Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011439
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Michala Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných A. B. a C. D.
a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.7.2024
sp. zn. 35T/22/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa vo vzťahu k obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B. sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa §

321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku vo výroku o uložení ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou.

II. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa vo vzťahu k obžalovanému C. D., nar.
XX.XX.XXXX v E. sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

III. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní odsudzujú:

Obžalovaný A. B. nar. XX.XX.XXXX v B.:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, §§ 36 písm. l) Trestného zákona, 37 písm. h), písm. m), 38 ods.
2, Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v trvaní 3 (tri) mesiace s následným doliečovaním
ambulantnou formou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Obžalovaný C. D. nar. XX.XX.XXXX v E.:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, §§ 37 písm. m) 38 ods. 2 a § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovaný na
výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.02.2024 sp. zn. 1T/11/2024, právoplatným dňa
14.03.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 17.07.2024, č. k. 35 T/22/2024 - 471, rozhodol o obžalobe
podanej na obžalovaných A. B. a C. D. tak, že menovaných už žalovaných uznal za vinných, že

v čase okolo 16:00 hod. dňa 25.11.2023 v ručnej autoumyvárni v Trnave na ul. Pri Kalvárii 7658/35 od A.
F. spoločne krikom žiadali vyplatiť peniaze za prácu, ktoré im odmietal zaplatiť a počas toho ho zozadu
jeden z obžalovaných udrel do hlavy, pričom sa zahnal železnou tyčou na obžalovaných, ktorú mu z ruky
C. D. vytrhol a následne ho obžalovaní škrtili kovovým predmetom tak, že mu ho tlačili na krk, potom ho
obžalovaný A. B. udieral do tváre a obžalovaný C. D. udieral kovovou trubkou po rukách, počas zápasu
sa presunuli pred garáž, kde ho podkopli a na zemi ho A. B. kopal a C. D. kovovým predmetom udieral

do oblasti nôh, počas zápasu C. D. strhol A. F. z krku tri zlaté retiazky v hodnote 1668,- Eur, čo využil a
zobralsosebouanáslednezmiestaspoluodišlinamotorovomvozidle,čímpoškodenémuA.F.spôsobili
zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre vpravo, pravej ušnice, pomliaždenie bulbu
pravého oka, a eróziu rohovky pravého oka pomliaždenie mäkkých tkanív pravej strany krku v oblasti
kývača, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej ruky a zápästia a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého

členka, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 21 dní, počas ktorých bol obmedzený na obvyklom
spôsobe života, a to vo výkone manuálnej práce vykonávanej pravou hornou končatinou, , v oblasti
pohybu a chôdze a čiastočne aj v psychickej aktivite pri zapájaní zmyslových orgánov do činností a
dočasne práceneschopný 21 dní a obžalovaný C. D. odcudzením retiazok aj škodu vo výške 1668,- €,
teda

obžalovaný A. B. spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania-so zbraňou a spoločným konaním najmenej dvoch osôb, spoločným konaním inému
úmyselne ublížil na zdraví,
obžalovaný C. D. spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania-so zbraňou a spoločným konaním najmenej dvoch osôb spoločným konaním inému

úmyselne ublížil na zdraví, si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu a čin
spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe,
čím spáchali
obžalovaný A. B. zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno e) Trestného
zákona k § 138 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
obžalovaný C. D. zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a, písmeno e Trestného
zákona k § 138 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
písmeno d) Trestného zákona.
Za to boli odsúdení:
Obžalovaný A. B. :
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,

§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
obžalovaný C. D. :
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste, ktorý bol
obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.02.2024 sp.zn. 1T/11/2024, právoplatným dňa 14.03.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní A. B. a C. D. povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX v B. škodu vo výške 1.173,60 eur titulom náhrady
bolestného; poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičoa 10,
Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 135,15 eurn. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je
obžalovaný C. D. povinný nahradiť poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX v B. škodu vo výške 1.668
eur titulom náhrady majetkovej škody. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený A. F., nar.

