Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-1T/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010084
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1220010084.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: Y. E.,

K.. XX.XX.XXXX B. O., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2024 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. E., K.. XX.XX.XXXX B. O., I. O., Bratislava, Š.. R. W.,

sa uznáva vinným, že

v čase od 19.00 hod. dňa 14.08.2018 do 09.00 hod. dňa 15.08.2018 v Bratislave na Mierovej 25,
nezisteným spôsobom vnikol do uzatvorenej podzemnej garáže objektu Perla Ružinova,
- kde nezisteným predmetom vypáčil sklenenú výplň ľavých zadných dverí na osobnom motorovom
vozidle VW Passat hnedej farby, A.: O., pričom poškodil rám dverí, rozbil sklenenú výplň okna a
poškodil lak na streche vozidla jeho poškriabaním, kde nič neodcudzil, čím vznikla vlastníkovi vozidla
poškodenejobchodnejspoločnostiČSOBLeasing,a.s.Bratislava,Panónska11,IČO:35704713,škoda
poškodením v celkovej výške cca 1 000,- eur,

- ďalej nezisteným predmetom vypáčil sklenenú výplň pravých predných dverí na osobnom motorovom
vozidle Mercedes Benz ML350 čiernej farby, EČV: O., pričom poškodil rám dverí, poškriabal lak dverí
ako aj časť rámu nad dverami, v interiéri odlomil kryt mechanizmu otvárania stredového panelu a
z interiéru odcudzil rôzne dámske kostýmy, topánky, okuliare a detskú športovú obuv, čím spôsobil
poškodenej živnosti: H.. X. V., Q. XXXXX/XX, Bratislava, H.: XX XXX XXX, odcudzením celkovú škodu
vo výške 1 073,20 eur a poškodením osobného motorového vozidla vo výške 5 604,05 eur, a to ku škode
poškodenej obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sídlom Dostojevského rad 4, 815
74 Bratislava, IČO: 00 151 700,

teda

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024

v jednočinnom súbehu s

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2, §
37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia

veci: vyskakovací nôž o dĺžke 38 cm s čepeľou dlhou 17 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným
rozkazom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava sp. zn. 0T/323/2018 zo dňa 17.08.2018, právoplatný

dňa 17.08.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- ČSOB Leasing, a.s. Bratislava, Panónska 11, IČO: 35 704 713, spôsobenú škodu vo výške 1 000,-

eur (tisíc eur),
- H.. X. V., Q. XXXXX/XX, Bratislava, H.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 1 073,20 eur
(tisícsedemdesiattri eur a dvadsať centov),
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
spôsobenú škodu vo výške 5 604,05 eur (päťtisícšesťstoštyri eur a päť centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení:
- ČSOB Leasing, a.s. Bratislava, Panónska 11, IČO: 35 704 713,
- H.. X. V., Q. XXXXX/XX, Bratislava, H.: XX XXX XXX,
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,

so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 30.01.2020 na niekdajší Okresný súd Bratislava
II (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 3Pv/434/18/1102 zo dňa 28.01.2020, ktorá
je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-1T/10/2020 a ktorou sa kladie obžalovanému

Y. E. za vinu prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovaného, poškodených, ďalej

vypočul znalcov Q.. U. D. U. Q.. Q. S. a oboznámil so znaleckými posudkami č. ČEZ: PPZ-KEU-
BA-EXP-2018/11088 a ČEZ: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11088, ako aj vykonal oboznámenie listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil nároky na náhradu škody
a ich vyčíslenie, oboznámil spis Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-0T/323/2018 a sp. zn.
B2-3T/163/2015, lustrácie na obžalovaného (register trestov, register priestupkov) a pod. Na podklade

takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel. Počas výsluchu v prípravnom konaní mal
horúčky a nikdy sa nevzdal práva byť prítomný pri úkonoch a záverečnom preštudovaní spisu. Vo

vyjadrení sa k vykonávaným dôkazom podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že sa na mieste
činu v živote nenachádzal a došlo k prenosu DNA profilu z iného miesta.

