Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/215/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201280
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201280.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FISCHMANN & PARTNERS, spol. s r. o., so sídlom
Viničná 685/4, 841 10 Bratislava, IČO: 36 839 663, právne zastúpený: Advokátska kancelária AKMA, s.
r. o., so sídlom Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava, IČO: 54 274 605, proti žalovanému: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 603
481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo MAGS OUIC 25989/2022-402194 zo dňa

30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“)

dňa 12.09.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného číslo MAGS OUIC
25989/2022-402194 zo dňa 30.06.2022 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenia“), ktorým žalovaný vydal
záväzné stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti žalobcu
ohľadne investičného zámeru: Polyfunkčný dom Castello, k. ú. E., O. V, v rámci územného konania na
základe žiadosti zo dňa 13.01.2017 a spracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie spracovateľa
Architektonická kancelária G & D, zodpovedného projektanta Ing. arch. F. P., autorizovaný architekt

1241AA s dátumom spracovania 02/2016 a vyjadril nesúhlas s investičným zámerom žalobcu.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

4. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

6. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný napadnutým opatrením vydal svoje nesúhlasné
stanovisko v územnom konaní k investičnému zámeru stavby Polyfunkčný dom Castello v k. ú. E., O. V,
pre navrhovateľa FISCHMANN & PARTNERS, spol. s r. o., so sídlom Viničná 685/4, 841 10 Bratislava,

IČO: 36 839 663.

8. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné
administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové
rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami

osebe nevyvolávajú ujmu na právach v zmysle ust. § 7 písm. e/ SSP. Tá sa prejaví až v spojení s
konečným rozhodnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že
žalobca podal žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
jeho subjektívnych právach. Napadnutým opatrením žalovaný len uviedol svoje nesúhlasné stanovisko
k investičnému zámeru. Námietky k napadnutému opatreniu môže žalobca vzniesť pred stavebným
úradomvrámciúzemnéhokonania,akoajvprípadnomodvolaníprotirozhodnutiuvydanémustavebným

úradom, pričom stavebný úrad bude povinný sa s námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutí riadne
vysporiadať a zapracovať ich do rozhodnutia, prípadne odôvodniť, prečo ich do rozhodnutia nepojal. Až
po tomto postupe by bolo možné sa domáhať správnou žalobou preskúmania zákonnosti rozhodnutia
stavebného úradu, ak by po skončení správneho konania, vrátane odvolacieho konania, bol žalobca
toho názoru, že správne orgány sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadali alebo že ich dostatočne

alebo správne nezohľadnili, a teda je rozhodnutie nezákonné. Podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 11.07.2019, zverejnenom v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
6/2019 pod číslom 70, podľa ktorého: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu
prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv

žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom
konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“. Napadnuté opatrenie
teda nie je rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy, ktorým by žalovaný autoritatívne
zasahoval do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Napadnuté opatrenie nie je
ani opatrením, ktoré by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkalo práv alebo povinností žalobcu, prípadne ich

porušovalo.Jednásalenopodkladové,predbežnéopatrenie,ktorébudepoužitéprirozhodovanívrámci
územného konania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie stavebného úradu. V prípade, ak sa účastník
administratívneho konania domnieva, že predbežné, resp. podkladové opatrenie je nezákonné, môže
tútoskutočnosťnamietaťakoporušenieprocesnýchpredpisov,ktorésaodrazilovnezákonnostiprijatého
a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Správnemu súdu

preto neostávalo iné, ako správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP ako
neprípustnú odmietnuť.

9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žalovaný nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu

ust. § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.