Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205116
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29C/40/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., bytom E. XXX/
X, XXX XX F., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s.r.o., advokátskou kanceláriou
so sídlom Mariánska 1359/4, 949 01 Nitra-Staré Mesto, IČO: 55 783 554, proti žalovaným: 1./ G. G., 2./
H. D., 3./ I. G., zastúpených: Slovenský pozemkový fond so sídlo, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava
11, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

29C/40/2024

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parc. registra „E“ č. XXX - orná pôda o výmere
9611 m2 vedenej na LV č. XXXX k.ú. F., obec F., okres C. a toto v y p o r i a d a v a tak, že:

uvedený pozemok p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť

náhradu za spoluvlastnícky podiel každému zo žalovaných v 1. až 3. rade vo výške 3 660,19 EUR na
účetSlovenskéhopozemkovéhofonduvedenéhovŠtátnejpokladniciIBAN:F.XXXXXXXXXXXXXXXX
XXXX v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

29C/40/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2024 sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva

strán sporu k parc. reg. E č. XXX - orná pôda o výmere 9611 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. F. a túto
žiadal vyporiadať tak, aby uvedený pozemok bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou
vyplatiť každému zo žalovaných ich vyrovnávací podiel vo výške 3 660,19 EUR v zmysle znaleckého
posudku č. XX/XXXX.

2.Žalobuodôvodniltým,žejeväčšinovýmpodielovýmspoluvlastníkompredmetnéhopozemkuvpodiele
3/4 k celku, pričom žalovaní v 1. až 3. rade ako neznámi spoluvlastníci sú podielovými spoluvlastníkmi

v rozsahu 1/12. Žalobca je mladý farmár, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu v k.ú. obce F.
a predmetný pozemok by mal slúžiť ako zimovisko pre kravy v súvislosti s ochranou pred vlhkom a
mrazom. Žalobca vyzval Slovenský pozemkový fond na zrušenie a vyporiadanie pozemku rozdelením.
Tento vykonal miestnu obhliadku, avšak s navrhnutým rozdelením pozemku nesúhlasil. Následnežalobca Slovenskému pozemkovému fondu doručil stanovisko k odpovedi na žiadosť o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.03.2021 s tým, že sa stane výlučným vlastníkom a
vyplatí neznámych spoluvlastníkov, s čím však Slovenský pozemkový fond vyslovil nesúhlas. Následne

požiadal znalca A. J. K. o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý určil trhovú cenu pozemku sumou
vo výške 4,57 za m2.

3. Žaloba bola zástupcovi žalovaných ako neznámych spoluvlastníkov doručená 25.06.2024 na
vyjadrenie bez reakcie zástupcu žalovaných a predvolanie na pojednávanie, konané dňa 18.11.2024

bolo zástupcovi žalovaných doručené ešte 19.07.2024. Tento vyjadrenie k žalobe doručil až 13.11.2024,
teda 2 pracovné dni pred termínom pojednávania.

4. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sporná parcela sa nachádza mimo zastavaného územia obce a
vzhľadom na vyporiadanie podielového spoluvlastníka by sa tak na predmetné konanie vzťahovali ust.
§ 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia poľnohospodárskych pozemkov, pokiaľ sa

nepreukáže výnimka zo zákazu drobenia. Podľa vyjadrenia obce F. č. XX/XXXX zo dňa 25.02.2021
je sporná parcela vedená ako plocha poľnohospodárskej výroby. Vychádzajúc z územného plánu
obce je táto parcela určená ako areál poľnohospodárskej výroby a skladov s tým, že sa na tejto
parcele predpokladá výstavba poľnohospodárskej farmy. Skutočnosť, že predmetná parcela má slúžiť
na výstavbu poľnohospodárskych stavieb potvrdzuje aj predložený znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý

bol vypracovaný znalcom v odbore stavebníctva. Poukazujúc na vyššie uvedené potom sporná parcela
má potenciál vyššieho funkčného využitia ako vyplýva teraz z listu vlastníctva, kde je vedená ako orná
pôda. V zmysle vyššie uvedeného sa potom podľa Slovenského pozemkového fondu na predmetnú
parcelu nevzťahuje zákaz drobenia.

5. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhom strán
sporu a preto rozdelenie veci má prednosť pred prikázaním veci za náhradu. Rozdelenie spoločnej veci
je dobre možné v prípade, ak je predmet spoluvlastníckeho právneho vzťahu fakticky i funkčne deliteľný.
Výrazom dobre možné sa sleduje najmä ten cieľ, aby rozdelením spoločnej veci vznikli samostatné veci,
ktoré môžu bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené.

6. V danom prípade preto potrebné sa v 1. rade vyporiadať s možnosťou a účelnosťou rozdelenia spornej
parcely.

7. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.10.2020 požiadal o reálnu deľbu spornej parcely; Slovenský pozemkový

fond 20.11.2020 žalobcovi oznámil, že s navrhovaným rozdelením nesúhlasí a zároveň tohto vyzval na
predloženie iného návrhu. Slovenský pozemkový fond na základe vykonanej obhliadky v teréne dňa
14.12.2020 nesúhlasil s pôvodným návrhom žalobcu na rozdelenie a tento ďalší návrh na rozdelenie
spornej parcely nepredložil. Vzhľadom na uvedené, Slovenský pozemkový fond predložil celú vec na
posúdenie ústrediu na zaujatie stanoviska k ďalšiemu spôsobu vyporiadania spornej parcely a to jej

prikázaním za primeranú náhradu, s ktorým nebol zo strany ústredia vyslovený súhlas.

8.PodľanázoruSlovenskéhopozemkovéhofondujerozdeleniespornejparcelymožné,keďžežalobcovi
by pripadala tá časť spornej parcely, na ktorej podľa predloženého situačného snímku chce realizovať
výstavbu živočíšnej farmy, vrátane prístupu ku komunikácii. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom

prípade nie je rozdelenie spornej parcely dobre možné, prichádza do úvahy ďalší spôsob vyporiadania,
teda jej prikázanie do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Z hľadiska stanovenia primeranej
náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty spornej parcely. Primeraná finančná náhrada
pre ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť
porovnateľný pozemok v danej obci.

9. Žalobca súdu predložil znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým bola určená všeobecná hodnota
vo výške 4,57 eur za m2. Znalec použil pri vyhotovení znaleckého posudku metódu polohovej
diferenciácie, ktorá podľa znalca vystihuje všeobecnú situáciu. Pri stanovení všeobecnej hodnoty
porovnávacou metódou ide o porovnanie skutočných cien realizovaných v danom mieste a čase pri

prevodoch vlastníctva porovnateľných nehnuteľností. Pre použitie porovnávacej metódy je potrebný
súbor minimálne 3 ponukových alebo realizovaných kúpno-predajných cien v danej lokalite.10. Slovenský pozemkový fond poukázal na to, že žalobca nepredložil svoje kúpne zmluvy, na základe
ktorých nadobudol podiel na spornej parc. LV č. XXXX so špecifikáciou, že išlo o nadobúdacie tituly
z obdobia rokov 2017 až 2020. Slovenský pozemkový fond má v k.ú. F. realizované viaceré kúpne

zmluvy, kde cena pozemkov bola dohodnutá vo výške 11,79 eur/m2 alebo 19,4 eur/m2. Ďalej súdu
predložil doplnok k znaleckému posudku č. 316/2023, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota k
parcelám v areáli hospodárskeho dvora v k.ú. L., teda išlo o parcelu, ktorá ako sporná parcela slúži na
poľnohospodársky účel.

11. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením
listín a to výpisu z listu vlastníctva, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, komunikáciou strán sporu,
územným plánom obce F., doplnkom k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým
materiálom zistil tento skutkový stav:

12. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parc. reg. E č. XXX - orná pôda o výmere 9611 m2,

zapísanej na LV č. XXXX k.ú. F. a to žalobca v podiele 3/4 k celku (súčet podielov XX/XXX, X/XX, X/
XXX, XXX/XXXX, X/XX a XX/XXXX).

13. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci pozemku, každý v podiele 1/12, pričom ide o neznámych
spoluvlastníkov, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond.

14. Žalobca podaním doručeným Slovenskému pozemkovému fondu 22.10.2002 požiadal o reálnu
deľbu predmetnej parcely na základe ním predloženého geometrického plánu.

