Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3508899935.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného D. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX/X proti žalovaným 1/ A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. E., H.
F. XX/XX a 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. J. XX, obaja zastúpení D. K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. I. J. XX, adresa pre doručovanie G.
F. E., H. F. XX/XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-5C/16/2008-1827

zo dňa 28. novembra 2023, , takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IV. vo vzťahu
k žalovanému 2/ z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu
k žalovanej 1/ p o t v r d z u j e.

III. V časti konania o žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ žiadna zo strán sporu
n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalovaná 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalobca
p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 1/ v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy rovnajúcej
sa 1,- Sk t. j. 0,03 eur krát počet televíznych divákov, ktorí sledovali dňa 08.10.2007 publicistickú

reláciu Paľba /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu zamietol /výrok II./, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu /výrok III./ a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu
trovy konania v plnom rozsahu /výrok IV./. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej 1/ zabezpečiť na vlastné náklady
odvysielanie ospravedlnenia v L. D. pred začiatkom relácie F. v znení: „A. E. F., bytom G. F. E. XX sa
týmto ospravedlňuje A. B. B., bytom C. XXX za vedomé šírenie nepravdivých informácii odvysielaných
v relácii F. L. D. dňa 08.10.2007 v príspevku pod názvom „B. L.“ o tom, že A. B. B. jej zlomil nohu,...“,

ďalej uloženia povinnosti písomne sa ospravedlniť doporučenou listovou zásielkou žalobcovi v znení:
„A. E. F. a D. F., bytom G. F. E. M. XX sa týmto ospravedlňujú A. B. B., bytom C. M. XXX
za vedomé šírenie nepravdivých informácií listom zo dňa 02.02.2001 na Okresnom úradev Novom Meste nad Váhom o tom, že A. B. B. zlomil A. E. F. nohu.“, ďalej uloženia povinnosti doručiť list
Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom v znení: „A. E. F. a D. F., bytom G. F. E. M. XX, potvrdzujú,
že vedome šírili o A. B. B., bytom C. M. XXX nepravdivé informácie o tom, že A. E. F. A. B. B. zlomil

nohu.“ Žalobca sa domáhal aj uloženia povinnosti žalovanej 1/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v
sume 400.000,- Sk t.j. 13.277,57 eur a sumu rovnajúcu sa 1,- Sk krát počet televíznych divákov, ktorí
sledovali dňa 08.10.2007 publicistickú reláciu Paľba a uloženia povinnosti
žalovanému 2/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu zo zníženej dôstojnosti a vážnosti
v spoločnosti v sume 100.000,- Sk t. j. 3.319,39 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v roku 2000 a

2001 šírili na adresu žalobcu nepravdivé informácie, že žalobca v mesiaci apríl 2000 fyzicky napadol
žalovanú 1/ a zlomil jej nohu, pričom v tomto konaní naďalej pokračujú. Dňa 02.02.2001 zaslali žalovaní
1/ a 2/ Okresnému úradu v Novom Meste
nad Váhom list, ktorého obsahom hrubým spôsobom a s použitím nepravdivých skutkových tvrdení
osočili a ohovorili žalobcu, a to tvrdením, že dňa 25.04.2000 A. B. zlomil nohu žalovanej 1/. Žalovaní
1/ a 2/ uvádzaním nepravdivých informácií najmä v kruhu spoluobčanov a štátnych úradníkov ohrozili

občiansku česť a ľudskú dôstojnosť žalobcu
a tým narušili jeho kľudný rodinný život a dobré meno medzi spoluobčanmi v obci C., ako aj poškodili
dobré meno žalobcu zastávajúceho po dlhé roky funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva obce C..
Žalovaná 1/ prostredníctvom relácie F. L. D.,
v reportáži s názvom „B. L.“, odvysielanej dňa 08.10.2007 o 21:55:17 hod., pokračovala v šírení

nepravdivých, difamujúcich skutkových tvrdení o tom, že žalobca jej zlomil nohu. Nakoľko táto relácia
je naďalej šírená aj prostredníctvom internetu, intenzita neoprávneného zásahu do práv žalobcu
chránených § 11 OZ pokračuje aj po odvysielaní uvedenej reportáže. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k
žalobe uviedli, že dňa 25.04.2000
vo večerných hodinách došlo k útoku zo strany žalobcu na žalovanú 1/, po ktorom musela žalovaná

1/ vyhľadať lekárske ošetrenie na poliklinike. Pre podozrenie na zlomeninu nohy musela nasledujúci
deň podstúpiť RTG vyšetrenie, ktoré zlomeninu potvrdilo a v dôsledku zlomeniny nohy bola žalovaná 1/
práceneschopná od 26.04.2000 do 13.07.2000. Záznamy
z vykonaných kontrol jednoznačne preukazujú zlomeninu nohy, ako aj fixáciu v sadrovej dlahe. Žalovaná
1/ podala trestné oznámenie na žalobcu v deň útoku pre podozrenie

zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Na základe tvrdení žalobcu, že sa predmetného útoku
nedopustil a že ho žalovaná krivo obvinila, bolo vedené konanie
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-13T/175/03 a rozsudkom
č. k. NM-13T/175/03-150, právoplatným dňa 16.02.2006, bola žalovaná 1/ oslobodená spod obžaloby
pre trestný čin krivého obvinenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že na žalobcu podala po útoku dňa

25.04.2000 trestné oznámenie. Dňa 31.10.2007 žalobca podal trestné oznámenie na žalovaných 1/ a
2/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania za to, že v relácii F. mali uviesť nepravdivé
tvrdenia na adresu žalobcu o tom, že žalobca zlomil žalovanej 1/ nohu. Trestné stíhanie bolo zastavené,
keď v danom konaní nebolo preukázané, že A. F. o inom oznámila nepravdivý údaj, keďže naďalej
zotrvávala na skutočnosti

a presvedčení, že k zlomenine vonkajšej členkovej kosti došlo v dôsledku hodenia odstráneného
stromčekaA.B.B.smeromkA.F.ažalovaná1/sasvojimkonanímnedopustilakrivéhoobvinenia,keďže
o žalobcovi neuvádzala nepravdivý údaj. V posudzovanom prípade ide o skutkové tvrdenie a skutkové
tvrdenia majú objektívnu povahu. V prejednávanej veci žalovaní o žalobcovi nerozširujú nepravdivé, ani
pravdu skresľujúce skutočnosti a žiadali žalobu zamietnuť.

2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom po prvý raz rozhodol vo veci rozsudkom
č. k. 5C/16/2008-551 zo dňa 19.12.2011 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote do 15 dní
strpieť písomne sa ospravedlniť doporučenou listovou zásielkou: a) žalobcovi
za vedomé šírenie nepravdivých informácií listom zo dňa 02.02.2001 na Okresom úrade

v Novom Meste nad Váhom o tom, že A. B. zlomil A. E. F. nohu;
b) Obci C. prostredníctvom podateľne doručiť list, v ktorom bude uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ potvrdzujú,
že vedome šírili o žalobcovi nepravdivé informácie o tom, že A. E. F. zlomil nohu. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Na odvolanie rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 17Co/57/2012-823 zo
dňa 23.05.2012, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením
č. k. 3Cdo/268/2012-875 zo dňa 17.10.2012, ktorým dovolanie odmietol. Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom č. k. zn. II. ÚS 579/2016-82 zo dňa 02.03.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 17Co/57/2012-823 zo dňa 23.05.2012 a vec mu vrátilna ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedený nález ústavného súdu, rozhodol Krajský súd
v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/292/2017-970 zo dňa 14.03.2018, ktorým rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to dôvodu, že žalobca doposiaľ

relevantne nevyvrátil tvrdenie žalovanej o tom, že k zlomenine ľavého členku na jej dolnej končatine
došlo v dôsledku správania sa žalobcu, ktorý mal hodiť stromček práve
do ľavej dolnej končatiny žalovanej 1/.

