Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31K/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212277
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124212277.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: BRIKSON s.r.o. v
dodatočnej likvidácii, sídlo Kalnická cesta 6394/21A, 934 01 Levice, IČO: 45 459 649, v mene ktorého
koná likvidátor: LawService Recovery, k.s., správca, so sídlom kancelárie Radlinského 2, 949 01 Nitra,
značka správcu S1731, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: BRIKSON s.r.o. v dodatočnej likvidácii, sídlo Kalnická

cesta 6394/21A, 934 01 Levice, IČO: 45 459 649.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského
2, 949 01 Nitra, značka správcu S1731.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia

konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku

úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VII. Likvidátor dlžníka: LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 2, 949 01 Nitra,

značka správcu S1731, má nárok na odmenu vo výške 600,- eur, a za tým účelom ukladá
učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet likvidátora vyplatila uvedenú
sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu,
evidovaného pod položkou registra 57/2024, druh trov konania D19. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.11.2024, doručeným súdu dňa 22.11.2024, sa dlžník, v mene ktorého
koná LawService Recovery, k.s., ktorý bol právoplatným uznesením Okresného súdu Nitra č. k.

23CbR/20/2024 – 94 z 23.05.2024 vymenovaný za likvidátora dlžníka, domáha, aby súd vyhlásil na jeho
majetok konkurz.

2. Súd uznesením č. k. 31K/29/2024 – 52 z 9. decembra 2024, právoplatným dňa 17.12.2024, začal
konkurzné konanie na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 243/2024
z 16.12.2024. Konkurzné konanie sa tak začalo dňa 17.12.2024 (§ 199 ods. 9 ZKR v spojení s § 14

ods. 3 ZKR).

3. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora
ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného

konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodne o zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku. Ak súd vyhlási konkurz, ustanoví ho za správcu.

4. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

5. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (inak aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), súd zastaví
konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1
zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur.

6. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu
majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených
účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol
majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať

ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených
účastníkmi konania.

7. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania

pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil
predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

8. Podľa § 40 ods. 1 vety tretej a štvrtej ZKR, uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

9. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných

opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

10. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), ak správca

do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a
zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní
od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca
nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho

paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správuo týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena
sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu
alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi

riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia
neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.

11. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

12. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

13. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

14. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

15. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

16. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

17. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,

ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

18. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie

insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti

rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

20. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom

okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

21. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, akoje štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

22. V prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu podal v mene dlžníka likvidátor, ktorý bol
ustanovený dlžníkovi zo zoznamu správcov. Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu preto bola aj
správa o ne/majetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa
osobitného predpisu (§ 12 ods. 7 ZKR).

23. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom,
v mene ktorého koná likvidátor ustanovený dlžníkovi zo zoznamu správcov, ustanovuje v § 18 ods. 2
povinnosť súdu v lehote 5 dní od začatia konkurzného konania na základe správy o majetnosti dlžníka
(ktorá je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ods. 7 ZKR) urobiť záver, či dlžník má
dostatok majetku na úhradu nákladov na konkurz. Ak súd dospeje k záveru, že dlžník má dostatok
majetku na úhradu nákladov na konkurz, vyhlási konkurz na majetok dlžníka a likvidátora ustanoví za

správcu. Ak zo správy o majetnosti dlžníka vyplýva, že dlžník nemá dostatok majetku, súd konanie
zastaví pre nedostatok majetku.

