Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205493
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2517205493.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Galvaniho 41, IČO: 45 493 146, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Podzámska 41/A, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 1. A.
B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D., E. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Daniel Kostolanský, so

sídlom Piešťany, Štúrova 4, 2. Faross, s.r.o., so sídlom Piešťany, Lednická 7704/7, IČO: 46 867 422, 3.
A. F. G., nar. XX.X.XXXX, adresa H., I. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPiešťanyč.k.7C/43/2017-578zodňa1.10.2020,vspojenísjeho
opravným uznesením č.k. 7C/43/2017-635 zo dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením z r u š
u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd nevyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná 1. a žalovaný 3. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému 2. sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. S poukazom na ust. § 177 ods. 1, § 179 ods. 1 a § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len CSP) prioritne prvoinštančný súd poukázal na to, že dňa 1.10.2020
prebehlo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1., ktorá bola zastúpená svojim právnym
zástupcom, podľa § 180 CSP. Súd konštatoval, že žalobca a jehoprávny zástupca, ktorí mali vedomosť
o termíne pojednávania, sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili ani
nepožiadali o odročenie. Súd oboznámil, že dňa 30.09.2020 o 9:04 hod. síce bolo doručené elektronické

podanieprávnehozástupcu,ktoréobsahovalopotvrdenievšeobecnéholekáraozhoršenomzdravotnom
stave právneho zástupcu žalobcu a bola mu doporučená domáca liečba, avšak z obsahu tohto
podania (č.l. 542) okrem lekárskej správy a uvedeného predmetu označeného ako URGENTNÉ!!!
POJEDNÁVANIE 1.10.2020 o 8:45!!!!OS Piešťany č.k. 7C 43/2017, preposlať zákonnému sudcovi
p. JUDr. Šimonová, tento email neobsahuje žiaden text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť právneho
zástupcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v čase

začatia pojednávania o 8:45 hod. nemal k dispozícii žiadne iné podanie, v ktorom by žalobca alebo
jeho právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť a žiadal o odročenie vážnymi okolnosťami, súd na
nariadenom pojednávaní meritórne vec prejednal. Z obsahu spisu vyplýva, že až 02.10.2010 bolo
súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní, žiadal o odročenie a zároveň uviedol, že žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na
pojednávaní. Toto podanie právny zástupca elektronicky odoslal 30.09.2010 o 21:27:06 ( č.l. 555) a

súdu bolo doručené dňa 02.102020 o 7:34 hod. (úradný záznam na č.l. 554). Právny zástupca toto
podanie doplnil aj podaním na pošte (pečiatka pošty 30.09.2020), ktoré bolo súdu doručené 05.10.2020(č.l. 569). Pokiaľ bolo z kancelárie právneho zástupcu doručované mailové podanie obsahujúce
lekárske potvrdenie o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu, nie je zrejmé, prečo toto podanie
potom neobsahovalo i text, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca žiada odročiť pojednávanie zo

zdravotných dôvodov právneho zástupcu. Okrem toho žalobcovi nič nebránilo, aby svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil telefonicky a požiadal o odročenie buď deň pred pojednávaním prípadne
najneskôr v deň pojednávania pred jeho začatím, prípadne tak mohla učiniť osoba poverená právnym
zástupcom žalobcu, pokiaľ mal právny zástupca žalobcu zhoršený zdravotný stav. V danom prípade
mal súd v čase konania pojednávania k dispozícii iba lekársku správu doručenú mailom zo strany

právneho zástupcu žalobcu, pričom nemal k dispozícii žiaden doklad preukazujúci žiadosť právneho
zástupcu alebo priamo žalobcu o odročenie pojednávania. Samotný mail obsahujúci iba lekárske
potvrdenie o zdravotnom stave bez akéhokoľvek textu, z ktorého by vyplývala takáto žiadosť, nemohol
byť dostatočným podkladom pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca resp.
jeho právny zástupca preukázateľne nepožiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho nemohli
byť splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania, súdu neostalo iné, ako za prítomnosti

právneho zástupcu žalovanej 1., žalovaného 2. a žalovaného 3. otvoriť pojednávanie.

3. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 31.05.2005 vyplýva,
že žalovaná 1. ako predávajúca uzatvorila s kupujúcim POPO, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H., v obci H., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok
parc. č. 7478/1 vo výmere 605 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba - obytný dom s. č. XXXX na
pozemku parc. č. 7478/1. Zmluvné strany sa zároveň v článku IV. dohodli na zriadení záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky predávajúcej ako záložného veriteľa vyplývajúcej zo záväzku kupujúceho
na zaplatenie kúpnej ceny podľa článku II. tejto zmluvy. Toto záložné právo sa vzťahuje na zabezpečenie

pohľadávky záložného veriteľa voči kupujúcemu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 4.500.000
Sk. Záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa dáva záložnému veriteľovi do zálohu
prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy a záložný veriteľ tieto nehnuteľnosti prijíma
do zálohu. Správa katastra Piešťany povolila vklad 11.07.2005 pod č. V1518/05.

4. Podľa zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. ako predávajúcim
a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako kupujúcim zo dňa 18.04.2006 bol predmetom transakcie
podľa článku 2 bod 2.3 zmluvy prevod vlastníctva sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX
vo výlučnom vlastníctve predávajúceho (POPO, s.r.o.). Správa katastra Piešťany povolila vklad dňa
21.04.2006 pod č. V1067/06. Tieto nehnuteľnosti v celosti kúpil do svojho výlučného vlastníctva

kupujúci (POPO SLOVAKIA, a.s.), pričom podľa bodu 2.5 článku 2 zmluvy predávajúci vyhlásil, že na
predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo
zapísané vkladom V1518/05-1680/05.

5. Dňa 25.09.2007 uzatvorili spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. ako predávajúci a F. H. a C. H. ako

kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V článku IV. ods. 1 písm. a) tejto
zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 478). Vklad bol povolený dňa 27.09.2007 pod č. V2566/07.

6. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 F. H. a C. H. ako predávajúci predali kupujúcemu Drôtovňa,

s.r.o. sporné nehnuteľnosti s tým, že v článku V. bol 1 zmluvy predávajúci vyhlásili, že sporné
nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech A. B. C., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 483). Správa
katastra Piešťany rozhodnutím z 01.03.2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech Drôtovňa,
s.r.o. pod č. V329/10.

7. Obchodná spoločnosť Drôtovňa, s.r.o. ako predávajúci predala kupujúcemu obchodnej spoločnosti
PAVLIX s.r.o., teda žalobcovi sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.06.2010. Podľa
článku V. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na sporných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený pod č. V1160/10
(č.l. 491).

8. Z notárskej zápisnice č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 napísanej na Notárskom
úrade v Nových Zámkoch dňa 16.10.2017 JUDr. Petrom Šulaim, notárom so sídlom v Nových Zámkoch,
na mieste samom v Piešťanoch, v Penzióne Hellen vyplýva, že notár JUDr. Peter Šulai osvedčilvykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o dobrovoľnej dražbe
č. DD 3B/2017, registrovaného v NCRdr pod č. 4874/2017 dňa 24.09.2017, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti. Podľa odseku 4/ predmetnej notárskej zápisnice sa začal výkon záložného

práva záložným veriteľom - žalovanej 1. formou dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota predmetu
dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vyhotoveným znalcom Ing.
Miroslavom Tokárom na sumu 170.000 eur, čo vyplýva z odseku 5/ notárskej zápisnice. Navrhovateľom
dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a priebeh dražby je opísaný v odseku 9/ notárskej
zápisnice. V zmysle odseku 10/ notárskej zápisnice vydražiteľom sa stal žalovaný 3. Dosiahnutá cena

vydražením predstavovala sumu 93.000 eur.

9. Návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3. bol na Okresnom úrade Piešťany,
katastrálny odbor podaný dňa 19.10.2017.

10. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným dňa 29. novembra 2012, právoplatným 08.02.2013 sp.

zn. 7C/275/2008 zaviazal spoločnosť POPO, s.r.o. povinnosťou zaplatiť žalovanej 1. sumu 43.152 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne z dlžnej sumy od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vo výške 2.589,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom konaní bola
žalovaná 1. v procesnom postavení navrhovateľky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval
opodstatnenosť nároku navrhovateľky (teda žalovanej 1.), pričom v prípade zmluvy o predaji podniku

medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. a POPO SLOVAKIA, a.s. súd nevidel dôvod na pochybnosť, že predaj
časti podniku sa vzťahoval aj na pohľadávku žalovanej 1. Prechodom záväzku na kupujúceho, teda
spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. sa POPO, s.r.o. (odporca), ktorý bol pôvodne dlžníkom dostal do
postavenia ručiteľa kupujúceho a teda ručí za splnenie jeho záväzkov voči žalovanej 1. V zmysle týchto
skutočností súd právne posúdil uplatnenie nároku žalovanej 1. (navrhovateľky) voči odporcovi, ako

nárok vyplývajúci z ručiteľského vzťahu medzi navrhovateľkou ako veriteľom, spoločnosťou POPO
SLOVAKIA, a.s. ako dlžníkom a odporcom ako ručiteľom s tým, že postavenie ručiteľa sa spravuje
ustanovenia § 303 a nasl. OZ o ručení a to bez ohľadu na to, že samotný zabezpečený záväzok sa
spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Súd ďalej konštatoval, že nesplnením záväzku zo strany
dlžníka vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v žalovanej výške spolu

s príslušenstvom súdnou cestou a to tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, prípadne aj voči
obom naraz.