Svedok - poškodená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v zastúpení: Q. E., na hlavnom pojednávaní k
veci v podstate vypovedala, že im bola z havarijného poistenia nahlásená poistná udalosť p. V., ktorý

je manžel poistenej V.. Vozidlo bolo poškodené neznámou osobou a po predložení faktúry o opravepoisteného vozidla vyplatili sumu, ktorú si následne uplatnili v tomto konaní vo výške 2 323,85 eur (s
odrátanou spoluúčasťou vo výške 280,20 eur).

Svedok - poškodený Q. V. na hlavnom pojednávaní k veci v podstate vypovedal, že ráno išli do práce,
na parkovisku mali vedľa seba zaparkované vozidlá, ktoré boli poškodené, jedno malo rozbité predné
sklá a druhé zadné ľavé sklo a následne zavolali políciu. V manželkinom aute bolo oblečenie, obuv,
škoda bola vyčíslená. V jeho aute nebolo nič odcudzené. Škoda vznikla vo vzťahu k poisťovni ako
spoluúčasť okolo 500,- eur, ale nevedel to presne. Škoda bola okolo 5 000,- eur, platili ju spolu a

ostatné z poisťovne. Škoda odcudzením bola okolo tisíc eur, keď sme zistili poistnú udalosť, nikto sa tam
nenachádzal. Pred udalosťou vozidlá použili de pred tým, vstup do podzemných garáží bol cez rampu a
na noc sa zatvárali plechovou sťahovacou žalúziou, ale nespomenul si svedok, či pred, alebo po skutku.
Do garáže má prístup ktokoľvek zvonku, v danom čase neboli nainštalované bezpečnostné kamery,
parkovacie miesta boli 15 metrov od výjazdovej rampy. Pred skutkom sa nestalo, že by niekto vnikol
do vozidla treťou osobou. Svedok si nepamätal, autá zaparkovali cca do 20.00 hod., roleta ešte nebola

stihnutá, ku skutku došli dve výjazdové skupiny polície Bratislava II, nespomenul si, či mu ukazovali
fotky možných páchateľov. Ak bola spustená roleta, jediný vchod bol z Gagarinovej ulice, kde bolo treba
oskenovať čipovú kartu, brána sa otvárala len na základe čipovej karty k príslušnému parkovaciemu
miestu, následne sa rampa dala podliezť. Svedok nevedel, či niekto hlásil stratu čipovej karty do garáže.

Znalec Q.. U. D. na hlavnom pojednávaní odkázal na ním vypracovaný znalecký posudok. Ďalej uviedol,
že predmetom znaleckého skúmania nie je pôvod stopy.

Z podstatných záverov znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11088 zo dňa 18.04.2019, ktorý
vypracoval znalec Q.. Q.. U. D., vyplynulo, že z výsledkov DNA analýzy vypláva, že DNA profily krvných

stôp č. 5 a 6 pochádzajú od tej istej osoby mužského pohlavia. DNA profil stopy č. 5 bol vložený
do národnej databázy a porovnaný v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov,
podozrivých a obvinených a právoplatne odsúdených osôb. Porovnaním bola zistená zhoda s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „E. Y., Y. Č.. XXXXXX/XXXX“ skúmanej na
KEÚ PZ pod č. PPZ-2592-2/KEU-BA-EXP-2008, ktorá bola predložená OR PZ, ÚJKP, OSV, Ružinov -

západ, Bratislava II, sp. zn. ORP-1072/2-OSV-B2/2008-MV.

Znalec Q.. Q. S. na hlavnom pojednávaní odkázal na ním vypracovaný znalecký posudok. Ďalej uviedol,
že predmetom znaleckého skúmania nie je pôvod vzorky.

