Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204185
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8416204185.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, D. E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák,
PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/43/2018-226 zo dňa 02.07.2020 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto,
cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29 795,73 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenie § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 62
ods. 1 a 2 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, § 226 a § 232 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako ,,CSP“), § 123 a § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam.

3. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok vo výške 29.795,73 eura. Konštatoval,
že pri posúdení, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzal z tvrdení žalobkyne, že
škoda spočívajúca v náhrade trov exekučného konania spolu vo výške 29.795,73 eura mala byť
spôsobená odmietnutím vyznačenia doložky právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Kežmarok

sp.zn. 2C/84/2008 zo dňa 02.07.2013 s tým, že na rozsudok inak právoplatný bola vyznačená až
dňa 12.05.2014 spätne, čo malo za následok vykonateľnosť rozsudku a podanie návrhu na vykonanie
exekúcie. Žalobkyni nebola poskytnutá dvojmesačná lehota na plnenie, nemohla objektívne disponovať
s nehnuteľnosťami a splniť si tak svoju povinnosť voči žalovanému riadne a včas. Vychádzajúc z
judikatúry súdov, že za nesprávny úradný postup smerujúci k zodpovednosti štátu za škodu sa považuje
aj vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatné, argumentom z

opakuboltohonázoru,žeuvedenéplatíajvprípadenevyznačeniaresp.odmietnutiavyznačeniadoložky
právoplatnosti na rozhodnutie. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nie je oprávnenýposúdiť obsah odvolania, čo je výlučne v kompetencii odvolacieho súdu, súhlasil s týmto názorom, no
poznamenal, že F. B. (žalovaný v spore 2C/84/2008, pozn. odvolacieho súdu) podal odvolanie len preto,
že ho súd prvej inštancie nesprávnym poučením utvrdil v závere, že odvolanie je prípustné proti všetkým

výrokom predmetného rozhodnutia, pričom zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
môžezaložiťtaktiežnesprávnepoučenieodovolaní(rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.
29Odo10/2003 zo dňa 20.05.2003).
Námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove (dňa
12.05.2014) do podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 30.05.2014) mala žalobkyňa dostatočný

časový priestor na splnenie súdom právoplatne uloženej povinnosti, považoval súd prvej inštancie bez
právneho významu, nakoľko z opisu skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyni dvojmesačná lehota na
splneniepovinnostireálneposkytnutánebola,keďprávoplatnosťnarozsudkuvovzťahukIII.výrokubola
vyznačená až dňa 22.05.2014 a to spätne ku dňu 01.05.2013 a teda v čase vyznačenia právoplatnosti
(dňa 22.05.2014) bol rozsudok v III. výroku taktiež vykonateľný.
Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, bol toho názoru, že v priebehu

konania nebolo sporné, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany F. B. a následným
exekučným konaním pod sp.zn. EX 38/14, 5Er/384/2014 vznikla žalobkyni povinnosť úhrady, a to trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.285,73 eura a trov exekúcie vo výške 28.510,- eur.
Zo žalobkyňou predložených príkazov na úhradu súd zistil, že došlo k ich vyplateniu, pričom platiteľom
síce nebola žalobkyňa, no tá preukázala právny vzťah medzi ňou a osobou, ktorá je uvedená na

úhradách ako platiteľ (spolukupujúci G. H.), keď titulom kúpnej zmluvy kupujúci mali ako časť kúpnej
ceny uhradiť v súlade s EX 38/14, 5Er/384/2014 sumu 1.285,23 eura na účet právneho zástupcu v
exekučnom konaní a 28.510 eur na účet súdneho exekútora. Zároveň súd prvej inštancie považoval
za dostatočne preukázané, že žalobkyňa mohla dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku minimálne
o sumu vo výške 29.795,73 eura, ktorá bola premietnutá do kúpnej ceny predávanej nehnuteľnosti.