11. Zo znaleckého posudku č. 41/2017 (č. l. 333), ktorý vypracoval znalec Ing. Miroslav Tokár dňa
14.06.2017vyplýva,žeznalecstanovilvšeobecnúhodnotuspornejnehnuteľnostizaúčelomdobrovoľnej

dražby ku dňu 10.06.2017 tak, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 170.000 eur.

12. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012 vyplýva,
že dňa 13.09.2012 podal navrhovateľ Slovenská republika - finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad
Trnava na dlžníka POPO, s.r.o. na Okresný súd Trnava návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný

súd Trnava uznesením vydaným dňa 24.09.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi POPO,
s.r.o.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2012. Uznesením z 20.12.2012 konkurzný súd
ustanovil dlžníkovi POPO, s.r.o. predbežného správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesením vydaným
15.02.2013 konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka POPO, s.r.o. a do funkcie správcu
ustanovil Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2013. Konkurzný

súd uznesením z 17.06.2013 odvolal z funkcie správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD. a ustanovil
do funkcie správcu JUDr. Petra Ondreičku. Žalovaná 1. podaním zo dňa 16.02.2015 doručeným
konkurznému súdu 17.02.2015 prihlásila svoju pohľadávku, a to nezaplatenú časť kúpnej ceny z
predaja spornej nehnuteľnosti vo výške 43.152 eur spolu s príslušenstvom do konkurzného konania
spolu v sume 50.788,32 eur. Správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Ondreička sa v písomnom

podaní zo dňa 08.07.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 340 a nasl. konkurzného spisu vyjadril v rámci
konkurzného konania ku skutkovému stavu i k právnemu posúdeniu vo vzťahu k návrhu žalovanej
1. na zahrnutie majetku do konkurznej podstaty. Skonštatoval, že titulom zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 18.04.2006 nadobudla obchodná spoločnosť POPO SLOVAKIA a.s. nehnuteľnosti a
tým zodpovedá žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom;

zánik zabezpečenia záväzku majetkom úpadcu titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006
úpadca ručí popri nadobúdateľovi zálohu za splnenie záväzku žalovanej 1. Majetok, ktorý zabezpečuje
úpadcove záväzky predstavuje majetok, ktorý mu patrí, ako aj majetok tretích osôb. Po zmene práv
a záväzkov titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 medzi jej účastníkmi, úpadcanezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok veriteľa - žalovanej 1. Po zmene práv a záväzkov
titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 nebol záväzok úpadcu voči veriteľovi -
žalovanej 1. zabezpečený žiadnym majetkom tretej osoby. Nehnuteľnosti nepredstavujú majetok tretej

osoby podliehajúci konkurzu, kde treba poukázať i na skutočnosť, že prihlásenie pohľadávky v
dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej 45 dňovej lehoty) má na právne postavenie
veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok
- zánik zabezpečovacieho práva. Veriteľ je v tomto prípade uspokojený len z výťažku zaradeného do
rozvrhu so všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po

doručení prihlášky správcovi. Dňa 20.01.2015 správca realizoval konečný rozvrh pre nezabezpečených
veriteľov a veriteľ - žalovaná 1. nebola uspokojovaná. V návrhu na rozhodnutie vo veci správca
konkurznej podstaty na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže
nehnuteľnosti nepredstavujú majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c) navrhol, aby
Okresný súd Trnava rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po
splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením zo dňa 27. novembra 2015, právoplatným 22.12.2015

Okresný súd Trnava zrušil konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po splnení konečného rozvrhu
výťažku. Konkurzný súd zároveň doručil žalovanej 1. vyjadrenie vo vzťahu k prihláške žalovanej 1. do
konkurzného konania. Konkurzný súd konštatoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom
záväzok žalovanej 1. ako veriteľa a zároveň nebol záväzok úpadcu voči žalovanej 1. zabezpečený
žiadnym majetkom tretej osoby.

13. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
tvrdil, že pokiaľ si žalovaná 1. neprihlásila v zákonnej prihlasovacej lehote v konkurznom konaní svoju
zabezpečenú pohľadávku, tak táto zabezpečená pohľadávka zanikla a zaniklo aj predmetné záložné
právo podľa ustanovenia § 151md písm. h) ZoKR. Žalovaná 1. mala vedomosť, že došlo medzi

spoločnosťou POPO, s.r.o. k predaju časti podniku, ktorý nadobudla spoločnosť POPO SLOVAKIA,
a.s. a poukázal na dôvod neplatnosti dražby v celom rozsahu, keďže došlo k zániku záložného práva.
Druhou skutkovou podstatou, pre ktorú napadol neplatnosť dražby je nezákonné a nesprávne ocenenie
predmetu dražby, nakoľko podkladom na ohodnotenie nehnuteľnosti a následne určenia ceny bol
znalecký posudok Ing. Miroslava Tokára č. 41/2017 zo dňa 14.07.2017, ktorý určil všeobecnú hodnotu

stavieb a pozemkov vo výške 170.000 eur, pričom už v tom čase žalobca namietal predmetné ocenenie
akotendenčnéanesprávne,avšakžalovaný2.najehonámietkyneprihliadal.Žalobcapriložildokonania
znalecký posudok Ing. Jany Kvantovej, ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 190.000
eur, teda poukázal na rozdiel pri oceňovaní. Podľa jeho názoru, ak by žalovaná 1. prihlásila svoju
pohľadávku v konkurznom konaní včas správca konkurznej podstaty by vyzval žalobcu, aby v lehote

do 30 dní zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku alebo prihlásenú sumu
pohľadávky, nakoľko úpadcov záväzok bol zabezpečený majetkom tretej osoby. Tvrdenie o tom, že
žalovaná nemala možnosť ovplyvniť a získať výťažok nie je teda pravdivé. Podotkol, že záložné právo
nikdy nemôže existovať bez samotnej existencie pohľadávky a to, že samotnú pohľadávku si žalovaná
1. aj uplatnila v konkurznom konaní, len potvrdzuje tú okolnosť, že vymazaním z obchodného registra

spoločnosti POPO, s.r.o. po rozdelení konečného výťažku z decembra 2015 predmetná pohľadávka
zanikla a tým aj jej zabezpečenie.

14. Žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zmeškaním lehoty na prihlásenie
svojej zabezpečenej pohľadávky v konkurznom konaní nestratila existenciu záložného práva vo vzťahu

k nehnuteľnosti, pretože toto nebolo predmetom konkurznej podstaty, čo však stratila, bolo právo na
oddelené uspokojenie, teda z prípadného predaja nehnuteľnosti, ak by správca využil inštitút a zahrnul
do podstaty jestvujúce záložné právo. V tomto prípade by stratila nárok na oddelené uspokojenie, čiže by
bola uspokojená pomerne. Záložné právo žalovanej 1. nikdy nebolo predmetom a netvorilo konkurznú
podstatu. Zdôraznil, že zmeškaním lehoty žalovanej 1. zaniklo právo na oddelené uspokojenie, nie však

právo vyplývajúce z pohľadávky ako také, ani nie nárok vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej
bolo záložné právo prevedené. Ak by bolo tvrdenie žalobcu potvrdené, tak dávno by bolo záložné právo
vymazané z listu vlastníctva, pretože by bolo vymazané na podnet správcu konkurznej podstaty, ak by
bolo do podstaty zahrnuté.

15. Žalovaný 2. uviedol, že predmetná dražba je platná, prebehla v súlade s právnymi predpismi,
pričom on ako dražobník pred začiatkom realizácie dražby musel mať podpísanú zmluvu, návrh na
vykonanie dražby a čestné vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť, pričom navrhovateľ dražby
(žalovaná 1.) bol zastúpený právnym zástupcom, ďalej uviedol, že pred začatím dražby vždy podrobneskúma možnosť pristúpenia k procesu dražby a v danom prípade nemal pochybnosti o opodstatnenosti
nároku navrhovateľa dražby, pretože žalovaná 1. mala svoju pohľadávku riadne priznanú právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím, na liste vlastníctva v čase začiatku realizácie procesu dražby bolo

zapísané záložné právo v jej prospech a na základe týchto skutočností pristúpili k vykonaniu dražby.
Samotné záložné právo uvedené na liste vlastníctva slúžilo na zabezpečenie doplatenia kúpnej ceny
za predmet dražby.

16. Žalovaný 3. žiadal žalobu zamietnuť, aby mohol už začať legálne užívať nadobudnutú nehnuteľnosť

za ktorú zaplatil kúpnu cenu, pričom od nadobudnutia tejto nehnuteľnosti mu nebolo nielen umožnené
túto nehnuteľnosť užívať, ale mu nebolo ani umožnené prezrieť si jej stav, keďže mu nebol umožnený
vstup a nehnuteľnosť mu nebola ani odovzdaná. Svoje povinnosti si plní, platí dane, avšak práva k
nehnuteľnosti nemá žiadne.

