Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B4-23Pc/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200975
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1423200975.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľky - matky: J.,

zastúpenej JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou, so sídlom Včelárska 21, Bratislava, proti
mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: C., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu: T. zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie otcovstva zastavuje.

II. Maloletá T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

IV. Styk otca s maloletou súd neupravuje.

V. Otec je povinný počnúc dňom 28.03.2023 prispievať na výživu maloletej sumou 280,- eur mesačne
a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

Zročné výživné za obdobie od 28.03.2023 do 30.9.2024 vo výške 3.216,12 eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 28.03.2023 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že otcom maloletej
je C.. Zároveň žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne odo dňa 08.10.2020, na tvorbu

úspor sumou 30,- eur mesačne od podania návrhu, a aby súd zaviazal otca zložiť výživné na maloletú na
šesť mesiacov vopred. Taktiež žiadala, aby styk otca s maloletou bol upravený v rozsahu dvoch hodín
každého víkendu za stálej prítomnosti matky. V zmysle § 53 Civilného mimosporového poriadku žiadala
o priznanie nároku trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“) a muž, ktorého otcovstvo má
byť určené (ďalej aj ako „otec“) sa spoznali v roku 2018, stretávali sa na pravidelnej báze. S otcom

nemali vážny vzťah, boli skôr priatelia, ktorí nepravidelne udržiavali aj intímny pomer. Aj ich viacerí
kamaráti mali vedomosť o ich intímnom pomere. Matka bola od začiatku zamilovaná a dúfala, že
milenecký vzťah sa zmení na plnohodnotný partnerský vzťah. Intímny pomer s frekvenciou stretávania
sa štyri až šesť krát do mesiaca pretrvával až do januára 2020, kedy matka otehotnela. Navrhovateľkav rozhodnom čase neudržiavala intímny pomer so žiadnym iným mužom, preto si je otcovstvom istá na
100% bez akýchkoľvek pochybností. Po oznámení informácie o tehotenstve bola reakcia otca výsostne
negatívna, požadoval, aby si dala matka dieťa vziať. Následne došlo k hádke, urážkam a zablokovaniu

na sociálnych sieťach. Matka sa rozhodla si dieťa ponechať napriek skutočnosti, že ho bude vychovávať
ako slobodná matka. Počas tehotenstva otec matku kontaktoval asi dvakrát, tá na jeho hovory a
správy nereagovala, po narodení maloletej sa neozval. Po prvom mesiaci života maloletej, matka otcovi
oznámila,žesamunarodilodieťaajezdravé,načouviedol,žejerád,žejezdravé,aleniejetojehodieťa.
V časovom horizonte približne dva týždne mu navrhovateľka adresovala správu, ktorej obsahom bola

výzva na dostavenie sa na matričný úrad, inak bola navrhovateľka pripravená iniciovať súdne konanie o
určenie rodičovstva. Správa ostala bez adekvátnej odozvy. V mesiaci 12/2020 sa otec opätovne ozval.
Adresoval navrhovateľke dlhé správy na sociálnej sieti, ktorých obsahom bolo oľutovanie jeho správania
sa,prejavenieľútostinasvojímsprávaním,akoajuznanie,žejeotcommaloletej.Ďalejuviedol,žejejeho
snom tvoriť s navrhovateľkou a maloletou kompletnú rodinu. Svoje skutky ospravedlňoval požívaním
alkoholických nápojov. Súčasne uvádzal, že podstúpil protialkoholickú liečbu a sľuboval personálnu

zmenu ako aj zmenu správania sa ku navrhovateľke, aj maloletej. Navrhovateľka mu dala druhú
šancu. Nasledujúce mesiace si navrhovateľka a otec spoločne pravidelne písali, no nestretli sa osobne.
Stretnutie stále odďaľoval, argumentoval potrebou úplného psychického zdravia, nakoľko sa u neho
stále prejavovala agresivita. K osobnému stretnutiu došlo až v mesiaci 08/2021, kedy s navrhovateľkou
začali tvoriť pár. Počas celého času na maloletú neprispieval, kúpil jej jeden ruksak. Od mesiaca 8/2021

