Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010517
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124010517.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.09.2024 sp. zn. 37T/27/2024, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa
poškodené spoločnosti:
- C. D. E., F. XX. G. X G. XX, XXX XX E., IČO: XXXXXXXX,
- H. I. D., G.. E., D. J. X, IČO: XXXXXXXX,
- K. I. D., G., L. XX, XXX XX E., M.: XXXXXXXX a
- poškodená D. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX A.,
o d k a z u j ú s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej

len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodine v skladovej hale s označením „P.“ nachádzajúcej sa v
areáli spoločnosti Q. P. R. C. C. H. K. S. H. O. porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmena a) zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
tým spôsobom, že pri vedení jazdnej súpravy pozostávajúcej z elektrického vysokozdvižného vozíka
nezistenej značky a typu, za ktorým mal zapojené dva prívesné vozíky nedodržal ustanovenie článku

14.2.1. STN ISO 3691 + Amd1, kedy po prechode zákrutou pri zónach Low Runner a High Runner 1
narazil zadným prívesným vozíkom do odparkovaného vlečného vozíka skitovacím vozíkom, následkom
čoho sa tento prívesný vozík odrazil do druhej strany, kde narazil do nôh tam stojacej poškodenej D.
N., čím jej spôsobil ťažké pomliaždenie ľavého predkolenia, tržnú ranu v strednej a dolnej časti ľavého
predkolenia s odumretím kože a podkožia, pomliaždenie pravého predkolenia, poranenie
vnútorného bočného väzu pravého kolena a odlomenie z hlavičky ihlice vpravo s dobou liečenia a PN
od XX.XX.XXXX najmenej do dňa XX.XX.XXXX.

Za to mu bol podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a §
37 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným:

- C. D. E., F. XX. G. X G. XX, XXX XX E., M.: XXXXXXXX, vo výške 6 975,90 eur,
- H. I. D., a. s. E., D. J. X, IČO: XXXXXXXX, vo výške 2 212,56 eur,
- K. I. D., G., L. XX, XXX XX E., M.: XXXXXXXX, vo výške 5 090,60 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená D. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX A., odkázaná
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená spoločnosť K. I. D., G., L. XX, XXX XX E., M.: XXXXXXXX
odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste ako
aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.
V písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že neporušil žiadne ustanovenie

ohľadne bezpečnosti a zdravia pri práci, preto nemohol naplniť skutkovú podstatu žalovaného trestného
činu. Poukázal na to, že zákon vyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu
nedbanlivostné zavinenie, avšak on nemohol vedieť, že môže niekomu ublížiť. Poukázal na výpoveď
svedka E., z ktorej vyplynulo, že podobné príhody sa stávali. Zdôraznil § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona
o bezpečnosti a ochrane zdravie pri práci a konštatoval, že nie je naplnená subjektívna stránka trestného

činu, poukazujúc aj na závery znaleckého posudku, keď znalec neposkytol odpoveď na všetky otázky,
preto nemôže byť zodpovedný za zranenia iba on. Má za to, že k stretu s poškodenou došlo v dôsledku
nešťastnej udalosti, pri ktorej zohralo úlohu viacero faktorov, ako nepozornosť poškodenej a absencia
bezpečnostných prvkov na prípojných vozíkoch. Okrem toho pri riadení vozíka bolo jeho povinnosťou
pozerať sa dopredu a poškodená v dôsledku svojej nepozornosti vstúpila do jeho jazdnej dráhy, preto

nemohol kolízii zabrániť. Zdôraznil zásadu „in dubio pro reo“ a skutočnosť, že v konaní bolo porušených
viacero zásad trestného konania, vrátane zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností
a zásady práva na spravodlivý proces.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a v spojení s § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaní obžalovaného sa vykonalo v jeho neprítomnosti

rešpektujúc ustanovenie § 293 ods. 5 Tr. por.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že zotrváva na písomne
podanom odvolaní a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju tento v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok Okresného
súdu Nitra sp. zn. 37T/27/2024 zo dňa 25.09.2024 považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho
výrokoch. Súd I. stupňa sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými na
rozhodnutie, dôkazy vykonal zákonným spôsobom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
k správnym právnym záverom o vine a nepochybil ani pri ukladaní trestu. Ohľadne odvolacích námietok

obžalovaného mala za to, že tieto nemožno považovať za dôvodné, keďže vykonaným dokazovaním,
najmä znaleckým posudkom, bolo preukázané, že nehodový dej nebol spôsobený zavinením iných
osôb, a to ani poškodenej, ako sa bránil obžalovaný v odvolaní, naopak podľa záverov znaleckého
dokazovania nehodový dej zavinil práve obžalovaný, preto považovala námietky obžalovaného ako
právne irelevantné. Pokiaľ ide o námietky spočívajúce v nedostatočnom zistení skutkového stavu,

tieto považovala rovnako za nedôvodné, keďže boli vykonané všetky dôkazy, ktoré môžu prispieť
k objasneniu veci a zo všetkých vyplýva záver o vine obžalovaného. Navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.

stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,takistopoukázalnato,ktoréskutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako
sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania
v otázke viny, ako i pri ustálení právnej kvalifikácie.

Obžalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku zdôrazňujúc svoju nevinu, nenaplnenie
subjektívnej stránky trestného činu, nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie práva na
spravodlivý proces.

Odvolací súd sa napriek námietkam obžalovaného stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina

obžalovaného bola nepochybne preukázaná vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďou samotného
obžalovaného, ktorý nepoprel, že sa v čase spáchania skutku nachádzal na inkriminovanom mieste,
že riadil elektrický vysokozdvižný vozík, za ktorým mal zapojené dva prívesné vozíky a že prechádzal
pravotočivou zákrutou, počas ktorej mu druhá fréma vybočila z jazdnej dráhy smerom doľava, narazila
zadnou časťou do tam stojaceho vozíka mimo dráhy a odrazila sa do pravej strany, kde stála poškodená,

ktorú videl, ako stojí mimo dráhy za čiarou cca 50 cm. Vo svojej výpovedi však namietol, že zadná
časť vozíka mala chybu, že mal aj predtým problém s kolieskami, ktoré nekopírovali dráhu predných
koliesok. Poukázal tiež na to, že počas doby ako tam pracoval, došlo k viacerým incidentom s frémami.
Obžalovaný je usvedčovaný tiež výpoveďou poškodenej D. N., ktorá uviedla, že stála na svojom stojisku,
asi pol metra od cesty a že obžalovaný prechádzal pravotočivou zákrutou a ťahal na vozíku dve ťažné

frémy a keď vystupovala z vozíka, bola dostatočne ďaleko od vozíka obžalovaného a následne pocítila
náraz. Videla pritom, že zadná fréma sa vychýlila mimo cestu, pričom každý vozíčkar vie, že druhá
fréma nejde rovno podľa prvej, o čom majú vedomosť aj z absolvovaných školení. Vo vzťahu k obrane
obžalovaného, že elektrický vozík bol poškodený, toto poprela, keďže vozíky sa pravidelne kontrolujú
a ona túto istú prácu vykonávala už vyše 5 rokov a nikto sa na to nikdy nesťažoval. Ďalej je obžalovaný

usvedčovaný výpoveďou svedka L. S., ktorý potvrdil verziu poškodenej konštatujúc, že poškodenej
poskytol po nehode pomoc a následne prišiel na miesto aj vedúci smeny svedok T. Q., ktorý potvrdil,
že v čase jeho príchodu poškodená ležala na ceste pre vláčiky a vedľa nej stál obžalovaný, ktorý mu
uviedol, že zranil poškodenú druhou frémou a následne bola privolaná lekárska zdravotnícka služba.
Tento svedok tiež potvrdil, že obžalovaný, aj poškodená absolvovali vstupné školenia a obaja pracovali

na pozícii vláčikára.

Obžalovaný je ďalej usvedčovaný závermi znaleckého posudku znalca T. U. A., ktorý uviedol, že
poškodená v súvislosti s incidentom utrpela ťažké pomliaždenie ľavého predkolenia, tržnú ranu
v strednej a dolnej časti ľavého predkolenia s odumretím kože a podkožia, pomliaždenie pravého

predkolenia, poranenie vnútorného bočného väzu pravého kolena a odlomenia z hlavičky ihlice vpravo,
pričom išlo o poranenia ťažké s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti od XX.XX.XXXX, pričom táto
doba trvala aj v čase vypracovania znaleckého posudku (30.04.2023) a v rovnakom rozsahu trvalo aj
obmedzenie v obvyklom spôsobe života.

