Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2458/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124423462
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124423462.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ENS s.r.o., so sídlom Krivánska 30/30, 974
11 Banská Bystrica, IČO: 47 714 841, práv. zast.: LEGES Advisory s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 923/5,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. D., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, v konaní o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2458/2024 zo dňa 20. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2458/2024
zo dňa 20. 11. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2458/2024 zo dňa 20. 11. 2024 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)

v spojení s § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.264,91 Eur od 31. 01. 2011 do zaplatenia. Vyššia súdna úradníčka svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zistila, že oprávnený
si uplatnil totožný nárok, a teda zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.264,91 Eur od
31. 01. 2011 do zaplatenia, aký mu už bol raz Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
37Ek/1720/2024 zo dňa 06. 08. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2024 zamietnutý

z dôvodu, že oprávneným uplatnený nárok v časti zmenkového úroku predstavuje značný rozpor s
dobrými mravmi, keď výška daného úroku je vychádzajúc z exekučného titulu normovaná v rovine 0,25
% denne, čo predstavuje ~ 91,25 % ročne. Je síce pravdou, že zákonodarca priamo neurčuje konkrétnu
výšku zmenkového úroku, ktorý by vytváral rozpor s konkrétnymi právnymi predpismi, avšak je potrebné
zdôrazniť, že aj napriek existencii zmluvnej voľnosti, nejde o voľnosť neobmedzenej povahy. Vyšší
súdny úradník v danom uznesení konštatoval, že „oprávneným uplatnený vymáhaný nárok v tejto časti

zmenkového úroku predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi, výkon daného subjektívneho práva
odporuje dobrým mravom a nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, berúc
do úvahy predovšetkým to, že oprávneným uplatnený nárok v časti zmenkového úroku predstavuje
enormný zásah do subjektívnych práv povinného, nakoľko uvedený úrok bol súdom označený ako
neprimerane vysoký, odporujúci dobrým mravom, rozhodol súd tak, že návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v časti úroku vo výške: 0,25% denne zo sumy 1.264,91 od 31. 01. 2011 do zaplatenia, trov

právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu návrhu vo výške 51,72 Eur, trov právneho zastúpenia za
spísanie návrhu vo výške 51,72 Eur, trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného
poriadku zamietol. (výrok I. Uznesenia)“. Oprávnený proti Uzneseniu sp. zn. 37Ek/1720/2024 zo dňa
06. 08. 2024 v zákonnej lehote nepodal sťažnosť, a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.
08. 2024, a tým toto uznesenie vytvorilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorej výsledkom je, že

opätovne nemôže byť oprávnenému priznaný totožný nárok v rámci exekučného konania, keď už bol
raz zamietnutý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní o návrhuna vykonanie exekúcie zistila, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto v
súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1264,91 Eur od 31. 01.

2011 do zaplatenia, zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že predmetný úrok vo výške 0,25 % denne predstavuje výlučne slobodnú vôľu
zmluvných strán, ktorú prejavili pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 602100080, keďže obe strany

konali v postavení podnikateľských subjektov, a teda si museli byť a boli vedomé všetkých záväzkov
vyplývajúcich z vyššie uvedenej Zmluvy o úvere. V danom konaní nemohla vzniknúť prekážka res
iudicata. Pod pojmom vec je potrebné chápať najmä rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a
povinnostiach účastníkov konania, pričom na vytvorenie prekážky res iudicata nestačí len vyslovenie
záveru a skončenie z procesných dôvodov, ale vyžaduje sa, aby bola vec riadne prejednaná, a aby
bolo o tejto veci rozhodnuté v súlade so zákonom. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete

vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje výlučne vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa teda nerozhoduje
o merite veci, ale toto konanie predstavuje len proces konania exekučného súdu. Zákon č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) neustanovuje prekážku res iudicata, a teda prekážku už

rozhodnutej veci. Zákonodarca však ustanovil do Exekučného poriadku prekážku litispendencie, a teda
prekážku už začatej veci, ktorú považuje za vadu konania. Ak by teda zákonodarca chcel, aby bola v
exekučnom konaní uplatňovaná aj prekážka res iudicata, táto by s najväčšou pravdepodobnosťou bola
spoločne s prekážkou litispendecie zakotvená v Exekučnom poriadku. Ak teda zákonodarca zakotvuje
do záväzného právneho predpisu jednu vadu konania, predpokladá to, že výlučne túto prekážku, resp.