do mesiaca 01/2022 sa matka a otec stretávali pravidelne každý víkend v dome rodičov matky. Počas
tohto času otec občasne nakúpil jedlo, finančne neprispieval vôbec. Matka však bola rada, že má rodinu
pokope. Od mesiaca 02/2022 sa matka s otcom presťahovali do bytu v X., ktorý financovali a stále
financujú rodičia matky. V mesiaci 04/2022 došlo k fyzickému napadnutiu matky, trestné oznámenie
nebolo podané, nakoľko sa matka bála o seba, aj maloletú. V tomto čase, počas pár mesiacov, otec na

chod domácnosti nepravidelne prispieval sumou v priemere 500,- eur. Začiatkom leta 2022 začal otec
na pravidelnej báze požívať alkoholické nápoje a omamné a návykové látky, občas neprišiel domov, bol
mimo realitu. Keďže sa jeho zdravotný stav nezlepšoval, matka usúdila, že potrebuje odbornú pomoc,
a keďže nechcel vyhľadať odbornú pomoc, zavolala záchranku. Na psychiatrii bol do konca mesiaca
09/2022,neviekamišiel.Vmesiaci02/2023vyzvalamatkaotca,abyzaslalsľúbenéfinančnéprostriedky,

čo sa nestalo, opätovne začal uvádzať, že maloletá nie je jeho dcéra. Matku aktuálne vo veľkej časti
finančne podporujú rodičia. Jej príjem predstavuje len rodičovský príspevok v sume 361,- eur. Výdavky
na maloletú vyčíslila na sumu 1.025,- eur, ktoré pozostávajú z bývania v sume 375,- eur, internet a
televízie v sume 15,- eur, stravy v sume 250,- eur, opatrovateľky v sume 80,- eur, oblečenia a obuvi v
sume 100,- eur, plávania v sume 50,- eur, hračiek v sume 40,- eur, liekov a vitamínov v sume 15,- eur,

drogérie v sume 100,- eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

4. Z obsahu rodného listu predloženého matkou dňa 14.02.2024 vyplýva, že dieťa s menom T. a
priezviskom C., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je B. a otcom
maloletej je C., a to na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov zo dňa 23.01.2024, teda po podaní
návrhu na určenie otcovstva matkou, pre Matričným úradom J. (č.l. 86-87 v spise).

5. Zo Zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na Matričnom úrade J. zo dňa
23.01.2024 vyplýva, že navrhovateľka ako matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené ako otec
súhlasne vyhlásili, že otcom maloletej je uvedený otec (č.l. 87 v spise).

6. V podaní doručenom súdu dňa 21.05.2024 právny zástupca matky uviedol, že otec začal posielať
výživné na maloletú podľa vlastného uváženia. Matka je naďalej na rodičovskej dovolenke. Otec sa s
maloletou stretol len raz za prítomnosti matky počas dovolenky na Slovenku. Nemajú spolu hlbší vzťah
a to aj vzhľadom na prácu otca v inom štáte.

7. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2024 právny zástupca matky vzal návrh na určenie otcovstva
späť, keďže medzi časom došlo k súhlasnému určeniu. Matka navrhla zveriť maloletú do jej výlučnej
starostlivosti, uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne titulom
spotrebného výživného a 30,- eur mesačne titulom výživného na tvorbu úspor. Matka netrvala napovinnosti otca zložiť výživné 6 mesiacov vopred. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, ten navrhli
neupravovať, nakoľko otec o maloletú nejaví záujem. Zároveň netrvali na tom, aby bol upravovaný trvalý
pobyt maloletej osobitným výrokom.

