Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122210831
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122210831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: A. A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom v C. D. E. XXX proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná F. G. H., H. H. I. J., K.
X, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 24.10.2023 č.k. 17C/19/2022-138 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhalvočižalovanejzaplatenia20.000eurtitulomnemajetkovejujmy.Žiadnejzostránsporunáhradu
trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 18.6.2019 bolo uznesením L. G. I. M.
v konaní označenom pod E.: L./H. začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi pre dôvodné
podozrenie, že svojim konaním dňa 17.4.2019 a následne dňa 15.5.2019 v priebehu civilného súdneho
pojednávaniavovecivedenejpredOkresnýmsúdomKošice–okoliesp.zn.15C/72/2018predsudkyňou

OS Košice-okolie JUDr. Ľubicou Adamčíkovou naplnil všetky znaky trestného činu pohŕdania súdom
v zmysle § 343 písm. b/ Tr. zákona. Po podaním obžaloby dňa 25.11.2019 úradom L. M. D. bolo
konanie v predmetnej trestnej veci postúpené Krajským súdom v Košiciach na konanie a rozhodnutie
pred Okresným súdom v Rožňave, ktorý vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal žalobcu vinným zo
spáchaniu prečinu pohŕdania súdom a uložil mu peňažný trest vo výške 400 eur. O podanom odpore voči
tomuto trestnému rozkazu rozhodol Okresný súd v Rožňave v konaní vedenom pod sp. zn. 1ST/9/2020
tak, že dňa 2.6.2020 toto ukončil uznesením, v ktorom konštatoval, že v prejednávanej trestnej veci

nešlo o trestný čin ani o prečin, ale iba o disciplinárne previnenie, na riešenie ktorého bola príslušná
DK SAK. Po napadnutí tohto uznesenia prokurátorom, o sťažnosti rozhodol Krajský súd v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 6To/64/2020 tak, že ju zamietol. Rozhodnutím predsedníctva SAK ku
dňu 20.2.2020 bol pozastavený žalobcovi výkon advokácie. Disciplinárne konanie bolo voči žalobcovi
prerušené podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zák. č. 586/2003 Z.z. z dôvodu nezaplatenia príspevku na činnosť
komory.

3. Z uznesenia Okresného súdu v Rožňave č.k. 15T/9/2020-155 zo dňa 2.6.2020 ako aj z obsahu
spisu Okresného súdu Košice-okolie vedeného pod sp. zn. 15C/72/2018 súd prvej inštancie zistil, že
žalobca na pojednávaní Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/72/2018
dňa 17.4.2019 predniesol k osobe sudkyne: „namietam vašu zaujatosť voči postupu súdu, vašunepripravenosť, vašu vulgaritu“ a následne na otázku sudkyne týkajúcu sa špecifikácie jej vulgarity
uviedol: „to mi chcete prikazovať? zobuďte sa pani predsedníčka, ja nie som malý chlapec, nebudete
mi prikazovať“. Na ďalšom pojednávaní dňa 15.5.2019 po vyhlásení rozsudku bol obžalovaný ako

strana konania vyzvaný, aby svojím podpisom potvrdil jeho prevzatie, pričom sa podpísal štyrmi
krížikmi. Po otázke sudkyne, či je toto podpis reagoval, „nepáči sa vám?“, následne bol sudkyňou
upozornený na dodržiavanie slušného správania, na čo reagoval otázkou: „ lebo čo mi spravíte zle?“,
na uvedené sudkyňa reagovala upozornením, že toto jeho konanie môže považovať za pohŕdanie
súdom, obžalovaný na to povedal, „nie súdom pohŕdam, ale vami pohŕdam, ja si vyberám osoby,

ktorými pohŕdam“. K ďalšiemu upozorneniu sudkyne, že v tomto konaní zastupuje súd, obžalovaný
uviedol „vy môžete tak zastupovať nejaké stádo na lúke a nie súd.“ V odôvodnení uznesenia v trestnej
veci súd konštatoval, že k výrokom zo 17.4.2019 došlo po obojstranne vyhrotenej forme komunikácie,
keďže pojednávanie sa uskutočnilo od 13:00 hod do 14:30 hod, to je 90 minút a kritický moment
prebehol, keď podľa nahrávky od 14 minúty a trval asi dve minúty s tým, že ďalej sa pokračovalo
bez komplikácii. K upozorneniu zo strany sudkyne došlo len formou, aby sa žalobca vyjadroval slušne