24. Hoci vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z.
ustanovuje (v § 9) hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania

pre nedostatok majetku len vo vzťahu k § 20 ods. 1 ZKR, t. j. v prípade, ak súd v konkurznom konaní
ustanovil predbežného správcu, nie je dôvod, aby sa ustanovenia § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
nevzťahovali per analogiam legis aj k rozhodovaniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok
majetku podľa § 18 ods. 2 ZKR, a to z dôvodu, že v prípade, ak podal návrh na vyhlásenie konkurzu
dlžník, v mene ktorého konal pri podaní návrhu likvidátor ustanovený dlžníkovi zo zoznamu správcov, je

v § 18 ods. 2 ZKR (v porovnaní s § 18 ods. 1 ZKR) vylúčené ustanovenie predbežného správcu dlžníkovi,
atopreto,žeakpodávanávrhnavyhláseniekonkurzudlžník,vmenektoréhokonálikvidátorustanovený
zo zoznamu správcov, je, ako súd uviedol už vyššie, podľa § 12 ods. 7 ZKR už pri podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu povinný pripojiť správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak,
ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného predpisu a súd ňou v danom

prípade teda disponuje aj bez ustanovenia predbežného správcu. Teda, súd pri rozhodovaní o zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 20 ods. 1 ZKR (t. j. po ustanovení predbežného
správcu podľa § 18 ods. 1 ZKR), tak aj pri rozhodovaní o zastavení konkurzného konania pre nedostatok
majetku podľa § 18 ods. 2 ZKR (t. j. v prípade konkurzného konania začatého na návrh dlžníka,
ktorý v jeho mene podal likvidátor dlžníka ustanovený dlžníkovi zo zoznamu správcov) disponuje buď

záverečnou správou predbežného správcu (§ 21 ods. 1 ZKR) alebo správou o majetnosti spoločnosti
alebo nemajetnosti spoločnosti, ktorá však musí obsahovo zodpovedať záverečnej správe predbežného
správcu (§ 12 ods. 7 ZKR), ktorá je v oboch prípadoch rovnako významným dôkazom pre rozhodnutie
súdu o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku.

25. Z uvedených dôvodov súd aj v prejednávanej veci posudzoval podľa § 18 ods. 2 ZKR v spojení s
§ 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. (analógiou legis), či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo
je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 18 ods. 2 ZKR vyhlási konkurz alebo konkurzné
konanie zastaví pre nedostatok majetku. Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom
podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom ich analogickou aplikáciou

v prejednávanej veci za vyjadrenie predbežného správcu v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z.
z. súd v prejednávanej veci podľa § 12 ods. 7 ZKR považoval správu likvidátora dlžníka, ustanoveného
zo zoznamu správcov, ktorý v mene dlžníka podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

26. Likvidátor dlžníka v správe o ne/majetnosti dlžníka pripojenej k návrhu na základe vykonaných

úkonov smerujúcich k zisteniu majetku zistil, že dlžník nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku,
nemá žiadne pohľadávky z bankových účtov, nedisponuje finančnou hotovosťou, nevlastní žiadne
hnuteľné veci, je majiteľom dvoch premlčaných pohľadávok, a to voči RISE s.r.o. vo výške 1.100,- eur
a voči A. B. – NANO PRO vo výške 820,- eur, ktorým však z dôvodu premlčania, keď nemožno očakávať
dosiahnutie výťažku z nich, prisudzuje hodnotu 0,- eur a je majiteľom pohľadávky proti Finančnému

riaditeľstvu SR z titulu nároku na vrátenie preplatku na dani z príjmov právnických osôb vo výške
3.987,58 eura. Likvidátor ďalej uviedol, že dodatočnej likvidácii dlžníka predchádza jeho likvidácia,
ktorú vykonával jediný štatutárny orgán – Martin Briestenský. K 02.05.2023 bola v likvidácii dlžníka
zostavenámimoriadnaúčtovnázávierkakudňukončenialikvidácie,zktorejvyplýva,žehodnotamajetkudlžníka 12.713,- eur a hodnota záväzkov 241.736,- eur. Dlžník bol teda k 31.05.2023 v úpadku vo
forme predlženia. Rovnako tak z riadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2022 a dňa 20.01.2023
schválenej C. D. ako jediným spoločníkom dlžníka vyplýva úpadok dlžníka vo forme predlženia, keď

hodnota jeho majetku bola 12.455,- eur a hodnota záväzkov 236.540,- eur. Predlženie dlžníka napokon
skonštatoval C. D. aj v konečnej správe likvidátora z 02.05.2023, v ktorej uviedol, že likvidačný zostatok
dlžníka je záporný, a to -229.023,- eur. Likvidátor dlžníka preto v správe uzavrel, že C. D. najneskôr
20.01.2023 vznikla povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka, pričom túto si podľa § 11 ods. 2 ZKR nesplnil, čím vznikol dlžníkovi nárok voči C. D. na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur. Dlžník je na základe uvedeného vlastníkom majetku vo výške
16.487,58 eura, a teda jeho hodnota prevyšuje sumu 6.500,- eur. Likvidátor dlžníka preto skonštatoval,
že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu.