Predmetná suma však nebola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená žalobkyni, ale bola vyplatená na účet
právneho zástupcu oprávneného v exekučnom konaní a súdneho exekútora, a teda možno mať za to, že
žalobkyni vznikla škoda vo forme ušlého zisku spočívajúca v náhrade trov exekučného konania celkovo
vo výške 29.795,73 eura.
A napokon mal súd prvej inštancie za preukázané aj splnenie tretej podmienky na priznanie nároku

na náhradu škody, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou
škodou. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností dospel k záveru, že škoda bola žalobkyni
spôsobená priamo nesprávnym úradným postupom súdu a ten bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že žalobkyňa nemohla objektívne disponovať s nehnuteľnosťami, splniť si tak svoju povinnosť
riadne a včas a predísť vzniku škody spočívajúcej v náhrade trov exekučného konania. Žalobkyňa by v

prípade vyznačenia právoplatnosti nadobudla k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo, ktoré by ju
oprávňovalo s nehnuteľnosťou nakladať a následne splniť súdom uloženú povinnosť v zmysle rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu v konaní, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu

100 %, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že
posúdiť rozsah odvolania v zmysle vtedy účinných ustanovení § 206 ods. 1 a 2 a § 212 ods. 1 a 2

OSP bolo výlučne v kompetencii odvolacieho súdu a za daných okolností bol úradný postup Okresného
súd Kežmarok správny. Okresný súd Kežmarok pri vyznačení doložky právoplatnosti postupoval v
zmysle platných zákonných ustanovení. Odmietnutie odvolania predstavuje procesnú situáciu, keď
sa hľadí na odvolanie, ako keby nebolo podané. Z uvedeného dôvodu sa pri odmietnutí odvolania
vždy vyznačí právoplatnosť rozsudku spätne ku dňu, kedy by rozsudok nadobudol právoplatnosť pri

nepodaní žiadneho odvolania. V prípade, ak by Okresný súd Kežmarok na takýto rozsudok vyznačil
doložku právoplatnosti v čase, keď nebolo o odvolaní voči rozsudku OS Kežmarok rozhodnuté, konal by
nesprávne, a práve takýto postup by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup. Rovnako podľa
žalovaného nebolo možné vyznačiť doložku právoplatnosti iba k výrokom I., II. a III. výroku rozsudku
Okresného súdu Kežmarok, nakoľko nie je v právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať o obsahu

a dôvodnosti podaného odvolania. Takýto úkon môže urobiť iba odvolací súd, ktorý v tomto prípade
odvolanie odmietol, pričom posúdil iba odvolanie voči výroku IV. rozsudku Okresného súdu Kežmarok a
vozvyšnejčastiuvedenýrozsudokpovecnejstránkevôbecneposudzoval.Vzhľadomnatútoskutočnosťkonštatoval, že nebola splnená zákonná podmienka zodpovednosti štátu za vznik škody spočívajúca v
nesprávnom úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti posúdenia vzniku škody neobsahuje dostatočné

odôvodnenie, keď primerane nereflektuje na procesnú obranu žalovaného a zároveň predstavuje
nesprávne právne posúdenie. Podľa žalovaného žalobkyňa mala dostatočný časový priestor splniť si
súdom právoplatne uloženú povinnosť vyplatiť F. B. určenú finančnú čiastku. Zdôraznila, že počas
súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa tvrdila, že disponuje potrebnou
finančnou čiastkou a F. B. vyplatí do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

Kežmarok. Žalobkyňa nikdy nevyhlásila, že na vyplatenie F. B. bude nutné z jej strany pristúpiť k predaju
nehnuteľností. Ak teda žalobkyňa potrebnými finančnými prostriedkami disponovala, žalovaná nevidí
dôvod, prečo svoju povinnosť vyplatiť F. B. nesplnila v období od 12.05.2014 do 13.06.2014, pretože
až týmto dňom sa dozvedela o exekučnom konaní vedenom voči jej osobe. Poukázal na to, že dôvod,
pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla splniť svoj dlh predajom nehnuteľností, ktorých výlučnou vlastníčkou sa
stala v zmysle rozsudku Okresného súdu Kežmarok, žalobkyňa neobjasnila. Podľa názoru žalovaného

je však táto skutočnosť irelevantná, nakoľko povinnosť žalobkyne vyplatiť F. B. finančnú hotovosť
139.500,- eur vznikla na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok, pričom v rozsudku nebol určený
spôsob získania týchto finančných prostriedkov žalobkyňou. Žalobkyňa bola povinná túto finančnú
čiastku uhradiť bez ohľadu na skutočnosť, odkiaľ finančné prostriedky získa, resp. či ich získa predajom
nehnuteľností. Tieto náklady, ktorých náhrady sa žalobkyňa od žalovaného domáha, by nevznikli v