(nebolo kvalifikované), po tom, ako sa obžalovaný vyjadril, že prečo sa tuto 15 rokov týmto zaoberáme,
keď nejaký blázon na krajskom súde sa týmto tu zaoberá. Išlo o nespokojnú reakciu obžalovaného s
konečným rozhodnutím súdu v danom prípade v pozícii žalobcu. takéto prednesy advokáta nepatria do
pojednávacej miestnosti a nemali by byť ani súčasťou jeho bežného života. Sú neslušné, neprípustné
a mali by absentovať v aparáte advokáta i vo výbave každého človeka, avšak neohrozujú objekt, ktorý

trestný zákon chráni, a to autoritu, vážnosť a rešpekt súdu a záujem na dôstojnom prejednaní veci bez
zbytočných prieťahov. Obžalovaný ako advokát mal postupovať v zmysle statusových predpisov, ktoré
mu ukladajú povinnosť vystupovať voči súdom tak, aby nenarušili svoju nezávislosť, slušne a korektne,
aby zachovával vážnosť advokátskeho stavu aj vtedy, keď priamo nevykonáva advokáciu. V odôvodnení
uzneseniavtrestnejvecisúdtiežkonštatoval,žepohlavnompojednávanínebolipochybnostiospáchaní

skutku, keď sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal.

4. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporným, že žalobca podal na F. G. H. návrh na
prerokovanie nároku na náhradu škody – uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur spôsobenej
mu následkom začatia a vedenia nezákonného trestného stíhania voči nemu, ktorý nárok žalovaná

neuznala.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle článku 46 ods.
3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, ods. 6 písm. a/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1
a 4, § 17 ods. 2, 3, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, ktorý
predpoklad je v danom prípade naplnený, keďže uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia zo dňa 18.6.2019 síce v danom prípade nebolo zrušené, avšak došlo k zastaveniu trestného

stíhania a konštatovanie súdu, že v prejednávanej veci nešlo o trestný čin, ale len o disciplinárne
previnenie má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť, čím je naplnená základná podmienka pre uplatnenie práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak, ako vyplýva z § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

7. Ďalším predpokladom naplnenia zodpovednosti žalovanej za vznik škody je existencia nemajetkovej
ujmy, ktorú v danom prípade žalobca v konaní uplatnil vo výške 20.000 eur.

8. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že niet pochýb o tom, že trestné stíhanie fyzickej
osoby predstavuje zásah do jej osobnostných práv a negatívne ovplyvňuje jej spoločenský, pracovný

a osobný život bez ohľadu na jeho výsledok. Avšak len závažná ujma odôvodňuje priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda taká ujma, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu
závažnú. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, nie subjektívne pocity, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

9. V danom prípade bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané len to, že k
zásahu do osobnostných práv žalobcu objektívne muselo dôjsť, nakoľko trestné stíhanie by negatívne
pociťovala každá osoba. Žiadnym spôsobom však v konaní neboli preukázané konkrétne závažnédôsledky trestného stíhania v živote žalobcu, ktoré by odôvodňovali priznanie uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy.