3. Dňa 24.07.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy rovnajúcej

sa 1,- Sk (0,03 eur) krát počet televíznych divákov, ktorí sledovali dňa 08.10.2007 reláciu Paľba. Súd
preto výrokom I. podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko pre posúdenie veci bolo
kľúčovou otázkou posúdenie pravdivosti tvrdenia žalovanej 1/, že žalobca jej zlomil nohu, k čomu malo
dôjsť pri konflikte, ku ktorému medzi stranami sporu došlo dňa 25.04.2000 v C. na pozemku žalovaných
1/, 2/, dokazovanie súd sústredil najmä na zistenie okolností týkajúcich sa konfliktu, ku ktorému došlo
medzi žalobcom

a žalovanými 1/, 2/ dňa 25.04.2000 v obci C., ako aj skutočností na tento konflikt bezprostredne
nadväzujúcich. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v minulosti kúpili stavebný pozemok v obci Lubina,
vedľa pozemku žalovaných. Hranicu medzi ich pozemkami dali
po vzájomnej dohode vymerať, k čomu bol urobený geometrický plán, avšak žalovaní takto vytvorenú
hranicu medzi pozemkami neuznávali a súdili sa kvôli tomu. Na jeho časti pozemku, pod valom, zasadili

niekoľko malých stromčekov. On prišiel z práce a keď tie stromčeky uvidel, vytiahol ich zo zeme a hodil
na pozemok smerom k žalovanej 1/. Odhaduje, že s tom mohlo udiať niekedy medzi 15. - 20. hodinou.
Nepotreboval k tomu použiť žiadne náradie. Išlo o čerstvo zasadené stromčeky, mohli tam byť 1 deň,
pričom mohli vážiť 15-20 dkg, na koreňoch mohlo byť trošku hliny. Išlo asi o 5 stromčekov, ktoré mohli
mať výšku okolo trištvrte metra. Odhaduje, že tie stromčeky mohol hodiť na vzdialenosť

5 - 6 m smerom k žalovanej 1/, ako aj jej synovi, nakoľko boli pri sebe. Odhaduje, že žalovaná 1/ so
synom vtedy stáli od neho vo vzdialenosti asi 6 - 7 metrov. Nevylučuje, že niektorý stromček mohol
trafiť žalovanú 1/ alebo jej syna, nie je si tým istý. Na pozemku bola vtedy žalovaná 1/ a maloletý K. F.,
nevie isto, či tam nebol aj manžel žalovanej (žalovaný 2/), pričom nadávali žalobcovi, že oni si zasadili
stromčeky na svojom pozemku

a ako si ich žalobca dovoľuje vytrhať. Pri uvedenom konflikte bola prítomná manželka žalobcu, ktorá
mala so žalovanou 1/ slovnú potýčku asi 3 hodiny po tom, ako žalobca stromčeky vytrhal. Žalovaná sa
po tom, ako žalobca tieto stromčeky vytrhol, normálne pohybovala po svojom pozemku až do večera.
Žalobca sa až neskôr dozvedel, že žalovaná 1/ večer išla na pohotovosť a políciu, kde tvrdila, že má
zlomenú nohu, dozvedel sa o tom dozvedel až na základe predvolania polície. Polícii žalovaná 1/ vznik

úrazu popísala tak, že on jej mal zlomiť nohu tým spôsobom, že jej tie stromčeky hodil do nohy. Nevie,
ako skončilo trestné oznámenie, bol vo veci vypočutý iba raz, nič viac sa v tom nekonalo. Asi o rok neskôr
bola televíziou D. odvysielaná relácia F., kde žalovaná 1/ verejne tvrdila, že jej žalobca zlomil nohu, bolo
uvedené jeho meno a bol na obrazovom zázname spoznateľný. Žalobca tom čase pracoval pre americkú
firmu N. O. A. L. N. vo funkcii výrobného manažéra. Mal široké kontakty a určitú povesť, ktorá utrpela

po odvysielaní relácie F., kedy bol dotazovaný zo strany viacerých kolegov/zamestnancov, čo sa stalo,
keď mal nejakej žene zlomiť nohu. Neviedlo to však
k zmene žalobcovej pozície, ani ho to negatívne kariérne neovplyvnilo. V obci C. sa stal terčom
posmeškov, nakoľko bol spoločensky aktívnym, istý čas bol poslancom obecného zastupiteľstva.
Odvysielanie relácie F. žalobcovi veľmi uškodilo, ako aj jeho rodine. Ľudia sa na neho pozerali inak,

dokonca aj jeho manželka - učiteľka materskej škôlky, sa stala terčom slovného útoku, keď istá pani
poza chrbát manželky mala povedať, že ako môže takáto osoba vychovávať malé deti. Tento incident
mal zlý vplyv na jeho povesť v obci
a doposiaľ si mnoho ľudí myslí, že žalovanej 1/ zlomil nohu, hoci priamo mi to nikto z nich nepovie.
Manželka žalobcu P. B. vo výpovedi uviedla, že so žalovanými mali

od cca od roku 1985 problémy ohľadne hranice ich pozemkov, kvôli čomu sa aj 10 rokov súdili. Pri
predmetnom incidente medzi žalobcom a žalovanou 1/ osobne bola, došlo k nemu v apríli. Časť svojho
pozemku vtedy našli zasypanú hlinou, v ktorej bolo nanovo zasadených cca 5 - 6 stromčekov, cca 40 -
50 cm vysokých. Manžel časť týchto stromčekov vytrhal a časť
z nich asi aj vyrýľoval, pretože bol veľmi nahnevaný. Keď manžel vytrhal stromčeky, vie, že jeden z nich

letel aj smerom k žalovanej. Nemohol ju však trafiť, lebo odskočili. Po incidente so stromčekmi žalovaná
ešte utekala za ňou a nadávala jej, pričom ju kamerovali. Bezprostredne po útoku žalovanú so sadrou
nevidela. Až keď dostali predvolanie na políciu, žalovanú 1/ tam uvideli so sadrou, z čoho bola šokovaná,
keď jej bolo povedané, že jej manžel zlomil nohu.4. Žalovaná 1/ vo výpovedi uviedla, že dňa 25.04.2000 boli s rodinou na svojom pozemku v obci C.. V
prednej časti pozemku mali cca 4 roky zasadených asi 5 ks smrečkov. Išlo o dobre zakorenené, asi 1,5

m vysoké stromčeky. Dva z nich našli vytrhnuté
aužhodenénaichpozemkuazvyšnémaliuťatévršky.Posusednompozemkubehalamanželkažalobcu
(P. B.), ktorá po nich vykrikovala, urážala ich a znevažovala. Do toho prišiel žalobca na vrch valu a začal
vyrýľovávať zvyšné stromčeky. Syn žalovaných D., ktorý mal v tom čase cca 16 rokov, situáciu filmoval.
Žalobca vtedy vyrýľoval prvý stromček, s ktorým utekal k synovi D. po pozemku žalovaných a kričal, kde

máš tu kameru a hodil tento stromček po synovi žalovaných a trafil ho do ramena. Následne žalobca
vyrýľoval druhý smrek, s ktorým sa rozbehol smerom k žalovanej 1/. Ten smrek mal výšku asi 1,5 m a
korene osekané rýľom a obalené ílovitou hlinou. Žalobca stromček držal
v obidvoch rukách, pričom sa ním zahnal a koreňovou časťou udrel žalovanú 1/ do členka. Keď žalobca
žalovanú 1/ trafil stromčekom do nohy, zabolelo ju to, načo mu ona povedala: „Ty parchant hnusný!“.
Noha ju nerozbolela hneď intenzívne, avšak až opadol prvotný úľak, začalo ju to bolieť tak, že si musela

dať tabletku, manžel jej nohu ošetril a následne ju zaviezol na pohotovosť. Na pohotovosti jej povedali,
že má ísť oznámiť udalosť na políciu, keďže k zraneniu došlo v dôsledku útoku. K útoku žalobcu došlo
po 19. hodine večer, pričom k spísaniu zápisnice došlo na polícii okolo 21.30 hod. Medzitým boli na
pohotovosti. Polícii vtedy ukázali aj vyhotovený videozáznam. Ďalší deň ráno išla žalovaná 1/ na röntgen
a chirurgiu, kde jej diagnostikovali zlomeninu členka, dali na 3 dni dlahu a následne vysokú sadru, ktorú

mala 6 týždňov. RTG snímok žalovaná 1/ nemá a podľa znaleckého posudku D. Q. bol už skartovaný.
Práceneschopná bola asi do 13.07.2000. Útoky rodiny žalobcu na žalovaných pokračovali, vulgárne
žalovaným nadávali. Keď situácia prerástla
do takých rozmerov, že im žalobca za prítomnosti polície odstrihol elektro prípojku, oslovili televíziu D.,
reláciu F.. V rámci tejto relácie žalovaná 1/ určite nepovedala, že jej Sarkocy zlomil nohu. TV D. pri

reportáži vychádzala z podkladov, ktoré si vyžiadala
od prokuratúry. Z výsluchu syna žalovaných D. F. vyplynulo, že incident si pamätá tak, že prišli s rodičmi
na chalupu v C., kde zistili, že boli poničené stromy. Žalobca vtedy začal vytrhávať stromy, ktoré tam
rástli dlhé roky, čo mu nešlo, pretože stromy boli dlho zakorenené. Išiel si pre rýľ a začal ich vyrýľovávať.
Prvý vyrýľovaný stromček hodil smerom k nemu, žalobca ho trafil do ramena. Následne vyrýľoval ďalší

stromček a rozbehol sa so stromčekom smerom k nemu. Žalovaná 1/ stála vtedy blízko neho. Sused sa
týmto stromčekom zahnal a trafil mamu do nohy, na čo mama zareagovala nadávkou. Následne mama
išla na pohotovosť a potom išli oznámiť vec na políciu. Na ďalší deň mama navštívila lekára, kde bolo
zistené, že má nohu zlomenú. Pokiaľ ide o odvysielanú reláciu F., tieto veci vybavoval mladší brat K..
Dôvodom oslovenia televízie bolo, že keď sa po dlhých rokoch opäť ukázali na ich pozemku a začali

to tam dávať do poriadku, žalobca za asistencie a s ochranou polície zo B. L. išiel na elektrickom stĺpe
odpojiť ich dom od elektrickej energie. Z výsluchu dcéry žalovaných E. R. vyplynulo, že pokiaľ ide o útok
na jej mamu, spolu s mamou, bratom D. a bratom K. boli na záhrade vpredu. Zistili, že boli poničené
stromčeky, ktoré mali zasadené za domom. G. D. zobral kameru a natáčal, čo je zničené. Do toho prišiel
sused aj so susedou a začali im vulgárne nadávať. Následne žalobca začal vytrhávať ďalšie stromčeky,

