Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/212/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4124210026.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. a C. B.,
obaja nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. - F., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XXX/XX, E. - F., právne zast. JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom Sládkovičova

7, Nitra, IČO: 46 334 858, a otec D. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. - F., právne
zast.: JUDr. Martinom Kákošom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Bernolákova 1546/32,
Topoľčany, IČO: 422 016 59, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 54P/163/2024-30 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Rozhodol tak o jej návrhu, ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

pričom žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a súčasne upraviť styk otca s maloletými
deťmi.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, §
326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods .1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4

zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom, s
listinami predloženými matkou a s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/6/2020
dospel k záveru, že na základe doteraz zistených skutočností nie je v súčasnosti osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Matka tvrdí, že striedavá osobná

starostlivosť oboch rodičov nie je v záujme a na prospech maloletých detí, deti s ňou chcú tráviť
viac času ako s otcom, sú v strese, čo sa prejavuje na ich psychike, pričom na podporu svojich
tvrdení predložila správu I. B. D., ktorá pôsobí ako terapeut v terapii hrou a filiálnej terapii a školský
psychológ, čo uviedla pod svojím podpisom správy zo dňa 11.09.2024. V závere správy ďalej uvádza,
že dlhodobo badá u detí potrebu byť častejšie a intenzívnejšie s matkou, počas terapií, ktoré začali
na podnet matky v máji tohto roka, u detí opakovane odznieva túžba po matkinej prítomnosti, láske,

súdržnosti a stálosti jednotného prostredia. Obe deti veľmi citlivo vnímajú neohľaduplnú komunikáciu
otca smerom k matke, čo sa prejavuje ich bojazlivosťou. Navrhuje preto, aby deti trávili viac času smatkou, predovšetkým v tomto predpubertálnom, období, keďže samé po prítomnosti a blízkosti matky
túžia, čo je v záujme ich zdravého emočného a psychického vývinu, aby sa predišlo prípadným sociálno -
patologickým javom. Maloletých vníma ako deti, ktoré sú pravidelne neprimerane vystavované akútnym

psychickým záťažovým situáciám a traumám, ktoré môžu spôsobiť ujmu na ich psychickom vývine a
zdraví, pretože stres má výrazný vplyv na štruktúru a fungovanie mozgu a hrozí patologický vývin, ktorý
sa môže podpísať na vzniku napríklad úzkostných stavov a depresie, prípadne nízkeho sebavedomia
a neprijatia zo strany rovesníkov. V danom prípade však podľa názoru súdu prvej inštancie nie je
osvedčená potreba okamžitého zásahu súdu, pretože nateraz ide len o tvrdenia matky, že striedavá

osobná starostlivosť nie je na prospech maloletých detí. Ani z dôkazu, na ktorý sa matka odvoláva,
správy I. D., nevyplýva jednoznačne, že je potrebné okamžite upraviť pomery účastníkov nariadením
neodkladného opatrenia. V predmetnej správe sa síce konštatuje, že maloletí prezentujú želanie byť s
matkou častejšie, zle na nich vplýva otcov postoj k ich matke, ale zároveň tiež konštatuje, že z hľadiska
zdravého emocionálneho a sociálneho vývinu je potrebné udržiavať styk detí s oboma rodičmi naďalej.
Napokon,ajsamamatkanavrhujezachovaťkontaktdetísotcomúpravoustykupodľajejnávrhu,nežiada

tento styk obmedziť, prípadne zakázať, čo by malo logiku v prípade, ak by skutočne deti boli vystavované
akútnym psychickým záťažovým situáciám, dokonca traumám, ako to uvádza I. D., aby sa tak predišlo
nenapraviteľnému následku na ich psychike. Uvedené tvrdenia nateraz nie sú objektívne preukázané,
v správe psychologičky sa uvádza len potenciálna možnosť následkov na psychike maloletých detí,
o čom svedčia aj jej formulácie, napr.: „...aby sa predišlo prípadným patologickým javom...“, „...môžu

spôsobiť ujmu...“, „...hrozí patologický vývin, ktorý sa môže podpísať...“, atď., bez toho, aby tieto boli
verifikované, čo bude, okrem iného, predmetom dokazovania vo veci samej. To, či doterajšia forma
osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme a na prospech maloletých detí, alebo bude vhodnejšia
iná úprava rodičovských práv a povinností, než doterajšia, bude súd môcť objektívne posúdiť až po
riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej.

5. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), g), h) CSP. Namietala, že s názorom súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť, nakoľko nie
je pravdou, že „nateraz ide len o tvrdenie matky“ pretože súdu bola predložená správa psychologičky.
Okrem toho tvrdenie, že „v správe psychologičky sa uvádza len potenciálna možnosť následkov na

psychike maloletých detí“ je taktiež nepravdivé, pretože psychologička vo svojej správe uvádza, že už
t.č. spozorovala následky na psychike detí, a to zhoršenie prejavov správania v ich prežívaní a vnímaní,
ak aj to, že A. veľmi ťažko zvláda neustále zmeny prostredia, ktoré mu sťažujú jeho prežívanie, a to
prejavy zlosti a frustrácie, nereagovanie na otázky a vytesňovanie emócií. C. trpí nočnými morami, kde
prežíva strach z neprítomnosti matky. Z celej správy zreteľne vyplýva, že deti pociťujú hlbokú separačnú

úzkosť z odlúčenia od matky na viac dní. Bez dotknutia uvedeného, nie je možné akceptovať ani názor
súdu, že ak by vážna ujma „len hrozila“, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka
vyjadrila presvedčenie, že súd je povinný v konaní mať na zreteli v prvom rade záujem maloletých detí.
Následky konania a správania sa otca sa už na deťoch prejavujú, podľa správy psychologičky tieto
nastali v priamej súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, striedaním výchovného prostredia,

nevhodným správaním a prístupom otca a násilným odlučovaním od matky. Nesúhlasila s názorom,
že neodkladné opatrenie je prípustné len vtedy, ak už psychické zdravie detí bude trvale a vážne
narušené, alebo sa začnú pomočovať alebo sebapoškodzovať. Argument súdu prvej inštancie na
zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie, že „sama matka navrhuje zachovať kontakt detí s otcom
úpravou styku podľa jej návrhu, nežiada tento styk obmedziť, prípadne zakázať“ je taktiež podľa názoru

matky nesprávny, dokonca ho považuje za argumentačný klam, pretože jednak matka síce navrhuje
upraviť styk otca s deťmi, avšak nepochybne obmedzene na rozdiel od existujúcej striedavej osobnej
starostlivosti a tiež nenachádza dôvod na to, aby v prípade, ak deti nezvládajú striedavú osobnú
starostlivosť zo strany otca, tak by mal byť styk s otcom úplne zakázaný. Matka tiež namieta v odvolaní,
že súd prvej inštancie bez toho, aby ustanovil najskôr maloletým deťom kolízneho opatrovníka (súd síce

formálne vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka dňa 27.9.2024, ale toto doručil kolíznemu
opatrovníkovi až 7.10.2024, spolu s rozhodnutím o neodkladnom opatrení) a zistil názor maloletých detí
sám, alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka, rozhodol už 3.10.2024, teda osem dní po podaní
návrhu, napriek tomu, že mal zákonný časový priestor na zabezpečenie práv strany (maloletých deti) až
do 25.10.2024, čím zásadne porušil právo strany a naplnil všetky napadnuté odvolacie dôvody. Matka

namieta, že postupom súdu bol porušený zákon v neprospech maloletých detí a zároveň boli porušené
aj ústavné práva maloletých detí vyplývajúce z čl. 41 ods. 1 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky -
zabezpečovať deťom osobitnú ochranu. V rámci prebiehajúceho konania, ide o situáciu, ktorá sa dieťaťa
dotýka, a teda prichádza do úvahy aj uplatnenie práv dieťaťa, ktoré chráni čl. 12 Dohovoru o právachdieťaťa, podľa ktorého sa názoru maloletého má venovať patričná pozornosť a má mať možnosť byť
vypočuté v konaní, ktoré sa ho týka. Mala za to, že miera napätia, útoky, nezhody, urážky a ignorácia
potrieb maloletých detí zo strany otca prekračuje únosnosť a vážne zasahuje do psychického zdravia