vadu konania je potrebné v exekučnom konaní skúmať. Ak by zákonodarca chcel, aby sa počas
exekučného konania skúmali všetky procesné podmienky, Exekučný poriadok by osobitne upravoval
všetky procesné podmienky, alebo naopak by neupravoval žiadnu z nich, ale subsidiárne by odkazoval
na použitie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Je výlučným
právom oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom Exekučný súd má skúmať len tento

návrh a prílohy k nemu pripojené. Následne, po preskúmaní návrhu a jeho príloh súd vydá poverenie
na vykonanie exekúcie alebo, ak je naplnený niektorý z dôvodov podľa § 53 Exekučného poriadku,
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré
je súd oprávnený návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, malo byť v súlade so zákonom vydané
poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že

pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť
zastavená. Nie je nám však známe, o aký dôvod sa jedná, nakoľko ako je aj vyššie preukázané, dôvody
v uznesení uvedené spočívajú sú v rozpore s už právoplatne a vykonateľne vydanými rozhodnutiami a
zároveň nemajú oporu v Exekučnom poriadku. Ako aj vyplýva z vyššie uvedených skutočností, návrh
na vykonanie exekúcie v znení, v ktorom bol oprávneným podaný, nezakladá podmienku res iudicata

a rovnako, vymáhaný nárok je uplatnený oprávneným v súlade s vykonateľným exekučným titulom
– rozhodcovským rozsudkom, na základe ktorého bola už právoplatne v minulosti vedená exekúcia.
Oprávnený podal po doručení upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 13. 06. 2024, sp. zn.
exe.: EX 11803/23, sp. zn. súdu.: 2Er/1945/2011, ktoré mu bolo doručené JUDr. Ladislavom Jakubcom –
súdny exekútorom, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie

ako opätovný návrh (repodaj), a to v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže už raz bolo vydané poverenie na
vykonanie exekúcie aj k tomuto nároku oprávneného, považuje predmetné uznesenie za nesprávne a v
rozpore so princípom právnej istoty, keďže súd rozhodol o zamietnutí nároku oprávneného, ktorý bol už
v minulosti oprávnenému právoplatne priznaný a následne aj vymáhaný v rámci exekučného konania.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Úvodom súd uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené
medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka.
Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že

nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než
je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu
namietanom oprávneným v podanej sťažnosti, pričom možno konštatovať, že vyššia súdna úradníčka
v tomto smere správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila.

10. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí konštatovať,
že návrhu na vykonanie v dotknutej časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.264,91 Eur od 31. 01. 2011 do zaplatenia nebolo možné vyhovieť práve z dôvodov, ktoré
v napadnutom uznesení prezentovala vyššia súdna úradníčka, a teda pre zistenú prekážku rozsúdenej

veci s poukazom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1720/2024 zo dňa
06. 08. 2024. V tomto smere tak sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky je potrebné uviesť, že s argumentáciou

oprávneného ohľadom nemožnosti posudzovania existencie prekážky res iudicata v exekučnom konaní
sťažnostný súd rozhodne nesúhlasí. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2023 zo dňa 20. 06. 2023, kde Ústavný súd SR v bode 31. a 32. uviedol,
že: „Medzi základné princípy procesného práva patrí aj princíp ne bis in idem, v zmysle ktorého nie
je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom, resp. exekučnom konaní

vyjadrený v prekážke res iudicata. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
je súd v každom štádiu povinný ex offo skúmať procesné podmienky konania, jednou z nich je aj
negatívna podmienka konania spočívajúca v prekážke veci rozsúdenej (res iudicata), ktorá je upravená
vo všeobecnom procesnom predpise, konkrétne v § 230 CSP. Exekučný poriadok neobsahuje osobitnú
úpravu, preto pri subsidiárnom použití Civilného sporového poriadku (§ 200 Exekučného poriadku) je

povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekučné konania po zistení existencie prekážky právoplatne
rozhodnutej veci.“ „Rozhodovanie o existencii prekážky rozsúdenej veci (nielen) v exekučnom konaní
reflektuje vždy na osobitné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú spojené s vyriešením otázky totožnosti
veci. Prekážka res iudicata totiž existuje jedine v prípade, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec,o ktorej už bolo v skoršom konaní právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní v
porovnanísoskoršímkonanímjemožnéidentifikovaťtotožnosťsubjektovatotožnosťpredmetukonania,
ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj zhodu skutkového základu

