Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203218
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424203218.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, XXX XX E. F. D., právne zast.: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, zo sídlom Hlavná 25,
Trnava proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2024 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) doručený návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu
žiadala, aby okresný súd zriadil v prospech navrhovateľky na zabezpečenie jej pohľadávky voči

žalovanému v sume 105.000 Eur s prísl. záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného v k. ú . H., obec
Lutila, okres E. F. D., zapísané na LV č. XXXX, a to:
- parcela registra C č. 927/74 – ostatná plocha o výmere 353 m2,
- parcela registra C č. 927/75 – ostatná plocha o výmere 76 m2,
- parcela registra C č. 927/103 – záhrada o výmere 297 m2,
- parcela registra C č. 927/104 – záhrada o výmere 175 m2,

- parcela registra C č. 927/130 – ostatná plocha o výmere 182 m2,
- parcela registra C č. 927/139 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 360 m2,
- parcela registra C č. 927/141 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2,
- parcela registra C č. 1072/5 – vodná plocha o výmere 86 m2,
- parcela registra C č. 1072/6 – vodná plocha o výmere 140 m2,
- parcela registra C č. 1072/7 – vodná plocha o výmere 123 m2 a

- rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 927/139.

2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX so žalovaným uzatvorila Dohodu o vyporiadaní
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej bol žalovaný povinný
zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovnanie vo výške 125.000 Eur, a to tak, že sumu 30.000 Eur
bol žalovaný povinný zaplatiť v lehote do 31.07.2024 a sumu 95.000 Eur v lehote do 31.10.2024.

Žalovaný však v lehote splatnosti nezaplatil druhú časť finančného vyrovnania vo výške 95.000 Eur.
Podľa navrhovateľky žalovaný ani nemá v úmysle zvyšnú časť záväzku navrhovateľke vyplatiť, preto
navrhovateľka podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým
sa domáha zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Navrhovateľka v ďalšom
uviedla, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM žalovaný uviedol, že disponuje financiami na
vyplatenie finančného vyrovnania, resp. že týmito prostriedkami bude disponovať v blízkej budúcnosti,

a preto navrhovateľku požiadal o poskytnutie dlhšej lehoty splatnosti. Aktuálne ale sám žalovaný tvrdí,
že nie je schopný zvyšnú časť finančného vyrovnania zaplatiť. Taktiež blízka rodina žalovaného máv súčasnosti značné finančné problémy. Navrhovateľka zistila, že rodinná spoločnosť STAVIT Ing.
František Víťazka, spol. s r.o. v ktorej je žalovaný zamestnaný, má podľa verejne dostupného portálu I.
ku dňu podania návrhu dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške 8.406,05 Eur a dlh voči Finančnej správe

(daňový nedoplatok) vo výške 1.990,97 Eur. Z dôvodu dlhov a zlej finančnej situácie musela rodina
žalovaného dokonca predať svoje rekreačné nehnuteľnosti. Napokon sa navrhovateľka dozvedela, že
žalovaný s cieľom zbaviť sa svojho majetku z obavy pred prípadnou exekúciou zvažuje bezodplatný
prevod svojich nehnuteľností na blízke osoby. Ide o nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM a žalovaný
ich nadobudol na základe dohody o vyporiadaní BSM. Práve za tieto nehnuteľnosti má žalovaný

navrhovateľke vyplatiť finančné vyrovnanie. Z vyššie uvedeného konania podľa navrhovateľky chce
žalovanýdospieťdostavu,kedybudeformálnenemajetný,atedavočinemunebudemožnévprípadnom
budúcom exekučnom konaní pohľadávku vymôcť. Navrhovateľka má reálnu a dôvodnú obavu, že
v dobe, keď bude jej pohľadávka právoplatne judikovaná a teda v dobe, keď bude navrhovateľka
disponovať exekučným titulom, už žalovaný nebude vlastniť vôbec žiadny majetok a pohľadávka
sa tak stane nevymožiteľnou. Preto podľa navrhovateľky je plne dôvodné zriadiť záložné právo na

nehnuteľnostiach žalovaného, aby sa tak pohľadávka dala uspokojiť formou realizácie záložného práva.

3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľka priložila nasledovné listiny:
Dohoda o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX,
emailová korešpondencia zo dňa 30.10.2024 medzi navrhovateľkou a žalovaným, Výpis z LV č. XXXX

pre k. ú. H., dlh spoločnosti I. J. I. B., spol. s r.o. voči Sociálnej poisťovni a Finančnej správe, potvrdenie
VÚB banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a návrh na vydanie platobného rozkazu.

4. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 151d zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, záloh
môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon

neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo
časť podniku, alebo iná hromadná vec.

7.Predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniaje:návrhnanariadeniezabezpečovacieho
nariadenia, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, existencia peňažnej pohľadávky na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie
záložného práva a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého
subjektu ohrozené. Je zároveň nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj osvedčenie, že je tu

nebezpečenstvo zmarenia ohrozenia exekúcie. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd
rozhodnúť aj bez výsluchu strán a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania pričom súd pred jeho
nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia spočívajú v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti a to zaťažuje

v tomto prípade navrhovateľa. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút civilného sporového
procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju
pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola
pohľadávka súdnym konaním právoplatne priznaná. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k navrhovateľom osvedčenému

ohrozeniu oprávnených záujmov.

8. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako aj oboznámením sa s listinami, ktoré tvoria obsah spisu dospel súd k záveru, ženávrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia toho času nie je dôvodný. Ako už
bolo vyššie uvedené, predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je návrh na nariadenie
zabezpečovacieho nariadenia, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, existencia peňažnej

pohľadávky na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie záložného práva a existencia reálnej
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky predpoklady musia byť pri nariadení zabezpečovacieho
opatrenia splnené kumulatívne. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že dňa 10.05.2024 so
žalovaným uzatvorila Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa strany sporu dohodli, že za
účelom úplného finančného vyrovnania z titulu vyporiadania BSM vyplatí žalovaný navrhovateľke sumu

125.000 Eur a to tak, že sumu 30.000 Eur vyplatí žalovaný v lehote do 31.07.2024 a sumu 95.000 Eur
vyplatí žalovaný v lehote do 31.10.2024. Žalovaný prvú časť dohodnutej sumy (30.000 Eur) zaplatil,
druhú časť finančného vyrovnania v sume 95.000 Eur v lehote splatnosti navrhovateľke nevyplatil
a dosiaľ tak neurobil. Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že má vedomosť, že žalovaný plánuje zbaviť
sa svojho jediného majetku (nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré patrili do masy
BSM, za ktoré má žalovaný vyplatiť navrhovateľke finančné vyrovnanie) jeho predajom blízkym osobám.

9. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je aj spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, pre k. ú. H.
mal okresný súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom parc. registra C č. 927/74 – ostatná
plocha o výmere 353 m2, parc. registra C č. 927/75 – ostatná plocha o výmere 76 m2, parc. registra C

č. 927/103 – záhrada o výmere 297 m2, parc. registra C č. 927/104 – záhrada o výmere 175 m2, parc.
registra C č. 927/130 – ostatná plocha o výmere 182 m2, parc. registra C č. 927/139 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 360 m2, parc. registra C č. 927/141 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40
m2, parc. registra C č. 1072/5 – vodná plocha o výmere 86 m2, parc. registra C č. 1072/6 – vodná plocha
o výmere 140 m2, parc. registra C č. 1072/7 – vodná plocha o výmere 123 m2 a rodinného domu súp.

č. XXX, postavený na parcele č. 927/139.

10. Ďalším predpokladom je existencia peňažnej pohľadávky na zabezpečenie ktorej sa navrhuje
zriadenie záložného práva. Existencia peňažnej pohľadávky vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM, ktorú
si navrhovateľka uplatnila podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská

Bystrica dňa XX.XX.XXXX.

11. Posledným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie. Túto obavu navrhovateľka vyjadrila v návrhu nasledovne: „...Napokon som sa
dozvedela, že žalovaný s cieľom zbaviť sa svojho majetku z obavy pred prípadnou exekúciou zvažuje

bezodplatný prevod svojich nehnuteľností na blízke osoby...“ „...Opätovne uvádzam, že mám vedomosť
o tom, že žalovaný plánuje tieto nehnuteľnosti previesť na tretie osoby, resp. blízke osoby s cieľom
vyhnúť sa prípadnej exekúcii na základe navrhovateľkinej pohľadávky....“

12. Pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením

záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného, kde jedným z predpokladov je osvedčenie dôvodnej
obavy z ohrozenia exekúcie, je potrebné komplexne a vo vzájomných súvislostiach zhodnotiť všetky
okolnosti, ktoré môžu vymožiteľnosť zabezpečovanej pohľadávky ohroziť. Zabezpečovacím opatrením
súd môže podľa § 343 ods. 1 CSP zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových
hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka
upravená v § 343 ods. 1 CSP, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom
ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, okresný súd je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné dôvodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti,

ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie
majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
svoje majetkové pomery. Súd preto k záveru o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môžedôjsť len vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčí také správanie dlžníka, ktoré
nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré
ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Zároveň obava z ohrozenia

exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne hroziť, hypotetické predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia.

13. Okresný súd uvádza, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli vyššie
uvedené predpoklady kumulatívne splnené. Okresný súd je však toho názoru, že predpoklad obavy

z ohrozenia exekúcie nebol naplnený. Navrhovateľka v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila reálnu a bezprostrednú obavu, že exekúcia
bude ohrozená. V návrhu navrhovateľka iba uviedla, že žalovaný s cieľom zbaviť sa svojho majetku
z obavy pred prípadnou exekúciou zvažuje bezodplatný prevod svojich nehnuteľností na blízke osoby.
Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaný plánuje tieto nehnuteľnosti
previesť na tretie osoby, resp. blízke osoby s cieľom vyhnúť sa prípadnej exekúcii na základe

navrhovateľkinej pohľadávky. Tieto svoje tvrdenia navrhovateľka však ničím nepodložila, nedoložila
k nim žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo súdu zrejmé, že naozaj žalovaný robí kroky smerujúce
k zbavovaniu sa svojho majetku. Ani z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. nemal súd
preukázané, že by sa reálne žalovaný snažil s majetkom nejakým spôsobom nakladať. Z emailovej
komunikácie medzi navrhovateľkou a žalovaným zo dňa 30.10.2024 priloženej k návrhu vyplýva, že

žalovaný síce navrhovateľke oznámil, že k 31.10.2024 nebude schopný splniť jeho záväzok vyplývajúci
z dohody o vyrovnaní BSM a to vyplatiť zvyšnú čiastku, ale tiež navrhol predĺžiť lehotu splatnosti, alebo
nastaviť splátkový kalendár. Z uvedeného emailu teda vyplýva, že žalovaný chce svoj záväzok splniť.
Dňa 06.12.2024 okresný súd telefonickým dopytom na upomínací súd v Banskej Bystrici (na ktorom
navrhovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu) zistil, že vo veci platobný rozkaz (exekučný

titul) ešte vydaný nebol.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia je toho času nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

17. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1
CSP. Nakoľko okresný súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, t. j.
navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a teda nárok na náhradu trov konania jej nepatrí. V konaní
bol úspešný žalovaný, ale keďže mu žiadne trovy konania nevznikli okresný súd mu náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.