maloletých detí. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje svojim záujmom,
ale potrebu bezodkladnej úpravy odôvodňuje výlučne záujmom maloletých detí. Poukázala na to, že
súd prvej inštancie nesprávne právne a dokonca nezákonným postupom a bez logickej skutkovej a
právnej argumentácie nesprávne vyhodnotil naliehavú potrebu dočasnej úpravy a najlepšieho záujmu
maloletýchdetí,keďžejenepochybné,žemaloletédetiexistujúcimstavomveľmitrpiaajezrejmé,žečím

dlhšie sú deti ponechané v tomto stave, bez rozhodnutia súdu, tým viac psychicky trpia. Matka v odvolaní
žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadiť ňou navrhované neodkladné opatrenie.

6. Otec maloletých detí sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom nesúhlasil s jej návrhom nariadiť
neodkladné opatrenie v znení ako požadovala matka ako aj s návrhom na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností. Poprel tvrdenia matky, že by maloleté deti nechceli k nemu chodiť a odmietali zotrvať

v jeho striedavej starostlivosti. Podľa neho matka v ostatnom čase vyvoláva konflikty a stresové situácie,
ktorým vystavuje aj deti, a navyše ich aj doslova hucká proti nemu ale najmä proti jeho priateľke. Otec
pripisuje návrh matky a jej správanie tomu, že si našiel priateľku, s čím sa matka nedokáže zmieriť.
Zároveň uviedol, že priateľka nežije s ním v jednej domácnosti, a to na rozdiel od manžela matky, ku
ktorému sa nasťahovala aj s deťmi do bytu, kde on bol ako podnájomník. K tomu otec uviedol, že

matka kúpila byt aj s nájomcom, ktorý sa ani nevysťahoval a stal sa jej partnerom, čo bolo vtedy pre
deti náročné, že mali zase nové bývanie, ale zrazu tam bol neustále aj cudzí chlap, ktorého ich matka
poznala pár týždňov, resp. ho ani poriadne nepoznala. Pre deti bola takáto zásadná zmena prostredia
spolu s novou osobou v domácnosti stresujúca, čo matka úplne ignorovala a už len toto svedčí o tom,
že maloleté deti nemá na prvom mieste. Otec tvrdí, že nie je potrebné meniť úpravu práv a povinností

zdôvodovnajehostrane,nakoľkovjehoživotnejsituáciisaničnezmenilo,odkedysavoveciprávoplatne
rozhodlo. Poukázal na to, že má rovnaké zamestnanie, býva stále na rovnakej adrese, býva sám, resp.
s deťmi, stará sa o deti tak ako aj predtým, odovzdáva a vyzdvihuje ich zo školy, na krúžky, pripravuje ich
doma na vyučovanie a stará sa riadne o domácnosť. Neguje tvrdenia matky, že s ňou nespolupracuje
a vynecháva ju z rozhodnutí týkajúcich sa detí. Tvrdí, že deťom nebráni, aby zavolali mame, keď sú

u neho. Otec popísal incident, počas ktorého mal matku napadnúť, pričom z jeho pohľadu matka pod
zámienkou, že má pre deti zošity do školy, chcela prísť k nemu a vyvolať scénu. Keď matka zistila, že
v byte sa nachádza otcova priateľka, odmietla nechať deti vstúpiť do bytu, žiadala, aby deti nastúpili do
jej auta a odišli s ňou. Otec v snahe vziať zošity roztrhol tašku, v ktorej boli, ale poopiera, že by matke
fyzicky ublížil. K situácii boli privolaní aj rodičia matky, svedkami boli aj susedia. Matka v tejto situácii

oznámila deťom, že ak príde polícia, majú im oznámiť, že chcú ísť k matke, na čo deti reagovali plačom.
Napokon ich matka pustila po hodine vyčerpania a smädu.

