Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207095
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:1118207095.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubici Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Stanislav Bajo - BAJO, s miestom podnikania Západ 1058/21, 028 01 Trstená, IČO: 35 013
656, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom Mieru 312/13,
029 01 Námestovo, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 136/810, 160 12
Praha 6, IČO: 492 40 480, vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom
svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom
Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava-mestská časť Petržalka, Slovenská republika, IČO: 53 812

948, zastúpenému zástupcom PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava,
IČO: 35 978 643, v konaní o zaplatenie 330.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26. júna 2019 vo výroku I. a III.
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26.06.2019 rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 330 000,- eur s príslušenstvom (výrok I.)
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav právne posúdil za aplikácie ust.
§ 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1 a 2, § 797 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení s Článkom
7 ods. 1/ písm. f), Článkom 8 ods. 1) písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
požiaru a následného prerušenia prevádzky - 2009 (ďalej len ,,VPP") a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. V prvoinštančnom konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu,
ktorá zabezpečovala poistenie objektu žalobcu - Rekreačnú chata LUX, Oravice č. 88, 027 44 Tvrdošín,
okrem iných aj pre poistenie požiaru, ktorý nastal na poistenom objekte dňa 14.02.2016 a ani to,

že poistený poistnú udalosť v súlade s Článkom 7 ods. 2) písm. b) VPP oznámil žalovanému ako
poistiteľovi dňa 15.02.2016, ktorý po skončení šetrenia tejto poistnej udalosti žalobcovi listom zo dňa
20.09.2016 oznámil jej ukončenie bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu hrubej nedbanlivosti,
ktorej sa dopustil žalobca. Žalovaný hrubú nedbanlivosť žalobcu videl v porušení jeho povinnostistanovenej v Článku 7 ods. 1), písm. f) VPP, a to riadne sa starať o poistené veci, predovšetkým
udržiavať ich v dobrom technickom stave, používať ich podľa návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na
ktorý ich výrobca určil, a tiež odkazom na zákon č. 314/2001 Z.z., o ochrane pred požiarmi, v zmysle

ktorého žalobca porušil viacero ustanovení obsahujúcich povinnosti pri zabezpečovaní pravidelných
preventívnych protipožiarnych prehliadok objektu a jeho zariadení, predovšetkým tie, na ktoré sa
odvoláva Správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy č. PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.04.2016.
Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka mal za to, že tento dôvod
odmietnutia poistného plnenia sa nemôže meniť. Išlo o nedostatky, resp. porušenia ustanovenia § 4

písm. f/, k/, n/ a p/ zákona č. 314/2001 Z.z.? ustanovenia § 5 písm. a/, b/, e/ a f/ zákona č. 314/2001
Z.z., a porušením § 13 ods. 3 vyhlášky č. 401/2007 Z.z.

3. Ďalej súd prvej inštancie zvýraznil, že výsledkom Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy bol
záver o tom, že príčina požiaru bola nezistená, pričom boli preverované viaceré verzie vzniku požiaru,
a to z hľadiska úmyselného zapálenia predmetu poistenia, ktoré sa pre absenciu označeného miesta

možnejaplikácieakcelerátorahoreniaprípadnýmpáchateľomavýsledkomobhliadkypožiariskaukázalo
ako nepravdepodobné. Bola vylúčená aj príčina vzniku požiaru z hľadiska možnej technickej poruchy na
zariadení v spoločenskej miestnosti, kde po niekoľkonásobnom preskúmaní zúženého miesta požiariska
neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo
možné potvrdiť príčinu vzniku požiaru následkom technickej poruchy na elektrickom zariadení. Napokon

sa skúmala príčina vzniku požiaru aj z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej kotolni, s ktorou
súvisel aj rad zistených a konštatovaných porušení žalobcu predovšetkým pravidelných a preventívnych
prehliadok jej zariadení na úseku bezpečnosti a ochrany pred požiarmi. Výsledkom bolo konštatovanie,
že hoci jednotlivé zariadenia boli podrobené preskúmaniu, neboli na nich nájdené stopy, ktoré by
naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru.

4.Vzhľadomnavyššieuvedenébolosúdomprvejinštanciekonštatované,žeajkeďsavrámcizisťovania
príčin vzniku požiaru v expertíznej správe (na jej strane 7) konštatovali viaceré nedostatky (zvlášť
nevypracovaním a nevedením dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi), porušenie žiadnej z
nich nebolo príčinou vzniku poruchy s následkom vzniku požiaru. Príčina vzniku požiaru nebola zistená.

Preto okresný súd nemohol konštatovať, že žalobca porušil svoju povinnosť starať sa o poistenú
nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave, čím sa mal dopustiť hrubej nedbanlivosti, v
dôsledku čoho by boli dané podmienky výluky podľa Článku 8 ods. 1) písm. a) VPP a neexistovala
by povinnosť žalovaného plniť. Pokiaľ išlo o skúmanie príčin vzniku požiaru z hľadiska poruchy na
zariadení v nízkotlakovej kotolni a tam umiestnených horľavých látok (čierneho uhlia ekohrášok) vo

vzdialenosti menšej (60 cm) ako je dovolená bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla ÚSPOR 50
(800 mm), tak súd prvej inštancie poukázal na to, že termickými expertíznymi skúškami nebolo zistené
jeho mechanické a ani termické poškodenie. Pokiaľ išlo o inštalovanie kotla ÚSPOR 50 v nedostatočnej
vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií, tak ani jeho skúmaním a ani ostatných zariadení neboli
nájdené stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru o to viac, ak sa

mal požiar podľa výsledku expertízy šíriť cez stropnú časť do samotnej kotolne a postupne do celej
prístavby a následne do hlavnej chaty. Teda ani uvedené porušenia neznamenali vznik príčinu požiaru.
Súd prvej inštancie uviedol, že ak správa používala pojem prístavby, dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca nerealizoval prístavbu k existujúcemu objektu, teda jej realizáciu nepreukázal žiaden v
konaní získaný dôkaz o to viac, ak svedok A. B. C. potvrdil, že keď robil na objekte kúrenie, predtým

namontovaný kotol (zrejme elektrický) bol demontovaný, ale išlo o miesto, ktoré nebolo novopostavené,
aleexistujúce,išlookotolňuapriestor,ktorýtamužstál.Tentosvedokpotvrdil,žeinštaláciasavyhotovila
tak, aby vyhovovala bezpečnostným a protipožiarnym požiadavkám, ktoré odsúhlasil revízny technik,
čoho dôkazom bola „Správa o odbornej prehliadke nízkotlakovej kotolne" vystavená pred jej uvedením
do prevádzky dňa 9.1.2006, kedy došlo k inštalácii kotla ÚSPOR 50 Automat a bolo konštatované, že

nízkotlaková teplovodná kotolňa je spôsobilá pre bezpečnú prevádzku. Podľa súdu prvej inštancie bolo
preukázané, že v priebehu roku 1999 sa vykonalo na chate, t. j. v čase, keď žalobca nebol jej vlastníkom,
len prestrešenie terasy, ku ktorému zámeru sa vyjadril aj Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor životného
prostredia č.j. 99/12989 a Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica kladne.

5. Vzhľadom k tomu, že dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže dodatočne meniť a žalovaný
ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol hrubú nedbanlivosť, ktorá spočívala v porušení
povinnosti riadne sa starať o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave a používať ich
podľa návodu na obsluhu, súd prvej inštancie ďalšiu argumentáciu žalovaného, na základe ktorej boladanáexistenciavýlukypoisteniazdôvodunesplneniasipovinnostižalobcuakopoistenéhopodľaČlánku
7 ods. 1) písm. a) VPP, a to povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávania poistenia ako aj zmeny poistenia, vyhodnotil ako právne irelevantnú. Naviac,

výpoveďou svedka D. E. bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho sprostredkovateľa
pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy po obhliadke objektu (vykonaného týmto sprostredkovateľom) a
aj po jeho zobrazení prostredníctvom získaných fotografií z obhliadky.

6. Podľa súdu prvej inštancie nebola preukázaná ani nepravdivosť tvrdenia žalobcu pri uzatváraní

poistnej zmluvy v časti vypĺňania formulárovej predtlače týkajúcej sa „informácií o poistnom riziku“ pod
bodom 4/ a 5/, a to, či je v objekte samočinné hasiace zariadenie a elektrická požiarna signalizácia
s vývodom na nepretržitú službu, a na ktoré žalobca odpovedal „áno“, pretože tieto sa v objekte
aj nachádzali. Svedčilo o tom zistenie o nevykonaní pravidelných prehliadok hasiacich prístrojov a
nástenných hydrantov, ktoré ako bolo konštatované v obsahu správy, boli funkčné, keďže nimi sa do
príchodu hliadky začalo s hasením a ani tvrdenie o elektrickej požiarnej signalizácii, keďže táto bola

umiestnená v miestnostiach objektu poistenia, o čom svedčili žalobcom predložené fotografie. Súd
prvej inštancie bol názoru, že ak pri uzavretí poistnej zmluvy malo ísť zo strany žalobcu o uvedenie
nepravdivých informácií, formulárové tlačivo by muselo obsahovať podrobnejšiu a nie len všeobecnú
špecifikáciu inštalovaných zariadení, ktoré by znamenali poistné riziko, čo sa ale v danom prípade
nestalo.

7.Aniostatnéargumentyakokapacitalôžok,podľanázorusúduprvejinštancie,nesúviselispovinnosťou
žalobcu starať sa o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave, v súvislosti s ktorou bolo
možné konštatovať hrubú nedbanlivosť, ktorá by mala byť príčinou vzniku požiaru, a tým aj príčinou
vzniku škody o to viac, ak aj v tomto prípade bola žalovanému prostredníctvom jeho sprostredkovateľa

známa skutočnosť, že sa vytvára ponuka na poistenie Chaty LUX v Oraviciach, kde je ubytovanie pre
45 ľudí a kde sa nachádza reštaurácia a tenisové kurty, čoho dôkazom bola e-mailová správa zasielaná
sprostredkovateľom žalovaného 02.10.2015, t. j. pred uzavretím poistnej zmluvy.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na

poistné plnenie do výšky poistnej sumy 330.000,- Eur, nakoľko nastala skutočnosť, ktorá je poistnou
udalosťou. Čo sa týka úroku z omeškania, súd prvej inštancie úrok z omeškania priznal podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., počítajúc uplynutím
15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (t.j. v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od ukončenia šetrenia

poistnej udalosti, kedy žalovaný nebol ešte v omeškaní). Zamietajúca časť prestavovala aj rozdiel oproti
žiadanému 5,05 % úroku z omeškania a priznanému úroku z omeškania, ktorá prislúcha len vo výške
5 % (§ 3 citovaného nariadenia).

9. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 13Cob/2/2020 zo dňa 19.12.2020 rozsudok Okresného

súdu Námestovo č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26. júna 2019 postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP
v napadnutom výroku I. a III. potvrdil. Výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Voči predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, teda že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2021 zo dňa 28. júla 2022 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/2/2020-313 z 9. decembra 2020 a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

12. Vo vzťahu k prvému dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej
inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie
- zdôvodnenie k niektorým podstatným námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní. Dovolací súd
poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a ani rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahujeadekvátne odôvodnenie ohľadne odmietnutia, respektíve nevykonania doplnenia navrhovaného
dokazovania žalovaným, ktoré mali/mohli preukazovať nespôsobilosť nehnuteľnosti byť predmetom
poistenia podľa poistnej zmluvy a možnosť uplatnenia výluky z poistenia. Išlo najmä o návrhy dôkazov:

a/ pripojenie spisu Požiarno-technického a expertízneho ústavu, b/ vykonanie výsluchu svedka A. B.
F. (ktorý mal vypracovať expertízu) a c/ uloženie povinnosti príslušnému orgánu predložiť akékoľvek
výsledky protipožiarnej kontroly. Dovolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie návrh žalovaného
na doplnenie dokazovania zamietol bez toho, aby mu poskytol presvedčivé odôvodnenie svojho
rozhodnutia. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v bode 51. jeho odôvodnenia nemožno

pokladať za dostatočne odôvodnenie svojho rozhodnutia v danom smere. Súd prvej inštancie je povinný
poskytnúť riadnu odpoveď ohľadne predmetného návrhu žalovaného aj v prípade pokiaľ navrhnuté
dôkazy nie sú spôsobilé objasniť skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia v merite veci.
Dovolací súd v ďalšom poukázal na to, že odvolací súd síce reagoval bodoch 56 až 58 odôvodnenia
svojho rozhodnutia, avšak len všeobecne, bez konkrétnych záverov týkajúcich sa konkrétnych námietok
žalovaného vznesených v odvolaní. Odvolací súd len vo všeobecnosti poukázal na zásady zisťovania

skutkového stavu, vykonávania a hodnotenia dokazovania, bez poskytnutia odpovede ku konkrétnej
odvolacej námietke žalovaného. Dovolací súd s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky poukázal na to, že pokiaľ všeobecný súd nevykoná dôkaz
navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať medzi stranami konania spornú skutkovú

okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca,
znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Dovolací súd ohľadne ďalšej námietky, ktorú žalovaný označil za porušenie práva na spravodlivý

proces, spočívajúci v priznaní nároku vo výške 330.000,- Eur bez skúmania jeho výšky, uviedol, že
daná námietka nie je dôvodná. V danom smere dovolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, konkrétne body 71 až 74, v ktorých sa odvolací súd riadne vysporiadal s odvolacou
námietkou ohľadne výšky poistného plnenia vo väzbe tvrdenia o podpoistení nehnuteľnosti, s doložením
znaleckého posudku č. 46/2016 zo dňa 29.03.2016. Dovolací súd poukázal v danom smere na to,

že výškou uplatneného nároku sa odvolací súd zaoberal konkrétne v bode 72 jeho odôvodnenia,
kde zdôraznil, že žalovaný mal možnosť v rámci písomného vyjadrenia k žalobe uviesť rozhodujúce
skutočnosti, či pripojiť listiny, pričom sa aj vyjadril, avšak žiadnym spôsobom nenamietal výšku plnenia.
Dovolacísúdsastotožnilajsnázoromodvolaciehosúduohľadneneprihliadnutianapredloženýznalecký
posudok zo strany žalovaného, ktorý predstavuje prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý

neuplatnil pred súdom prvej inštancie. Dovolací súd na doplnenie vo vzťahu k námietke ohľadne § 151
CSP uviedol, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má
za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 20 CSP), pričom ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné,

nevykonáva o nich dokazovanie.

14. V ďalšom dovolací súd konštatoval, že vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP pre nedostatok odôvodnenia a vrátenie veci na ďalšie
konanie sa dovolací súd nemohol v plnom rozsahu zaoberať prípustnosťou a dôvodnosťou dovolania v

zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (nastolené právne otázky). Dovolací súd však vzhľadom
na ďalší postup súdu a nové rozhodnutie vo veci ako obiter dictum považoval za potrebné k nastoleným
otázkam uviesť nasledovné:

15. Vo veci prvej nastolenej právnej otázky „či ide o poistnú udalosť, ak škodová udalosť vznikla

na veci, ktorá nespĺňa všetky v poistnej zmluve dohodnuté požiadavky na predmet poistenia?“
dovolací súd konštatoval, že predmetná otázka nespĺňa atribút právnej otázky, nakoľko jednoznačne
sa jedná o otázku skutkového charakteru. Ohľadne zisťovania obsahu zmluvy (zmluvných dojednaní,
vrátane všeobecných podmienok poistenia) dovolací súd poznamenal, že uvedené predstavuje otázku
zisťovania skutkového stavu a nie právneho posúdenia.

16. Vo vzťahu k druhej nastolenej otázke „či možno v prípade vzniku škody v dôsledku požiaru
konanie vo forme závažného porušenia predpisov na úseku ochrany pred požiarmi vyhodnotiť ako
hrubú nedbanlivosť poisteného oprávňujúcu poisťovateľa uplatniť výluku z poistenia bez ohľadu naexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením predpisov a vznikom škody“ dovolací súd uviedol, že
súdy nižšej inštancie právne posúdil vec podľa § 788 ods. 1 a 3, § 797 a § 806 Občianskeho zákonníka
v spojení s čl. 7 ods. 1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP, pričom v tejto súvislosti poznamenal,

že uvedené právne posúdenie súdmi nižšej inštancie malo byť ešte doplnené o právne úvahy súdov
vyplývajúce z aplikácie § 799, § 809 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a úpravy zakotvenej v oddiele II. čl. I bodu 2 VPP. Dovolací súd poukázal na to, že žalovaný
ako dôvod odmietnutia plnenia uviedol hrubú nedbanlivosť žalovaného ohľadne povinnosti stanovenej
v čl. 7 ods. 1/ písm. f)/ VPP a tiež odkazom na zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, v zmysle

ktorého žalobca porušil viacero ustanovení obsahujúcich povinnosti pri zabezpečovaní pravidelných
preventívnych protipožiarnych prehliadok objektu a jeho zariadení, predovšetkým tie, na ktoré sa
odvoláva správa o výsledku požiarno-technickej expertízy č. PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.04.2016
a nepravdivé uvedenie informácií. Dovolací súd poukázal na to, že z vyššie citovaných zákonných
ustanoveníakoajzovšeobecnýchpoistnýchpodmienokvyplýva,žepoistnéplneniepoistenémunepatrí,
resp. v zmysle zákonných ustanovení poistné plnenie možno poistenému znížiť, ak poškodenie, zničenie

bolo priamo, či nepriamo spôsobené v dôsledku hrubej nedbanlivosti poistného pri plnení, resp. neplnení
povinnosti poisteného. Dovolací súd vyslovil, že s daným názorom je súladný aj postup súdov nižšej
inštancie v danej veci, ktoré posudzovali otázku v súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom
škodovej udalosti. V prípade vzniku poistnej udalosti a súčasného zistenia porušenia povinnosti zo
strany poisteného je nutné skúmať, či medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou je príčinná

súvislosť v tom zmysle, či dané porušenie povinnosti mohlo prispieť k vzniku poistnej udalosti alebo k
zväčšeniu rozsahu jej následkov. Pokiaľ poisťovateľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné
plnenie znížiť. Do úvahy teda prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, nie jeho odmietnutie.
Dovolací súd vyslovil súčasne záver, že v dôsledku kogentného charakteru ust. § 809 OZ je zrejmé,
že ustanovenia VPP by sa mali vykladať v prospech zákonnej úpravy, teda skúmať, či bolo uvedené

porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ nie, plnenie je potrebné poskytnúť.
Uvedené sa vzťahuje aj na definovanie predmetu poistenia v rámci ustanovení VPP. Vzhľadom na
kogentný charakter ust. § 809 a s ním súvisiaceho ust. § 799 ods. 3 OZ, znamená, že kogentnosť
neumožňuje odlišnú úpravu vôbec, a to ani vo VPP.

17. Záverom dovolací súd uložil odvolaciemu súdu riadne sa vysporiadať s odvolacou námietkou
žalovaného týkajúcou sa nevykonania ním navrhnutých dôkazov, zvážiť pritom doplnenie dokazovania,
aby bolo zabezpečené právo na spravodlivý proces vyváženým prístupom súdu k návrhom na vykonanie
dôkazov oboch sporových strán, po zrelej úvahe opodstatnenosti navrhnutých dôkazov pre predmet
sporuaspornéotázky.Vrámcinovéhorozhodovaniamáodvolacísúdzvážiťajodporúčaniadovolacieho

súdu k druhej nastolenej otázke dovolateľa, pričom umožní obidvom sporovým stranám sa k prípadnému
použitiu nových právnych úvah, resp. aplikácie, prípadne doposiaľ nepoužitých zákonných ustanovení,
vyjadriť.

18. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2021 zo dňa 28.07.2022

zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/2/2020 – 313 z 09.12.2020 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

19. Krajský súd v Žiline postúpil vec na prejednanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 24.08.2023
(doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 04.09.2023) ako súdu príslušnému podľa § 34 ods.

2 písm. a) CSP bez rozhodnutia s odôvodnením, že s účinnosťou od 01.06.2023 došlo k novelizácii
procesných predpisov, a to § 471c CSP, podľa ktorého: „Konania začaté a právoplatne neskončené
do 31.05.2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31.05.2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd“.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici predložil spis podľa § 43 ods. 2 CSP spoločne nadriadenému súdu,
Najvyššiemu súdu SR, na rozhodnutie o príslušnosti v spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v
Žiline a Krajským súdom v Banskej Bystrici.

21. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndob/42/2003 zo dňa 30.11.2023 Najvyšší súd SR
rozhodol, že na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
42Cob/44/2023 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Uvedený spis bol Krajskému súdu v Banskej
Bystrici predložený na rozhodnutie dňa 27.12.2023.22. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 379 CSP (viazaný
rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi), v súlade s ust. § 385 CSP bez

nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani si to
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Rozsudok v prejednávanej veci bol Krajským súdom v Banskej
Bystrici verejne vyhlásený dňa 27.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219
ods. 1, 3 CSP) a súčasne upovedomil o termíne verejného vyhlásenia rozsudku právneho zástupcu

žalovaného, ktorý o to požiadal.

23. Odvolací súd preskúmal opakovane odvolacie námietky žalovaného, ktoré podal podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), e), f), g), h) CSP. Odvolacie dôvody žalovaného sa týkali tak procesnej, ako aj vecno-
právnejroviny.Vprocesnejrovinežalovanýnamietal,ževecbolaprejednanáarozhodnutánepríslušným
súdom, keďže v danom prípade sa žalobca žalobou domáhal nároku na vyplatenie poistného plnenia a

príslušným súdom na prejednanie bol Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa
§ 13 a § 15 CSP. Žalovaný v ďalšom namietal nepreskúmateľnosť rozsudku prvoinštančného súdu a
nesprávne vyhodnotenie, resp. nevykonanie dôkazov súdom prvej inštancie. A nakoniec, žalovaný z
procesného hľadiska namietal postup okresného súdu, ktorý si nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 181
ods. 2 CSP.

24. Z vecno-právnej roviny žalovaný voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že nebolo
preukázané, že nehnuteľnosť, resp. jej časť bola spôsobilým predmetom poistenia; že predmet poistenia
nezodpovedal príslušným bezpečnostným a technickým normám, a preto právo na poistné plnenie
v súlade s článkom 8 bod 1 písm. a) VPP žalobcovi nevzniklo; že žalovaný pri uzatváraní zmluvy

nezodpovedal otázky pravdivo; že žalobca nepreukázal požadovanú výšku poistného plnenia.

25. Vzhľadom na dovolacím súdom vyslovený právny názor o potrebe doplnenia právnych úvah k
aplikácii ustanovení ďalších právnych predpisov, a to konkrétne § 799, § 809 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a úpravy zakotvenej v oddiele II. článku 1 bodu 2 VPP,

odvolací súd vyzval strany sporu v súlade s ust. § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu týchto
ustanovení, nakoľko dané ustanovenia pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité.

26. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že v súdenom prípade nie sú dané dôvody
na použitie ust. § 809 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovali zníženie poistného plnenia z

poistnej udalosti. Poukázal na to, že Občiansky zákonník v predmetnom ust. § 809 ukladá poistenému
prevenčnú povinnosť - správať sa a konať tak, aby poistná udalosť nenastala a súčasne stanovuje
dôsledky (sankcie), ktoré pre poisteného nastanú v prípade porušenia tejto prevenčnej povinnosti,
medzi ktoré zaraďuje aj primerané zníženie poistného plnenia, ku ktorému však môže dôjsť len za
splnenia predpokladov v tomto ustanovení stanovených. Primeranosť zníženia je potrebné posudzovať

podľa konkrétnych okolností prípadu. Poisťovňa môže plnenie z poistnej zmluvy znížiť, pokiaľ bude
mať preukázané vedomé porušenie vyššie uvedených povinností podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Poisťovňa tak môže pristúpiť k primeranému zníženiu
plnenia len v prípade, ak 1/ prevenčné povinnosti poruší poistník vedome alebo pod vplyvom požitia
alkoholu či návykových látok a 2/ porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo jej

väčšiemu rozsahu. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý porušenia žiadnej z prevenčných povinností
vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok v zmysle oddielu čl. 7 ods.
1 písm. f). Vykonané dôkazy pred súdom prvej inštancie preukázali, že žiadny nedostatok vyplývajúci
z expertíznej správy nebol príčinou požiaru, ani nebol v priamej a príčinnej súvislosti s požiarom.
Už samotné preukázanie, že príčina požiaru nebola zistená, podľa názoru žalobcu vylučuje možnosť

použitiaust.§809Občianskehozákonníka.Danéustanoveniebybolomožnépoužiťlenzapredpokladu,
že príčina požiaru je zistená a len na základe takto ustáleného skutkového zistenia by bolo možné
skúmať akou mierou na vzniku požiaru sa mohli podieľať prípadné vedomé porušenia povinností
poisteného z hľadiska porušenia prevenčných povinností poisteného. V súdenom prípade tak vzhľadom
k nezistenej príčine požiaru, použitie ust. § 809 Občianskeho zákonníka, nie je možné. Žalobca vedome

neporušil žiadne z preventívnych opatrení vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a všeobecných poistných
podmienok, ani uložené mu zákonom, ktoré by boli v priamej a príčinnej súvislosti so vznikom požiaru,
resp. by mohli prispieť podstatne k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu jej rozsahu.27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu poukázal na to, že dovolací súd dospel k
záveru, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, nakoľko neobsahovalo zásadné vysvetlenie - zdôvodnenie k niektorým podstatným

námietkam žalovaného v odvolaní. Poukázal na to, že dovolací súd vytýkal nepreskúmateľnosť
prvostupňového a druhostupňového rozsudku z dôvodu 1/ neodôvodnenia nevykonania žalovaným
navrhovaného dokazovania, 2/ neodôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k ostatným podstatným
námietkam žalovanej.

28. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa ani príčinu vzniku požiaru nesnažil zistiť, svojím
arbitrárnym postupom zabránil, aby táto skutočnosť, ako aj ďalšie skutočnosti spolu s ňou súvisiace
boli riadne zistené aj preukázané. Práve navrhnuté dokazovanie zo strany žalovaného malo slúžiť k
riadnemu zisteniu skutkového stavu v súvislosti s otázkou príčiny vzniku požiaru, príčiny jeho šírenia,
jeho rozsahu, ako aj otázkami príčinnej súvislosti medzi porušením právnych (zákonných a zmluvných)
povinností a vznikom požiaru a jeho následkami. Jeho nevykonaním tak bolo zabránené, aby v konaní

boli zistené tie skutočnosti, ktoré v konaní dovtedy vykonaným dokazovaním zistené neboli a zároveň,
ktoré boli potrebné pre správne skutkovo i právne rozhodnutie vo veci samej.

29. Žalovaný má preto za to, že v tomto prípade sú naplnené dôvody pre zrušenie prvoinštančného
rozsudku, pretože nedostatky konania pred súdom prvej inštancie nemožno napraviť v odvolacom

konaní a nie je ani účelné, aby bolo dokazovanie doplnené pred odvolacím súdom. Podľa žalovanej ide
o situáciu, kedy sa doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom nejaví ako účelné. Pokiaľ by krajský
súd dospel k záveru, že účelné bude doplniť dokazovanie rovno pred odvolacím súdom, žalovaný žiadal
pripojiť spis PTEÚ a spis OR HaZZ Dolný Kubín ohľadom vykonania protipožiarnej kontroly a následne
informoval spoločnosť žalovaného o pripojení týchto spisov v dostatočnom časovom predstihu pred

konaním pojednávania, na ktorom bude vykonaný aj výsluch A. B. F., aby sa mal možnosť ešte pred
konanímpojednávaniaoboznámiťsobsahompripojenýchspisovapripraviťsanavýsluchnavrhovaného
svedka.

30. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie, ako aj druhej inštancie sa nevysporiadali

s relevantnými argumentmi a námietkami žalovaného ohľadom toho, či predmet poistenia spĺňa všetky
poistnou zmluvou vyžadované podmienky na to, aby bol spôsobilým predmetom poistenia a či boli
naplnené niektoré podmienky uplatnenia výluky z poistenia.

31. Žalovaný zotrval na tom, že požiar vznikol v časti nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom poistenia

z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola skolaudovaná v rozsahu, v akom sa nachádzala ku dňu škodovej
udalosti. Pôvodná nehnuteľnosť bola stavebne upravovaná v takom rozsahu, že tieto stavebné
úpravy museli byť skolaudované, avšak neboli. Ak preto požiar vznikol na nehnuteľnosti, ktorá nebola
skolaudovaná, pričom bolo dohodnuté, že predmetom poistenia sú veci, len ak boli odovzdané do
riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia, tak potom v zmysle § 806 Občianskeho

zákonníka sa poistná udalosť netýka veci, na ktorú sa vzťahuje poistenie. Podľa názoru žalovaného sa
súd s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal.

32. Žalovaný poukázal na to, že poistná udalosť býva v poistných zmluvách vymedzená tak pozitívne,
ako i negatívne. Pozitívne vymedzenie poistnej udalosti býva určené kumuláciou poistného rizika a ujmy

vo sfére poisteného. Negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny
poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany
poisťovne, ide o tzv. výluky z poistenia. Vymedzenie toho, čo je a čo nie je poistnou udalosťou je vecou
zmluvných strán, keďže ide o základnú náležitosť poistnej zmluvy. Je teda vecou zmluvných strán, aký
rozsah poistenia si dohodnú, pričom platí, že rozsahu poistného krytia zodpovedá výška poistného.

Poistenie, ktoré kryje väčší rozsah škôd, bude prirodzene drahšie. Z logiky veci však musí ísť o určitý
kompromis medzi rozsahom poistného krytia a cenou za takéto krytie. Žalovaný poukázal na to, že už
vo svojich vyjadreniach argumentoval, že v danom prípade boli naplnené podmienky výluky z poistenia,
a preto škodová udalosť nepredstavuje poistnú udalosť. Zdôraznil, že nie každá škodová udalosť je aj
poistnou udalosťou.

33. V ďalšom žalovaný zotrval na tom, že žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti, a preto boli naplnené
podmienky na uplatnenie výluky podľa oddielu I. čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP a preto žalobcovi nevznikol
nárok na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný zdôraznil, že je potrebné rozlišovať, či v konkrétnomprípadeideovýlukuzpoistenia,kedyvôbecnedošlokvznikupoistnejudalostiaprípadom,kedypoistený
porušil iné povinnosti, s porušením ktorých nie je spojená výluka z poistenia, ale zároveň s ich porušením
sú spojené následky uvedené v ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 809 ods. 2 hovorí

o poistnej udalosti a nie o škodovej udalosti, a preto v prípade, že nejde o poistnú udalosť z dôvodu
aplikácie výluky, ust. § 809 Občianskeho zákonníka nemožno použiť.

34. Žalovaný poukázal na to, že zo strany PTEÚ boli zistené a v konaní aj riadne preukázané také
porušenia, ktoré mohli prispieť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšeniu rozsahu jej následkov. Podľa

žalovanej bolo úlohou súdu každé takéto porušenie povinnosti zo strany žalobcu vyhodnotiť slovami
Najvyššieho súdu SR : „v tom zmysle, či dané porušenie povinnosti mohlo prispieť k vzniku poistnej
udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jej následkov“. Žalovaný v danom smere poukázal najmä na to, že
1/ v objekte chaty neboli vykonané preventívne protipožiarne prehliadky od roku 2007, 2/ nebola riešená
protipožiarna bezpečnosť nehnuteľnosti, 3/ kotol nebol inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých
stavebných konštrukcií, 4/ v kotolni boli vo vzdialenosti menšej ako je dovolená bezpečná vzdialenosť

uložené horľavé látky. Išlo o vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu, pričom neboli tvrdené
žiadne skutočnosti, ktoré by vedomosť žalobcu spochybnili. Žalovaný má za to, že porušenie uvedených
povinností predstavuje hrubú nedbanlivosť poisteného, a preto nie je potrebné vo vzťahu k porušeniu
týchto povinností zaoberať sa aplikáciou § 809 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by však súd prišiel k
záveru, že zistené porušenia povinností zo strany žalobcu nepredstavujú hrubú nedbanlivosť žalobcu,

tak potom žalovaný tvrdí, že tieto sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

35. Žalovaný má za to, že porušenie povinnosti vykonania preventívnych protipožiarnych prehliadok
od roku 2007 bolo v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru. Bolo vylúčené, že by k požiaru došlo
úmyselným konaním, a preto príčina požiaru musela mať pôvod v stave nehnuteľnosti, resp. stave

jej zariadení. Žalovaný odkázal na komentár k Vyhláške č. 121/2002 Z.z., podľa ktorého protipožiarna
bezpečnosť stavebných objektov sa preveruje najmä kontrolou delenia objektu na požiarne úseky,
odolnosti a celistvosti požiarnych deliacich konštrukcií, stavu a funkčnosti požiarnych uzáverov,
zabezpečenia prístupov technologických potrubí, vzduchotechniky, elektrických rozvodov a podobne
cez požiarne deliace konštrukcie, riešenie a dodržiavanie zásad požiarnej bezpečnosti. Taktiež sa

preveruje skladovanie materiálov, zmeny užívania stavieb alebo priestorov, prístavba ďalších objektov
a dodržiavanie odstupových vzdialeností.

36. Žalovaný je presvedčený, že pokiaľ by boli riadne vykonané preventívne protipožiarne prehliadky,
k požiaru by nebolo došlo. Preto existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti vykonania

preventívnych protipožiarnych prehliadok a vznikom požiaru je daná. Ide o skutočnosť, ktorú nemožno
dokázať - neexistujúca skutočnosť (negatívna dôkazná teória). Žalovaný mal za to, že na žalobcovi leží
dôkazné bremeno, aby preukázal, že aj v prípade vykonania preventívnej protipožiarnej prehliadky by
došlo k vzniku požiaru. Žalovaný ohľadom relevantných otázok pre posúdenie okolností vzniku požiaru,
ako aj jeho rozsahov, navrhol vykonať dokazovanie, ktoré však súdy nevykonali. Podľa žalovaného bez

vykonania navrhovaného dokazovania nie je možné žalobe vyhovieť.

37. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2017, sp. zn.
II.ÚS 716/2016, kde Ústavný súd konštatoval, že: „Požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty...je v štandardnom type dôkazného

sylogizmu neprimeraná.“ V ďalšej veci Ústavný súd vyslovil, že : „Žiadne skutkové okolnosti, ktoré
už odzneli, nemožno totiž následne ex post preukázať s absolútnou istotou. Vždy pôjde o otázku
určitej miery pravdepodobnosti.“ Obdobné závery ohľadom preukazovania príčinnej súvislosti vyslovil
aj Najvyšší súd v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 1Cdo/17/2022. Žalovaný pripustil, že aj pokiaľ
sa jednalo o rozhodnutia, ktoré sa týkali preukazovania príčinnej súvislosti v medicínsko - právnych

sporoch, uvedené je možné plne aplikovať aj na spory, v ktorých sa preukazuje príčinná súvislosť
ohľadne okolností vzniku požiaru.

38. Žalovaný tak záverom poukázal na to, že žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti, keď porušil
viaceropovinnostíuloženýchplatnýmiprávnymipredpisminaúsekuochranypredpožiarmi,ktorépriamo

smerujú k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva vzniku škodovej udalosti, nakoľko sa nestaral
o poistené veci a neudržiaval ich v dobrom technickom stave. Nehnuteľnosť nebola skolaudovaná v
rozsahu stavebného vyhotovenia ku dňu škodovej udalosti. Porušenie právnych predpisov na úseku
ochrany pred požiarmi zo strany žalobcu mali tak zásadný vplyv na vznik požiaru, táto skutočnosťumožňuje uplatnenie výluky v zmysle oddielu I. čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP. Pokiaľ by súdy uzavreli,
že uvedené porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu nepredstavujú hrubú nedbanlivosť, tak
prichádza do úvahy uplatnenie § 809 Občianskeho zákonníka.