čo mu nešlo, išiel pre rýľ a vyrýľoval prvý stromček, ktorý po bratovi hodil. Brata stromčekom trafil do
ľavého ramena. Následne žalobca vykopal druhý stromček, s ktorým sa aj s hrčou hliny rozbehol cca
10 m smerom
k nim a buchol ním mamu po ľavej nohe, pričom stromček odhodil. Žalobca vykopal
3. stromček, ktorý len odhodil. Potom si žalobca išiel zobrať sekeru, s ktorou vyrúbal ďalšie stromčeky.

Krívajúcej mame pomohla prejsť do domu, nemohla na tú nohu dostupiť.
S mamou potom šli na polikliniku, kde jej nohu ošetrili a následne išli na políciu. Mama
po tomto útoku nosila sadru niekoľko mesiacov. Televíziu D. oslovil jej brat K., kvôli inému útoku, ku
ktorému došlo v prítomnosti policajtov, ktorí žalobcovi pomáhali
v odpájaní žalovaných od elektriny na ulici.

5. Z obrazovo zvukového záznamu konfliktu, ku ktorému došlo dňa 25.04.2000 medzi žalobcom a
žalovanou 1/ je zrejmé, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte medzi žalovanou 1/ a žalobcom a
jeho manželkou prichádza žalobca s rýľom a cca v 3:50 min.
so značnou námahou zo zeme vyrýľováva 1. ihličnan (výškou siahajúci žalobcovi výrazne nad úroveň

pásu), ktorý v podstate z miesta hodí spolu s koreňovým balom smerom
ku kamere. Následne v 4:08 min. žalobca vyrýľoval 2. ihličnan. Držiac tento strom v oboch rukách,
žalobca sa rozbehol smerom ku kamere /nie však priamo/, urobiac pritom minimálne 7-8 krokov, kedysa týmto stromom oboma rukami zahnal a hodil stromček aj s koreňovým balom smerom ku kamere so
slovami „Tu máš tú tvoju kameru !“. O tom, že išlo o útok
z pohľadu kamery intenzívny svedčí aj to, že sa kameraman bezprostredne letiacemu stromčeku uhýbal,

nakoľko sa záber kamery na krátku chvíľu odklonil smerom doprava. Žalovaná 1/ na tento útok žalobcu
bezprostredne reagovala rozčúlene slovami: „Ty parchant hnusný, skús sa ho dotknúť!“, pričom zvukový
záznam hlasu žalovanej 1/ je po celú dobu konfliktu približne rovnako dobrý, čo svedčí o tom, že bola
v bezprostrednej blízkosti kamery. Následne žalobca vyrýľoval 3. ihličnan, ktorý však odhodil na zem
vedľa seba

a odišiel si na svoj pozemok po sekeru. V cca 5:12 minúte záznamu sa žalobca so sekerou vrátil a
za prebiehajúceho verbálneho konfliktu žalovanej 1/ a manželky žalobcu týkajúceho sa hranice ich
pozemkov, žalobca pokračoval vo vysekávaní ďalších drevín. V cca 6:10 min. záznamu, kedy už žalobca
s manželkou pomaly odchádzal na svoj pozemok je počuť žalovanú 1/ ako žalobcovi povedala: “...a
my s týmto teraz ideme k policajtom, to si môžeš byť istý, aj s tým, že si ma napadol a treskol ma do
nohy...“. Z predložených lekárskych záznamov žalovanej 1/ vyplýva, že dňa 25.04.2000 bola ošetrená

na LSPP (Lekárska služba prvej pomoci) D. E. S. a v zázname lekára je uvedené, že rovnakého dňa
okolo 19.20 hod. jej sused B. B. hádzal po nej stromy. Diagnostikovaný bol opuch a palpačná citlivosť v
oblasti fibulárneho malleolu ľavej nohy s diagnózou dislocatio ATC l. sin.. Doporučená bola ráno kontrola
na chirurgickej ambulancii. Dňa 26.04.2000 jej
na Poliklinike v Starej Turej, s. r. o. v chirurgickej ambulancii, D. P. G. - chirurg na základe roentgenu

ľavého členka diagnostikoval fissuru - fraccturu malleoli fibul l. sin. sine disloc., ktorá bola v danom
momente liečená dorz. sádrovou dlahou, polohovaním končatiny a barlami. Následne bola žalovaná
1/ s týmto zranením na kontrole v tejto ambulancii min. dňa 02.05.2000, 30.05.2000, 13.06.2000.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej 1/ vyplýva, že bola práceneschopná od
26.04.2000 do 13.07.2000

pre úraz zavinený inou osobou. Zo záverov znaleckého posudku D. - F. - J., B., znalecká organizácia,
č. 55/2021 zo dňa 03.08.2021 vyplynulo, že poškodená A. E. F. utrpela dňa 25.04.2000 zranenie -
zlomenina vonkajšieho členka ľavého predkolenia bez posunu kostených úlomkov. Poškodená znalcovi
popísala mechanizmus zranenia
takto: „... v čase nárazu smreku do členka som na špici nohy otáčala nohu kolenom pred seba, čím som

sa snažila ochrániť syna D., ktorý stál pri mne. Tým som sa pootáčala bokom
a tým ma zasiahol do vonkajšieho členka nohy. Noha teda nebola plne zaťažená, ale odľahčená
pootáčaním nohy na špici nohy v čase nárazu proti smeru nárazu. Úraz je kombináciou nárazu tupého
predmetu do vonkajšieho členka a rotácie nohy na špici nohy
v čase nárazu proti smeru nárazu. Smrek bol cca 1,5 m vysoký s ílovitou zeminou

na koreňoch“. Znalecká organizácia konštatovala, že charakter a rozsah posudzovaného zranenia je v
súlade s mechanizmom uvedeným poškodenou, zranenie teda poškodená
A. E. F. mohla utrpieť dňa 25.04.2000 následkom tupého predmetu
do vonkajšieho členka. So záverom znaleckého posudku č. 03/2005, ktorý dňa 14.04.2005 vypracoval
D. T. D. sa v plnej miere znalec stotožnil a nemal voči nemu žiadne výhrady. Z prehratého videozáznamu

relácie F. - príspevok „B. L.“ súd zistil, že išlo o štandardnú investigatívnu reláciu komerčnej televízie.
Bez toho, aby
v tejto relácii bolo uvedené meno žalobcu, prípadne dostatočne zreteľne zobrazená jeho tvár alebo
tvár jeho manželky, boli v relácii odvysielané vybrané „divácky atraktívne“ časti obrazovo zvukových
záznamov zachytávajúce vzájomné konflikty medzi rodinami žalobcu

a žalovaných vo vidieckom prostredí. V relácii bolo okrajovo zmienené, že pri týchto konfliktoch došlo k
zlomenine nohy žalobkyne, nebolo však uvedené, že jej ju zlomil
A. B. B.. V danej relácii bol zobrazený dom žalobcu a uvedené meno obce C., pričom nemožno vylúčiť,
že miestni obyvatelia, ktorí žalobcu alebo jeho manželku predtým poznali, mohli žalobcu resp. jeho
manželku relatívne ľahko spoznať. Objektívne však negatívny dojem z pohľadu diváka tejto relácie

vyvolávalo predovšetkým zachytené nevhodné a agresívne správanie žalobcu a jeho manželky voči
žalovaným. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-13T/175/03 zo dňa 13.06.2005 bola
žalovaná 1/
A. E. F. oslobodená spod obžaloby pre trestný čin krivého obvinenia na tom skutkovom základe, že dňa
25.04.2000 o 21.30 hod. v B. L. na obvodnom oddelení PZ podala písomné trestné oznámenie, v ktorom

obvinila A. B. B. z trestného činu ublíženia na zdraví. Dňa 31.10.2007 žalobca podal na žalovaných
1/ a 2/ trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania z dôvodu, že dňa
08.10.2007 o 21.30 hod. televízia D. odvysielala reláciu F., reportáž B. L., kde žalovaní 1/ a 2/ malivedome a účelovo uviesť nepravdivé tvrdenia na adresu žalobcu o tom, že žalovanej 1/ zlomil nohu.
Toto trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 11, § 12 ods. 1 až 3, §
13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca odvodzoval ním tvrdený zásah do jeho osobnostných
práv od toho, že žalovaní 1/ a 2/ o ňom mali vedome šíriť nepravdivú informáciu, že „A. B. B. zlomil A.
E. F. nohu“. Túto informáciu mali šíriť medzi obyvateľmi obce Lubina, ďalej ju mali uviesť Okresnému
úradu v Novom Meste nad Váhom v liste zo dňa 02.02.2001 (v skutočnosti išlo o odvolanie podané

