Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232987
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1114232987.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v sporovom konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci

žalobcu: TRANSECO a.s., Radlinského 17, 010 01 Žilina, IČO: 00 632 163, zastúpený právnym
zástupcom: Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v
konaní o žalobe žalobcu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o žalobe v časti istiny 31 587 eur zastavuje.

II. Súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca, počas konania zastúpený právnym zástupcom, dňa 26.11.2014 doručil tunajšiemu súdu
žalobu, v ktorej sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 91 104 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 12% ročne zo sumy 30 018 eur od 21. 08. 2005 až do zaplatenia, a náhrady trov konania, a to
podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z..

2.Žalobca žalobu odôvodil tým, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel dňa 07. 03. 2005 Zmluvu o

finančnom leasingu č. 5139 na nákladné vozidlo E. XXXX C. I., L.: W. - XXXAK (ďalej len "vozidlo") v
obstarávacej cene 49 790,88 Eur s leasingovým nájomcom T.. S. A., U. T. XXX, O.: XX XXX XXX (ďalej
len "nájomca"). Predmetom zmluvy o finančnom leasingu bolo odplatné poskytnutie užívacieho práva
k vozidlu na dobu 48 mesiacov s právom nájomcu kúpiť predmet leasingu po uplynutí dojednanej doby.
Vozidlo bolo poistené v poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s. (ďalej len "poisťovňa") v rámci flotilovej
poistnej zmluvy Č.. XXX -XXXX - XXX - X na súbor vozidiel poskytovaných cez finančný leasing a bolo
zaradené do súboru vozidiel pre poistenie so začiatkom poistenia od 07. 03. 2005 pod položkou č. XXX.

Poistná suma bola určená poisťovňou vo výške 2 230 000 Sk. Z tejto sumy platil žalobca riadne a včas
poistné. Spoluúčasť pri poistnej udalosti bola podľa dohodnutá na 5 %. Nájomca na základe leasingovej
zmluvy mal uhradiť žalobcovi prvú zvýšenú splátku vo výške 758 626.- Sk a ďalších 16 pravidelných
kvartálnych splátok vo výške 85 429.- Sk. Z dôvodu omeškania nájomcu s úhradou leasingových splátok
žalobca predčasne ukončil zmluvu o finančnom leasingu ku dňu 13. 06. 2005, pričom sa žalobcovi
nepodarilo skontaktovať s nájomcom za účelom odobratia vozidla.

3.Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 20. 06. 2005 nájomca nahlásil OR PZ Levice odcudzenie vozidla.
Odcudzenie vozidla nájomca nahlásil telefonicky aj poisťovni (táto skutočnosť sa v predmetnom konaní,
ani v trestných konaniach nepotvrdila). Vyšetrovateľ OR PZ Levice na základe oznámenia nájomcu
vydal uznesenie Č.. Z. - XXX/OEK - A.-XXXX zo dňa 20. 06. 2005 o začatí trestného stíhanie pretrestný čin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a Trestného
zákona. Dňa 24. 06. 2005 (o 4 dni neskôr ako bolo trestné stíhanie vo veci začaté) vyšetrovateľ OR
PZ Levice zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že k odcudzeniu vozidla nedošlo. Proti uzneseniu žalobca

sťažnosť nepodal. Žalobca uviedol, že keďže trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že nedošlo k
odcudzeniu vozidla, nemohol túto udalosť nahlásiť poisťovni ako odcudzenie vozidla. Následne, po
doručení zastavujúceho uznesenia, dňa 20. 07. 2005 podal trestné oznámenie na nájomcu.

4.Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 10. 03. 2014 (po 9 rokoch od zastavenia trestného stíhania 24.

06. 2005) OR PZ Levice uznesením vydaným pod sp. zn. Č.:Z.-XXX/OEK-A.-XXXX trestné stíhanie vo
veci trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil neznámy páchateľ prerušil, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
proti určitej osobe. Po doručení právoplatného uznesenia zo dňa 10. 03. 2014 a dokladov od vozidla
žalobca dňa 12. 05. 2014 ohlásil túto udalosť odcudzenia vozidla poisťovni s príslušnými dokladmi
od vozidla a požiadal poisťovňu o poistné plnenie. Poisťovňa listom zo dňa 06. 06. 2014, doručeným

žalobcovi dňa 16. 06. 2014, mu oznámila, že poistné plnenie žalobcovi nevyplatí, pretože podľa
ustanovenia § 100, 101, 104 Občianskeho zákonníka sú nároky z poistnej zmluvy premlčané.

5.Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že listom zo dňa 17. 06. 2014 doručil žalovanému žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 47 300 Eur titulom nesprávneho úradného postupu.

Žalobca si v tejto žiadosti uplatnil iba škodu, bez ušlého zisku, pretože predpokladal, že sa so
žalovaným dohodne. Škodu žalobca vyčíslil vo výške obstarávacej ceny vozidla po odpočítaní 5%
spoluúčasti dohodnutej s poisťovňou. Žalovaný listom zo dňa 10. 10. 2014 oznámil žalobcovi, že jeho
žiadosť je nedôvodná, pretože zo strany policajného orgánu nedošlo ku konštatovaniu prieťahov ani
nevykonávaniu úkonov, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním orgánov

činných v trestnom konaní, a preto neexistuje predpoklad vzniku škody. Z tejto odpovede žalovaného
vyplýva, že žalovaný nie je ochotný žalobcovi zaplatiť náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi.