10. V konaní bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné, že konanie obžalovaného (žalobcu)
voči sudkyni (A. N. O.) síce podľa rozhodnutia súdu v trestnej veci nenaplnilo žiadnu zo skutkových
podstát uvedených v osobitnej časti trestného zákona, ale takéto konanie mohlo naplniť pojmové znaky
disciplinárnehoprevineniavzmysle§18ods.3zák.č.586/2003Z.z.Urážlivý,pohŕdavýskutok,prektorý
bol žalobca trestne stíhaný a ktorý možno považovať za protiprávne konanie sa stal (čo ani žalobca nikdy

nerozporoval), ale nemal takú mieru nebezpečnosti pre spoločnosť, že by bol posúdený ako trestný čin.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že bolo by nemorálne, aby za konanie, ktoré je možné posúdiť ako
konanie, ktoré je v rozpore s profesijnou etikou advokáta, bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma.

11.Navyšepodľanázorusúduvýsledkydokazovanianenasvedčujúzáveru,žetrestnéstíhaniepoznačilo
žalobcu natrvalo a zásadne, ako aj jeho spoločenskú reputáciu. Nebolo totiž preukázané, či skutočne
a do akej miery došlo k zníženiu občianskej cti a dôstojnosti žalobcu na verejnosti, ako konkrétne a kým
sa tak malo stať. Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy skutkovo nevymedzil a neodôvodnil,
akým spôsobom mala byť narušená jeho povesť, vážnosť a dôstojnosť, ako dospel k výške nemajetkovej

ujmy, ktorú uplatňuje a z čoho nemajetková ujma vlastne pozostáva. Neozrejmil opodstatnenosť,
výšku požadovanej nemajetkovej ujmy, svoje tvrdenia o narušení profesijnej povesti, dobrého mena
v spoločnosti, v kruhu spolupracovníkov, kolegov, priateľov a ďalších osôb a o tom, že bol spoločensky
pomerne verejne známou osobou ako aj o pomerne širokej medializácii v súvislosti s daným trestným
stíhaním.Pretotietotvrdeniazostalilenvovšeobecnejrovinenapriektomu,žetietoskutočnostižalovaná

v konaní žalobcovi vytkla. Pokiaľ bol žalobca vyzvaný na označenie dôkazov k uvedeným skutočnostiam
uviedol, že nemajetková ujma sa nedokazuje a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11Co/186/2018.

12. Pokiaľ žalobca v tej súvislosti poukazoval na medializované rozhodnutia súdov SR a priznávanie

vysokých náhrad za nemajetkovú ujmu, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že automatické priznávanie
rovnakých súm za nezákonne vedené trestné stíhanie pre všetky prípady, bez poznania konkrétnych
detailov nemôže obstáť. Nakoľko súd nemal vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa konkrétnej veci
v takom rozsahu, aby mohol porovnať prípady uvedené žalobcom, argumentáciu žalobcu v tomto smere
považoval za nedôvodnú.

13. Trestné stíhanie žalobcu trvalo celkovo 16 mesiacov, kedy bol stíhaný za skutok (za opakované
rušenie pojednávania súdu závažným spôsobom – správanie sa k súdu urážlivo alebo znevažovanie
súdu napriek predchádzajúcemu upozorneniu), za ktorý mu hrozilo odsúdenie za trestný čin pohŕdania
súdom a za ktorý mu bol uložený formou neprávoplatného trestného rozkazu peňažný trest vo výške

400 eur.

14. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú mu ujmu nezákonným rozhodnutím.

15. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
v jeho prípade vedenie trestného stíhania malo až také negatívne dôsledky v osobnom, pracovnom
a spoločenskom živote, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Označenie rozhodnutí v iných súdnych sporoch nie je o tom dôkazom a svedčí skôr v jeho neprospech,
nakoľko v ním uvedených prípadoch išlo o nezákonné trestné stíhania, ktoré ovplyvnili osobný, pracovný

a spoločenský život poškodenej osoby. Skutok, za ktorý bol žalobca trestne stíhaný síce nebol trestným
činom, išlo však o konanie nemorálne, v rozpore s profesijnou etikou advokáta. V takom prípade
priznanie čo i len časti uplatneného nároku žalobcovi by bolo v rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania a so všeobecne zdieľanou predstavou spravodlivosti. Na základe týchto úvah žalobu
zamietol.