žalovanými 1/ a 2/ v stavebnom konaní). Predovšetkým ju mali uviesť v televíznej relácii F. T. L. D. dňa
08.10.2007, v príspevku „B. L.“.
V danom čase relácia Paľba mala podľa tvrdení žalobcu veľmi vysokú sledovanosť a pred odvysielaním
relácie mali byť po obci Lubina šírené letáky upozorňujúce na túto reláciu. Uvedeným konaním
žalovaných 1/ a 2/ malo dôjsť k ohrozeniu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu a k narušeniu
jeho kľudného rodinného života, dobrého mena medzi spoluobčanmi v obci Lubina, kde dlhé roky

zastával funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva i u žalobcu v zamestnaní. Žalobca tvrdil, že došlo k
intenzívnemu neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, a to najskôr pred občanmi obce C.
a následne aj na celonárodnej úrovni, zneužitím média L. D., ako aj medzinárodnej úrovni danej
prístupom na internetovú stránku aj zahraničným B.. Primárnou otázkou v tomto konaní bolo, či tvrdenie
žalovaných 1/ a 2/, že: „Žalobca A. B. B. zlomil žalovanej 1/ A. E. F. nohu“, je pravdivé alebo nepravdivé.

Podľa názoru súdu, žalobca v konaní nepreukázal, že dňa 25.04.2000, kedy po rodine žalovanej 1/
hádzal vyrýľované ihličnany, žalovanej 1/ nohu nezlomil, resp. že je vylúčené, aby žalobca svojim
konaním dňa 25.04.2000, mohol žalovanej 1/ spôsobiť zlomeninu ľavého členka nohy. Žalobca uvádzal,
žemaloísťomaléstromčeky,ktorénamiestesamomnebolidlho,ktorévytrhávallenrukami,nienáradím
a hádzal ich na pozemok žalovaných. Tieto tvrdenia boli vyvrátené videozáznamom, z ktorého je zrejmé,

že išlo o stromčeky vzrastlejšie, dobre zakorenené, kedy žalobca očividne musel vynakladať značnú
silu a námahu, aby ich dostal
zo zeme, pričom k tomu musel používať rýľ. Dva z takto vykopaných ihličnanov s veľkým rozčúlením
hodil smerom ku kamere, kde sa nachádzala aj žalovaná 1/ a jej syn K., ktorý celú situáciu natáčal na
kameru. Druhý zo stromčekov žalobca hodil smerom k žalovanej 1/

s obojručným pravým náprahom potom, ako sa k nej oblúkom rozbehol, pričom spravil cca
7-8 krokov. Nemožno vylúčiť, že žalovanú 1/ koreňovou časťou skutočne trafil do ľavej nohy, keďže
žalovaná 1/ stála oproti žalobcovi a z videozáznamu je jasné, že stromček zjavne nebol ľahký, žalobca
ho niesol koreňovou časťou obalenou hlinou smerom nadol. V závere je počuť, že žalovaná 1/ smerom
ku žalobcovi hovorí, že pôjde na políciu a povie aj to, že ju žalobca treskol do nohy, čo by si žalovaná

v tej rýchlosti a najmä za daných okolností sotva mohla vymyslieť. V konaní žalovaní predložili viacero
dôkazov svedčiacich v prospech záveru, že popísaným konaním žalobcu dňa 24.05.2000 mohlo dôjsť k
spôsobeniu zlomeniny členka ľavej nohy žalovanej 1/. Z vykonaného znaleckého dokazovania znalcom
D. Q., ako aj zo znaleckých posudkov D. D.
a D. - F. - J., B. vyplynulo, že popísanú zlomeninu ľavého členka mohla žalovaná 1/ utrpieť aj priamym

mechanizmom t. j. úderom tupého predmetu na členok zvonka, ktorý je pri vznikoch týchto úrazov menej
častý.Zpohľadusúduniejeveľmirozhodujúce,čikpredmetnejzlomeninedošlopriamymmechanizmom
(priamym nárazom stromčeka) alebo nepriamym mechanizmom, kedy v dôsledku bezprostrednej
reakcie žalovanej 1/ na smerom ku nej letiaci ihličnan, táto v danom teréne zle stupila, čo malo
bezprostredne za následok zlomeninu členka žalovanej 1/. V oboch prípadoch by uvedená zlomenina

vznikla výlučne v bezprostrednej a priamej súvislosti s neprimeraným správaním sa žalobcu, ktorý
úmyselne so značnou dávkou agresivity hádzal vykopané stromy smerom
k žalovanej 1/ a jej rodine. Bolo povinnosťou žalobcu nespochybniteľne preukázať existenciu tvrdeného
neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, t. j. že žalobca žalovanej 1/ nohu nezlomil a
uvedené tvrdenia žalovanej boli nepravdivé, čo sa nestalo. Žalovaná strana uniesla svoje dôkazné

bremeno, ohľadne skutočnosti, že žalobca žalovanej 1/ s vysokou pravdepodobnosťou zlomeninu nohy
spôsobil, a tým vyvrátili tvrdenie žalobcu, že žalovaní 1/ a 2/ vedome šírili nepravdivú informáciu,
že „A. B. B. zlomil A. E. F. nohu“. Nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu spôsobom, aký uviedol v žalobe. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bez existencie
neoprávneného zásahu nemohlo dôjsť ani k ujme na osobnostných právach žalobcu. Pokiaľ vo vzťahu

k žalobcovi žalovaná strana na verejnosti a v médiách uviedla skutočnosti, ktoré sa z pochopiteľných
dôvodov žalobcovi nepáčili, tieto tvrdenia žalovaných vychádzali
zo skutočného nevhodného správania sa žalobcu, ktoré nemôžu byť zásahomdo osobnostných práv žalobcu. Hoci bremeno dôkazu v plnej miere ťažilo žalobcu, jeho zástupca
opakovane súdu prezentoval rôzne nereálne, neurčité dôkazné návrhy a požiadavky (napr. niekoľko
rokov po udalosti žiadal predložiť inkriminovaný stromček, ktorým mal žalobca žalovanú 1/ zraniť,

ďalej žiadal predložil RTG snímok zlomeniny žalovanej, ktorý bol v minulosti skartovaný, ďalej po
rokoch žiadal predložiť kameru, prostredníctvom ktorej mal byť predmetný videozáznam vyhotovený pre
potrebyriadnenešpecifikovanéhoodbornéhoposúdeniatohtovideozáznamu;domáhalsaanalýzyhlasu
žalovanej na videozázname, vykonania bližšie neurčeného znaleckého dokazovania za účelom zistenia
trajektórie, sily, intenzity, akým inkriminovaný stromček mohol pôsobil na nohu žalovanej 1/ a pod.)