XX.XX.XXXX v B. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.
2. Proti tomu rozsudku podali odvolanie obžalovaní aj prokurátor. Obžalovaný A. B. podal odvolanie proti
výroku o treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný C. D. podal odvolanie proti
všetkým výrokom rozsudku. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o uložení ochranného opatrenia
A. B..
3. Obžalovaný A. B. odvolaním napáda neprimeranosť trestu. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie

o vine, ktoré súd prijal. Súd správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
rovnako správne zistil dve priťažujúce okolnosti - spáchal viac trestných činov § 37 písm. h) Trestného
zákona a bol už za trestný čin odsúdený § 37 písm. m) Trestného zákona. Súd nesprávne vyhodnotil, že
nepriznal mu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti. Svojím vyhlásením o vine napomohol súdu pri objasňovaní jeho

trestnej činnosti a preto odkazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Tpj 55/2016. Súd nesprávne aplikoval uvedené stanovisko a poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. n) Trestného zákona mu nepriznal, čím mu odňal aj právo na spravodlivý proces, ktorého
súčasťou je aj právo na riadne, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Touto nesprávnou
aplikáciou stanoviska úplne vylúčil možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu

za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste, čo má vplyv aj na ustálenie dolnej
hranice, z ktorej sa trest mimoriadne znižuje a to pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností. Nebol dôvod postupovať podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, keď súd najskôr dolnú hranicu
zvýšil na 6 rokov a potom ju mimoriadne znížil; správne ju mal priamo znížiť ako pri dohode o vine a
treste. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest vo

výmere32mesiacov. Obžalovanýneskôr,privyjadrenísakodvolaniuspoluobžalovanéhoC.D.,uviedol,
že nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona je aj v jeho prospech. Na základe uvedenej novely,
už nie je dôvod postupovať podľa skôr platného ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona a dolná
hranica trestnej sadzby 4 roky sa má priamo mimoriadne znížiť, rovnako ako pri dohode o vine a treste.
Navrhuje, aby mu súd uložil trest vo výmere 32 mesiacov.

4. Obžalovaný C. D. v odvolaní navrhuje, aby súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové preskúmanie a rozhodnutie. Alternatívne, aby napadnutý rozsudok
zrušil a sám vo veci rozhodol a to tak, že mu uloží trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby a to
trest súhrnný v trvaní 4 roky. Poukazuje na to, že medzitým nadobudol účinnosť nový Trestný zákon,
ktorého účinky boli pozastavené uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prostredníctvom

svojejobhajkynedoplnilodvodnenieodvolaniatým,žeústavnýsúdpriamovosvojomrozhodnutíuviedol,
že novela nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia tohto nálezu v zbierke zákonov. V praxi to znamená, že
dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky začala platiť novela Trestného zákona.
Zmenu trestného zákona musia pri svojej práci odteraz zohľadňovať policajti, prokurátori aj sudcovia.
Od 6.8.2024 budú musieť i súdy postupovať vo všetkých - aj starých prípadoch - podľa novely, ak to

bude priaznivejšie pre obvineného. Obžalovaný C. D. sa ku skutku priznal a úprimne oľutoval skutok. Na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a súd
toto vyhlásenie prijal. Obžalovaný C. D. spôsobil svojim konaním podľa novely trestného zákona malú
škodu (§ 125 T. z.). Obžalovaný C. D. má za to, že súd mu uložil neprimeraný trest. Súd obžalovanému
uložilsúhrnnýtrestvtrvaní5rokova6mesiacov,pričomkonštatoval,ževzhľadomktomu,žeobžalovaný

vkonaníoprečinezanedbaniapovinnejvýživy,(zaktorýmuboldoručenýtrestnýrozkazOkresnéhosúdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 1T/11/2024 ešte pred vydaní rozhodnutia súdu za trestné činy podľa obžaloby
v konaní 35T/22/2024), sa k trestnej činnosti nepriznal a skutok neoľutoval a tak nesplnil podmienky
na priznanie poľahčujúcej okolnosti pri ukladaní súhrnného trestu. Súd konštatoval, že na ukladanie
súhrnného trestu, je podmienkou zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti, priznanie a oľutovanie, ku

