Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124206609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou, v spore žalobcu A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o. so sídlom Ul. 1. mája 1455,
Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovaným 1/ E. F., G. D. 2/ E. D., neznámym vlastníkom zastúpeným
1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36
038 351, zastúpené JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom Krížna 56, Bratislava a 2/
Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX,

D. a žalovaných: E. F., G. D., 2/ E. D., obidve t. č. na neznámom mieste, k parcele KN-E 1141 orná
pôda o výmere 2179 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D..

II. Súd parcelu KN-E 1141 orná pôda o výmere 2179 m2, zapísanú na LV č. XXXX k. ú. D. p r i k a
z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom
C. XXX/XX, D..

III. Súd u k l a d á žalobcovi vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel v prospech žalovanej 1/
kparceleuvedenej vovýroku I/tohto rozsudku vovýške127,34Eurnaúčet LesySlovenskejrepubliky,
štátny podnik a vo výške 73,32 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu Bratislava vedeného v
Štátnej pokladnici č. C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS 81402024, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Súd u k l a d á žalobcovi vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel v prospech žalovanej 2/
k parcele uvedenej vo výroku I/ tohto rozsudku vo výške 63,67 Eur na účet Lesy Slovenskej republiky,

štátny podnik a vo výške 36,66 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu Bratislava vedeného v
Štátnej pokladnici č. C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS 81402024, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec Beluša, okres H., ktorá je evidovaná

Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to parcela registra „E“ č. 1141 –
orná pôda o výmere 2179 m2 (ďalej len ako „pozemok“). Žalobca a žalované 1/,2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckych podielov: žalobca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
3/4, žalovaná 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 a žalovaná 2/ o veľkosti spoluvlastníckehopodielu 1/12. Aj napriek tomu, že pozemok je na liste vlastníctva evidovaný ako orná pôda, tak v
skutočnosti ide o pozemok, ktorý väčšinovou výmerou predstavuje lesný pozemok, čo potvrdzuje aj
stav v registri „C“, kde je pozemok evidovaný pod parc. č. 3465/2. V tejto súvislosti žalobca predložil

pohľad z mapky ZBGIS, z ktorej je zrejmé, že prevažná časť pozemku predstavuje lesný pozemok.
Vo vzťahu k potvrdeniu a preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v zastúpení LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik poukázal analogicky na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019: „Dovolací súd uvádza, že v záujme spriechodnenia
procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného

spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam,..., bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov
zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16
ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ..., zákon priznáva na

to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie
vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180).“
Vzhľadom k tomu, že z príslušného listu vlastníctva č.: XXXX v kat. území D. je zrejmé, že žalované
sú neznáme subjekty a neznámi vlastníci, resp. pozemok je na účely zákona považovaný za „pozemok
s nezisteným vlastníkom“, má žalobca za to, že žalované sú v tomto konaní v zastúpení v súlade s

§ 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona v spojení s § 13 zákona, ako aj v súlade s § 50 ods. 6 zákona o
lesoch práve prostredníctvom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Skutočnosť, že žalované sú
neznáme vlastníčky, potvrdzuje aj Zoznam neznámych vlastníkov lesných pozemkov v KÚ Beluša, ktorí
sú evidovaní na LV v roku 2020, ako aj Zoznam nezistených vlastníkov SPF k 01.01.2024, ktorý je
voľne dostupný na webovom portáli SPF, kde sú žalované evidované ako neznáme vlastníčky pôdy.

Žalobca a žalované sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, čo preukazuje príslušný výpis z LV
č.: XXXX pre kat. územie D.. Vzhľadom k tomu, že nikoho nie je možné nútiť zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve proti jeho vôli, tak žalobca sa snažil mimosúdne dohodnúť so zástupcom žalovaných
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku. Z vyššie uvedeného dôvodu teda
žalobca adresoval žalovaným ešte v tom čase prvý návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva k pozemku zo dňa 20.05.2022 na SPF z toho dôvodu, že Pozemok je zapísaný na
LV ako orná pôda, aj napriek tomu, že je stav v registri „C“ parcela č.: 3465/2 v kat. území D. vedený
ako lesný pozemok (ďalej aj ako „Návrh na vysporiadanie PS pre SPF“ v príslušnom gramatickom
tvare). Následne SPF zaslal žalobcovi odpoveď, a to Zamietnutie návrhu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou – Ing. Matej Martinák č.: SPFS86974/2022/762-002 zo dňa