15. Podaním zo dňa 20.11.2020 Slovenský pozemkový fond žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s grafickým

rozdelením predmetnej parcely, ktorá by bola vo vlastníctve nezistených vlastníkov do budúcna
nevyužiteľná a žiada o predloženie nového grafického náčrtu.

16.Dňa14.12.2020sauskutočnilazaprítomnostizástupcuSlovenskéhopozemkovéhofonduobhliadka,
na ktorej bolo konštatované, že navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za

náhradu, tak ako to navrhol žalobca. Dňa 05.01.2021 Slovenský pozemkový fond žalobcovi oznámil,
že nakoľko mu do dnešného dňa nebola doručená územnoplánovacia informácia, opätovne ho žiadajú
o jej predloženie.

17. Podaním zo dňa 18.02.2021 Slovenský pozemkový fond oznámil žalobcovi, že síce v zápisnici

z ohliadky zo dňa 14.12.2020 oznámili žalobcovi, že navrhujú zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvazafinančnúnáhradu,avšakpoprehodnotenítohtonávrhuuviedli,žetakýmtospôsobom
to možné nie je s poukazom na § 19 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z..

18. Následne žalobca oslovil Slovenský pozemkový fond a požiadal o zaslanie stanoviska, či bude

súhlasiť s vybudovaním zimoviska pre kravy na uvedenom pozemku do doby vyporiadania tohto
pozemku, s čím Slovenský pozemkový fond podaním zo dňa 14.04.2021 nevyslovil súhlas.

19. Podľa vyjadrenia obce F. č. XX/XXXX zo dňa 25.02.2021 je sporná parcela vedená ako
plocha poľnohospodárskej výroby a vychádzajúc z územného plánu obce je určená ako areál

poľnohospodárskej výroby a skladov s tým, že sa na tejto predpokladá výstavba poľnohospodárskej
farmy.

20. Žalobca súdu predložil znalecký posudok č. XX/XXXX v predmete určenia všeobecnej hodnoty
spornej parcely, z ktorého vyplýva, že bola použitá ako vhodná metóda, metóda polohovej diferenciácie,

ktorá najviac vystihuje všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, ekonomiku príslušného regiónu, možnosti
napojenia na technickú infraštruktúru a kvalitu životného prostredia. Stanovená všeobecná hodnota
nie je porovnateľná na realitnom trhu z dôvodu nedostupnosti informácií o prevodoch porovnateľných
pozemkov v danej lokalite a výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože
z verejne prístupných zdrojov nebolo možné získať dostatočný počet reprezentatívnych údajov pre tento

typ nehnuteľnosti.

21. Z analýzy polohy nehnuteľnosti vyplýva, že hodnotený pozemok sa nachádza v severnej časti obce,
v lokalite ,, C. K.“, v údolí F. potoka, približne 0,9 km od súvislej zástavby, je prevažne rovinatý a včasti svahovitý. V čase obhliadky je neobhospodarovaný a zarastený prevažne trávnatým porastom
a krovinami. Z východnej strany susedí s plochou lesa, zo západnej s koridorom líniovej, sprievodnej
krajinnej zelene pozdĺž toku F. potoka. V riešenej lokalite nie sú a ani neboli navrhované žiadne siete

technickej infraštruktúry a ide o pozemok bez možnosti napojenia na verejné rozvody. Zároveň dotknutý
pozemok nie je prístupný žiadnou verejnou komunikáciou, a hospodársky prístup je možný len cez
susedné pozemky. Najbližšia účelová hospodárska nespevnená cesta vedie po druhom brehu F. potoka.
Táto sa napája na účelovú spevnenú cestu, vedúcu k miestnej riadenej odpadov, ktorá sa napája na
cestu tretej triedy č. XXXX medzi obcami F. a M.. Podľa platného územného plánu bol dotknutý pozemok

zahrnutý do plôch lúk a pasienkov mimo zastavané územie obce a nebol stavebným pozemkom ani
pre účelové hospodárske budovy. Na pozemku sa predpokladá výstavba farmy, živočíšnej výroby s
kapacitou ustajnenia do 100 kusov hovädzieho dobytka.