nároku. V exekučnom konaní je vecou samou procesný nárok, o ktorom je súd povinný rozhodnúť, teda
pri začatí exekučného konania ide o žiadosť oprávneného o nútený výkon exekučného titulu (porovnaj
ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 935.).
Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu

tohto rozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom.“

12. Aj v nadväznosti na vyššie citované má sťažnostný súd za to, že argumentácia oprávneného nemôže
obstáť. Exekučný súd, hoci je súdom vykonávacím, totiž posudzuje aj otázky hmotnoprávne, pričom
takéto právne posúdenie exekučného súdu je pre účastníkom právne záväzné. Pokiaľ by súd akceptoval
výklad oprávneného, znamenalo by to, že oprávnený by mohol opakovane podávať návrhy na vykonanie

exekúcie pre tie isté nároky, o ktorých už exekučný súd rozhodoval a ktorých výkon nepripustil z vecných
dôvodov, a exekučný súd by musel o týchto istých nárokoch opakovane rozhodovať, čo nie je súladné
ani s princípom hospodárnosti a predstavovalo by to aj neprimerané zaťaženie súdneho aparátu.

13. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa

mohlo právoplatne rozhodnúť. V exekučnom konaní je „vecou“ exekúcia medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania (resp. ich právnymi nástupcami) vedená na základe toho istého exekučného
titulu na to isté plnenie. Pre vyriešenia otázky res iudicata je potom ďalšou okolnosťou pristupujúcou
už k uvedeným podmienkam to, či v pôvodnom konaní exekučný súd rozhodol meritórne. Nie každé
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie či zastavenie exekúcie totiž spôsobuje prekážku rozhodnutej

veci, a teda rozhodnutie exekučného súdu má dvojaký charakter meritórny a nemeritórny. Z hľadiska
exekučného konania meritórnym rozhodnutím je také rozhodnutie, ktorým sa súd zaoberal vecným
základom prípustnosti a dôvodnosti exekučného konania, ako aj spôsobilosťou exekučného titulu ako
takého. O meritórne rozhodnutie pôjde vtedy, ak dôvodom nevyhovenia návrhu na vykonanie exekúcie
resp. dôvodom zastavenia exekúcie sú bazálne otázky exekúcie, t. j. ide o zásadné vady exekučného

titulu, vymáhaného nároku, neodstrániteľné procesné podmienky konania a pod. O nemeritórne
rozhodnutieidevtedy,akdôvodomzamietnutianávrhunavykonanieexekúcieresp.zastaveniaexekúcie
sú iné než vyššie uvedené dôvody, najčastejšie pôjde o neodstránené vady návrhu na vykonanie
exekúcie, odstrániteľné procesné podmienky, nezaplatenie súdneho poplatku za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, nezloženie preddavku na trovy exekúcie alebo nemajetnosť povinného.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného treba zosumarizovať, že v prípade konania sp. zn. 37Ek/1720/2024
a konania sp. zn. 18Ek/2458/2024 ide o totožné veci, keď obe tieto konania sú resp. boli vedené medzi
tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03439/11 zo dňa 17. 05. 2011, pričom

v konaní sp. zn. 37Ek/1720/2024 (ktoré začalo skôr ako konanie sp. zn. 18Ek/2458/2024) oprávnený
uplatňoval (okrem iného) aj nárok na vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
1.264,91 Eur od 31. 01. 2011 do zaplatenia, obdobne ako v konaní sp. zn. 18Ek/2458/2024. Vo veci sp.
zn. 37Ek/1720/2024 súd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1720/2024 zo dňa
06. 08. 2024 zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne zo sumy 1.264,91 Eur od 31. 01. 2011 do zaplatenia, pričom sťažnostný súd konštatuje, že
sa jednalo meritórne rozhodnutie, keďže v dôvodoch uvedeného rozhodnutia exekučný súd konštatoval,
že „oprávneným uplatnený vymáhaný nárok v tejto časti zmenkového úroku predstavuje značný rozpor
s dobrými mravmi, výkon daného subjektívneho práva odporuje dobrým mravom a nepožíva právnu
ochranu.“ V bode 14. exekučný súd uviedol, že: „Zároveň súd dodáva, že nie je súdom základného