14.03.2023 (ďalej aj ako „Zamietnutie návrhu“ v príslušnom gramatickom tvare), ktoré bolo doručené
žalobcovi dňa 25.04.2023. Samotné SPF upozornilo žalobcu k tomu, že by sa mal s jeho Návrhom
na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku pre SPF obrátiť práve na Lesy SR, pretože
pozemok je v registri „C“ ako parcela č.: 3465/2 vedená ako lesný pozemok. S ohľadom na túto
skutočnosť ďalej žalobca adresoval Lesom SR aj Návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva dohodou zo dňa 01.06.2023 (ďalej aj ako „Návrh na zrušenie a vysporiadanie PS pre
Lesy SR“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorý bol doručený Lesom SR dňa 11.07.2023. Lesy SR na
Návrh na zrušenie a vysporiadanie PS pre Lesy SR žiadnym spôsobom nereagovali, a to aj napriek
tomu, že sú na základe § 8 ods. 1 písm. c) a d) Zákona v spojení s § 13 Zákona, ako aj v súlade s § 50
ods. 6 Zákona o lesoch zákonným zástupcom žalovaných. Vzhľadom k tomu, že Lesy SR neodpovedali

na Návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pre Lesy SR, tak žalobca za účelom
zmierneho vyriešenia veci adresoval Lesom SR ešte aj Žiadosť o vyjadrenie sa k Návrhu na zrušenie
a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou zo dňa 04.10.2023 (ďalej aj ako „Žiadosť o
vyjadrenie pre LESY SR“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorá bola Lesom SR doručená dňa
06.10.2023. Lesy SR taktiež na Žiadosť o vyjadrenie pre Lesy SR nereagoval a bol voči návrhu žalobcu

na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k Pozemku pasívny. Z tohto dôvodu má
žalobca za to, že vyčerpal všetky dostupné zmierlivé kroky k tomu, aby došlo k mimosúdnemu zrušeniu
a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva k Pozemku, avšak s ohľadom na pasivitu Lesov SR,
ako zákonného zástupcu žalovaných k Pozemku žalobcovi neostáva nič iné, len domáhať sa ochrany
svojich práv prostredníctvom žaloby. Žalobca navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo k Pozemku a

vysporiadať ho tým spôsobom, že súd prikáže podiely žalovaných k pozemku za primeranú náhradu
žalobcovi, a to vo výške vyplývajúcej zo záverov znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným
súdnym znalcom, predmetom ktorého bude stanovanie všeobecnej hodnoty Pozemku, od ktorej hodnoty
sa následne dokáže vypočítať hodnota pozemku k 1m2 a následne sa dokáže spoľahlivo určiť primeranáodplata, ktorú žalobca zaplatí žalovaným. Za týmto účelom žalobca navrhol, aby súd ustanovil súdneho
znalca vo vzťahu k zisteniu všeobecnej hodnoty pozemku, z ktorej by sa následne dala vypočítať
primeraná náhrada za vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku. Vzhľadom na konanie

žalovaných v zastúpení Lesov SR je akákoľvek mimosúdna dohoda nemožná, keďže Lesy SR sú
voči návrhu žalobcu pasívne. Keďže v danom prípade sa jedná o lesný pozemok, tak vzhľadom na
výmeru Pozemku a veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných, u žalovanej 1/ vo veľkosti 1/6 a u
žalovanej 2/ vo veľkosti 1/12 nie je reálna deľba možná. Deľbou pozemku by to totiž pri zohľadnení
veľkosti spoluvlastníckych podielov vznikli nové pozemky s výmerou menšou ako 5000 m2, čím by

došlo k porušeniu zákazu drobenia. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby súd prikázal pozemok do
jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť poskytnúť žalovaným primeranú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely na pozemku v zmysle Znaleckého posudku, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil mapku ZBGIS, návrh na adresovaný

Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa 20.05.2022, návrh adresovaný LESOM SR zo dňa
01.06.2023, zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou
zo dňa 14.03.2023, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 04.10.2023, zoznam neznámych vlastníkov lesných
pozemkov v KÚ Beluša, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a Všeobecné záväzné nariadenie obce Beluša
č. 7/2023.

3. Zástupca žalovaných - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len „LESY SR“) vo vyjadrení
k žalobe uviedli, že parcela E KN č. 1141 nie je v celej svojej výmere lesným pozemkom, ale len v
jej časti vo veľkosti 1382 m2 (63,46 %), v ostatnej časti ide o nelesný pozemok, ktorého správu za
neznámych vlastníkov zo zákona vykonáva Slovenský pozemkový fond; z tohto dôvodu mal žalobca v