39. Žalovaný vyslovil v ďalšom názor, že ust. § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné
vykladať v tom smere, že oprávnenie poistiteľa znížiť poistné plnenie nie je obmedzené vrchnou
hranicou, a preto je možné poistné plnenie znížiť aj v rozsahu 100 %. Vzhľadom na závažnosť porušení
právnych predpisov, ako aj zmluvných povinností zo strany žalobcu mal žalovaný za to, že v danom

prípade je dôvodné zníženie poistného plnenia o 100 %.

40. K možnosti aplikácie § 2 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a úpravy zakotvenej v oddiele II.
čl. 1 ods. 2 VPP sa žalovaný vyjadril tak, že Občiansky zákonník umožňuje stranám vymedziť obsah
poistnej udalosti, ktorý je možné vymedziť pozitívne, ako i negatívne. Zákon nevymedzuje, čo môže a
čo nemôže byť poistnou udalosťou, preto ak si zmluvné strany vymedzili rozsah poistného krytia, takéto

vymedzenie nemožno považovať za rozporné s § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný odmieta,
že by ktorékoľvek zmluvné ustanovenia medzi žalobcom a žalovaným predstavovali ustanovenia, ktoré
by svojím obsahom alebo účelom odporovali zákonu alebo ho obchádzali. Pokiaľ by však súdy z
akéhokoľvek dôvodu považovali za neplatné ust. oddielu II, čl. 2 ods. 2 VPP, ktoré vymedzujú predmet
poistenia alebo ust. oddielu I. čl. 8, ods. 1 písm. a) VPP, ktoré vymedzuje poistné krytie, žalovaný vyslovil

právny názor, že poistná zmluva by musela byť ako celok posúdená ako absolútne neplatná pre jej
neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

41. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, nakoľko je nedostatočne odôvodnený a v konaní nedostal

odpovede na ňou nastolené otázky.

42. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že predmet poistenia bol
zapísaný na LV č. XX pre k.ú. G., obec H., G. H., súp. č. 88, chata na parcele č. 12091/2, pod B1
na žalobcu, pričom výlučným vlastníkom sa stal žalobca v roku 2013. Žalobca chatu so súp. č. 88

„Chata LUX“, ktorá bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím vydaným ONV Dolný Kubín č.j. 172
- 53 - 03603 - 608 zo dňa 03.07.1987, užíval v súlade s účelom, na ktorý bola postavená - ubytovacie
služby a túto riadne udržiaval v prevádzkyschopnom stave. Podľa žalobcu sa jedná o spôsobilý predmet
poistenia. Žalobca popiera, že by súčasťou predmetu poistenia mali byť neskolaudované budovy.
Rozsahprácaichpopis,ktorévykonalžalobcaažponadobudnutínehnuteľnostinaobjekte,súpopísané

v Znaleckom posudku č. 46/2016 na str. 20, ktorý znalecký posudok pripojil žalovaný až v odvolacom
konaní. Žiadna z uvedených úprav si nevyžadovala stavebné povolenie a ani samostatné kolaudačné
rozhodnutie. Žalobca v poistnej zmluve pravdivo odpovedal na otázky poisťovne týkajúce sa predmetu
poistenia. Žalovaný predmet poistenia riadne ohliadol, urobil fotodokumentáciu a až následne bola
uzatvorená poistná zmluva, ktorú žalovaný aj podpísal a prijímal od žalobcu poistné zodpovedajúce

dojednanému poisteniu.

43. V ďalšom žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/45/2001
zo dňa 28.07.2022 konštatoval kogentnosť ust. § 809 Občianskeho zákonníka, ako aj to, že nie každé
porušenie zákonnej či zmluvnej povinnosti poisteného prispieva k vzniku poistnej udalosti alebo k

zvýšeniu rozsahu jej následkov. Dôsledky uvedené v § 809 Občianskeho zákonníka nastávajú len
vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, teda 1/ ak poistený porušil povinnosť
vedome a 2/ ak táto povinnosť má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu
jej následkov. Len v takom prípade je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie znížiť v rozsahu, v akom
malo porušenie povinnosti podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej

následkov. Nemôže však bez ďalšieho poistné plnenie odmietnuť.

44. Žalobca v ďalšom uviedol, že sa domnieva, že aplikácia ust. § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka
v súdenom prípade je neopodstatnená.

45. V súvislosti s ust. § 799 OZ žalobca poukázal na to, že poistnú udalosť riadne a včas nahlásil
žalovanému a neporušil žiadnu z oznamovacích povinností vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a VPP,
teda na krátenie poistného nie je daný žiadny dôvod. Zároveň právo na zníženie poistného plneniamôže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže
pôvodne poisťovateľ, t.j. žalovaný, odmietol vyplatiť poistné plnenie.

46. Žalobca poukázal na to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mali súdy za jednoznačne
preukázané, že príčina vzniku požiaru dňa 14.02.2016 na chate žalobcu jednoznačne zistená nebola,
ako to vyplýva zo správy Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR zo dňa
29.04.2016. Ak sa nepodarilo určiť príčinu vzniku požiaru, žalovaný nemôže jednoznačne tvrdiť, že ide o
situáciu, ktorá by ho oprávňovala na krátenie poistného plnenia. Žalobca v danej súvislosti namieta, že

výluky v prejednávanej veci nie sú uplatniteľné, keďže neexistuje dôkaz, že k požiaru došlo v dôsledku
výluky uvedenej v zmluve. Žalobca opakovane zdôraznil, že nebolo v konaní preukázané, čo bolo
príčinou požiaru.

47. V súvislosti so správnou aplikáciou ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že
nemožno opomínať druhú časť hypotézy tejto právnej normy, a to, že vedomé porušenie povinností

musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Z celého priebehu konania a doposiaľ vykonaného
dokazovania je zjavné, že výsledkom dokazovania bol skutkový záver súdov nižšej inštancie, že išlo o
priebeh udalostí, ktorý bol neočakávaný a výnimočný (náhodilý). Žalobca v danom smere poukázal na
formulovaný záver v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/188/2019, z ktorého vyplynulo, že
otázka existencie príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť

riešená vždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine.

48. Pokiaľ ide o ust. § 809 Občianskeho zákonníka, toto sa týka výluk z poistenia. Žalobca v ďalšom
uviedol, že považuje znenie oddielu I. čl. 8 „všeobecné výluky“ ods. 1 písm. a) VPP za ustanovenie
odporujúce ust. § 809 OZ, ktoré je kogentným ustanovením. Výluka z poistenia v danom ustanovení VPP

nie je definovaná a konkretizovaná presne a jednoznačne aj vo vzťahu k predmetu poistenia. Ak poistná
zmluva a VPP neobsahuje jasné podmienky, zmluvné ustanovenia musia byť vykladané v prospech
poisteného podľa zásady „kontra proferentem“. Žalobca poukázal taktiež na to, že toto ustanovenie
je kogentnej povahy, preto ho zmluvné strany nemôžu svojimi dojednaniami vylúčiť alebo sa od neho
odchýliť. Podľa žalobcu dojednanie v oddieli I. čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP, na základe ktorého právo na

poistné nevznikne, je dojednaním absolútne neplatným a je v rozpore so zákonom. V praxi to znamená,
že v zmluve a ani vo VPP účastníci zmluvného vzťahu nemôžu platne dojednať podmienky, ani odlišnú
úpravu v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona (§ 809 OZ) a s ním súvisiace ust. § 799 ods. 3 OZ.

49. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca uviedol, že nepovažuje za potrebné vykonať žalovaným

navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka A. B. F., ktorý spracoval správu o výsledku požiarnej expertízy
k prípadu požiaru chaty v obci Oravice 14.02.2016, z ktorej vyplýva, že žiadna zo zisťovaných 3 verzií
príčin požiaru nebola príčinou požiaru. Správa je pritom súčasťou spisu, teda výsluch daného svedka
považuje žalobca za neopodstatnený, nadbytočný a nehospodárny. Ani z Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 28.07.2022 sp. zn. 4Obdo/ 45/2021, ktorým dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline

nevyplýva povinnosť súdu vykonať navrhované dôkazy žalovaným. Dovolací súd v danom rozhodnutí
len vytkol odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie a vyporiadanie sa s otázkou, či je v súdenom
prípade dôvod pre aplikáciu ust. § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka a toto svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť.

50. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci a odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/7/2019 - 180 zo dňa 26.06.2019 rozsudok
okresného súdu potvrdil.

51. Odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,

nakoľko nebolo potrebné zopakovať dokazovanie, ani ho doplniť (§ 383 CSP):

52. Medzi žalobcom ako poistníkom a zároveň poisteným a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa
20.10.2015 uzavretá poistná zmluva označená „Majetok and efekt“. Uzatvorené poistenie sa vzťahovalo
na požiar, krádež, lúpež a zodpovednosť. V časti poistnej zmluvy definujúcej druh poistenia je uvedené,

že ide o poistenie požiaru, živelných nebezpečí a škôd spôsobených vodou z vodovodných zariadení a
aj to, že pre tento druh poistenia platia všeobecné poistné podmienky pre poistenie požiaru a následného
prerušenia prevádzky - 2009.53. Ako predmet poistenia bol označený objekt „Rekreačná chata LUX, Oravice č. 88, 027 44 Tvrdošín“,
ktorej vlastníkom je žalobca. Poistná zmluva na všetky poistné riziká bola dohodnutá na sumu 330.000,-
Eur. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

pod V 1011/2012.

54. Pred uzavretím poistenia sa vykonala obhliadka miesta poistenia, ktorej výsledky boli premietnuté do
časti poistnej zmluvy pod názvom „Opis a zabezpečenie predmetu poistenia“, z ktorej časti vyplýva, že
časť stavby - suterén a prízemie sú murované, 3. poschodie a terasa - drevená časť, opláštenie budovy

- drevo. Budova má celkom 3 podlažia, druh strechy - sedlová, spôsob vykurovania - pevné palivo,
protipožiarne zabezpečenie - hlásiče protipožiarne, hydrant - 2 ks, hasiace prístroje - 4 ks. Predmet
poistenia bol vizuálne zhodnotený ako udržiavaný, prevádzkyschopný.

55. Dňa 14.02.2016 vznikla na poistenom objekte škodová udalosť - požiar, ktorá bola u žalovaného
registrovaná pod č. 5000089416.

56. Zo správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy zo dňa 29.04.2016 vydanej MV SR, Požiarno-
technickým a expertíznym ústavom Bratislava pod č. PEU 1 - 27 - 005/2016 vyplýva, že ústav skúmal
príčiny vzniku požiaru na troch úsekoch, a) úmyselné zapálenie, b) porucha na zariadení v nízkotlakovej
kotolni a c) technická porucha na zariadení v spoločenskej miestnosti. Ústav dospel k záveru, že

úmyselné založenie požiaru je nepravdepodobné, vo vzťahu k druhej možnej príčine pod b) porucha na
zariadení v nízkotlakovej kotolni bolo zistené, že v nízkotlakovej kotolni bol nainštalovaný kotol ÚSPOR
50 automat, ktorého podrobným skúmaním neboli nájdené stopy naznačujúce technickú príčinu poruchy
s následným vznikom požiaru. Vylúčila sa technická porucha na zariadeniach tejto kotolne s následkom
vzniku požiaru. Pokiaľ ide o tretiu možnú príčinu vzniku požiaru – c) technickú poruchu na zariadení v

spoločenskej miestnosti, z expertízy vyplýva, že ani po niekoľkonásobnom preskúmaní daného miesta
neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo
možné objektívne zhodnotiť, potvrdiť, resp. vylúčiť, či príčina vzniku požiaru bola následkom technickej
poruchy na elektrickom zariadení. Záverom daného zisťovania všetkých troch možných príčin požiaru
bolo teda konštatovanie, že príčina požiaru bola nezistená.

