Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Kurák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/66/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011977
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011977.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 2. októbra 2024 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 14T/41/2023 zo dňa 27.5.2024 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 14T/41/2023 zo dňa 27.5.2024 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, že:
dňa 10. 12. 2020 v rodinnom dome č. XXX, v obci C. D., vykonal súlož s maloletou D.. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. D. XXX a následne do 17. 01. 2021 vykonal súlož s maloletou D.. E.,
nar. XX. XX. XXXX, asi 5-krát v byte v obci F. G. XX, H. C. I., i napriek tomu, že vedel, že maloletá D..
E. v čase súlože nedovŕšila 15. rok svojho veku.
Za to mu súd podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j), písm.
l) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 (štyri)
roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktovať poškodenú D.. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, v akejkoľvek forme, vrátane
kontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu F. J. F. (č.l. 95, 103 spisu), a to podaním
z 10.6.2024, resp. 11.7.2024. V odôvodnení odvolania úvodom opísal výrokové časti napadnutého
rozsudku okresného súdu. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s časťou rozsudku okresného súdu, ktorou
mu bola uložená skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 4 rokov. Uvedenú dobu probačného
dohľadu označil za neprimeranú vo vzťahu k okolnostiam samotného skutku. Zvýraznil, že spáchaný
skutok úprimne oľutoval a počas celého konania poskytoval príslušným orgánom súčinnosť. V ďalšej
časti poukázal aj na skutočnosť, že k spáchaniu trestného činu malo dôjsť niekoľko týždňov predtým, akopoškodená dovŕšila 15-ty rok svojho života. Poškodená s vykonaním súlože súhlasila a táto skutočnosť
vyplynula aj z jej výsluchov v prípravnom konaní. Obžalovaný ďalej uviedol, že v minulosti nebol súdne
trestaný, a preto navrhol dobu probačného dohľadu primerane znížiť. Takýto postup by bol odôvodnený
aj časom, ktorý uplynul od spáchania stíhaného trestného činu do vynesenia odsudzujúceho rozsudku.
Navrhol preto krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým mu bola uložená skúšobná
doba probačného dohľadu s tým, aby sám svojím rozhodnutím túto primerane znížil.
K podanému odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok vykonalo
v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že
odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť podľa ustanovenia § 319 Tr.
por.
Obhajca obžalovaného uviedol, že podané odvolanie považuje za dôvodné a navrhol preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť vo výroku o uloženej skúšobnej dobe a túto primerane skrátiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu a s uloženým probačným
dohľadom.
Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal.
Z uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým
trestom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na 1 až 5
rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná
doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účeluTrestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo
aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon
a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest
súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho
súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo
sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
V súvislosti s odvolaním namietanou neprimeranosťou dĺžky uloženej skúšobnej doby probačného
dohľadu krajský súd zistil, že táto je primeraná, zákonná a spravodlivá. Takéto tvrdenie je
odôvodnené okolnosťami stíhaného trestného činu. Zo samotného skutku napadnutého rozsudku bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov vo
viacerých prípadoch (asi päťkrát). Takáto skutočnosť bola potvrdená okrem iných dôkazov priznaním
obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodenej. Zo spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že
obžalovaný sa aktívnym spôsobom, a to aj za použitia verbálnych vyhrážok spočívajúcich vo zverejnení
kompromitujúcich materiálov o poškodenej, opakovane domáhal pohlavného styku. Z uvedeného
dôvodu závažnosť jeho protiprávneho konania treba zo strany súdov vyhodnotiť ako spoločensky
nebezpečnú, sofistikovanú a odporujúcu všeobecným morálnym pravidlám spolužitia. Odvolací súd
preto v týchto súvislostiach prijal záver, že porušenie zákona zo strany obžalovaného v súvislosti
so stíhaným trestným činom nebolo jednorázového charakteru, ale trestnej činnosti sa dopúšťal
po riadnom uvážení s priamym úmyslom naplniť všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Uvedenému teda musí v zmysle vyššie naznačených kritérií zodpovedať aj uložený trest, vzhľadom
na priznanie sa obžalovaného, ako aj vedenie predchádzajúceho života. Okresný súd správne tomuto
uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Dlhšia skúšobná doba probačného dohľadu aj podľa názoru krajského súdu zohľadňuje okolnosti
stíhaného trestného činu, ako aj spoločenskú požiadavku nad kontrolou správania sa obžalovaného. Pri
takomto tvrdení je potrebné zvýrazniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil zločinu uvedeného
v ustanovení § 11 Tr. zák. Pri spáchaní takéhoto protiprávneho konania je potrebné na páchateľa pôsobiť
prísnejším trestom, resp. podmienkami jeho výkonu. Trestná sadzba pri trestnom čine sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. bola zákonodarcom stanovená v rozpätí 3 roky až 10
rokov. Z dôvodu, že obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, bolo aj podľa názoru krajského súdu nutné pri uloženomprobačnom dohľade zvýšiť hranicu skúšobnej doby. Skúšobná doba vo výmere štyroch rokov preto
v celom rozsahu zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam Trestného zákona.
Na základe týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné
postupom podľa § 319 Tr. por.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.