16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal. Žalobca bol neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatrí a úspešnej
žalovanej trovy konania nevznikli.17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo

zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že
predmetné konanie súvisí s konaniami vedenými na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40C/226/2012
a sp. zn. 15C/72/2018. Spomínané konania prebiehali na súde dlhé roky, a to nielen z dôvodu
nepochopenia predmetu konania konajúcimi sudkyňami, ale aj z dôvodu nutnosti nekonečne opakovať
podávanie opravných prostriedkov. Predmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/72/2018 bol

plne opodstatnený a zákonný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej orgánom štátu v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z. Jedinou skutočnosťou, o ktorú opreli konajúce súdy záver o zamietnutí žaloby
bolo, že údajne si žalobca trestné stíhanie a nepriaznivé následky spôsobil sám. Je otázne ako si mohol
žalobca, obžalovaný zo závažnej trestnej činnosti násilného charakteru sám privodiť následky trestného
konania, keď bol spod žaloby oslobodený. Na dokreslenie situácie ku konaniu vedeného sudkyňou A.
O. uviedol, že táto vytýčila pojednávania na dni 17.4.2019 a 15.5.2019, pričom obe pojednávania mali

škandalózny priebeh, zapríčinený najmä nezákonným konaním vo veci nezorientovanej sudkyne. Len
na dokreslenie situácie uviedol, že zákonná sudkyňa začala konanie spôsobom s akým sa dovtedy
nestretol tak, že okamžite po formálnom otvorení pojednávania vo veci predvolala k nevysvetliteľnému
výsluchu svedka z právoplatne uzatvorenej trestnej veci vedenej proti osobe žalobcu ešte v rokoch
2002/24, pričom konania sa v pojednávacej miestnosti súdu zúčastnilo asi 5 až 6 plne ozbrojených

príslušníkov z poriadkovej polície. Takýto postup súdu bol pre žalobcu ako účastníka konania absolútne
neprijateľný, preto sa v rámci svojich čiastkových prednesov pokúšal zvrátiť nezákonný postup súdu vo
veci aj tým, že upozorňoval konajúcu sudkyňu na jej nezákonný postup v konaní, pričom sa aj iným
spôsobom, najmä slovne opakoval a vyjadroval svoju nespokojnosť, pričom všetky tieto pokusy zostali
zo strany sudkyne odmietnuté. V tom čase bol už osobou znalou práva, keďže výkonom advokácie

sa živil už viac ako 25 rokov. S poukazom na § 181 a nasl. C.s.p. poukázal na zásadu podopretú aj
opakovanými a v priebehu konania špecifikovanými rozhodnutiami Ústavného súdu, podľa ktorej civilný
súd rozhodujúci vo veci náhrady škody nie je oprávnený žiadnym spôsobom preskúmavať právoplatné
rozhodnutie trestného súdu v súvisiacej trestnej veci. Poukázal na pocitovo vyhrotenú situáciu, v ktorej
sa ocitol, keď bol orgánom štátu súdený niekoľko rokov a nakoniec právoplatne oslobodený. V rokoch

2002 až 2004 bol žalobca opakovane orgánmi štátu obvinený zo spáchania vymyslených trestných činov
(útok na verejného činiteľa, vydieranie, marenie spravodlivosti), pričom vo všetkých týchto prípadoch
bol oslobodený. Do dnešného dňa nedostal žiadne odškodnenie. Jedine bol úspešný v konaní vedenom
pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 34C/119/2012 v roku 2021. Po citácii rozsudku Okresného
súdu Košice I sp. zn. 40C/226/2014 nakoniec v konaní bolo rozhodnuté tak, že jeho žaloba bola