57. Aj keď sa v správe konštatuje, že v kotolni sa nachádzal aj stôl na náradie a cca 3 ks 25 kg
vrecia pevného paliva (eko hrášok), výsledkami expertízy bolo zistené, že tento materiál nevykazoval
mechanické ani termické poškodenie, resp. nadmerné znečistenie. Teda ani jeho umiestnenie vo
vzdialenosti menšej ako bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla podľa vyhlášky č. 401/2007 Z.z.

nebolo príčinou vzniku požiaru.

58. Žalovaný listom zo dňa 20.09.2016 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti č.
5000089416, ktorá sa stala dňa 14.02.2016 bez poskytnutia poistného plnenia s tým, že okrem iného sa
odvolal na závery expertíznej správy na zistené nedostatky, a to porušenie § 4 písm. a), písm. f), písm.

k), písm. n) zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred po požiarmi v znení neskorších predpisov v znení §
14 vyhlášky č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.

59. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru
že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie

považuje za vecne správne, preto na zdôraznenie správnosti jeho záverov, v súlade s § 387 ods. 3
CSP, k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie ako aj k tvrdeniam
uvedeným v odvolaní, uvádza nasledovné:

60. Pokiaľ žalovaný namietal, že vec bola prejednaná a rozhodnutá nepríslušným súdom vzhľadom k

tomu, že žalobca sa žalobou domáhal nároku na vyplatenie poistného plnenia, na prejednanie ktorého
sporu mal by príslušný Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa § 13 a § 15 CSP,
odvolací súd uvádza, že daná odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Žalobca podal žalobu
dňa 04.10.2017 na Okresný súd Námestovo a v žalobe uviedol, že miestna príslušnosť je založená
podľa § 19 písm. b) CSP. Vzhľadom na námietku žalovaného bol predmetný spis dňa 12.04.2018

postúpený Okresnému súdu Bratislava I, ktorý následne podaním dňa 31.07.2018 predložil vec na
rozhodnutiepodľa§43ods.2CSPKrajskémusúduvBratislave.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.
4Ncb/9/2018 - 105 zo dňa 18.10.2018 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je vecne a miestne
príslušný Okresný súd Námestovo. Týmto rozhodnutím boli podľa § 43 ods. 2 CSP súdy viazané azákonným sudcom sa stal sudca tohto určeného miestne príslušného súdu v súlade s rozvrhom práce na
príslušnýkalendárnyrok.Uznesenímnadriadenéhosúdu,KrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Ncb//9/2018
- 105 zo dňa 18.10.2018, tak došlo zákonným spôsobom k určeniu miestne príslušného súdu na

prejednanie a rozhodnutie sporu. Okresný súd Námestovo tak bol príslušným súdom na prejednanie
sporu.

61. Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov namietal aj postup okresného súdu, ktorý si nesplnil povinnosť
v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na znenie

zákonného ust. § 181 ods. 2 CSP, zmyslom ktorého je v sporovom konaní stanoviť okruh nesporných
skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov na
vykonanie v konaní, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Toto ustanovenie je potrebné
vnímať v celom jeho kontexte a zmysle, a preto súd prvej inštancie už tým, že určil, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a určí, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná, určí ďalšie smerovanie konania a pojednávania, teda zameria procesnú aktivitu strán

na skutočnosti, ktoré budú posudzované a vyhodnocované. Tento postup tak nie je možné stotožňovať
s tým, ako v konečnom dôsledku mieni súd meritórne vo veci rozhodnúť. Aj Najvyšší súd SR vo
svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že ani prípadné porušenie ustanovenia § 181
ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a z hľadiska práva na spravodlivý
súdny proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite dosahujúcej až ústavno-právny

rozmer, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd konštatoval, že aj v prípade
nedodržania tohto postupu, to žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu v jej práve zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo
10/2022 zo dňa 14.06.2023). Žalovaný bol pritom v konaní zastúpený advokátom, teda odborne znalou

osoboukuplatňovaniujehoprávpredsúdom.Odvolacísúdkonštatuje,ževzhľadomkpriebehusúdneho
konania a postupu okresného súdu, bolo žalovanému umožnené uplatňovať procesné práva, t.j. že
žalovaný nebol vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá
procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 23. apríla 2019 vyplývalo, že za účasti žalobcu, právneho

zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, po ich vyjadreniach k veci (§ 181 ods. 1 CSP), bol konkrétne
na č.l. 128a rub spisu vykonaný postup okresným súdom podľa § 181 ods. 2 CSP s tým, že bolo
konštatované, ktoré skutočnosti sú medzi stranami nesporné a ktoré sporné, a ktoré sa budú dokazovať.
Vychádzajúc z uvedeného postupu, konanie pred okresným súdom nemalo žiadnu vadu, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací

dôvod žalovaného.

62. Námietku žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti rozsudku prvoinštančného súdu považoval
odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo
upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel
k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa
žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe,

aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol
súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval
zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti
vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv
a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch

svojhorozhodnutiauviedolnespornézistenia,popísalvykonanérelevantnédôkazy,atovyjadreniastrán,
výpovede svedkov, listinné dôkazy a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil,
a ako na základe tohto vyhodnotenia právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne
zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený
skutkovýstavanásledneprijatýprávnyzáverriadnymspôsobomvyjadril.Účelomodôvodneniasúdneho

rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo
aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným
spôsobom. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR totiž vyplýva nielen, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutianemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargument,aleibanatie,ktorémajúvýznamprerozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005),
ale z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na
súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej

nárokom nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). Odvolací súd zdôrazňuje, že za
porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalovaného. To, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

63. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil, resp. nevykonal dôkazy, čím došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, odvolací súd sa nestotožnil ani s
danou namietanou procesnou vadou rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že
nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie

uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím procesným
postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade
nestalo. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov súd vykoná, je v súlade s ust. § 185 ods.
1 CSP výlučne v dispozícii súdu. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu

pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná/
nevykoná.

64. K namietanému nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným v priebehu konania, a to: 1/
pripojením spisu od Požiarno-technického a expertízneho ústavu (resp. spis vedený Okresným

riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru Dolný Kubín), 2/ výsluchom svedka A. B. F., ako aj
3/ vyžiadaním akýchkoľvek výsledkov protipožiarnej kontroly, ktoré mali byť pravidelne vykonávané
riadnym štátnym protipožiarnym dozorom požiarnej ochrany odvolací súd uvádza, že zhodne s
názorom súdu prvej inštancie nepovažuje navrhnuté dôkazy za podstatné z hľadiska náležitého zistenia
skutkového stavu v prejednávanom spore. V súlade s ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd na

zdôvodnenie správnosti postupu súdu prvej inštancie o nevykonaní navrhnutých dôkazov žalovanou
stranou, k argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní, uvádza nasledovné:

65. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.04.2019 navrhol vykonať dokazovanie predložením celého spisu z
vyšetrovania požiaru, ktorý by mal byť vedený Požiarnym a technickým ústavom, prípadne Hasičským

zborom Dolný Kubín a zároveň žiadal predložiť akékoľvek výsledky protipožiarnej kontroly, ktoré mali
byť pravidelne vykonávané štátnym protipožiarnym dozorom požiarnej ochrany.

66. Na ďalšom pojednávaní dňa 04.06.2019 žalovaný zotrval na pripojení spisu Protipožiarneho
technického ústavu, ktorý napriek ich žiadosti pripojený nebol, pričom súčasne navrhol aj výsluch svedka

A. B. F., ktorý spracoval správu o výsledku požiarno-technickej expertízy. Predmetný návrh odôvodnil
tým, že z obsahu daného spisu by vedel navrhnúť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

67. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s ust. § 150 ods. 1 CSP majú strany
sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu. Základným princípom civilného sporového procesu je v súlade s článkom 8 CSP označenie
skutkových tvrdení dôležitých pre rozhodnutie vo veci, ktoré skutkové tvrdenia je strana sporu povinná
podoprieť dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu. Účelom
civilného sporového konania je na základe skutkových tvrdení strán sporu ustáliť skutkový stav a
vykonať dokazovanie, ktoré strana sporu na podporu svojich sporných skutkových tvrdení označí,

ktorými úkonmi dochádza k ustáleniu skutkového stavu v súdnom konaní. Postup, ktorým strana sporu
navrhuje vykonanie dôkazov, hoci na ich vykonanie neprodukuje žiadne skutkové tvrdenia, nemá oporu
v Civilnom sporovom poriadku. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď žalovaný síce označil navrhované
dôkazy, avšak k predmetným dôkazom neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré majú byť týmito dôkazmi
v konaní preukázané. Účelom civilného sporového konania nie je vyhľadávať skutkové tvrdenia z

navrhovaných dôkazov, čo nie je ani súladné s princípom hospodárnosti konania a procesnej ekonómie
sporu zakotvenej v článku 17 CSP. V danej veci sám žalovaný odôvodnil svoj návrh na predloženie
spisu Požiarno-technického expertízneho ústavu, ako aj výsluchu svedka A. B. F. tým, že z ich obsahubude formulovať svoje skutkové tvrdenia, resp. navrhne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Takýto
postup, ako už bolo konštatované vyššie, nie je prípustný.

68. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd uvádza, že vykonanie daného dokazovania považoval
zhodne s názorom súdu prvej inštancie za nadbytočné, nakoľko obsahom súdneho spisu bola správa
Požiarno-technického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR, Bratislava zo dňa 29.04.2016 o
výsledku požiarno-technickej expertízy k prípadu požiaru, ako aj list Ministerstva vnútra SR, Požiarno-
technický a expertízny ústav zo dňa 10.05.2017 označený ako "Určenie príčinnej súvislosti príčiny vzniku

požiaru chaty veľké LUX v Oraviciach“. Zo záverov uvedených správ nevyplynula existencia príčinnej
súvislosti medzi zistenými nedostatkami a vznikom požiaru, preto vykonanie dokazovania pripojením
celého spisu, s ktorého závermi súd disponuje, či výsluchom svedka, ktorý danú expertízu spracoval, nie
je možné dospieť k iným skutkovým záverom ohľadne príčiny vzniku požiaru. Priamo v správe zo dňa
10.05.2017 (ktorú vybavoval A. B. F.) sa konštatuje, že: „V rámci zisťovania príčiny vzniku predmetného
požiaru nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi uvedenými nedostatkami a vznikom požiaru,

nakoľkopríčinavznikupožiarujenezistená“.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúd,zhodnesnázoromsúdu
prvej inštancie, konštatuje, že dané návrhy na doplnenie dokazovania nie sú spôsobilé zvrátiť súdom
zistený skutkový stav. Aj odvolací súd považuje dané dôkazy za nadbytočné, s vykonaním ktorých by
bezdôvodne dochádzalo k predlžovaniu súdneho konania.

69. Ani postupom okresného súdu, ktorý po pojednávaní dňa 23.04.2019 žiadal pripojiť spis od Požiarno-
technického a expertízneho ústavu od Ministerstva vnútra SR, avšak na ďalšom pojednávaní dňa
04.06.2019 zamietol návrhy na doplnenie dokazovania (včetne uvedeného), nebolo neporušené právo
žalovaného na spravodlivý súdny proces. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, súd je oprávnený na
základe výsledkov vykonaného dokazovania aj v priebehu konania rozhodnúť, ktorý z dôkazov vykoná,

resp. nevykoná, a to po posúdení všetkých relevantných informácií v podobe prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany. Pokiaľ súd v priebehu konania dospel (vzhľadom na ustálený
skutkový stav prejednávanej veci), k inému záveru, na základe ktorého následne odmietol vykonať
predtým nariadený dôkaz, tento postup automaticky nepredstavoval porušenie práva na spravodlivý
súdny proces.

70. Odvolací súd sa pre úplnosť vyjadruje aj k ďalšiemu dôkazu, ktorý žalovaný navrhoval na
pojednávaní dňa 23.04.2019, a to predloženie akýchkoľvek výsledkov protipožiarnej kontroly, ktoré
mali byť pravidelne vykonávané riadnym štátnym protipožiarnym dozorom požiarnej ochrany, aj keď
poukazuje na to, že uvedený návrh na doplnenie dokazovania nebol už žalovaným produkovaný na

ďalšom pojednávaní dňa 04.06.2019, a tento návrh neuvádzal ani vo svojich odvolacích námietkach.
Len z opatrnosti preto odvolací súd k predmetnému dôkazu uvádza, že správne postupoval súd prvej
inštancie, pokiaľ daný dôkaz nevykonal, nakoľko ani preukázanie prípadnej existencie, či neexistencie
uvedených správ a pravidelných kontrol by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci, keďže
nebola preukázaná súvislosť medzi porušením povinnosti nevykonávania pravidelných kontrol zo strany

žalobcu a vznikom škodovej udalosti. Uvedené závery konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky.