8. Matka na danom pojednávaní uviedla, že s otcom bola v kontakte od januára do začiatku septembra
tohto roku. Telefonovali si a tiež prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Pred týmto obdobím rok vôbec
neboli v kontakte. Otec sa odsťahoval do Y. a nijako ju nekontaktoval. Pred jeho odsťahovaním si písali
emaily, potom jej už prestal písať. S otcom bola v kontakte pred narodením dcéry, potom neboli spolu v

kontakte, on chcel od nej, aby išla na potrat. Znovu sa dali dokopy, keď mala dcéra asi rok. Následne boli
asi rok spolu. Pol roka z toho obdobia bývala u svojho otca, otec maloletej chodil za nimi cez víkendy.
Potom bývali spolu v X. v prenajatom byte do leta 2022. Následne bol otec hospitalizovaný počas leta
2022, cca do októbra 2022 na psychiatrii a neskôr v januári 2023 odišiel do Y.. Od januára 2023 do
januára 2024 neboli vôbec v kontakte. Následne si od januára 2024 písali a volali každý deň, hovoril jej,
že chce, aby prišli za ním, aby spolu žili ako rodina v Y.. Písal jej tiež, že chce, aby v lete išli na dovolenku,

že kúpil si pobyty, nakoniec nič z toho nebolo, pohádali sa a na dovolenku ani nešli. Keď bola tehotná
otec jej nedával nič. Následne jej počas prvého roku po narodení dcéry poslal sumu asi 500,- eur, keď
spolu žili v období od leta 2021 do leta 2022 tak prakticky viedli spoločnú domácnosť, výdavky si delili.
Následne jej poslal až v januári tohto roku sumu 750,- eur ( 3x po 250,- eur), vo februári jej poslal 500,-
eur (raz 400,- eur a raz 100,- eur), v marci jej poslal 50,- eur, v apríli 350,- eur, v máji a v júni jej neposlal

žiadne peniaze, v júli tohto roku jej poslal 210,- eur (resp. poslal jej síce sumu 270,- eur, ale predtým mu
ona poslala 60,- eur v dvoch platbách 40,- eur a 20,- eur, ktoré chcel od nej, aby mu požičala), v auguste
a v septembri jej neposlal žiadne peniaze. Matka je na rodičovskej dovolenke s dcérou. Dcéra mala
problémy s rečou, začala rozprávať až teraz nedávno. V júni tohto roku jej predĺžili rodičovskú dovolenku
do decembra 2024, poberá preto rodičovský príspevok 340,- eur a k tomu prídavky 60,- eur. Nepracuje

nikde, stará sa o dcéru. Býva X. v prenajatom byte. Je to dvojizbový byt. Za prenájom platí 700,- eur.
Prostriedky má od rodičov, pomáhajú jej. Okrem toho má výdavky na stravu v rámci celej domácnosti,
teda aj pre ňu, aj pre maloletú v sume 500,- eur, na drogériu do domácnosti v sume asi 100,- eur,
maloletá je ešte plienkovaná, výdavky na telefónny paušál má 40,- eur, televízia a internet v domácnosti
stoja 30,- eur, škôlku ešte maloletá nenavštevuje. Opatrovateľku už nemá. Oblečenie pre dcéru ju stojí

asi 60,- eur a pre matku asi tiež tak, na plávanie už dcéra nechodí, niekedy, ale chodievajú do herne
Bupi alebo na kúpalisko, hračky stoja okolo 20,- eur mesačne, lieky a vitamíny môžu byť okolo 20,-
eur mesačne. Aktuálne dcéru nezobrali do škôlky, lebo nemá trvalý pobyt v X. Verí, že sa jej ju podarí
prihlásiť do K., kde má trvalý pobyt, potom sa plánuje zamestnať. Otec jej hovoril, že v Y. vie zarobiť
okolo 2.500,- eur, začal pracovať ako D., ale postúpil na nejakú vyššiu pozíciu. Podľa toho, čo jej hovoril,

za bývanie neplatí, to mu poskytuje zamestnávateľ. Pokiaľ vie, nehnuteľnosti nevlastní a nemá ani auto.
V čase, keď si volávali, tak sa na maloletú pýtal každý deň. Matku zablokoval niekedy 07.09.2024 a
odvtedy ju vôbec nekontaktoval a nepýtal sa na dcéru.

9. Kolízny opatrovník titulom záverečnej reči navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky, neupravovať

styk otca s maloletou. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti jej určenie ponechali na úvahe súdu.
Suma 250,- eur sa javí byť primeraná.