žalobe označiť ako zástupcu žalovaných aj SPF, resp. súd mal konať aj s týmto zástupcom a vyzvať
ho na vyjadrenie k žalobe; konanie bez tohto zákonného zástupcu považujú za vadu konania. Žalobu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považujú za neúplnú, nakoľko žalobca v nej
neuviedol výšku primeranej náhrady (a z tohto dôvodu ju ani nepreukázal), ktorú navrhuje ako prípadnú
náhradu za to, že mu budú spoluvlastnícke podiely žalovaných prikázané do vlastníctva; odkaz na

znalecké dokazovanie považujú za nedostatočný, nakoľko skutkové tvrdenie nie je možné nahradiť
odkazom na dôkazy, resp. na návrh dôkazu; z tohto dôvodu nie je možné definitívne vyjadriť sa k
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Namietali pasívnu vecnú i procesnú
legitimáciu žalovaných v tomto konaní; neznámy vlastník, resp. vlastník na neznámom mieste je taký
vlastník, o ktorom existujú len neúplné údaje o vlastníctve v pozemkovoknižnej vložke a v katastri

nehnuteľností; ide o vlastníka, ktorého meno, príp. dátum narodenia sú známe, ale miesto trvalého
pobytualebosídloužznámeniesú;žalobcaakožalovanýchnesprávneoznačilE.F.,G.D.aE.D.;takéto
označenie, identifikácia žalovaného je však v rozpore s ustáleným právnym názorom dovolacieho súdu
(napr. rozhodnutia v konaniach sp. zn. 11Co 200/2020-421 či sp. zn. 6 Cdo 11/2016), podľa ktorého je
možné takto označiť stranu konania len v prípade, že je nepochybné že žije či existuje; takéto označenie

ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto,
že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je jeho právnym nástupcom;
nakoľko je veľmi pravdepodobné (takmer isté), že označení žalovaní už nežijú, v čase podania žaloby
tak označení žalovaní nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti a tiež spôsobilosť byť stranou konania,
čo je neodstrániteľná prekážka konania a musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou

k zastaveniu konania. V súvislosti s označením strán sporu majú za to, že žalobca nepreukázal, že
vykonal primerané úkony (také, ktoré možno od strany sporu „spravodlivo“ požadovať) šetrení za účelom
dostatočnej identifikácie sporových strán (žalovaných, právnych nástupcov), keďže o ich (hmotných)
právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na priznanie
nároku na náhradu trov konania voči žalovaným v prípade úspechu navrhli, aby túto žalobcovi súd

v prípade vyhovenia jeho návrhu nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa ktorými sú
tie skutočnosti, že v konaní sú žalovaní neznámi vlastníci zastúpení štátom (podnikom, organizáciou)
a reálne súd ukladá strane povinnosť nahradiť trovy, nie jej zástupcovi; za dôležité tiež považujú aj
to, že v prípade priznania trov žalobcovi a zaviazania na ich úhradu žalovaných by mohlo dôjsť k
situácii, že výška primeranej náhrady im vyplatená by bola konzumovaná úhradou trov, čo by nebolo

v súlade s dobrými mravmi. K náhrade trov konania je tiež potrebné poukázať aj na to, že konanie
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. konaním iudicium duplex, teda nejde o klasické
sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a teda nie je možné určiť
víťaza a porazeného; procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku kvyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dôjde; pri tomto konaní nie je možné vychádzať zo zásady
procesnéhoúspechuvoveci,nakoľkostranytohtokonanianemôžuovplyvniťjehovýsledok,nakoľkosúd
nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach

tejto právnej normy. S poukazom na vyššie uvedené navrhli, aby súd konanie zastavil a priznal LESOM
SR ako zástupcovi žalovaných nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. K vyjadreniu
pripojili mapu z aplikácie WebGIS.

4. V reakcii na vyjadrenie LESOV SR, žalobca uviedol, že popiera, že by jeho skutkové tvrdenie malo byť

údajne neurčité. V tejto súvislosti poukázal na § 207 ods. 1 a nasl. CSP v spojení s § 206 CSP, pričom
výška primeranej odplaty za vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom je odbornou
otázkou. Keďže žalobca nedisponoval touto odbornou spôsobilosťou, tak nebolo možné z jeho strany
predložiť skutkové tvrdenie ohľadom výšky primeranej odplaty. Žalobca teda s ohľadom na ustanovenie
§ 153 ods. 1 a nasl. CSP v žalobe aspoň uviedol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania vo
vzťahu výške primeranej odplaty za zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Má za to, že

týmto konaním postupoval hospodárne a nevytvoril v spore žiadne prieťahy. Keďže súd vyzval žalobcu
k predloženiu skutkových tvrdení a špecifikovaniu petitu žaloby ohľadom výšky primeranej odplaty, tak
žalobca na svoje náklady zabezpečil vypracovanie Znaleckého posudku č. 06/2024 vypracovaného
znalcom Ing. Jaroslavom Beňadikom zo dňa 23.09.2024 (ďalej aj ako „Znalecký posudok“ v príslušnom
gramatickom tvare). Zo Znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota Pozemku je vo výške

1.204,- eur. Z príslušného LV č. XXXX v kat. území D. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na pozemku o veľkosti 3/4. Z tohto LV č. XXXX v kat. území D. tiež
vyplýva, že žalovaná 1/ ako neznáma vlastníčka v zastúpení zástupcom je výlučnou vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na pozemku, a zároveň že žalovaná 2/ ako neznáma vlastníčka
v zastúpení zástupcom je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12 na pozemku.