6.Žalobca v žalobe uviedol, že vozidlo bolo proti odcudzeniu poistené v poisťovni, avšak žalobca
ako poškodený nemohol na základe uznesenia policajného orgánu zo dňa 24. 06. 2005 nahlásiť

poistnú udalosť, odcudzenie vozidla poisťovni, pretože policajný orgán v tomto uznesení uviedol, že
k odcudzeniu vozidla nedošlo. Žalobca uviedol, že v dôsledku postupu policajného orgánu, ktorý vydal
uznesenie o odcudzení vozidla až v roku 2014, aj keď bolo vozidlo odcudzené v roku 2005, sa žalobca
mohol domáhať vyplatenia poistného plnenia až po doručení mu uznesenia policajného orgánu zo
dňa 10. 03. 2014, kde policajný orgán uviedol, že k odcudzeniu vozidla pred 9 rokmi skutočne došlo.

Poisťovňa mu odmietla vyplatiť poistné plnenie z dôvodu, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu na
vyplatenie poistného plnenia, keďže vozidlo bolo odcudzené dňa 20. 06. 2005 a žalobca nahlásil poistnú
udalosť poisťovni až dňa 12. 05. 2014. Žalobca však nemohol nahlásiť poistnú udalosť skôr, pretože ju
mohol poisťovni ohlásiť až po doručení uznesenia policajného orgánu zo dňa 10. 03. 2014, kde policajný
orgán uviedol, že skutočne pred 9 rokmi došlo k odcudzeniu vozidla. Žalobcovi postupom policajného

orgánu vznikla škoda vo výške 30 018 Eur, čo predstavuje poisťovňou nevyplatené poistné plnenie.
Žalobca uviedol, že škoda, ktorej zaplatenia sa domáha predstavuje výšku poistného plnenia, ktoré by
mu poisťovňa vyplatila. K tejto výške žalobca dospel na základe znaleckého posudku O.. D. R., znalca
z odboru: doprava cestná, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad
ceny cestných vozidiel, č. 114/2014 zo 20. 10. 2014, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku

dňu jeho odcudzenia dňa 20. 06. 2005 na sumu 31 508 eur. Po odpočítaní dohodnutej 5% spoluúčasti
by poisťovňa žalobcovi vyplatila poistné plnenie vo výške 30 018 eur . Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia aj ušlého zisku vo výške 61 086 eur, pretože deväť rokov nemohol využívať na podnikateľskú
činnosťfinančnéprostriedky,ktorébymubolivyplatenépoisťovňouakopoistnéplnenie. Akbysižalobca
nároknavyplateniepoistnéhoplneniauplatnilvpoisťovnivčas,poisťovňabymuvyplatilapoistnéplnenie

ešte v roku 2005 a tieto finančné prostriedky mohol ďalej využiť na podnikateľskú činnosť. Výšku ušlého
zisku žalobca vypočítal nasledovne - 22% z poistného plnenia 30 018 eur za obdobie od 21. 08. 2005
(od tohto dátumu mu patrilo poistné plnenie až do 21. 11. 2014 dátumu vyhotovenia žaloby na súd).
Výška ušlého zisku tak predstavuje sumu 61 086 eur. Žalobca sa tak domáha od žalovaného zaplatenia
sumy spolu 91 104 eur (náhrada škody 30 018 eur a ušlý zisk 61 086 eur). Žalobca uviedol, že v

tejto veci ničím nepochybil, nič nezavinil, napriek tomu utrpel škodu. Žalobcovi bola spôsobená škoda
nesprávnym úradným postupom policajného orgánu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu policajného orgánu pri vyšetrovaní odcudzenia vozidla, nevznikla by
žalobcovi škoda, o ktorej sa žalobca dozvedel dňa 06. 06. 2014 z listu poisťovne o odmietnutí vyplatiťžalobcovipoistnéplnenie, pretoženazákladenahláseniapoistnejudalostidňa12.05.2014byžalobcovi
bolo vyplatené poistné plnenie.

7.ŽalobcaspolusožaloboupredložilsúduzmluvuofinančnomleasinguČ..XXXX,výpočetúrokusplátok
leasingu zmluvy č. XXXX, kalkuláciu splátok zo zmluvy o finančnom leasingu, poistku Č.. X XX XXX
XXX, uznesenie OR PZ Levice č. k Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 20. 06. 2005, uznesenie OR
PZ Levice Č.. P.. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 24. 06. 2005, uznesene OR PZ Levice č. k. Č.:Z.-
XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 10. 03. 2014, nahlásenie poistnej udalosti zo dňa 12. 05. 2014, odpoveď

poisťovne zo dňa 06. 06. 2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
17. 06. 2012, odpoveď žalovaného na žiadosť o predbežnému prerokovaniu náhrady škody zo dňa 10.
10. 2014, znalecký posudok č. 114/2014 zo 20. 10. 2014.

