlo o vyvlastňované pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve obce z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k
ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu. Orgány verejnej správy pri rozhodovaní postupovali v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a na základe listín a dokladov nachádzajúcich sa v predložených
spisových materiáloch. Žalobkyni boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanoveným

zákonom. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa korešponduje s jeho odôvodnením.
Námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe sú identické s námietkami, s ktorými sa Ministerstvo
v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberalo. Námietky žalobkyne v správnej žalobe nepoukazujú na
nezákonnosť správneho konania a rovnako ani na nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Ministerstvo sa tiež stotožnilo s vyjadrením ďalšieho účastníka k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/133/2022 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/133/2022.

29. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní
v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešla právomoc

na úseku územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej úprave prešla pasívna vecná legitimácia
v tomto konaní o správnej žalobe žalobkyne z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) namiesto orgánu verejnej
správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia
pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto od 1. apríla 2024 konal s Úradom pre územné

plánovanieavýstavbuSlovenskejrepublikyakosožalovanýmnamiestoMinisterstvadopravyavýstavby
Slovenskej republiky.

30. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia Ministerstva a orgánu verejnej správy

prvého stupňa, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie
si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27. augusta 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 24. októbra 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

31. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona (1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len

a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať
vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom
konaní.

36. Podľa § 13 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho

dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 ,e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli

uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

37. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb

alebo fyzických osôb.

38. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce – obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje
inak,

39. Podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto
pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

40. Podľa § 4b ods. 1 a 2 Cestného zákona (1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané

ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych ciest.
(2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby
uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a
ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

41. Podľa § 24e Cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod
diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.

42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, rozhodnutie

Ministerstva a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,
čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1
SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné

(žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy,
proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou
samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov

verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných
dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,
či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či
rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

43. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
Ministerstva spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté
o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona
v spojení s §24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v
prospech ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania

pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia – MK 49, MK 50 v k.ú. C.
D. E..“ Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi
povinnosť začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, nevyhovel námietkam žalobkyne a rozhodolo náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky v celkovej v sume 136,26 eur. S požiadavkou na
vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Časť návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie orgán verejnej
správy v položkách 1B až 4B výroku daného rozhodnutia zamietol. Ministerstvo odvolaním žalobkyne

napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne potvrdilo a odvolanie
žalobkyne zamietlo. Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali splnenie podmienok
pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k záveru, že zákonné
podmienky boli vo vzťahu k Pozemkom splnené.

44.PokiaľžalobkyňavbodeII.správnejžalobynamietalanezákonnosťnapadnutýchrozhodnutíorgánov
verejnej správy len uvedením dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP bez toho, aby
súčasne uviedla konkrétnu a zrozumiteľnú argumentáciu k tvrdenej nezákonnosti správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, takéto tvrdenie má len konštatačný charakter, čo
neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody

žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobkyne vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov
má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti

rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,
keďžepodľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmisprávnejžaloby.Zformulácie
žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa
uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd
nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy uvedené v

správnej žalobe namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,
resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy
sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Zároveň
je podľa § 178 ods. 1 SSP potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne

tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobkyňa sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje.
Žalobkyňa je povinná poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

45. Uvedené platí aj pre konštatovanie žalobkyne v správnej žalobe, že orgán verejnej správy prvého
stupňa upustil od ústneho pojednávania v danej veci vzhľadom na Uznesenie vlády Slovenskej republiky
č. 587/2020 Z. z, ktorým bol od 1. októbra 2020 vyhlásený núdzový stav a vzhľadom na skutočnosť,
že na uskutočnení ústneho pojednávania netrval žiadny z účastníkov konania. Bez toho, aby žalobkyňa
uviedla, ktoré konkrétne ustanovenie zákona orgán verejnej správy porušil a aký to malo negatívny

vplyv na konkrétne práva a právom chránené záujmy žalobkyne, sa jedná len o tvrdenie konštatačného
charakteru, ktoré nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verenej správy. Rovnako ani tvrdenie
žalobkyne, že dňa 26. mája 2021 vyjadrila nesúhlas s predmetným vyvlastňovacím konaním a namietala
vyvlastniteľom tvrdený skutkový stav veci, pričom zároveň tvrdila: „s námietkami sa správny orgán

vysporiadal s odkazom na tvrdenia, avšak podľa názoru žalobkyne sporné, navrhovateľa vyvlastnenia
s tým však, že závery správneho orgánu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu neobstoja, keďže sú
vovzájomnomrozpore,“nepredstavujeriadnužalobnúnámietku,alevlastnýhodnotiacizáveržalobkyne,
ktorý je všeobecný a nekonkrétny, pričom zároveň nie je ani dostatočne zrozumiteľný po obsahovej a
gramatickej stránke.