S ohľadom na obsah Znaleckého posudku má teda žalobca za to, že primeraná odplata za zrušenie
a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku je nasledovná: V prospech žalovanej 1/
ako nezistenej vlastníčky v zastúpení zástupcom je výška primeranej odplaty 200,66 eur a prospech
žalovanej 2/ ako nezistenej vlastníčky v zastúpení zástupcom je výška primeranej odplaty 100,33
eur. Vo Vyjadrení zástupca ďalej namietal pasívnu vecnú i procesnú legitimáciu žalovaných z toho

dôvodu, že u žalovaných údajne nie je isté, či vôbec existujú. Na podporenie svojej argumentácie
zástupca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 6 Cdo 11/2016. Žalobca vyslovene popiera, že by
u žalovaných, ako neznámych vlastníčok pozemku v zastúpení zástupcom mala absentovať pasívna
vecná a procesná legitimácia, pretože táto ich procesná a pasívna vecná legitimácia je založená na
základe § 13 zákona v spojení s § 50 ods. 6 zákona o lesoch. Tento názor o založenej zákonnej

procesnej legitimácii žalovaných ako nezistených vlastníčok potvrdzuje aj Uznesenie NS SR sp. zn.:
8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019. Zároveň zástupca poukazuje vo vyjadrení na rozhodnutie NS
SR sp. zn.: 6 Cdo 11/2016 účelovo bez celkového kontextu tohto rozhodnutia. V rozhodnutí NS
SR sp. zn.: 6 Cdo 11/2016 sa síce tvrdí, že pokiaľ fyzická osoba neexistuje, tak je tzv. notorietou
že taká osoba nemôže mať procesnú subjektivitu. Zástupca však opomenul uviesť, že NS SR tiež

poskytuje právne riešenie k tomu, ako takýto „problém“ s procesnou subjektivitou vyriešiť. NS SR v
tomto rozhodnutí uviedol nasledovné: „Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové
pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v
takom prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským
pozemkovým fondom.“ Zo žaloby pritom nepochybne vyplýva, že žalobca označil žalované 1/,2/ ako

neznáme vlastníčky tým, že zvýraznil kurzívou, že údaje o dátume narodenia, dátume úmrtia a trvalého
bydliska sú „neznáme“. Zároveň k týmto žalovaným 1/,2/ uviedol žalobca „Žalované v zastúpení LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik“. Z obsahu žaloby a označenia strán sporu je zrejmé, že žalobca
považuje žalované 1/,2/ za neznáme, resp. nezistené, a že sú v tomto konaní zastúpené Zástupcom.
Žalobca teda postupoval v zmysle právneho konštruktu NS SR v rozhodnutí sp. zn.: 6 Cdo 11/2016.

Skutočnosť, že žalovaným 1/,2/ svedčí procesná a pasívna žalobná legitimácia na základe označenia
žalobcu v žalobe potvrdzuje aj aktuálnejšie Uznesenie NS SR sp. zn.: 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019:
„Dovolací súd súčasne dodáva, že hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť
účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým

fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca
pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal
právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je
vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednaťvecne a meritórne rozhodnúť.“ Z Uznesenia NS SR sp. zn.: 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 v bode
č. 56 vyplýva nasledovné: „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v
evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou

tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy
pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt
„neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností

zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam.“ A zároveň: „Pokiaľ súdy nepostupovali vyššie naznačeným spôsobom a žalobu (bez
ďalšieho) zamietli iba z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu, svojimi
rozhodnutiami znemožnili žalobcovi realizovať jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.“ Napokon žalobca poukázal na
Uznesenie NS SR sp. zn.: 7 Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022, bod 19.: „Na základe judikatúry NSSR

sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník„ je právna fikcia osoby,
ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. D. Procesnoprávna subjektivita je priznaná
aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia
logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením
fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri

ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka
umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a
zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje

zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností.“ Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax ohľadom procesnej subjektivity
neznámych, resp. nezistených vlastníkov je nesporné, že námietka zástupcu k nedostatku procesnej
a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/,2/ je práve neudržateľná. Pokiaľ by súd zastavil toto
konanie pre namietaný nedostatok procesnej legitimácie žalovaných 1/,2/, tak by de facto zapríčinil stav

denegatio iustitiae. Týmto by došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. Zástupca ďalej
vo vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal, aké úkony mal vykonať k zisteniu identifikácie sporových
strán. Žalobca vyslovene popiera, že by vôbec nejaké úkony za účelom lepšej identifikácie žalovaných
1/,2/ vykonať mohol. V konaní je podľa názoru žalobcu nesporné, že žalované 1/,2/ sú nezistenými
účastníkmi, pretože na liste vlastníctva absentujú údaje ohľadom dátumu narodenia, úmrtia, či trvalého

bydliska. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca ani nemohol vykonať žiadne úkony smerujúce k zisteniu
prípadných právnych nástupcov žalovaných 1/,2/. Žalobca nedisponuje takým množstvom databáz a
údajov, ako napríklad súd alebo aj zástupca, na základe ktorých by vedel zistiť právnych nástupcov
žalovaných 1/,2/. Zástupca označil žalované 1/,2/ ako neznáme vlastníčky, čo preukázal odkazom na
Zoznam neznámych vlastníkov lesných pozemkov v k.ú. D.. K tomuto argumentu sa zástupca ani

len nevyjadril, a teda ani sám nepoprel, že by žalované 1/,2/ nemal považovať za neznámych, resp.
nezistených vlastníkov. Zástupca ďalej vo vyjadrení namietal, že z dôvodov osobitného zreteľa nie je
možné spravodlivo požadovať, aby bol v prípade úspechu žaloby priznaný žalobcovi nárok na náhradu
trov konania. Tento názor žalobca vyslovene popiera, pretože nie sú v tomto prípade prítomné okolnosti
hodné osobitného zreteľa. Žalobca adresoval zástupcovi návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva pre Lesy SR. K tomuto návrhu sa zástupca žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci mu tento
návrh bol riadne doručený. Aj napriek tomu mal však žalobca záujem o zmierne vyriešenie tejto veci,
keď adresoval zástupcovi tiež žiadosť o vyjadrenie pre Lesy SR k návrhu. Zástupca bol aj voči tejto
žiadosti pasívny, na výzvu nereagoval. Práve pre toto nekonanie zástupcu sa musel žalobca domáhať
ochranyjehosubjektívnychprávnasúde,čímvznikližalobcoviďalšievýdavky.Pretožalobcanerozumie,

aké okolnosti hodné osobitného zreteľa má žalovaný na mysli. Pokiaľ zástupca ďalej poukazuje, že
v sporoch tzv. iudicium duplex nie je možné priznať žiadnej zo strán sporu trovy konania, pretože v
týchto sporoch nie je jednoznačný víťaz, tak tento názor zástupcu je už judikatúrou ÚS SR prekonaný.
Žalobca má za to, že nie je možné ani v prípade sporov iudicium duplex prihliadať na výsledok tohto
sporu, ale aj na to, ako strana sporu takýto úspech v spore dosiahla. Pokiaľ by zástupca na návrh

na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a Žiadosť o vyjadrenie sa k návrhu vôbec
reagoval, tak by mohli žalované 1/,2/ dostať odplatu skôr, bez prieťahov a ďalších finančných výdavkov.
Preto táto argumentácia zástupcu nemôže obstáť. Uvedený právny názor žalobcu potvrdzuje aj Nález
ÚS SR sp. zn.: III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022, bod 16: „I konanie o zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie
zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne

podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o
tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy.“ Bod 17: „Otázkou rozhodovania o
náhrade trov konanie však nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to,
ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Ak by žalovaná reagovala na predsúdne výzvy sťažovateľov,
sťažovatelia by sa k nadobudnutiu obojstranného prospechu z vyporiadania spoluvlastníctva nemuseli

pričiniť nielen tým, že by nezaplatili súdny poplatok 650 eur, ale ani tým, že by museli zaplatiť odmenu
ich advokáta, s ktorým nie raz, ale pre neprítomnosť žalovanej rovno dvakrát museli prísť na súd.
Konanie sťažovateľky tak viedlo k tomu, že náklad obojstranne prospešnej vyporiadavacej transakcie
bol u sťažovateľov nepomerne vyšší ako v prípade žalovanej.“ Zástupca tiež uviedol, že by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, keby súd zaviazal žalovanú 1/,2/ ako nezistených vlastníkov v zastúpení
zástupcom k náhrade trov konania, pretože by táto náhrada trov konania mohla byť vyššia ako reálna

odplata za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku. Nie je zrejmé, čo by na
takejto situácii mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. Bolo by práve v rozpore s dobrými mravmi to,
keď zástupca ignoroval návrhy na mimosúdne riešenie situácie zo strany žalobcu a v dôsledku pasivity
zástupcu došlo k neúmerne zvýšeným výdavkom. Preto vo vzťahu k výsledku sporu by žalobca urobil
omnoho viac, ako zástupca. Zástupca namietal, že v ostatnej časti pozemku (konkrétne v časti zvyšných