zamietnutá. Pre lepšie porozumenie opisu mentálneho stavu a výbavy vec konajúcej sudkyne (P. O.)
uviedol podľa jeho názoru podstatnú skutočnosť, keď konajúca sudkyňa odmietla námietku žalobcu na
existenciu a význam § 135 O.s.p. pre priebeh konania z dôvodu, že predmetný právny predpis už nie je
časťou právneho poriadku a to za situácie, kedy v zmysle prejavu žalobcu uplatnil zásadu podľa § 193
C.s.p. (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.4.2019). Pokiaľ súd v rozsudku uviedol, že žalobca

nepreukázal uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, uviedol, že „keďže už dávno akýsi múdry človek
práva povedal, či napísal, že akékoľvek trestné stíhanie a naviac v prípade, ak ide o nezákonné trestné
stíhanie ako také, prináša postihnutému rôzne formy a podoby ujmy a to či už priamo finančnej ujmy
alebo ujmy morálnej, je vždy takúto ujmu v prípade potreby treba možné uplatniť ako nárok na náhradu
škody aj v nemajetkovej forme, ktorú je možné rozhodnutím súdu zameniť do akejsi majetkovej podoby

a keďže pojmu „majetková náhrada“ najlepšie zodpovedá práve forma finančnej náhrady je zrejmé, že
i slovenský zákonodarca predpokladal a i pokladá za úmernú k náhrade škody aj akési jej finančné
vyjadrenie, či zadosťučinenie, výšku ktorého zadosťučinenia však prenechal zákonodarca pri všetkej
svojej múdrosti výlučne na rozhodnutie súdu“. Uviedol, že ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy bola
výsledkom akéhosi doslova „buchnutia sa po bruchu“ a preto výšku náhrady škody ponecháva výlučne

na posúdenie a rozhodnutí súdu.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila
sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Uviedla, že
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu

rozhodnutia. Poukázala na to, že žalobca si trestné stíhanie privodil vedome sám. Správal sa na
pojednávaní pohŕdavo, urážlivo sa vyjadril k osobe sudkyne. Navyše na pojednávaní dňa 24.10.2023
sám žalobca uviedol, že „áno mal som veľký záujem ju doslova uraziť, doslova vyzvať, aby na mňa
podala trestné oznámenie“. Preto je potrebné považovať za nemorálne priznať žalobcovi náhradunemajetkovej ujmy. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 548/2012, z ktorého vyplýva, že
postúpenie veci na prejednanie priestupku samo o sebe nevyvoláva nezákonnosť uznesenia o vznesení
obvinenia.

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danomust.§379a380C.s.p.zhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodovadospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2024 o 9,40 hod.
v pojednávacej miestnosti 210/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 5.12.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

22. Žalobca podľa obsahu v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

24. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje

(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

25. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že výsledky dokazovania vykonané
pred súdom svedčia o závere, že žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie základných
predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči štátu, ktorá mala byť

spôsobená nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

26. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k dôvodom uvedeným žalobcom
v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné:

27. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní spôsobu a rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzalzust.§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.,podľaktoréhovprípade,akibasamotnékonštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Zo spomínaného ust. vyplýva, že zadosťučinenie v peňažnej forme je v zákone upravené ako spôsob
subsidiárny, nastupujúci vtedy, ak dostačujúcim prostriedkom nápravy sa nejaví samotné konštatovanie
porušenia práva, resp. ak nie je možné nemajetkovú ujmu uspokojiť inak. To znamená, že aj v prípade,
ak je žalobou uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, povinnosťou súdu je skúmať, či nie je

postačujúce poskytnutie zadosťučinenia vo forme konštatovania porušenia práva.