46. K námietke žalobkyne, že Ministerstvo sa „nesprávne a nezákonným spôsobom nevysporiadal
s jej námietkami, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve,“ pričom podľa
žalobkyne neobstojí argument Ministerstva, že pre účely vyvlastňovacieho konania je podstatné len to,
že v súčasnosti sú pozemky, na ktorých sa miestna komunikácia nachádza, označené ako pozemky,

na ktorých je postavená inžinierska stavba, správny súd uvádza, že z takto formulovanej námietky
nemôže vychádzať pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia Ministerstva, a to predovšetkým
pre jej všeobecnosť a nezrozumiteľnosť. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla nie celkom zrozumiteľnú
formuláciu, keďže nie je zrejmé, či sa podľa žalobkyne Ministerstvo nevysporiadalo s jej námietkamiohľadom splnenia podmienok pre vyvlastnenie jej majetku, čo by nasvedčovalo, že žalobkyňa v danom
ohľade namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia Ministerstva pre nedostatok dôvodov, alebo sa s nimi
vysporiadal podľa žalobkyne „nesprávne a nezákonným spôsobom,“ čo by nasvedčovalo námietke

nesprávneho právneho posúdenia veci Ministerstvom. Námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy a nesprávneho právneho posúdenia veci súčasne popri sebe neobstoja, keďže
sa logicky navzájom vylučujú (ak dôvody pre rozhodnutie absentujú, nie je možné vyhodnotiť správnosť
právneho posúdenia veci a naopak, ak je možné prijať záver o nesprávnom právnom posúdení
veci, nemožno hovoriť o nedostatku dôvodov rozhodnutia). Pre úplnosť správny súd uvádza, že

v prípade, ak žalobkyňa mienila tvrdiť, že Ministerstvo sa nevysporiadalo s jej námietkami ohľadom
splnenia podmienok pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve, správny súd konštatuje, že bez toho,
aby žalobkyňa konkretizovala, na ktoré jej námietky Ministerstvo v odôvodnení svojho rozhodnutia
nereagovalo a aký to malo vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, nemôže vykonať súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia Ministerstva. Správny súd nie je povinný a ani nemôže za žalobkyňu
dohľadávať z napadnutého rozhodnutia Ministerstva, resp. administratívneho spisu Ministerstva, na

ktoré námietky žalobkyne Ministerstvo neposkytlo odpoveď a ani vychádzať pri súdnom prieskume
z domnienok o obsahu všeobecne uplatnenej žalobnej námietky. Z obsahu napadnutého rozhodnutia
Ministerstva je zrejmé, že Ministerstvo sa so zákonnými podmienkami pre vyvlastnenie vysporiadalo
(body 8. až 10. tohto rozsudku), pričom sa zároveň vysporiadalo aj osobitne s konkrétnymi odvolacími
námietkami žalobkyne (bod 11. tohto rozsudku). Ak žalobkyňa považovala odôvodnenie Ministerstvo

v akomkoľvek ohľade alebo časti za neuspokojivé do tej miery, že došlo k porušeniu zákona a zásahu
do jej práv, bolo jej povinnosťou to v správnej žalobe konkretizovať. Ak žalobkyňa namietala nesprávne
právne posúdenie veci Ministerstvom, čomu by nasvedčovala formulácia, že podľa žalobkyne neobstojí
argument Ministerstva, že pre účely vyvlastňovacieho konania je podstatné len to, že v súčasnosti
sú pozemky, na ktorých sa miestna komunikácia nachádza, označené ako pozemky, na ktorých je

postavená inžinierska stavba, takáto námietka je všeobecná a nekonkrétna, keďže žalobkyňa neuviedla,
v čom je záver Ministerstva v rozpore so zákonom, ktoré ustanovenie zákona Ministerstvo porušilo
a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Z takto formulovanej námietky
možno dospieť len k záveru, že sa jedná o prezentáciu vlastného hodnotiaceho úsudku žalobkyne,
ktorý, navyše, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Ministerstva, keďže Ministerstvo

nevystavalosvojzáverlennaskutočnosti,žepozemky,naktorýchsamiestnakomunikácianachádza,sú
v katastri nehnuteľností označené ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierka stavba, ale uviedlo
aj ďalšie argumenty opísané v bode 11. tohto rozsudku.