žiadnej výške, ak by žalobkyňa F. B. vyplatila bezprostredne po doručení rozhodnutia krajského súdu,
ďalej by vznikli v neporovnateľne nižšej výške, ak by žalobkyňa plnila svoju povinnosť do doručenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi I. F. H. (do 13.06.2014) a napokon tieto náklady
by vznikli v nižšej výške, ak by žalobkyňa v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí
exekúcie (žalobkyni doručené dňa 16.06.2014), t.j. do 30.06.2014, splnila vymáhanú pohľadávku.

Napriek nedostatku dôvodov, nepreskúmateľnosti až zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie (body
49 až 53), ktoré žalovanému sťažujú možnosť relevantnejšie so závermi súdu polemizovať, žalovaný
namietal, že v danej veci neexistovala priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom (či už v podobe nevyznačenia alebo spätného vyznačenia doložky právoplatnosti)
a uplatnenou škodou. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uviedla, že v čase začatia exekučného konania

rokovala o uzatvorení kúpnej zmluvy s p. J. a iba z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania
nedošlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, z priebehu rokovania, tak ako ich opísal svedok p. J.
na pojednávaní, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že došlo k zmareniu uzatvorenia kúpnej
zmluvy v príčinnej súvislosti so začatím exekučného konania. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný
nemá priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

za preukázanú. Súd prvej inštancie nesprávne formuloval otázku pri identifikovaní následku škodovej
udalosti. Následkom škodovej udalosti totiž má byť vznik škody v podobe trov exekučného konania
vedeného proti žalobkyni, nie nemožnosť nakladania s nehnuteľnosťami. Priamou príčinou vzniku
škody bol samotný postup žalobkyne, ktorá síce deklarovala možnosť vyplatenia spoluvlastníka,
avšak zodpovedajúcimi prostriedkami nedisponovala, v čoho dôsledku sa stala účastníčkou dôvodne

vedeného exekučného konania. Podľa žalovaného aj keby Okresný súd Kežmarok vyznačil žalobkyni
doložku právoplatnosti na rozsudku v čase, kedy o to požiadala, žalobkyňa by sa exekučnému konaniu a
s tým spojeným vznikom trov, nevyhla. Uvedené vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom
Okresného súdu Kežmarok a vznikom škody v podobe trov exekučného konania.
Vo vzťahu ku exekučnému konaniu uviedol, že už iný okresný súd a dokonca aj odvolací súd vo svojom

rozhodnutí skonštatovali, že exekúcia bola vedená zákonne, na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, nikdy nebola zastavená z dôvodov, ktoré namietala žalobkyňa. Žalobkyňa mala
dostatok času na dobrovoľné plnenie si svojej povinnosti, čím by sa úplne vyhla plateniu trov exekúcie,
resp. by ich podstatne znížila. Žalovaný poukázal na uvedené rozhodnutia počas konania, avšak
súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezobral do úvahy a ani sa s touto procesnou obranou

relevantne nevysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných
podmienok, s ktorými zákon spája vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to predovšetkým, že konaním
súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu úradnému postupu a že takýto postup bol priamou a
bezprostrednou príčinou vzniku škody vo výške uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaný

žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil, žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie procesne správne postupoval a
neznemožnil žalovanému, aby uskutočnil jeho procesné práva. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Poukázala

na to, že samotný žalovaný v svojom odvolaní potvrdzuje skutočnosť, že doložka právoplatnosti a
vykonateľnosti bola vyznačená na rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008, až po tom,
čo o odvolaní voči IV. výroku rozhodol Krajský súd v Prešove. Teda napriek tomu, že rozsudok bol
v ostatných výrokoch právoplatný a vykonateľný, súd odmietol takúto doložku na rozsudku vyznačiť.
Žalobkyňa žiadala vyznačiť doložku právoplatnosti a súd to odmietol. Teda súd odmietol vyznačiť