36,54% výmery) nie je legitimovaným zástupcom, ale že k tejto časti má byť zástupcom práve Slovenský
pozemkový fond. Žalobca adresoval na SPF návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pre
SPF k Pozemku, avšak SPF práve v Zamietnutí návrhu uviedol, že nevykonáva správu nad pozemkom,
pretože v registri „C“ je táto parcela evidovaná väčšinovou výmerou ako lesný pozemok ako parcela KN-
C parc. č.: 3465/2. SPF tiež uviedol, že žalobca má žiadať vyporiadanie pozemku so správcom LESY

SR, š.p. Vzhľadom na špecifickosť situácie spočívajúcej v nesúlade pozemku v registri „C“ a v registri
„E“, ako aj na to, že v podstate ani orgány verejnej moci nevedia, kto má žalovanú 1/,2/ v tomto konaní
zastupovať, žalobca navrhol v súlade s § 79 CSP aby SPF pristúpilo k tomuto konaniu ako zástupca
žalovanej 1/,2/. Vzhľadom k tomu, že časť pozemku vo výmere 36,54% nepredstavuje lesný pozemok
a s prihliadnutím na námietku Zástupcu o nedostatočnom označení správcu pre nezistených vlastníkov

Pozemku žalovaných 1/,2/, tak je dôvod na aplikáciu § 13 Zákona voči SPF. S poukazom na všetky
vyššieuvedenéskutočnostianavýzvusúduzodňa17.09.2024žalobcanavrhol,abysúdzrušilpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresným
úradom Púchov, katastrálnym odborom pre okres Púchov, obec D., kat. územie D. na LV č. XXXX, a to k
pozemku, parcele registra „E“, parc. č.: 1141, orná pôda o výmere 2179 m2 a aby súd prikázal predmetnú

nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/ primeranú
náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom č.: 06/2024 vypracovaným A. I. D. zo dňa 23.09.2024
vo výške 200,66 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej
2/ primeranú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom č.: 06/2024 vypracovaným A. I. D. zo dňa
23.09.2024 vo výške 100,33 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať

nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%. K vyjadreniu pripojil znalecký posudok
č. 06/2024.

5. Slovenský pozemkový fond ako zástupca neznámych vlastníkov súhlasil so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a žiadal, aby súd prikázal spoluvlastnícke

podiely žalovaných do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Uviedol, že na základe priloženej
identifikácie predmetnej nehnuteľnosti ja zrejmé, že väčšinová časť nehnuteľnosti je lesným
pozemkom. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 prvá veta a druhá veta zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov: „Pozemkový fond spravuje

poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely
spoločnejnehnuteľnostivovlastníctveštátuustanovenéosobitnýmpredpisom.Pozemkovýfondnakladá
s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako
aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.“ Žalobca podaním zo dňa
4.10.2024 navrhol v bode III. pristúpenie SPF v časti predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej ako

trvalý trávny porast, ktorá tvorí 36,54% z predmetnej nehnuteľnosti, t. j. 796 m2. SPF je tak správcom
spoluvlastníckych podielov žalovaných v rozsahu 132, 67 m2 pre žalovanú 1/ a 66,33 m2 pre
žalovanú 2/. Podľa priloženého listu vlastníctva je k podielom žalovaných zapísaná plomba, ktorá
môže mať zásadný vplyv na právne vzťahy, ktorých vyporiadania sa žalobca domáha. Súhlasil sospôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca a to prikázaním podielu
žalovaných do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V tomto prípade vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie je dobré možné vzhľadom na zákonné limity

pre delenie pôdy a požiadavku na budúce účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti. Pri určení výšky
primeranej náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaných považuje za primeranú náhradu
hodnotu v jednotkovej sume 0,50 eur/m2, ktorú považuje za obvyklú cenu pri porovnateľnom umiestnení
pozemku a jeho bonite. Výslednú primeranú náhradu určenú súdom žiada zaslať na účet C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol – 81402024 (s uvedením „ rozsudok “ do poznámky

pre prijímateľa) zvlášť pre každého nezisteného/neznámeho vlastníka. S ohľadom na špecifickosť
postavenia SPF pri zastupovaní nezistených, resp. neznámych vlastníkov, ktoré popísal v úvode,
skutočnosť, že súdne konanie žalovaní nijakým spôsobom nezapríčinili a ustálenú rozhodovaciu prax
všeobecných súdov (napr. uznesenie krajského súdu Prešov 21Co12013 alebo uznesenie krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/186/2014) v obdobných veciach žiadal, aby súd náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal. K vyjadreniu pripojil LV č. XXXX, mapu umiestnenia nehnuteľnosti,

identifikáciu parcely E na C stav.