22. Podľa § 142 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka,
1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

23. Podľa § 23 ods. 1 až 7 zákona č. 180/1995 Z.z.,
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu
o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich

pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
(2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami
uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú

najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku
vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
(4) Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať.
(6) Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva podľa odsekov 2 a 3, sa premlčujú v
lehote desiatich rokov a

a) na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto
pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi
patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo,
(7) Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní
rozhodol súd.49)

24. Podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 180/1995 Z.z.,
(1) Ak majú na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49)
alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1

spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel na pozemku
spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo
prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.
(2) Ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami
ustanovenými v § 22 a 23, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu

a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.
(3) Podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak
a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho
bolo možné vyvlastniť,39) alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,56)b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,14c)
c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k
susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,

d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na
záhradkárske a rekreačné účely.

25. Podľa § 1 zákona č. 140/2014 Z.z.,
Tento zákon upravuje

a) postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom,
b)pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

26. Podľa § 2 zákona ods. 1,2 č. 140/2014 Z.z.,
(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie
poľnohospodárska pôda1) alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna

1991.
(2) Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje
a) záhrada,
b) pozemok v zastavanom území obce,2)
c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak

1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov,3)
2.možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov,4)
3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2,
4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

27. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP,
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

28. Z ust. § 153 cez nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany uplatniť včas, s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, pokiaľ
by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na tie
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas a to
najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

29. V danom prípade súd I. inštancie s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. §
153 CSP neprihliadal na prostriedky procesnej obrany zástupcu žalovaných, uvedených vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 13.11.2024, teda 2 pracovné dni pred termínom pojednávania napriek k tomu,
že tomuto žaloba na vyjadrenie bola doručená 25.06.2024. Predvolanie na pojednávanie nariadené na

deň 18.11.2024 bolo zástupcovi žalovaných doručené dňa 19.07.2024, teda 4 mesiace pred termínom
pojednávania, napriek tomu zástupca žalovaných v primeranej lehote nielenže vyjadrenie nedoručil, ale
neuviedol žiadne objektívne dôvody, ktoré mu bránili podať vyjadrenie vo veci samej v dostatočnom
predstihu tak, aby súd mal vytvorený časový priestor na vykonanie dokazovania podľa návrhu zástupcu
žalovaných v deň nariadeného pojednávania. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd

I. inštancie neprihliadal na návrhy na doplnenie dokazovania podľa návrhu zástupcu žalovaných
uvedených v bode V. podania doručeného súdu dňa 13.11.2024 pre rozpor s ust. § 153 CSP, keďže ich
vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania.

30. Podstatou podielového spoluvlastníctva je, že každý zo spoluvlastníkov veci sa podieľa na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci v tom rozsahu, v ktorom zodpovedá veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu, z čoho vyplýva, že Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového
spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, pretože výška spoluvlastníckeho podielu neodráža
konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právacha povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Jedná sa vždy o podiel ideálny.
Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení podielového spoluvlastníctva, rozhodne o ňom na návrh
niektorého zo spoluvlastníkov súd. Súd zároveň rozhodne aj o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva.

Vzťah medzi likvidáciou spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z
uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ k nej nedôjde, nastupuje spôsob vyporiadania založený
na ingerencii súdu, pričom význam spočíva tiež v tom, že garantuje likvidáciu spoluvlastníctva tam, kde
jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné alebo síce možné je, ale spoluvlastníci nehodlajú naďalej
zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

bezvýhradnenávrhovéaosobouoprávnenoupodaťžalobujevýhradnespoluvlastník.Zmyslomzrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od
spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov doterajších.

31. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie; druhý spôsob prichádza do úvahy iba v prípade
nemožnosti rozdelenia veci tak, aby novovzniknuté pozemky umožňovali účelné využitie aj funkčného
hľadiska.

32. Podľa názoru súdu I. inštancie, predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je nesporne poľnohospodársky pozemok, na ktorý sa vzťahuje v rámci konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zákaz drobenia v zmysle ust. § 23 v spojení s ust.
§ 24 zákona č. 180/1995 Z.z..

33. Napriek tomu, že uvedený právny predpis neobsahuje definíciu poľnohospodárskeho pozemku,

táto je upravená v zákone č. 140/2014, ktorý upravuje podmienky nadobúdania poľnohospodárskeho
pozemku.

