Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120348598
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120348598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko
s. r. o., Silvánska 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, zast. JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka,
Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o.,
Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3.721,89 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/96/2020-318 zo
dňa 28.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/96/2020-318 zo dňa
28.07.2022 v časti II. výroku potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/96/2020-318 zo dňa
28.07.2022 v časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu 3.721,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.721,89 eur od
15.03.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu

zamietol.III.výrokomžalobcovipriznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2.Vodôvodenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystrica
v rámci upomínacieho konania domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.721,89 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.721,89 eur od 15.03.2019 do zaplatenia. Žalobný
návrh odôvodnil tak, že dňa 13.02.2019 vznikla poistná udalosť na motorovom vozidle Opel Corsa
EČV: N.. Poškodený si uplatnil nárok z havarijného poistenia u žalovaného a ten poistnú udalosť

zaevidoval pod č. 8013912128. Žalovaný poškodeného informoval, že poistnú udalosť likvidoval ako
totálnu škodu. Nárok žalobcu teda vypočítal ako výšku všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 5.535,11
eur. Žalobca si obstaral vlastný znalecký posudok a všeobecnú hodnotu vozidla určil o 3.721,89 eur
väčšiu, ako vypočítal žalovaný, teda 9.257,00 eur. Za obstaranie znaleckého posudku zaplatil 350 eur.
Dňa 10.01.2020 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom bola táto skutočnosť žalovanému
oznámená 07.02.2020. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na 3.721,89 eur. Spolu s istinou si uplatnil aj
úrok z omeškania počnúc dňom 15.03.2019, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.08.2020 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1418/2020, proti
ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že škodu likvidoval ak totálnu. Výšku stanovil na
sumu 5.535,11 eur a hodnota predajných zvyškov bola stanovená na sumu 1.220,00 eur s DPH smožnosťou ich odpredania. Žalovanému to bolo oznámené dňa 26.02.2019. Žalovaný oznámením zo
dňa 27.02.2019 oznámil poškodenému, že 26.02.2019 ukončil šetrenie a poskytol poistné plnenie vo
výške 4.315,11 eur s DPH. Poškodený podal sťažnosť a žiadal na základe súkromného znaleckého

posudku o dolikvidovanie sumy 3.271,89 eur a náklady 350 eur. Žalovaný v stanovisku z 09.12.2019
oznámil poškodenému, že nebolo možné súkromný znalecký posudok akceptovať z dôvodu účelového
nadhodnotenia. Namietal, že žalobca nepredložil žiadnu zmluvu o havarijnom poistení. Nárok vo výške
350 eur nebol predmetom zmluvy o postúpení, preto je nedôvodný. Všeobecná hodnota vozidla bola
určená v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške 492/2004 Z. z.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, 2,
§ 218 ods. 1, § 470 ods. 1, 2, § 232 ods. 3 veta prvá, 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 788 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 až 3, § 806, § 121 ods.
3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 369 ods. 1, 2 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády

č. 21/2013 Z. z.

5. Vzhľadom na to, že žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, spis bol dňa 21.09.2020
postúpený na Okresný súd Bratislava I, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom: Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.02.2019 došlo k poistnej

udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV: N.. Medzi stranami nebolo sporné, že
poškodený si u žalovaného riadne uplatnil nárok na poistné plnenie a žalovaný oznámil poškodenému,
že dňa 26.02.2019 ukončil poistné šetrenie a poškodenému priznal 4.315,11 eur. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť ako totálnu škodu a poškodenému priznal
plnenie vo výške všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú určil žalovaný vo výške 5.535,11 eur s DPH a poistné

plnenie predstavovalo uvedenú sumu krátenú o 1.220,00 eur s DPH ako hodnotu použiteľných zvyškov.
Hodnota použiteľných zvyškov nebola medzi stranami sporná.

6. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o havarijnom poistení ani obsah
predmetnej zmluvy, túto obranu súd prvej inštancie považoval za irelevantnú, nakoľko žalovaný netvrdil,

že by zmluva neexistovala, ani žiadnym spôsobom nesporoval tvrdenia žalobcu týkajúce sa obsahu
zmluvy a zmluvných dojednaní. Uviedol len, že ich žalobca nepredložil. Žalovaný uviedol, v písomnom
podaní doručenom súdu 23.03.2021, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal
poistnývzťah.Súdprvejinštancievšakkonštatoval,žežalovanývýslovnenesporoval,žebydanýpoistný
vzťah existoval. Žalobca následne v konaní predložil predmetnú poistnú zmluvu (č.l. 148) aj Všeobecné

poistné podmienky.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený postúpil zmluvou o postúpení predmetnú pohľadávku na
žalobcu. Aktívna ani pasívna legitimácia sporná nebola. Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť,
že žalovaný čiastočne plnil žalobcovi vo výške 4.315,11 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že išlo

o totálnu škodu. Medzi stranami bola sporná samotná výška nároku na poistné plnenie, ktorá má
predstavovať všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá bola predpokladom poistného plnenia pri predmetnej
škodovej udalosti.

8. Žalobca pri likvidácii vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú určil vo výške 5.535,11 eur.