7. Otec popiera tvrdenia matky, že by sa jeho správanie voči matke zhoršilo, odkedy sa vydala. Práve
naopak, podľa neho sa v tom čase zhoršilo správanie matky, a to z dôvodu, že sa dozvedela o otcovom

novom vzťahu. Popísal, že deťom sa venuje, tvorí im program, na dovolenke bol s deťmi a so starými
rodičmi zo strany matky, nakoľko títo preferujú stretávanie s vnukmi v prítomnosti otca detí ako svojej
dcéry. Otec uviedol, že deti nemajú problém s jeho priateľkou a vyjadril pochybnosť o tom, či majú
vrúcny vzťah s manželom matky, pričom spomenul, že matka sa mu na nového partnera sťažovala.
Otec tiež uviedol, že nemal vedomosť o tom, že matka plánuje deti podrobiť psychologickej terapii.

Otec spochybňuje dôkaz – správu od školskej psychologičky I. B. D., pričom tvrdí, že nemá dosiahnuté
psychologické vzdelanie na realizovanie psychologickej terapie a poskytovanie odbornej psychologickej
pomoci. Otec navrhol vyžiadanie správy od pediatričky detí, ktorá by preukázala, že deti po pobyte
u otca nebývajú choré a ako hodnotí starostlivosť každého z rodičov o deti. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhuje otec zamietnuť, resp. potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ďalej

navrhuje, aby sa vo veci návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti vykonalo riadne dokazovanie
a aby odborné posúdenie citových väzieb detí k rodičom bolo vykonané klinickým psychológom, vrátane
posúdenia osobnostnej charakteristiky rodičov a ich vplyvu na psychický a duševný stav maloletých
detí. K vyjadreniu otec priložil podanie vo veci priestupku proti občianskeho spolunažívaniu – voči
matke, správy medzi rodičmi maloletých detí aj medzi matkou a maloletými, ktoré majú preukazovať

nátlak matky na deti, jej osočovanie priateľky otca, čestné prehlásenie matky navrhovateľky a jej
otčima, ktorí potvrdili incident so zošitmi a potvrdzujú verziu otca, poukazujú na prchké správanie svojej
dcéry, fotografie otca a synov zachycujúce spoločné momenty, výpis z aplikácie Edupage preukazujúci
vyzdvihovanie detí v dňoch 30.09.2024 až 10.10.2024.8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, súdu zaslala zvukovú nahrávku maloletých detí a zároveň
poprela tvrdenia otca. Uviedla, že už zo samotného podania otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi,

ako aj širším príbuzenstvom sú tak vážne narušené a konfliktné (otec maloletých detí podal dokonca
na matku svojich detí oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu), že striedavá osobná
starostlivosť rodičov už nepochybne nemôže byť v najlepšom záujme maloletých detí. Nie je pravdou,
že by matka maloletých žiarlila na priateľku otca, naopak, sú to práve maloleté deti, ktoré partnerku otca
neprijali a matka vidí, ako sa trápia. Rovnako uviedla, že otec maloletých detí sa o jej manželovi vyjadruje

znevažujúco, a to aj pred maloletými deťmi. Taktiež poprela, že by otec nebol informovaný o terapii, čo
matka preukazuje elektronickou správou. Spochybňovanie kompetencií I. D. nie je namieste, pretože
aj keď nie je klinický psychológ, to neznamená, že nesmie robiť terapiu, intervenciu a podať odborné
vyjadrenie. Pokiaľ ide o návrh otca na znalecké vyšetrenie, toto považuje za obzvlášť zaťažujúce pre
maloleté deti, zbytočne predlžujúce konanie vo veciach maloletých a má za to, že ho otec maloletých
detí navrhuje výlučne z dôvodu, aby natiahol konanie. Poukázala na manipulatívne techniky otca, keď

deťom tvrdí, že ak skončí striedavá starostlivosť, už nebudú mať tatinka. Matka predložila podrobné
vyjadrenia k jednotlivým otcovým tvrdeniam, v ktorých poukazuje na to, že chlapci sú smutní z toho, že
netrávia u matky dostatok času, že sa sťažujú spolužiakom a pod. Matka uvádza, že deti sa s priateľkou
otca necítia komfortne a nechcú s ňou tráviť čas. So striedavou starostlivosťou na začiatku súhlasila,
avšak má za to, že sa neosvedčila, otec deťom nedokáže poskytnúť vrúcny a hlboký vzťah, aký oni