právoplatnosť na rozsudku, ktorý právoplatný bol, a preto súd porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva
zo zákona.Žalovaný na strane č. 5 v odvolaní tvrdí, že nebolo preukázané, že rozsudok Okresného súdu
Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008 bol právoplatný pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní voči jeho
IV. výroku. Dôkazom toho, že rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C/84/2008 bol právoplatný
už pred rozhodnutím Krajského súdu v Prešove o odvolaní voči IV. výroku, je samotný rozsudok, kde už
doložka právoplatnosti je. Teda je bezpochyby preukázané, že rozsudok bol právoplatný a súd odmietol

vyznačiť doložku právoplatnosti. Súd prvej inštancie aj v časti vzniku škody správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a správne posúdil vec. V konaní bolo jasne preukázané, že žalobkyňa mala záujemcu o kúpu
nehnuteľnosti, ale v dôsledku toho, že nebola vyznačená doložka právoplatnosti na rozsudku, nemohlo
dôjsťkpredajunehnuteľnosti.Potom,akobolavyznačenádoložkaprávoplatnostinarozsudok,ihneďbol
podaný návrh na exekúciu. Teda žalobkyňa musela zaplatiť trovy exekúcie, a to iba z dôvodu, že doložka

právoplatnosti bola na rozsudku vyznačená oveľa neskôr a to tesne predtým, ako bol podaný návrh
na exekúciu. Súd prvej inštancie tým, že vyznačil doložku právoplatnosti neskôr, tesne pred exekúciou,
zobral žalobkyni lehotu na dobrovoľné plnenie. Žalobkyňa nemohla nehnuteľnosť predať, ale ani vziať
úver na vyplatenie sumy podľa rozsudku. A napokon je medzi škodou a pochybením súdu jednoznačná
príčinná súvislosť. Ak by súd bol vyznačil doložku právoplatnosti, kedy skutočne rozsudok nadobudol

právoplatnosť, tak nebola by exekúcia, a neboli by trovy exekúcie, nakoľko žalobkyňa mala záujemcu
o kúpu, ktorý by nehnuteľnosť kúpil a žalobkyňa by mala finančné prostriedky na vyplatenie. A naviac
by mala aj dva mesiace na to, aby vybavila úver na vyplatenie podľa rozsudku. Na záver zdôraznila, že
samotné súdy, a to Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 3.9.2014, č.k. 5Er/684/2014 a Krajský súd
v Prešove uznesením zo dňa 27.08.2015, sp.zn. 20CoE/28/2015, potvrdili pochybenie Okresného súdu

Kežmarok, tým že vyznačil doložku právoplatnosti neskôr, nakoľko exekúciu nezastavili, ani námietkam
žalobkyne nevyhoveli. Z uvedeného vyplýva záver o správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a
žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.

6. O odvolaní žalovaného už prv rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.09.2021, č.k.
22Co/43/2020-265,ktorýmpotvrdilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyapriznal
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

7. Na podané dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.02.2023

(č.l. 344) zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd
konštatoval, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje dostatok dôvodov, prečo potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to najmä vo vzťahu k odvolacej argumentácii
žalovanej týkajúcej sa existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Kežmarok a žalobkyňou uplatnenou škodou v podobe trov exekučného konania. Uviedol,

že argumentácia odvolacieho súdu v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu sa vzťahovala len
k existencii príčinnej súvislosti medzi nevyznačením doložky právoplatnosti na rozhodnutí Okresného
súdu Kežmarok a následkom spočívajúcim v nemožnosti žalobkyne s nehnuteľnosťou nakladať,
nehovorí však nič o príčinnej súvislosti vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobkyne vyplývajúcej zo
súdneho rozhodnutia a vzniku trov exekučného konania. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo

k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací
súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (455 CSP) opätovne
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcichz ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní opakovane posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym procesným

postupom a nesprávnymi skutkovými zisteniami, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d), zákona č. 514/2003 o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlenZákonozodpovednostizaškodu),štátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

12.Podľa§3ods.2Zákonaozodpovednostištátuzaškodu,zodpovednostipodľaodseku1sanemožno
zbaviť.