8.Počas konania dňa 16. 02. 2015 žalovaný podľa ustanovenia § 141a Občianskeho súdneho poriadku
navrhol zloženie preddavkov na trovy konania. Následne podaním doručeným súdu dňa 26. 05. 2015,

ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, žalobca zobral žalobu späť podľa ustanovenia § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobu v časti istiny 12 217 eur žalobu späť. Súd tak uznesením
č. k. 8C 213/2014 - 44 zo dňa 13.08.2015 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 12 217 eur zastavil.
Žalovaný sa proti tomuto uzneseniu odvolal dňa 08. 09. 2015. Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu
prvej inštancie č. k. 8C 213/2014 - 44 zo dňa 13.08.2015 uznesením č. k. 4Co/14/2016-53 zo dňa 31.

03. 2016 potvrdil.

9.Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08. 03. 2017. Uviedol, že žalobca
v trestom konaní, v ktorom vidí nesprávny úradný postup, bol poškodeným a podľa žalovaného sa
na poškodeného nevzťahuje ustanovenie § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Trestný poriadok ani v

žiadnom inom ustanovení nezaručuje poškodenému právo na to, aby sa trestné konanie proti inej
osobe uskutočnilo v primeranej lehote alebo bolo ukončené ním predpokladaným spôsobom. Žalobcovi
nevznikla žiadna škoda postupom príslušníkov policajného orgánu, pretože žalobca si v trestnom konaní
ako poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného
poriadku. Žalovaný s poukazom na uvedenú argumentáciu namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej trestným činom podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

10.Žalovaný v jeho vyjadrení ďalej uviedol, že nie je pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom
konaní, pretože žalobcov nárok by mala plniť poisťovňa, v ktorej bolo vozidlo poistené pre prípad jeho
odcudzeniaalebosimalžalobcauplatniťnáhraduškody,ktorámuvzniklaodcudzenímvozidlavtrestnom

konaní (adhéznom konaní). Poisťovňa odmietla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že
jeho nárok je premlčaný. Žalobca tento postup poisťovne žiadnym spôsobom nenamietal, nepožiadal
poisťovňu o opätovné prešetrenie jeho poistnej veci, nerozporoval argumentáciu poisťovne o premlčaní
ním uplatneného nároku, nedomáhal sa následne vyplatenia poistného plnenia súdnou cestou, keďže
poisťovňa odmietla dobrovoľne žalobcovi vyplatiť poistné plnenie. Žalobca si náhradu škody a ušlého

zisku uplatnil na súde titulom nesprávneho úradného postupu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. . Nesprávny úradný postup vyšetrovateľa OR PZ Levice mal podľa žalobcu
spočívať v tom, že napriek vydaniu uznesenia zo dňa 20. 06. 2005 o začatí trestného stíhania pre
trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, následne vyšetrovateľ dňa 24. 06.
2005 vydal uznesenie, ktorým trestné stíhanie zastavil. Po deviatich rokoch po vykonaní vyšetrovania

a zaistení potrebných dôkazov vyšetrovateľ dňa 10. 03. 2014 vydal uznesenie, ktorým prerušil trestné
stíhanie vo veci trestného činu krádeže rovnakého vozidla. Žalovaný uviedol, že v priebehu vyšetrovania
nebol prokurátorom konštatovaný neprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy konania, a teda nie
je naplnený prvý predpoklad vzniku náhrady škody a to existencia nesprávneho úradného postupu
príslušného policajného orgánu. Poukazoval na to, že ak by aj žalobcovi odcudzením vozidla vznikla

škoda, tak nie v súvislosti s postupom policajného orgánu, ktorý odcudzenie vozidla vyšetroval, ale
v súvislosti s trestným činom, kedy sa mohol žalobca domáhať náhrady škody v samotnom trestnom
konaní alebo v súvislosti s postupom poisťovne, ktorá odmietla žalobcovi vyplatiť poistné plnenie z
dôvodu premlčania jeho nároku. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov
zamietnuť.

11.Žalovaný k svojmu vyjadreniu doložil listinné dôkazy - uznesenie OR PZ Levice č. k. Č.: Z.-XXX/
OEK-A.-XXXX zo dňa 24. 06. 2005, uznesenie OR PZ Levice Č.. P.. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa
10. 03. 2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Levice č. k. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07. 02. 2014.12.Na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2018 žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom uviedol,
že sa domáha náhrady škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgánu činného v

trestnom konaní, vyšetrovateľa, v konaní vedenom pod sp. zn. Z.-XXX/OEK-A.-XXXX, (v žalobe žalobca
videl nesprávny úradný postup v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. Z. - XXX/OEK - A.-XXXX),
ktorého predmetom bolo podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže. Toto trestné konanie bolo
zastavenézdôvodu,žetrestnýčinkrádežesanestal. Podozrivýnájomcaprotiuzneseniupodalsťažnosť
ešte v roku 2005, pričom orgány činné v trestnom konaní až do 13. 05. 2011 o tejto sťažnosti podozrivého