vyžadujú. Matka opísala mnoho situácií a z jej vyjadrenia vyplýva, že na väčšinu tvrdení otca má presne
opačný názor, neguje jeho videnie, vysvetľuje každú situáciu zo svojho uhla pohľadu, ktorý je opačný
od otcovho. Ako prílohu k svojmu vyjadreniu doložila kópiu komunikácie s matkou synovho spolužiaka,
z ktorej vyplýva, že maloletý sa sťažoval spolužiakovi, že mu chýba mama, komunikáciu s otcom
maloletých, komunikáciu s učiteľkou maloletých, výpis hovorov medzi maloletými a matkou, kresby

venované matkinmu manželovi, vyjadrenie k čestnému prehláseniu matky, v ktorom popiera jej tvrdenia,
vyjadrenie k podnetu o priestupku, ktorý podal na matku otec maloletých, čestné prehlásenie otca matky,
v ktorom potvrdzuje tvrdenia matky, čestné prehlásenie tety matky, v ktorom potvrdzuje tvrdenia matky,
fotografie maloletých s ich prababkou, s ich dedkom, fotografie z osláv a výletov s rodinou, dokumenty
potvrdzujúce mediačné konanie medzi matkou a jej matkou, t.j. starou matkou maloletých detí.

9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec (tzv. duplika), pričom podrobne popisuje svoje vnímanie všetkých
situácií a prípadov, ktoré popísala matka. Nahrávku, ktorú predložila matka, označil za zmanipulovanú,
nakoľko manžel matky tu deti navádza na odpovede. Trvá na vykonaní znaleckého dokazovania
z odboru psychológia, ktoré by preukázalo, či sú deti niekým manipulované a ktoré by pomohlo zistiť

ich skutočné pocity. Poukazuje na to, že s matkou riadne komunikuje, o čom predložil aj prílohu – výpis
z ich spoločnej komunikácie. Ďalej ako prílohu k podaniu doložil komunikáciu matky a detí, tiež výtvory
detí venované otcovi, fotografie zo spoločne stráveného času.

10. K podaniu otca sa opätovne vyjadrila matka, zopakovala svoje predchádzajúce argumenty a najmä

poukázala na to, že samotné maloleté deti nechcú žiť v striedavej starostlivosti, pričom jej ide jedine
o najlepší záujem maloletých detí. Opätovne predložila ďalšiu komunikáciu s otcom, uviedla zápis
z analýzy nahrávok, doposlala súdu aj vyčíslenie nákladov na maloleté deti.

11. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, zopakoval, že konflikty vyvoláva matka, doložil komunikáciu

z apríla 2024, podľa ktorej sa matka pozitívne vyjadrila o fungovaní striedavej starostlivosti. Ďalej
zdôraznil, že na nahrávkach sú maloleté deti manipulované a matka by si mala uvedomiť, že je
v najlepšom záujme maloletých detí, aby mali rovnocenný vzťah s obidvoma rodičmi.

12. K vyššie uvedenému podaniu otca sa opätovne vyjadrila aj matka, pričom uviedla sklamanie nad

tým, že deti síce boli vypočuté, ale ich názoru nebola venovaná náležitá pozornosť. Ostatné argumenty
matky boli zopakovaním predchádzajúcich tvrdení z predošlých stanovísk. Rovnako tak aj v ďalšom
podaní matky, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 16.12.2024, kde matka podrobne reaguje na
vyjadrenieotca,ideopopissituácií,ktorésúsúduznámezpredošlýchpodaníaideorovnakéargumenty,
ktoré už boli vyslovené v predchádzajúcich vyjadreniach.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na

prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54P/163/2024 je návrh matky
na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie nie je právoplatne
skončené, aktuálne prebieha dokazovanie. Spolu s týmto návrhom podala matka návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil
otcovi styk s deťmi, a to do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.

V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť

si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie
splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je

možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

21. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byťdodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Takýmtospôsobomsazabezpečujerýchlaúprava
jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda
o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko

napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

22. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný
v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné

podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť
okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme
zamedzeniazneužitiatohtoprocesnéhoinštitútujemožnéuplatniťholenvýnimočne,atoibavprípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

24. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom
uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel.