47. Námietka žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správ bolo nedostačujúce

pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní nebolo preukázané, že na
Pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia, pričom poukázala na Delimitačný protokol, v ktorom
„označená MK U Backov, pôvodné parcely KNE 3577/2, KNE 3574, KNE 3510, KNE 3625“ nebola
identifikovaná s parcelami v spoluvlastníctve žalobkyne, a spochybnila, že nehnuteľný majetok
označený na str. 3 zoznamu, ktorý tvorí prílohu Delimitačného protokolu, je navrhovateľom vyvlastnenia

tvrdená miestna komunikácia. Vyvlastniteľ podľa žalobkyne nepreukázal, že Delimitačným protokolom
nadobudol vlastnícke právo k pozemnej komunikácii a že sa táto pozemná komunikácia nachádza na
pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. Správny súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol jediným podkladom,
z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne

k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, orgán
verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je uvedená konkrétna
identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický plán bol vyhotovený
autorizačne overeným geodetom F. B. E. dňa 11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom
Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020, pričom orgán verejnej správy

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s námietkami žalobkyne
správne konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia Geometrického plánu.
V prílohe Delimitačného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha návrhu
vyvlastniteľa, sú výslovne uvedené ako predmet delimitácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších predpisov aj miestne komunikácie v lokalite „U Backov“, pričom

sú identifikované aj parcelnými číslami pozemkov. Vlastníctvo majetku uvedeného v Delimitačnom
protokole prešlo na obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe § 2 ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol konkretizuje
majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na obec Zborov nad Bystricou (nejednása teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva ako je to v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho
práva). Ako už bolo uvedené, identifikácia parciel pre vyvlastnenie bola vykonaná Geometrickým
plánom, čo žalobkyňa v správnej žalobe opomína. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal tak

z Delimitačného protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov (list vlastníctva, kópia
katastrálnej mapy, Pasport, ortofotomapa, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísal
v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom skonštatoval, že v prípade Parciel ide o parcely pod miestnou
komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom všetky ním
vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách (str. 12

rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Pre preukázanie skutočnosti, že v predmetom
prípade sa jedná o miestnu komunikáciu, je rozhodný Pasport, ktorý je podľa § 3d ods. 8 zákonom
predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť.
Ako vyplýva z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10.
septembra 2020 „Na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do
miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“ To, či

spevnenéplochynachádzajúcesanaParceláchbezohľadunaichstavebnotechnickévyhotovenie(teda
či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou
komunikáciouvzmysle§4bods.1Cestnéhozákona,vzmyslektoréhomiestnymicestamisúvšeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej
doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest, vyplýva aj v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z Pasportu, ktorým boli miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované
ako MK 49 a MK 50 zaradené do siete miestnych ciest. Pasport je súčasťou administratívneho
spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom miestne komunikácie MK 49 a MK 50 sú v ňom
riadne vedené ako miestne komunikácie. Skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak
tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre

vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona. Žalobkyňa v správnej žalobe okrem vlastných tvrdení
a subjektívnych záverov žiadnym spôsobom relevantne nevyvrátila skutkové zistenia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a ani nespochybnila úplnosť a správnosť dokladov, z ktorých orgán verejnej
správy prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal. Tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že orgán
verejnej správy prvého stupňa neodstránil rozpory, či sa na dotknutých pozemkoch nachádza miestna