17. Po právnej stránke prvoinštančný súd posúdil vec podľa ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2,

§ 7 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 12, § 16 ods. 1, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4, § 27 ods. 1, § 28 ods. 3 zák. č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoDD),
podľa § 151a, § 151h ods. 1, 2, § 151j ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 2 a 4, § 151m ods. 1 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ), i podľa § 8, § 28 ods. 1, 3 a 4 ZoKR (zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii).

18. Prvoinštančný súd uviedol, že v prejednávanej veci v priebehu dobrovoľnej dražby dňa 16.10.2017
licitátor udelil príklep účastníkovi dražby - žalovanému 3. na základe podania vo výške 93.000 eur, ktorý
sa stal vydražiteľom. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby na tunajšom súde dňa

19.12.2017. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si uplatnil svoj nárok
v zákonnej lehote troch mesiacov.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že žalovaná 1. ako
záložnýveriteľ,potomakozáložnýmprávomzabezpečenápohľadávkanebolazostranydlžníkariadnea

včas splnená, využila svoje legitímne právo domáhať sa uspokojenia zálohu prostredníctvom predaja na
dražbe.Totoprávoakovecnéprávoslúžiacenazabezpečenieúhradykúpnejcenyspornejnehnuteľnosti
jej patrilo na základe platne uzatvorenej zmluvy z 31.05.2005, ktorej predmetom bol záloh a to sporné
nehnuteľnosti, pričom toto jej právo nikdy nezaniklo, pretože bolo preukázateľne predmetom následných
zmluvných prevodov od pôvodného vlastníka POPO, s.r.o., cez POPO SLOVAKIA, a.s, F. H. a C. H.,

Drôtovna, s.r.o. až po PAVLIX, s.r.o. (žalobca). O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica,
pričom súd nezistil žiadne pochybenie v súvislosti s priebehom dobrovoľnej dražby, čo napokon ani
nebolo spornou otázkou.

20. Nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 16.10.2017 z dôvodu

zániku záložného práva žalovanej 1. a z dôvodu nezákonného a nesprávneho ocenenia predmetu
dražby, súd zameral priebeh dokazovania a jeho následné vyhodnotenie na vyriešenie týchto sporných
otázok, prioritne na vyriešenie si predbežnej otázky vo vzťahu ku existencii resp. neexistencii - zániku
sporného záložného práva, na podklade ktorého bola vykonaná dobrovoľná dražba.

21. Žalobca tvrdil, že žalovaná 1. svoju pohľadávku v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 25K
26/2012 prihlásila po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty a preto jej záložné právo zaniklo, čo právne
odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR. Poukázal pritom na nutnosť vychádzania
z právneho názoru, že zánikom hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k
zániku zabezpečovaného záväzku, t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza

aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z
hlavného záväzkového vzťahu. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce
na predmetných nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa.

22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 15.02.2013

Okresný súd Trnava vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - POPO, s.r.o. v
konkurze. Dňa 18.02.2015 bola správcovi doručená prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa -
žalovanej 1., ktorou si uplatnila voči úpadcovi nezabezpečenú pohľadávku vo výške 50.788,32 eur
titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadenýmtitulomzmluvyzodňa31.05.2005.Dňa18.04.2006bolauzatvorenázmluvaopredajičastipodnikumedzi
úpadcom a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a s., predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti
a záväzku úpadcu na úhradu časti kúpnej ceny. Titulom tejto zmluvy úpadca POPO, s.r.o. ručil za

splnenie záväzku spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. veriteľovi, teda žalovanej 1. a teda spoločnosť
POPO SLOVAKIA, a.s. zodpovedala žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej
pohľadávky zálohom. Úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol
zabezpečený ani žiadnym majetkom tretej osoby. Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok
tretej osoby podliehajúci podstate.

23. Poukazujúc na skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok
dlžníka-úpadcupodľaZoKR,nemohlotedazaniknúť,akotvrdížalobcaaniejemožnéodvodzovaťzánik
záložného práva žalovanej 1. od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobcu, že
žalovaná 1. nemohla byť navrhovateľom dražby z dôvodu zániku záložného práva, nemožno považovať
za preukázané a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd mal teda preukázané, že

žalovaná 1. si ako navrhovateľka dražby riadne uplatnila svoje právo v súlade so zákonom.

24. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby aj z dôvodu porušenia ust. § 12 ZDD,
keď tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola nezákonne a nesprávne ocenená znalcom Ing. Miroslavom
Tokárom na sumu 170.000 eur, pričom znalkyňa Ing. Jana Kvantová ocenila túto nehnuteľnosť na

sumu 199.000 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
znalkyňou Ing. Janou Kvantovou zo dňa 13.02.2018 č. 14/2018 a navrhol jej výsluch v prípade
spochybnenia tohto znaleckého posudku zo strany žalovaného 2.

25. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný 2. ako dražobník v súlade so zákonom

riadne zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 14.06.2017, teda v čase konania dražby
nebol starší ako 6 mesiacov. Žalobca namietal výšku, na akú bola predmetná nehnuteľnosť ocenená
v tomto znaleckom posudku. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že dražobník je povinný zaistiť
ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu

dražby je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia,
ak tak neurobí, tak ohodnotenie je možné vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k
dispozícii. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľovMSSRpodč.913556preodborStavebníctvo,odvetviePozemnéstavbyaOdhadhodnoty
nehnuteľností. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec pri jeho vypracovaní postupoval v súlade

so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z., Metodikou výpočtu všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a stavieb, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým
sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, Indexami cien stavebných prác na precenenie rozpočtov a zákonom

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V znaleckom posudku znalec uviedol, že použil metódu
polohovejdiferenciáciezdôvodu,keďženebolomožnépoužitiekombinovanejmetódy,pretožestavebné
objekty sú čiastočne poškodené a neboli dostupné vierohodné informácie a podklady použiteľné z už
zrealizovaných predajov ani z jednej dostupných realitných kancelárií a realitných časopisov ohľadne
porovnateľných objektov, nebolo možné stanoviť ani porovnávaciu metódu. Miestnu ohliadku spojenú

so šetrením, zameraním a fotodokumentáciou ohodnocovaných nehnuteľností znalec vykonal osobne
10.06.2017, vnútorné priestory domu neboli sprístupnené, aktuálny užívateľ prízemného východného
bytu odmietol sprístupniť vnútorné priestory, preto znalec postupoval podľa zákona o dobrovoľných
dražbách a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohy k posudku.

26. Žalobca síce namietal výslednú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil znalec a predložil znalecký
posudok, ktorý na základe jeho požiadavky vypracoval iný znalec, avšak napriek námietke žalobcu,
súd konštatuje, že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ
žalobca tvrdil nesprávnosť tohto posudku, mal poukázať na konkrétne nesprávnosti resp. neodbornosti
znaleckého posudku, k čomu však nedošlo. Iba tvrdenie žalobcu o nesprávnej výške ohodnotenia

spornej nehnuteľnosti nemôže byť podstatným dôvodom a relevantným argumentom, vďaka ktorému by
súd dospel k záveru o porušení príslušného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.27. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dražobník teda žalovaný
2. podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie

Oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby bola
nehnuteľnosť. Znalec Ing. Miroslav Tokár vo svojom znaleckom posudku č. 41/2017 určil všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 170.000 eur. Vo vzťahu k samotnému znaleckému posudku
súd poukázal na zodpovednosť znalca za obsah znaleckého posudku ako osoby splnomocnenej štátom
na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne

a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č.382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi
nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v
zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil. Dražobník - žalovaný 2. ako zadávateľ
nemal vplyv na obsah posudku ani nemal žiadne možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať
alebo usmerňovať vo vzťahu k stanoveniu ceny spornej nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovaného 2. podľa

zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, čo aj urobil
a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov a podľa zákona bol povinný určiť
cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V tomto smere si žalovaný 2. svoju povinnosť riadne splnil
a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca.

28. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal aj na rozhodovaciu prax slovenských súdov, podľa
ktorej čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby -
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 20 Cdo1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny

nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný
výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne
predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa
táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.

29. Záverom prvoinštančný súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnej a nezákonnej hodnote
predmetu dražby majúcej vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie § 12 ods. 1 ZoDD uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal nepochybne a hodnoverne preukázané, že zákonná podmienka pre
uskutočnenie dobrovoľnej dražby podľa § 12 ods. 1 ZoDD bola jednoznačne splnená a tento záver
nemôže byť spochybnený tvrdením žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, preto súd na túto

námietku žalobcu odvolávajúc sa na konštatované dôvody neprihliadol a neprihliadol ani na žalobcom
predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Janou Kvantovou. Tvrdenie žalobcu o
nesprávnej hodnote predmetu dražby, ktoré navyše nebolo bližšie a konkrétnejšie odôvodnené, nemôže
mať dopad na právne posúdenie otázky platnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej súd skúma len nesúlad
realizovanej dražby so zákonom o dobrovoľných dražbách.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula teda žiadna pochybnosť o priebehu dobrovoľnej
dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, súd nemal pochybnosť o oprávnenosti žalovanej
1. ako navrhovateľky dražby domáhať sa svojho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a tiež nemal
pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s dobrovoľnou

dražbou,pretožalobužalobcuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnúanepreukázanú,keďžežalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno.