6. Zástupca žalovaných 1/,2/ - LESY SR na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele, taktiež súhlasí so spôsobom vyporiadania ako aj
s výškou výplaty. Čo sa týka námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných, uvedené ponecháva

na úvahe súdu. Žiadal, aby žalobca vyplatil žalovaným náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/
v zastúpení LESY SR sumu 127,34 eur, pre Slovenský pozemkový fond sumu 73,32 eur a pre žalovanú
2/ v zastúpení LESY SR sumu 63,67 eur a pre Slovenský pozemkový fond sumu 36,66 eur. O trovách
konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

7. Žalobca na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť, a to s poukazom na zásadu, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetná parcela
je podľa zákona 180/1995 Z.z. nedeliteľná. Čo do pasívnej legitimácie poukázal na judikatúru vyšších
súdov, na ktorú odkazoval vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Čo do výšky výplaty súhlasil

s návrhom zástupcu žalovaných 1/,2/ - LESY SR. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, za ktorého sa pojednávania

zúčastnil jeho právny zástupca. Rovnako sa nedostavili žalované 1/,2/, resp. ich zástupca Slovenský
pozemkový fond, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd vykonal pojednávanie bez jeho
prítomnosti. Súd preto v zmysle § 180 CSP konal v ich neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s mapkou ZBGIS, návrhom adresovaný Slovenskému

pozemkovému fondu zo dňa 20.05.2022, návrhom adresovaným LESOM SR zo dňa 01.06.2023,
zamietnutím návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou zo dňa
14.03.2023, žiadosťou o vyjadrenie zo dňa 04.10.2023, zoznamom neznámych vlastníkov lesných
pozemkov v KÚ Beluša, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Všeobecným záväzným nariadením obce
Beluša č. 7/2023, mapou z aplikácie WebGIS, mapou umiestnenia nehnuteľnosti, identifikáciou parcely

E na C stav, znaleckým posudkom č. 06/2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca a žalované 1/,2/ sú zapísané na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec Beluša, okres Púchov, a to parcely reg. „E“
č. 1141 o výmere 2179 m2, druh pozemku – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX. Žalobca

a žalované 1/,2/ sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckych podielov: žalobca o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/4, žalovaná 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 a žalovaná 2/
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12.

11.Listomzodňa20.05.2022žalobcapožiadalSlovenskýpozemkovýfondopodanienávrhunaOkresný

úrad Púchov, katastrálny odbor, na vykonanie zápisu Slovenského pozemkového fondu ako správcu vo
vzťahu k spoluvlastníckym podielom žalovaných. Zároveň navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tým, spôsobom, že žalobca by nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva,pričom by poskytol Slovenskému pozemkovému fondu primeranú náhradu za podiely podielových
spoluvlastníkov, a to 0,30 eur/m2, t.j. spolu 163,43 eur.

12. Listom zo dňa 14.03.2023 Slovenský pozemkový fond žalobcovi oznámil, že na pozemku EKN č.
1141 ide o nesúlad druhu pozemku na skutočný stav, nakoľko v identifikácii na stav registra „C“ je
predmetná parcela väčšinovou výmerou lesný pozemok (p. CKN č. 3465/2). Z uvedeného dôvodu SPF
nemôže žiadať o zápis správy na podiely nezistených spoluvlastníkov do katastra nehnuteľností.

13. Listom zo dňa 01.06.2023 žalobca požiadal LESY SR o podanie návrhu na Okresný úrad Púchov,
katastrálny odbor, na vykonanie zápisu LESOV SR ako správcu vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom
žalovaných. Zároveň navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tým, spôsobom, že
žalobca by nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva, pričom by poskytol LESOM SR primeranú
náhradu za podiely podielových spoluvlastníkov, a to 0,30 eur/m2, t.j. spolu 163,43 eur.

14. Listom zo dňa 04.10.2023 žalobca požiadal LESY SR o vyjadrenie k jeho návrhu zo dňa 07.07.2023.

15. Žalovaná 1/ E. F. G. D. a žalovaná 2/ E. D. sú evidované v zozname neznámych vlastníkov lesných
pozemkov v KÚ Beluša, ktorí sú evidovaní na LV v roku 2020.

16. Zo záverov znaleckého posudku č. 06/2024 vypracovaného Ing. Jaroslavom Beňadikom, znalcom
z odboru lesníctvom, odhad hodnoty lesov vyplýva všeobecná hodnota lesného pozemku parcely KN-
E č. 1141 – orná pôda o výmere 2179 m2 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. D., ktorej časť o výmere 1382
m2 je v registri „C“ lesným pozemkom je 1.204,- eur.

