Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306010490
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2306010490.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov
JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného B. N. pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a iné, po povolení
obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2024 v Bratislave, o dovolaní
obvinenéhoB.N.protirozsudkuKrajskéhosúduvTrnavez9.decembra2021,sp.zn.5To/41/2021,takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného B. N. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „okresný súd") z 10. februára 2021, sp.
zn. 2T/136/2006, okresný súd rozhodol tak, že podľa § 166 Trestného poriadku obvinenému B. N. (ďalej
tiež „obvinený") pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 7.
februára 2007, sp. zn. 2T/136/2006, za v bode 1/ zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
uložil podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m),
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam,
trest odňatia slobody vo výmere 53 mesiacov a 22 dní. Zároveň okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, na výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Trnave
rozsudkom z 9. decembra 2021, sp. zn. 5To/41/2021 podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému
podľa § 166 Trestného poriadku pri nezmenenom právoplatnom výroku o vine vyslovenej rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo 7. februára 2007, sp. zn. 2T/136/2006, za v bode 1/ zločin obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona, uložil podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),
písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 53 mesiacov a 22 dní. Na výkon uloženého trestu ho
krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

ProtirozsudkukrajskéhosúdupodalobvinenýprostredníctvomobhajcuJUDr.MiloslavaTóthadovolanie
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu,
že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], že mal
byť uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa [§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku] a napokon, že

napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal
nedostatočnosť odôvodnení rozhodnutí, keď súdy „prehliadali a nijakým spôsobom nereagovali" na jeho

argumentáciu vychádzajúcu z § 404 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku, v zmysle ktorej, v rámci
obnovy konania, ak dôjde k zrušeniu právoplatného rozsudku vyhláseného na základe konania dohody
o vine a treste, súd vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Podľa názoru obvineného, súdy
nereagovali na jeho argumentáciu v tomto smere, čím porušili nielen právo na obhajobu, ale aj právo
na spravodlivý súdny proces. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného zákona považuje

za naplnený tým, že v pôvodnom konaní pred povolením obnovy konania mu bol ukladaný trest na
spodnej hranici trestnej sadzby, tak aj po povolení obnovy konania a na podklade zásady zákazu zmeny
k horšiemu je potrebné mu ukladať trest na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona
v jeho neprospech, aby zrušil rozsudky krajského a okresného súdu a tomuto súdu prikázal, aby vec v

potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež
„prokurátorka"), ktorá navrhla, aby najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného
poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku. K namietaným údajným nedostatkom odôvodnenia uviedla, že súdy svoje rozhodnutia náležite
odôvodnili a v danej veci konštatovali, že vo veci nebol v dôsledku obnovy konania zrušený celý
pôvodný rozsudok vyhlásený na podklade dohody o vine a treste, ale len v časti výroku o treste (výrok
o vine zostal obnovou konania nedotknutý), preto ani nebolo možné vrátiť vec v celom rozsahu do
prípravného konania na uzatvorenie novej dohody o vine a treste v zmysle § 404 ods. 2 Trestného

poriadku. Trest uložený obvinenému považuje prokurátorka za zákonný, primeraný a správny, pričom
inštitútmimoriadnehozníženiatrestupodľa§39Trestnéhozákonajezaloženýnaprincípefakultatívnosti
a individuálnosti. Trest je uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nemožno, podľa názoru prokurátorky, naplniť námietkou
jeho neprimeranosti v dôsledku nepoužitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného

zákona (viď S 5/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred
vydanímrozhodnutiaodovolanískúmalprocesnépodmienkyprepodaniedovolaniaazistil,žedovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané prostredníctvom

obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], v
zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.),
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že dovolateľ pred
podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Dovolací súd zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania nie sú zjavne naplnené, a preto ho podľa
§ 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietol.

Primárne treba uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už právoplatným a
záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov

v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom
taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným
na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie taktiež nepredstavuje ďalšiu riadnu
opravnú inštanciu a nie je „ďalším odvolaním". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).

Zároveň platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v

dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvodydovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
(pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je
potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 7/2011. Pokiaľ obvinený nachádzal
naplnenie zásadného porušenia práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vo vzťahu k neaplikovaniu § 404 ods. 2
Trestného poriadku, uvedená námietka je zjavne neopodstatnená. V danom prípade obvinený namietal
nepoužitieustanovenia§404ods.2Trestnéhoporiadkuvporadíprvomodvolaníz8.januára2019ajeho

doplnení z 26. januára 2019. K tejto námietke sa jasne a zrozumiteľne vyjadril krajský súd v uznesení z 5.
septembra2019,č.k.5To/14/2019-2018(pozristrana5odsek6).Zodôvodneniavyššiešpecifikovaného
rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že predmetnú vec okresný súd správne nevrátil do prípravného
konania, pretože rozsudok Okresného súdu Galanta zo 7. februára 2007, sp. zn. 2T136/2006 vyhlásený
na podklade predchádzajúcej dohody o vine a treste, nebol v konaní o obnove konania vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. 1Nt/19/2017 zrušený v celom rozsahu, ale len vo výroku o treste.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.

Dovolací súd zdôrazňuje potrebu, aby v dovolaní namietaná vada vecne (svojím obsahom) zodpovedala
niektorému zo zákonom daných dovolacích dôvodov. Uvedené neplatí vo vzťahu k námietkam
obvineného k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Tento dovolací
dôvod totiž ako prípustnú námietku vymedzuje uloženie trestu mimo zákonom uvedenej trestnej sadzby,

alebo uloženie nezákonného druhu trestu. Námietka neuloženia trestu na dolnej hranici trestnej sadzby
je mimo rámca dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, a preto nie je z
tohto dôvodu (argumentácia mimo zákonných dôvodov) naplnený ani tento dovolací dôvod.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Citované ustanovenie slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou
„správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť", vylučuje

možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené s
výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá však prináleží iba ministrovi
spravodlivosti.Pokiaľsajednáodovolacídôvodpodľa§371ods.1písm.i)Trestnéhoporiadku,obvinený
vo svojom dovolaní neuviedol žiadnu konkrétnu právnu vadu, ktorá tento dôvod naplňuje, preto dovolací
súd vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu svoje rozhodnutie ani bližšie neodôvodňuje.

Dovolaním obvineného B. N. zjavne neboli naplnené ním uvedené dovolacie dôvody, ale ani žiadne iné
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.