13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

14. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o zodpovednosti štátu za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

16. Žalobkyňa sa po neúspešnom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody u žalovaného

obrátila na súd prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom vyhovel jej žalobe o náhradu škody
vo výške 29.795,73 eura spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok v
konaní sp.zn. 2C/84/2008, ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013
právoplatnosť a vyznačil ju až dňa 22.05.2014 a to spätne, čím mal žalobkyni odňať možnosť disponovať
nehnuteľnosťami a splniť si týmto rozsudkom stanovenú povinnosť voči žalovanému riadne a včas,

v dôsledku čoho vznikla žalobkyni škoda v podobe trov exekučného konania o vymoženie povinnosti
vyplatiť podielového spoluvlastníka v celkovej výške 29.795,73 eura.

17. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nie je možné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok. Žalobkyňa bola

povinná preukázať splnenie všetkých 3 podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci uvádzaných v zákone č. 514/2003 Z.z., a to tak: 1. existencia
nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti - nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nepreukázaním splnenia čo len jednej z týchto
podmienok, dôjde k zamietnutiu žaloby.

18. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu
je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa
orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2004).

19. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len Zákon o
spravovacom a kancelárskom poriadku), len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu
zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí.
Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to

po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu
rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o spravovacom a kancelárskom poriadku, právoplatnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa a rozhodnutia súdu druhého stupňa vyznačuje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;

ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na
žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

21. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

22. Podľa § 227 ods. 1 a 2 CSP, doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.

23. Z priloženého spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa

25.01.2013 došlo jeho výrokom I. k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi
žalobkyňou a žalovaným - F. B. s tým, že tie boli prikázané do individuálneho vlastníctva žalobkyne
(výrok II.), oproti jej povinnosti vyplatiť žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi na úplné vyporiadanie
jeho podielu sumu vo výške 139.500 eur a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok
III.). Napokon IV. výrokom Okresný súd Kežmarok vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné

konanie, pričom voči tomuto výroku podal žalovaný F. B. odvolanie.

24. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyňa viackrát požiadala Okresný súd Kežmarok o
vyznačenie doložky právoplatnosti, čo tento odmietol s odôvodnením, že proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 bolo podané odvolanie žalovaným F. B. a

právoplatnosť bude vyznačená až po tom, čo vo veci rozhodne Krajský súd v Prešove.

25. Z priloženého spisu je nepochybné, že o odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 tak, že odvolanie odmietol pre jeho neprípustnosť.
Vdôsledkuuvedenéhosúdnehorozhodnutiakrajskéhosúdudošlokvyznačeniuprávoplatnostirozsudku

Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 v jeho výrokoch I. až III., (teda
vrátane výroku o uložení povinnosti žalobkyni vyplatiť žalovanému náhradu vo výške 139.500 eur), a to
spätne ku dňu 01.05.2013. Vo výroku IV. v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove rozsudok
nadobudol právoplatnosť spätne ku dňu 15.04.2013. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené
žalobkyni dňa 12.05.2014, teda až od uvedeného dátumu mala vedomosť, že odvolací súd odmietol

odvolanie žalovaného voči IV. výroku a nezaoberal sa vecnou správnosťou ostatných výrokov rozsudku.

26. Je teda zrejmé, že v čase doručenia uznesenia č.k. 4Co/141/2013-479 zo dňa 26.03.2014 už
žalobkyni uplynula dvojmesačná paričná doba na plnenie podľa III. výroku rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 a rozsudok sa stal vykonateľným exekučným titulom

na vymáhanie v exekučnom konaní.

27. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nepochybuje o tom, že je v kompetencii
odvolacieho súdu posúdiť rozsah odvolania odvolateľa a preto je otázne, do akej miery v tomto prípadesúdna tajomníčka mala, resp. mohla vôbec posúdiť rozsah odvolania žalovaného F. B. voči rozsudku
Okresného súdu Kežmarok. Avšak z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku vyplýva, že súdna tajomníčka alebo iný poverený zamestnanec má povinnosť

vyznačiť doložku právoplatnosti do súdneho spisu bezodkladne po tom, čo sa dozvie, že rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a odvolanie voči IV. výroku rozsudku Okresného súdu Kežmarok o vylúčení
vzájomného návrhu na samostatné konanie nemalo vplyv na právoplatnosť zvyšných výrokov, nakoľko
napadnutývýrokpredstavovalrozhodnutie,ktorýmsaupravujevedeniekonania,narozdielodostatných,
ktoré sú meritórnymi rozhodnutiami vo veci. Právoplatnosť rozhodnutia v rozsahu nenapadnutých

výrokov teda nastala riadne, dňa 01.05.2013 a v tomto rozsahu sa rozsudok stal vykonateľným dňa
01.07.2013.

28. Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že za týchto okolností postačuje
pre nesprávny úradný postup aj samotné nevyznačenie doložky právoplatnosti bez toho, aby súdna
tajomníčka Okresného súdu Kežmarok svojou nečinnosťou pochybila (objektívna zodpovednosť za

škodu). Bolo by nespravodlivé, pokiaľ by žalobkyňa niesla dôsledky za nesprávny postup štátneho
orgánu, v tomto prípade súdu, ktorý pozná právo a mal vedieť, že podaním odvolania proti výroku IV.
rozsudku nie je dotknutá právoplatnosť ostatných výrokov.

29. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Rovnako je to podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Skutočnou
škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie, či iné znehodnotenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je taký dôsledok škodnej
udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku
poškodeného, ku ktorému by došlo, nebyť škodnej udalosti.

30. Pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany

oprávneného F. B. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku 139.500,- eur na základe
exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 a
následným exekučným konaním pod sp.zn. EX 38/14, 5Er/384/2014 vznikla žalobkyni povinnosť úhrady,
a to trov exekúcie vo výške 28.510,- eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
1.285,73 eura, celkovo vo výške 29.795,73 eura. Tieto trovy uhradil kupujúci G. H. v prospech

exekútorského účtu G. F. H. a účtu právneho zástupcu oprávneného ako súčasť kúpnej ceny za
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, o čom
svedčia žalobkyňou predložené kópie príkazov na úhradu zo dňa 26.01.2015 na č.l. 29 až 31 spisu. Pred
súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou a manželmi
K. G. H. a I. H., I. B. G. a I. K. B. F., L. ako kupujúcimi bola uzavretá kúpna zmluva dňa 26.01.2015,

ktorej predmetom bola vyporiadavaná nehnuteľnosť, pričom kupujúci mali ako časť kúpnej ceny uhradiť
v súlade s EX 38/14, 5Er/384/2014 sumu 1.285,23 eura na účet právneho zástupcu oprávneného v
exekučnom konaní a 28.510 eur na účet súdneho exekútora.

31. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

na strane žalobkyne ako poškodenej nedošlo k očakávanému zväčšeniu jej majetku o sumu 29.795,73
eura ako predávajúcej, v dôsledku úhrady časti kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti nie v jej prospech,
ale v prospech účtu právneho zástupcu oprávneného a účtu súdneho exekútora v súlade s exekučným
konaním EX 38/14, 5Er/384/2014, v ktorom sa vymáhala povinnosť na základe exekučného titulu -
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013.

32. Základnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je aj preukázanie príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ako podstatného prvku zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v
logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik

škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či
okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná
súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého byškodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky
právnesystémyEurópskejúnie),čibyškodlivýnásledoknastalbezkonaniaškodcu.Akbytomutakbolo,
príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť

je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu.Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny
nebola nastala (6MCdo/7/2013, pozri aj R 21/1992, 6MCdo/16/2012, 3MCdo/21/2011, 8Cdo/71/2017).

33. Aj s poukazom na právny záver dovolacieho súdu odvolací súd konštatuje, že argumentácia

súdu prvej inštancie v bodoch 49 až 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa vzťahovala len
k existencii príčinnej súvislosti medzi nevyznačením doložky právoplatnosti na rozhodnutí Okresného
súdu Kežmarok a následkom spočívajúcim v nemožnosti žalobkyne s nehnuteľnosťou nakladať,
nehovorí však nič o príčinnej súvislosti vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobkyne vyplývajúcej zo
súdneho rozhodnutia a vzniku trov exekučného konania. Predaj nehnuteľnosti nebol totiž výlučným, ale
len jedným z viacerých možných spôsobov, ktoré si mohla žalobkyňa zvoliť na splnenie svojej povinnosti.