25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí spôsobom navrhovaným matkou.
Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne

a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že
preskúmaním veci nezistil skutkové ani právne vady napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Nenáležitá je odvolacia argumentácia matky spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nesprávne
a neúplne zohľadnil ohrozenie priaznivého vývoja maloletých detí, či nevenoval dostatočnú pozornosť

vôli maloletých prejavenej v ich názore tráviť viac času s matkou. Maloleté deti boli rozsudkom
OkresnéhosúduNitrač.k.35P/6/2020-75zodňa17.02.2021zverenédostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov. Matka sa zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti domáha najmä z toho
dôvodu, že striedavá forma starostlivosti o maloleté deti, ktorá v súčasnosti prebieha, maloletým
deťom podľa jej názoru nevyhovuje, potrebujú tráviť viac času s matkou, otec im nedokáže poskytnúť

dostatočnú emocionálnu a vzťahovú podporu. Z doposiaľ osvedčeného stavu však nemožno vyvodiť
záver o bezodkladnej potrebe zverenia C. a A. do osobnej starostlivosti matky, keďže matka neosvedčila
nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, teda prečo sa vyžaduje akútny zásah
súdu na vydaní takéhoto neodkladného opatrenia. Nie je osvedčený daný nárok, pričom situácia
v rodine detí nevyžaduje akútny zásah na riešení pomerov účastníkov dočasne vydaním navrhovaného

neodkladného opatrenia, najmä ak rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom sú upravené
vyššie uvedeným právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nie je z hľadiska času ani rozsahu dokazovania možné, aby súd vykonal dôkladné a rozsiahle
posúdenie. V danom prípade matka tvrdí, že chlapci chcú byť u nej a nechcú byť u otca, jeho priateľku
nemajú radi. Otec tvrdí, že chlapci nemajú problém s konceptom striedavej starostlivosti a jeho priateľku,

ktorá uňho nebýva, tolerujú. Matka tvrdí, že pri incidente so zošitmi jej otec tašku vytrhol a takmer
ju zhodil, deti sa toho zľakli a plakali. Z otcovho pohľadu išlo o matkou vyprovokovanú situáciu,
pričom fyzický kontakt poprel a plač chlapcov pripísal ich únave po tréningu zapríčinenú tým, že
matka ich nechcela pustiť do otcovho bytu sa osviežiť. Tieto a mnohé ďalšie iné situácie popisujúrodičia absolútne odlišne, zo svojho uhla pohľadu, zo svojho vnímania, ovplyvnení vlastným prežívaním.
V rámci konania o neodkladnom opatrení nie je pritom možné ich popis objektivizovať, ten bude
(a už v súčasnosti je) predmetom skúmania vo veci samej. Súd prvej inštancie na pojednávaniach

vykonáva dokazovanie, vypočul už aj maloletých chlapcov a bude kompetentný rozhodnúť na základe
plnohodnotného dokazovania. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý sa (ako bolo vyššie spomenuté),
používa v prípadoch potreby neodkladného zásahu, ak hrozí maloletým deťom ujma, čo však v tomto
prípade preukázané nebolo. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti
času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň

nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený
vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v
základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.06.2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). Chlapci majú
9rokov,jeprirodzené,žeimchýbamama,čiužnavýletezoškolyalebokeďsúuotca,ichpocityvšaktak,
akoichopísalamatka,niesúnatakejúrovni,abybolnevyhnutnýzásahneodkladnýmopatrením.Tovšak
neznamená, že súd prvej inštancie po dôkladnom dokazovaní nevyhodnotí situáciu inak. Neodkladné

opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie
je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným
predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a
priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba

bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
Pojednávanie vo veci samej bolo odročené na 13.01.2025, to znamená, že súd prvej inštancie vo

veci koná a po dôkladnom vyhodnotení všetkých faktorov aj rozhodne tak, aby bolo jeho rozhodnutie
v najlepšom záujme maloletých chlapcov.