Žalobca uvedenú výšku sporoval a preukazoval ju Znaleckým posudkom č. 120/2019 vypracovaným
znalcom Ing. Marcelom Jancom, podľa záverov ktorého určil znalec všeobecnú hodnotu vozidla vo
výške 9.257,00 eur. Žalovaný uvedenú skutočnosť sporoval a v konaní predložil vlastný súkromný
Znalecký posudok č. 16/2020 vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Bielikom, ktorý určil všeobecnú
hodnotu vozidla vo výške 5.885,00 eur. V konaní tak boli predložené dva súkromné znalecké

posudky z rozdielnymi závermi, ktoré majú podstatný vplyv na predmetné konanie. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov, avšak môže výsledky hodnotiť voľne
vo vzájomných súvislostiach s inými predloženými dôkazmi. Možnosťou súdu pri hodnotení znaleckých
posudkov je hodnotiť ich presvedčivosť a logické odôvodnenie znaleckého posudku. Strany v konaní
navrhli na odstránenie rozporov vykonať konfrontáciu znalcov, ktorú súd vykonal na pojednávaní dňa

03.05.2022. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nedostatočne preukazoval v konaní dôvodnosť výšky priznaného plnenia
poškodenému. Súd prvej inštancie sa priklonil k znaleckému posudku predloženému žalobcom. Priznalteda žalobcovi nárok, ktorý predstavuje rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla, určenej znalcom Jancom
po odpočítaní použiteľných zvyškov a už poskytnutého plnenia.

9. Pri preskúmavaní predmetných posudkov súd prvej inštancie zistil, že znalci dospeli k zhodným
záverom čo sa týka: stavu tachometra, výpočtu amortizácie, východiskovej hodnoty vozidla a rozdiely
boli vo hodnote mimoriadnej výbavy, keď znalec Bielik ju určil vo výške 551 eur a znalec Janco vo výške
808 eur, v koeficiente technického stavu vozidla, keď znalec Bielik ho určil vo výške 42 % a znalec
Janco vo výške 41,75 %, vo výške technickej hodnoty vozidla, ktorú znalec Bielik určil vo výške 6.742,00

eur a znalec Janco vo výške 6.962 eur, a najpodstatnejší rozdiel bol v určení hodnoty koeficienta
predaja - v nadväznosti na určenie koeficientu dopytu trhu, keď znalec Bielik určil uvedený koeficient
vo výške 0,8729 a znalec Janco vo výške 1,3297. Uvedený koeficient bol znalcami odvodzovaný
od vzoriek použitých vozidiel. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o presvedčivosti znaleckých
posudkov zobral ako hlavný podklad práve použité vzorky vozidiel. Súdu sa ako presvedčivejšie
vzorky vozidiel javili vozidlá vybrané znalcom Jancom, a to napriek argumentom žalovaného, že ide

o vozidlá nie zo slovenského trhu a s nie úplnou hodnotou výšky technického stavu vozidla ako aj
z neporovnateľnými km. Súd prisvedčil argumentom, že ani žalovaný nepreukázal v konaní, že na
slovenskom trhu sa nachádzali porovnateľné vozidlá. Vzorky použité znalcom Bielikom sa súdu javili ako
menej presvedčivé, nakoľko nepreukázal, že išlo o porovnateľnú výbavu vozidiel a výška ceny uvádzaná
predajcom nesporne zohľadňovala aj kúpu prostredníctvom úveru. Za relevantnú námietku žalobcu proti

vybraným vzorkám žalovaným súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že vzorky neboli s LPG
od výroby. Súd prvej inštancie teda za presvedčivejší zobral znalecký posudok predložený žalobcom.
K námietke žalovaného, že znalecký posudok žalobcu počítal s mimoriadnou výbavou vozidla, ktorá
zarátaná byť nemala, súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek tomu, že presvedčivejšie boli
v konfrontácii znalcov tvrdenia znalca Bielika, že mimoriadna výbava v podobe zimných pneumatík

a záruky by nemala byť súčasťou všeobecnej hodnoty, uvedená skutočnosť nemá zásadný vplyv na
priklonenie sa k znaleckému posudku predloženého žalobcom. V konaní nebolo preukázané aká časť
výšky mimoriadnej odmeny sa má reálne vzťahovať na prípadné nezarátané časti (zimné pneumatiky,
záruky). Dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil aj nárok na
príslušenstvo vo výške 350 eur ako náklady spojené so súkromným znaleckým posudkom. Vzhľadom
na to, že žalobca v konaní predložil faktúry 20190901 a 20191103, ktoré boli vystavené žalobcom pre
poškodeného za obstaranie znaleckého posudku, a teda nie fakturáciu odplaty za znalecký posudok
znalcovi, súdu nebolo zrejmé, koľko posudok reálne stál, a teda aké boli náklady spojené s uplatnením

pohľadávky. Mal za to, že za náklady je teda možné pripustiť náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku, ale nie náklady na jeho sprostredkovanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uvedený
nárok zamietol. Súd teda prisvedčil žalovanému, že neboli ani predmetom postúpenia. Uvedený nárok
súd prvej inštancie zamietol.

11. Spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý bol v súlade so zákonnou
výškou a žalovanému patrí počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia.
K ukončeniu šetrenia došlo 26.02.2019. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky bola úroková
sadzba v rozhodujúcom období 0,00 % ročne, preto súd prvej inštancie žalobe aj v časti príslušenstva
pohľadávky vyhovel, keďže žalobcom uplatnená úroková sadzba je v súlade so zákonom.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. výroku. Svoje
podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

13. Zdôraznil, že predmetom odvolania je zamietnutie žaloby v časti nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky (na znalecké dokazovanie) v sume 350 eur. Mal za to, že uplatnené náklady na vyhotovenie
znaleckého posudku v čiastke 350 eur by žalobcovi nevznikli, ak by žalovaný plnil riadne a včas. Žalobca
dal do pozornosti, že dodal do konania faktúry 201901901 a 20191103, z ktorých možno jednoznačne

určiť, že za obstaranie znaleckého posudku poškodená osoba uhradila sumu vo výške 350 eur (o čo
sa postupcovi majetok zmenšil v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou). Okrem toho žalovaný ani
nenamietal účelnosť, prípadne primeranosť vynaloženia týchto nákladov. Žalovaný namietal iba to, že
nebol doložený doklad o úhrade, ktorý následne krátkou cestou žalobca do konania doložil. K ďalšiemuspochybňovaniu v otázke ako výšky, tak aj účelnosti týchto nákladov zo strany žalovaného nedošlo.
Poukázal na to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli účelne vynaložené, bola preukázaná
aj ich výška a aj to, že reálne k úhrade došlo, a teda o sumu 350 eur sa zmenšil majetkový prospech

poškodeného v súvislosti s uplatnením svojho práva. Poškodená osoba uhradila tieto náklady ešte
predtým, ako bola žalobcovi predmetná pohľadávka postúpená, takže sa jednalo o náklad poškodeného,
ktorý musel vynaložiť, a preto mal za to, že tieto náklady patria pod ust. § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Malzato,žesúdprvejinštanciesinesprávnevyložilpojmy„sprostredkovanie”a„obstaranie”,
kedy žalobca znalecký posudok obstarával, ale nie sprostredkovával. Poškodený zadal požiadavku

žalobcovi o dodanie znaleckého posudku, pričom sám žalobca mal s uvedenými činnosťami náklady.
V prípade, ak by podklady nedodával žalobca znalcovi, ale sám znalec by si ich vypracovával, tak by
bolo nutné zo strany znalca absolvovať cestu z Považskej Bystrice (sídlo znalca p. Ing. Janca) do obce
W. (obec v okrese W. S. N.), pričom len cestovné náklady by boli neúmerne vyššie celému znaleckému
posudku. Preto aj hospodárnejšie bolo ako pre poškodeného, tak aj pre samotného žalovaného, ktorý
nebol úspešný v konaní, aby predmetný posudok obstarával žalobca (v čase obstarávania posudku ešte

ako zástupca poškodeného), a teda žalobca mal za to, že mu prislúcha finančná odmena za obstaranie
posudku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého rozsudku
tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky (na znalecké
dokazovanie) v sume 350 eur, a to troch dní od právoplatnosti rozsudku.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.09.2022. Zastával názor,
že nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré žalobca v odvolaní označil a odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodné, obsahujúce tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a tieto
poprel. Žalovaný považoval II. výrok napadnutého rozsudku v celom rozsahu za správny, zákonný a
náležite odôvodnený. Mal za to, že súd prvej inštancie sa logicky a správne vysporiadal s uplatnenou

námietkou žalovaného, že náklady na sprostredkovanie znaleckého posudku neboli predmetom Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2020, z ktorého dôvodu súd tieto náklady žalobcovi v konaní
nepriznal. Z faktúry č. 20190901 a z faktúry č. 20191103, ktoré do konania predložil žalobca jednoznačne
vyplýva, že tieto faktúry boli vystavené samotným žalobcom (nie znalcom, ktorý vypracoval znalecký
posudok), a to konkrétne za zaobstaranie znaleckého posudku zameraného na stanovenie všeobecnej

hodnoty vozidla. Z predmetných faktúr nie zrejmé, koľko si znalec Ing. Janco reálne vyfakturoval za
vypracovanie Znaleckého posudku č. 120/2019 a či suma, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní
ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 350,00 eur je skutočne reálna suma, ktorú
poškodená vynaložila za vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, že pokiaľ by sme prisvedčili
argumentácii žalobcu, znamenalo by to, že žalobca by si mohol za údajné sprostredkovanie znaleckého

posudku vyfakturovať akúkoľvek sumu a žalovaný by bol povinný predmetnú sumu žalobcovi zaplatiť,
bez ohľadu na účelnosť týchto nákladov a ich výšku. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť,
že poškodený žalobcovi za poskytnuté služby v zmysle faktúry č. 20190901 a faktúry č. 20191103 už
zaplatil, o čom svedčí doklad o úhrade, ktorý žalobca predložil v priebehu súdneho konania. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v II. výroku potvrdil.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.11.2022. Trval na
tom, že žalobca mal náklady na zaobstaranie posudku. Poukázal na to, že postupca uhradil tieto
náklady žalobcovi, teda postupcovi vznikla škoda a túto škodu následne postúpil žalobcovi, t.j. nejde
o nárok, ktorý by bol v prípade úspechu žalobcu žalovaným uhrádzaný duplicitne. Mal za to, že

úhradou nákladov na sprostredkovanie znaleckého posudku postupcom ide o skutočnú škodu, ktorá
predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného vo vzťahu k uplatnenej škode a bol nevyhnutný
k preukázaniu nároku na náhradu škody.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie

odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

17. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Žalovanému vtejto súvislosti nebolo jasné, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal najmä s jeho argumentáciou o
nepreskúmateľnosti znaleckého posudku Ing. Janca a tiež so samotnou konfrontáciou znalcov, ktorá sa
uskutočnila na pojednávaní dňa 17.08.2022 a v rámci ktorej zazneli od znalcov podstatné argumenty

pre toto konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentmi sporových strán,
a to najmä s argumentmi žalovaného o tom, že znalecký posudok Ing. Janca je nepreskúmateľný,
že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla použil vzorky z novembra 2019, a to aj napriek
tomu, že k škodovej udalosti došlo dňa 13.02.2019, že znalec Ing. Janco pri výpočte vychádzal zo
vzoriekvozidielsneporovnateľnýmnájazdomkilometrov,čomalopodstatnývplyvnavýpočetkoeficientu

dopytu trhu, že zo znaleckého posudku Ing. Janca nie je zrejmé, akú výbavu mali použité vzorky a či
všetky použité vzorky boli s fabricky namontovaným LPG. Napadnuté rozhodnutie preto považoval za
nepreskúmateľné.

18. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie svoje závery o presvedčivosti znaleckého posudku
Ing. Janca riadne neodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia nesporne vyplýva, že súd prvej inštancie sa

obmedzil len na formálne konštatovanie dôvodov, pre ktoré považoval znalecký posudok Ing. Bielika za
menej presvedčivý, pričom neuviedol žiaden argument podporujúci práve jeho tvrdenie o presvedčivosti
znaleckého posudku Ing. Janca. Uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Bielika nesporne vyplýva, že
znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla Opel Corsa, EČV: N. (ďalej len „ohodnocované vozidlo“)
použil tri vzorky s LPG pohonom, ktoré sú uvedené v tabuľke na str. 8 ZP, kde pre prvú a druhú

vzorku je aj obrázok ponuky, a to konkrétne na strane 16 a 17 ZP (prílohy ZP). Z predmetných príloh
je zrejmá aj výbava vozidla, ktorá je v týchto vzorkách osobitne vymenovaná. Znalec Ing. Bielik tiež v
rámci konfrontácie uviedol, že výbava jednotlivých vzoriek vozidiel bola pre objektivizáciu prevzatá ako
výbava vozidla ohodnocovaného, nakoľko nie je možné exaktne preukázať presný rozsah výbavy. S
poukazom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že výbava použitých vzoriek v znaleckom

posudku Ing. Bielika je preskúmateľná a v predmetnom znaleckom posudku aj jasne a zreteľne uvedená.
Zastával názor, že nepreskúmateľné sú práve vzorky použité v znaleckom posudku Ing. Janca. Z
inzerátov nachádzajúcich sa v jeho znaleckom posudku nie je zrejmý stupeň výbavy vozidla ani jej
skladba, pričom popis výbavy sa nenachádza ani v názve inzerátu, kde v názve je uvedený len typ
pohonu GPL - TECH (nejde o označenie výbavy). Uvedené potvrdil aj samotný znalec Ing. Janco, ktorý

v rámci konfrontácie uviedol, že z jeho znaleckého posudku nie je zrejmá výbava použitých vzoriek.
Zdôraznil, že vzorky, ktoré použil znalec Ing. Janco sú z nemeckého trhu a inzeráty, ktoré tvoria prílohu
znaleckého posudku sú v nemeckom jazyku, a teda z nich ani nie je možné vyčítať ich výbavu. Okrem
toho znalec Ing. Janco v rámci konfrontácie uviedol, že použil vzorky vozidiel s výbavou, ktorá je
„príbuzná s výbavou“ ohodnocovaného vozidla, pričom žalovanému nebolo zrejmé, čo možno rozumieť

pod pojmom „príbuzná výbava“. Zdôraznil, že ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z čoho mal
súd prvej inštancie preukázanú výbavu použitých vzoriek v znaleckom posudku Ing. Janca. Pokiaľ súd
považoval znalecký posudok Ing. Bielika za menej presvedčivý práve z dôvodu, že z neho údajne nebolo
možné zistiť výbavu použitých vzoriek, žalovaný zastával názor, že súd musel mať preukázanú výbavu
vzoriek použitých v znaleckom posudku Ing. Janca, pričom v odôvodnení rozhodnutia mal uvedenú

skutočnosť zdôvodniť. Mal preto za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené znalecké
posudky.

19. Ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie považoval znalecký posudok Ing. Bielika za menej
presvedčivý, a síce, že cena uvádzaná predajcom pri jednotlivých vzorkách zohľadňovala aj kúpu

prostredníctvom úveru, žalovaný poprel, keď znalec Ing. Bielik v rámci konfrontácie jasne uviedol, že pri
výpočte všeobecnej hodnoty vozidla nevychádzal z akciovej ceny na úver, ale vždy z vyššej ponukovej
ceny,čovyplývaajzobsahujehoznaleckéhoposudku.Žalovanýtaktiežpoukázalnanepreskúmateľnosť
vzoriek uvedených v znaleckom posudku Ing. Janca, z ktorých nemožno vôbec zistiť, či cena uvedená v
inzerátoch je akciovou cenou alebo bežnou cenou, ktorá nezohľadňuje žiadnu akciu ani prípadnú kúpu

vozidla prostredníctvom úveru.

20. Žalovaný sa nestotožnil ani s posledným argumentom, ktorý súd prvej inštancie použil pre
odôvodnenie priklonenia sa k znaleckému posudku Ing. Janca, že vzorky, ktoré použil znalec Ing. Bielik
nemali namontované LPG od výroby (fabricky namontované LPG). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že

zo vzoriek, ktoré tvoria súčasť znaleckého posudku Ing. Bielika vyplýva, že použité vzorky boli na LPG
pohon. Pokiaľ súd vytýka žalovanému, že z predloženého znaleckého posudku Ing. Bielika nie je možné
zistiť, či vzorky mali alebo nemali fabricky namontované LPG, žalovanému nebolo zrejmé, z čoho mal
súd preukázané fabricky namontované LPG pri vzorkách, ktoré použil znalec Ing. Janco, keď jeho vzorkysú v celom rozsahu nepreskúmateľné. Zdôraznil, že znalec Ing. Janco v rámci konfrontácie uviedol, že
skutočnosť, že použité vzorky sú na LPG pohon vyplýva len z ich názvu. Pokiaľ teda súdu stačilo, pri
vzorkách použitých v znaleckom posudku Ing. Janca, vychádzať z ich názvu, žalovaný nerozumel, prečo

súd prvej inštancie aj pri vzorkách použitých znalcom Ing. Bielikom nepostupoval rovnakým spôsobom
a nevychádzal z ich názvu, v ktorom je jasne uvedené, že sú na LPG pohon.

21. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal a nedal odpoveď na
podstatnéargumentyprednesenévkonanížalovaným,ktorémalipodstatnývplyvnarozhodnutievoveci

samej. V prvom rade ide o námietku žalovaného, že do mimoriadnej výbavy vozidla nemali byť zahrnuté:
záruka vozidla 3 full a zimné pneumatiky, ktoré boli na ohodnocované vozidlo dokupované dodatočne.
Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod 32.) konštatoval, že presvedčivejší
v tejto otázke bol znalec Ing. Bielik, ktorý uviedol, že záruku vozidla a zimné pneumatiky nemožno
započítať do mimoriadnej výbavy vozidla, uvedená skutočnosť sa žiadnym spôsobom nepremietla do
rozhodnutia súdu, a to aj napriek tomu, že rozdiel medzi výškou mimoriadnej výbavy určenej znalcom

Ing. Bielikom a znalcom Ing. Jancom bol zrejmý, pričom išlo konkrétne o sumu 257 eur. Poukázal tiež na
to, že znalec Ing. Janco použil vzorky vozidiel ponúkaných na nemeckom portále k mesiacu november
2019, pričom ku škodovej udalosti došlo dňa 13.02.2019. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v
znaleckom posudku Ing. Janca nie je vypočítaná všeobecná hodnota vozidla OPEL ku dňu škodovej
udalosti, ale k novembru 2019, a to dokonca za použitia nepreskúmateľných vzoriek z nemeckého trhu,

čo je v rozpore s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Uvedenou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal, pričom
v odôvodnení rozhodnutia ani nevysvetlil, prečo táto skutočnosť neovplyvnila rozhodnutie vo veci samej.
Ďalší argument žalovaného, ktorý zostal zo strany súdu prvej inštancie nepovšimnutý je ten, že počet
najazdených kilometrov pri použitých vzorkách má zásadný vplyv na výpočet koeficientu dopytu trhu K5,
z ktorého dôvodu by použité vzorky vozidiel mali mať porovnateľný počet najazdených kilometrov, aby

aj technický stav použitých vzoriek bol porovnateľný s technickým stavom poškodeného vozidla. Keď
sa však pozrieme na vzorky, ktoré Ing. Janco použil pri výpočte koeficientu K5 zistíme, že technický
stav použitých vzoriek je neporovnateľný s technickým stavom poškodeného vozidla OPEL. V prípade
znaleckéhoposudkuznalcaIng.Jancaboltechnickýstavvozidielnižšíprávezdôvodu,žepoužitévzorky
mali neporovnateľný počet najazdených kilometrov (omnoho vyšší: pri prvej vzorke: 134.000 km, pri

druhej vzorke 109.221 km), z ktorého dôvodu rástol pri jeho výpočte koeficient dopytu trhu K5. Uvedená
skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvnila výpočet všeobecnej hodnoty vozidla OPEL, avšak súd prvej
inštancie na túto argumentáciu žalovaného vôbec neprihliadal a nevysporiadal sa s ňou.

22. Poukázal tiež na to, že ak by sme vychádzali zo záverov znaleckého posudku Ing. Janca, a teda

že všeobecná hodnota vozidla OPEL bola ku dňu škodovej udalosti 9.257 eur, znamenalo by to, že
hodnota predmetného vozidla sa za 5 rokov znížila len o niečo viac ako 2.000 eur, čo je nepredstaviteľné
a dokonca aj nereálne. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky uplatneného nároku. Pokiaľ žalobca do
konania predložil znalecký posudok vypracovaný Ing. Jancom, tento žalovaný spochybnil predložením

znaleckého posudku Ing. Bielika, ktorý jednoznačne vyvrátil závery znaleckého posudku Ing. Janca.
Okrem toho znalec Ing. Bielik v rámci konfrontácie jasne a zrozumiteľne objasnil námietky vznesené
zo strany žalobu k jeho znaleckému posudku, pričom konfrontácia znalcov zostala zo strany súdu
nepovšimnutá. Podotkol, že žalobcovi nič nebránilo navrhnúť v konaní ďalšie znalecké dokazovanie,
ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo závery ním predloženého znaleckého posudku, napriek tomu žalobca

zostal v konaní pasívny. Mal za to, že v danom prípade hodnotiaca úvaha súdu nielenže nevychádza zo
skutkového stavu veci, ale je aj nepreskúmateľná a do značnej miery arbitrárna. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.10.2022. Poukázal
na to, že žalovaný neuvádza, čím by mal byť posudok nepreskúmateľný, posudok doložený žalobcom
spĺňa všetky potrebné údaje a postupy, ktoré sú v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. Žalovaný