všetkým trestným činom spáchaných vo viacčinnom súbehu. Obžalovaný má za to, že aj v konaní o
prečine zanedbania povinnej výživy sa v podstate priznal a oľutoval skutok, pretože sám navrhol, že
dobrovoľne doplatí zameškané výživné, uvedomujúc si, že skutok spáchal, nepoprel ho a prevzal zaň
zodpovednosť, čo sa má považovať za poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný má za to, že podľa novelytrestného zákona aj konania, ktoré nie sú vymenované v § 38 trestného zákona môžu byť považované
za poľahčujúcu okolnosť pretože platí, že nie všetky poľahčujúce okolnosti sú vymenované v trestnom
zákone. Obžalovaný má za to, že pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť v jeho prípade i poľahčujúce

okolnosti. Súd zistil len jednu priťažujúcu okolnosť a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný
navrhuje, aby odvolací súd preskúmal v celom rozsahu zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste.
5.Prokurátorvodôvodnenípodanéhoodvolaniauviedol,žeznalecMUDr.Karbulavznaleckomposudku
č. 5/2024 diagnostikoval u obžalovaného A. B. rozvinutú polymorfnú látkovú závislosť, okrem iného
aj od alkoholu a tabaku. V súčasnosti abstinuje v chránenom prostredí (väzba). Odporúčal nariadiť

obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalec konštatoval, že obžalovaný
žiadne liečenie nepodstúpil, nebol odborne poučený o prípadných rizikách recidívy a negatívnom vplyve
alkoholu na jeho telesné a duševné zdravie, ako aj o stratégiách zvládania cravingu a prevencie relapsu.
Prípadné nariadenie liečenia by zabezpečilo posilnenie jeho motivácie k abstinencii, ktorej cieľom
je zmeniť postoj obžalovaného k alkoholu, znížiť jeho frustračnú toleranciu v záťažových situáciách.
Napriek vyššie citovaným záverom znaleckého dokazovania súd uložil obžalovanému zmysle § 73 ods.

2 písm. d) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktorého uloženie
však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd v samotnom odôvodnení rozsudku správne odôvodnil
potrebu u obžalovaného A. B. uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z týchto
dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Trnava výrok o ochrannom opatrení rozsudku Okresného súdu
Trnava pod sp. zn. 35T/22/2024 zo dňa 17.7.2024 vo vzťahu k A. B. zrušil a obžalovanému A. B. uložil

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
6. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, všetci odvolateľa zotrvali na svojich odvolaniach.
Obžalovaný navrhovali vyhovieť ich odvolaniam, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nedôvodné a zároveň navrhol, aby jeho odvolaniu súd vyhovel.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,

zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môžeodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolania podali obžalovaní a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný, s výnimkou odvolania obžalovaného C. D.

proti výroku o vine, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku. Z tohto
dôvodu odvolací súd napdnutý výrok o vine obžalovaného C. D. meritórne nepreskúmal. Keďže jeho
odvolaniu proti výroku o treste vyhovel, nepostupoval vo vzťahu k rozhodovaniu o odvolaní podaného
proti výroku o vine podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku.
9. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolania sú dôvodné.

10. V ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je upravený tzv. obmedzený revízny princíp
odvolacieho konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré
je odvolací súd oprávnený v odvolacom konaní prihliadnuť. Z predmetného zákonného ustanovenia
vo všeobecnosti vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky
rozsudku a prihliada len na chyby vytýkané v odvolaní. Ef offo prieskum napadnutých výrokov sa dotýka

len tých chýb (nie výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku. Oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť
len napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321
ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
11. Odvolaciemu prieskumu a prípadnej revízii tak podliehal iba výroky o treste, ktoré boli napadnuté
odvolaniami obžalovaných a výrok o ochrannom optrení, napadnutý odvolaním prokurátora.
12. Dôvodom na zrušenie napadnutých výrokov o treste, je výlučne skutočnosť, že dňom 06.08.2024

nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia
Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Uvedená novelizácia Trestného zákona sa dotkla
aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade zohľadniť pri rozhodovaní o treste pre obžalovaných.
13. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
14. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd dospel
k záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaných

priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchali trestné činy.
15. Uplatnenie vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sa viažu k novelizácii Trestného zákona
účinnej od 06.08.2024 a v tejto súvislosti aj k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona,
realizoval odvolací súd v preskúmavanom prípade nasledovným spôsobom.
16. Novelizácia Trestného zákona sa nedotkla zmeny v trestnosti činu, za ktorý boli obžalovaní uznaní

za vinných (§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona. § 156 ods. 1 Trestného zákona, §
212 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona) a rovnako sa nedotkla dolnej ani hornej hranice trestnej
sadzby, v rámci ktorej je možné uložiť trest odňatia slobody. Zmena Trestného zákona sa dotkla znenia
§ 38 Trestného zákona a je ju potrebné zohľadniť v prípade, že by mal byť obžalovanému ukladaný trest
odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby by bola upravovaná zmysle ustanovenia § 38

ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024.

K odvolaniu obžalovaného A. B..
17. Prvostupňový súd u obžalovaného A. B. ukladal trest odňatia slobody s použitím ustanovenia §
38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, keď u neho zistil prevahu priťažujúcich

okolností podľa § 37 Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 Trestného zákona.
Zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, boli
urobené správne, u obžalovaného teda existujú dve priťažujúce a jedna poľahčujúca okolnosť. V tomto
smere je nedôvodná odvolacia námietka obžalovaného, ktorou sa dožaduje, aby mu bola priznaná ajpoľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že
by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Zároveň podľa stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017, spisová značka Tpj 55/2016, nie

je vyhlásenie o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní samo osebe dôvodom na priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti.
18. Zmenou znenia ustanovení § 38 Trestného zákona zanikla možnosť zvýšenie dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v prípade prevahy priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi okolnosťami, čo je prípad obžalovaného A. B.. Ustanovenie § 38 Trestného zákona v

zneníúčinnomod06.08.2024,jepreobžalovanéhopriaznivejšie,keďžeumožňujeuložiťmutrestodňatia
slobody s dolnou hranicou 4 roky, teda s nižšou ako by bola stanovená pri jej zvýšení podľa § 38 ods.
4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 (t. j. 6 rokov).
19. Bolo teda povinnosťou odvolacieho súdu zrušiť napadnutý výrok o treste a nadväzujúci výrok
o spôsobe jeho výkonu pre obžalovaného a trest mu uložiť bez použitia ustanovenia § 38 ods. 4
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona

v znení účinnom od 06.08.2024. Pri takto zmenenej trestnej sadzbe (4 roky až 10 rokov), nie je
potrebné aplikovať ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024, keďže použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 umožňuje uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby stanovenej
Trestným zákonom, ktorý nie je pre obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti neprimerane prísny.

Pri úvahe nad možnosťou mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je potrebné
zobrať do úvahy skutočnosti, že obžalovaný svojím konaním spáchal 2 trestné činy, z ktorých 1 je
zločinom. Ďalej treba brať do úvahy, že obžalovaný bol v minulosti už 2 krát súdne trestaný za spáchanie
úmyselných trestných činov a to v roku 2011 v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod
spisovou značkou 1T/41/2011 a v roku 2023 v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod

spisovou značkou 0T/57/2023. V obidvoch prípadoch mu boli uložené podmienečné tresty odňatia
slobody, pričom v prípade v poradí prvého odsúdenia sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil a
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Aktuálne stíhaný skutok, spáchal obžalovaný počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré bolo vykonané trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod spisovou značkou 0T/57/2023. Uvedené skutočnosti, najmä tie, že

obžalovaný spáchaným skutkom naplnil skutkové podstaty viacerých trestných činov a zároveň, že
stíhaný skutok spáchal v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, neumožňujú
mimoriadne znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorého uloženie mu hrozí a
to ani v prípade, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal.
20. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody urobil prvostupňový súd správne a preto aj

tunajší súd pri vydávaní vlastného rozhodnutia o treste pre obžalovaného, riadil sa rovnakými zisteniami
a úvahami ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

