Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/1330/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123323929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123323929.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.944,73 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01

Košice pod sp. zn. 303EX 454/23, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1330/2023 zo dňa 06. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18Ek/1330/2023 zo dňa 06. 11. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1330/2023 zo dňa 06. 11. 2024 vyššia

súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 303EX 454/23 zo dňa 05. 08. 2024, v časti
výzvy na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v y h o v u j e . II. Súd v
r a c i a výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 303EX 454/23 zo dňa 05. 08. 2024 súdnemu exekútorovi
na prepracovanie.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala tvrdenia oprávneného, ktoré
uviedol v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie č. 303EX 454/23 v časti výzvy na úhradu

trov exekútora a dospela k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné v časti výšky trov (72,00
Eur) uplatňovaných súdnym exekútorom. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor
pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií
(napr. zánik oprávneného a povinného)), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne
čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne
výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je

čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov,
má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou
výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny
exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a
popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Vyššia súdna
úradníčka sa po preskúmaní správy súdneho exekútora o majetku povinného stotožnila s názorom

oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť
pohľadávky vo výške 939,03 Eur, z ktorej zaslal oprávnenému sumu vo výške 713,67 Eur a súdny
exekútor si ponechal sumu vo výške 225,36 Eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa §
61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu vo výške 72,00 Eur už v danom prípade nemá
nárok. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré uplatnil v súlade s § 60
Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumy náhrady výdavkov v danom

konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, žeplnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má
nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť súdny exekútor.
Uviedol, že v tomto prípade právna norma určuje poradie nárokov exekútora a to: 1. Odmena 2.
Náhrada výdavkov Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku resp. Vyhlášky č.: 68/2017 Z.z.
nevyplýva, že vymožené plnenie na trovy exekúcie sa prednostne uhrádza na paušálne výdavky.
Súd bez akékoľvek relevancie tvrdí, že súdny exekútor je povinný vykonať započítanie vymoženej

čiastky trov v prvom rade na paušálne výdavky. Prioritu úhrady vymožených trov na odmenu súdneho
exekútora je práve obsiahnutá v ustanovení § 60 ods. 2 EP a § 7 vyhlášky č.: 68/2017 Z.z. Odmena
súdneho exekútora je jeho jediným legitímnym príjmom. „Započitaním“ na paušálne výdavky by došlo
ku kráteniu odmeny a tým zníženiu nároku súdneho exekútora, ktorý mu vznikol z vymoženej čiastky. Na
základe toho konštatoval, že v predmetnom konaní boli vymožené čiastky použité na úhradu odmeny
súdneho exekútora. Nakoľko odmena nebola vymožená v celosti, z dôvodu vzniku dôvodu na zastavenie

exekúcie, paušálne výdavky ostali neuhradené. Na základe toho bola súčasťou upovedomenia o
zastavení exekúcie výzva na úhradu paušálnych výdavkov.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

10. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre

maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

11. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho
exekúcii.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), poskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.

13.Úvodomsťažnostnýsúdpripomína,ževpredmetnejvecidošloUpovedomenímozastaveníexekúcie
sp.zn.303EX454/23zodňa05.08.2024kzastaveniuexekúciepodľa§61nods.1písm.g)Exekučného
poriadku z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený. V súvislosti

so zastavením exekúcie súdny exekútor vyzval oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 72,-
Eur. Proti výzve na náhradu paušálnych výdavkov oprávnený podal námietky. Ďalej nebolo sporné,
že v rámci exekúcie súdny exekútor vymohol od povinného čiastku 939,03 Eur, z ktorej suma 713,67
Eur bola poukázaná na účet oprávneného a zvyšok v sume 225,36 Eur si ponechal súdny exekútor
na pokrytie svojich trov. Spornou (medzi oprávneným a súdnym exekútorom) sa v prejednávanej veci
stala otázka nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie, ak

v rámci exekúcie si súdny exekútor na trovy vymohol sumu 225,36 Eur, ktorú vyššia súdna úradníčka
v napadnutom uznesení vyhodnotila v neprospech súdneho exekútora, keď konštatovala, že súdny
exekútor nepostupoval pri vyčíslení trov v súlade so zákonom, keď uvedenú sumu mal pri vypracovaní
upovedomenia o zastavení exekúcie zohľadniť a nárok na náhradu výdavkov si už nemal uplatniť.

14. Na podklade zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy, musí
sťažnostný súd súhlasiť s právnym záverom vyššej súdnej úradníčky o nesprávnosti upovedomenia
o zastavení exekúcie v časti výzvy na náhradu trov exekúcie. Napriek nesúhlasu súdneho exekútora,
je aj sťažnostný súd toho názoru, že vymoženú sumu 225,36 Eur mal súdny exekútor zohľadniť s tým
výsledkom, že už nemal požadovať náhradu výdavkov, pretože túto mal vykrytú v rámci trov, ktoré

vymohol v priebehu exekúcie. V tejto súvislosti sťažnostný súd upriamuje pozornosť na § 198 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov. Zákon tak explicitne vyjadruje, že pri zastavení exekúcie patrí súdnemu exekútorovi len
náhrada výdavkov, odmenu zákon spomína len v tej súvislosti, že ak exekútor pred zastavením exekúcie
sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy (vrátane

odmeny), ktoré si ponechal v súlade s § 60 Exekučného poriadku, a to v rozsahu, v akom prevyšujú
náhradu výdavkov. Bez ohľadu teda na to či v priebehu exekúcie došlo alebo nedošlo k čiastočnému
splneniu vymáhaného nároku treba konštatovať, že pri zastavení exekúcie Exekučný poriadok súdnemu
exekútorovi v žiadnom prípade nárok na odmenu z vymoženého plnenia nepriznáva, ale priznáva mu len
náhradu výdavkov. V uvedenom tak došlo k zmene právnej úpravy oproti právnej úprave Exekučného

poriadku účinnej do 31. 03. 2017.

