Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/242/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221602
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3823221602.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,vkonanízastúpenéhoÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPrievidzaakokolíznym
opatrovníkom, dieťa matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, G. A., právne zastúpenej
JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A a otca H. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. J. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou,
so sídlom v Prievidzi, M. Mišíka I.2752/4A, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi č.k. 13P/79/2023-104 zo dňa 20. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III., ktorým súd zamietol vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prievidza výrokom I. dočasne zveril maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky. Otca zaviazal platiť výživné pre maloletého sumou 100,- Eur mesačne, vždy
najneskôr do posledného dňa v mesiaci, predchádzajúcemu mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje

k rukám matky, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému A.. Do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému zároveň upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
týždeň v čase od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., keď maloletého si prevezme pred
bydliskom matky, kde ho aj v stanovenom čase odovzdá.
Výrokom II. udelil súhlas za otca so zápisom maloletého A. na povinnú školskú dochádzku v Základnej

škole s materskou školou F., F. XXX, XXX XX F..
Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.) a zároveň zamietol
i návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok IV.).
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 CMP v spojení s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP, keď na
základe doteraz osvedčených skutočností, pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi maloletého dieťaťa,
mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi formou neodkladného opatrenia.

S prihliadnutím na vek, zdravotný stav maloletého, ako aj zjavné výraznejšie citové väzby na matku mal
za to, že dočasná úprava výkonu rodičovských práv a povinností do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej je v plnom záujme maloletého A., ktorému súčasný stav neprospieva a opätovne sa jeho prejavy
hnevu objavujú a zhoršujú. Nepovažoval za súčasnej situácie za vhodné prípadné zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a preto rozhodol, že do právoplatného skončenia
konania vo veci samej bude maloletý zverený matke, a to aj s ohľadom na jej zdravotný stav. Súd mal

za to, že takéto rozhodnutie prospeje aj k stabilizovaniu zdravotného stavu a ukľudneniu maloletého
A., jeho potlačeniu strachu o matku, ktorý maloletý A. v súčasnej dobe prežíva. Maloletému v plnenípovinnej školskej dochádzky síce nebráni žiadna objektívna okolnosť vyplývajúca z jeho fyzického alebo
psychického stavu, ani nebolo preukázané, že by doposiaľ odmietal základnú školu v bydlisku otca ako
takú, ale s prihliadnutím na tú skutočnosť, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky, je vhodné, aby

navštevoval povinnú základnú školskú dochádzku v mieste bydliska, preto súd prvej inštancie zároveň
nahradil súhlas otca so zápisom maloletého na povinnú školskú dochádzku do F., ktorú si prakticky zvolil
aj maloletý vo svojom vyjadrení.
Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň zamietol i návrh otca,
ktorý sa domáhal nariadením neodkladného opatrenia zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti.

2.Protitomutorozhodnutiupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojejprávnej
zástupkyne otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť a zamietnuť návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého syna do osobnej
starostlivosti, ako i jej návrh, týkajúci sa nahradenia súhlasu otca k zápisu na povinnú školskú dochádzku

v Základnej škole F.. Poukazoval na to, že nikdy nemal záujem brániť matke byť s maloletým a snažil
sa, aby rozpad vzťahu medzi rodičmi mal na maloletého čo najmenší dopad. Podľa jeho názoru nebol
preukázaný žiadny dôvod na okamžitý zásah súdu do súčasného stavu, nakoľko maloletý nebol žiadnym
spôsobom v starostlivosti otca ohrozený na svojich právach ani na zdraví, čo už v minulosti konštatoval
súd prvej inštancie, keď návrh matky ako nedôvodný zamietol uznesením zo dňa 22.12.2024 (správne

zrejme malo byť uvedené „zo dňa 22.12.2023“). Od tohto rozhodnutia došlo síce k zmene pomerov,
ale len na strane matky, ktorá na základe vlastného rozhodnutia sa presťahovala a zmena na strane
maloletého prakticky nenastala žiadna tak, ako nenastal dôvod nariadiť neodkladné opatrenie. Zásadná
zmena prostredia čo do bydliska a školy nie je podľa jeho názoru v záujme maloletého a prvostupňové
rozhodnutie bolo tak vydané len v prospech matky a nie v prospech maloletého dieťaťa. Zamietnutie

jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie prakticky žiadnym spôsobom
nezdôvodnil. Maloletý nastúpil od septembra do školy, ktorú navštevoval doteraz, teda v I. J. J..
Na základe prvostupňového rozhodnutia bol maloletý zo dňa na deň matkou odvedený do nového
prostredia, do novej školy, medzi nových ľudí, a teda nie je zrejmé, v čom možno vzhliadnuť v takejto
zmene, vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia, prospech maloletého. Mal za to, že je to vecou

posúdenia odvolacieho súdu. Dočasne upravený styk otca s maloletým, ako rozhodol prvostupňový súd,
je prakticky taktiež v rozpore so záujmom maloletého a spôsobí len citové odcudzenie maloletého otcovi,
keď je otcovi umožnený styk necelých päť dní v mesiaci. Takýto rozsah styku nie je možné považovať
za dostatočný na to, aby si otec s maloletým udržal tak silnú citovú väzbu, akú momentálne má.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukazovala na to, že rodičia o maloletého nikdy
nezabezpečovali starostlivosť v rovnakej miere. O dieťa sa starala výlučne ona, pričom otec sa vo
voľnom čase venoval svojim záujmom a záľubám a až potom, čo si našiel známosť s inou ženou, začal
aj vo vzťahu k maloletému prejavovať záujem. Riešením z jeho strany bolo to, aby sa matka odsťahovala

z jeho domu, a to bez syna. Výlučne zneužíval situáciu, že maloletý navštevoval školu v mieste jeho
bydliska a nereagoval ani na žiadne možnosti dohody, v zmysle ktorých požadovala odchod zo spoločnej
domácnosti spolu so synom, keďže pre syna bola prioritnou osobou. Všetko viedlo k tomu, že súd prvej
inštancie musel nariadiť znalecké dokazovanie za účelom odborného posúdenia, čo si vlastne vyžaduje
zdĺhavosť takéhoto postupu, a tým i dočasnú úpravu vzťahov formou neodkladného opatrenia. Maloletý

skutočne trpel vzniknutou situáciou medzi rodičmi tým, že nemohol byť s mamou a musel sa podriaďovať
vôli otca a jeho riešeniam. Otec síce napáda skutočnosť, že súd udelil za neho súhlas k nástupu
maloletéhonazákladnúškoluvobciF.,alenadruhejstranesámponúkalriešenievtom,abydieťazačalo
navštevovať inú základnú školu, a to v Dolných Vesteniciach, kde maloletý nikoho nepoznal. Takéto
riešenie už otec považoval za súladné so záujmom dieťaťa. Až po nariadení neodkladného opatrenia

maloletý A. nastúpil na Základnú školu F., kde sa veľmi rýchlo adaptoval, je spokojný, začal hrávať futbal
a chodí na plavecký krúžok. S otcom sa pravidelne stretáva, pričom matka otcovi vychádza v ústrety, čo
sa týka aj stretávania mimo času určeného uznesením (napríklad počas jesenných prázdnin mal syna
otec už od štvrtka). Rodičia navštevujú psychologičku na Referáte poradensko-psychologických služieb.

4. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 16.10.2024 rodičom bolo sprostredkované odborné
poradenstvo v Centre pre deti a rodiny Prievidza, ktoré sa začalo realizovať 07.10.2024. Na prvom
stretnutí otec navrhol, aby styk prebiehal v rozšírenej forme každý párny týždeň od stredy od 15:00
hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloletého v čase školského vyučovania bude voziť do školyvo F., s čím ale matka súhlasila len za podmienky, ak otec dá súhlas na zmenu trvalého bydliska pre
maloletého, a preto sa rodičia nedohodli. Ďalšie stretnutia boli dohodnuté na 17.10., resp. 22.10. s tým,
že rodičia boli opakovane vedení k zlepšeniu rodinných vzťahov a podporu dieťaťa v aktuálnej situácii.

Úrad je toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa situácia v rodine stabilizovala a
vzťahy sa upokojili. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že nesú plnú zodpovednosť za priaznivý vývin
maloletého vo všetkých ohľadoch. Ich syn by nemal byť vystavovaný prejavom a následkom konfliktných
situácií medzi nimi a nemal by slúžiť ako prostriedok vyhrocovania ich vzájomných vzťahov.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výrokoch I., II. a IV. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákon rýchlo a pružne riešiť situáciu, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu. Jedná sa ale vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie

vo veci samej a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania. Nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletého dieťaťa bude prichádzať do úvahy najmä
v prípadoch, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak si to vyžaduje ochrana
jeho života, zdravia, s prihliadnutím na jeho priaznivý vývoj, ale aj v prípade konfliktnej situácie medzi
rodičmi, keď je potrebné zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa v súvislosti s povinnou školskou

dochádzkou a podobne. Súd v takomto prípade musí vždy prihliadnuť v prvom rade na záujem
maloletého dieťaťa, ktoré sa bez vlastnej viny ocitlo v konfliktnej situácii medzi rodičmi tak, aby takýto
konflikt čo najmenej vplýval na vývoj maloletého dieťaťa, prihliadajúc na plnenie jeho každodenných
povinností, a tým i zdravý psychický vývoj. V situácii, keď rodičia nie sú schopní a najmä ochotní
dohodnúť sa na výkone svojich rodičovských práv a povinností, je nutný zásah súdu v záujme čo

najlepšej stabilizácie rodinnej situácie, a tým i zdravého prostredia pre ďalší vývoj maloletého dieťaťa.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď
v prebiehajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na základe návrhu samotných
rodičov, rozhodoval o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na základe doposiaľ

osvedčených skutočností, prihliadajúc i na dĺžku konania, vyplývajúcu z potreby vykonania znaleckého
dokazovania, dospel k správnemu záveru, keď považoval za potrebné pomery medzi účastníkmi
dočasne upraviť formou neodkladného opatrenia.
V situácii, kedy medzi rodičmi stále pretrvávajú nezhody pri výkone rodičovských práv a povinností,
pričom navzájom poukazujú na konanie, ktoré je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, dospel

i odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie k presvedčeniu, že je potrebné upraviť pomery
medzi účastníkmi formou neodkladného opatrenia, a to i s prihliadnutím na nariadenie znaleckého
dokazovania, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Z doteraz osvedčených skutočností, ako i z vyjadrenia samotného maloletého pred kolíznym
opatrovníkom je zrejmé, že prioritnou osobou pre maloletého je v súčasnosti matka, a preto odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým dočasne zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné v sume 100,- Eur mesačne až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, potvrdil.

8. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď upravil styk otca s maloletým v záujme zachovania

citových väzieb medzi otcom a synom do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a preto aj
v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Tu
je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o dočasné opatrenie, ktorého úlohou je zachovanie citových
väzieb medzi rodičom a dieťaťom, ale ktorým súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Až po
vykonaní dokazovania bude môcť súd prvej inštancie rozhodnúť konečným rozhodnutím o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností.

9. Keďže maloletý pred kolíznym opatrovníkom sám prejavil vôľu navštevovať povinnú školskú
dochádzku v mieste bydliska matky, súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadajúc na takto
vyjadrený názor samotného maloletého nahradil súhlas otca s nástupom na povinnú školskú dochádzku

na základnú školu vo F., a preto aj v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. V súčasnej dobe by podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo vhodné
meniť v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže maloletý už základnú školu vo F. navštevuje
a neustále presuny maloletého by nepochybne mali nepriaznivý vplyv na jeho ďalší vývoj.10. Keďže konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je konaním, ktoré možno začať
aj bez návrhu, súd nie je v takomto prípade viazaný návrhom účastníkov a pokiaľ súd prvej inštancie

v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky, pokiaľ išlo o výšku vyživovacej povinnosti a rozsah úpravy
styku otca s maloletým synom, nie je potrebné v takom prípade návrh matky vo zvyšku zamietať, a preto
odvolací súd tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako nadbytočný (výrok III.) zrušil.

11. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil

svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Zamietnutie návrhu zo strany otca súd prvej
inštancie odôvodnil vyhovením návrhu matky, u ktorej v súčasnej dobe videl vhodnejšie prostredie pre
zabezpečenie potrieb maloletého, s ktorým názorom sa i odvolací súd tak, ako je už vyššie uvedené,
stotožnil,apretoajvtejtočasti(výrokIV.)napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).