Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120203795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6120203795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan

SR, právne zastúpený: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, o
zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. SK-6Csp/39/2020-200 zo dňa 09.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie

žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
oktorýchvýškebuderozhodnutévlehotedo60dnípoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením
vydaným súdnym úradníkom (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
zaplatenia sumy 5.000 eur s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku voči žalovanému nadobudol

na základe zmluvy o postúpení od pôvodného veriteľa – Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava. Súd
prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový
poriadok (CSP), na základe ktorého o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP na návrh žalovaného súd
rozsudkom pre zmeškanie žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca zároveň neospravedlnil

svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie, ktoré bolo
vytýčené dňa 09.10.2023 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Z doručenky je zrejmé,
že predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.08.2023 a v predvolaní bol poučený o následku
nedostaveniasa,vrátanemožnostivydaniarozsudkuprezmeškanie.Keďžeprávnyzástupcažalobcusa
na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil a zároveň právny zástupca žalovaného

na pojednávaní navrhol, aby súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej
inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 356 písm. b) CSP, a to z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, čím súd prvej inštancie takýmto nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že preukázateľne nebolisplnené materiálne podmienky pre postup podľa § 278 a nasl. CSP, aj keby sa o formálnych
podmienkach mohlo do určitej miery polemizovať. Rozsudok pre zmeškanie (žalobcu) zákonodarca v
dôvodovej správe označil ako určitý druh sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. Podľa názoru

žalobcujevprvomradepotrebnézodpovedaťotázku,čižalobcabolvsporepasívnymsubjektom,ktorýo
súdne konanie ako také reálne neprejavoval záujem. Žalobca je toho názoru, že k záveru o jeho pasivite
nemožno dospieť žiadnym rozumným výkladom a tento záver nevyplýva ani zo súdneho spisu.
Chronologicky je možné žalobcovu aktivitu sumarizovať (podľa jednotlivých procesných úkonov)
nasledovne:

1) Podanie žaloby zo dňa 23.10.2020 (Upomínací súd v Banskej Bystrici)
2) Vyjadrenie k sp. zn. 6Up/1947/2020 zo dňa 08.12.2020
3) Vyjadrenie k odporu žalovaného zo dňa 12.04.2021
4) Vyjadrenie k sp. zn. 6Csp/39/2020 zo dňa 09.05.2022
5) Účasť na pojednávaní zo dňa 10.05.2022
6) Vyjadrenie zo dňa 16.05.2022

7) Vyjadrenie – doplnenie zo dňa 23.05.2022
8) Vyjadrenie zo dňa 05.04.2023
Na základe vyššie uvedeného podľa žalobcu nemožno prijať právny záver o pasivite žalobcu v
predmetnom konaní. Súdna prax pritom taktiež akcentuje pri použití § 278 a nasl. CSP na podmienku
pasivity žalobcu, pričom podľa názoru žalobcu táto podmienka objektívne splnená nebola. Najmenej

8 preukázaných úkonov právnej služby v konaní na súde prvej inštancie nemožno v žiadnom prípade
označiť za pasivitu žalobcu. Žalobca pripúšťa, že z gramatického výkladu ustanovenia rozsudku pre
zmeškanie žalobcu, bez ďalších súvislostí vyplýva, že sudca nemá možnosť sa rozhodnúť, či rozsudok
pre zmeškanie vydá alebo nie. Zároveň však platí doktrinálne odmietnutie prílišného formalizmu. V tejto
súvislosti žalobca v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,

ktoré majú na prejednávanú vec per analogiam zásadný význam.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22
„Formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu
dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán
sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto

vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.“
Žalobca má za to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky
(rovnako tak Českej republiky) nemožno prílišným formalistickým výkladom právnych noriem odopierať
právo na súdnu ochranu.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 „Ako

ústavnenesúladné(porušujúcezákladnépráva)ústavnýsúdhodnotíajrozhodnutiavšeobecnýchsúdov,
ktorými boli normy podústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti
v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08), pričom tento prístup možno nájsť aj v judikatúre
Ústavného súdu Českej republiky (napr. III. ÚS 150/99). Tento zároveň uviedol, že prílišný formalizmus
pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie

základných práv (IV. ÚS 1735/07).“
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017 „Orgánom
verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných
ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je
absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje

účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri
výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“

5. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo garantované v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ako orgán verejnej moci, odmietol
poskytnúť žalobcovi v civilnom spore súdnu ochranu z čisto formalistických dôvodov. Žalobca zároveň
považuje za preukázané, že v konaní nebol pasívnou stranou sporu, na ktorú skutočnosť súd žiadnym
spôsobom nereflektoval. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že dňa 09.10.2023 substitučný zástupca

žiadal ospravedlnenie z dôvodu meškajúceho spoja mestskej hromadnej dopravy, pričom sa opakovane
snažil telefonicky spojiť so spisovou kanceláriou, avšak bezúspešne. Dôkaz o uvedenej skutočnosti
žalobca (nie z vlastnej viny) predložiť nevie. Uvedená skutočnosť, aj ak by bola v rovine nepreukázanéhotvrdenia, je však vedľajšia, a to najmä s ohľadom na doterajšiu preukázanú aktivitu žalobcu v tomto
konaní.
Predmetné (ne)konanie súdu v tejto veci sa podľa názoru žalobcu javí byť nespravodlivým ako celok.

Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd predstavuje najmä právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz
prekvapivých rozhodnutí ako aj zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zúčastniť sa
pojednávania je najmä právom strany sporu. Vo veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní, pričom

viaceré sa neudiali z dôvodov na strane súdu. Konanie prebiehalo dlhšiu dobu, na predchádzajúce
pojednávanie sa zástupca žalobcu dostavil a v konaní (vôbec) nebol nečinný.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súdna prax prostredníctvom rozhodnutí najvyšších súdnych
autorít dospela k vzácnej zhode na tom, že aj ak sú formálne splnené zákonné podmienky pre vydanie
kontumačného rozsudku, súd je vždy povinný zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Inak
povedané nemožno automaticky vydať kontumačný rozsudok (aj za zdanlivo splnených formálnych

podmienok) a je nevyhnutné (vždy) zhodnotiť priebeh konania (materiálne) najmä z hľadiska toho, či
sa strana sporu (v tomto prípade žalobca) správala pasívne, vo veci sa nevyjadrovala, pojednávaní
nezúčastňovala a pod. Žalobca na základe vyššie uvedeného považuje za preukázané, že neboli dané
materiálne dôvody pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie je
potrebné podrobiť revízii.

Žalobca poukázal na to, že súdu prvej inštancie nič nebránilo rozhodnúť na základe kvanta vyjadrení
vo veci tzv. bežným rozsudkom, pričom si zjavne zvolil ten najpohodlnejší, avšak procesne neprípustný,
keďže rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv žalobcu a zároveň ho týmto postupom
výrazne obmedzil na procesných možnostiach v odvolacom konaní (odvolacom prieskume).
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahupreskúmalavzmysleustanovenia§388CSPhozmeniltak,ževyhoviežalobevplnomrozsahu,
resp. ho v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP preskúmal proces vydania napadnutého

rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne,
nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
7. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a,
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že po prijatí Civilného sporového poriadku došlo k zmene úpravy
týkajúcejsamožnostivydaniarozsudkuprezmeškanie,atotak,žepodľa §273CSPsúdnazáklade
žaloby o plnenie § 137 písm. a) CSP), môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sa žalovaný
k žalobe nevyjadril. Na druhej strane podľa § 274 CSP, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie
a svoju neúčasť neospravedlnil, na návrh žalobcu, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Rovnako

podľa § 278 CSP v prípade pokiaľ sa na pojednávanie nedostaví žalobca a svoju neúčasť neospravedlní,
na základe návrhu žalovaného súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Právnu úpravu, ktorú obsahuje
ust. § 274 a § 278 CSP odvolací súd nepovažuje za priliehavú a príliš šťastnú. Pokiaľ by právna
úprava rozsudku pre zmeškanie mala byť posudzovaná čisto formalisticky na základe textu zákona,
bez akéhokoľvek prihliadnutia na účel a zmysel tohto zákonného ustanovenia, tak paradoxne pokiaľ

žalovaný vôbec nie je aktívny a ani sa nevyjadrí k žalobe, vtedy súd iba môže vydať rozsudok pre
zmeškanie a v prípade pokiaľ by aj bol počas celého konania, buď žalobca, alebo žalovaný aktívny a iba
jedinýkrát by sa nezúčastnil pojednávania bez ospravedlnenia, tak vtedy je súd vlastne akoby „povinný“
vydať rozsudok pre zmeškanie (súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie). Takýto prístup je ale potrebné
považovať za príliš formalistický, a teda nežiadúci, hlavne v prípadoch, keď súdne konanie trvá dlhšiu

dobu, strana v ktorej neprospech bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie bola počas celého konania
aktívna, súčinná vo vzťahu k súdu, bolo už vykonané napr. rozsiahle dokazovanie a napriek tomu by
mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie, čo, ako už konštatoval odvolací súd, nie je v súlade s účeloma zmyslom týchto zákonných ustanovení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
Ústavného súdu SR citované žalobcom v odvolaní.

9. V súvislosti s prejednávanou vecou odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol v konaní
aktívny, vytýčených termínov pojednávania sa zúčastňoval (zúčastnil sa pojednávaní nariadených dňa
10.05.2022 resp. 21.03.2023) a nezúčastnil sa iba pojednávania konaného dňa 09.10.2023, podľa jeho
vyjadrenia, z dôvodu meškajúcej dopravy, pričom z jeho vyjadrenia taktiež vyplýva, že jeho právny
zástupca sa snažil telefonicky túto skutočnosť oznámiť súdu, avšak nepodarilo sa mu na súd dovolať.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj keď nie je možné exaktne overiť tieto tvrdenia
žalobcu, je nepochybné, že ostatných vytýčených pojednávaní sa zúčastnil, vo veci podal 5 písomných
vyjadrení a tieto skutočnosti nemožno nepochybne hodnotiť ako pasivitu žalobcu v predmetnom konaní
a pokiaľ účelom tohto zákonného ustanovenia, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo takýmto
spôsobom sankcionovať procesnú pasivitu strany v spore, tak v tomto prípade o takejto pasivite určite
nemožno hovoriť, práve naopak, žalobca bol v konaní aktívny, plnil si svoje povinnosti, reagoval na výzvy

súdu resp. tvrdenia protistrany a iba jedinýkrát sa nezúčastnil pojednávania, čo ale za tejto situácie
neznamenalo, že súd prvej inštancie bol oprávnený v tejto veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu.

10. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci a doteraz

vykonané dokazovanie bolo potrebné v tejto veci rozhodnúť rozsudkom v merite veci. Odvolací súd
má za to, že takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil súd prvej inštancie žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, preto odvolací súd podľa § 389 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda rozhodnúť v merite veci.

12. Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v tomto novom rozhodnutí zároveň rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho

konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).