nájomcu nerozhodli. Nesprávny úradný postup spočíva v nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní,
keď na základe skutočnosti, ktoré boli známe už v roku 2005 až dňa 10. 03. 2014 dospeli k záveru,
že došlo ku krádeži vozidla, ktorého bol žalobca vlastníkom. Žalobca uviedol, že sa domáha náhrady
škody, ktorá mu vznikla tým, že v priebehu trestného konania uplynula premlčacia lehota na vyplatenie
poistného plnenia poisťovňou za krádež vozidla, pretože od krádeže vozidla uplynulo približne 9 rokov.
Žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 78 887 eur (pôvodne sa domáhal vo výške 91 104 eur,

zobralspäťsumu12217eur,súdvtejtočastikonaniezastavil).Natomtopojednávanížalobcazastúpený
právnym zástupcom zobral späť žalobu v časti 31 587 eur. Predmetom sporu tak ostala suma 47 300 eur.
Z tejto sumy 30 018 eur predstavuje skutočnú škodu, teda plnenie, ktoré by poisťovňa poskytla žalobcovi
a ostatok vo výške 17 282 eur predstavuje ušlý zisk, teda finančné prostriedky, ktoré by žalobca získal
zhodnotením poistného plnenia, ak by mu bolo vyplatené. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím

žaloby súhlasil. Žalovaný na uvedenom pojednávaní namietal, že žalobca nepreukázal nesprávny
úradný postup policajného orgánu, nepreukázal vznik skutočnej škody a ušlého zisku, nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou a ušlým ziskom.

13.Na pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2019 žalobca opätovne skonkretizoval, že nesprávny úradný

postup spočíva v dlhodobej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovateľa v
trestnom konaní vedenom pod sp. zn. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX, pôvodne vedenom pod sp. zn. Č.: Z.-
XXX/OEK-A.-XXXX. Nesprávny úradný postup vyšetrovateľa videl žalobca v nečinnosti vyšetrovateľa,
ktorý mal viesť od začiatku trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže, avšak právnu kvalifikáciu
skutku na trestný čin krádeže zmenil vyšetrovateľ až v roku 2014. Žalobca sa ďalej vyjadril, že

žalobca v trestnom konaní nepodával sťažnosti proti nečinnosti, ale podľa vtedajšej právnej úpravy ani
nebol povinný. Žalovaný uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal existenciu akéhokoľvek
nesprávneho úradného postupu bez ohľadu o aké trestné konanie namietané žalobcom ide. Zmena
právnej kvalifikácie vychádza z posúdenia získaných dôkazov a je výlučne vecou vyšetrovateľa. Voči
právnej kvalifikácii skutku nebola zo strany poškodeného, ani obvinených podaná sťažnosť a teda

nerozhodovaloprípadnejsťažnostianiprokurátor,ktorýbymoholprehodnotiťprávnukvalifikáciuskutku.
Vo veci bol počas celého konania vykonávaný dozor prokurátora, ktorý žiadnym spôsobom nenavrhol
ani nerozhodol o zmene právnej kvalifikácie.

14.Žalobca dňa 23.01.2020 doručil súdu podanie, ktoré označil ako záverečné vyjadrenie a čiastočné

späťvzatie žaloby. Žalobca v tomto podaní zobral žalobu v časti ušlého zisku vo výške 31 587 späť. Súd
tu dáva do pozornosti, čo v uvedenom podaní uvádza i sám žalobca, že žalobca zastúpený právnym
zástupcom už žalobu v tejto časti zobral späť na pojednávaní dňa 29. 05. 2018 s tým, že predmetom
sporu tak ostala suma 47 300 eur, z ktorej 30 018 eur predstavuje skutočnú škodu a 17 282 eur ušlý zisk.

15.Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutočného stavu veci vyjadreniami procesných
strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami počas konania, ako všetkými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

16.Podľa ustanovenia § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"),

žalobca môže vziať žalobu späť.

17.Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 až 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná

súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

18.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjdek späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

19.Žalobca dňa 23.01.2020 doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu v časti ušlého zisku vo výške
31 587 späť. Súd uvádza, že žalobca zastúpený právnym zástupcom už žalobu v tejto časti zobral späť
na pojednávaní dňa 29. 05. 2018 s tým, že predmetom sporu tak ostala suma 47 300 eur, z ktorej 30
018 eur predstavuje skutočnú škodu a 17 282 eur ušlý zisk. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti

súhlasil. Súd podľa ustanovenia § 145 ods. 1 až 3 CSP rozhodol o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby
v tomto rozhodnutí vo veci samej tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku tak, že konanie o žalobe v
časti istiny 31 587 eur zastavil.

20.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

21.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník

Policajného zboru, a

prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu

prokurátora,

22.Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka

Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.23.Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24.Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25.Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa
odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z.)

26.Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 citovaného zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri
uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

27.Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28.Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné.