konania a jeho úlohou nie je opätovný prieskum žaloby. Skúma len, či nárok podľa exekučného titulu
nevychádza z neprijateľných zmluvných podmienok resp. neodporuje dobrým mravom. Súd považuje
tento konkrétny prípad za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom v takej
miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Súd považuje uplatnenie zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom poukazuje aj na rozsiahlu

judikatúru najvyšších súdnych autorít (IV. ÚS 55/2011-19, prípadne Najvyššieho súdu SR v sp. zn.
3Cdo/91/96, sp. zn. 1Cdo 58/2005, sp. zn. 3Cdo 144/2010).“ Návrh na vykonanie exekúcie bol preto
v uvedenej časti zamietnutý v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení
s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku a s poukazom na § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.Jednoznačne išlo o meritórne (vecno-právne) posúdenie veci, ktoré založilo prekážku res iudicata pre
opätovné uplatnenie predmetného nároku na zmenkové úroky. Ak oprávnený s právnym posúdením
vo veci sp. zn. 37Ek/1720/2024 nesúhlasil, mal možnosť voči uzneseniu podať sťažnosť. To, že túto

možnosť nevyužil a sťažnosť nepodal, však teraz nemôže obchádzať tým, že návrh na vymoženie
zmenkových úrokov podá opätovne.

15. Rovnako, dôvodom pre opätovné vydanie poverenia na vymoženie zmenkových úrokov v tejto
exekúcii nie je ani to, že pre vymoženie dotknutého zmenkového úroku bolo už skôr vydané poverenie

na vykonanie exekúcie v starej exekúcii vedenej pod sp. zn. 2Er/1945/2011. Je pravdou, že zákonom
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej
exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu.
Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce
exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená

pohľadávka oprávneného. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie
exekúcie, nie je zákonný dôvod, aby exekučný súd tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie skúmal
inak než návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré nie sú re-podajmi. ZoUNEK a ani Exekučný poriadok
neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie
nemôže exekučný súd posúdiť inak ako v predošlých exekučných konaniach vedených na podklade

toho istého exekučného titulu, pričom v tomto smere treba zdôrazniť, že samotný ZoUNEK explicitne
ráta aj s možnosťou, že poverenie na základe podania opätovného návrhu udelené nebude (§ 8 ods.
6). Napokon, § 10 ods. 1 ZoUNEK výslovne zakotvuje subsidiárne použitie ustanovení Exekučného
poriadku, a teda aj § 53 Exekučného poriadku. Exekučný súd je tak povinný aj pri opätovnom návrhu
skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu ex offo pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie konkrétnemu exekútorovi a rovnako tak aj procesné podmienky konania, a ak
by sa zistila okolnosť, v dôsledku ktorej by bol nútený výkon rozhodnutia nemožný (neprípustný),
je exekučný súd nútený návrh v celku alebo relevantnej v časti zamietnuť. Ak teda vyššia súdna
úradníčka pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zistila existenciu neodstrániteľnej prekážky
konania, konala v súlade s § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd návrh na

vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem
späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôvodom pre zastavenie exekúcie v dotknutej časti
bola práve zistená prekážka res iudicata s odkazom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 37Ek/1720/2024 zo dňa 06. 08. 2024. Nezohľadnenie predmetnej skutočnosti pri posudzovaní

opätovného návrhu by nezodpovedalo požiadavke hospodárnosti a efektívnosti konania.

16. Uvedenými úvahami potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2458/2024 zo dňa 20. 11. 2024 nie je dôvodná,
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

17. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd ďalej rozhodovať o návrhu na vykonanie exekúcie
v časti o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 6 % denne zo sumy 1.264,91 Eur od 07. 03. 2011 do
zaplatenia a trov exekúcie. V tejto súvislosti ešte pozornosti sťažnostného súdu neušlo, že oprávnený
žiada úroky z omeškania „do zaplatenia,“ čo však naráža na skutočnosť, že istina 1.264,91 Eur, z ktorej

úroky z omeškania žiada, by mala byť už uhradená vzhľadom na to, že konanie sp. zn. 37Ek/1720/2024,
kde sa predmetná istina vymáhala, bolo medzičasom ukončené vymožením. Keďže nárok na úroky
z omeškania patrí len do zaplatenia istiny, z ktorej sa úroky požadujú, uvedené tak bude nevyhnutné
zohľadniť v ďalšom priebehu konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).