71. Vo vecno-právnej rovine v rámci vymedzenia odvolacích dôvodov žalovaného, v rozsahu
posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu a z neho vyplývajúcich záverov, krajský súd

považuje za podstatné, že okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané zdôvodnenie na
podklade vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynul záver, že žalovanému vznikla povinnosť plniť
vzhľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu, nakoľko nastala poistná udalosť, ktorá predstavovala základ
plnenia žalovaného.

72. Podľa Oddielu I. čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP, právo na poistné plnenie nevznikne, ak ide o poškodenie,
zničenie alebo stratu priamo alebo nepriamo spôsobené, vyplývajúce alebo zvýšené v dôsledku:
a) Úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti poisteného, jeho zástupcov ako aj iných osôb
konajúcichzpodnetupoisteného.Zahrubúnedbanlivosťsapovažujekonaniepoistného,jehozástupcov
smerujúce k porušeniu ustanovení čl. Práva a povinnosti poistníka, poisteného a poistiteľa ako aj

poverenie náležite nepoučenej a nespôsobilej osoby obsluhou poistenej veci.
73. Podľa Oddielu I. čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP, povinnosti poistníka poisteného pri uzavieraní poistnej
zmluvy a počas doby jej trvaniaf) poistený je povinný riadne sa starať o poistené veci, predovšetkým udržiavať ich v dobrom technickom
stave, používať ich podľa návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca určil.
74. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že nie každá škodová

udalosť je poistnou udalosťou, keďže práve výluky z poistenia určujú skupinu škodových udalostí, ktoré
nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne. Pokiaľ však žalovaný namietal závery súdu prvej
inštancie o tom, že nezistil existenciu dôvodov pre výluku z poistenia pre nemožnosť posúdenia, či
požiar vznikol v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu, jeho námietky nie sú správne.
Žalovaný mal za to, že už len tým, že žalobca porušil niekoľko povinností na úseku ochrany bezpečnosti

pred požiarmi (ktoré boli konštatované v expertíznej správe), došlo z jeho strany k hrubému porušeniu
jeho povinností, čo automaticky zakladá výluku z poistného plnenia poisťovne na podklade vyššie
uvedeného ustanovenia. Uvedená argumentácia žalovaného nie je správna. Jednoznačne z formulácie
odd. I čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP vyplýva, že právo na poistné plnenie nevznikne len vtedy pokiaľ
je preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením a hrubou nedbanlivosťou poisteného v podobe
porušenia ustanovení práv a povinnosti poistníka (v danom prípade žalovaným oznámené porušenie

povinnosti formulovanej v odd. I čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP.
75. Uvedené závery vo svojom rozhodnutí v posudzovanej veci formuloval aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, keď v bode 52 uviedol: „Aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení a aj zo všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že poistné plnenie poistenému nepatrí, resp. v zmysle zákonných
ustanovení poistné plnenie možno poistenému znížiť, ak poškodenie, zničenie bolo priamo či nepriamo

spôsobené v dôsledku hrubej nedbanlivosti poisteného pri plnení, resp. neplnení povinností poisteného.
S uvedeným názorom je súladný postup súdov nižšej inštancie v tejto veci, ak posudzovali otázku
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škodovej udalosti.“
76. Odvolací súd preto opakovane aj na danom mieste uvádza, že vzhľadom k tomu, že z vykonaného
dokazovania v rámci zisťovania príčin vzniku požiaru, (či už z expertíznej správy, alebo zo správy

zo dňa 10.05.2017 ohľadne určenia príčiny vzniku požiaru Chaty LUX v Oraviciach) nevyplynulo,
že poškodenie objektu Chaty LUX v Oraviciach požiarom bolo spôsobené plnením, resp. neplnením
povinností poisteného, nie je možné na daný prípad aplikovať predmetnú výluku z poistenia, tak
ako na to apeluje žalovaný. Uvedené bolo konštatované aj v prípade zistenia nedostatkov týkajúcich
sa predovšetkým nevypracovania a nevedenia dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi. Ani

porušenie týchto povinností nebolo príčinou vzniku poruchy s následkom vzniku požiaru. Z uvedeného
dôvodu správne okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť
starať sa o poistenú nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave, čím sa mal dopustiť
hrubej nedbanlivosti, v dôsledku čoho by boli dané podmienky výluky podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP
a neexistovala by povinnosť žalovaného plniť.

77. Ani skúmaním príčin vzniku požiaru z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej kotolni a
v nej umiestnených horľavých látok v menšej vzdialenosti ako je dovolená bezpečná vzdialenosť
od spotrebiča, ani termickými expertíznymi skúškami nebolo zistené jeho mechanické ani termické
poškodenie. To isté sa týka aj inštalovania kotla ÚSPOR 50 v nedostatočnej vzdialenosti od okolitých
stavebných konštrukcií. Ani skúmaním kotla, či ostatných zariadení, neboli nájdené stopy, ktoré by

naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru. Súd prvej inštancie preto správne
konštatoval, že ani uvedené porušenia nepredstavovali príčinu vzniku požiaru. Okresný súd správne
poukázal na to, že expertíza sa venovala viacerým príčinám vzniku požiaru, pričom pri ich skúmaní boli
preverované aj technické poruchy na zariadení v spoločenskej miestnosti, či poruchy na zariadení v
nízkotlakovej kotolni, s ktorými súvisel aj rad zistených a konštatovaných porušení povinností žalobcu v

podobevykonávaniapravidelnýchapreventívnychprehliadokzariadenínaúsekubezpečnostiaochrany
pred požiarmi. Výsledkom danej expertízy však bolo konštatovanie, že hoci jednotlivé zariadenia boli
podrobené preskúmaniu, neboli na nich nájdené žiadne stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu
s následným vznikom požiaru. Na základe uvedeného nie je možné konštatovať, že žalobca naplnil
podmienky stanovené v odd. I čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP a dopustil by sa hrubej nedbanlivosti v

podobe porušenia jeho povinnosti koncipovaných v posudzovanom oddieli I čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP,
t.j. riadne sa starať o poistené veci, udržiavať ich v dobrom technickom stave, používať ich podľa
návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca určil. Tvrdenia žalovaného o tom, že
porušenie povinnosti vykonania preventívnych protipožiarnych prehliadok od roku 2007 bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom požiaru, nemajú tak oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotné presvedčenie

žalovaného o tom, že pokiaľ by boli vykonané preventívne protipožiarne prehliadky, k požiaru by nebolo
došlo, nie je dostatočným podkladom pre konštatovanie porušenia povinnosti žalobcu. Odvolací súd
sa nestotožňuje so závermi žalovaného, že bez jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škodou je možné vyvodiť záver o vylúčení poistného plnenia.78. Rozhodnutia na ktoré poukazoval žalovaný (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 716/2016 zo dňa
24. októbra 2017, Najvyšší súd SR, sp. zn. 1Cdo/17/2022 zo dňa 30.apríla 2024) síce pojednávajú
o miere pravdepodobnosti určenia príčiny vzniku škodlivého následku, avšak v oboch prípadoch ide

o medicínsko-právny spor, ktorý je do veľkej miery ovplyvnený slabším postavením poškodeného
pacienta. Súdy v danom smere poukazovali na vzájomné asymetrické postavenie subjektov, v ktorom
má „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na poškodeného (ako slabšiu stranu) sa v ich vzťahu
kladú neúmerné nároky, čím sa mu v súdnom konaní znemožňuje dosiahnutie uspokojenia. Práve
v uvedenej súvislosti súdy konštatovali, že v daných sporoch v mnohých prípadoch nie je možné

jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku a túto možno stanoviť len s určitou
mierou jej pravdepodobnosti. Aj v danom prípade však Najvyšší súd SR poukázal na požiadavku
spravodlivého vyváženia faktickej nerovnosti sporových strán, ktorá je naplnená v prípade, ak je
v pochybnostiach rozhodnuté v prospech toho komu vznikla ujma. Z uvedených rozhodnutí však
v žiadnom prípade neplynie záver, že príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti poškodeného
a škodou možno len predpokladať, ako sa snaží navodiť žalovaný. Konštrukcie žalovaného o tom, že je

vysoko pravdepodobné, že porušenie povinnosti umiestniť kotol v bezpečnej vzdialenosti od horľavých
stavebných konštrukcií viedlo k vzniku požiaru, nevychádza zo žiadneho z dôkazov. Zo žiadneho z
produkovaných dôkazov nevyplynul záver, že porušenie povinnosti žalobcu na úseku bezpečnosti proti
požiarom (ktoré boli deklarované v správne MV SR) bolo „čo i len pravdepodobnou“ príčinou vzniku
požiaru.Právenaopak,takvpredloženejexpertíze,akoajvdodatočnepredloženejsprávesakonštatuje,

že uvedené pochybenia neboli v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru.
79. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ boli v konaní zistené a
preukázané porušenia, ktoré mohli prispieť k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jej
následkov, ide o hrubú nedbanlivosť poisteného, a nie je možné (bez ďalšieho skúmania), poistenému
plnenie poskytnúť. Jednoznačne z formulácie odd. I čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP vyplýva, že právo na

poistnéplnenienevzniknelenvtedy,pokiaľjepreukázanápríčinnásúvislosťmedzipoškodenímahrubou
nedbanlivosťou poisteného v podobe porušenia ustanovení VOP - „Práv a povinností poistníka“ (v
danom prípade žalovaným oznámené porušenie povinnosti formulovanej v odd. I čl. 7 ods. 1 písm. f)
VPP, čo v danom prípade nebolo.
80. Odvolací súd pritom opakovane zdôrazňuje, že ani návrhy na vykonanie dokazovania, na ktorých

vykonaní opakovane žalovaný zotrval aj v odvolacom konaní, by neboli spôsobilé zvrátiť súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, keďže vychádzajú už z posudzovanej expertíznej správy Ministerstva
vnútra SR, ako aj z výsluchu svedka, ktorý mal túto expertízu vyhotoviť a súčasne vyhotovil aj
odpoveď ohľadne príčiny vzniku požiaru, v ktorej konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi uvedenými nedostatkami a vznikom požiaru. Ani prípadné preukázanie zanedbania povinnosti

žalovaného predložením akejkoľvek správy o technickom stave zariadení žalovaného by neprispelo
k inému záveru, keďže z predmetných správ vyplýva, že neboli nájdené stopy, ktoré by naznačovali
technickú poruchu s následkom vzniku požiaru. Bez preukázania tejto príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti žalobcu a vznikom škodovej udalosti potom nie je možné dospieť k inému záveru.
81. Na základe uvedeného, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, vzhľadom k tomu, že v konaní

nebolo jednoznačne preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu
formulovaných v dotknutom ust. odd. I čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP, nemohol potom žalovaný uplatniť výluku
z poistenia, tak ako to urobil svojim oznámením zo dňa 20.09.2016.