31. V rámci rozhodovania o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP a v tomto konaní úspešnej žalovanej

1. a žalovanému 3. s odkazom na § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. Žalovanému 3. nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si žalovaný 3. tento nárok neuplatnil.

32. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho

zastúpenia odvolanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP
a domáhal sa, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie a určí, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná, alternatívne, aby v zmysle § 389 CSPnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že žalovaní budú
povinní žalobcovi nahradiť trovy konania.

33. Uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že súd prvej inštancie bez toho, aby boli splnené
zákonné podmienky, vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 1.10.2020.
Pokiaľ súd uvádza, že právny zástupca žalobcu zaslal len e-mail obsahujúci potvrdenie lekára o jeho

zhoršenom zdravotnom stave s odporučením domácej liečby, avšak tento e-mail neobsahuje žiaden
text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, to sa nezakladá
na pravde, nakoľko súdu bol dňa 30.9.2020 o 9.04 hod. zaslaný e-mail na adresu podateľne, ako aj
e-mailovú adresu pracovníčky infocentra, obsahujúci potvrdenie lekára o dočasnej práceneschopnosti,
žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj stanovisko žalobcu, že trvá na účasti tohto advokáta. Tieto
listinné dôkazy odvolateľ pripojil k odvolaniu. Právny zástupca žalobcu tak postupoval v súlade s § 183

CSP. Súd mal teda bezodkladne rozhodnúť o tom, že dôjde k odročeniu pojednávania, čo neurobil.
Právny zástupca žalobcu poslal uvedené dokumenty poštou prvou triedou, o čom predložil dôkaz
a súčasne ich zaslal cestou elektronickej pošty, o čom takisto pripojil dôkaz. Nemôže byť na ťarchu
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, že elektronická pošta prechádzala 2 pracovné dni. Zúčastniť
sa prejednávania veci pred súdom je neodňateľným právo každého účastníka, a to v každom štádiu

procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon určuje len
jednu výnimku, a to vtedy, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Nesprávny postup súdu prvej inštancie znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, napr. práva na verejné prejednanie veci sporu za prítomnosti strán sporu, práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.

34. Ako ďalšie odvolateľ v rámci uplatneného odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e)
CSP (že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP (že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie veci) namietal, že prvoinštančný súd nevykonal výsluch znalkyne Ing. Kvantovej. Tento
výsluch svedkyne bol podľa odvolateľa mimoriadne dôležitý, nakoľko druhým dôvodom pre určenie
neplatnosti dražby, bolo nezákonné určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dražby a práve táto znalkyňa vypracovala znalecký posudok, ktorým ozrejmila, že znalcom žalovaného
2 je nezákonne určené ocenenie pozemkov. Tým, že súd tento výsluch nevykonal a nevykonal ani

znalecký posudok, zaťažil samotné konanie vadou. Z tohto pohľadu nemožno považovať doterajšie
konanie ani za spravodlivé. Ústavnej praxi totiž zodpovedá názor, že ak z vykonaných dôkazov nemožno
bezpečne ustáliť skutkový stav, potom je nutné z hľadiska princípov spravodlivého súdneho konania
dokazovanie doplniť (obdobne I.ÚS 226/03). Nevykonaním tohto dôkazu – výsluchu znalkyne Ing.
Kvantovej, aj s prihliadnutím na obsah ostatných listinných dôkazov a výpovede žalovaného 2 na

pojednávaní, sa žalobca dostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným. Takýmto
konaním a postupom súdu prvej inštancie bola porušená zásada rovnosti zbraní a tým aj právo žalobcu
na spravodlivé súdne konanie.

35. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, (že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam) spolu s dôvodom podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP (že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolateľ namietal
závery súdu prvej inštancie v bode 64. ako i 68. a 69. odôvodnenia, podľa ktorých okamihom zániku
hlavného t.j. zabezpečovacieho záväzku dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovaného záväzku,
t.j. záložného práva. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti pokračoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym

svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol zabezpečený ani žiadnym majetkom tretej osoby.
Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok tretej osoby podliehajúci podstate. Poukazujúc na
skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok dlžníka – úpadcu
podľa ZoKR nemohlo teda zaniknúť ako tvrdí žalobca a nie je možné odvodzovať zánik záložného
práva žalovanej 1 od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Toto odôvodnenie označil odvolateľ za nepreskúmateľné,

zmätočné a vytrhnuté (v bode 64. odôvodnenia) z kontextu. Súd prvej inštancie ani nepoukázal
ustanoveniami zákona v bodoch 68. a 69. odôvodnenia ako dospel k vypracovaniu takejto konštrukcie,
ktorou odôvodnil svoj výrok o zamietnutí žaloby. Právny zástupca žalobcu uviedol čo je uvedené
v bode 27. odôvodnenia, pričom namieta citáciu jeho údajných výrokov zhrnutú v bode 64. odôvodneniarozsudku. Súčasne žalobca trvá na tom, že platia jeho doterajšie písomné podania vo veci a teda uvádza
nasledovné:

36. Dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby, kde navrhovateľom dražby bola žalovaná
1., dražobníkom bol žalovaný 2. a vydražiteľom bol žalovaný 3., pričom žalobca bol výlučným
vlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.H..Žalobcanadobudolpredmetné
nehnuteľnosti aj so záložným právom, pričom malo by ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo
zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej 1.

obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., pričom táto spoločnosť nezaplatila len časť kúpnej ceny vo výške
43.152 Eur. Okresný súd Piešťany v konaní cˇ.k. 7C 275/2008 – 175 rozsudkom zo dňa 29.12.2012,
právoplatným dňa 08.02.2013 a vykonateľným dňa 12.02.2013 priznal žalovanej 1. sumu 43.152 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo
výške 2.589,12 Eur. Spoločnosť POPO, s.r.o. predala časť podniku na základe zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 18.04.2006, vrátane nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo, ktoré je predmetom

tohto konania, na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. Nakoľko na spoločnosť POPO s.r.o. bol dňa
26.02.2013 vyhlásený konkurz Okresným súdom Trnava č.k. 25 K 26/2012, tak žalovaná 1. si prihlásila
dokonkurznéhokonaniaúpadcuPOPO,s.r.o.,svojupohľadávkuvovýške50.788,32Eur,ktorávšakbola
prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Okresný súd Trnava v právnej veci vyhláseného
konkurzu na majetok úpadcu: POPO, s.r.o., uznesením cˇ .k. 25K 26/2012-344 zo dňa 27.11.2015 zrušil

konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o., po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015. Dňa 01.06.2015 bolo v obchodnom vestníku publikovane´
uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu: POPO SLOVAKIA, a.s..
Dňa 17.07.2015 uplynula základná (45 dňová) prihlasovacia lehota na uplatnenie záložného práva v
konkurzeprihláškouspolusozabezpečenoupohľadávkou.Vpredmetnomkonkurznomkonanívedenom

na Okresnom súde Trnava cˇ .k. 25 K 35/2014 si žalovaná 1. svoju pohľadávku a ani jej zabezpečenie
– záložné právo - neuplatnila a podľa potvrdenia správcu úpadcu sa ani neprihlásila v predmetnom
konkurznom konaní a to ani v základnej prihlasovacej lehote a ani doposiaľ ku dňu vyhotovenia tohto
odvolania.

37.Žalovaná1.sadomáhalavkonkurznomkonanívedenomOkresnýmsúdomTrnavač.k.25K26/2012
nielen prihlásenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ale dokonca žiadala zahrnutie cudzieho
majetku do konkurznej podstaty úpadcu POPO, s.r.o. a to v čase zverejnenia schválenia konečného
rozvrhu výťažku. Po doručení správy správcu JUDr. Petra Ondreičku, kedy žalovaná 1. zistila okrem
iných skutočností, že prihlásenie pohľadávky v dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej

45 dňovej lehoty) má na právne postavenie veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená
zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok - zánik zabezpečovacieho práva, tak sa rozhodla podať
návrh na dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu aj v prípade, že mala vedomosť o
neexistencii záložného práva a teda ide o vyslovene nepoctivý zámer, ktorý nemôže požívať právnu
ochranu.

38. V predmetnej právnej veci došlo k prechodu záväzku na úhradu kúpnej ceny zo spoločnosti POPO,
s.r.o. na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. titulom zmluvy o predaji časti podniku. V súlade s uvedeným,
mal navrhovateľ dražby teda žalovaná 1. ako obligačný veriteľ úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s., ktorej
pohľadávka bola zabezpečená majetkom tretej osoby, postupovať v súlade s ustanoveniami ZoKR.

Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) – upravuje osobitný spôsob

výkonu záložného práva – speňaženie zálohu (záložcom úpadca, či tretia osoba) v rámci konkurzu.
Tento postup však žalovaná 1. neuplatnila, jej záložné právo zaniklo. Postup, ktorý žalovaná 1. zvolila
je v rozpore so zákonom a nepožíva právnu ochranu.