Z podstatných záverov znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11088 zo dňa 13.09.2018, ktorý
vypracoval znalec S.. Q.. Q. S., vyplynulo, že daktyloskopické stopy č. 1 a č. 2 boli porovnané so
systémom AFIS so zbierkou daktyloskopických kariet ako aj so zbierkou z doposiaľ neobjasnených
prípadov, pričom bola zistená zhoda stopy č. 1 a 2 s otlačkom časti dlane ľavej ruky osoby: Y.É. E., K..
XX.XX.XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXXX (uvedené údaje sú z daktyloskopickej karty č. O.) a zhoda stopy

č. 1 so stopou č. 1 založenou v zbierke stôp č. prípadu 11470/2015 (ORP-972/SMV-B1-2015.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu sp. zn. ORP-1476/RV-B2-2018 zo dňa 15.08.2018 spolu s
fotodokumentáciou vyplynulo, že obhliadka bola konaná dňa 18.08.2018 od 09.20 hod. do 11.40 hod.,
obhliadku vykonali K.. Q. F. U. K.. Q.. Q. I., obhliadka miesta činu bola riadne vykonaná, kriminalistický

technik na mieste bol prítomný a zabezpečil fotodokumentáciu v rozsahu 46 záberov a na mieste zaistil
6 ks stôp na ďalšie porovnávanie s skúmanie - otlačok dlane ruky (stopa č. 1, stopa č. 2, stopa č. 3), dva
daktyloskopické otlačky (stopa č. 4), škvrna červenej farby (stopa č. 5).

K návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania súd uvádza, že podľa § 272 ods. 3 Trestného

poriadku ho vo väčšej časti odmietol, pretože po starostlivom zvážení stavu vykonaného dokazovania
a potenciálneho obsahu navrhovaných dôkazov je zrejmé, že skutočnosti zistiteľné z výsluchu
službukonajúcich policajtov a SBS-károv, ktorí prišli s obžalovaným do styku, ďalej z výsluchu
vyšetrovateľa, ktorý viedol prípravné konanie a svedka Y. W., výsluchom obhliadajúcich príslušníkov
PZ, ktorí vykonali obhliadku miesta činu dňa 15.08.2018, nakoľko tieto skutočnosti sú zistiteľné jednak

zo zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní, a jednak z vykonaného znaleckého
dokazovania na hlavnom pojednávaní, či vykonaného dokazovania oboznámením zápisnice o ohliadke
miesta činu zo dňa 15.08.2018, a teda sa týkajú okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými
a vykonanými dôkazmi, resp. ide o dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie vo veci.Predmetné obhajobou navrhované dôkazy neboli preto pre rozhodnutie v merite veci potrebné,
respektívevykonanímtýchtodôkazovbynebolizistenéskutočnostirelevantnékprejednávanémuskutku
alebo skutočnosti, ktoré už nevyplynuli z ostatného vykonaného dokazovania.

Súd sa na hlavnom pojednávaní obmedzuje na dokazovanie okolností súvisiacich so skutkovým stavom
veci len v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci bez dôvodných pochybností. Nakoľko žiaden
z navrhnutých dôkazov by neprispel k takému zisteniu skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval iné
rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného, súd po odmietnutí navrhnutých dôkazov podľa § 274
ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené.

Je potrebné konštatovať, že obžalovaný E. sa hlavného pojednávania dňa 02.10.2024 nezúčastnil
a svoju neúčasť relevantným spôsobom neoznámil, napriek tomu, že mu termín tohto pojednávania
bol oznámený dňa 10.07.2024, pričom bol poučený aj o následkoch nedostavenia sa na hlavné
pojednávanie, a preto súd ostatné hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti v súlade s § 252
ods. 3 Trestného poriadku.

Súd mal zo svedeckých výpovedí a zo znaleckého dokazovania za preukázané, že obžalovaný spáchal
skutok tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu, predovšetkým, že sa vlámal do áut zaparkovaných v
garáži, pričom rozbil okná na týchto autách, odcudzil viaceré predmety, čím spôsobil škodu krádežou,
ako aj spôsobil škodu na autách pri tomto vlámaní. Zároveň obžalovaný na mieste činu zanechal stopy,

ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu a ktoré jednoznačne usvedčujú jeho prítomnosť pri spáchaní
daného skutku - daktyloskopické otlačky - otlačok dlane (stopa č. 1 a 2), ako aj DNA v zanechanej krvnej
stope č. 5. Preto obranu obžalovaného, že sa nenachádzal na mieste činu, súd považuje za účelovú a
relevantne vyvrátenú vykonaným dokazovaním zhrnutým v predchádzajúcej vete.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Vzhľadom na zmenu zákona samosudca posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený
za vinu, podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku).