29.Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci, ktorý nasledovne
právne vyhodnotil:

31. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach uznesením
pod č. k. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 20. 06. 2005 začal trestné stíhanie pre trestný čin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a ods. 1, 4 Trestného
zákona. Trestné stíhanie sa začalo na základe trestného oznámenia podaného nájomcom. Proti

uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

32. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach uznesením
pod č. k. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 24. 06. 2005 trestné stíhanie vo veci trestného činu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a ods. 1, 4 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, zastavilo, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok,
prektorýsatrestnéstíhanievedie.Zoskutkuvyplýva,žežalobcovineznámypáchateľvskutkuopísaným
správanímspôsobilškoduvcelkovejvýške1500000.-Sk.Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť.
Žalobca sťažnosť ako poškodený nepodal. Žalobca uviedol, že sťažnosť nepodal z dôvodu, že nemal
žiadne dôkazy o tom, že skutočne došlo ku krádeži vozidla a zároveň tvrdenie o krádeži mohlo žalobcovi

priniesť riziko, že bude podozrivý z účasti na trestnom čine. Žalobca uviedol, že dôveroval v správnosť
vyšetrovania, že vozidlo nebolo odcudzené a že nájomca odcudzenie len predstieral. Uznesenie mu
bolo doručené dňa 29. 06. 2005.

33. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by dňa 20. 06. 2005 nájomca túto udalosť, odcudzenie

vozidla, neoznámil poisťovni nájomca, tak ako to uviedol v samotnej žalobe žalobca. Odcudzenie
vozidla nenahlásil v uvedenom čase ani žalobca. Žalobca oznámil poistnú udalosť, odcudzenie vozidla,
poisťovni dňa 12. 05. 2014, bezodkladne po doručení mu mu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v
Leviciach, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Ul. Ľ. Štúra 51, 934 03 Levice č.k. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 10. 03. 2014, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie vo veci krádeže
podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ,
lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobca uviedol,

že poistnú udalosť, odcudzenie vozidla dňa 20. 06. 2005, nemohol oznámiť poisťovni skôr, pretože
nemal žiadne rozhodnutie policajného orgánu, ktorým by bolo preukázané, že k odcudzeniu vozidla
skutočne došlo. Súd tu uvádza, že z poistnej zmluvy č. XXX-XXXX XXX-X, ktorú zatvoril žalobca a
poisťovňa o poistení vozidiel vo finančnom leasingu dňa 26. 02. 2003, ani zo všeobecných poistných
podmienok pre poistenie majetku poisťovne, ktoré predložil žalobca, nevyplýva právo žalobcovi ako

poistenému uplatniť si poistné plnenie iba vtedy, ak má poistený rozhodnutie policajného orgánu, z
ktorého by jednoznačne vyplývalo, že v súvislosti s poistnou udalosťou došlo preukázateľne k trestnému
činu. V ustanovení čl. IV ods. 4 poistnej zmluvy takáto povinnosť poisteného pri oznámení vzniku
poistnej udalosti uvedená nie je. Zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku (čl. VI
ods. 1, písm. e) ) vyplýva pre poisteného iba povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu polícii, ak
má v súvislosti s poistnou udalosťou dôvodné podozrenie, že došlo k trestnému činu. Preto žalobcovi

ako poistenému žiadna právna prekážka nebránila už dňa 20. 06. 2005 alebo následne, kedy sa
dozvedel od nájomcu o odcudzení vozidla, vznik tejto poistnej udalosti oznámiť poisťovni. Žalobcovi
nehrozilo žiadne riziko, tak ako to uvádzal počas konania, že by sa sám vystavil zo strany poisťovne
podania trestného oznámenia pre poisťovací podvod. Poisťovňa by sa určite oboznámila so všetkými
v danom čase vydanými trestnými rozhodnutiami, kde by zistila stav trestného konania a zistila by,

že žalobca nenesie na danom stave v trestnom konaní žiadne zavinenie. Následne poisťovňa pri
likvidácii tejto poistnej udalosti by vyzvala žalobcu na predloženie dokladov potrebných k likvidácii. Ak
by aj žalobca z akýchkoľvek dôvodov (napr. ak by takéto rozhodnutia policajného orgánu neexistovali)
nemohol poisťovni predložiť rozhodnutie policajného orgánu o ukončení šetrenia odcudzenia polície
alebo rozhodnutie o prerušení trestného stíhania, bolo by už vecou poisťovne ako by sa s absenciou

takýchto rozhodnutí pri likvidácii nahlásenej poistnej udalosti vysporiadala a ako by následne rozhodla
o riadne a včas uplatnenom nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia. Bez ohľadu na meritórne
rozhodnutie poisťovne (aj keby poisťovňa odmietla vyplatiť poistné plnenie z akéhokoľvek dôvodu) bolo
by zrejmé, že žalobca si svoj nárok v poisťovni uplatnil včas a nedošlo by tak k odmietnutiu poskytnutia
poistného plnenia z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobca predložil súdu listinu, v ktorej sú

uvedené potrebné doklady k likvidácii pri odcudzení vozidla. Pod bodom 10 je uvedené rozhodnutie o
prerušení alebo ukončení šetrenia od polície. Tento zoznam dokladov potrebných predložiť poisťovni k
likvidácii dostal žalobca od poisťovne, zoznam je platný od roku 1996. Zoznam potrebných dokladov
nie je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, ani všeobecných poistných podmienok pre poistenie
majetku. Javí sa, že ide o interný zoznam poisťovne, kde sú uvedené doklady potrebné k likvidácii pri