tým, že neuviedol akúkoľvek skutočnosť, prečo považuje posudok p. Ing. Janca za nepreskúmateľný, ale
iba jednoslovne namieta jeho (ne)preskúmateľnosť, nie je podľa názoru žalobcu možné považovať za
argumentáciu. K argumentácii ohľadom započítania vzoriek z trhu mimo Slovenska uviedol, že vyhláška
MS SR č. 492/2004 Z. z. nestanovuje, resp. neprikazuje znalcovi, s akými vzorkami má znalec počítať.Okrem toho poukázal na skutočnosť, že vozidlá v zahraničí sa predávajú lacnejšie ako na Slovenskom
trhu (preto sa vozidlá dovážajú zo zahraničia), čo je ešte v prospech samotného žalovaného, nakoľko
rovnaké vozidlo (zahraničná vzorka použitá v posudku p. Ing. Janca) by sa predávalo o niekoľko percent

drahšie, ak by bolo predávané na Slovenskom trhu, čím aj výsledná VŠH posudzovaného vozidla bola
vyššia. K argumentácii žalovaného, že p. Ing. Janco použil vzorky z 11/2019 žalobca uviedol, že sám p.
Ing. Bielik započítal vzorku č. 2, ktorá bola z 09/2020 (časový odstup 1,5 roka). K argumentácii ohľadom
výbavy, ako uviedol p. Ing. Janco na pojednávaní, výbava vyplýva zo samotného názvu v označení
vozidla.VyhláškaMSSRč.492/2004Z.z.usmerňujeznalcaprivypracovávaníznaleckéhoposudkuado

výpočtu koeficientu k5 musí započítať porovnateľné vzorky, inými slovami „príbuzné vzorky”. Okrem toho
samotný znalecký posudok p. Ing. Bielika je vypracovaný chybne s nesprávnym počtom najazdených
kilometrovprijednotlivýchvzorkách(vzorkač.1ažvzorkač.3).Ďalejuviedol,žerozdielvLPGvposudku
p. Ing. Janca a p. Ing. Bielika je v tom, že p. Ing. Janco počítal vzorky s fabricky namontovaným LPG, čo
je presne také vozidlo, ako bolo poškodené, pričom vzorky v posudku p. Ing. Bielika boli domontované
dodatočne, pričom motorizácia s fabrickým LPG bola priamo vyvíjaná na používanie pohonu LPG. Z

uvedeného dôvodu sa dá za porovnateľné vozidlo považovať to, ktoré bolo fabricky vyrobené s pohonom
LPG. K tvrdeniu žalovaného, že p. Ing. Janco použil neporovnateľné vzorky v súvislosti s najazdenými
kilometrami poukázal žalobca na to, že sám p. Ing. Bielik použil vzorky s obdobným počtom najazdených
kilometrov, len s tým rozdielom, že do pomocnej tabuľky uviedol nájazd s nižšími kilometrami, ako
mali vzorky reálne najazdené. Znalec Ing. Bielik deklaruje, že použil porovnateľné vozidlo k vozidlu

poškodeného, pritom ale v skutočnosti použil vzorky porovnateľné k vzorkám p. Ing. Janca. Z uvedeného
dôvodu považoval výpočty p. Ing. Bielika natoľko chybné, že nie je možné považovať jeho výpočet
VŠH za objektívny a preskúmateľný. Zdôraznil, že zásadný vplyv na stanovenie VŠH vozidla má práve
koeficient k5, pričom znalec Ing. Bielik umelo a výrazne znížil koeficient k5 tým, že započítal podstatne
rozdielny stav km v pomocnej tabuľke oproti skutočnosti. V praxi to znamená, že vozidlo za cenu 5.800

eur s najazdenými 107 000 km (vzorka str. 18) započítaná v pomocnej tabuľke (riadok 2) s 85 546 km za
sumu 5.800 eur, má za následok zníženie koeficientu k5. Doplnil, že vozidlo poškodeného malo v čase
udalosti najazdených cca 88 542 km. Logicky tak bol zásadne znížený koeficient k5 a aj VŠH vozidla.
Znalec Bielik umelo znížil počet najazdených kilometrov vo vzorke o 25 %. Z posudku Ing. Bielika možno
vyvodiť záver, že VŠH bola stanovená na základe zmiešania vzoriek z rôznych období, rôznych výbav,

rôznych motorizácií, rôznych cien, rôznych trhov (SR, ČR a pod.). Nestotožnil sa s názorom žalovaného,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny.

24. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu

v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti II. výroku potvrdiť a vo zvyšnej
časti zrušiť.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

28. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.721,89 eur s príslušenstvom. Vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie sa ohľadne výšky všeobecnej hodnoty dotknutého vozidla priklonil k
znaleckému posudku predloženému v konaní žalobcom, priznal žalobcovi nárok, ktorý predstavujerozdiel všeobecnej hodnoty vozidla, určenej znalcom Jancom po odpočítaní použiteľných zvyškov a už
poskytnutého plnenia (výrok I. rozsudku). Nárok žalobcu uplatnený ako príslušenstvo žalovanej istiny vo
výške 350 eur, predstavujúce náklady spojené so súkromným znaleckým posudkom, súd prvej inštancie

zamietol (výrok II. rozsudku). Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok III. rozsudku). Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním obidve sporové
strany. Žalobca podal odvolanie voči II. výroku rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Žalovaný podal odvolanie voči výrokom I. a III. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h)
CSP.

30. Žalobca odvolaním napadol II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku, t.j. v
časti sumy 350 eur, ako nákladov spojených so súkromným znaleckým posudkom, zamietol. Žalobca
poukázalnato,žetietonákladybymunevznikli,akbyžalovanýplnilriadneavčas,pričompoukazovalna
predložené faktúry č. 201901901 a č. 20191103 a doklad o úhrade uvedenej sumy. Tvrdil, že poškodená
osoba uhradila tieto náklady ešte pred tým, ako bola žalobcovi predmetná pohľadávka postúpená,

takže sa jednalo náklad poškodeného, ktorý musel vynaložiť, a preto mal za to, že tieto náklady
patria pod ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd prvej inštancie si nesprávne
vyložil pojmy „sprostredkovanie” a „obstaranie”, kedy žalobca znalecký posudok obstarával, ale nie
sprostredkovával. Odvolací súd uvedenú argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a rozsudok
v časti II. výroku považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že

žalobcom predložené faktúry č. 20190901 a 20191103 boli vystavené žalobcom pre poškodeného za
obstaranie znaleckého posudku, a teda nie fakturáciou odplaty za znalecký posudok znalcovi. Nebolo
teda zrejmé, koľko predmetný znalecký posudok reálne stál, a teda aké boli náklady s ním spojené.
Aby žalobca mohol byť v konaní úspešný v časti sumy 350 eur uplatnenej v súvislosti so znaleckým
posudkom, bol povinný svoj nárok preukázať, teda podložiť relevantnými dôkazmi, čo však neurobil.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v tejto súvislosti dôvodne poukazoval na to, že
z predmetných faktúr nie je zrejmé, koľko si znalec Ing. Janco reálne vyfakturoval za vypracovanie
Znaleckého posudku č. 120/2019 a či suma, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 350 eur je skutočne reálna suma, ktorú poškodený vynaložil
za vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca tak v tejto časti svoj tvrdený nárok v konaní nepreukázal.

Z tohto dôvodu odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti II. výroku, ktorým bola žaloba vo
zvyšnej časti zamietnutá, za vecne správny.

31. Žalovaný odvolaním napadol I. výrok rozsudku, ktorým súd žalobe v časti istiny 3.721,89 eur
s úrokom z omeškania vyhovel a závislý III. výrok rozsudku o trovách konania. Vo vzťahu k

žalobcom uplatnenej istine vo výške 3.721,89 eur odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami
bola sporná samotná výška nároku na poistné plnenie, ktorá má predstavovať všeobecnú hodnotu
vozidla, ktorá bola predpokladom poistného plnenia pri predmetnej škodovej udalosti. Rozhodujúcim
pre posúdenie dôvodnosti žaloby bola preto všeobecná hodnota vozidla, ktorá bola v súkromných
znaleckých posudkoch predložených žalobcom a žalovaným určená znalcami odlišne. Podľa záverov

Znaleckého posudku č. 120/2019 vypracovaného znalcom Ing. Marcelom Jancom, ktorý v konaní
predložil žalobca, bola všeobecná hodnotu vozidla určená vo výške 9.257,00 eur. Znalecký posudok
č. 16/2020 vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Bielikom, ktorý do konania predložil žalovaný, určil
všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 5.885,00 eur. Vzhľadom na to, že rozhodnutie v danej veci sa
odvíjalo od vyhodnotenia znaleckých posudkov predložených sporovými stranami, bolo potrebné, aby

súd prvej inštancie riadne, teda presvedčivo zdôvodnil svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa
priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku.

32. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 4Cdo/255/2021 zo dňa 24.03.2022 vo všeobecnosti uviedol, že pravidlá hodnotenia

dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia
dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho

súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 41/2010).
Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov (ku ktorej situácii
došlo v preskúmavanej veci) aj doterajšia súdna prax považuje taký postup, keď súd sa snaží odstrániť
nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok(viď Civilný sporový poriadok Veľké komentáre Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič M. a kol. str. 772).

33. Odvolací súd si je vedomý, že v danom prípade nešlo o znalecké dokazovanie nariadené súdom
(§ 207 CSP), ale o znalecké posudky predložené stranami sporu v zmysle § 209 CSP, tzv. súkromné
znalecké posudky. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom však platia tie isté kritériá,
ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Z uvedeného vyplýva, že pri
rozdielnych záveroch znaleckých posudkov predložených stranami sporu nemôže súd bez náležitého

odôvodnenia svojej úvahy „preferovať“ jednou stranou predložený znalecký posudok oproti inému.
Takáto úvaha je neudržateľná a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľná. Pokiaľ súd pri rozdielnych
záveroch súkromných znaleckých posudkov riadne, teda presvedčivo nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, nemožno jeho rozhodnutie
považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na takéto rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoj záver, podľa ktorého za presvedčivejší
zobral znalecký posudok Ing. Janca predložený žalobcom riadne a presvedčivo neodôvodnil, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietal,
že súd prvej inštancie neuviedol žiaden argument podporujúci jeho záver o presvedčivosti znaleckého
posudku Ing. Janca. Súd prvej inštancie v bode 32. rozsudku síce konštatoval, že sa mu ako

presvedčivejšie vzorky vozidiel, od ktorých bola odvodzovaná hodnota koeficientu predaja, javili vozidlá
vybranéznalcomJancom,atonapriekargumentomžalovaného,žeideovozidlániezoslovenskéhotrhu
a s nie úplnou hodnotou výšky technického stavu vozidla ako aj s neporovnateľnými km, z uvedeného
však nie je zrejmé, ako sa s týmito námietkami žalovaného vysporiadal a prečo ich nepovažoval za
podstatné.Vtejtosúvislostiniejepodľanázoruodvolaciehosúdupostačujúcekonštatovaniekonajúceho