10. Podľa § 109 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak počas
konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu

dieťaťa, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.13. Podľa § 24 ods. 1, zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

14. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. V časti týkajúcej sa samotného určenia otcovstva súd s použitím ustanovenia § 109 CMP konanie
zastavil a to s ohľadom na skutočnosť, že po začatí konania, dňa 23.01.2024 došlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičova.

22. Súd konal o súvisiacej časti predmetu konania (spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletej podľa § 110 CMP). Pokiaľ ide o zverenie maloletej, tú zveril súd do starostlivosti matky, ktorá
sa o maloletú stará od jej narodenia, čo otec v konaní nijako nerozporoval, inú úpravu ani nenavrhoval
(otec sa v konaní nevyjadril, hoci návrh s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené 29.12.2023). Otec

sa nezúčastňoval ani pojednávaní, hoci predvolanie na termín konaný 31.07.2024 mu bolo doručené
01.07.2024, predvolanie na termín konaní 2.10.2024 mu bolo doručené 09.08.2024. Aj pre pasivitu
otca nie je vôbec zrejmé, či otec má vôbec záujem o konkrétnu úpravu styku s maloletou, žiadnu
konkrétnu úpravu nekonkretizoval. Aj z vyjadrení matky je však zrejmé, že matka doposiaľ otcovi v styku
nebránila (s výnimkou situácií, kedy mala z otca obavy z ohrozenia pre zvýšené požívanie alkoholu,

resp. pre jeho správanie). Súd preto konkrétnu úpravu styku otca s maloletou vo výroku rozhodnutia
nevymedzil, túto ponechal naďalej na dohodu rodičov. Je pritom zrejmé, že realizácia bude závisieť od
aktivity samotného otca (a vôbec od ním prejaveného záujmu), ten od narodenia maloletej k styku s ňou
pristupoval sporadicky, najprv to bolo obdobie od leta 2021 do leta 2022, kedy najskôr žili s matkou vspoločnej domácnosti (dovtedy o maloletú nejavil záujem), neskôr znovu odišiel a s matkou maloletej
začal byť v kontakte znovu až od začiatku roku 2024, v tom období už ale žil a pracoval v Y.. Matka v
konanídeklarovala,ženiejejejzámeromotcovivstykusmaloletoubrániť.Pokiaľideoprávozastupovať

maloletú a spravovať jej majetok, to súd ponechal obom rodičom, súd nevidel dôvod na taký zásah,
ktorý by otca z tohto práva vylúčil.

23. Výšku vyživovacej povinnosti otca súd určoval v závislosti od výšky oprávnených potrieb maloletej
a od možností rodičov. Matka maloletej je stále na rodičovskej dovolenke s maloletou, poberanie

rodičovského príspevku vo výške 360 eur mesačne jej bolo predĺžené do konca roku 2024. Okrem
toho poberá na maloletú prídavky vo výške 60 eur mesačne. Matka je rodičom, ktorý zabezpečuje
celodennú starostlivosť o maloletú. Otec sa aktuálne na osobnej starostlivosti o maloletú nepodieľa
vôbec. Otec pracuje v Y.. Aj z dôvodu jeho pasivity v konaní (nevyjadrenie sa v konaní, neúčasť na
pojednávaniach súdu), súd nemal presne zistený príjem otca. Aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná
o vysokoškolsky vzdelanú osobu, pracujúcu aktuálne v Y. (podľa zdroja F. o 11. krajinu na svete v

rebríčku krajín s najvyšším príjmom, kde priemerný hrubý príjem dosahuje sumu okolo 4.385,47 eur),
súd s odkazom na dikciu ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine prezumoval príjem otca minimálne
na úrovni 2162 eur (čo je priemerná mzda v Bratislave, mieste obvyklého pobytu dieťaťa a zároveň
mieste, kde sa rodičia dieťaťa zoznámili, spolu nejaký čas aj viedli domácnosť). V možnostiach otca je
tak podľa záverov súdu dosahovať netto mzdu minimálne vo výške okolo 1.500 eur mesačne (s ohľadom

