Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100600
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100600.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, E.,
zastúpený:DentonsEuropeCSLLP,sosídlomOneFleetPlace,EC4P4GDLondýn,SpojenéKráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, reg.č. OC340214, vykonávajúca činnosť prostredníctvom svojej
organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, Bratislava,
IČO: 36 861 391, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky advokát JUDr. Peter Kubina, proti

žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00 151 866, 2/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava,
IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1 č. SPSČ-PO3-2024/001548-004
zo dňa 06. februára 2024 a rozhodnutia žalovaného 2 č. KRPZ-BA-VO-1/2024-PK zo dňa 09. februára
2024, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa

11.04.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 11.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí:
a. žalovaného 1/ č. SPSČ-PO3-2024/001548-004 zo dňa 06.02.2024, ktorým bol potvrdený personálny
rozkaz riaditeľa Úradu Inšpekčnej služby č. 50 zo dňa 28.11.2023 (ďalej aj len personálny rozkaz č. 50)

a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté, a
b. žalovaného 2 č. KRPZ- BA-VO-1/2024-PK zo dňa 09.02.2024, ktorým bol potvrdený personálny
rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II č. 425 zo dňa 28.11.2023 (ďalej aj len
personálny rozkaz č. 425) a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté.

2. Personálnym rozkazom č. 50 zo dňa 28.11.2023 bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dňom 01.12.2023 prevedený na Okresné riaditeľstvo Policajného
zboruvBratislaveIIasúčasnedňom31.11.2023odvolanýzdoterajšejfunkciestým,žejehoustanovenie
do funkcie dňom 01.12.2023 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II.

3.Personálnymrozkazomč.425zodňa28.11.2023bolžalobcapodľa§33ods.1zákonač.73/1998Z.z.
dňom 01.12.2023 ustanovený do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Žalobca bol podľa § 85 ods. 1 a ods. 5
zákona č. 73/1998 Z.z. zaradený do 4. platovej triedy a bol mu priznaný rizikový príplatok, príplatok za
vedenie služobného cestného vozidla, príplatok za nerovnomernosť času služby a príspevok na bývanie.

4. Žalobca v správnej žalobe požiadal správny súd, aby jej priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, žeokamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobcovi závažná ujma a značná finančná
škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak sleduje
verejný záujem na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti a je plne v súlade so

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré
nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v znení nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2022) (ďalej len „Smernica“).

5. Žalobca uviedol, že právo na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany (teda na

priznanie odkladného účinku správnej žaloby) mu vyplýva, ako chránenému oznamovateľovi závažnej
protispoločenskej činnosti, aj zo Smernice, konkrétne z bodu 96 preambuly a čl. 21 ods. 6. Zo Smernice
tedavyplýva,žeochranaoznamovateľovprotispoločenskejčinnostijepostavenánaprincípeposkytnutia
rýchlej a účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom
zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia“ účinkov, resp.
vykonávania a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. Toto

je práve ten jediný podstatný rozdiel v kvalite ochrany po prijatí zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane
oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z.z.“) oproti právnemu stavu pred jeho prijatím. Ak by mal byť
žalobca ako chránený oznamovateľ odkázaný len na konanie o žalobe (či už správnej alebo civilnej)
bez poskytnutia predbežnej ochrany priznaním odkladného účinku správnej žaloby, potom by celý

inštitút ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zbytočný, pretože možnosť domáhať
sa svojich práv na súde žalobou (v konaní trvajúcom niekoľko rokov, počas ktorých sa budú zjavne
nezákonné pracovnoprávne úkony voči žalobcovi uplatňovať, poškodzovať ho a budú ho nútiť zmeniť
zamestnanie) by žalobca mal aj v prípade, ak by nemal status chráneného oznamovateľa a ak by
zákon č. 54/2019 Z.z. vôbec neexistoval. Požiadavky Smernice na dostupnosť predbežnej ochrany pre

chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti uvedené v bode 96 jej preambuly a v jej článku 21
ods.6súvprávnomporiadkuSlovenskejrepublikypremietnutév§7a§12zákonač.54/2019Z.z.,v§2a
ods.1a3zákona73/1998z.z.vspojenís§9ods.2a3a§11ods.3zákonač.365/2004Z.z.orovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 365/2004 Z.z.“),

v § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) a tiež v § 213 SSP. Ak by však ohľadom miery implementácie týchto požiadaviek Smernice
do vnútroštátneho právneho poriadku vyvstal akýkoľvek spor, potom je podľa čl. 3 ods. 1 CSP v spojení
s § 5 ods. 1 SSP a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. Colson a Kamann, C-14/83,
Pfeiffer, C-397/01 a Adeneler C-212/04) povinnosťou súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade so

Smernicou.