34. Podľa § 2 zákona č. 140/2014 Z.z., je poľnohospodárskym pozemkom poľnohospodárska pôda
alebo pozemok, zastavaný stavbou pre poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Za poľnohospodársky

pozemok sa nepovažuje záhrada, pozemok v zastavanom území obce a pozemok mimo zastavaného
územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (poznámka
3 odkazuje na ust. § 43h zákona č. 50/1976 Z.z.), ak možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je
obmedzená podľa osobitných predpisov (poznámka 4 odkazuje na obmedzenia v súvislosti so Zákonom
na ochranu prírody alebo Zákonom o energetike v súvislosti s ochrannými pásmami), ak je jeho výmera

menšia ako 2000 m2 alebo je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný
celok.

35. Aj v zmysle predloženého územného plánu ide o parcelu určenú na poľnohospodársku výrobu,
na ktorej by mala byť v budúcnosti umiestnená rodinná farma, teda má byť zachovaný charakter jej

poľnohospodárskeho využitia.

36. V zmysle vyššie uvedeného, tak súd I. inštancie nezistil akékoľvek výnimky zo zákazu drobenia,
ktoré sú definované v ust. § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z..

37. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej
reálnym rozdelením, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Prihliadnutím na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale aj ich účelnému využitiu.
To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelného užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru

veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada. Pritom súd dbá,
aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo
výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho udelenia pozemkov,
tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného
technického spôsobu navrhovaného riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2021 pod sp.

zn. 7Cdo/305/2019).38. Z predloženého znaleckého posudku nesporne vyplýva, že dotknutý pozemok sa nachádza mimo
zastavaného územia obce, nie je prístupný zo žiadnej verejnej komunikácie, je možný iba hospodársky
prístup cez susedné pozemky.

39. Pokiaľ zástupca žalovaných tvrdí, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
predmetnej parcele prichádza do úvahy aj prvý spôsob vyporiadania jej rozdelením, potom je na ňom
dôkazné bremeno tvrdenia, že rozdelením dôjde k vzniku rovnocenných parciel z hľadiska ich funkčného
využitia. Súdu I. inštancie však zo strany zástupcu žalovaných nebolo vysvetlené hľadisko funkčnej

využiteľnosti novovzniknutej parcely v prospech neznámych spoluvlastníkov za stavu neexistencie
prístupu z verejnej komunikácie k predmetnej parcele po celom jej obvode. Zo zápisnice z obhliadky za
prítomnosti zástupcu Slovenského pozemkového fondu nesporne vyplýva, že reálne rozdelenie parcely
neprichádza do úvahy so záverom, že prichádza do úvahy iba druhý spôsob vyporiadania. Samotné
zamietavé stanovisko zástupcu žalovaných k použitiu druhého spôsobu vyporiadania odkazom na ust. §
19 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. nezodpovedá zákonnej úprave. Uvedené zákonné ustanovenie totiž

neumožňuje Slovenskému pozemkovému fondu uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva len v prípade, ak ide o spoločnú nehnuteľnosť, čo nie je daný prípad.

40. Pokiaľ v zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je jedným z hľadísk pre posúdenie
možnosti použitia prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci aj

existencia prístupu k novovzniknutým parcelám z verejnej komunikácie, potom v prípade neexistencie
prístupu k spornej parcele podľa názoru súdu I. inštancie reálne rozdelenie neprichádza do úvahy.

41. V danom prípade sa tak stotožnil s argumentáciou žalobcu, že prichádza do úvahy iba druhý spôsob
vyporiadania a to prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva ako väčšinovému spoluvlastníkovi.

42. Spornou otázkou bola hodnota primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel
žalovaných, ktorú žalobca žiadal určiť v sume podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 4,57
EUR za m2 a zástupca žalovaných vo výške minimálne 7 EUR za m2.

43. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel
všeobecnej ceny veci v čase rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Trhová cena veci je jej finančný ekvivalent, za ktorý možno získať vec, či právo rovnakej kvality a kvantity
do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú.

44. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/148/2017 vyplýva, že pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

45. Z vyššie uvedeného, potom primeranou náhradou za spoluvlastnícky podiel žalovaných nemôžu byť
sumy uvedené v kúpnych zmluvách, ktoré zástupca žalovaných uzatváral ako zástupca predávajúceho,
konkrétnekúpnouzmluvouč.XXXX/XXXX,č.XXXXX/XXXXaXXXXX/XXXX.Pokiaľideokúpnuzmluvu
č.XXXX/XXXX,predmetompredajabolsícepozemokmimozastavanéhoúzemiaobceF.,avšakdruhom
pozemku nezodpovedal pozemku predmetnému, pokiaľ išlo o pozemok - zastavaná plocha a nádvoria a

ostatné plochy. Predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených zástupcom žalovaných v roku 2021 na rozdiel
od pozemku predmetného boli pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce F., teda opätovne
nešlo o pozemky porovnateľné s pozemkami predmetnými.

46. Zástupca žalovaných argumentoval dôvodnosťou ním uplatňovanej náhrady za odstupujúce

spoluvlastnícke podiely žalovaných vo výške 7 EUR/m2 doplnkom k znaleckému posudku č. XXX/
XXXX. Opätovne podľa názoru súdu I. inštancie uvedený znalecký posudok nie je použiteľný pre
predmetné konanie, keďže predmetom uvedeného znaleckého posudku bolo určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza hospodársky dvor, avšak v inom katastrálnom území a
na rozdiel od predmetnej parcely sú tieto umiestnené v zastavanom území obce, pričom išlo o pozemky,

odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra
mesta do 15 minút, a je tu možnosť napojenia na 3 druhy verejných sietí, akými sú miestne rozvody
vody, elektriny alebo zemného plynu.47.Zpredloženéhoznaleckéhoposudkuvovzťahukanalýzepolohypredmetnejnehnuteľnostinesporne
vyplýva, že v riešenej lokalite nie sú a ani neboli navrhované žiadne siete technickej infraštruktúry, ide o
pozemok bez možnosti napojenia na verejné rozvody a nie je prístupný zo žiadnej verejnej komunikácie.

48. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom pre účely
určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel neprichádzali do úvahy ani nadobúdacie tituly
žalobcu k predmetnej parcele podľa návrhu zástupcu žalovaných, ktoré boli zatvorené pred viac ako 4
rokmi od pojednávania vo veci samej.

49. Súd I. inštancie, preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
A. J. K., ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v sume 4,57 EUR/m2. Z obsahu
znaleckého posudku nesporne vyplýva, že všeobecnú hodnotu predmetnej parcely určil metódou
polohovej diferenciácie, keďže táto nie je porovnateľná na realitnom trhu z dôvodu nedostupnosti
informácií o prevodoch porovnateľných pozemkov v danej lokalite. Výpočet všeobecnej hodnoty

porovnávaním vykonať možné nie je, pretože z verejne prístupných zdrojov nebolo možné získať
dostatočný počet reprezentatívnych údajov pre tento typ nehnuteľnosti v mieste a čase a použitie
výnosovej metódy možné nie je z dôvodu, že pozemok nedosahuje žiaden výnos.

50. Primeranosť náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúcich spoluvlastníkov v zmysle uvedeného

znaleckého posudku bola podľa názoru súdu I. inštancie preukázaná aj žalobcom predloženou kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 20.03.2024 medzi ním a jeho matkou ako predávajúcimi a Obcou F. ako
kupujúcim v predmete prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom parciel reg. E s
uvedením druhu pozemku - trvalý trávnatý porast vedených na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX I. XXX
nachádzajúcich sa v zastavanom území Obce F. za účelom výstavby polyfunkčných objektov za kúpnu

cenu 5 EUR/m2.

51. Vo vzťahu k žalovaným, súd dôkazy zisťovania miesta ich pobytu prostredníctvom Obce F. nevykonal
z dôvodu, že okrem mena a priezviska nie je známy žiaden ďalší identifikačný údaj za účelom zistenia,
či ide o známych spoluvlastníkov s uvedením dátumu narodenia, prípadne úmrtia. Súd I. inštancie z

úradnej moci zabezpečil nadobúdací titul, konkrétne pozemnoknižnú listinu č.d. XXXX/XXXX, ktorá sa
odvoláva na dedičský spis D 977/1928, z ktorého opätovne nebolo možné zistiť akékoľvek identifikačné
údaje označených žalovaných.