Napriek výzvam súdu, žalobca súdu nepredložil otázky ani presný a zrozumiteľný návrh na vykonanie
takéhoto dokazovania, aby uvedené dokazovanie bolo vôbec možné vykonať, resp. nariadiť.
Z uvedených dôvodov ďalšie dôkazy, ktoré boli stranami sporu v priebehu tohto konania navrhnuté, pre
ich nadbytočnosť a neúčelnosť, súd nevykonal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1
v spojení s § 256 ods. 1, § 260 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlenCSP).Súdžalobcuzaviazalknáhradetrovkonaniavplnomrozsahu,atožalovaným

1/ a 2/, ako aj štátu. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby
a vo zvyšnej časti žaloby bol procesne plne neúspešný. Ako procesne neúspešná strana sporu je tak
povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ ako aj štátu účelne vynaložené trovy konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku II. (ako vyplýva z obsahu odvolania) podal včas

odvolanie žalobca. Uviedol, že podáva odvolanie voči arbitrárne a nepresvedčivo odôvodnenému, nie
vecne správnemu, nezákonnému a predčasne vydanému rozsudku súdu prvej inštancie, nie nezaujatou
sudkyňou, zjavne konajúcou a rozhodujúcou pod tlakom a hrozbou inej ťažkej ujmy zo strany žalovanej.
Žalobca a jeho zástupca sa stali dňa 13.10.2023 obeťou neľudského a ponižujúceho zaobchádzania,
nebezpečného vyhrážania sa päsťou sudkyne, za súčasného jej neľudského kriku, búchajúc do stola,

vyháňajúcej ho
zo súdnej siene, čo v ňom vyvolalo pocit strachu a obavy, že ho rozzúrená sudkyňa, porušujúca svoje
povinnosti sudcu konať slušne, fyzicky napadne a ublíži mu na zdraví. Uvedené malo za následok,
že zástupca žalobcu z konania sudkyne, verbálnych a násilných vyhrážok utrpel psychickú ujmu
a ešte dňa 13.10.2023 zaslal elektronicky súdu námietku zaujatosti. Sudkyňa sa neeticky, nedôstojne

správala voči zástupcovi žalobcu, kričala na neho, búchala do stola v úmysle zastrašiť a ponížiť
zástupcu žalobcu, čo u neho vyvolalo obavy o život a zdravie. Podľa judikatúry ESĽP nie je dôležité,
ako toto neľudské a nedôstojné konanie si vysvetlí sudca, ale ako neoprávnený zásah sudkyne
do základných práv a slobôd vníma dotknutá osoba. Útok voči zástupcovi zo strany sudkyne sa
vykladá aj ako útok voči žalobcovi. Existuje dôvodné podozrenie zo spolčenia sa podpredsedu súdu

a sudkyne s tým, že podpredseda ju bude chrániť, podanie zo dňa 13.10.2023 nevybaví riadne, námietka
zaujatosti bude sudkyňou zadržaná a nebude predložená na ďalšie konanie a rozhodnutie o námietke.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS 584/2023 je nesporné, akým spôsobom mala konať
zákonná sudkyňa po vznesení námietky voči nej, keď treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,
či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti, keď rozhodujúcim prvkom

rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Námietka
zaujatosti vznesená voči sudkyni
D. P. G. bola podaná zástupcom žalobcu dôvodne. Sudkyňa nerešpektujúc základné práva a slobody
žalobcu námietku zaujatosti nepredložila bezodkladne
na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, vedome pokračovala v porušovaní práv v úmysle zmariť

právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a na nezaujatého sudcu. Žalobca poukázal aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2023 a mal za to, že bolo povinnosťou
sudkyne predložiť námietku zaujatosti nadriadenému súdu, počkať
na rozhodnutie o námietke zaujatosti a až následne mohla vo veci konať a rozhodnúť rozsudkom.
Sudkyňa marila právo na spravodlivé súdne konanie a právo na nestranného sudcu a pre rozsudok

neboli splnené podmienky, je tu absencia nestrannosti, čo vyústilo
do vydania nezákonného rozsudku. Je nesporné, že na súde prvej inštancie sa vinnou zákonnej
sudkyne a podpredsedu súdu nerešpektujú základné práva a slobody účastníkov konania, legalizuje sa
nezákonné a protiústavné konanie sudkyne, ktorá opakovane útočila
nažalobcu,žesinesplnildôkaznébremeno,bezpresvedčivéhoodôvodneniaodmietlavykonaťžalobcov

návrh na preskúmanie zdravotného stavu a pravdivosti výpovedí žalovanej a jej rodinných príslušníkov
pribratím znalcov do konania. Hodnoverne sa nepreukázalo, že by žalobca zlomil žalovanej nohu, o to
viac, ak nebolo vykonané znalecké dokazovanievo veci kinetickej energie letiaceho stromčeka, nebola ustálená jeho výška, váha, ktorý mal údajne
zasiahnuť žalovanú, pričom ani upravované video nepreukázalo zásah a intenzitu zásahu do nohy
žalovanej, ani to, že by ju nejaký stromček zasiahol do nohy. Je otázne, či si prípadné zranenie

nespôsobila žalovaná sama. Neúplnou a nedôveryhodnou zdravotnou dokumentáciou žalovaný
hodnoverne nepreukázala, či neprekonala zranenia, z ktorých sa musela liečiť, keď RTG snímok
nepreukazuje, či si údajné zlomenie privodila sama, resp. kto jej ho mal privodiť. V žiadnom dôkaze nie je
lekármi identifikovaný žalobca ako osoba, ktorá mala žalovanej údajne zlomiť nohu. Žalovaní sami seba
usvedčili, že tento prípad iba umelo nahrali v úmysle poškodiť žalobcu na jeho právach, poškodiť ho

na verejnosti prostredníctvom médií (Paľba) na jeho cti, dôstojnosti a dobrom mene, preto je tu potreba
pribratia do konania znalcov z odboru psychológia za účelom posúdenia pravdivosti ich výpovedí, keďže
vzájomne sú protirečivé. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že do vydania arbitrárneho rozsudku
nerozhodol o námietke žalobcu zo dňa 13.10.2023, odignoroval svedectvo ošetrujúcim lekárom D. G.,
zmaril objektivizáciu znaleckých posudkov
č. 3/2005, č. 55/2021, neumožnil žalobcovi obstaranie si posudku a zmaril vykonanie dokazovania

vypočutím svedkov D. G. C., D. T. D. a D. K. G.. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že odvolanie je účelové a nepravdivé
a podané za účelom prieťahov. Právny zástupca žalobcu úmyselne klame, hrubo ohovára a obviňuje

sudkyňu z nebezpečného vyhrážania, pokusu o napadnutie a iných trestných činov. Právny zástupca
žalobcu vedome klame o skutkoch zo dňa 13.10.2023, keď sudkyňa vyzvala prítomných, aby si zobrali
občianske preukazy a vyzvala všetkých, aby opustili súdnu sieň, čo všetci spravili, pričom následne sa
právny zástupca žalobcu svojvoľne vrátil do súdnej siene, išiel k sudkyni a nerešpektoval jej pokyn na
opustenie súdnej siene. V odvolaní je uvedené, že sudkyňa sa právnemu zástupcovi žalobcu vyhrážala,

mala v ňom vyvolať pocity strachu a obavy, že ho fyzicky napadne a ublíži mu na zdraví. Predmetné
nepravdivé obvinenie smerujúce proti sudkyni majú pracovníci súdu a sudcovia povinnosť oznámiť
orgánom činným v trestnom konaní, aby prešetrili, či sa sudkyňa dopustila trestného činu nebezpečného
vyhrážania, alebo právny zástupca žalobcu spáchal trestný čin krivého obvinenia. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a do dnešného dňa nepredložil a nežiadal o vykonanie akéhokoľvek relevantného

dôkazu, ktorým by preukázal opodstatnenosť žaloby. Žalobca žiadal len vykonať dôkaz lekárskej
dokumentácie žalovanej 1/, pričom tento dôkaz bol opakovane žalovanými predložený. Žalovaní
predložili videozáznam z útoku, aj z relácie Paľba, mnohé listinné dôkazy, lekárske správy a znalecké
posudkuajenesporné,ževykonanýmdokazovanímpreukázali,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
ažalobajeneopodstatnená.Bolopreukázané,žedňa25.04.2000došlokútokužalobcuvočižalovanej1/

a žalobca naozaj trafil žalovanú 1/ stromom do ľavej dolnej končatiny, v dôsledku čoho musela vyhľadať
lekársku pomoc a bola jej diagnostikovaná zlomenina ľavej dolnej končatiny, ako potvrdzujú znalecké
posudku, z ktorých vyplýva, že k úrazu mohlo dôjsť úderom tupého predmetu do nohy tak, ako uviedla
žalovaná 1/. Videonahrávka dokazuje, že žalobca vykopal smreky, hádzal ich proti žalovanej 1/, so
smrekom sa zahnal, smrek hodil, počuť tresk v okamihu náraz a bolestivé zanadávanie žalovanej 1/.