na skutočnosť, že pracuje v Y., možno dokonca dôvodne predpokladať, že táto mzda bude vyššia).
Všetky oprávnené potreby maloletej pokrýva matka (resp. matka s pomocou rodičova, ktorí je okrem
iného pomáhajú s úhradou nájmu za byt). Bývanie, ktoré matku stojí 750 eur mesačne, tak na maloletú
pripadá vo výške 375 eur mesačne, náklady na stravu súd vyhodnotil na maloletú s ohľadom na jej vek
vo výške okolo 150 eur mesačne (5 eur na celodenné stravovanie), náklady na oblečenie s ohľadom

na jej vek vo výške okolo 40 eur mesačne (po zarátaní potrebného sezónneho oblečenie a obuvi a
skutočnosti, že maloletá aktuálne rastie), náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky a vitamíny okolo 15
eur mesačne, na drogériu okolo 20 eur mesačne, na voľnočasové aktivity okolo 30 eur mesačne (po
zohľadnení skutočnosti, že matka sa o maloletú stará v 100 % - tnom rozsahu). Náklady na oprávnené
potreby maloletej tak predstavujú sumu okolo 630 eur mesačne a nič na tom nemení skutočnosť, že

matke pomáhajú s úhradou nájomného za bývanie jej rodičia. Táto skutočnosť otca maloletej jeho
vyživovacej povinnosti nijako nezbavuje. Otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Výživné vo
výške 280 eur predstavuje približne 18 % z netto mzdy otca (súd pritom opätovne zdôrazňuje, že sa
jedná o minimum, ktoré je podľa súd v možnostiach otca dosiahnuť). Za týchto okolností súd považoval
stanovené výživné za primerané, a súladné tak so záujmom maloletej, ako aj s možnosťami otca ako

povinného rodiča, zohľadňujúce zároveň 100 % - tnú starostlivosť matky o maloletú. Súd však na rozdiel
od matky považoval za vhodnejšie, aby celé výživné aktuálne slúžilo na úhradu oprávnených potrieb
maloletej a to predovšetkým z dôvodu, aby matka, ako rodič výhradne sa starajúci o maloletú mala
možnosť disponovať celou výškou výživného v súvislosti s aktuálnymi oprávnenými potrebami maloletej.

24. Pokiaľ ide o zročné výživné, to súd určoval za obdobie od podania návrhu matkou, teda od
28.03.2023, do konca mesiaca september 2024, za ktorý už súd výživné zahrnul do zročného výživného.
Matkasícepožadovalapriznanievýživnéhospätne,kudňunarodeniamaloletej,tomualesúdnevyhovel,
nakoľko nemal v konaní preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Po prvé, matka
v konaní tvrdila, že nikdy nemala pochybnosť, o tom, kto je otcom maloletej. Nič jej tak nebránilo

bezprostredne po narodení podať samotný návrh a neotáľať s tým do mesiaca marec 2023. Napokon,
ani o otcovi nemožno uzavrieť, že by si vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, veď napokon len v období
od podania matke na výživu maloletej prispel sumou spolu 1.860 eur mesačne. Za obdobie od podania
návrhu do rozhodovania súdu tak otcovi vznikla povinnosť uhradiť výživné za celých 18 mesiacov
(18x24= 5.040 eur) a alikvótnu časť za 4 dni mesiaca marec 2023 (280/31 = 9,03x4= teda 36,12 eur).

Spolu tak mal otec uhradiť za uvedené obdobie sumu 5.076,12 eur, po odrátaní sumy, ktorú v súhrne
uhradil, teda sumy 1.860 eur tak zročné výživné predstavuje sumu 3.216,12 eur, na ktorej úhradu súd
určil otcovi lehotu 30 dní od doručenia rozsudku.

25. Matka sa domáhala v konaní aj priznania nároku na náhradu trov konania. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nemá. Prípadné priznanie nároku na náhradu trov konania by pripadalo do
úvahy podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku (ak by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé). Takéto okolnosti ale súd v konkrétnom prípade nevidel, a samotná skutočnosť, že nedošlok uznaniu rodičovstva ešte pred podaním návrhu, ako ani skutočnosť, že rodičia nedospeli k dohode
o úprave práv a povinností voči maloletej, resp., že otec nesúhlasil s predstavou matky o výživnom,
takouto okolnosťou taktiež nie sú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Matka, právny zástupca matky, kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu
po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.