odcudzení vozidla, preto ak by žalobca pri nahlásení poistnej udalosti nepredložil poisťovni rozhodnutie
policajného orgánu, táto skutočnosť by nemala za následok odmietnutia vyplatenia poistného plnenia
z dôvodu nedoručenia rozhodnutia policajného orgánu. Podľa názoru súdu, ide o interný zoznam
poisťovne, ktorý vydal ako pomôcku pri likvidovaní poistných udalostí, odcudzených vozidiel. Preto
žalobca, aj keď nemal k dispozícii rozhodnutie policajného orgán o prerušení konania alebo rozhodnutie

policajného orgánu o ukončení šetrenia, v kontexte uvedeného zoznamu dokladov, mohol nahlásiť
poisťovnipoistnúudalosťamoholodpoisťovnežiadaťvyplateniepoistnéhoplnenia.Žežalobcauvedené
neuskutočnil,jeuž nazodpovednostižalobcu,anietakakotouvádzažalobca,policajnéhoorgánu,ktorý
až 10. 03. 2014 prerušil trestné stíhanie vo veci krádeže vozidla podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm.
c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce

vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Poisťovňa listom zo dňa 06. 06. 2014, doručený žalobcovi
16. 06. 2014, žalobcovi ako poistenému oznámila, že šetrením nahlásenej škodovej udalosti na vozidle
nebola preukázaná povinnosť poistiteľa za uvedené poškodenie plniť, pretože v zmysle ustanovenia §
100, § 101, § 104 bolo právo náhrady škody podľa poistnej zmluvy premlčané a preto poisťovňa škodu
odložila bez finančného vyrovnania. Žalobca sa po doručení odmietnutia vyplatenia poistného plnenia

poisťovňou, nedomáhal u poisťovni opätovného prešetrenia danej veci, dokonca nepodal ani žalobu
na súd, kde by sa domáhal vyplatenia poistného plnenia proti poisťovni, s tým, že by namietal, že k
premlčaniu nedošlo a z akého dôvodu k nemu nedošlo. Bolo by už vecou súdu ako by v danej veci
posúdil premlčanie predmetného nároku žalobcu a vo veci tak rozhodol.

34. Žalobca dňa 17. 06. 2014 doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalobca si v tejto žiadosti uplatnil škodu vo výške 47 300 Eur titulom nesprávneho úradného
postupu. V žiadosti žalobca označil ako nesprávny úradný postup to, že vyšetrovať policajného orgánu
síce dňa 20. 06. 2005 začal trestné stíhanie avšak následne dňa 24. 06. 2005 trestné stíhanie zastavil.Následne vyšetrovateľ policajného orgánu až 10. 03. 2014 v uznesení o prerušení trestného stíhania
skonštatoval, že k odcudzeniu vozidla skutočne došlo. Po dobu takmer 9 rokov vyšetrovateľ vôbec
nekonal vo veci krádeže vozidla, hoci skutočnosti uvedené v uznesení o prerušení trestného stíhania,

boli známe už od 20. 06. 2005, kedy bolo vozidlo odcudzené. Žalobca si v tejto žiadosti uplatnil
iba skutočnú škodu, bez ušlého zisku. Ušlý zisk si žalobca uplatnil až v samotnej žalobe, a to bez
toho aby podľa ustanovenia § 17 ods. 5 citovaného zákona si nárok na úhradu nemajetkovej ujmy
uviedol (titul a požadovanú výšku) v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, čím si nesplnil povinnosť
uloženú žalobcovi ako poškodenému v tomto ustanovení zákona. Žalovaný listom zo dňa 10. 10. 2014

oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť je nedôvodná, pretože zo strany policajného orgánu nedošlo ku
konštatovaniu prieťahov ani nevykonávaniu úkonov, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a konaním orgánov činných v trestnom konaní, a preto neexistuje predpoklad vzniku škody. Z
tejto odpovede žalovaného vyplýva, že žalovaný nie je ochotný žalobcovi zaplatiť náhradu škody, ktorá
vznikla žalobcovi, a preto sa žalobca so svojím nárokom obrátil na súd.

35. Súd počas konania zistil, že dňa 20. 07. 2005 podal žalobca písomné trestné oznámenie na nájomcu
pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
alebo sprenevery alebo podvodu. Žalobca ako vlastník vozidla si súčasne uplatnil nárok na náhradu
škody. V čase podania trestného oznámenia ešte žalobca nemal vedomosť o tom, že dňa 21. 06. 2005
už bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie nájomcovi a E. T. pre pokus trestného činu

poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach uznesením pod sp. zn. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo
dňa 21. 06. 2005 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie T.. S. A. (nájomcovi) a E. T. pre
trestný čin pokusu poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 8 ods. 1, § 9 ods.
2 a § 250c ods. 1, 4 Trestného zákona. Dňa 06. 10. 2005 boli na spoločné konanie spojené a pod touto

spisovou značkou vedené ďalšia trestná vec týkajúca sa nájomcu, E. T. I. P. P. a ďalšou trestnou vecou
týkajúcou sa nájomcu a E. T.. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal nájomca dňa 28. 06.
2005 sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach o tejto sťažnosti rozhodol dňa 13. 05. 2011
tak, že zrušil uznesenie v časti vznesenia obvinenia obom obvineným.