Dôkazy preukazujú, že žalobca naozaj na žalovanú 1/ dňa 25.04.2000 zaútočil a bezprostredne po útoku
bola ošetrená na pohotovosti, kde lekár došiel k záveru, že útokom mohla byť spôsobená zlomenina
členku a následne bola zlomenina diagnostikovaná chirurgom na základe RTG vyšetrenia. Celé konanie
žalovanej viedlo k tomu, aby nedošlo k fyzickému kontaktu medzi ňou a žalobcom, ako potvrdzuje
videozáznam, žalovaná však nemohla vedieť, že žalobca bude chcieť ublížiť jej synovi, pričom žalobca

sa so smrekom v ruke rozbehol, zahnal sa ním proti žalovanej a udrel ju, pričom žalobca sám potvrdil, že
k útoku na tom mieste došlo. Predložené dôkazy preukazujú, že žalovaná mala v dôsledku zasiahnutia
hodeným smrekom zlomenú nohu. Žalovaní poukázali na videozáznam, že žalobca vyrýľovaný smrek
iba neodhodil smerom k žalovanej, ale v blízkosti sa proti nej aj zahnal. Znalecký posudok vypracovaný
D. D. zo dňa 14.04.2005 uvádza, že zlomeninu členka nemožno spochybniť a pripúšťa sa možnosť,

že k zlomenine členka ľavej nohy mohlo dôjsť úderom tupého predmetu do členka. Žalovaní žiadnym
spôsobom nezasiahli do práv žalobcu, nakoľko preukázali, že v dôsledku úderu stromčeka žalobcom do
nohy žalovanej utrpela zlomeninu ľavého členka. Aj znalecká organizácie D., B. pripúšťa možnosť, že
k zlomenine ľavej nohy žalovanej mohlo dôjsť úderom tupého predmetu do členku.
Je nesporné, že takýmto tupým predmetom sú aj korene 1,5 m vysokého smreku obalené zeminou.

Svedkovia a samotný záznam z relácie Paľba potvrdili, že žalovaní v relácii Paľba neuviedli, že žalobca
zlomil nohu žalovanej. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.9. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nakoľko bol rozsudok súdu prvej inštancie vydaný dňa 28.11.2023
nezákonne a zaujatou sudkyňou, bez tomu predchádzajúceho rozhodnutia o námietke zaujatosti, tak
sa žalobca voči zmätočnému a osočujúcemu vyjadreniu žalovanej nevyjadruje. Krajským súdom sa

očakáva zrušenie arbitrárneho rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie o vylúčení sudkyne D.
P. G. z ďalšieho konania a rozhodovania, keď sudkyňa nie je garantom spravodlivého prejednania
a rozhodnutia vo veci samej, je tu absencia nestrannosti, slušnosti a dôstojnosti.

10. Po predložení veci odvolaciemu súdu, odvolací súd zistil, že žalovaný 2/ zomrel dňa XX.XX.XXXX,

teda v priebehu odvolacieho konania.

11. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky„). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

15. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64, vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

16. Procesné podmienky konania predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd

rozhodnúť vo veci samej. K procesným podmienkam na strane účastníkov patrí aj procesná subjektivita,
definovaná v ustanovení § 61 CSP, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesnú
subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou na práva a
povinnosti. Strata spôsobilosti subjektu na práva a povinnosti je zároveň stratou procesnej subjektivity
subjektu. Smrť strany sporu (fyzickej osoby) je právna skutočnosť, s ktorou je spojený zánik právnej

subjektivity (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a teda aj zánik jej procesnej subjektivity (§ 61 CSP),
ako jednej
z procesných podmienok. Ak smrť fyzickej osoby (účastníka konania) nastane v priebehu konania (t.
j. do právoplatného skončenia veci), súd môže konanie zastaviť alebo pokračovať v konaní s dedičmi
strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť,

o ktorú v konaní ide.

17. Predmetom tohto sporu je žalobcom uplatnené právo na ochranu osobnosti, nejde teda o majetkový
spor. Právo na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká,
teda neprechádza na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Rovnako povinnosti fyzickej osoby,

ktorá druhému neoprávnene zasiahla do osobnostných práv, vrátane povinnosti poskytnúť primerané
zadosťučinenie a povinnosti poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, sú osobne späté
s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu dopustila. Majú teda osobný charakter a smrťou povinnej
osoby zanikajú. Žalobca v spore žiadal uložiť žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť písomne sa
mu ospravedlniť, a to aj prostredníctvom Okresného úradu a Televízie Markíza, za vedomé šírenie

nepravdivých informácií o jeho osobe. Ide o povinnosť poskytnúť primerané zadosťučinenie
za neoprávnený zásah do osobnostného práva žalobcu, teda povinnosť, ktorá je osobne spätá s osobou,
ktorá sa neoprávneného zásahu dopustila. Smrťou žalovaného 2/ takáto povinnosť zanikla a do úvahy
preto neprichádza právne nástupníctvo po žalovanom 2/ v tomto spore. V dôsledku úmrtia žalovaného
2/ stratil tento spôsobilosť na práva a povinnosti a tým

aj procesnú subjektivitu. Strata procesnej subjektivity predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky, ktorý zaťažuje celé konanie a musí viesť k zastaveniu celého konania vo vzťahu
kžalovanému2/,t.j.nielenodvolaciehokonania.Vzmysle§161ods.1CSPodvolacísúdpretorozsudoksúdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IV. vo vzťahu k žalovanému 2/ v zmysle § 389 ods. 1 písm. a)
CSP zrušil a konanie podľa § 62 a § 63 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

18. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd potom preskúmal vec vo vzťahu k žalovanej 1/ podľa § 379
a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalovanej 1/ je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení časti konania, odvolaním napadnutý nebol,
preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné
a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367 CSP/.

20. Odvolací súd preskúmaním veci v zostávajúcom odvolaním žalobcom napadnutého rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolaním žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom

rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP.
Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil

a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva, že po ich podrobnom preskúmaní nezistil dôvodnosť žiadnej z nich.
21. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak

so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

22. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

24. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

25. Z ustanovenia § 49 CSP vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len
z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným
na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne

predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených
ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných

skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť
pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah
sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom
stanovejpovinnostisudcanebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisleanestrannerozhodnúť.Zákon
zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a

zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým
subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti
o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na
konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému
na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy

prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí
byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).26. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal a poukazoval na to, že vec prejednávajúca sudkyňa D.
P. G. nepredložila vznesenú námietku zaujatosti na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne ako
nadriadenému súdu, naďalej vo veci konala, a tým došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia vo veci

samej a k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že o vylúčení sudcu nerozhoduje
nadriadený súd vždy. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada a v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá, ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 CSP. Nakoľko žalobca v
námietke zaujatosti zo dňa 13.10.2023 namietal, že spolu so zástupcom sa stali dňa 13.10.2023 obeťou

neľudského, neetického a ponižujúceho zaobchádzania, nebezpečného vyhrážania sa päsťou sudkyne,
kedy sa sudkyňa nedôstojne správala voči zástupcovi žalobcu, kričala na neho, búchala do stola
v úmysle zastrašiť a ponížiť zástupcu žalobcu, čo u neho vyvolalo obavy o život a zdravie, nejde podľa
odvolacieho súdu o zákonné dôvody námietky zaujatosti sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP /pomer k sporu,
k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní/. Vzhľadom na žalobcom opísané
konanie zákonnej sudkyne, by sa mohlo v prípade jeho preukázania jednať o porušenie sudcovskej

etiky, nie však o jej pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní,
teda o dôvod, pre ktorý by mohla byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Zákonná
sudkyňa preto správne, obdobne ako v prípadoch, keď je namietaný stranou len procesný postup sudcu,
na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom neprihliadla, nadriadenému súdu vec na rozhodnutie o tejto
námietke nepredložila a vec prejednala a rozhodla.

27. Žalobca v podanom odvolaní potom opätovne namietal zaujatosť sudkyne Mgr. Aleny Búlikovej
z rovnakých dôvodov, a to, že sa sudkyňa správala neľudsky, ponižujúco vo vzťahu k žalobcovi a jeho
zástupcovi, kričala, búchala do stola, s úmyslom zastrašiť žalobcu, konajúcou a rozhodujúcou pod
tlakom a hrozbou ujmy zo strany žalovanej, opakovane sudkyňa útočila na žalobcu, že si nesplnil

dôkazné bremeno a bez presvedčivého odôvodnenia odmietla vykonať žalobcov návrh na preskúmanie
zdravotného stavu a pravdivosti výpovedí žalovanej. Ako už bolo uvedené, odvolací súd má za to,
že z tvrdení žalobcu ako odvolateľa nevyplýva existencia pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý pomer by objektívne bol vo svetle § 49 CSP spôsobilý
vec prejednávajúcu sudkyňu diskvalifikovať z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska

pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Z obsahu spisu, či
postupu sudkyne nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali v prospech tvrdení žalobcu, že
sudkyňa konala pod nátlakom a hrozbou zo strany žalovanej a rozhodla v neprospech žalobcu účelovo
a nezákonne. Tvrdenia žalobcu sú výlučne subjektívneho charakteru, formulované spôsobom, ktorý
nie je spôsobilý bez ďalšieho objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu

nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca
spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v nespokojnosti s vedením
konania, správaním sa na pojednávaní, hodnotením dôkazov a následnom vydanom rozhodnutí, tak
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci alebo v jej rozhodovacej
činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne (§ 49 ods. 3 CSP). Skutočnosť, že podľa subjektívneho

názoru žalobcu vec prejednávajúca sudkyňa rozhodovala zámerne v neprospech žalobcu s úmyslom
ho zastrašiť a porušiť jeho práva, odmietla vykonať všetky dôkazy navrhované žalobcom, nevhodne
sa správala na pojednávaniach, keď kričala a udierala päsťou po stole a ďalšie namietané dôvody
nezaujatosti a nestrannosti, nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom vyslovenia zaujatosti sudkyne. Keďže
dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzoval dôvody pre vylúčenie vec prejednávanej sudkyne, boli okolnosti,

ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne a v jej rozhodovacej činnosti, prípadne správanie, ktoré
by predstavovalo „len“ porušenie sudcovskej etiky, odvolací súd na námietky zaujatosti neprihliadal
s poukazom na § 49 ods. 3 CSP.

28. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces podľa § 365 ods.

1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že pod obsahom podstaty a práva
na spravodlivý proces je potrebné vnímať možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo
narelevantnézákonomzodpovedajúcekonaniesúduainýchorgánovSlovenskejrepubliky.Podpojmom

„procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu realizáciou jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Zpráva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavno-právneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom

odmietnutia spravodlivosti. Aj pri vymedzení pojmu procesný postup, odvolací súd konštatuje, že z
námietky žalobcu tak, ako uvádzal v odvolaní, nebolo možné konštatovať naplnenie tohto odvolacieho
dôvodu. Vychádzal pritom zo samotného znenia a obsahu podaného odvolania žalobcom, v ktorom
uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom, súd vydal nezákonné
rozhodnutie z dôvodu, že rozhodoval zaujatý a nie nestranný sudca. Odvolací súd konštatuje, že súd

nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje
súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať,
musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Súd prvej inštancie dôvody k zamietnutiu dôkazných
návrhov žalobcu dostatočne a výstižne formuloval v bode 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd má taktiež za to, že návrhy žalobcu na preskúmanie zdravotného stavu a pravdivosti
tvrdení žalovaných a ich rodinných príslušníkov znaleckým dokazovaním, ďalej návrhy na dokazovanie
kinetickej energie letiaceho stromčeka, neumožnenie žalobcovi dať vyhotoviť iný znalecký posudok,
nie sú opodstatnené, nakoľko žalobcu ťažilo dôkazné bremeno, aby preukázal, že tvrdenia žalovaných
o tom, že žalobca hodením stromčeka zlomil nohu žalovanej 1/, sú nepravdivé, pričom v konaní bolo

vykonané znalecké dokazovanie a boli vypočutí svedkovia za účelom zistenia skutkového stavu veci,
pričom z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že došlo k zlomenine ľavej dolnej končatiny
u žalovanej, zároveň nebolo spochybnené a vylúčené, že k zlomenine došlo spôsobom, ktorý uviedla
žalovaná 2/. Preto za daného stavu znalecké dokazovanie za účelom preskúmania zdravotného stavu
žalovaných a ich rodinných príslušníkov a znalecké dokazovanie za účelom zistenia kinetickej energie

letiaceho stromčeka nemali v prejednávanej veci opodstatnenosť. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj
s ostatnými návrhmi na vykonanie dokazovania a náležite odôvodnil, aké dôkazy nevykonal a z akých
dôvodov, keď pre prejednávanú vec nemali opodstatnenosť. Uvedené skutočnosti tak nepredstavujú
naplnenie skutkovej podstaty pre konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP súdom prvej inštancie.

29. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).
Aby bolo možné poskytnúť ochranu dotknutej osobe, je nevyhnutné, aby išlo o zásah do práva fyzickej
osoby na ochranu osobnosti a zároveň, aby bol tento zásah neoprávnený. Rovnako nevyhnutné je,

aby tento zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie osobnostných práv, t.j. aby nastala
ujma fyzickej osobe vo sfére jej osobnostných práv práve v priamej súvislosti s týmto zásahom. Pokiaľ
ide o nároky z ochrany osobnosti, ktoré môže dotknutá osoba uplatniť, Občiansky zákonník vo svojom
ustanovení
§ 13 upravuje, že fyzická osoba má právo domáhať sa toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov

do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie, pričom právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
je vo vzťahu k nárokom podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka subsidiárnym právom, pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva,
že intenzita zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu musí byť pre priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch takého rozsahu, že nie sú postačujúce prostriedky ochrany osobnosti uvedené § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickejosoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno,
česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne), jednak prejavy osobnej povahy (napríklad
podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v

rámci práva na ochranu osobnosti treba
u každého z nich posudzovať samostatne. Medzi čiastkové práva fyzickej osoby, chránené citovanými
zákonnými ustanoveniami, patrí právo na česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v
rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo
k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu

(to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba
môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale
len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený,
a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

31. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom

i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej)
povahy.Akktakémuporušeniumalodôjsťslovom,trebapriskúmaníprimeranostikonkrétnychvýrokovv
prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky
kladenénaprípustnosťkaždejztýchtokategóriísalíšia.Skutkovétvrdeniasaopierajúofakty,objektívne
existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na

rozdiel
od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý
k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,

či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Či je určité
tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového
dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam
a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/149/2009 z 31. mája 2010,).

32. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal práva na ochranu osobnosti, ktoré malo byť porušené
vyslovením a šírením nepravdivej informácie zo strany žalovaných 1/ a 2/, že
„A. B. B. zlomil A. E. F. nohu“. Nepravdivú informáciu o tom, žalobca pri konflikte dňa 25.04.2000
žalovanej 1/ zlomil nohu, mali žalovaný 1/ a 2/ podľa žalobcu šíriť medzi obyvateľmi obce C., mali

ju uviesť Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom v liste zo dňa 02.02.2001 a v televíznej
relácii F. T. L. D. dňa 08.10.2007 v príspevku pod názvom „Susedský trojuholník“, pričom žalobca
žiadal ospravedlnenie a primerané zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
S ohľadom na takto vymedzený predmet konania bolo nutné posúdiť,
či v dôsledku vyslovenia uvedeného tvrdenia došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry

žalobcu. V prípade, ak k predmetnému zásahu došlo, bolo potrebné určiť, či tento zásah bol v rozsahu
zakladajúcom nerovnováhu medzi právom na ochranu osobnosti žalobcu a právom na slobodu prejavu
žalovanej a pokiaľ preváži právo na ochranu osobnosti žalobcu, bude potrebné posúdiť priznanie
primeranej satisfakcie vzniknutej ujmy.

33. Dôkazné bremeno o preukázaní pravdivosti skutkového tvrdenia, že žalobca zlomil žalovanej nohu
bolo na žalovaných 1/ a 2/ ako pôvodcov zásahu. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal pravdivosťou
tvrdenia žalovaných, nakoľko vyriešenie tejto otázky malo podstatný význam pre posúdenie existencie
zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti
a dobrej povesti žalobcu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, ako v prejednávanej veci, žalovaní

akopôvodcovianeoprávnenéhozásahusazbavia(naktorýchjepovinnosťtvrdeniaadôkaznébremeno)
občianskoprávnej sankcie, len ak preukážu, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Súd prvej inštancie ďalej
vyhodnotí, či ide o tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter, či zasiahli alebo boli spôsobilé zasiahnuť
do dobrej povesti fyzickej osoby, či zásah presiahol prípustnú intenzitu do takej miery, že už ho nie je
možné v demokratickej spoločnosti tolerovať.

34. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd ustálil, že v žalobe označený výrok, že žalobca
zlomil žalovanej 1/ nohu, ktorý vyslovili žalovaní na adresu žalobcu, je svojim charakterom skutkovým
tvrdením, keďže mu nechýba skutkový základ, poukazujena konkrétnu skutočnosť, resp. udalosť, ku ktorej došlo dňa 25.04.2000 pri konflikte medzi žalobcom
a žalovanou 1/. Zároveň tento výrok má spôsobilosť pôsobiť difamačne voči žalobcovi, ak by sa
preukázal ako nepravdivý. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 25.04.2000 došlo medzi

žalobcom a žalovanou 1/ ku konfliktu na hranici ich pozemkov v obci C., pri ktorom žalobca vyrýľoval prvý
stromček (ihličnan), ktorý z miesta hodil na pozemok žalovaných smerom k žalovanej 1/ a jej synovi D. F..
Následne žalobca vyrýľoval druhý stromček (ihličnan), rozbehol sa smerom k žalovanej 1/ a jej synovi,
urobiac pár krokov, oboma rukami sa zahnal stromčekom, ktorý aj s koreňovým balom hodil smerom
k žalovanej 1/ a jej synovi, o čom svedčí obrazovo zvukový záznam, ktorý v čase konfliktu vyhotovil

syn žalovanej 1/ D. F., ktorý sa letiacemu stromčeku, držiac kameru, vyhýbal, ako je možné vidieť zo
záznamu, a svedčia o tom aj výpovede žalovaných a ich rodinných príslušníkov. Z obrazovo zvukového
záznamu taktiež vyplýva, že žalovaná 1/ povedala žalobcovi: “...a my s týmto teraz ideme k policajtom,
to si môžeš byť istý, aj s tým, že si ma napadol a treskol ma do nohy...“. Taktiež samotný žalobca vo
svojej výpovedi zo dňa 22.10.2021 uviedol, že stromčeky mohol hodiť na vzdialenosť 5-6 m smerom k
žalovanej 1/, ako aj jej synovi, nakoľko boli pri sebe. Odhaduje, že žalovaná 1/ so synom vtedy stáli

od neho vo vzdialenosti asi 6-7 metrov. Nevylučuje, že niektorý stromček mohol trafiť žalovanú 1/ alebo
jej syna, nie je si tým však istý. Išlo o malé stromčeky, takže mohli dopadnúť niekde veľmi blízko nich.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaná 2/ preukázala, že došlo k zlomenine ľavej dolnej končatiny, čo
vyplynulo z lekárskych záznamov, keď žalovaná bola dňa 25.04.2000 ošetrená na Lekárskej službe prvej
pomoci D. E. S. s diagnostikovaným opuchom a palpačnou citlivosťou v oblasti fibulárneho malleolu

ľavej nohy s diagnózou dislocatio ATC l. sin a dňa 26.04.2000 jej chirurg
D. P. G. na základe RTG ľavého členka diagnostikoval fissuru - fraccturu malleoli fibul l. sin. sine
disloc., ktorá bola v danom momente liečená sadrovou dlahou, v dôsledku čoho bola žalovaná 1/
práceneschopná od 26.04.2000 do 13.07.2000. Taktiež aj zo záverov znaleckého posudku č. 55/2021
zo dňa 03.08.2021 znaleckej organizácie

D. - F. - J., B., vyplynulo, že poškodená A. E. F. utrpela dňa 25.04.2000 zranenie, a to zlomeninu
vonkajšieho členka ľavého predkolenia bez posunu kostených úlomkov a na základe žalovanou 1/
popísaného mechanizmu zranenia (zásah stromčeka vysokého cca 1,5 m do vonkajšieho členka)
znalecká organizácia konštatovala, že charakter a rozsah posudzovaného zranenia je v súlade s
mechanizmom uvedeným poškodenou, zranenie teda poškodená A. E. F. mohla utrpieť dňa 25.04.2000

následkom tupého predmetu do vonkajšieho členka. So záverom znaleckého posudku
č. 03/2005, ktorý dňa 14.04.2005 vypracoval D. T. D. sa v plnej miere znalec stotožnil a nemal voči
nemu žiadne výhrady. V znaleckom posudku č. 3/2005 zo dňa 14.04.2005 znalec D. T. D. konštatoval,
že pri zlomenine členka nemusí byť otvorená rana na koži, oderky na koži spravidla nebývajú, ak
je táto v mieste pôsobenia vonkajšej sily krytá odevom, opuch a hematóm spravidla sú prítomné,

absenciou kožných oderok nemožno vylúčiť zlomeninu kosti. Zlomeninu vonkajšieho členka u žalovanej
1, potvrdenú klinickým vyšetrením a RTG vyšetrením v prvých dňoch od úrazu nemožno spochybniť.
K zlomenine vonkajšej členkovej kosti (fibuly) mohlo dôjsť úderom tupého predmetu do členka.
Zlomenina vonkajšieho členka potvrdená RTG vyšetrením a jeho popisom sa nedá spochybniť. Uvedené
závery znaleckého dokazovania, ako aj iné dôkazy vykonané v predmetnom konaní, napr. svedeckými

výpoveďami, obrazovo zvukovým záznamom, svedčali v prospech tvrdeniu žalovanej 1/, že jej žalobca
zlomilnohuavykonanýmdokazovanímtaknebolopreukázané,žetvrdeniežalovanej1/ozlomenejnohe
zo strany žalobcu bolo skutočne nepravdivé. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o ochranu osobnosti
má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných práva. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a na žalovanom je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo
žalobcuvylučujú.Pokiaľideoposúdenieotázky,čizásahdoosobnostiboloprávnenýalebonie,zaťažuje
dôkazné bremeno v tejto časti žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal, že tvrdenie žalovanej 1/ je
nepravdivé a že bolo spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, resp. nepreukázal, že
žalovanej 1/ nohu nezlomil pri hádzaní stromčekov na pozemok žalovaných, ktoré stromčeky hádzal

žalobca smerom, kde na pozemku stála žalovaná 1/, čo uviedol aj samotný žalobca. Uvedené tvrdenie
žalovanej 1/ tak nemohlo predstavovať neoprávnený zásah do osobných práv žalobcu, keď nedošlo
k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu a skutkové tvrdenie žalovanej 1/ nebolo objektívne
spôsobilé spôsobiť mu ujmu pred inými subjektmi a nemohli vyvolať znevažujúci, dehonestujúci alebo
klamlivý dojem. Unesenie dôkazného bremena žalobcu nemožno vyvodiť ani z namietanej skutočnosti,

že znaleckým dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že žalobca zlomil žalovanej nohu
pri danom incidente, nakoľko v prejednávanom prípade nebolo potrebné jednoznačne preukázať, že
žalobca zlomil žalovanej 1/ nohu, ale bolo nevyhnutné preukázať, či tvrdenie žalovanej 1/ je alebo nie
je pravdivé, pričom nepravdivosť tvrdenia bola žalovanou 1/ riadne spochybnená. Samotné vyjadreniaa tvrdenia žalobcu a jeho manželky o nepravdivosti tvrdenia žalovanej 1/ oproti výsledkom vykonaného
dokazovania svedčiacich v prospech pravdivosti tvrdenia o zlomenej nohe žalobcom, nemôžu samo
o sebe založiť záver o nepravdivosti tvrdenia žalovanej a tým aj založiť existenciu neoprávneného

zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žalobu vo zvyšnej
časti.

35. Odvolací súd záverom dodáva, že žalobca odôvodňoval zásah do jeho osobnostných práv
predovšetkým na tom základe, že nepravdivé tvrdenie „A. B. B. zlomil A. E. F. nohu“ mali žalovaní

uviesť v publicistickej televíznej relácii F. T. L. D. dňa 08.10.2007, a to v príspevku pod názvom „B.
L.“. Z videozáznamu relácie F. - príspevok „B. L.“ vyplynulo, že išlo o štandardnú investigatívnu reláciu
komerčnej televízie. Bez toho aby v tejto relácii bolo uvedené meno žalobcu, prípadne dostatočne
zreteľne zobrazená jeho tvár, boli v tejto relácii odvysielané vybrané „divácky atraktívne“ časti obrazovo
zvukových záznamov zachytávajúce vzájomné konflikty medzi rodinami žalobcu a žalovaných vo
vidieckom prostredí. V relácii bolo okrajovo zmienené, že pri týchto konfliktoch došlo k zlomenine nohy

žalovanej 1/, nebolo však uvedené že žalovanej 1/ zlomil nohu práve žalobca. Je potrebné pripustiť, že
v danej relácii bol zobrazený dom žalobcu a uvedené meno obce C., pričom nemožno vylúčiť, že miestni
obyvatelia, ktorí žalobcu alebo jeho manželku predtým poznali, v danej relácii mohli žalobcu resp. jeho
manželku relatívne ľahko spoznať. Objektívne však negatívny dojem z pohľadu diváka tejto relácie
vyvolávalo predovšetkým zachytené nevhodné

a agresívne správanie žalobcu a jeho manželky voči žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní
v relácii F. nevyslovili výrok, že „A. B. B. zlomil A. E. F. nohu“ tak, ako to tvrdil žalobca.

36. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k
žalovanej 1/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov v časti konania o žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, a to s poukazom

na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto
alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej
veci. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak žalovaný 2/ zomrel v priebehu odvolacieho konania
a neprichádzalo do úvahy právne nástupníctvo po žalovanom 2/, stratil procesnú subjektivitu, nemožno

pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej
zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska
(t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo
o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná
o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom

sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP.
Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii § 255 ods. 2 CSP na danú právnu vec,
pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom
aj účelom najbližšie tejto právnej veci, preto rozhodol, že v časti konania o žalobe žalobcu voči
žalovanému 2/ žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 1/ odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej 1/

v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).