Súdpovažujezároveňzapreukázanénaplnenieznakovskutkovejpodstatyúmyselnéhoprečinukrádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj úmyselného

prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Ohľadne trestného činu krádeže objektom je vlastnícke právo a držba veci.
Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením malej škody
podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, alebo bez ohľadu na výšku škody niektorým zo spôsobov

uvedených v § 212 ods. 1 Trestného zákona, v danom prípade je daná výška aspoň malej škody (§ 125
ods. 1 Trestného zákona), ako aj spôsob spáchania vlámaním - vniknutím do uzavretého priestoru (auta)
nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily
alebo ľsťou - rozbitím okna (§ 122 ods. 4 Trestného zákona) . Zmocnením sa rozumie získanie faktickej
kontroly nad vecou a jej udržanie.

Subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba (ale aj právnická osoba), pričom u
obžalovaného nebola preukázaná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného
zákona).
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré bolo preukázané obžalovanému svedeckými
výpoveďami, ako aj oboznámením listinných dôkazov (zápisnica o ohliadke miesta činu) a znaleckým

dokazovaním spočívajúcim v tom, že zo strany obžalovaného došlo k cielenému (úmyselnému) konaniu
smerujúcemu k naplneniu predchádzajúcich znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona (vlámanie za účelom prisvojenia si cudzej veci malej
hodnoty).

Ohľadne trestného činu poškodzovania cudzej veci objektom je ochrana vlastníckeho práva alebo
oprávnenej držby veci. Ochrana smeruje voči útokom proti hmotnej podstate veci a jej funkčnosti, teda
chráni sa jej neporušiteľnosť, resp. jej použiteľnosť.Objektívna stránka pozostáva zo zničenia, poškodenia alebo urobenia neupotrebiteľnou veci a v
spôsobení tým malej škody na cudzom majetku. V danom prípade je daná výška aspoň malej škody
(§ 125 ods. 1 Trestného zákona) na predmetných motorových vozidlách. Poškodenie je zásah do

hmotnej podstaty veci, ktorý má za následok v danom prípade dočasné zníženie hodnoty veci alebo
jej použiteľnosti (rozbité okná, poškodenie dverí, laku, poškodenie mechanizmu otvárania stredového
panelu).
Subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba (ale aj právnická osoba), pričom u
obžalovaného nebola preukázaná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného

zákona).
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré bolo preukázané obžalovanému svedeckými
výpoveďami, ako aj oboznámením listinných dôkazov (zápisnica o ohliadke miesta činu) a znaleckým
dokazovaním spočívajúcim v tom, že zo strany obžalovaného došlo k cielenému (úmyselnému) konaniu
smerujúcemu k naplneniu predchádzajúcich znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (poškodenie exteriéru a interiéru vozidiel).

Súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému, sa
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky úmyselného
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako
aj úmyselného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od

06.08.2024 kladeného mu za vinu v časti obžaloby. V danom prípade súd postupoval podľa § 2 ods. 1
TrestnéhozákonaaposudzovalskutokaukladaltrestpodľapriaznivejšíchustanoveníTrestnéhozákona
účinného od 06.08.2024, a to s ohľadom na výšku škody.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne

druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a
v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34

ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).

Súd pri ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s
poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje
zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby

stanovená zákonom na 6 mesiacov až 3 roky.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol
obžalovaný súdmi dosiaľ 16-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti slobode (lúpež), proti majetku
(krádež, poškodzovanie cudzej veci), proti životu a zdraviu (drogy), proti iným slobodám (nebezpečné

vyhrážanie), pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné
zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení
osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin - v danom
prípade obdobnej majetkovej povahy prečinu krádeže, a na základe vyhodnotenia minulého a terajšiehotrestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z
hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal

trestný čin (R 7/1975).