36.Dňa 04. 11. 2011 bola trestná vec trestného činu pokusu poisťovacieho podvodu spáchaného
spolupáchateľstvom vedená pod Č.R.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX vylúčená na samostatné konanie vedené
pod ďalšou sp. zn. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX.

37.Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v

Leviciach uznesením pod č. k. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 29. 11. 2013 zastavil trestné stíhanie
vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu, ktorého sa mal
dopustiť neznámy páchateľ. Na základe sťažnosti žalobcu ako poškodeného proti tomuto uzneseniu,
ProkurátorOkresnejprokuratúryvLeviciachuznesenímč.k.1P725/11/4402-17zodňa07.02.2014toto
uznesenie zrušil a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol. Vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva PZ v Leviciach, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Levice č. k. Č.:
Z.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 10. 03. 2014 prerušil trestné stíhanie vo veci krádeže podľa ustanovenia
§ 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, lebo sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že v danej veci došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku z trestného činu poisťovacieho

podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ na trestný
čin krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c)Trestného zákona. Po odcudzenom vozidle je
stále vyhlásené pátranie, nie je známe, kde sa ukradnuté v vozidlo nachádza. Proti tomuto uzneseniu
žalobca ako poškodený sťažnosť nepodal.

38. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy spolu 47 300 eur,
z ktorej 30 018 eur predstavuje skutočnú škodu a 17 282 eur ušlý zisk spolu s príslušenstvom, a
to podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca sa
náhrady skutočnej škody a úhrady nemajetkovej ujmy domáha titulom nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľov policajného orgánu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

39.Žalobca nesprávnosť úradného postupu vidí v nečinnosti a zbytočných prieťahoch spôsobených
vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach, Odbore
kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Levice č. k. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX (pôvodnevedené pod sp. zn. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX). V tomto trestnom konaní bolo na objasnenie skutkového
stavu veci vykonané minimum procesných úkonov, pričom tieto bolo možné objektívne vykonať aj v
kratšom časovom úseku ako 9 rokov, ktoré predstavujú dobu odo dňa podania trestného oznámenia

na nájomcu dňa 20. 07. 2005 do vydania uznesenia o prerušení trestného stíhania dňa 10. 03. 2014, v
ktorom bolo konečne skonštatované vyšetrovateľom policajného orgánu, že ku krádeži vozidla skutočne
došlo. V trestnom konaní, v ktorom bol žalobca poškodeným, a uplatnil si v ňom nárok na náhradu
škody, vyšetrovateľ po dobu takmer 9 rokov opomenul povinnosť viesť trestné stíhanie pre trestný čin
krádeže, čo žalobcovi bránilo v možnosti oznámiť poistnú udalosť, krádež vozidla, poisťovni. Ak by

žalobca oznámil poistnú udalosť a tvrdil by poisťovni, že došlo ku krádeži vozidla, za danej situácie v
trestnom konaní, by sa sám vystavil riziku trestného stíhania pre trestný čin poisťovacieho podvodu.
Poisťovňa pri oznámení poistnej udalosti vyžaduje informáciu ako došlo k poistnej udalosti t. j. skutkovú
vetuzuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniavoveci.Žiadnetrestnéstíhanievovecikrádeževšakvedené
nebolo. Ak by však vyšetrovateľ postupoval v súlade s Trestným poriadkom (§ 199 ods.1, 3 Trestného
poriadku) žalobca by si mohol uplatniť škodovú udalosť v poisťovni bez akéhokoľvek rizika a poistné

plnenie by mu bolo vyplatené. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup vyšetrovateľa policajného
orgánu v trestnom konaní spočíva v neúmerne dlhom vedení trestného konania. Žalovaný k tomuto
uviedol, že v priebehu vyšetrovania príslušným policajným orgánom nebol dozorujúcim prokurátorom
konštatovaný neprávny úradný postup, ani zbytočné prieťahy konania, ani žalobca ako poškodený v
trestnom konaní sa prípadnými sťažnosťami nedomáhal nápravy, a teda nie je naplnený prvý predpoklad

vzniku náhrady škody a to existencia nesprávneho úradného postupu príslušného policajného orgánu.
Poukazovalnato,žeakbyajžalobcoviodcudzenímvozidlavzniklaškoda,taknievsúvislostispostupom
vyšetrovateľa policajného orgánu, ktorý odcudzenie vozidla vyšetroval, ale v súvislosti s postupom
poisťovne, ktorá odmietla žalobcovi vyplatiť poistné plnenie z dôvodu premlčania jeho nároku