Žalobkyňa,ktorásamanávrhnavysporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvanehnuteľnostipodalastým,
že sa rozhodla dobrovoľne prevziať na seba povinnosť vyplatiť odstupujúceho spoluvlastníka v lehote 2
mesiacov, si musela byť vedomá dôsledkov tohto svojho konania. Z výpovede žalobkyne pred súdom
prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.02.2020 (č.l. 191 spisu) tiež vyplynulo, že žalobkyňa mala nejakú
finančnú hotovosť, avšak zo zistených skutkových okolností je zrejmé, že ju nevyužila na splnenie svojej

povinnosti a to ani len čiastočne.

34. Ďalej odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalobkyne o existencii kupujúceho nehnuteľnosti, ktorý
v dôsledku exekúcie odstúpil od rokovaní nemajú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Z výsluchu
svedka pána G. J. na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 (č.l. 216-217 spisu) nateraz vyplýva

len to, že o nehnuteľnosť prejavil záujem, nie však to, že sa so žalobkyňou dohodli na podstatných
náležitostiach kúpnej zmluvy. Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že by rokovania s pánom G. J. dospeli
do takej fázy, že by s istotou bolo možné konštatovať, že jedinou a výlučnou príčinou neuzavretia kúpnej
zmluvy bolo začatie exekučného konania. Zatiaľ sa preto javí, že žiadna dohoda medzi žalobkyňou a
pánom G. J. neexistovala, resp. bola len v štádiu prejavenia záujmu pána G. J. o kúpu nehnuteľnosti, čo

však nie je to isté, ako konsenzus predávajúceho a kupujúceho na podstatných náležitostiach zmluvy
zakladajúci záväzok kupujúceho, ktorý by bol zmarený len v dôsledku začatia exekučného konania.

35. Zároveň žalobkyňa doposiaľ v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, že by sa aj napríklad pokúsila
uzavrieťzmluvuobudúcejkúpnejzmluvespotenciálnymzáujemcom,anito,žesnímvtomtočaseviedla

rokovania, či si obstarala finančné prostriedky cestou úveru alebo pôžičky, prípadne aspoň čiastočne
svoj záväzok splnila z vlastných zdrojov. Doposiaľ nepreukázala, že by kontaktovala odstupujúceho
spoluvlastníka, prípadne realizovala nejaké aktivity ešte pred začatím exekučného konania.

36. Odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V bode 18 uznesenia

dovolacieho súdu tento konštatuje, že z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa
nikdy nedisponovala finančnou hotovosťou, ktorú sa napriek tomu zaviazala na základe súdneho
rozhodnutia vyplatiť. Zároveň však s nehnuteľnosťou nemohla disponovať po dobu nevyznačenia
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu, čo ju však nezbavovalo povinnosti z neho
vyplývajúcej. Existenciu skutočného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ako ani inú aktivitu, ktorá by

preukázateľne smerovala k splneniu uloženej povinnosti a ktorej uskutočneniu by tvrdený nesprávny
úradný postup súdu zabránil, žalobkyňa doposiaľ dostatočne nepreukázala.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s
ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) a c ) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie

konanie.

38. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2CSP, opätovne prejednať žalobou uplatnený nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, dôsledne sa zaoberať splnením všetkých

podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
uvádzaných v zákone č. 514/2003 Z.z., a to najmä príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) medzi
nesplnením povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok vo veci
2C/84/2008 a vznikom trov exekučného konania v intenciách vyššie uvedených záverov odvolaciehosúdu v nadväznosti na závery dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení 9Cdo/48/2022 zo dňa
28.02.2023. Spor opätovne prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie
(v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP o dokazovaní), na základe vykonaných dôkazov ustáli

skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
preskúmateľné. Relevantným spôsobom sa vysporiada aj s procesnou obranou žalovaného a po
opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo
zrozumiteľné.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).