39. V predmetnom spore bude dôvodnosť neplatnosti dražby odôvodnená najmä zánikom záložného

práva. K otázke zániku záložného práva odvolateľ poukázal na ust. § 151md ods. 1 písm. h) OZ,
§ 28 ods. 1 a 4 ZoKR, že v prípade, že si veriteľ neuplatní prihláškou pohľadávku (zabezpečenú
i nezabezpečenú), pohľadávka síce nezaniká, ale v konkurze sa na ňu neprihliada. Ak je úpadca
dlžníkom zabezpečenej pohľadávky (bez ohľadu na to, či je súčasne aj záložcom alebo či je záložcomtretia osoba) záložný veriteľ musí uplatniť záložné právo v konkurze prihláškou spolu so zabezpečenou
pohľadávkou; inak záložné právo zaniká. Z uvedeného dôvodu záložné právo žalovanej 1 zaniklo, teda
neexistovalo v čase podania návrhu na dobrovoľnú dražbu.

40. K otázke výkonu záložného práva s poukazom na ust. § 151j ods. 1 OZ odvolateľ uviedol, že ZoRK
upravuje osobitný spôsob výkonu záložného práva – speňaženie zálohu (záložcom úpadcu či tretia
osoba) v rámci konkurzu. K záložcovi ako tretej osobe s poukazom na § 67 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1
ZoKR odvolateľ zdôraznil, že vzhľadom na uvedené záložné právo zaniklo, potom žalovaná 1 nemohla

platne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a z tohto dôvodu je dobrovoľná dražba absolútne
neplatná.

41. K druhému dôvodu neplatnosti dražby žalobca uviedol, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia o tom, na základe akých dôkazov a na
základe akých myšlienkových úvah dospel súd k záveru, že v tomto prípade došlo k splneniu povinnosti

dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby
v súlade s ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002
Z. z.“), napriek existencii dvoch diametrálne odlišných posudkov znalcov, ktorí v rozmedzí 6 mesiacov
vypracovali znalecké posudky značne odlišne, kým žalovaným 2. bol vypracovaný znalecký posudok
č. 41/2017 Ing. Tokárom na sumu 170.000 Eur, tak žalobcom predložený posudok č. 14/2018 Ing.

Kvantovou na sumu 199.000 Eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností
v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD, nakoľko cena obdobných
nehnuteľností v danej lokalite sa podľa informácií realitných kancelárií pohybuje v rozmedzí 218.000
až 260.000 Eur. Takýmto postupom (nedostatočným odôvodnením rozsudku), súd prvej inštancie
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie uviedol, že za závery znaleckého posudku je
zodpovedný znalec, dražobník a dražiteľ a že závery znalca žiadnym spôsobom neovplyvňovali, pričom
poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, kde dovolací súd
považuje za správny záver odvolacieho súdu, že učenie výšky draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby. Citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR vychádza z iných skutkových okolností a

teda aj právna otázka, ktorej riešenie súviselo s predmetom konania bola iná - doručovanie písomností
týkajúcich sa dražby a určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti bez ohliadky nehnuteľnosti, čo zákon
v čase oceňovania nehnuteľností súvisiacich s konaním sp. zn. 3 Cdo 233/2010 neumožňoval. To, že
znalec nesie zodpovednosť za vypracovaný znalecký posudok je síce nespochybniteľný fakt vyplývajúci
zo zákona, avšak táto v odôvodnení rozhodnutia konštatovaná skutočnosť žiadnym spôsobom nedáva

odpoveď na námietku žalobcu, že znalecký posudok, v závere ktorého určil znalec Ing. Kvantová
cenu dražených nehnuteľností o 15% vyššiu v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným iným
znalcompred6mesiacmiakrátkopreddražbou,nemoholbyťbezakýchkoľvekpochybnostírelevantným
podkladom pre dražbu a teda súd prvej inštancie mal mať pochybnosti o takto určenej cene znaleckým
posudkom.Súdprvejinštanciesavodôvodnenísvojhorozhodnutiavyholodpovedinatútoargumentáciu

žalobcu, napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku z hľadiska jeho záverov o tom, že „dražobník v
súlade so zákonom zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa jeho všeobecnej hodnoty v mieste a
čase konania dražby“. V prejednávanom prípade došlo k naplneniu vady spočívajúcej v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej otázke týkajúcej sa ocenenia dražených nehnuteľností,
od ktorej záviselo správne rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho nemožno považovať rozsudok súdu

prvéhostupňaaniakocelokzapresvedčivýatátoskutočnosťsamaosebejedôvodomnajehozrušeniea
vrátenie na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v otázke „ocenenia dražených
nehnuteľností v súlade so zákonom“ nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
podstatnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa ceny dražených nehnuteľností a tým, že súd prvej
inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jeho procesných

práv v takej miere, že tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces.

42. Navyše súd prvej inštancie urobil aj chybu v petite, keď nepriznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému 2. ale v odôvodnení uvádza, že nepriznáva žalovanému 3.

43. Žiaden zo žalovaných odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.44. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom č.k. 24Co/28/2022-662 zo dňa
15.6.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1, 2 a 3 náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

45. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ako súd dovolací, uznesením sp. zn. 6Cdo/207/2022 zo dňa 26.6.2024 rozsudok Krajského
súduvTrnavez15.júna2022sp.zn.24Co/28/2022zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vrozhodnutí
dovolací súd uviedol, že v danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom (vo

vzťahu k zániku záložného práva) konštatoval, že v konkurze na majetok úpadcu POPO s.r.o. uplatnený
záväzok úpadcu v sume 60.788,32 Eur z titulu nezaplatenia časti kúpnej ceny s príslušenstvom nebol
zabezpečený žiadnym majetkom úpadcu, ani žiadnym majetkom tretej osoby. Existujúce záložné právo
viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach nezabezpečuje tento úpadcov záväzok a dané záložné právo
ani nepredstavuje majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu. Preto ak si žalovaná 1 v predmetnom
konkurze uplatnila pohľadávku voči úpadcovi, pričom nešlo o zabezpečenú pohľadávku, nemohlo

ani dôjsť k uplatneniu zabezpečovacieho práva a v dôsledku toho nebolo možné aplikovať § 28
ods. 4 ZoKR. Keďže žalovaná 1 v predmetnom konkurze nemohla uplatniť zabezpečovacie právo
v zmysle tohto ustanovenia, ktoré vo vzťahu k danému dlhu úpadcu neexistovalo, potom pri prekročení
základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu ani nemohlo dôjsť k zániku takéhoto
zabezpečovaciehopráva(záložnéhoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam).Dovolacísúdskonštatoval,

že následkami neprihlásenia si zabezpečenej pohľadávky žalovanou 1 v základnej prihlasovacej lehote
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s. sa odvolací súd vôbec nezaoberal,
hoci uvedené namietala žalobkyňa aj v odvolaní a sám odvolací súd argumentáciu žalobkyne k tejto
otázke zhrnul vo svojom rozsudku a to v ods. 38 a 39 odôvodnenia (následne však už na ňu
žiadnym spôsobom nereagoval). Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

46. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia po doručení rozhodnutia najvyššieho súdu
predložil do spisu vyjadrenie, ktorým žiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že vydá rozsudok, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovie a určí, že

predmetná dobrovoľná dražba je neplatná a zároveň, že žalovaní 1 až 3 sú povinní žalobcovi nahradiť
trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

47.Vdanompodanížalobcazopakovalčasťobsahupodanéhoodvolania,vktorejzdôraznil,žežalovaná
1 prihlásila do konkurzného konania úpadcu POPO s.r.o. svoju pohľadávku vo výške 50.788,32 Eur,

ktorá však bola prihlásená po uplynutí prihlasovacej lehoty. Dňa 1.6.2015 bolo v Obchodnom vestníku
publikované uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu POPO
SLOVAKIA, a.s. pod č.k. 25K/35/2014, pričom dňa 17.7.2015 uplynula základná 45-dňová prihlasovacia
lehota na uplatnenie záložného práva v konkurze prihláškou spolu so zabezpečenou pohľadávkou.
Avšak žalovaná 1 si svoju pohľadávku neuplatnila. V predmetnej právnej veci došlo k prechodu záväzku

na úhradu kúpnej ceny zo spoločnosti POPO s.r.o. na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. titulom
zmluvy o predaji časti podniku. V súlade s uvedeným mal navrhovateľ dražby, teda žalovaná 1, ako
obligačný veriteľ úpadcu POPO SLOVAKIA a.s., ktorej pohľadávka bola zabezpečená majetkom tretej
osoby,postupovaťvsúladesustanoveniamiZoKR.Podľa§151jods.1OZ,akpohľadávkazabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo
predajom zálohu na dražbe, alebo osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon
(ZoKR) upravuje osobitný spôsob výkonu záložného práva – speňaženie zálohu (záložcom úpadcu
či tretia osoba) v rámci konkurzu. Tento postup však žalovaná neuplatnila, jej záložné právo zaniklo.

