Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-17Csp/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203809
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317203809.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej

veci žalobkyne: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. XXXX/X, štátny občan SR, v zastúpená Mgr.
Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská 17, Trnava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária ČERNEJOVÁ
& HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 145,76 Eur istiny s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa09.03.2017,domáhalavočižalovanémuzaplatenia299,78
Eur istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia dôvodiac tým, že dňa 01.10.2009
uzatvorila so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej jej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme kreditnej karty - Autokarty. Žalobkyňa v Zmluve vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže uzatvorila Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; žalovaný je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti;

predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964
Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) ako aj Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“); na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa;
predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru; žalovaný pred uzatvorením Zmluvy
Žalobkynineposkytolinformácievyžadovanézákonodarcomvzmysleust.§4Zákonaospotrebiteľských

úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil
právnu úpravu už pred uzatvorením Zmluvy;
Podľa žalobkyne v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu,
úrok a iné poplatky, údaj o RPMN, údaj o priemernej hodnote RPMN, údaj o výške úrokovej sadzby a
poplatkoch.

2. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa prijímaním pravidelného mesačného plnenia obohatil bez právneho

dôvodu na úkor majetku žalobkyne v celkovej výške 299,78 Eur, pričom aj napriek výzve zo strany
žalobkyne odmietol získané bezdôvodné obohatenie do 25.02.2017 vydať.3. Na preukázanie uvedených skutočností predložila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy: Zmluva č.
0033609971 zo dňa 01.10.2009, výpis z čerpania ku dňu 08.01.2017, výzva zo dňa 23.02.2017, súd
sa oboznámil s vyjadreniami žalobkyne, žalovaného a dospel k nasledovným skutkovým a právnym

zisteniam.

4. Súd dňa 11.04.2017 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že zmluva o úvere
obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase ich uzavretia, keď žiadosť o vydanie kreditnej

platobnej karty bola výzvou klienta zo strany spoločnosti žalovaného na vyplnenie nevyhnutných údajov
do žiadosti, na základe ktorých žalovaný posúdil a rozhodol, či sa úver schváli, ak dôjde k uzavretiu
zmluvy alebo neschváli z dôvodu, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje na schválenie
úveru v spoločnosti žalovaného. Oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi súčasťami -
obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník tvorí ako celok zmluvu o úvere, pričom táto skutočnosť
je výslovne uvedená v texte prvej časti zmluvy tesne nad podpismi zmluvných strán.

Vzhľadom na povahu tohto úveru ako revolvingu nebolo vopred možné vypočítať ročnú percentuálnu
mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný uviedol
ustanovenie vyhlášky ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.z., viazanú na Zákon o spotrebiteľských
úveroch číslo 258/2001 Z.z., keď vo vysvetlivkách k položke 3C je uvedené, že hodnota RPMN pri
spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom

nemožno určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Rovnako to platí aj v prípade skutočného údaja o celkových
nákladoch spotrebiteľa, nie je možné vzhľadom na povahu revolvingového úveru vypočítať vopred do
zmluvy, keďže nie sú známe vopred na to potrebné údaje o reálnom čerpaní a splácaní, ktoré nastane až
v budúcnosti po podpise zmluvy, preto je v zmluve uvedený len predpokladaný výpočet. Úroková sadzba
vdanomprípadenebolamenená,ostávalastálerovnakávovýške22,80%ročne.Vovzťahukukonečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru platí, že žalobkyňa si dohodla v zmysle zmluvy o úvere poskytnutie
takzvaného revolvingového úveru s typicky automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred
dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpať poskytnuté
finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Z uvedeného dôvodu nie je možné určiť presnú konečnú
splatnosť úveru ani dobu trvania zmluvy, čo bolo uvedené aj v článku X. bod 60 obchodných podmienok

- zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú.

K zákonnej požiadavke mať v zmluve údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, zaujal žalovaný postoj, že tento výklad je nesprávny, príliš formalistický, absentuje v ňom
racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Vzhľadom na rozdielne názory súdov Slovenskej

republiky,jepotrebnépodľažalovanéhopostupovaťprivýkladevnútroštátnejnormytzv.eurokomfortným
výkladom v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, v súlade so závermi Smernice
2008/48 ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/
EHS, keď európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere,
nevyžaduje ich osobitné a v prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na

ne naviazanej aj bezpochyby zbytočné rozčlenenie ich jednotlivé zložky, istinu, úroky, keď členské štáty
nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem zachovávať
prísnejšie pravidlá.
Zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu ku splátkam realizovaným žalobkyňou pred
09.03.2015 t. j. v sume 109,78 Eur.

5. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu pozostáva z ustanovení
nachádzajúcich sa na prednej strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej strane listiny a príloh, ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V zmysle uvedeného teda oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán teda
dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriaci jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto
požiadavka by mala reálne opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v

iných termínoch splatnosti, rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú
výšku splátky (10,- Eur), celkovú výšku úverového limitu v sume 300,- Eur, štandardná úroková sadzba
nie je uvedená.6. Žalobkyňa tvrdí, že pravidelnými mesačnými splátkami od uzatvorenia zmluvy zaplatila sumu 842,31
Eur, pričom istina záväzku predstavuje sumu 542,53 Eur, preto si v tomto konaní uplatňuje rozdiel v
týchto sumách vo výške 299,78 Eur.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 19.07.2017, doručeným
súdu dňa 24.07.2017 namietala, že listina samotnej zmluvy nebola ňou v rozpore s ust. § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka podpísaná, keďže podpísala iba žiadosť o uzavretie zmluvy, a nie samotnú
zmluvu a všetky dokumenty k nej priložené. Argumentáciu žalovaného o neexistencii povinnosti uviesť

údaj o RPMN v Zmluve považuje za zavádzajúcu a bez opory v právnej úprave, keď táto povinnosť
žalovanému vyplýva priamo z ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Námietky žalovaného k údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
vychádzajúce z interpretácie Smernice 2008/48 ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/ EHS, hodnotí tak, že by pripustením tejto interpretácie
súd pripustil retroaktivitu, keď posudzovaná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotouročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

14. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Pojem spotrebiteľ podľa ESD a európskych inštitúcií:
Priemerný spotrebiteľ je taký, ktorý má dostatok informácií, je v rozumnej miere pozorný a opatrný
s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové aspekty. V tomto smere treba uviesť, že ak nebudú
spotrebitelia v otázke osobných financií zodpovednejší, nebude žiadna právna úprava postačovať na

to, aby ich ochránila ( človek nepodpisuje zmluvy, ktorým nerozumie). Ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a nemožno ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti ( Q. X.l, Q., M. a kol. Občanský zákonník
komentár, C.H. Beck 2008,s. 408 ).

16. Podstatou právneho vzťahu zmluvy o úvere je právo dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov,

ktorému zodpovedá povinnosť tieto prostriedky poskytnúť a súčasne povinnosť dlžníka peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky (NZP) t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti podmienky. Základným
zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol s úspechom voči
dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Podľa ustálenej právnej praxe
za značnú nerovnováhu treba považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp.

nápravy už prijatého plnenia alebo, ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.
Právna úprava umožňuje neprijateľné podmienky sankcionovať neplatnosťou, ale nie vždy sa považujú
za neprijateľné aj keď vykazujú takéto znaky, nakoľko neprijateľnosť podmienky sa spája vždy s
konkrétnou situáciou ( konaním, nečinnosťou, spôsobom dojednania) - ( JUDr. Jaroslav Krajčo,
Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ, Eurounion, 2011).

18. V časti uplatneného žalobného návrhu sa žalobkyňa domáha určenia, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov ako prejudiciálnej otázky k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným,

ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného vo výške 299,78 Eur tým, že podľa žalobkyne jej poskytol
úver vo výške 542,53 Eur, pričom do podania žaloby na predmetnú zmluvu žalobkyňa zaplatila sumu
842,31 Eur.19. Žalobkyňa namietala, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd mal za to, že treba vychádzať z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné; keďže zmluva bola
uzavretá dňa 01.10.2009 prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do
Občianskeho zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2004 Z.z., účinným od 01.04.2015. Preto súd

posudzoval predmetnú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý výlučne upravuje
zmluvu o úvere ako zmluvný typ.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s názorom
žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
Údaj o konečnej splatnosti úveru jednoznačne vyplýva z článku X. bod 60 obchodných podmienok,

že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Z charakteru poskytnutého úveru ako revolvingu sa presná
konečná splatnosť tohto typu úveru ani nedá určiť, pretože je závislá na čerpaní úveru klientom.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného aj v časti týkajúcej sa výkladu absencie RPMN, keď
vzhľadom na povahu tohto úveru ako revolvingu nebolo vopred možné vypočítať ročnú percentuálnu
mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom, čo vyplýva z Vyhlášky ministerstva financií SR

č. 620/2007 Z.z., vzťahujúcej sa na Zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z., keď vo
vysvetlivkách k položke 3C je uvedené, že hodnota RPMN pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom
prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nemožno určiť RPMN, sa riadok
nevypĺňa.

K námietke žalobkyne, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, súd konštatuje, že vzhľadom na zmluvný typ posudzovaného úveru - revolving, nebolo
možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby uviedol rozpis v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona
o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď výšku
mesačnej splátky 10,- Eur mesačne uviedol a ostatné záviselo od vôle žalobkyne, či a vôbec a v akej

výške bude možnosť úveru využívať.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého sa zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa

rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Charakter revolvingovej zmluvy priamo vylučuje možnosť aplikácie zákonných ustanovení týkajúcich sa
náležitostí bežnej zmluvy o úvere, medzi ktoré patria práve žalobkyňou vytýkané nedostatky zmluvy
spôsobujúce podľa nej je bezúročnosť a úver poskytnutý bez poplatkov.

22. Námietka žalobkyne, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, považuje súd
za nedôvodnú, keď žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky z revolvingu prijala, nepožiadala o
stornovanie, oboznámila sa s mechanizmom splácania poskytnutého úveru a tento aj riadne splácala,

preto sa predpokladá, že mala vedomosť o charaktere revolvingu.

23. Vzhľadom na uvedené, súd považoval predmetnú žiadosť /zmluvu o revolvingovom úvere za platnú
a preto nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v podobe rozdielu medzi žalobkyňou
uhradenej istiny a poskytnutému úveru. Súd sa preto námietkou premlčania vznesenou žalovaným už

nezaoberal. Odkazujúc na dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozsudku súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému

žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).