27. Vychádzajúc z uvedenej správy likvidátora dlžníka o ne/majetnosti dlžníka podľa § 21 ods. 1 ZKR
súd konštatuje, že hodnota majetku dlžníka, stanovená podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.,

je 16.487,58 eura, keďže žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložili v zmysle § 9 ods.
2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. súdu žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali preukázania hodnoty majetku
dlžníka alebo existencie právnych úkonov, pri ktorých by bolo možné odôvodnene predpokladať ich
odporovateľnosť a ktoré by mali vplyv na závery správy likvidátora dlžníka o jeho ne/majetnosti, a preto
súd pri stanovení hodnoty majetku ako aj nezistení žiadnych právnych úkonov dlžníka, pri ktorých by

bolo možné predpokladať ich odporovateľnosť (keď žiadne takéto likvidátor dlžníka v správe o ne/jeho
majetnosti neuviedol), vychádzal podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. práve zo správy likvidátora
dlžníka o ne/majetnosti dlžníka.

28. Súd pritom nezistil, že likvidátor dlžníka v správe o jeho ne/majetnosti neposúdil hodnotu majetku

dlžníka v súlade s § 21 ods. 1 ZKR (v nadväznosti na § 12 ods. 7 ZKR). Likvidátor dlžníka totiž správne
prihliadal pri stanovení hodnoty majetku na to, že dlžník je veriteľom pohľadávky vo výške 3.987,58 eura
protiFinančnémuriaditeľstvuSRarovnakotaksúdnevzhliadoldôvodnato,abyzasiaholdolikvidátorom
dlžníka stanovenej hodnoty premlčaných pohľadávok na účely posúdenia, či majetok dlžníka bude
postačovaťaspoňnaúhradunákladovkonkurzu,vovýške0,-zdôvoduichpremlčania.Likvidátordlžníka

sa správne v správe o ne/majetnosti podľa § 21 ods. 1 ZKR zaoberal aj tým, či má na hodnotu majetku
dlžníka vplyv existencia prípadnej pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu v mene dlžníka, pričom existenciu takejto pohľadávky vo výške 12.500,- eur zistil (ako to
vyplýva aj z naratívnej časti odôvodnenia tohto uznesenia, v ktorej sú zhrnuté závery správy likvidátora
dlžníka o jeho ne/majetnosti), pričom tento svoj záver náležite odôvodnil. Likvidátor dlžníka v správe

o ne/majetnosti dlžníka neidentifikoval žiadne právne úkony, pri ktorých by bolo možné predpokladať
ich odporovateľnosť, a preto v tomto smere nebola zistená žiadna hodnota majetku, o ktorú by bol
majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať
ich odporovateľnosť, a preto táto podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadnym spôsobom
neovplyvňuje stanovenie hodnoty majetku dlžníka.

29. Z už uvedených dôvodov, vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na
§ 21 ods. 1 a § 11 ods. 7 ZKR zo správy likvidátora dlžníka o jeho ne/majetnosti, súd dospel k záveru, že
hodnota majetku dlžníka v čase rozhodovania súdu má hodnotu aspoň 6.500,- eur (a to 16.487,58 eura).

30. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že hodnota majetku dlžníka dosahuje aspoň 6.500,-
eur, a preto pri súčasnom uplatnení právnej domnienky úpadku dlžníka podľa § 3 ods. 1 vety druhej
ZKR, ktorá sa uplatňuje vzhľadom na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podal
dlžník (v ktorého mene koná podľa § 11 ods. 1 ZKR a § 75k ods. 6 a § 75h Obchodného zákonníka
likvidátor), je súd podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z.

z. povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz.

31. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 18 ods. 2 ZKR (v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a § 9
ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

32. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi správcu, a to vzhľadom na to, že sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora
ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, podľa § 18 ods. 2 vety poslednej ZKR toho, ktorý bol
likvidátorom dlžníka ustanoveným súdom zo zoznamu správcu a ktorý podal návrh na vyhláseniekonkurzunamajetokdlžníka,(ii/)vyzvaťveriteľov,abyvzákonnejlehote(§28ods.2ZKR)prihlásilisvoje
pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné
ustanovenia ZKR.

33. Súd preto v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 vetou poslednou
ZKR ustanovil za správcu likvidátora dlžníka ustanoveného súdom zo zoznamu správcu, ktorý podal
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods.
1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili

svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45
dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní
pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

34. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem

iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.
Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

35. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,

a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr

do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

36. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach

pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

37. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má

na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

38. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok

majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

39. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných

záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

40. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznostina čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného

konania (§ 14 ZKR).

41. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods.

2 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 2 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu

na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

42. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa

§ 18 ods. 2 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania
v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

43. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov

dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1

nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

44. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník

v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.
Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov

predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie
tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 2
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

45. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na

prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

46. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 06.06.2020 v Šahách).

47. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia
o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 2 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnomkonaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

48. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 2 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku

prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

49. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby

by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

50. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla, nezistil.

51. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej

domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle

nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§18ods.2ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

52. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie

konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje

nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

53. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3

ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

54. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných
výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie
odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie
záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného

správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým
zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o
odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu
samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu.Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu.
Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie
skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na

úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez
zaplateniapreddavkupodľa§13ods.3,neuhradenáčasťodmenyavýdavkovsavkonkurzepovažujeza
pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť
v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného
správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený podať

odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného
správcu platiť.

55. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., za výkon funkcie predbežného správcu vo veci
vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy druhej časti zákona patrí predbežnému správcovi paušálna
odmena 500 eur.

56. Podľa § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z
pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.

57. Keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal v prejednávanej veci likvidátor dlžníka ustanovený zo

zoznamu správcov a k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil správu o ne/majetnosti spoločnosti (v
zmysle § 12 ods. 7 ZKR), za podanie tejto správy má likvidátor dlžníka podľa § 12 ods. 7 vety poslednej
ZKR nárok na odmenu rovnako ako predbežný správca, a preto sa na odmenu likvidátora dlžníka
vzťahujú rovnako ustanovenia o odmene predbežného správcu.

58. Podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku likvidátora
dlžníka ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, keďže tento má podľa § 12 ods. 7 ZKR nárok
na odmenu za podanie správy o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti rovnako ako
predbežný správca, ktorý sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza z preddavku na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu na účet súdu. Toto uznesenie o určení odmeny a výdavkov likvidátora dlžníka

ustanoveného zo zoznamu správcov je podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR súčasťou
uznesenia, ktorým súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, ak
likvidátor dlžníka ustanovený zo zoznamu správcov doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov
alebo paušálnej náhrady výdavkov, na ktoré má likvidátor dlžníka ustanovený zo zoznamu správcov
podľa § 21 ods. 3 vety prvej v spojení s § 12 ods. 7 ZKR nárok, v lehote na podanie záverečnej správy

o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Keďže likvidátor dlžníka ustanovený zo zoznamu správcov je
povinný podať správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti (podľa § 12 ods. 7 ZKR
s náležitosťami záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka) podľa § 12 ods. 7 ZKR spolu
snávrhomnavyhláseniekonkurzu,súdpodľa§21ods.3vspojenís§12ods.7ZKRrozhodneoodmene
a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov likvidátora dlžníka ustanoveného zo zoznamu správcov

v uznesení, ktorým súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, ak
likvidátor dlžníka, ustanovený zo zoznamu správcov, už v návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhol, aby
súd rozhodol o jeho odmene a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov. Inak podľa § 21 ods.
3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR rozhodne o odmene a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov
likvidátora dlžníka v lehote 30 dní od vyhlásenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania.