Nadväzne žalobca poukázal na znenie ust. § 151md ods. 1 písm. h) OZ, § 28 ods. 1 a 4 ZoKR. Žalobca
doplnil, že od 1.1.2020 došlo k zmene ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku,
v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo a to v základnej prihlasovacej
lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. Záložné právo
teda nezanikne, avšak išlo o úpravu účinnú až od 1.1.2020 zák. č. 390/2019 Z.z. Na právne vzťahy do

31.12.2019, pod ktoré spadá aj posudzovaný prípad dobrovoľnej dražby, treba aplikovať znenie účinné
do 31.12.2019 a to, že záložné právo zaniká. Žalobca ďalej zdôraznil, že ak z osobitnej právnej úpravy,
konkrétne z ust. § 151md ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR platnej do 31.12.2019 vyplýva, že
pohľadávka so svojím zabezpečením nebola včas v konkurze prihlásená a osobitný právny predpiss tým spája zánik záložného práva, tak potom by mal kataster na základe predložených dokumentov
preukazujúcich toto zmeškanie lehoty, vykonať záznamom výmaz záložného práva. Z toho vyvodil, že
samotnýzápisozaťaženínehnuteľnostizáložnýmprávomešteneznamená,ženazákladezákonaalebo

inej právnej skutočnosti nedošlo k zániku záložného práva a preto pri akýchkoľvek právnych úkonoch
(napr. iniciácia dobrovoľnej dražby) je potrebné zisťovať trvanie záložného práva aj v čase podania
návrhu na jej vykonanie.

48. Po rozhodnutí NS SR žalovaná 1 doručila do spisu podanie z 27.8.2024, v ktorom oboznámila súd s

nasledovnými skutočnosťami nakoľko počas procesu nebola vypočutá. Žalovaná 1 uviedla, že: „Proces
sa odohrával medzi právnym zástupcom Paulix s.r.o. a mojim právnym zástupcom JUDr. Alexandrom
Kostolanským. T.č. ma v právnej veci zastupuje JUDr. Daniel Kostolanský. Obytný dom v H. odpredal
zástupca Popo s.r.o. A. H., E. XX, XXXXX J. p. F. H. a jeho manželke, adresa J. XX, XXXXX J., podľa
výpisuzkatastra.Onosobnemitenlistvlastníctva(co)poslal.Nalistevlastníctvafigurujeťarchanamoje
meno A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. K. X, XXXXX D.. Telefonicky mi oznámil, že obytný dom kúpil

pre deti, vôbec nespomenul, že na účely podnikania. V skutočnosti dom využíval na skladovanie tovaru.
Dom znehodnotil, dom bol dávno odpísaný, hodnotu má len pozemok. Chcem uviesť súdu prehľad o
peniazoch, ktoré som kúpou získala:
1 000 000 Kčs - záloha - osobne mi odovzdal p. F. E., E. J., L. C. F.
1 000 000 Kčs – I. splátka - prevodom na moju vkladnú knižku

1 000 000 Kčs - II. splátka - prevodom na moju vkladnú knižku po pol roku
1 000 000 Kčš - III. splátka - prevodom na moju vkladnú knižku po roku
200 000 Kčš - prevodom - osobne A., H. v C. L. C. F., D.
4 200 000 Kčš spolu
1 300 000 Kčš - IV. splátka - sa neuskutočnila.

Zálohu, I. a II. splátku (spolu 3 000 000 Kčs) sme s manželom vložili na, v tom čase, štátom povolenú
pôsobnosť ruskej banky M. sídliacu na L. M. v L. J. H. F. C. L. E. L.. Fungujúca v tom čase len 2 dni v
týždni, úrok 2,5%. Naše banky poskytovali v tom čase úrok 0,5 -1%. Banka oznámila krach, ako náhradu
vyplácala cez C., C. F., D., 1. poschodie, v daný deň od 14.00 - 22.00 hod. Na rad sme prišli v daný deň
o 21.30 hod. Museli sme odovzdať terminovanú vkladnú knižku a ako náhradu sme dostali 180 OOO

Kčs, ktoré sme na druhý deň uložili v C. C. F., D.. K tejto sume pribudla III. splátka (1 000 000 Kčs) a 200
000 Kčs prevodom, čo predstavovalo 1 380 000 Kčs. Následne prevod na Eurá, čo predstavovalo cca
52 000 Eur. Predajom obytného domu som sa neobohatila“.

49. V podaní zo dňa 24.9.2024 žalovaná upresnila, že nešlo o Kčs ale o Sk a že ona s manželom do

styku s peniazmi neprichádzali, prevody robila C. C. B..

50. Žalovaná 1, po rozhodnutí dovolacieho súdu, doručila vyjadrenie k veci aj prostredníctvom svojho
advokáta, v ktorom uviedla, že nie je pravdou žalobcovo tvrdenie, že zmeškaním 45-dňovej lehoty na
prihlásenie pohľadávky, pohľadávka zanikla a teda zaniklo i záložné právo na základe ktorého došlo

k výkonu tohto práva dobrovoľnou dražbou, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha. Zmeškanie
45-dňovej lehoty podľa žalovanej 1 nemalo za následok zánik pohľadávky. Zo strany žalobcu ide
o účelový výklad § 28 ods. 4 ZoKR. Záložné právo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
a zabezpečovacie právo v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní v zmysle ZoKR sú odlišné právne
inštitúty. Zabezpečovacie právo slúži veriteľovi v konkurznom konaní na oddelené uspokojenie jeho

pohľadávky vo vzťahu k výťažku a preto ho nie je možné zamieňať so záložným právom ako vecným
právom v zmysle OZ napriek tomu, že sa v konkurznom konaní k tomuto právu viaže alebo z neho
priamo vyplýva.

51. Konkurz na spoločnosť POPO, s.r.o., Hlohovec bol vyhlásený 27.2.2013. V tom čase už platili

ustanovenia ZoKR v znení, kedy bolo umožnené veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej
prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez
hlasovacieho práva, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy zo dňa 8.6.2011 k návrhu novely ZoKR, ktorú
k vyjadreniu žalovaná 1 pripojila.

52. Z uvedeného preto podľa žalovanej 1 vyplýva, že jej pohľadávka po uplynutí 45-dňovej lehoty
v konkurznom konaní sp. zn. 25K/26/2012 nezanikla a teda nezaniklo ani záložné právo k nej zriadené.
Podľa žalovanej 1 ide o účelový výklad § 28 ZoKR z dôvodu, že v uvedenom § 28 ods. 3, 4 a 7 sa
uvádza, že v konkurznom konaní sa na zabezpečovacie právo neprihliada (teda zabezpečovacie právonezaniká, ale sa naň neprihliada). Veriteľ teda nebude mať nárok na oddelené – osobitné uspokojenie
svojej pohľadávky, ale iba z výťažku podstaty. Žalovaná 1 tiež uviedla, že záložné právo, ktoré sa viazalo
ako vecné právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v kat. úz. H. prešlo z dispozičnej sféry

pôvodného vlastníka POPO, s.r.o., Hlohovec ešte v roku 2005 v súlade s rozhodnutím príslušného
správneho orgánu povereného vo veciach katastra nehnuteľností pod č. V-1518/05.

53. Na predchádzajúce podania žalovanej žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
zareagoval podaním zo dňa 7.11.2024, ktorým žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a zároveň žalovaným 1 až 3 uloží povinnosť žalobcovi
nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

54. Žalobca uviedol, že nepoužíva účelový výklad zákona s tým, že od 1.1.2020 došlo k zmene § 28 ods.
4 ZoKR, podľa ktorého ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť
aj zabezpečovacie právo a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa

na zabezpečovacie právo neprihliada. Z tohto dôvodu teda záložné právo nezanikne. Na právne vzťahy
do 31.12.2019, pod ktoré spadá aj posudzovaný prípad dobrovoľnej dražby, ale treba aplikovať znenie
účinné do 31.12.2019 a to, že záložné právo zaniká.

55. V ďalšej časti žalobca poukázal na nesprávny výklad zákona, ktorý nemá oporu v OZ, keď právny

zástupca žalovanej uvádza prechod záložného práva „z dispozičnej sféry“ pôvodného vlastníka POPO,
s.r.o., na ďalších vlastníkov predmetných nehnuteľností a rovnako v rozpore s OZ uvádza, že záložné
právo bolo zmluvne prevedené (žalobca popiera, že by zmluvne nadobudol záložné právo) z pôvodného
vlastníka POPO, s.r.o., na ďalších vlastníkov, až skončilo u žalobcu. V posudzovanej veci ale došlo
k zániku záložného práva. Následne žalobca poukázal na ust. § 151b ods. 1, § 151e, § 151md

OZ. Pokračoval, že z právnej úpravy katastra nehnuteľností explicitne možnosť vymazať neexistujúce
záložné právo nevyplýva. Ak však z osobitnej právnej úpravy, konkrétne zo znenia § 151md ods. 1
písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR platnej do 31.12.2019 vyplýva, že pohľadávka so svojím zabezpečením
nebola včas v konkurze prihlásená a osobitný predpis s tým spája zánik záložného práva, tak potom
by mal kataster na základe predložených dokumentov preukazujúcich toto zmeškanie lehoty vykonať

záznamom výmaz záložného práva. Samotný zápis o zaťažení nehnuteľnosti záložným právom ešte
neznamená, že na základe zákona alebo inej právnej skutočnosti nedošlo k zániku záložného práva
a preto pri akýchkoľvek právnych úkonoch, napríklad iniciácia dobrovoľnej dražby, je potrebné zisťovať
trvanie záložného práva aj v čase ich podania.

56. Dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby, kde navrhovateľom dražby bola žalovaná
1., dražobníkom bol žalovaný 2. a vydražiteľom bol žalovaný 3., pričom žalobca bol výlučným
vlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.H..Žalobcanadobudolpredmetné
nehnuteľnosti aj so záložným právom, pričom malo by ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo
zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej 1.

obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., IČO: 36 222 119, pričom táto spoločnosť nezaplatila len časť
kúpnej ceny vo výške 43 152 Eur. Okresný súd Piešťany v konaní cˇ.k. 7C 275/2008 – 175 rozsudkom
zo dňa 29.12.2012, právoplatné dňa 08.02.2013 a vykonateľné dňa 12.02.2013 priznal žalovanej 1.
sumu 43 152 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % zo sumy 43 152 Eur od 12.04.2007
do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 2589,12 Eur. Spoločnosť POPO, s.r.o. predalo

časť podniku na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 vrátane nehnuteľností,
na ktorých viazlo záložné právo, ktoré je predmetom tohto konania na spoločnosť POPO SLOVAKIA,
a.s., IČO: 36 290 378. Nakoľko na spoločnosť POPO, s.r.o. bol dňa 26.02.2013 vyhlásený konkurz
Okresným súdom Trnava č.k. 25 K 26/2012, tak žalovaná 1. si prihlásila do konkurzného konania
úpadcu POPO, s.r.o., IČO: 36 222 119 svoju pohľadávku vo výške 50 788,32 Eur, ktorá však bola

prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Okresný súd Trnava v právnej veci vyhláseného
konkurzu na majetok úpadcu: POPO, s.r.o., uznesením cˇ.k. 25K 26/2012-344 zo dňa 27.11.2015 zrušil
konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o., IČO: 36 222 119 po splnení konečného rozvrhu výťažku,
pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015. Dňa 01.06.2015 bolo v obchodnom
vestníku publikované uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu:

POPO SLOVAKIA, a.s., IČO: 36 290 378. Dňa 17.07.2015 uplynula základná (45 dňová) prihlasovacia
lehota na uplatnenie záložného práva v konkurze prihláškou spolu so zabezpečenou pohľadávkou. V
predmetnom konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava cˇ.k. 25 K 35/2014 si žalovaná
1. svoju pohľadávku neuplatnila a podľa potvrdenia správcu úpadcu sa ani neprihlásila v predmetnomkonkurznom konaní a to ani v základnej prihlasovacej lehote a ani doposiaľ ku dňu vyhotovenia tohto
odvolania.

57. V predmetnej právnej veci došlo k prechodu záväzku na úhradu kúpnej ceny zo spoločnosti POPO,
s.r.o. na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. titulom zmluvy o predaji časti podniku. V súlade s uvedeným,
mal navrhovateľ dražby teda žalovaná 1. ako obligačný veriteľ úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s., ktorej
pohľadávka bola zabezpečená majetkom tretej osoby, postupovať v súlade s ustanoveniami ZoKR.
Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) – upravuje osobitný spôsob
výkonu záložného práva – speňaženie zálohu (záložcom úpadca, či tretia osoba) v rámci konkurzu.
Tento postup však žalovaná 1. neuplatnila, jej záložné právo zaniklo.

58. K podaniu žalobca pripojil časť komentára JUDr. Ďuricu ohľadom § 28 ods. 4 ZoKR a súčasne časť
komentára JUDr. Pospíšila k tomu, čo je zabezpečovacie právo podľa ust. § 8 ZoKR.

59. Ďalšie podania, do rozhodnutia odvolacieho súdu, strany do spisu nedoručili.

60. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po opätovnom
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).

61. Predmetom konania pred súdom bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre určenie
predmetnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD za neplatnú podľa žaloby.

62. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z konkrétnych odvolacích argumentov

použitých žalobcom, bolo posúdiť, či bol v danej veci naplnený niektorý z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) uplatnených žalobcom v podanom odvolaní popísaných vyššie.

63. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 1.10.2020 napriek
tomu, že právny zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov požiadal o odročenie pojednávania, čím

žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, čím mal byť daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

64. Prvoinštančný súd sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v ods. 14 až 16 odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku (popísanou vyššie), argumentujúc v podstate tým, že v čase konania

pojednávania súd mal k dispozícii iba e-mailom doručenú lekársku správu od právneho zástupcu
žalobcu, pričom nemal k dispozícii jeho žiadosť o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho mu
nezostávalo iné, ako v prítomnosti protistrany uskutočniť pojednávanie.

65. Z obsahu spisu je zrejmé, že termín pojednávania prvoinštančného súdu 1.10.2020 o 8:45 hod. brali

strany na vedomie a zaviazali sa dostaviť bez osobitného predvolania na pojednávaní dňa 18.6.2020
(č.l. 440). Deň pred uskutočnením predmetného pojednávania bola Okresnému súdu Piešťany doručená
e-mailová správa, ktorej obsahom bolo výlučne správa lekárky I. N. J. o tom, že JUDr. Peter Peružek
(právny zástupca žalobcu) bol dňa 30.9.2020 vyšetrený pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a bolamu doporučená domáca liečba približne 7 až 10 dní z dôvodu možného rizika ďalšieho zhoršenia
zdravotného stavu. Podľa obsahu spisu v čase začatia predmetného pojednávania prvoinštančný súd
mal k dispozícii len túto lekársku správu bez akéhokoľvek sprievodného listu, ako aj bez žiadosti strany

žalobcu o odročenie predmetného pojednávania. Túto skutočnosť skonštatoval súd v úvode zápisnice
z pojednávania dňa 1.10.2020 a vzhľadom na popísané okolnosti prijal uznesenie, že bude pojednávať
v neprítomnosti žalobcu (a žalovanej 1) podľa § 180 CSP a otvoril pojednávanie.

66. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že z e-Žaloby vo veci 7C/43/2017 bolo Okresným súdom Piešťany

prijaté dňa 30.9.2020 o 21:27:06 elektronické podanie (č.l. 555 a 565 spisu), ktoré bolo podľa
zistení informačného technika odoslané o 20:48 hod., následne boli na príslušnom portáli overované
podpisy, ktoré boli overené 1.10.2020 o 11:38 a 11:39 (č.l. 565 a nasl. spisu). Predmetné podanie
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.9.2020 bolo napokon súdu doručené dňa 2.10.2020 o 7:34
hod. (č.l. 554 spisu), teda po predmetnom pojednávaní. Podľa informácie od informačného technika
overovanie podpisov v priebehu jedného až dvoch dní je pritom štandardný čas. Z uvedeného teda

vplýva, že právnym zástupcom žalobcu zaslaná žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 30.9.2020
spolu s potvrdením o práceneschopnosti a nesúhlasom žalobcu s pojednávaním v neprítomnosti jeho
advokáta, ako i správou ošetrujúcej lekárky, boli súdu prvej inštancie doručené až po uskutočnení
predmetného pojednávania.

67. Keďže nevyhnutnou podmienkou pre odročenie pojednávania na žiadosť strany je v zmysle § 183
ods. 1 CSP návrh strany, ktorý prvoinštančný súd v čase začatia pojednávania nemal k dispozícii,
nemal inú možnosť ako pojednávanie uskutočniť v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Zároveň, s poukazom na popísané okolnosti, nie je naplnený uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nebol to súd, ktorý svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva (v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces). Prvoinštančný súd totiž svojim popísaným procesným postupom nijako nepochybil,
keďže návrh na odročenie pojednávania sa nedostal do sféry jeho dispozície v čase jeho uskutočnenia.
Na druhej strane právny zástupca žalobcu, ako advokát s dlhoročnou praxou, mohol a mal vedieť, že
technické spracovanie takéhoto podania spolu s overovaním podpisov, štandardne trvá jeden až dva dni.

Ničmupritomnebrániložiadosťoodročeniepojednávaniadoručiťe-mailomspolusozaslanoulekárskou
správou dňa 30.9.2020 kedy navštívil lekára. Žiadosť o odročenie pojednávania totiž nie je podaním vo
veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a preto ju bolo možné urobiť aj v elektronickej podobe bez autorizácie
(§ 125 ods. 1 CSP).

68. Z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že prvý zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov
nebol naplnený.

69. Ako dôvod neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby odvolateľ tiež uvádzal podhodnotenie
predmetu dražby, keď v rámci dražby podaný znalecký posudok znalca Ing. Tokára ocenil nehnuteľnosti

na 170.000,- Eur a žalobcom predložený znalecký posudok znalkyne Ing. Kvantovej ocenil nehnuteľnosti
na 199.000,- Eur, teda v rozpätí 6 mesiacov sumou o cca 15% vyššou. S touto námietkou sa
prvoinštančný súd vyporiadal v ods. 71 až 75 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pričom
skonštatoval, že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a žalobca
nepoukázal na konkrétne nesprávnosti, resp. neodbornosť znaleckého posudku. Dražobník (žalovaný

2), teda zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby súdnym znalcom v príslušnom odbore, podľa § 12 ods. 1 ZoDD.