6. Žalobca sa po vydaní organizačného opatrenia a personálnych rozkazov domáhal na civilnom súde
nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanému 1/ spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa
uplatňovania a výkonu napadnutých rozhodnutí voči žalobcovi. Jeho návrh bol zamietnutý. Poukázal

na skutočnosť, že to bol žalovaný 1/, ktorý sa v tomto konaní bránil a argumentoval, že predbežným
opatrením proti personálnym rozkazom a iným rozhodnutiam v administratívnom konaní môže byť iba
priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

7. Žalobcovi bola najskôr organizačným opatrením ku dňu 01.12.2023 zrušená funkcia riaditeľa odboru

ochrany a prevencie útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby. V nadväznosti na
to bol žalobca personálnym rozkazom č. 50 odvolaný z funkcie riaditeľa odboru ochrany a prevencie
útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby a dňom 01.12. 2023 preložený na výkon
služby na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne bol žalobca

personálnym rozkazom č. 425 ustanovený do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zaradený
do 4. platovej triedy.

8. Žalobca zastával pred vydaním organizačného opatrenia a personálnych rozkazov vyššiu pozíciu
(funkcia riaditeľa odboru ochrany a prevencie útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej
služby) a mal priznaný vyšší služobný plat (8. platová trieda). Vykonaním organizačného opatrenia
a personálnych rozkazov najskôr došlo k jeho preradeniu na nižšiu pozíciu a k zmene pracovnýchpovinností (personálnym rozkazom č. 50) a v nadväznosti na to k podstatnému zníženiu mzdy, resp.
služobného platu (personálnym rozkazom č. 425).

9. Existenciu značnej ujmy a finančnej škody mal žalobca za preukázanú už samotnou povahou,
obsahom a účinkami personálnych rozkazov, ktoré napĺňajú všetky znaky zakázaných odvetných
opatrení podľa § 1 ods. 4 zákona o ochrane oznamovateľov: (a) zrušenie žalobcovej doterajšej funkcie
a odvolanie žalobcu z tejto funkcie; (b) preradenie žalobcu na nižšiu pozíciu; a (c) podstatné zníženie
žalobcovho služobného platu.

10. Dôvodnosť poskytnutia rýchlej a účinnej právnej ochrany prostredníctvom priznania odkladného
účinku správnej žaloby odvodzoval aj z § 12 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z. a tiež z čl. 21 ods. 6 Smernice
a „eurokonformného“ výkladu v súlade s týmto ustanovením vo vzťahu k všetkým právnym predpisom
Slovenskej republiky, na ktoré sa v žalobe odvoláva.

11. Potreba priznania odkladného účinku je podľa jeho názoru zdôraznená aj tým, že pri vydaní
personálnych rozkazov nebola splnená podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu na
ochranu oznamovateľov, ktorú zákon č. 54/2019 Z.z. vyžaduje v prípade ak chce zamestnávateľ, resp.
služobný úrad, vykonať vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon.

12. Žalobca trvá na tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné tiež preto, aby
boli zachované práva a oprávnené záujmy žalobcu a zabránilo sa tak žalovaným v uplatňovaní účinkov
personálnych rozkazov voči žalobcovi, ktoré sú v rozpore so zákonom č. 54/2019 Z.z. a zákonom č.
365/2004 Z.z.

13. Žalovaní podľa názoru žalobcu neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali (v konaní pred Úradom
podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov), že pracovnoprávne úkony urobili voči žalobcovi ako
chránenému oznamovateľovi bez príčinnej súvislosti s jeho kvalifikovaným oznámením. V dôsledku toho
platí domnienka (pre účely predmetu tejto žaloby už reálne nevyvrátiteľná, keďže žalovaný nevyužil
zákonnú možnosť na jej vyvrátenie), že organizačné opatrenie a personálne rozkazy boli vydané a

dopadajúnažalobcuprávepreto,žepodalkvalifikovanéoznámeniezávažnejprotispoločenskejčinnosti.

14. Aj napriek tomu, že žalobcovi, ktorý bol na základe personálnych rozkazov preložený na inú funkciu,
zo zákona patrí doterajší služobný plat, ak je to pre neho výhodnejšie, túto ochranu žalobcovi zákon č.
73/1998 Z.z. priznáva len po obmedzenú dobu šiestich mesiacov. Po uplynutí tejto doby bude žalobcovi

prináležať znížený služobný plat, ktorý mu priznávajú personálne rozkazy vydané v rozpore so zákonom.