Obžalovaný je jednoznačne napriek jeho námietkam usvedčovaný aj závermi znaleckého posudku
znaleckej organizácie JHS s.r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok so všetkými potrebnými
náležitosťami po oboznámení sa so spisom a odpovedala na všetky položené otázky konštatujúc, že
zo strany poškodenej neprišlo k porušeniu povinnosti v oblasti zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, rovnako tak neprišlo ani k porušeniu povinností zamestnávateľa. Naproti tomu obžalovaný v čase

úrazu poškodenej nevenoval osobitnú pozornosť prevádzkovému prostrediu, vrátane iných osôb tam
sa nachádzajúcich a nedodržal ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci, pretože konal v rozpore s článkom 14.2.1 STN ISO 3691 + Amd1. Zo
strany iných osôb pritom neboli zistené žiadne porušenia právnych predpisov. Súčasne v znaleckomposudku bolo konštatované, že vlečný vozík bol na prácu vhodný, schopný prevádzky a boli na ňom
vykonané predpísané prehliadky. Bolo konštatované, že obžalovaný mal v zákrute prispôsobiť rýchlosť
jazdy, jazdiť pomaly a dávať pozor, aby sa rýchlosť zvýšila až vtedy, keď celá jazdná súprava dokončí

zákrutu, v opačnom prípade by sa prívesné vozíky, nachádzajúce sa v zákrute, mohli prudko vymrštiť,
čo sa aj stalo. Pokiaľ ide o pracovisko, dráha cesty bola riadne vyznačená čiarami, boli vyznačené aj
odstavné pruhy.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný absolvoval školenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) dňa 18.08.2022, t. j. cca iba niečo vyše mesiaca pred
skutkom a poškodená takéto školenie absolvovala dňa 18.06.2021. Krajský súd dáva do pozornosti
absolvované školenia obžalovaným a na návod na obsluhu použitého elektrického vozíka (pozemného
dopravníka), kde podľa ustanovení článkov 4.6.5, 4.6.7, 4.6.10, 4.6.13 a 4.6.14 je možné na ňom
jazdiť iba po cestách vyhradených pre dopravné prostriedky, pričom obsluha musí prispôsobiť rýchlosť
jazdy miestnym skutočnostiam, musí pomaly jazdiť v zákrutách a neustále mať pozemný dopravník

pod kontrolou. Pri jazde v zákrutách musí rýchlosť značne tlmiť a dávať pozor, aby sa znova zvýšila
až vtedy, keď celá ťažná súprava dokončí jazdu v zákrute. V opačnom prípade by sa prívesné vozíky
nachádzajúce v zákrute, mohli prudko vymrštiť. Pri jazde v zákrutách s dlhými prívesnými vozíkmi
a ťahanými prívesmi je potrebné zvoliť väčší polomer zákruty, keďže v prípade nerešpektovania sa ťažná
súprava môže dostať samovoľne mimo kontroly a zapríčiniť poranenia a vecné škody. Taktiež z protokolu

o technickej kontrole použitého motorového vozidla obžalovaným vyplýva, že tento bol kontrolovaný dňa
26.09.2022 (t. j. dva dni pred incidentom) s celkovou klasifikáciou technického stavu bez závad. Preto
z vyššie uvedených skutočností neobstojí obhajoba obžalovaného, že nič neporušil a že nehoda sa stala
v dôsledku nezodpovedajúceho technického stavu vozíka.

Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že obžalovaný absolvoval vstupné školenie,
aj školenie obsluhy vysokozdvižného vozíka, ktorého súčasťou je oboznámenie sa s rôznymi typmi
vozíkov, teda aj s takým vozíkom, aký bol použitý v čase spáchania skutku. Okrem toho krajský súd
zdôrazňuje obsah normy STN 268805 bod 3.4, vzťahujúci sa na povinnosť obsluhy motorových vozíkov,
z ktorej vyplýva, že práve obsluha musí byť preukázateľne oboznámená s návodom na používanie,

čo bolo dodržané zo strany zamestnávateľa a rovnako aj so súvisiacimi predpismi o bezpečnej
prevádzke motorových vozíkov a tiež z uvedenej normy vyplýva, že pred začatím prevádzky sa musí
práve obsluha presvedčiť o vyhovujúcom technickom stave vozidla, jeho vybavenia a výstroja, a
preto ani z tohto dôvodu nemôže sa obžalovaný úspešne brániť tým, že technický stav predmetného
vozíka nebol vyhovujúci. Ak by tomu tak bolo, bolo práve povinnosťou obžalovaného túto skutočnosť

zamestnávateľovi nahlásiť a chybný vozík nepoužiť. Taktiež uvedená norma obsahuje povinnosť ako
postupovať pri obsluhe motorového vozíka, pričom je zakázané rýchlo zatáčať.