70. V zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, v znení účinnom v čase konania dražby, dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, ak ide o nehnuteľnosť...,

musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby
starší ako 6 mesiacov... Podľa ods. 5 tohto ustanovenia vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred

konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30
dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa nasledujúceho ods. 6 na pre účely ohodnoteniapredmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa ods. 1, ods. 3 alebo ods. 5, ktorým bola určená
vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

71. Ako správne skonštatoval prvoinštančný súd, žalovaný 2 ako dražobník v súlade so zákonom
zabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom, zapísaným
v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod č. 913556 pre odbor stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 14.6.2017, ktorý v čase konania
dražby nebol starší ako 6 mesiacov, pričom znalec postupoval v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z.

o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z.,
Metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, Opatrením
ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb, indexami cien stavebných prác na
precenenie rozpočtov a zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd tiež správne skonštatoval,
že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti, čo napokon ani nebolo

žalobcomnamietané.Všeobecneplatí,žezapodanieznaleckéhoposudkuaznaleckýposudokakotaký,
nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník však plne zodpovedá za výber znalca. Za znalecký posudok
zodpovedá znalec podliehajúci súkromnoprávnemu, aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju
činnosť a jej výsledky ako osoba zmocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore,
ktorého povinnosťou je podať posudok riadne v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16

ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov).
Dražobník – žalovaný 2 vystupoval vo vzťahu k znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa. Nemohol
mať žiaden vplyv na jeho obsah a súčasne, pokiaľ ide o závery znalca, žalovaní 1 a 2 nemali žiadne
preukázané možnosti znalca ovplyvňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby. Dražobník
teda pri ohodnotení predmetu dražby postupoval v zmysle ZoDD a následne pri určení ceny predmetu

dražby vychádzal zo záverov znalca. Predmetný znalecký posudok teda spĺňa podmienky § 12 ZoDD
aohodnoteniepredmetudražbynímstanovené,pretomohlobyťpoužitépreurčenienajnižšiehopodania
na predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby,
nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

72. Žalobca ako vlastník predmetu dražby mal pritom možnosť využiť svoje oprávnenie v zmysle cit.
§ 12 ods. 5 ZoDD a vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby doručeným
znaleckým posudkom a mohol aj žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom,
pričom následne na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil znalecký posudok, ktorým by
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Žalobca toto svoje oprávnenie podľa obsahu

spisu nevyužil, čím sa zároveň vylúčil z možnosti následne žalobou takéto námietky uplatňovať. Cit.
ust. § 12 ods. 5 ZoDD zavedené novelou č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014 malo za cieľ
prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti v dražbe pri pochybnostiach vlastníka
predmetu dražby. Predloženie znaleckého posudku žalobcom na ocenenie dražených nehnuteľností po
ukončení dražby, je potom bezpredmetné. Žiada sa dodať, že ani nemožno očakávať navlas rovnaké

ohodnotenie tej istej nehnuteľností zadané viacerým znalcom. Súdu sú z úradnej činnosti známe
diametrálne odlišné výsledky ohodnotenia. Preto sa ani rozdiel 15% v uvedených dvoch znaleckých
posudkoch s odstupom šesť mesiacov, nejaví ako výrazný. Zároveň ohodnotenie nehnuteľnosti na účely
dražby znaleckým posudkom nepredstavuje zistenie ceny, za ktorú bude nehnuteľnosť predaná, ale iba
stanovenie podkladu pre najnižšie podanie.

73. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k hodnoteniu predmetu dražby, by potom bolo nadbytočné,
nepotrebné a neefektívne vykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom výsluchom znalkyne Ing. Kvantovej,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 14/2018, ktorým ohodnotila dotknuté nehnuteľnosti sumou
199.000,- Eur.

74. Odvolateľ tiež uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neakceptoval tvrdenie žalobcu, že tým, že
žalovaná svoju pohľadávku uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.

zn. 25K/26/2012 vo veci úpadcu POPO, s.r.o., po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní v zmysle
§ 28 ods. 4 ZoKR v spojení s § 151md ods. 1 písm. h) OZ, jej záložné právo zaniklo a preto nemohla
účinne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, v dôsledku čoho je dražba absolútne neplatná.75. Prvoinštančný súd sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal v ods. 68 a 69 odôvodnenia v podstate
tak, že predmetné záložné právo netvorilo majetok úpadcu, nemohlo teda zaniknúť v zmysle § 28 ods.
4 ZoRK.

76. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 7C/275/2008-175 zo dňa
29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2013, uložil odporcovi POPO, s.r.o., Hlohovec
zaplatiť navrhovateľke - v tomto konaní žalovanej 1, sumu 43.152,- Eur s príslušenstvom, s použitím §
477 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že keď spoločnosť POPO, s.r.o., na základe zmluvy o predaji

podniku zo dňa 18.4.2006 previedla ako predávajúci podnik na spoločnosť POPO Slovakia, a.s., došlo
k prechodu všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa predaj vzťahuje na nadobúdateľa, pričom predávajúci
POPO, s.r.o., ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. POPO, s.r.o. sa tak zo zákona stal
ručiteľom predmetného záväzku POPO SLOVAKIA, a.s. voči žalovanej 1. Súd preto predmetným
uznesením zaviazal POPO, s.r.o., na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom žalovanej 1 z titulu
ručenia s tým, že hlavným dlžníkom bol POPO SLOVAKIA, a.s.

77. Vychádzajúc z uvedeného, ak si potom žalovaná 1 v konkurznom konaní vedenom proti POPO,
s.r.o., Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012, uplatnila pohľadávku voči úpadcovi priznanú
súdom z titulu jeho ručiteľského záväzku, neuplatnila si ju ako zabezpečenú pohľadávku, samotné
ručenie je zabezpečovací prostriedok (nie však zabezpečovacie právo na účely ZoRK - § 8). V danom

konkurze uplatnený záväzok úpadcu v sume 60.788,32 Eur z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny s
príslušenstvom nebol zabezpečený žiadnym majetkom úpadcu, ani žiadnym majetkom tretej osoby.
Existujúce záložné právo viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach nezabezpečuje tento úpadcov
záväzok a dané záložné právo ani nepredstavujú majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu. Vzhľadom
na to, ak si žalovaná 1 v predmetnom konkurze uplatnila predmetnú pohľadávku voči úpadcovi,

pričom nešlo o zabezpečenú pohľadávku, nemohlo ani dôjsť k uplatneniu zabezpečovacieho práva
a v dôsledku toho na túto pohľadávku nebolo možné aplikovať § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii... (v texte aj len ZoKR). Keďže žalovaná 1 v predmetnom konkurze nemohla uplatniť
zabezpečovacie právo v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré vo vzťahu k danému dlhu úpadcu
neexistovalo, potom pri prekročení základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu,

ani nemohlo dôjsť k zániku takéhoto zabezpečovacieho práva (záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam). V dôsledku toho neplatí tvrdenie odvolateľa, že žalovaná 1 nemohla platne podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, keďže jej záložné právo malo predtým v tomto konkurze
zaniknúť. Uvedený dôvod neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby preto nie je daný.

78. Okrem uvedeného ale odvolateľ tiež namietal, že predmetné záložné právo zaniklo s poukazom na
ust. § 151md, ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 1 a 4 ZoKR v dôsledku neprihlásenia si zabezpečenej
pohľadávky žalovanou 1 v základnej prihlasovacej lehote v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
POPO SLOVAKIA, a.s. (vedenom na Okresnom súde Trnava pod č.k. 25K/35/2014 vyhlásenom dňa
2.6.2015).

79. Ako dovolateľ v podanom dovolaní dôvodne namietal, ako to uniklo pozornosti odvolacieho súdu,
ani súd prvej inštancie na právnu argumentáciu žalobcu v tomto smere nedal žiadnu odpoveď.
V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd otázku prípadného zániku záložného práva
v dôsledku neprihlásenia pohľadávky žalovanou 1 v základnej prihlasovacej lehote v konkurznom

konaní na majetok POPO SLOVAKIA, a.s. opomenul a žiadnym spôsobom neriešil. Vyriešenie tejto
podstatnej predbežnej otázky, teda posúdenie ne/splnenia zákonných predpokladov zániku záložného
práva žalovanej 1 neprihlásením si zabezpečenej pohľadávky voči úpadcovi POPO SLOVAKIA, a.s.
v konkurze, vyhlásenom na jeho majetok, je pritom podstatné a rozhodujúce vo vzťahu k vytvoreniu
záveru o nadväznej neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovení najmä § 151md,

ods. 1) písm. h) OZ a § 28 ods. 1 a 4 ZoKR vo vtedy účinnom znení.

80. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

81. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.82. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

83. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

84. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

85. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení

rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,
je nepreskúmateľné.

86. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

87.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP

(v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

88. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v podstatnej predbežnej otázke nijako neodôvodnil (ani právne a ani vecne) nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. Vychádzajúc z toho, že
odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že nebola správne vyriešená taká predbežná otázka, ktorá
mala kľúčový význam pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, riešením bolo len zrušenie odvolaním

napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia a skutočnosť, že vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, odvolací súd sa nemal dôvod zaoberať opodstatnenosťou ďalších, v tomto štádiu konania
nepodstatných, odvolacích námietok.89. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciev
spojení s jeho opravným uznesením s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods.

1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

90. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude vo vzťahu k predmetnej nevyriešenej predbežnej otázke riadne v súlade
s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, dôkazy následne opätovne

komplexne vyhodnotiť, v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s
nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP) a zhodnými tvrdeniami o ktorých pravdivosti
nemádôvodnépochybnosti(§186ods.2CSP),ustáliťrozhodnýskutkovýstav.Nataktozistenýskutkový
stavjepotompotrebnéaplikovaťvšetkypríslušnéhmotnoprávneustanoveniaaustáliťprávneposúdenie
veci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s
ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o

náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

91. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).