Z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/323/2018 zo dňa 17.08.2018,
právoplatný dňa 17.08.2018, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať dňa

15.08.2018, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia veci.

Z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/163/2015 zo dňa 13.10.2015,
súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať dňa 05.09.2014, za čo mu bol uložený trest povinnej

práce, a ktorý bol obžalovanému doručený dňa 19.11.2015, voči ktorému obžalovaný podal odpor.
Následne rozsudkom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/163/2015 zo dňa 16.10.2018,
právoplatný dňa 16.10.2018, bol obžalovaný uznaný za vinného za spáchaný prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať dňa 05.09.2014, za čo mu
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trestný rozkaz niekdajšieho Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 0T/323/2018 zo dňa 17.08.2018, čo podľa názoru samosudcu bolo učinené
nesprávne, nakoľko medzi skutkom 3T/163/2015 a skutkom 0T/323/2018 bol obžalovanému doručený
trestný rozkaz sp. zn. 3T/163/2015.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol niekdajším

Okresným súd Bratislava II vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 17.08.2018, resp. doručený trestný
rozkaz dňa 17.08.2018 sp. zn. 0T/323/2018, a zároveň sa ho dopustil neskôr, ako bol niekdajším
Okresným súdom Bratislava II vyhlásený „prvý odsudzujúci rozsudok) zo dňa 13.10.2015, resp.
doručenýtrestnýrozkazdňa19.11.2015sp.zn.3T/163/2015(pričomtotokonanieskončiloprávoplatným
odsudzujúcim rozsudkom), bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/323/2018 zo dňa 17.08.2018,
právoplatný dňa 17.08.2018.

Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci nezistil poľahčujúcu okolnosť, iba vo vzťahu pri ukladaní
súhrnného trestu, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a

trestný čin úprimne oľutoval, preto túto poľahčujúcu okolnosť, ako nevzťahujúcu sa na všetky spáchané
skutky, obžalovanému nezapočítal. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm.
h/Trestnéhozákona-spáchalviactrestnýchčinov(súbehtrestnýchčinovpriukladanísúhrnnéhotrestu),
a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný činy pred spáchaním skutku odsúdený.
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 0 : 2.

Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
6 mesiacov až 3 roky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným

činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Je zrejmé,
že ani predchádzajúce odsúdenia a výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, dokonca

niekoľkoročných, nemali na obžalovaného žiaden vplyv a neprimäli ho k tomu, aby viedol riadny
život a nedopúšťal sa opakovane ďalšej trestnej činnosti. Dokonca sa súdeného skutku (krádež a
poškodzovaniecudzejveci)dopustiltohoistéhodňa(resp.voveľmikrátkomčasovomslede)akoprečinu
nebezpečného vyhrážania, ku ktorému súd ukladal súhrnný trest. Takto uložený trest považuje súd zaprimeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej
činnosti zo strany obžalovaného.
Zároveň súd v rámci súhrnného trestu uložil aj trest prepadnutia veci, ktorý bol uložený skorším

rozhodnutím.

Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako

trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona).

S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Ohľadne nárokov poškodených na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške bol uplatnený, pričom pri uložení povinnosti na náhradu priznanej škody
postupoval podľa § 287 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, keďže výška škody je súčasťou popisu

skutku.
Súd mal priznanú časť nároku na náhradu škody uplatneného poškodenou Allianz-Slovenská poisťovňa,
a.s. za preukázanú z najmä z Posudku - kalkulácie č. 10071 zo dňa 02.10.2018 a faktúry č. 9351803332
zo dňa 02.10.2018, ktorá bola vyčíslená v hodnote 5 604,05 eur.
O zvyšných častiach nárokov na náhradu škody rozhodol súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku,

nakoľko pre riadne zistenie výšky týchto častí škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby konania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení

rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,

e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.