Súčasne krajský súd poukazuje na normu STN ISO 3691 + Amd1, kde podľa bodu 14.2.1 vodič
motorového vozíka musí venovať osobitnú pozornosť prevádzkovému prostrediu, vrátane iných osôb

a blízkym pevným alebo pohyblivým objektom. Musí neprestajne dbať na bezpečnosť osôb. Taktiež
podľa bodu XX.X.X.X tejto normy musí vodič jazdiť po komunikáciách po tej strane, ktorá zodpovedá
pravidlám cestnej premávky, musí mať dobrý výhľad na komunikáciu a venovať pozornosť ostatnej
premávke, osobám a dodržiavať bezpečné vzdialenosti. Musí dodržiavať pravidlá premávky, vrátane
miestnych stanovených limitov rýchlosti jazdy. Vozík musí mať stále pod kontrolou a musí sa vyvarovať

rýchlych rozjazdov, náhlych zastavení a veľkej rýchlosti jazdy. Pri prejazde uličkami a inými miestami so
zhoršeným rozhľadom musí znížiť rýchlosť. Ak sa pri zatáčaní nachádzajú v blízkosti iné vozidlá alebo
chodci, musí použiť výstražný signál.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že poškodená spoluzavinila nehodu, keď

stála v mieste jeho dráhy, krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
poškodená stála 50 cm od jazdnej dráhy obžalovaného, vystupovala zo svojho vozíka na mieste na
tom určenom, a to v zmysle pravidiel bezpečného správania sa v blízkosti vysokozdvižného
vozíka, pričom v čase incidentu aj z obrazovej dokumentácie vyplýva, že jazdná dráha komunikácie bola
vyznačená vodorovným dopravným značením žltou farbou.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že zamestnávateľ si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 4
ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, krajský súd
konštatuje, že nezistil žiadne pochybenie zamestnávateľa vyplývajúce z týchto ustanovení.Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona, projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov
musia vyhotoviť projekty, návrhy strojov alebo iných technických zariadení a pracovné postupy,

ktoré sú určené na použitie v práci tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou týchto projektov, návrhov strojov
alebo iných technických zariadení a pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných
nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených
prevádzkových a užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných

opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona, zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie
pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane
zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Ako bolo vyššie konštatované a ako vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku spoločnosti JHS
s.r.o., vyššie uvedené ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ
obžalovaného dodržal, rovnako tak rešpektoval aj následné ustanovenia §§ 6, 7, 9 a 12 uvedeného
zákona, keď vykonal všetky opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, zabezpečil
pracovisko tak, aby spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci aj podľa § 1 ods. 1

Nariadenia vlády č. 391/2006, zabezpečil bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku
v súlade s nariadením vlády č. 387/2006 a obžalovanému a poškodenej zabezpečil všetky
potrebné školenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na danom zariadení.

Krajský súd zdôrazňuje tiež ustanovenie § 81 písm. a/, písm. c/ zákona č. 311/2001 Z. z.

(Zákonníka práce), podľa ktorého je zamestnanec okrem iného povinný pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním
vykonávanú vrátane predpisov o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, za čo sa považujú aj technické
normy. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd konštatuje, že obžalovaný
obsluhujúci elektrický vlečný vozík nepostupoval pri svojej práci v inkriminovanom čase v zmysle

zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď nerešpektoval právne predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečnej práce a určené pracovné
postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený a taktiež nepoužíval pracovný prostriedok
v súlade s návodom na jeho používanie, s ktorým bol tiež riadne a preukázateľne oboznámený. Je teda
zrejmé, že v čase incidentu poškodenej nevenoval osobitnú pozornosť obsluhe vysokozdvižného vozíka

a neprispôsobil rýchlosť jazdy v zákrute, nezväčšil polomer zákruty a rýchlosť jazdy znova zvýšil ešte v
čase, keď celá ťažná súprava neukončila jazdu v zákrute, v dôsledku čoho došlo k vymršteniu druhého
prívesného vozíka a následne k ublíženiu na zdraví poškodenej.

Ako bolo vyššie konštatované a dôsledne a podrobne rozpísané aj v znaleckom posudku spoločnosti

JZS s.r.o., žiadne porušenie zo strany poškodenej alebo zamestnávateľa zistené nebolo. Na podklade
týchto skutočností vyhodnotil krajský súd námietky obžalovaného vo vzťahu k znaleckému posudku za
právne irelevantné a nedôvodné.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti a závery vykonaných dôkazov, vrátene znaleckého posudku T. U.