komunikácia vo vlastníctve obce, nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa, keďže v ňom žiadne rozpory v tomto ohľade nie sú. Tvrdenia žalobkyne, že v minulosti
sa na dotknutých pozemkoch nachádzala dočasná stavba z panelov, ktoré po odstránení časti panelov
začali využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, čo orgán verejnej správy prvého stupňa považuje
za „oficiálnu pozemnú komunikáciu“ a čo podľa názoru žalobkyne nezodpovedá skutočnosti a Cestnému

zákonu, sú len prezentáciou vlastných názorov žalobkyne, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť
skutkových zistení orgánu verejnej správy prvého stupňa. Navyše, žalobkyňa svojím tvrdením, že
obyvatelia obce využívajú „spevnenú časť“ ako prístupovú cestu, len potvrdzuje naplnenie zákonného
vymedzenia miestnej komunikácie podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona.

48. K námietke žalobkyne v správnej žalobe, že orgány verejnej správy vo vzťahu k existencii miestnej
komunikácie na dotknutých Pozemkoch nevyužili všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci, najmä miestnu obhliadku a na ňu nadväzujúce ústne pojednávanie,
správny súd uvádza, že sa opätovne jedná len o vyjadrenie vlastného postoja a názorov žalobkyne
k zisteniu skutkového stavu orgánmi verejnej správy, čo nemožno považovať za relevantnú žalobnú

námietku, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodovania a postupu orgánov
verejnej správy. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je orgán
verejnej správy povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Orgány verejnej správy mali z dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu a tvorili podklad rozhodnutia, skutkový stav zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci, pričom

vykonanie miestnej ohliadky im Správny poriadok, Vyvlastňovací zákon a ani iný všeobecno-záväzný
právny predpis vo vyvlastňovacom konaní obligatórne neukladá. Ak teda orgán verejnej správy
vo vyvlastňovacom konaní má zo zadovážených podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu, skutkový stav zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci, miestnu ohliadku spojenú s ústnym
pojednávaním nemusí nariadiť. Napokon, tak orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj Ministerstvo

v napadnutých rozhodnutiach reagovali na námietku žalobkyne vo vzťahu k nariadeniu ústneho
pojednávania, pričom správny súd považuje ich argumentáciu za presvedčivú a dostatočnú.49.Knámietkežalobkyne,žeexistenciuaužívaniemiestnejkomunikácie,ktorábysamalanachádzaťna
predmete vyvlastnenia, vylučuje časť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, v ktorej
orgánverejnejsprávyprvéhostupňauložilvyvlastniteľovipovinnosťzačaťsužívanímpozemkovnaúčel,

na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
správny súd uvádza, že je nedôvodná. Rovnako ani v tomto prípade žalobkyňa nekonkretizovala, v čom
spočíva nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Je však potrebné dodať, že
povinnosť uviesť vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení lehotu, v ktorej vyvlastniteľ musí začať s užívaním
pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, vyplýva orgánu verejnej správy prvého stupňa výslovne

z § 13 ods. 2 písm. e) Vyvlastňovacieho zákona. Ak by orgán verejnej správy prvého stupňa danú
lehotu vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, porušil by zákon. Uvedené však podľa správneho súdu
nevylučuje skutočnosť, že miestna komunikácia bola aj pred vydaním rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa využívaná na účel, pre ktorý bolo rozhodnuté o vyvlastnení spoluvlastníckych
podielov žalobkyne k Pozemkom, t. j. majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú
miestnymi komunikáciami v užívaní. Predmetná časť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy má

právne účinky len do budúcnosti a nijakým spôsobom neovplyvňuje a nevylučuje minulé užívanie
miestnej komunikácie.

50. Námietka žalobkyne v správnej žalobe, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
je zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti

z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov
nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť
existenciuverejnéhozáujmuvnadväznostinaúčelodňatiavlastníckehoprávažalobkyne,jenedôvodná.
Možno prisvedčiť žalobkyni, že súčasné uvedenie obidvoch právnych základov pre vyvlastnenie vo
výroku rozhodnutia je pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak zároveň správny súd

konštatuje, že nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod
pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy,
akjepochybenieorgánuverejnejsprávytakzávažné,žemáskutočnývplyvnaprávaaprávomchránené
záujmy účastníka konania. V danom prípade je však z obsahu samotného výroku rozhodnutia orgánu
verejnej správy zrejmé, že právnym základom pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne

k Pozemkom je len § 24e Cestného zákona, keďže účel vyvlastnenia, ktorým je majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia –MK49, MK50
v k.ú. C. D. E.,“ je v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona vo výroku rozhodnutia
orgánu verejnej správy výslovne uvedený. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že účelom
vyvlastnenia je len majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou podľa § 24e