15. Žalovaní, napriek tomu, že vedeli, že žalobca má priznaný status chráneného oznamovateľa, svojím
postupom a vydaním personálneho rozkazu tento status úplne ignorovali, čím preukázali pohŕdanie
žalobcom a platnými a účinnými zákonmi a inou inštitúciou Slovenskej republiky, ktorej je zverený výkon

právomocí určených na zabezpečenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyplývajúcich
zo Smernice. Žalovaný 1 konal v priamom rozpore so zákonom na ochranu slabších strán, ale aj s čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by súd ponechal toto konanie žalovaného 1 bez adekvátneho
právneho postihu, je vysoko pravdepodobné, že vo veľmi krátkom čase sa jeho konaním budú inšpirovať
aj iné štátne orgány či súkromné osoby, pretože budú vedieť, že im za to nič nehrozí.

16. Žalobca uviedol, že navrhovaný odkladný účinok nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca
dlhodobo pôsobí v Policajnom zbore a je elitným vyšetrovateľom, čo dokazovalo aj jeho zaradenie
na vedúcej pozícii v rámci Úradu inšpekčnej služby. Žalobca je zároveň chráneným oznamovateľom,
ktorému bola priznaná ochrana v súlade so zákonom č. 54/2019 Z.z.. Záujmom žalobcu v tomto

prípade je ochrana jeho legitímnych práv ako účastníka správneho konania a zároveň chráneného
oznamovateľa,ktorémupriznávajúplatnéprávnepredpisy.Vrozporesverejnýmzáujmomjenezákonné
vydanie personálnych rozkazov, ktoré žalobca považuje za odvetné opatrenia uskutočnené proti nemu
a z nich vyplývajúca diskriminácia ) a nie legitímna obrana proti nim a proti závažnej ujme a finančnej
ujme, ktorú mu spôsobujú.

17. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol, aby správny
súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol. Status žalobcu po zmene služobného pomeru
nespĺňa podmienky určené zákonom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca zostalv služobnom pomere, prináležali mu adekvátne náležitosti podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vrátane
benefitov, preto nie sú naplnené materiálne podmienky ustanovenia § 185 SSP. . Zmena služobného
pomeru nie je v žiadnej korelácii s priznaným statusom „chráneného oznamovateľa“ a v kontexte návrhu

na priznanie odkladného účinku žalobe je táto okolnosť irelevantnou.

18. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol, aby správny súd návrh
na priznanie odkladného účinku zamietol s tým, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil
žiadne dôkazy a poukazuje iba na vydané personálne rozkazy . Žalobca si nesplnil povinnosť dostatočne

vymedziť konkrétne dôvody a skutkové okolnosti podľa § 185 písm. a) SSP. Z dôvodu organizačnej
zmeny žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov podľa § 35 ods. 10
zákona č. 73/1998 Z.z., a preto mu nemohla hroziť ani vzniknúť žiadna závažná ujma, resp. finančná
škoda. Podľa názoru žalovaného 2 neobstojí tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej ujmy resp. finančnej
škody, keďže z dôvodu zákonnej ochrany takáto situácia v čase podania žaloby ani nenastala. Hrozba
závažných následkov musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými

konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť na tento účel a žalobca také dôkazy
nepredložil. Samotná skutočnosť, že žalobca až po uplynutí šiestich mesiacov kedy mu patrí ešte aj
plat z pôvodnej funkcie bude poberať plat určený pre funkciu do ktorej bol nadriadeným ustanovený,
nemôže byť dôvodom pre záver o tom, že okamžitý výkon rozhodnutia mal resp. mohol mať pre žalobcu
následky predpokladané v § 185 písm. a) SSP.

19. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

21. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

22. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka

len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Podanie správnej
žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny
poriadok alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia

správneho súdu za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Hrozba právnych následkov
spojená s právoplatným rozhodnutím žalovaného vo veci služobného pomeru, sama o sebe nie je
zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V predmetnej právnej veci
Správny súdny poriadok ani zákon č. 73/1998 Z.z. nepriznávajú podanej správnej žalobe odkladný
účinok ex lege, preto je namieste posudzovanie podmienok na prípadné priznanie odkladného účinku

v zmysle ustanovenia § 185 SSP.

23. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny
súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý

tvrdí, že:
- okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značnáhospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok;
- zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich,
nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

24. Prvým dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného
následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený

následok spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.

25. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil odkazom na Smernicu,
konanímpredcivilnýmisúdmitýkajúcimisanariadenianeodkladnýchopatrení,absenciousúhlasuÚradu
na ochranu oznamovateľov, znížením služobného platu po vydaní personálnych rozkazov .

26. Žalobca existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu,
že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Nepredložil dôkazy o tom, či má ešte iný majetok,
resp. finančnú rezervu, z ktorej by mohol zabezpečiť životné potreby seba a prípadne svojej rodiny,
nekonkretizoval ani výšku jeho rodinných príjmov a výdavkov, či je jeho rodinný rozpočet prípadne

zaťažený hypotekárnym úverom, a podobne. Práve žalovaný poukázal na to, že žalobcovi patril po
prevedení na inú funkciu doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov a teda v čase podania
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (11.4.2024) žalobcom uvádzané dôvody na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nehrozili, hoci ich žalobca označil za reálne. Žalobca
v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil

tvrdené skutočnosti, čím sa jeho majetková situácia stala neobjasnenou. Pre vyhovenie návrhu je
v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185
písm. a) SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými
konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

27. K tvrdeniu žalobcu o prístupe k predbežným formám súdnej ochrany vyplývajúcim zo Smernice
správny súd uvádza, že právo žalobcu na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany
v zmysle čl. 21 ods. 6 Smernice („osoby uvedené v článku 4 musia mať podľa potreby prístup k
nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia
súdneho konania, a to v súlade s vnútroštátnym právom“) je zachované práve zakotvením jeho

oprávnenia na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúceho z
dikcie ustanovenia § 185 SSP. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v § 184 až § 189 SSP
má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a
zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom
mimosporovom konaní (napríklad I. ÚS 486/2024, I. ÚS 379/2024, IV. ÚS 138/2024), preto je

možné považovať odkladný účinok správnej žalobe za predbežné opatrenie v zmysle čl. 21 ods. 6
Smernice. Je však povinnosťou žalobcu dostatočne vymedziť konkrétne zákonom predpokladané
dôvody a skutkové okolnosti s nimi spojené, osvedčujúce splnenie podmienok priznania odkladného
účinku správnej žalobe, keďže návrh na priznanie odkladného účinku je plne ovládaný dispozičnou
zásadou. V neposlednom rade dáva záruku ochrany práva žalobcu na účinný prístup k predbežným

formám súdnej ochrany aj zakotvenie inštitútu povinného právneho zastúpenia advokátom (§ 49 SSP),
zabezpečujúceho náležité zastupovanie žalobcu v správnom súdnom konaní. Ustanovenia Smernice
týkajúce sa prístupu k predbežným opatreniam neznamenajú automatické vydanie predbežných
opatrení bez splnenia podmienok stanovených vnútroštátnym právom (§ 185 SSP), ale znamenajú
možnosť podať návrh na vydanie takýchto predbežných opatrení za splnenia podmienky unesenia

bremena tvrdenia a bremena dôkazu zo strany žalobcu. Uvedenú Smernicu preto nie je možné vykladať
tak, že nie je potrebné splniť podmienky, ktoré stanovuje vnútroštátne právo na vyhovenie takémuto
predbežnému opatreniu.28. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok v zmysle §
185 SSP. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť

v merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo
dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.01.2024,
sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 08.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022
zo dňa 25.05.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.03.2024,
a podobne). Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu súvisiaci s nezákonnosťou napadnutých

rozhodnutí je v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu,
bude totiž predmetom meritórneho preskúmavania napadnutých rozhodnutí. Správny súd uvádza, že
pri priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe skúma úplne iné skutočnosti (§ 185
SSP) ako pri meritórnom preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podmieňovať priznanie
odkladného účinku správnej žalobe predbežným posúdením zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie
je na mieste, keďže takýto dôvod sa v ustanovení § 185 SSP nenachádza, a to ani ako prejudiciálne

vyhodnocovaná otázka. V rozhodovacej činnosti správnych súdov nie je neobvyklé, že správnej žalobe
je priznaný odkladný účinok a následne je táto vo veci samej zamietnutá a naopak.

29. Podľa správneho súdu dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185

písm. a/ SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou ujmy na subjektívnych
právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a splnením ďalšej podmienky, a teda, že
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pretože žalobca nepreukázal

existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, čím nie je splnená jedna z dvoch kumulatívnych
podmienok, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, teda, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

30. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad
v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

31. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.)