A., je potrebné konštatovať, že zranenia poškodenej vykazujú znaky ťažkej ujmy na zdraví v zmysle
ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zák., t. j. jedná sa o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas
v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých táto závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodenej a predstavovala veľmi citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe jej života, keďže zranenia, ktoré
utrpela, jej spôsobili znehybnenie (vzhľadom na poranenie oboch nôh), nosenie neoprénovej ortézy,

došlo k vážnemu poraneniu ľavej a pravej dolnej končatiny, v dôsledku čoho musela chodiť minimálne
od vzniku úrazu, t. j. od 28.09.2022 až do času vypracovania znaleckého posudku t. j. dňa 30.04.2023
o dvoch barlách.

Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne

preukázané, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku a uvedený skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., keďže z nedbanlivosti spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví.Pokiaľ ide o námietku obžalovaného vo vzťahu k subjektívnej stránke žalovaného trestného činu, krajský
súd zdôrazňuje, že bola naplnená vo forme nedbanlivosti s poukazom na ustanovenie § 16 písm. a/
Tr. zák., keď obžalovaný vedel, že nerešpektovaním pravidiel vedenia vysokozdvižného vozíka napriek

jeho riadnemu poučeniu, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Krajský súd na
margo obrany obžalovaného uvádza, že následok spočívajúci v poškodení zdravia poškodenej nebol
vyvolaný nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním poškodenej, ale iba v dôsledku nesprávnej jazdy
obžalovaného.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, ako bolo zistené z odpisu registra trestov, tento bol
v minulosti 2x súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, no v oboch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Z výpisu z registra priestupkov bolo zistené, že sa dopustil piatich priestupkov na
úseku cestnej premávky, a to dňa 15.02.2021, keď parkoval bez uhradeného parkovného, opätovne pre
rovnaký priestupok v dňoch 15.03.2021 a 22.03.2021, dňa 02.09.2021, keď stál vozidlom na chodníku

a dňa 12.03.2024, keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť jazdy.

Pri ukladaní trestu súd I. stupňa nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr.
zák.,keďžeprihliadolnapredchádzajúcupriestupkovúrecidívuobžalovanéhoasúčasnesprávnenezistil
žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák.

Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nepochybil, keď obžalovanému uložil za spáchaný skutok trest
odňatia slobody v trvaní jeden rok, t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov až 2
roky), ktorý s poukazom na skutočnosť, že mu bol trest uložený s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 1 rok, považuje aj krajský súd za zákonný a spravodlivý a zodpovedajúci aj spôsobenému

následku v podobe poškodenia zdravia poškodenej osobe.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal súd I. stupňa zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 33a a 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a aby trest
zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne má byť páchateľovi ukladajúci
trest spojený s ujmou na osobnej slobode, len ak účel trestu nemožno dosiahnuť bez uloženia trestu
nespojeného s ujmou na osobnej slobode. Taktiež pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne súd I.
stupňa prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

S poukazom na uvedené, odvolací súd považuje trest uložený obžalovanému za dostatočný tak
z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Súčasne odvolací súd považuje takto uložený

trest za primeraný aj vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky,
skutočnosť, že ide o nedbanlivostný trestný čin, poukazujúc i na osobu obžalovaného, na ktorého sa
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd teda považoval výrok o vine a treste napadnutého rozsudku za plne zákonný a správny.

Zistil však pochybenie súdu I. stupňa, pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, keď bola poškodenej C. D. E.,
H. I. D. G. G. K. I. D. a. s. priznaná podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. (správne malo byť Tr. por.) náhrada škody.

Krajský súd sa s týmto výrokom nestotožnil z dôvodu, že vyhodnotil predmetný skutok ako pracovný
úraz, keďže vznikol na pracovisku, v čase plnenia si pracovných povinností obžalovaného a poškodenej

a v rámci pracovnej doby (§ 220 Zákonníka práce), a to napriek skutočnosti, že príslušný inšpektorát
práce v danom prípade nekonal v zmysle svojich kompetencií a nepovažoval to za pracovný úraz, keďže
v čase, keď vec prešetroval (dňa 04.01.2023, č. l. 235 spisu), ešte nekonštatoval, že by išlo prípad
smrti alebo o ťažké ublíženie na zdraví. Znalecký posudok T. U. A., z ktorého vyplýva, že došlo k ťažkej
ujme na zdraví, bol vypracovaný až dodatočne. Pracovným úrazom sa rozumie v zmysle § 195 ods. 2

Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov.Keďže u poškodenej došlo pri plnení pracovných úloh a v priamej súčinnosti s nimi k poškodeniu zdravia
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec v čase pracovného úrazu pracoval. Z týchto dôvodov vo vzťahu

k poškodenej zamestnankyne D. N. a poškodeným spoločnostiam krajský súd
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 288
ods. 1 Tr. por. poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

V ostatných výrokoch (výrok o vine a treste) zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.