17. Z výpisu katastra nehnuteľností (okres Púchov, obec D., k.ú. D.)– identifikácia parciel E/C vyplýva,
že parcela registra „E“ č. 1141 zapísaná na LV č. XXXX, druh pôdy: orná pôda o výmere 2179 m2 je
zároveň evidovaná ako parcela registra „C“ č. 3465/2 ako druh pôdy: lesný pozemok o výmere 1383
m2, resp. č. XXXX ako druh pôdy trvalý trávny porast o výmere 796 m2.

18. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v
záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

21. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

22. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak
a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho
bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,
b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,

c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k
susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na
záhradkárske a rekreačné účely.23. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva
vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka

v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo
sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených
vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalované 1/,2/ sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podieloch tak, ako je uvedené v odseku
10 tohto rozsudku. Zápis v katastri nehnuteľností ohľadom predmetnej parcely, ku ktorej žalobca
žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo však nekorešponduje s reálnym stavom, nakoľko
z výpisu katastra nehnuteľností (okres H., obec D., k.ú. D.)– identifikácia parciel E/C vyplýva, že
parcela registra „E“ č. 1141 zapísaná na LV č. XXXX, druh pôdy: orná pôda o výmere 2179 m2 je

zároveň evidovaná ako parcela registra „C“ č. 3465/2 ako druh pôdy: lesný pozemok o výmere 1383
m2, resp. č. XXXX ako druh pôdy: trvalý trávny porast o výmere 796 m2. Žalované 1/,2/, ktoré sú
neznáme vlastníčky tak zastupujú jednak LESY SR a zároveň aj Slovenský pozemkový fond. Žalobca
ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností žiadal podielové spoluvlastníctvo so žalovaným
zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo.

25. Je nepochybné, že žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom zväzku
proti jeho vôli a každý zo spoluvlastníkov môže súd žiadať o jeho zrušenie a vyporiadanie (B 5/1986).
Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo

strán sporu zrušil.

26. Ustanovenie § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenie
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité
tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z
technického, ale aj z funkčného a účelného hľadiska, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich
vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Z podstaty veci
vyplýva, že reálne deliteľné sú najmä pozemky. Pozemky sú zásadne deliteľné kedykoľvek, najmä
pokiaľ ide o vytvorenie meračských predpokladov pre vytýčenie nespochybniteľného priebehu novej

vlastníckej hranice. V zmysle ustálenej judikatúry, za prípady, keď reálne rozdelenie nie je dobre možné
je treba považovať aj prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom
zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie tak od ich
polohy, celkovej plochy ako aj ich tvaru (R 54/1973). Nehnuteľnosť, t.j. parcela registra „E“ č. 1141 resp.
parcely regisra „C“ č. 3465/2 a 3503 sú v časti 1383 m2 lesným pozemkom a v časti 796 m2 trvalým

trávnym porastom. Aj z uvedeného dôvodu vzhľadom na spoluvlastnícke podiely strán sporu nie je
možné vykonať reálnu deľbu tejto parcely s poukazom na ich drobenie (nie je možné vyčleniť menšiu
parcelu než 5000 m2 ak ide o poľnohospodársky pozemok resp. 3000 m2 ak ide o lesný pozemok),
inak by to odporovalo zákonu č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. Preto prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí

za primeranú náhradu. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu.

27. Súd považoval za adekvátnu a primeranú náhradu sumu 0,55 eur/m2 vychádzajúc zo znaleckého

posudku č. 06/2024 vypracovaného znalcom Ing. Jaroslavom Beňadikom, t.j v zmysle návrhu žalobcu,
s ktorou výškou náhrady súhlasili aj zástupcovia nezistených vlastníkov - Slovenský pozemkový fond
a LESY SR. Preto súd uložil žalobcovi vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely v prospech
žalovaných zohľadňujúc výmeru pozemku v spojení s veľkosťou spoluvlastníckych podielov žalovaných
nasledovne: žalovanej 1/ k parcele uvedenej vo výroku I/ tohto rozsudku vo výške 127,34 eur na

účet Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a vo výške 73,32 eur na účet Slovenského pozemkového
fondu Bratislava, v prospech žalovanej 2/ k parcele uvedenej vo výroku I/ tohto rozsudku vo výške
63,67 eur na účet Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a vo výške 36,66 eur na účet Slovenského
pozemkového fondu Bratislava.28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 257 CSP, v zmysle
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach prejednávaného prípadu alebo v
dôvodoch týkajúcich sa strany sporu. V danom prípade súd zohľadnil predmet sporu, ktorým je
vyriešenie majetkových záležitostí oboch strán sporu s poukazom na špecifické postavenie Slovenského
pozemkového fondu a LESOV SR v konaní ako zástupcov neznámych vlastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).