súdu, ktorý prisvedčil argumentom, že ani žalovaný nepreukázal v konaní, že na slovenskom trhu sa
nachádzali porovnateľné vozidlá. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietal, že súd prvej inštancie sa
dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. Janca, keď žalovaný
tvrdil, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla použil vzorky z novembra 2019, a to aj napriek
tomu, že k škodovej udalosti došlo dňa 13.02.2019, že znalec Ing. Janco pri výpočte vychádzal zo

vzoriekvozidielsneporovnateľnýmnájazdomkilometrov,čomalopodstatnývplyvnavýpočetkoeficientu
dopytu trhu, ako aj to, že zo znaleckého posudku Ing. Janca nie je zrejmé, akú výbavu mali použité
vzorky. K námietke žalovaného, že znalecký posudok žalobcu počítal s mimoriadnou výbavou vozidla,
ktorá zarátaná byť nemala, súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek tomu, že presvedčivejšie boli
v konfrontácii znalcov tvrdenia znalca Bielika, že mimoriadna výbava v podobe zimných pneumatík a

zárukybynemalabyťsúčasťouvšeobecnejhodnoty,uvedenáskutočnosťvšakpodľanázorukonajúceho
súdu nemala zásadný vplyv na priklonenie sa k znaleckému posudku predloženého žalobcom. Náležité
vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie nepovažoval túto skutočnosť za relevantnú, však v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia chýba.

35. Jedným v dôvodov, pre ktorý sa konajúcemu súdu vzorky vozidiel použité znalcom Bielikom
javili ako menej presvedčivé bolo, že nepreukázal, že išlo o porovnateľnú výbavu vozidiel. Súd prvej
inštancie uvedený argument bližšie nezdôvodnil a z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či v
prípade znaleckého posudku Ing. Janca predloženého v konaní žalobcom bola uvedená podmienka
splnená. Súd prvej inštancie sa pritom nevysporiadal so skutočnosťou, na ktorú poukazoval žalovaný,

a síce, že vzorky, ktoré použil znalec Ing. Janco, sú z nemeckého trhu a inzeráty, ktoré tvoria prílohu
znaleckého posudku sú v nemeckom jazyku. Žalovaný tak dôvodne poukazoval na to, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z čoho mal súd prvej inštancie preukázanú výbavu použitých
vzoriek v znaleckom posudku Ing. Janca. Ďalším z dôvodov, pre ktorý sa konajúcemu súdu vzorky
vozidiel použité znalcom Bielikom javili ako menej presvedčivé bolo, že výška ceny uvádzaná predajcom

nesporne zohľadňovala aj kúpu prostredníctvom úveru. Súd prvej inštancie však nevysvetlil, ako dospel
k záveru, že znalec Bielik vychádzal z takto určenej ceny, keď žalovaný dôvodne poukazoval Znalecký
posudok č. 16/2020, kde znalec Ing. Bielik na strane 8 uviedol, že „Pre stanovenie koeficientu dopytu
trhu bola použitá vyššia ponuková cena“ a zároveň z bodu 9. rozsudku, kde súd popísal tvrdenia
znalcov pri konfrontácii na pojednávaní dňa 17.08.2021, z ktorej vyplýva, že znalec Ing. Bielik uviedol,

že do východiskovej ceny nevstupuje zľava. Za relevantnú námietku žalobcu proti vybraným vzorkám
žalovaným súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že vzorky neboli s LPG od výroby. Na strane
9. znaleckého posudku Ing. Bielika sa pritom uvádza, že „V prílohe znaleckého posudku sa nachádzajú
taktiežponukydanéhotypuvozidlanachádzajúcesavponukevčasevypracovaniaznaleckéhoposudkudokumentujúce vývoj ceny v čase vypracovania, kde jedno vozidlo je s pohonom LPG v originálnom
prevedení a druhé s dodatočne namontovaným pohonom LPG“. Žalovaný zároveň dôvodne namietal,
že pokiaľ súd vytkol znaleckému posudku predloženému žalovaným uvedený nedostatok, v odôvodnení

napadnutého rozsudku sa neuvádza, z čoho mal súd prvej inštancie preukázané, že vzorky, ktoré použil
znalec Ing. Janco, boli s LPG od výroby. Keďže práve z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval
za presvedčivejší znalecký posudok predložený žalobcom, mal bližšie zdôvodniť svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil k znaleckému posudku vypracovanému Ing. Jancom.

36. Strany v konaní navrhli na odstránenie rozporov vykonať konfrontáciu znalcov, ktorú súd prvej
inštancie na pojednávaní vykonal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však súd prvej inštancie
riadne nevysvetlil, ako sa so skutočnosťami zistenými pri konfrontácii dotknutých znalcov vysporiadal,
a teda žalovaný dôvodne namietal, že konfrontácia znalcov zostala zo strany súdu prvej inštancie
nepovšimnutá. Vzhľadom na to, že hodnotenie predložených znaleckých posudkov je smerodajné pre
posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou, je potrebné, aby súd prvej inštancie riadne a

presvedčivo odôvodnil ako súd tieto dôkazné prostriedky vyhodnotil, a to i v súvislosti s vykonanou
konfrontáciou znalcov.

37. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

38. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

39. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
40Cb/96/2020-318 zo dňa 28.07.2022 v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku
zamietol, potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a v časti I. a III. výroku rozsudok

Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/96/2020-318 zo dňa 28.07.2022 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd
postupovať vo vyššie naznačenom smere a svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodní v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).