59. V prejednávanej veci likvidátor dlžníka, ktorý bol ustanovený zo zoznamu osôb zapísaných do
zoznamu správcov, podal v rámci návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu (ktorý podával v jeho mene),
a to v prílohe, ktorou bola správa o ne/majetnosti dlžníka návrh na rozhodnutie o jeho odmene
a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov, preto súd podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR

rozhodoval o odmene a výdavkoch likvidátora dlžníka alebo paušálnej náhrade výdavkov likvidátora
dlžníka v rozhodnutí, ktorým rozhodol podľa § 18 ods. 2 ZKR, teda o vyhlásení konkurzu alebo zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku.

60. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov likvidátora

dlžníka (teda buď a/ odmene a výdavkoch alebo o b/ paušálnej náhrade výdavkov) súd rozhoduje, závisí
od voľby práva likvidátorom dlžníka, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na
§ 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu výdavkov
uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov, v ktorej je zahrnutý aj nárok na odmenu likvidátoradlžníka a aj náhrada všetkých výdavkov likvidátora dlžníka vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka
vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty.

61. V prejednávanej veci likvidátor dlžníka v závere správy o ne/majetnosti dlžníka, pripojenej k návrhu
dlžníkanavyhláseniekonkurzunajehomajetok,požiadalopriznanieodmenyvovýške600,-eurvrátane
DPH.

62. Podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR a v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

má likvidátor dlžníka, rovnako ako predbežný správca, v prípade, ak si uplatní nárok na odmenu, a nie
sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., nárok na paušálnu odmenu vo
výške 500,- eur, ktorá sa v prípade, ak je likvidátor dlžníka, rovnako ako predbežný správca, platiteľom
dane z pridanej hodnoty, sa podľa § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.

63. Likvidátor dlžníka si neuplatnil popri nároku na odmenu podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z.

z. aj nárok na náhradu preukázaných výdavkov na zisťovanie majetku dlžníka, pričom žiadne takéto
výdavky ani nepreukázal.

64. Keďže likvidátor dlžníka si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR v spojení s § 11
ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. uplatnil nárok na odmenu, a keďže likvidátor dlžníka podal správu

o ne/majetnosti dlžníka s náležitosťami záverečnej správy predbežného správcu spolu s návrhom na
vyhlásenie konkurzu (podaného v mene dlžníka) a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo 4
vyhlášky č. 665/2005 Z. z., má na uvedenom právnom základe nárok na paušálnu odmenu vo výške
500,- eur, podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvýšenú o 100,- eur, keďže likvidátor dlžníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, čo súd zistil z verejného registra Finančnej správy Slovenskej republiky. Táto

odmena likvidátora dlžníka sa podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR uhrádza z preddavku na
úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu zaplateného na účet súdu.

65. Súd preto v VII. výroku tohto uznesenia podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 7 ZKR a v spojení
s § 11 ods. 1 a § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. rozhodol, že likvidátor dlžníka má nárok na odmenu vo

výške 600,- eur, a za tým účelom uložil učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia
na účet likvidátora vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a
výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 57/2024, druh trov konania D19.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. a VII. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá

v spojení s § 18 ods. 2, § 22 ods. 1 e silentio ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako

hlavného insolvenčného konania.

Proti VII. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie. dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie.

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v
Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1

ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci

si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:

Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou

proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa
podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na
to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v

základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca
veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do
elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa
predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí

prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky
do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola

podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške
sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno
uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky
(ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený

veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie
prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sak majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým

je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate
právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení
všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa
§ 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo
alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo

názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a
miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť
alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí

na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,
ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje

a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie
vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa

k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo
organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom

na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí
základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých

má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením
určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom
upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.