Cestného zákona. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nie je zmätočné, keďže účel
vyvlastnenia je z jeho celkového obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný. Pochybenie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, keď vo výroku rozhodnutia uviedol iný účel pre vyvlastnenie len odkazom na
ustanovenie § 17a Cestného zákona bez toho, aby tento iný účel následne aj v rozhodnutí zmienil
a uviedol aj príslušnú argumentáciu, nie je tak závažné, aby to odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutia.

Predmetná vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže nemá vplyv na
materiálne posúdenie veci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie
Ministerstva zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom opravy výroku rozhodnutia vypustením
formulácie„§17a,“žalobkyňabynedosiahlapreňumateriálnepriaznivejšívýsledokvoveci.Správnysúd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014

zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych
orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže
priniesť priaznivejší výsledok.“ Úlohou správnych súdov nie je naprávať také procesné pochybenia
orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi
verejnej správy, avšak bez reálnej možnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre účastníka konania. Správny

súd ďalej poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v ktorom
uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie
v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za

následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024, v zmysle ktorého:
„V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné poukázať i na účel správneho
súdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnejsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho
štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad

eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť
takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu
formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden
zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti
vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči

ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo
dňa 16.12.2015).“ Pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď vo výroku jeho rozhodnutia
uviedol ako právny základ pre vyvlastnenie popri § 24e Cestného zákona aj § 17a Cestného zákona,
pričom zo samotného výroku rozhodnutia a aj jeho odôvodnenia je nepochybné, že účelom vyvlastnenia
je len majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod predmetnou miestnou komunikáciou, teda účel
vyvlastnenia je daný len podľa § 24e Cestného zákona, nepredstavuje tak vážny zásah do práv

žalobkyne, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Námietka žalobkyne v správnej žalobe, že Ministerstvo sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
s uvedenou skutočnosťou nevysporiadalo a poukázalo len na ustanovenie § 24e Cestného zákona,
je vzhľadom na uvedené bezpredmetná. Ministerstvo mohlo vo svojom rozhodnutí poukázať na dané
pochybenie orgánu verejnej správy, avšak ak tak vzhľadom na jeho nezávažnosť a skutočnosť, že účel

vyvlastnenia je z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zrejmý, neurobilo, svoje rozhodnutie
nezaťažilo žiadnou vadou. Skutočnosť, že Ministerstvo uvádzalo vo svojom rozhodnutí iba odkaz na §
24e Cestného zákona, len podčiarkuje nepochybnosť o účele vyvlastnenia spoluvlastníckych podielov
žalobkyne k Pozemkom.

51. Námietka žalobkyne, že preukázanie verejného záujmu orgánmi verejnej správy nebolo dostatočné
a ich závery o existencii verejného záujmu neboli náležite odôvodnené, je nedôvodná. Podľa § 2 ods.
1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastnenie možné vo verejnom záujme na účel ustanovený
zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Existenciu

verejného záujmu na predmetnom vyvlastnení však orgány verejnej správy riadne zistili a uviedli
v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetná
miestna komunikácia je verejnoprospešnou stavbou, nakoľko zabezpečuje prístup k nehnuteľnostiam
v danom území. Verejný záujem podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa bol daný účelom
využívania miestnej komunikácie a prevláda nad záujmom jednotlivca. Ministerstvo v odôvodnení

svojho rozhodnutia k existencii verejného záujmu na vyvlastnení doplnilo, že je vo verejnom záujme,
aby vlastníctvo pozemkov zastavaných pozemnými komunikáciami v užívaní bolo majetkovoprávne
vysporiadané, t. j. aby užívateľský a vlastnícky vzťah k pozemkom zastavaných telesom pozemnej
komunikácie v užívaní bol totožný a rovnako je vo verejnom záujme, aby nežiadúci stav, keď vlastníci
takýchto pozemkov z dôvodu, že na pozemkoch v ich vlastníctve je postavená miestna komunikácia