K odvolaniu obžalovaného C. D..
21. Uloženie trestu obžalovanému C. D. odôvodnil prvostupňový súd tým, že u neho zistil existenciu

jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že bol už za trestný čin v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m)
Trestného zákona), keďže nemá zahladené všetky odsúdenia. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaný sa k trestnej činnosti, za ktorú bol uznaný vinným v tejto trestnej veci priznal a skutky
oľutoval. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona,
keďže dňa 26. novembra 2023 dokonal spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy ako trváceho

trestného činu, za čo mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/11/2024,
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Trestný rozkaz v uvedenej trestnej
veci bol obžalovanému doručený dňa 23.02.2024. Skutky, za ktoré je uznaný za vinného v tejto trestnej
veci spáchal dňa 25.11.2023, teda ešte skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu
Spišská Nová Ves, sp. zn. 1 T 11/2024. Obžalovaný sa v konaní o prečine zanedbania povinnej výživy k

trestnej činnosti nepriznal a skutok neoľutoval. Vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, je podmienkou
zohľadnenia tejto poľahčujúcej okolnosti priznanie sa a oľutovania trestnej činnosti, teda priznanie sa
k všetkým trestným činom spáchaným vo viacčinnom súbehu. Vzhľadom na uvedené, obžalovaný túto
podmienku nesplnil. Zároveň sa obžalovaný dopustil zločinu (zločin vydierania) vo viacčinnom súbehu
s prečinom (krádeže a zanedbania povinnej výživy). Preto bolo dôvodné aplikovať asperačnú zásadu

v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. Táto skutočnosť, s poukazom na § 38 ods. 7
Trestného zákona, vylučuje použitie ustanovení o úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákona. V dôsledku aplikácie asperačnej zásady súd modifikoval základnú trestnú sadzbu uvedenú vustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí 4 až 10 rokov postupom podľa § 41 ods. 2
Trestného zákona zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 12 rokov.
22. Vyššie uvedené zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, ako aj k potrebe ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona,
boli urobené správne. Chybou napadnutého rozsudku bolo, že vyššie uvedené zistenia vo vzťahu k
identifikácii všetkých priťažujúcich okolností, ako aj možnosti použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného
zákona a potreby aplikácie ustanovenia § 38 ods. 7 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024,
mali byť vyjadrené aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, nielen v jeho odôvodnení.

23. Z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie v bodoch 17 až 19, bolo potrebné aj v prípade
obžalovaného C. D. pristúpiť k zrušeniu výroku o treste a nadväzujúceho výroku o spôsobe jeho výkonu.
Napriek vyhláseniu obžalovaného o vine, ktoré súd prijal, nie je ani v jeho prípade na mieste aplikovať
ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Tomuto záveru vedie súd
najmä zistenie, že obžalovaný svojim skutkom naplnil zákonné znaky troch trestných činov, z ktorých
1 je zločinom, ako aj to, že v minulosti bol už 5 krát súdne trestaný (bez zohľadnenia odsúdenia,

vo vzťahu ku ktorému je potrebné ukladať mu súhrnný trest). Aktuálne súdenej trestnej činnosti sa
obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby, stanovenej pri podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Spišská Nová Ves, spisová značka 2T/89/2020. Uvedené skutočnosti neumožňujú v jeho prípade použiť
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

K odvolaniu prokurátora.
24. Odvolanie prokurátora je odôvodňované uložením nesprávneho druhu ochranného liečenia, keď
v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania prvostupňový súd obžalovanému A. B. uložil
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, namiesto ochranného protialkoholického

liečenia ústavnou formou.
25. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s námietkami prokurátora, ktoré vychádzajú zo správne
vyhodnotených výsledkov dokazovania pred prvostupňovým súdom. V odôvodnení napadnutého
rozsudku, v bode 24., prvostupňový súd konštatuje, že obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou, vzhľadom na znalcom konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, no vo

výrokovej časti napadnutého rozsudku súd uviedol, že mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou. Uvedenú nesprávnosť bolo potrebné napraviť v odvolacom konaní a to zrušením
prokurátorom napadnutého výroku o uložení ochranného liečenia.