29. Pri úvahe o forme zadosťučinenia je potrebné vychádzať z kritérií uvedených v § 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z. Posúdenie okolností, za ktorých k ujme došlo, zahrňuje aj správanie sa samotného
poškodeného. Pri úvahe o forme zadosťučinenia treba preto zohľadniť aj konanie poškodeného, ktorým

k vzniku nemajetkovej ujmy prispel. Za okolnosť dôležitú pri stanovení formy zadosťučinenia (výšky
nemajetkovej ujmy) treba považovať aj zistenie, či sa poškodený dopustil skutku, za ktorý bol následne
trestnestíhaný.Správnepretosúdprvejinštanciezohľadnil,žeajkeďkonaniežalobcunebolohodnotené
ako trestný čin, treba ho považovať za spoločenský nežiaduce správanie, najmä za situácie, ak sa
takéhoto konania dopustil žalobca pri výkone advokácie a toto konanie by mohlo byť disciplinárnym

previnením. Nemožno preto prehliadnuť, že samotné konanie žalobcu, ktorým k vzniku nemajetkovej
ujmy prispel, vykazuje vzhľadom na svoju intenzitu znaky nemorálneho a nežiaduceho konania a to aj
vzhľadom na nevhodné výrazy, aké boli žalobcom pri pojednávaní použité.30. Pri posúdení spôsobu a rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v súlade s § 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z. nemožno prehliadnuť, že žalobca má v zmysle § 127 a § 132 C.s.p. povinnosť okrem
inéhopravdivoopísaťrozhodujúceskutočnostiaoznačiťdôkazynaichpreukázanie,oktoréopieranárok

na priznanie nemajetkovej ujmy. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že na preukázanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch stačí, ak je z jeho strany preukázané naplnenie predpokladov
pre priznanie takejto náhrady. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
v žalobe, ale ani v priebehu konania neuviedol žiadne také skutočnosti a nepredložil ani také dôkazy,
okrem rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a v iných civilných konaniach, ktoré by boli spôsobilé

preukázať vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, ktorú uplatnil vo výške 20.000 eur. Dôkazná
povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy pritom
zaťažuje žalobcu. Samotná existencia nezákonného trestného stíhania nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať v prípade uplatňovania peňažnej náhrady výšku nemajetkovej ujmy vzniknutú v jednotlivých
oblastiach jeho života, ako aj intenzitu zásahu, a teda, že samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkami na vyváženie vzniknutej ujmy.

31. Niet pochýb o tom, že žalobca v žalobe uviedol len všeobecné tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy
v jeho osobnom, pracovnom a profesionálnom živote, avšak v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie. Ani po vypočutí žalobcu súdom neboli zistené žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by
svedčili o preukázaní nároku uplatneného žalobou. Vychádzajúc zo znenia ust. § 17 zák. č. 514/2003

Z.z. aj podľa názoru odvolacieho súdu je konštatovanie porušenia práva nezákonným rozhodnutím
v danom prípade ako základná forma zadosťučinenia primeraná vzhľadom k utrpenej nemajetkovej ujme
žalobcu, ktorá je aj účinnou nápravou. Z prednesu žalobcu, z jeho výpovede a ani z iných listinných
dôkazov, ktoré sú obsahom spisu nemožno vyvodiť, že by subjektívne pociťované následky u žalobcu
pretrvávali dlhodobo a že by mali za následok vznik závažnej ujmy v osobnej, spoločenskej, či profesijnej

oblasti. Žalobca v tomto smere súdu neposkytol dostatok skutkových tvrdení, ktoré by boli potvrdené
vykonaným dokazovaním. V danom prípade za významnú je potrebné považovať aj skutočnosť, ktorú
správne zohľadnil aj súd prvej inštancie, že morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia
práva je v danom prípade dostatočné aj z toho dôvodu, že v danom prípade nebolo pochýb o tom,
že žalobca sa skutku, popísaného v uznesení o vznesení obvinenia dopustil, aj keď tento nemožno

považovať za trestný čin, pričom tak učinil ako advokát pri výkone svojej činnosti, ktorý skutok by
mohol byť disciplinárnym previnením, ako konštatoval súd v uznesení, ktorým bola vec postúpená na
prejednanie disciplinárneho previnenia Slovenskej advokátskej komore.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie vrátane o výroku o trovách konania ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol
vodvolacomkonaníneúspešný,pretomunepatrínároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaaúspešnej

žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).