52. Keďže súd I. inštancie ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany zástupcu žalovaných

zamietol z dôvodu ich predloženia v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácii podľa § 153 CSP,
pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúcich žalovaných vychádzal zo
záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom č. XX/XXXX, ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota nehnuteľnosti vo výške 4,57 EUR za m2 a teda hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaných
za ich podiel 1/12 bol vo výške 3 660,19 EUR v prospech každého zo žalovaných.

53. Žalobca žiadal, aby mu súd umožnil náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaných splácať v
splátkach vo výške 500 EUR mesačne v prospech každého zo žalovaných.

54. Zástupca žalovaných s uvedeným návrhom nesúhlasil s tým, že v obdobných konaniach súhlasí

s maximálnou lehotou na zaplatenie náhrady v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ
žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami, potom prichádza do úvahy zamietnutie žaloby pre jeho
nesolventnosť.

55. Hľadisko kredibility sa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo

spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec
prikázaná. Na druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka, ktorého podiel
bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať aj ústavné podmienky čl.
20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí
aj povinnosť poskytnúť primeranú náhrada (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - 8Cdo/290/2019 zo

dňa 29.09.2021). Žalobca na základe uvedenej námietky žalovaného, na pojednávaní konanom dňa
08.11.2024 predložil k nahliadnutiu výpisy z jeho podnikateľského, ako aj súkromného účtu, z ktorých
vyplynulo, že zostatok na jeho podnikateľskom účte je 11 000 EUR a na súkromnom účte 4 800EUR, teda disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady
za spoluvlastnícky podiel žalovaných v celkovej výške 10 980 EUR.

56.Nazákladevyššieuvedenýchskutočností,pretosúdrozhodolozrušenípodielovéhospoluvlastníctva
strán sporu k parc. reg. E č. XXX vedenej na LV č. XXXX k.ú. F. a toto vyporiadal tak, že predmetnú
parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaným v 1. až 3. rade
každému náhradu vo výške 3 660,19 EUR v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

58. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Aplikácia ust. 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď

síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd
dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo
v časti neprizná.
59. V danom prípade súd dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodnutí
o nároku na náhradu trov konania tak, že súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konanie

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, kedy ide o vzájomné
vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý sa môže začať na návrh
ktoréhokoľvekpodielovéhospoluvlastníka,pričomniejemožnékonštatovať,žeúspechvkonanímalten,
kto podal návrh na začatie konania. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému
z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové

spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Navyše, v danom prípade ide o parcelu v podielovom
spoluvlastníctve nezistených vlastníkov.

60. V konkrétnom prípade sú aplikovateľné aj závery Ústavného súdu ČR IV.ÚS 404/2022 a II.ÚS
572/2019, z ktorých vyplýva, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak ide o konkrétny spôsob

vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou postupnosťou, preto nie je logické odvíjať
procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu teda bolo vedené
dokazovanie. Okrem toho žiadna z procesných strán výsledkom konania o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva po finančnej stránke nestráca, keďže obe odchádzajú od súdu s rovnakou majetkovou
hodnotou, s ktorou do neho vstúpili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať

zo zásady procesného úspechu vo veci, ak účastníci konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok úplne
svojimi procesnými návrhmi. Zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred
súdom má povahu tzv. konania iudicium duplex, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať
zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov nevychádza z konania
s menšou hodnotou než s ktorou doňho vstupoval.

61. V konaní, v ktorom sa koná o rovnakom vlastníckom práve všetkých účastníkov, v ktorom všetci
účastníci majú v konaní zhodné procesné postavenie žalobcu aj žalovaného a nemôžu presne predvídať
konkrétne rozhodnutie súdu a každý z odlišných návrhov jednotlivých účastníkov môže mať rozumný
a presvedčivý základ, sa ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o nákladoch konania bude javiť,

aby každý z účastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný nahradiť tieto náklady iného
spoluvlastníka.

Poučenie:

29C/40/2024

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.