27. Čo sa týka námietky matky, že súd prvej inštancie nebral do úvahy prejavený názor maloletých
detí a ich želania tráviť viac času s matkou, ani táto skutočnosť nemôže odôvodňovať nevyhnutnosť

nariadenia neodkladného opatrenia, pretože bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej
posúdiť, do akej miery bude na vyjadrený názor chlapcov prihliadať a akým spôsobom ovplyvní jeho
konečné rozhodnutie, pričom rozhodnutie súdu by malo vyvažovať všetky získané dôkazy, s cieľom
prijať taký záver, ktorý bude v najlepšom záujme maloletých detí. Žiada sa dodať, že nie je možné,
aby všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili výlučne na

jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Názor dieťaťa je treba
zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samé nemusí byť ani vo vyššom veku schopné odhadnúť dopad
svojho postoja (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2628/22 zo dňa 10.01.2023).
Je nutné pripomenúť, že konečné rozhodnutie o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je v kompetencii
konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je

pre neho vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 3007/09 zo dňa 26.08.2010).

28. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale
len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú
situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
upravujúce aktuálnu formu starostlivosti o maloleté dieťa možno len zákonom predpísaným spôsobom,
t. j. v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala taká zmena
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia.

29. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení účastníkov konania,
dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods. 1 CSP, a to podmienka naliehavosti. V tomto

smere odvolací súd dodáva, že matkina argumentácia v prospech nariadenia neodkladného opatrenia
nepreukazuje, že by C. a A. hrozila taká miera nebezpečenstva v rámci striedavej osobnej starostlivosti,
ktorá by odôvodňovala neodkladným opatrením zasiahnuť do vykonateľnej úpravy zverenia maloletých
detí.30. Odvolací súd nespochybňuje, že matka sa snaží ochrániť svoje deti pred smútkom a strachom
z dlhého odlúčenia, avšak rozhodnutie, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky (ak sú

deti v súčasnosti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), nemôže byť predmetom
neodkladného opatrenia dočasnej povahy, keď pre takúto rýchlu právnu i faktickú zmenu pomerov
účastníkov konania nie je aspoň osvedčená danosť práva, absentujú objektívne dôvody. Účelom
neodkladného opatrenia nie je pri každej nezhode rodičov a ich problematickej komunikácii okamžite
riešiť výchovné prostredie dieťaťa jeho zverením do inej formy starostlivosti, než bola upravená ostatným

súdnym rozhodnutím, bez dôkladného a náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý bude zisťovaný v
konaní vo veci samej.

31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, keď
uviedol, že ide len o tvrdenia matky, na základe ktorých by mala nastať zmena zverenia, avšak podľa
matky sú jej tvrdenia podporené správou od psychologičky, tu odvolací súd uvádza, že u psychologičky

na filiálnej terapii bola s deťmi iba matka, teda aj psychologička mohla posúdiť situáciu iba zo
strany matky. Odvolací súd mal možnosť v konaní o odvolaní proti zamietnutiu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vnímať aj tvrdenia matky, aj tvrdenia otca, ktoré sú diametrálne odlišné. Ako
už bolo spomenuté vyššie, nakoľko opísaný stav nevykazuje takú intenzitu, aby sa mohlo zasiahnuť
neodkladným opatrením, budú vzájomné protichodné tvrdenia matky aj otca, prípadne ďalšie dôkazy,

podrobené analýze v konaní vo veci samej. Na tomto mieste tiež odvolací súd podotýka, že v
konaní o neodkladnom opatrení nemal potreby vykonať dôkazy navrhované rodičmi, či už ide o správy
pediatričky, výsluchy rôznych osôb a podobne, nakoľko by takéto dokazovanie bolo nadbytočným. Matka
tiež v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevyužil zákonom ustanovený čas na rozhodnutie
a rozhodol bez výsluchu maloletých detí. Platí tu rovnaká premisa ako vyššie, teda v konaní

o neodkladnom opatrení nie je priestor na rozsiahle dokazovanie, to je možné vykonať iba v konaní
vo veci samej, tým sa riadil aj súd prvej inštancie, neupravil pomery bezodkladne, ale riadne koná vo
veci samej, v ktorom vypočul aj obe maloleté deti a následne na základe vykonaného dokazovania vo
veci rozhodne.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací
súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).

33. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).