82. Podľa Oddielu II. čl. 1 ods. 2 VPP, veci podľa ods. 1 sú predmetom poistenia len ak:

a) boli odovzdané do riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia alebo na základe
úspešného absolvovania preberacích a výkonových testov
b) v čase uzavretia poistenia, ako aj v čase vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným
a technickým normám, sú v prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavané.
83. Podľa § 2 ods. 2 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti

upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
84. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
85.Podľa§809ods.1Občianskehozákonníka, poistenýjepovinnýdbať,abypoistnáudalosťnenastala;

najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú
mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
86. Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1/ a toto porušenie podstatne prispelo kuvzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy primerane znížiť.
87. Žalovaný vo VPP, a to konkrétne v citovanom oddieli II čl. 1 ods. 2 VPP formuloval podmienky

výluky z poistenia v spojení s prevenčnými povinnosťami poistníka vo vzťahu k predmetu poistenia.
V týchto podmienkach vylúčil z poistenia taký predmet, ktorý nebol odovzdaný do riadneho užívania ako
aj predmet ktorý nevyhovuje v čase uzavretia poistenia, ako aj v čase vzniku poistnej udalosti príslušným
bezpečnostným a technickým normám, a to bez ohľadu na to, či uvedené skutočnosti boli príčinou
vzniku poistnej udalosti (v danom prípade požiaru). Takto koncipované podmienky sú však v rozpore so

zákonným ust. § 809 OZ, ktoré stanovuje preventívne opatrenia poistníka (medzi ktoré patrí nesporne
aj povinnosť poistníka dbať na to, aby bol predmet poistenia schopný užívania a vyhovoval príslušným
bezpečnostným a technickým normám), avšak toto ustanovenie vyvodzuje sankciu v podobe zníženia
poistného plnenia len pre prípad, že porušenie týchto povinností zároveň prispelo k vzniku poistnej
udalosti, alebo k zväčšeniu rozsahu jej následkov. Ako na to poukázal v prejednávanej veci aj Najvyšší
súd SR, toto ustanovenie je kogentnej povahy, čo znamená, že účastníci zmluvných vzťahov sa od neho

nemôžu odchýliť. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že : „V dôsledku kogentného charakteru ustanovenia §
809 OU je zrejmé, že ustanovenia VPP by sa mali vykladať v prospech zákonnej úpravy – teda skúmať,
či bolo uvedené porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Ak nie – plnenie je potrebné
poskytnúť.“ Je síce pravdou, ako na to poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení, že v rámci zmluvnej
autonómie si subjekty môžu občianskoprávne vzťahy a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od

úprav obsiahnutej v Občianskom zákonníku, avšak len pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje, alebo
pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Pokiaľ
sa však účastníci zmluvných vzťahov odchýlia od zákonných ustanovení, ktoré majú kogentnú povahu,
je ich prejav vôle v tejto časti neplatný.

88. Tak je tomu aj v prejednávanom prípade, keď žalovaný stanovil výluku z poistenia aj na predmet
poistenia (čo nie je v samotnej podstate neprípustné), avšak danú podmienku formuloval spôsobom,
ktorým zákon obchádza. Zákonodarca nedodržanie prevenčných povinností viaže kogentne na splnenie
nasledovných podmienok: 1/ vedomé porušenie prevenčných povinností (vo vzťahu k predmetu
poistenia), 2/ tieto porušenia majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu

jej následkov. Až za kumulatívneho splnenia oboch podmienok dochádza k sankcii právnej normy,
a to v podobe zníženia poistného plnenia (nie úplného odmietnutia v podobe výluky z poistenia).
Formulácia citovaného ustanovenia VOP odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu, a to na
viacerých miestach :1/ jednak koncipuje výluku z poistenia pre porušenie daných povinností bez toho,
aby toto porušenie bolo súčasne v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti (v danom prípade

požiaru), resp. jeho rozšírením, 2/ jednak prekračuje rámec stanovenej sankcie (zníženia poistného)
stanovením úplnej výluky z poistenia pre prípad nedodržania stanovených prevenčných povinností vo
vzťahu k predmetu poistenia. Bez skúmania príčinnej súvislosti s porušením prevenčných povinností,
nie je možné pristúpiť k zníženiu poistného plnenia. Predmetné ustanovenie VOP tak odporuje zákonom
striktne stanovenému rámcu dopadu porušenia prevenčných povinností vo vzťahu k premetu poistenia,

a preto je uvedené ustanovenie, podľa ktorého sa žalovaný domáha výluky z poistenia, neplatným
v súlade s ust. 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 809 Občianskeho zákonníka.
89. Takáto čiastočná neplatnosť ustanovenia upravujúceho výluky z poistenia s ohľadom na predmet
poistenia, nespôsobuje neplatnosť poistnej zmluvy ako celku, ako sa na to snaží upozorniť žalovaný vo
svojom vyjadrení, keďže predmet poistenia je riadne zadefinovaný v poistnej zmluve – ako „Rekreačná

chata LUX“(opis predmetu poistenia – suterén a prízemie murované, drevená časť – 3 poschodia
a terasa). Neplatnosťou je dotknutá len časť VPP ohľadne výluk z poistenia vo vzťahu k vymedzenému
rámcu predmetu poistenia, čo nečiní poistnú zmluvu neplatnou. V danom smere poukazuje odvolací
súd na rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov ohľadne preferencie platnosti právnych úkonov
pred ich neplatnosťou.

90. Len okrajom a nad rámec uvedeného, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj boli platné
predmetné ustanovenia o výluke poistného plnenia, tak neboli naplnené podmienky výluky stanovené
v citovanom ustanovení Oddiel II. čl. 1 ods. 2 písm. a) a b) ako aj Oddiel I čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP
v spojení s oddielom I čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP.
91. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že prístavba nehnuteľnosti nebola kolaudovaná, preto nebola

spôsobilým predmetom poistenia, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že
realizáciu prístavby vyžadujúcej kolaudáciu, nepreukázal v konaní žiaden získaný dôkaz. To, že sa
nejednalo o novopostavené miesto v konaní potvrdil aj svedok A. B. C., ktorý robil na objekte kúrenie.
Svedok uviedol, že nový priestor nebudovali, ale ho napojili na existujúci. V danom prípade išloo vec, ktorá bola odovzdaná do riadneho užívania a listiny nepreukázali, že by nedošlo k úspešnému
absolvovaniu preberacích testov. Len samotná výmena kotla nemala za následok to, že poistná zmluva
sa na určený predmet poistenia nevzťahovala. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázané, že v

priebehu roku 1999 sa vykonalo na chate len prestrešenie terasy, bolo to v čase, keď žalobca nebol ešte
jej vlastníkom. Z predloženého znaleckého posudku č. 6/2012 (čl. 128b spisu) vyplýva, že prestrešenie
terasy je datované 11.06.1999. Taktiež pokiaľ ide o komín či kotolňu, (ktoré žalovaný namieta v odvolaní)
z daného posudku vyplýva, že komín bol preskúšaný 12.01.2006 a odborná prehliadka nízkotlakovej
kotolne bola datovaná 09.01.2006. Medzi stranami nebolo pritom sporné, že žalobca sa stal výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2013, pričom k momentu uzatvorenia poistnej zmluvy v roku 2015
nebol preukázaný iný stav tejto nehnuteľnosti, teda vykonávané úpravy, prípadne stavebné úpravy
objektu. Pokiaľ teda žalovaný poukazuje na to, v roku 1999 bola realizovaná výstavba na danej terase
– „jednalo sa o prístavbu drevenej konštrukcie so sedlovou strechou a jedným vikierom a zo severnej
strany bola dodatočne dobudovaná nízkotlaková kotolňa, ktorú prekrývala pokračujúca sedlová strecha
z prístavby“, bolo to v čase, keď žalobca nebol vlastníkom danej nehnuteľnosti a súčasne v čase pred

poistením danej nehnuteľnosti. K uzavretiu poistnej zmluvy pritom došlo až po vykonaní „intervencie“
zo strany žalovaného, ktorý prostredníctvom svojho splnomocnenca - agenta D. E., pred uzavretím
poistnej zmluvy objekt nafotil, vyžiadal potrebné doklady, ktoré zaslal žalovanému na odsúhlasenie.
Splnomocnenec pritom konštatoval, že ide o udržiavaný objekt v prevádzkyschopnom stave. Žalovaný
až na základe týchto dokladov pristúpil k uzavretiu poistnej zmluvy. Iné skutočnosti v súdnom konaní

preukázané neboli, a preto nebol ani dôvod na výluku z poistenia z dôvodu, že predmet poistenia, resp.
jeho časť nemal byť odovzdaný do riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia.
92. Odvolací súd aj k druhej stanovenej podmienke ohľadom predmetu poistenia uvádza, že v konaní
nebolo preukázané žiadnym z dôkazných prostriedkov, že predmet poistenia nevyhovoval príslušným
bezpečnostným, či technickým normám, že nie je v prevádzkyschopnom stave, resp. udržiavaný, tak

ako to vyžadujú podmienky. Nakoniec, aj sprostredkovateľ žalovaného po ohliadke objektu konštatoval,
že objekt je v prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavaný. Pokiaľ aj v súdnom konaní bolo
preukázané, že žalobca zanedbal určité svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, súčasne
nebolo preukázané, že predmet poistenia, napriek zanedbaniu uvedených povinností, nevyhovoval
bezpečnostným a technickým normám. Len samotné konštatovanie, že technické zariadenia žalobcu

neboli podrobené revíziám a pravidelným kontrolám, nesvedčí zároveň o tom, že predmetné zariadenia
nevyhovovali bezpečnostným a technickým normám, či neboli v prevádzkyschopnom stave a riadne
udržiavané. V danom smere, z gramatického výkladu tohto ustanovenia, neplynie iný záver. Nie je preto
možné prijať záver, že bola naplnená výluka z poistenia, pre ktorú nemožno plnenie poskytnúť. V konaní
neboli žalovaným tvrdené skutočnosti, ohľadne stavebných úprav a nutnosti ich kolaudácie, preukázané.

93. V danom prípade preto nedošlo k výluke z poistenia, a preto odvolací súd skúmal (v intenciách
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR) či možno odmietnuť poistné plnenie z titulu dotknutých zákonných
ustanovení. V ust. § 809 Občianskeho zákonníka sú formulované zákonné preventívne povinnosti, ktoré
musí poistený dodržiavať za účelom predídenia vzniku poistnej udalosti, či zmiernenia jej následkov.
Odvolací súd preto skúmal, či došlo k porušeniu preventívnych zákonných povinností poisteného, ktoré

by malo dopad na rozsah poistného plnenia. Ako už konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
v predmetnej veci, „nie každé porušenie povinnosti zakotvené v zákone, či v poistnej zmluve je
schopné vyvolať poistnú udalosť, ale slúži na to, aby sa eliminovala pravdepodobnosť vzniku poistnej
udalosti či pravdepodobnosť väčšieho rozsahu následkov. Uvedené vystihuje podstatu preventívneho
charakteru...“ Z dikcie ust. § 809 však taktiež vyplýva, že na to, aby poisťovateľ mohol pristúpiť k zníženiu

poistného plnenia (nie k úplnému odmietnutiu), musia byť splnené zákonom predpokladané podmienky,
a to 1/ aby poistený, prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa, porušil povinnosti vedome
a súčasne 2/ tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu
jej následkov. Pokiaľ poisťovateľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť
v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti

alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Tak ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v
prejednávanom prípade: "Do úvahy teda prichádza len primerané zníženie poistného plnenia a nie jeho
odmietnutie. V danom prípade však poisťovateľ bez zváženia vyššie uvedených skutočností priamo
odmietol poskytnúť poistné plnenie v rámci konania poukazujúc na výluku z poistenia.“ Dovolací súd
na danom mieste konštatoval, že zákonodarca upravil prevenčné povinnosti, avšak ich nesankcionoval

úplnou výlukou z poistného plnenia len primeraným znížením, a to len v prípade pokiaľ porušenie bolo
v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
94. Odvolací súd však opakovane poukazuje na to, že aj v prípade skúmania zákonných podmienok,
ktoré stanovujú poistenému prevenčné povinnosti, je nutné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušenímdaných povinností a vzniknutou škodou. Vzhľadom k tomu, že v súdnom konaní nebolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že škoda na chate LUX v Oraviciach bola spôsobená porušením povinností
zo strany žalobcu, nie je potom možné konštatovať, že poistné plnenie je potrebné primerane znížiť v

súlade so zákonom (§ 809 OZ). V prípade zákonom formulovaných povinností poisteného v ust. § 809
Občianskeho zákonníka, je nutné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti
poisteného a vzniknutou škodou, pričom v prípade ich zistenia do úvahy prichádza len primerané
zníženie poistného plnenia, avšak nie jeho odmietnutie, tak ako to urobil žalovaný. Akékoľvek úvahy
žalovaného o tom, že aj zníženie plnenia o 100 % je znížením poistného plnenia, nie je namieste a bolo

by v danom prípade obchádzaním tohto kogentného ustanovenia zákona. Keďže však v konaní nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody, nie je možné
v danom prípade pristúpiť ani k zníženiu poistného plnenia.
95. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil, keď
konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal porušenie povinnosti žalobcu, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody, a preto neboli naplnené podmienky na odmietnutie poistného plnenia.

96. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v súdnom konaní rozširoval dôvody
neposkytnutia poistného plnenia, a to nad rámec dôvodov, ktoré uviedol vo svojom oznámení
adresovanom žalobcovi, kde poukázal na ust. oddielu II. čl. 2 písm. a), b) VPP (bez bližšej konkretizácie)
ako aj na to, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia so záverom
o hrubom porušení povinností odkazom na oddiel I čl. 8 ods. 1 písm. a) VPP v spojení s odd. I čl. 7

ods. 1 písm. f) VPP, teda, že žalovaný sa vzhľadom na konštatované nedostatky v expertíznej správe
riadne nestaral o poistené veci, neudržiaval ich v dobrom technickom stave, používať ich podľa návodu
na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca určil. Žiadne ďalšie skutočnosti v predmetnom
oznámení žalovaný neuviedol ako dôvod, pre ktoré sa rozhodol žalobcovi neposkytnúť poistné plnenie.
Aj v danej súvislosti preto okresný súd vyslovil správny právny záver, že žalovaný ako poisťovateľ

nemôže následne rozširovať dôvody, pre ktoré neposkytol poistné plnenie.
97. Žalovaný v súdnom konaní, nad rámec uvedeného dôvodu poukazoval na ust. oddiel I. čl. 7 ods.
1 písm. a) VPP v spojení s oddielom I. čl. 7 ods. 1 písm. c) VPP, a to, že poistený nepravdivo
zodpovedal na otázky o poistnom riziku, jeho obrana nie je v tomto konaní dôvodná. Uvedené
okolnostinamietanéžalovanýmsodvolanímsananemožnosťposkytnutiapoistnéhoplneniavšakneboli

dôvodomodmietnutiapoistnéhoplneniažalovaným,takakotentodôvodformulovalvosvojomoznámení
olikvidáciiškodovejudalosti.Uvedenáobranažalovanéhopretoniejerelevantnápretentoprejednávaný
prípad. Obrana žalovaného, že nemenil dôvod pre ktorý odmietol plniť poistné plnenie, ale len rozširuje
svoju argumentáciu, ktorú je súd povinný skúmať, nie je namieste. Žalovaný jednoznačne vyššie
uvedené dôvody uviedol nad rámec dôvodov, na základe ktorých sa rozhodol zlikvidovať poistnú udalosť

bez poskytnutia plnenia. Len tieto dôvody tak zadefinovali rámec odmietnutia jeho plnenia. Pokiaľ
žalovaný namietal aplikáciu ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nesprávnom znení ku
dňu vzniku poistnej udalosti ako i skončenia šetrenia poistnej udalosti súdom prvej inštancie, odvolací
súd prisvedčuje žalovanému, že znenie ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré
použil súd prvej inštancie nebolo v čase rozhodnom pre posúdenie súdenej veci účinné. Podľa názoru

odvolacieho súdu, však táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ust.
§ 797 Občianskeho zákonníka v rozhodnom čase upravuje kedy vznikne právo poistenému na plnenie
a tomu zodpovedajúci vznik povinnosti poistiteľa plniť, kedy sa musí vykonať šetrenie dôvodu aj výšky
plnenia. Výsledkom tohto šetrenia je oznámenie o výsledku tohto šetrenia, v ktorom sa musí uviesť
aj dôvod poskytnutia, či prípadného neposkytnutia poistného plnenia, respektíve jeho zníženia, alebo

úplného odmietnutia plnenia. Dôkazné bremeno v danom smere je vždy na poistiteľovi. Predmetné
oznámenie o poskytnutí, neposkytnutí poistného plnenia je úkon vyžadovaný zákonom, a je potrebný
k tomu, aby sa poistený mohol relevantne a účinne brániť. Práve preto je následné rozširovanie týchto
dôvodov po tomto úkone, či až následne v súdnom konaní, neprípustné. Žalovaný listom zo dňa
20.09.2016 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. 5000089416, ktorá sa stala dňa

14.02.2016 bez poskytnutia poistného plnenia s tým, že neposkytnutie poistného plnenia odôvodnil
hrubým porušením ustanovení VPP, ktoré malo spočívať v porušení ustanovení zákona č. 314/2001
Z.z. o ochrane pred požiarmi (konkrétne Oddiel II. čl. 1 ods. 2 VPP a Oddiel I. čl. 8 ods. 1 písm. a)VPP
v spojení s Oddielom I. čl. 7 ods. 1 písm. f) VPP). Práve toto oznámenie žalovaného potom zadefinovalo
právny rámec neposkytnutia plnenia zo strany žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie potom zameral

svojupozornosťlennaskúmaniedôvoduodmietnutiapoistnéhoplnenia,takakohozadefinovalžalovaný
vo vyššie uvedenom oznámení, postupoval správne. Ani tá skutočnosť, že ust. § 797 ods. 4 OZ nebolo
v čase posudzovania veci účinné, nie je tak relevantná, keďže uvedené vyplýva zo stanoveného postupu
pri likvidácii poistnej udalosti.98. Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný namietal výšku poistného plnenia s tvrdením o podpoistení
nehnuteľnosti s tým, že v odvolacom konaní doložil znalecký posudok č. 46/2016 zo dňa 29.03.2016
s uvedením výpočtu plnenia, ktorý dôkaz nebol použitý pred súdom prvej inštancie a súčasne nespĺňa

podmienky podľa § 366 písm. a) – d) CSP, preto nie je spôsobilou novotou v odvolacom konaní,
na ktorú môže odvolací súd prihliadnuť. V danom smere sa odvolací súd oboznámil s obsahom
spisového materiálu a zistil, že žalovaný vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo
uskutočnené po poučení v zmysle § 149, § 153 a § 154 CSP zo strany súdu, nenamietal základ
nároku, žiadnym spôsobom sa nevyjadril k výške škody, len k samotnej výške úroku z omeškania. V

tomto vyjadrení žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenie protistrany (žalobcu) k výške nároku.
Taktiež ani na pojednávaní dňa 23. apríla 2019 sa žalovaný k výške poistného plnenia ani k výške
žalovanejpohľadávkynevyjadrovalanemalknejnámietky.Ažvzáverečnomprednesežalovanýuviedol:
„upozorňujeme, že v zmysle oznámenia o škodovej udalosti žalobca odhadol škodu vo výške 590.000,-
Eur, avšak poistná suma bola uzatvorená len na výšku 330.000,- Eur. Žalovaná má za to, že poistné
plnenie žalobcovi nepatrí, preto sa nezaoberala bližšie prípadným krátením poistného plnenia z dôvodu

podpoistenia nehnuteľnosti - chaty LUX“.
99. Krajský súd k uvedenej produkovanej obrane žalovaného v odvolacom konaní uvádza, že mal
produkovať predmetné prostriedky procesnej obrany k výške plnenia včas, v priebehu konania. Toto
však žalovaný neurobil, svoje právo nevyužil, hoci bol okresným súdom poučený o tom, že má uvádzať
skutočnosti a tvrdenia, označovať dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

pred okresným súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod žalovaného k
výške poistného plnenia považuje za nový odvolací dôvod a doložený znalecký posudok za nový dôkaz,
pre relevantnosť ktorého dôvodu a dôkazu nebol tvrdený a ani preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov
vyplývajúcich z ustanovenia § 366 písm. a) až d) CSP, preto krajský súd na tento odvolací dôvod a
priložený dôkaz neprihliadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že neuplatnenie práv žalovaným, na ktoré bol

daný priestor pred súdom prvej inštancie, nemôže mať vplyv na skutkové a právne závery napadnutého
rozhodnutia okresného súdu, a nemožno z neho ani vyvodiť nedostatočné skutkové zistenia, respektíve
odňatie práva konať pred súdom, pokiaľ strana sporu (v posudzovanom prípade žalovaný) napriek
poskytnutým možnostiam konajúcim súdom svoje práva nezrealizuje. V danom smere odvolací súd
poukazuje aj na zhodné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tej to veci (bod 39), ktorý sa

stotožnil s týmto záverom Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/2/2020 zdôrazňujúc to, že
žalovaný mal možnosť v rámci písomného vyjadrenia k žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, či pripojiť
listiny, pričom sa vyjadril, avšak žiadnym spôsobom nenamietal výšku plnenia, a to ani na pojednávaní
konanom dňa 23. apríla 2019. Dovolací súd sa taktiež stotožnil s názorom odvolacieho súdu aj ohľadne
neprihliadnutia na predložený znalecký posudok zo strany žalovaného, ktorý predstavuje prostriedok

procesnej obrany žalovaného, ktorý neuplatnil pred súdom prvej inštancie. Dovolací súd v danom smere
poukázal na to, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá
má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 2 CSP), pričom ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151CSP za nesporné,

nevykonáva o nich dokazovanie.“
100. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. októbra 2019 poukázal na závery Krajského
súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 14Cob/169/2018 zo dňa 20. júna 2019 (ktorého rozhodnutie
pripojil), odvolací súd uvádza, že v danej sporovej veci boli odlišné výsledky dokazovania k stanoveniu
príčiny vzniku požiaru, ktoré vychádzali zo stanoviska a správy o výsledku požiarno-technickej expertízy,

než v predmetnej posudzovanej veci. V danom smere krajský súd poukazuje na bod 26 citovaného
rozhodnutiaKrajskéhosúduvŽiline,vktoromsaokreminéhouvádza:„Krajskýsúddávavtejtosúvislosti
do pozornosti závery správy o výsledku požiarno-technickej expertízy k prípadu požiaru penziónu
s veľkým Pribilskô vypracovanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Požiarno-technickým a
expertíznym ústavom dňa 25.03.2014 (č.l. 49), z ktorej síce na jednej strane vyplýva, že nedostatky,

ktoré boli zistené kontrolou Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru v Dolnom Kubíne,
nesúviseli so zistenou príčinou požiaru, zároveň však táto správa jednoznačne stanovuje príčinu požiaru
ako nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z materiálov triedy
reakcie na oheň B, C, D, E alebo F v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007
Z. z. a posledná veta tohto odseku "správa tak konštatuje, že príčinou vzniku požiaru v penzióne

Pribilskô bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba." Z uvedených záverov v predmetnom
prípade jednoznačne vyplýva, že vykonaným dokazovaním v tomto prípade bola jednoznačne ustálená
príčina vzniku požiaru, preto uvedený prípad nie je na posudzovanú vec aplikovateľný. Odvolací súd
zdôrazňuje,ževkaždejvecijepotrebnévychádzaťzindividuálnychokolnostíjednotlivéhoprípadu,pretonie je možné jednotlivé premisy z iných rozhodnutí bez kontextu prípadu vytŕhať a aplikovať ich bez
vzájomných súvislostí na iný prípad.

101. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného,
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto ho postupom podľa § 387 ods.
1, 3 CSP potvrdil.
102. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj v rozsahu výroku o náhrade trov
konania (výrok III.), avšak neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu prečo v tomto rozsahu považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu
prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku III. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
III. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 3 CSP potvrdil.
103. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
104. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli aj trovy dovolacieho konania, súd v súlade s ust. § 453 ods.

3 CSP rozhodol aj o trovách dovolacieho konania na princípe úspechu v dovolacom konaní. Vzhľadom
k tomu, že v dovolaní bol úspešný žalovaný, okresný súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v rozsahu 100%. V danom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019, podľa ktorého: „Základné ustanovenie o nároku na náhradu
trov konania vyjadrené v § 255 ods. 1 CSP nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach

konania – prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na
náhradu trov jednotlivých konaní tromi samostatnými výrokmi, keďže dovolacie konanie predstavuje
samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od
celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech
sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu).“

105. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).