15. Ďalej, zo žiadneho ustanovenia, a to ani použitím ústavnokonformného výkladu, nemožno vyvodiť,
že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od
povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou č. 68/2017 Z.z. určenú náhradu paušálnych výdavkov

(od oprávneného) v plnej sume tak, ako to prezentuje súdny exekútor. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas
vedenia exekúcie má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov,
ktoré znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky.
Platí teda, že v prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu

časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60,- Eur + DPH (§ 198 ods.
2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Ak teda súdny exekútor
v rámci exekúcie čiastočne vymohol od povinného na svoje trovy sumu prevyšujúcu náhradu paušálnych
výdavkov, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, pri zastavení exekúcie už od oprávneného nemá
nárok na žiadnu náhradu. Navyše, možno poukázať i na to, že § 60 Exekučného poriadku neuvádza,

že by prijaté plnenie sa malo primárne započítavať na „odmenu“ súdneho exekútora, ako to spravil
súdny exekútor v predmetnej veci. Exekučný poriadok a ani Vyhláška neupravujú prioritu uspokojovania
odmeny pred paušálnymi výdavkami. Ustanovenie § 60 Exekučného poriadku uvádza „trovy exekútora,“
pod ktoré sa zaraďuje nielen odmena, ale aj paušálne výdavky. Z uvedeného tak vyplýva, že sumu
225,36 Eur mohol súdny exekútor započítať aj na paušálne výdavky, potom by si však od oprávneného

nemohol požadovať plnú náhradu paušálnych výdavkov. K započítaniu sumy 225,36 Eur len na odmenu
tak súdny exekútor pristúpil účelovo.16. V danom prípade nie je sporné, že si súdny exekútor pred zastavením exekúcie v súlade s § 60
Exekučnéhoporiadkuponechalzvymoženéhoplnenianasvojetrovysumu225,36EurEur.Prizastavení
exekúcie tak bolo podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné použiť pravidlo započítania a z

celkového nároku na trovy exekúcie (t. j. 72,-Eur) odpočítať sumu, ktorú si už súdny exekútor pred
zastavením exekúcie ponechal podľa § 60 Exekučného poriadku (t. j. 225,36 Eur Eur). Keďže v danom
prípade ponechaná suma prevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych hotových výdavkov,
exekútor nemá nárok od oprávneného požadovať náhradu výdavkov, ako to správne konštatovala aj
vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení.

17. „Rovnako ako oprávnený, tak aj súdny exekútor musí niesť (určitú) zodpovednosť za neúspešný
výkon exekúcie, teda za nevymožene pohľadávky oprávneného v jej celistvosti. Prenesenie všetkej
zodpovednosti na oprávneného by bolo neúnosné a nespravodlivé. Súdnemu exekútorovi zrejme uniká,
že tak ako je právom a nie povinnosťou oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, súdny
exekútor nie je do pôsobenia v rámci tohto svojho spoločenského postavenia nútený. Súdny exekútor

vykonáva exekučnú činnosť na vlastnú zodpovednosť, pričom dosahovanie príjmov či ziskov z nej je
jeho rizikom. Je tak nanajvýš v súlade s princípom zásluhovosti, aby súdny exekútor niesol nielen
výhody z (len) čiastočného vymoženia pohľadávky oprávneného, ale aj nevýhody v podobe značne
obmedzenia výšky trov, ktoré mu v takom prípade prináležia. Len takýto postup totiž môže súdneho
exekútora efektívne motivovať v každom štádiu exekúcie vyvíjať všetko úsilie potrebné pre vymoženie

pohľadávky oprávneného.“ (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/3635/2021 zo dňa
14. 10. 2024)

18. Napokon treba zdôrazniť, že vyššie prezentovaný výklad sťažnostného súdu k § 198 ods. 2
Exekučného poriadku už bol vyjadrený i vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu (napr. sp. zn.

79Ek/1567/2019 z 19. 03. 2020, sp. zn. 6Ek/44/2017 z 06. 04. 2020, sp. zn. 76Ek/44/2017 z 06. 04.
2020, sp. zn. 29Ek/368/2019 z 27. 01. 2022, sp. zn. 73Ek/930/2021 z 14. 07. 2022, 59Ek/1086/2018
z 25. 01. 2023, sp. zn. 46Ek/650/2022 zo dňa 07. 02. 2024 či sp. zn. 54Ek/521/2021 zo dňa 16. 02.
2024) a bol aprobovaný aj uznesením ÚS SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 z 14. 06. 2023 a uznesením ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 627/2024 z 21. 11. 2024. Ide tak o ustálenú rozhodovaciu prax.

19. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky je
vecne správne, a preto sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 18Ek/1330/2023 zo dňa 06. 11. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).