K rozhodnutiu odvolacieho súdu

26. Po zrušení výrokov o treste pre oboch obžalovaných a spôsobe ich výkonu, ako aj po zrušení
výroku o uložení ochranného liečenia u žalovaného A. B., odvolací súd sám, postupom podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku rozhodol o trestoch a o ochrannom opatrení. Prvostupňový súd v tomto smere
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré umožňovalo odvolaciemu súdu, aby sám vydá nové
rozhodnutia.

27. Riadiac sa vyššie uvedenými zisteniami a závermi súd obžalovanému A. B. uložil úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, teta trest v minimálnej výmere. Takto uložený
trest považuje za primeraný jednak vo vzťahu k obžalovanému, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a ktorý pred spáchaním aktuálne súdenej trestnej činnosti nebol vo
výkone trestu odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky je spôsobilé naplniť

najmä účel takzvanej individuálnej prevencie, teda pôsobiť na obžalovaného tak, aby po skončení jeho
výkonu viedol riadny život. Sekundárne môže uložený trest splniť aj účel takzvanej generálnej prevencie.
Podľa názoru odvolacieho súdu je uloženie tohto trestu signálom pre obžalovaného, že za opakovanú
trestnú činnosť bude postihovaný prísnejším spôsobom ako pri predchádzajúcich odsúdeniach. Zároveň
je mu ukladaný trest v minimálnej výmere, čo vyjadruje istú mieru zhovievavosti alebo dôvery zo strany

súdu, že vyhlásenie obžalovaného o vine a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti je úprimné a je
vyjadrenímjehoochotyvyvarovaťsavbudúcnostiďalšiehoprotiprávnehokonania.Ohľadneochranného
opatrenia rozhodol odvolací súd tak, že podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písmena c) Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024 uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou
v trvaní 3 mesiace a následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov. Takto určený

spôsob výkonu ochranného liečenia reflektuje zmeny Trestného zákona účinné od 06.08.2024, ktorý
ukladá podľa § 74 ods. 5 súdu povinnosť rozhodnúť nielen o druhu a spôsobe výkonu ochranného
liečenia, ale aj o dĺžke jeho trvania. V zmysle druhej vety citovaného zákonného ustanovenia je možné ajpočas výkonu takto stanoveného ochranného liečenia zmeniť jeho formu alebo rozhodnúť o prepustení
odsúdeného z jeho výkonu alebo o ukončení ochranného liečenia.
28. Obžalovanému C. D. odvolací súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pričom uložený trest je

súhrnným trestom za zbiehajúce sa trestnú činnosť, ktorú správne v napadnutom rozsudku identifikoval
prvostupňový súd. Pri rozhodovaní o výške uloženého trestu, odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že
obžalovaný sa skutkom, za ktorý je aktuálne odsudzovaný dopustil spáchania troch trestných činov,
z toho jedného zločinu a dvoch prečinov. Výšku uloženého trestu ovplyvňuje aj skutočnosť, že trest
je ukladaný aj za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bol skôr odsúdený trestným rozkazom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod spisovou značkou 1T/11/2024. Za takýchto
okolností považuje odvolací súd uloženie trestu odňatia slobody trvaní 5 rokov, teda o 1 rok viac ako
je dolná hranica trestnej sadzby, za primeraný a spravodlivý. Uložený trest má ambíciu naplniť najmä
účel takzvanej individuálnej prevencie a chrániť tak spoločnosť pre obžalovaním ako recidivujúcim
páchateľom úmyselnej trestnej činnosti. Rozhodnutie o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia
slobody, urobil prvostupňový súd správne a preto aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z

rovnakých zistení ako prvostupňový súd a rozhodol o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody rovnako.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.