v užívaní, tieto pozemky nemôžu nijakým iným spôsobom sami užívať, bol odstránený prechodom
vlastníckeho práva k takýmto pozemkom na vlastníka pozemnej komunikácie za primeranú náhradu v
tom prípade, ak vlastník pozemnej komunikácie, ktorá je v užívaní, s vlastníkom pozemkov pod takouto
pozemnou komunikáciou nedospeje k dohode. Ďalej Ministerstvo uviedlo, že „v prípade stavieb, ktorými
sú aj miestne komunikácie, tieto nepochybne plnia účel spoločného prospechu a prínosu najmä pre

obyvateľov miest a obcí. Efektívna cestná infraštruktúra umožňujúca pohyb osôb, tovaru a pod. je
predpokladom pre ekonomický a hospodársky rast miest a obcí, čím zásadne ovplyvňuje zlepšenie
životnej úrovne ich obyvateľstva.“ Uvedené zdôvodnenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení
spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom v nadväznosti na účel vyvlastnenia podľa § 24e
Cestného zákona je podľa správneho súdu dostatočné a vyplýva z neho, prečo záujem verejnosti na

užívaní miestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k nehnuteľnostiam v predmetnej lokalite prevažuje
nad vlastníckym právom žalobkyne. Polemika o charaktere verejného záujmu, ktorú žalobkyňa uviedla
vsprávnejžalobe,jelenprezentácioujejvlastnýchnázorovaakotakánepredstavujerelevantnúžalobnú
námietku, na základe ktorej by správny súd mohol skonštatovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy.

52. K námietke žalobkyne, že splnenie podmienky podľa § 2 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona, v zmysle
ktorej vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacomkonaní, mal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané záväzným stanoviskom obce, ktorá je
zároveň aj vyvlastniteľom, pričom orgány verejnej správy sa s týmto podľa žalobkyne podstatným
konfliktom záujmov žiadnym spôsobom nevysporiadali, správny súd uvádza, že nie je dôvodná.

Žalobkyňa rovnako ani v tomto prípade neuviedla, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy
porušili a ako tým bolo zasiahnuté do jej práv. Zo žiadneho ustanovenia Vyvlastňovacieho zákona
nevyplýva,žebyzákonvylučovalobeczmožnostipodaťnávrhnavyvlastnenie.Naprotitomuoprávnenie
obce ako orgánu územného plánovania vydať záväzné stanovisko k cieľom a zámerom územného
plánovania vyplýva zo zákona. Samotná skutočnosť, že obec je zároveň vyvlastniteľom a aj orgánom

územného plánovania, nie je v rozpore so zákonom, a teda ani nemôže byť dôvodom pre nevyhovenie
návrhu na vyvlastnenie, ak sú splnené zákonom požadované podmienky, a ani na zrušenie napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré o takom návrhu rozhodli a vo svojich rozhodnutiach sa
osobitne takouto skutočnosťou nezaoberali.

53. Námietka žalobkyne, že orgány verejnej správy v predmetom vyvlastňovacom konaní porušili

základné zásady správneho konania, je nedôvodná, keďže žalobkyňa ju formulovala len všeobecne
bez toho, aby konkretizovala, ktorá zásada správneho konania a akým konkrétnym spôsobom bola
rozhodovaním alebo postupom orgánov verejnej správy porušená. Ako už správny súd viackrát
opakovane uviedol, všeobecne uplatnené žalobné námietky nemôže správny súd za žalobkyňu sám
konkretizovať a vyhľadávať možné dôvody nezákonnosti v rozhodovaní a procesnom postupe orgánov

verejnej správy. Žalobkyňa len vo všeobecnej rovine zosumarizovala svoje skôr uplatnené žalobné
námietky bez toho, aby uviedla určitú a zrozumiteľnú argumentáciu v prospech tvrdenej nezákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

Ministerstva v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčastiúspešný.Žalobkyňanebolavkonaníúspešná,pretojejsprávnysúdprávonanáhradutrovkonania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

56. Podľa § 169 prvá veta SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť

pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
im správny súd uložil. Keďže správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil v konaní žiadnu povinnosť,
právo na náhradu trov konania mu nepriznal.

57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia

správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísali predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová a členka senátu JUDr.
Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.