40. Skôr ako sa súd zaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok, kumulatívne splnenie
ktorých je potrebné pre prípadné úspešné priznanie vymáhaných nárokov (existencia nesprávneho
úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou nesprávnym úradným
postupom), musel sa zaoberať a ustáliť námietkou žalovaného, že žalobca v danej veci nie je aktívne
vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný svoju námietku odôvodnil tým, že žalobca v trestom konaní,

v ktorom vidí nesprávny úradný postup, bol poškodeným a podľa žalovaného sa na poškodeného
nevzťahuje ustanovenie § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Trestný poriadok ani v žiadnom inom ustanovení
nezaručuje poškodenému právo na to, aby sa trestné konanie proti inej osobe uskutočnilo v primeranej
lehote alebo bolo ukončené ním predpokladaným spôsobom. Súd vyhodnotil túto námietku žalovaného
ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu žalobca je v danej veci aktívne legitimovaným subjektom na podanie

predmetnej žaloby proti žalovanému titulom zákona č. 514/2003 Z. z. podľa ustanovenia § 9 ods. 4
tohto zákona, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Žalobca v namietanom trestnom konaní vedenom
vyšetrovateľom policajného orgánu, bol v procesnom postavení poškodeného, a z tohto procesného
postavenia v trestnom konaní, je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému mohla byť

nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa policajného orgánu spôsobená škoda.

41. Skôr ako sa súd zaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok sa musel zaoberať a
ustáliť ďalšou námietkou žalovaného, že žalovaný v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaným
subjektom. Žalovaný svoju námietku odôvodnil tým, že žalobcov nárok by mala plniť poisťovňa,

v ktorej bolo vozidlo poistené pre prípad jeho odcudzenia alebo si mal žalobca uplatniť náhradu
škody, ktorá mu vznikla odcudzením vozidla v trestnom konaní (adhéznom konaní). Poisťovňa odmietla
žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že jeho nárok je premlčaný. Žalobca tento postup
poisťovne žiadnym spôsobom nenamietal, nepožiadal poisťovňu o opätovné prešetrenie jeho poistnej
veci, nerozporoval argumentáciu poisťovne o premlčaní ním uplatneného nároku, nedomáhal sa

následne vyplatenia poistného plnenia súdnou cestou, keďže poisťovňa odmietla dobrovoľne žalobcovi
vyplatiť poistné plnenie. Súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu
žalovaný je v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože žalobca sa svojich nárokov
proti žalovanému domáha titulom zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ustanovenia § 3 ods. 1
zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verenej moci nesprávnym

úradným postupom.

42. Súd na základe vykonaného dokazovania, a po posúdení právnej argumentácie oboch strán,
ustálil, že v danej veci žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupuvyšetrovateľa policajného orgánu. Tak ako súd už vyššie uvádzal, žalobca sa domáhal svojich
nárokov titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý videl v nečinnosti a zbytočných prieťahoch
spôsobených vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach,

Odbore kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Levice č. k. ČVS: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX
(pôvodne vedené pod sp. zn. Č.: Z.-XXX/OEK-A.-XXXX). V tomto trestnom konaní bolo na objasnenie
skutkového stavu veci vykonané minimum procesných úkonov, pričom tieto bolo možné objektívne
vykonať aj v kratšom časovom úseku ako 9 rokov, ktoré predstavujú dobu odo dňa podania trestného
oznámenia na nájomcu dňa 20. 07. 2005 do vydania uznesenia o prerušení trestného stíhania dňa

10. 03. 2014, v ktorom bolo konečne skonštatované vyšetrovateľom policajného orgánu, že ku krádeži
vozidla skutočne došlo. V trestnom konaní, v ktorom bol žalobca poškodeným, a uplatnil si v ňom nárok
na náhradu škody, vyšetrovateľ po dobu takmer 9 rokov opomenul povinnosť viesť trestné stíhanie pre
trestný čin krádeže, čo žalobcovi bránilo v možnosti oznámiť poistnú udalosť, krádež vozidla, poisťovni.
Súd zistil, že žalobca počas celej doby nepodal žiadnu žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
policajného orgánu, nepodal žiadnu sťažnosť, ani raz sa nedomáhal, či už u príslušného vyšetrovateľa

policajného orgánu alebo u príslušného dozorujúceho prokurátora nápravy stavu, ktorý sa mu javil ako
nečinnosťvyšetrovateľa,nezisťovalstav trestnéhokonania.Pretomásúdzato,ževzmysleustanovenia
§ 9 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca nepreukázal, že v predmetnom trestnom konaní došlo
ku nesprávnemu úradnému postupu, čím nepreukázal už prvú zákonnú podmienku, ktorej splnenie je
potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Súd tak konštatuje, že v danej veci nie je splnená už

prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, teda nie je daný
vo veci už samotný prvotný právny základ.

43.Súd na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru,
že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z, a

preto žalobu ako právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, s tým, že už ďalej vo svojom rozhodnutí
sa nezaoberal a nevyhodnocoval ďalšie zákonné podmienky.

44.Podľa ustanovenia § 255 až § 257 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, kedže ako sám uviedol počas konania, si náhradu trov konania

neuplatňuje.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenianasúde, protiktorého
rozhodnutia smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku