Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010527
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6419010527.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A.
B., stíhaného pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26.11.2024 konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom sp. zn. 2T/99/2019 zo dňa 25.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/99/2019 zo dňa 25.09.2024 podľa § 405b ods.
1Trestnéhoporiadku,§ 84TrestnéhozákonazrušilvovýrokuotrestetrestnýrozkazOkresnéhosúdŽiar
nad Hronom zo dňa 8.10.2019, sp. zn. 2T/99/2019, ktorým bol obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,

uznaný vinným za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
2 písm. f) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. účinného do 31.07.2019, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody a probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky a
povinnosťami spočívajúcimi najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh poškodenému D. E., nar.

X.X.XXXX v Banskej Štiavnici, trvale bytom B. F., G. XXX/X vo výške 95,19 eur a zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, v spojení s uznesením o
neosvedčení sa Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/99/2019 zo dňa 10.8.2022 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Tos/100/2022 zo dňa 13.9.2022, právoplatným
dňa 13.9.2022, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Za zbiehajúci trestný čin, prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
uložil podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Do vykonaného trestu odňatia slobody sa mu započítava výkon
trestu odňatia slobody od 18.10.2022 do 25.09.2024.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 2T/99/2019-315 zo dňa 8.10.2019, právoplatným dňa 9.10.2019 bol obv. A. B., nar. XX.X.XXXX

v C. uznaný vinným za skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákonav jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona účinného
do 31.7.2019, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú

dobu 4 roky s probačným dohľadom. Obvinenému bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou. Následne uznesením Okresného súd Žiar nad Hronom č. k. 2T/99/2019-440 zo dňa
10.8.2022,právoplatnýmdňa13.9.2022vspojení suznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystrici
sp. zn. 4Tos/100/2022 zo dňa 13.9.2022 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe a nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 405a, § 405b a § 405d
Trestného poriadku, pričom pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovení § 34 a nasl.
Trestného zákona.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný A. B. mal podľa aktuálneho odpisu z RT doposiaľ 13
záznamov, vrátane dvoch odsúdení v Českej republike. Obv. A. B. bol v minulosti okrem prečinov
odsúdený aj za závažnejšiu úmyselnú trestnú činnosť, ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona
( rozsudok OS Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/159/2011 zo dňa 14.12.2011 právoplatný dňa 14.12.2011 )
či zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 14 ods. 1, § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona ( rozsudok
OS Nitra sp. zn. 1T/103/2011 právoplatný 13.12.2012 ). Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 4T/21/2023-608 zo dňa 13.9.2023, právoplatným dňa 13.09.2023 odsúdený za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona a prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol pôvodne uložený súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 26 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a tiež samostatný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súhrnný trest bol uložený vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Nitra - trestný rozkaz
č. k. 3T/16/2023-238 zo dňa 28.03.2023, právoplatný dňa 20.04.2023, ktorým bol uznaný vinným za

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia;
rozsudok č. k. 0T/54/2020-194 zo dňa 15.12.2020, právoplatný dňa 31.12.2020, ktorým bol uznaný
vinným za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo bol odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Neskôr tunajší súd v rámci postupu podľa § 405a, 405b Tr. poriadku rozsudkom č. k.
4T/21/2023-664 zo dňa 04.09.2024 uložil obžalovanému nový súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd po zrušení právoplatného trestného rozkazu sp.
zn. 2T/99/2019 vo výroku o uložení úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov pôvodne
podmienečne, ktorý bol premenený uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/99/2019-440
zo dňa 10.08.2022, právoplatným dňa 13.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 4Tos/100/2022 zo dňa 13.09.2022, uložil obvinenému nový primeraný trest odňatia

slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, vo výmere 28 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu, ktoré bližšie odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.10.2024, v ktorom

uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd pri rozhodovaní o novom treste za zostávajúci trestný
čin – prečin podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, mal vychádzať zo znenia Trestného zákona platného
a účinného ku dňu 25.09.2024 a zohľadniť novú, pre neho výhodnejšiu základnú trestnú sadzbu „až na
2 roky“, čím by sa docielil primeraný a hlavne spravodlivý trest voči jeho osobe. Poukázal pritom na
článok 50 (6) Ústavy SR, podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“
a taktiež podľa § 82 ods. 1 Trestného zákona „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorýje pre páchateľa priaznivejší. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol, aby krajský súd zrušil výrok
o treste rozsudku okresného súdu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci
rozhodol a uložil mu miernejší trest.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov
odvolania s tým, že žiada, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie, resp. aby sám uložil obžalovanému miernejší trest odňatia slobody.

Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozsudok
okresného súdu za zákonný a trest za zbiehajúcu trestnú činnosť za zákonný a správny a navrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Samotnýobžalovanýnaverejnomzasadnutíuviedol,žesapridržiavadôvodovnimipodanéhoodvolania.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak,

aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5*) podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na

to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom
treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné

činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3,
§ 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie
súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.Podľa § 405a ods. 1, 2 Trestného poriadku - ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie

takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný. V konaní
podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých
v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmeny zákona.

Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku - ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom

na druh uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 405c ods. 1, 2 Trestného poriadku - ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu, o ktorom
bolo rozhodnuté uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 alebo § 218,
prokurátor počas plynutia skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní a zároveň

rozhodne o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Rovnako
postupuje prokurátor aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa § 228, ak pre zánik trestnosti činu
je potrebné prerušené trestné stíhanie zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Ak sa uznesenie o
podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o prerušení trestného stíhania týka viacerých činov,
prokurátor rozhodne podľa odseku 1 len v rozsahu činov, ktorých trestnosť zanikla.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil, v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi
podrobne uviedol, akými okolnosťami sa pri úvahách o výmere trestu riadil.

Okresný súd mal v predmetnej trestnej veci za preukázané, že dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť

zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V dôsledku zmeny skutkovej
podstaty trestného činu krádeže došlo odo dňa účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. k vypusteniu skutkovej
podstaty uvedenej v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného do 05.08.2024, čo je potom
potrebné rovnako vyhodnotiť aj vo vzťahu k skutkovej podstate uvedenej v § 212 ods. 2 písm. f)

Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019. Zároveň dňom účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. bola
zvýšená hranica malej škody zo sumy prevyšujúcej 266,- Eur na sumu prevyšujúcu 700,- Eur (§ 125 ods.
1 Trestného zákona). Tým došlo k zániku trestnosti (§ 84 Trestného zákona) jedného zo zbiehajúcich sa
trestných činov, za ktoré bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia slobody. Jednalo sa konkrétne
o prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okresný súd jasným
a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku, aké skutočnosti vzal
za preukázané a z akého dôvodu pristúpil k zmene trestu po zániku zbiehajúceho sa trestného činu.
Zároveň uviedol, že základná trestná sadzba uvedená v § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení platnom

a účinnom v čase rozhodovania súdu predstavovala výmeru 1 až 5 rokov. Na základe uvedených
skutočností preto súd po zrušení právoplatného trestného rozkazu sp. zn. 2T/99/2019 vo výroku
o uložení úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov pristúpil k tomu, že po vypustení
zbiehajúceho trestného činu uložil v zákonom stanovenej sadzbe podľa Trestného zákona platného
a účinného v čase rozhodovania súdu vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd mal za to, že v zmysle § 84 Trestného zákona došlo k zániku zbiehajúceho sa trestného činu
posudzovaného podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona v spojení so zmenou § 125 ods.
1 Trestného zákona a preto okresný súd správne pristúpil k zmene trestu, pričom v zmysle § 405b ods.

1 uložil primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce trestné činy, vzhľadom na znenie a podľa zákonnej
sadzby účinnej v čase rozhodovania podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2020.Krajský súd mal zároveň za to, že námietka obhajcu týkajúca sa uloženia nového trestu v zmysle zákona
platného účinného znenia po dátume 06.08.2024 vzhľadom k tomu, že tieto trestné sadzby by boli pre
páchateľa výhodnejšie, nemožno považovať za relevantnú vzhľadom ku skutočnosti, že okresný súd

pri postupe v zmysle § 405b neposudzuje vinu za ostatné zbiehajúce trestné činy, ani neukladá trest
za ostatné zbiehajúce trestné činy, ale len v zmysle platnej právnej úpravy upravuje trest v pomere,
ktorý považuje za zákonný a správny tým, že vypustí časť trestu týkajúcej sa trestného činu, ktorému
v zmysle novely zanikla trestnosť a ukladá len primeraný trest vo vzťahu k zostávajúcim trestným činom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam krajský súd nepovažuje námietku týkajúcu sa použitia výhodnejšej

trestnej sadzby po novele Trestného zákona za adekvátnu a správnu.

Odvolací súd tak po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, ako aj platnej právnej
úpravy tak pred účinnosťou novely zo 06.08.2024, ako aj po nej, dospel k záveru, že okresný súd
v predmetnej veci postupoval zákonne a spravodlivo, keď obžalovanému znížil trest z pôvodných
30 mesiacov po vypustení zbiehajúceho sa trestného činu, ktorému zanikla trestnosť, na výmeru 26

mesiacov za zákonné a správne.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovaného v súlade s citovanými

ustanoveniami Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.