Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121338338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a

členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., podnikajúci pod obchodným menom Z. G., s miestom podnikania Č. K. XXX,
P., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra, proti
žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F. - C. P., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát
so sídlom Farská 40, Nitra, v konaní o zaplatenie 4 090 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16Csp/31/2022-175 zo dňa 29. marca 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (I. výrok), ktorou sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4 090 eur s príslušenstvom a žalovanému proti žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že na základe ústnej objednávky vykonal

prežalovanéhosadrokartonárskeprácespočívajúcevdodávkeamontážiprotipožiarnehosadrokartónu,
dodávke a montáži izolácie, reflexnej fólie, vyrezaní otvorov a uchytení izolácie. Žalobca následne
uvedenéprácežalovanémufakturovalfaktúrouč.XXXXXXXzodňa3.11.2017,splatnoudňa17.11.2017,
vystavenou na sumu 9 690 eur. Žalovaný vykonal čiastočné úhrady faktúry dňa 31.3.2019, kedy uhradil
300 eur, dňa 30.4.2019, kedy uhradil 300 eur a dňa 30.6.2019, kedy uhradil 5 000 eur. Do dňa podania
žaloby žalovanému zostáva uhradiť z predmetnej faktúry sumu 4.090 eur, ktorú napriek opakovaným
výzvam žalobcu neuhradil.

3. Okresný súd v Nitre vydal platobný rozkaz zo dňa 10.2.2022, pričom žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom
nesúhlasil s nárokom žalobcu, čo do dôvodu a výšky. Nestotožnil sa s tvrdením, že neuhradil vystavenú
faktúru. Uvedené ani nebolo možné, pretože mu žiadna faktúra ani nebola doručená. Žalobca k
svojej žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorým by preukázal, že by mu doručil predmetnú faktúru. Je
preto možné konštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu doručil predmetnú

faktúru, alebo aspoň ju dostal do sféry jeho dispozície. Žalobca nepriložil žiadny dôkaz, ktorým by bolo
preukázané, že by si od žalobcu objednal práce za vykonanie ktorých si nárokuje zaplatenie žalovanej
sumy. Poprel, že by niekedy bola uskutočnená ústna objednávka na práce, aké boli konkretizované v
znení faktúry. Namietal, že žaloba nespĺňa všeobecné náležitosti podania, pričom neboli naplnené aniintencie ustanovenia § 132 CSP. Je pravdou, že v minulosti pre neho vykonal nejaké práce, avšak nikdy
mu nevystavoval faktúry. Za predmetné práce mu jednoducho zaplatil prevodom na jeho účet, resp. účet
jeho priateľky, tým bola vec ukončená. Uvedené dokladujú aj jednotlivé platby vo výške 2 x 300 eur a 5

000 eur, ktoré boli žalobcovi, respektíve na účet jeho priateľky vyplácané jednotlivo, to znamená, že za
každú samostatne vykonanú prácu. Nie je pravdou, že by išlo o čiastkové splácanie sumy uvedenej v
predmetnejfaktúrezatamuvedenépráce,keďženemalvedomosťofaktúre,prvýkrátsasňouoboznámil
až po doručení žaloby. Poprel, že by platby, ktoré uskutočnil, mali byť čiastkovými platbami domnelého
nároku žalobcu, ktorý si uplatnil voči jeho osobe titulom predmetnej faktúry. Ak mal žalobca v minulosti

voči jeho osobe nejaké pohľadávky, tieto boli v plnom rozsahu uhradené, a to prevodmi, ktoré uviedol
sám žalobca. Mal za to, že medzi ním a žalobcom neexistujú ku dňu podania žaloby a odporu žiadne
dlhy, ani záväzky. Žalobca nepreukázal vyhotovenie prác, ktoré si uplatňuje. Nie je mu zrejmé, z akého
dôvodu zaradil žalobca úhrady, ktoré uskutočnil na účet jeho priateľky do svojho účtovníctva. Namietal,
že faktúra nie je podpísaná a nemá vierohodný pôvod. Upriamil pozornosť na jeho oddĺženie. Keďže v
zmysle zákona o konkurze sa nejedná o pohľadávku oddĺžením nedotknutú, podľa jeho názoru ide o

právne nevymožiteľnú pohľadávku, čo platí pre prípad, ak by mala žalobcom uplatnená žalobca reálne
opodstatnenie. Vzniesol tiež námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom ako fyzickou osobou - podnikateľom v postavení
zhotoviteľa a žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom v postavení objednávateľa došlo ku

konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie sadrokartonárskych prác
v subdodávke na rodinnom dome v H.. Žalobca predmetné práce v zmysle dohody vykonal, v dôsledku
čoho následne vystavil faktúru č. XXXXXXX. Z tejto faktúry žalovaný uskutočnil čiastkové úhrady a to
dňa 31.3.2019, kedy uhradil 300 eur, dňa 30.4.2019 uhradil 300 eur a dňa 30.6.2019 uhradil 5 000
eur. Žalovaný v čase vykonania diela a následne aj čiastkovými úhradami uznal podľa neho svoj dlh

voči nemu, pričom vykonané práce v danom čase nijakým spôsobom nenamietal, ani nereklamoval. Z
uvedeného mal za to, že žalobcovi riadne vykonaním diela vznikol nárok na úhradu plnej fakturovanej
sumy, k čomu však aj napriek opakovanej snahe žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci a opakovaných
prísľuboch žalovaného na úhradu dlžných súm do dnešného dňa neprišlo.
Vykonával prácu pre žalovaného, ktorý mu následne nezdvíhal telefóny a nezaplatil faktúru, ktorú

vystavil. Vyhotovil aj splátkový kalendár, ktorý však žalovaný nepodpísal, ale realizoval čiastkové úhrady,
ktoré prišli na účet priateľky, pričom účet bol podnikateľským účtom. Na predmete diela sa dohodli v
dome žalovaného v P., práce realizoval a tieto aj vyfakturoval. Boli to práce na rodinnom dome, kde
bol vyhotovovaný sadrokartón. Práce na dome vykonával aj žalovaný, oni tam prišli, keď už bol dom
postavený, žalovaný na dome vyhotovoval fasády a omietky. Žalovaný bol pri prácach, nenamietal

kvalitu vykonaných prác, dohodli sa, že mu túto prácu zaplatí. Okrem prác, ktoré sú predmetom
sporu, vykonával pre žalovaného aj iné práce. Ďalšie práce vykonal pre žalovaného asi v roku 2015,
bolo to kasíno. Po vykonaní prác v H. už pre žalovaného nevykonal žiadne ďalšie práce. Práce boli
uskutočňované v H. pre žalovaného, pričom sám žalovaný tam vykonával práce ako živnostník. Žiadne
zmluvy nerobili, dohodli sa vždy ústne a písomne cez sms. Doklad o tom, že sa dohodol so žalovaným

na realizácii prác je v sms, ktorá bola predložená súdu. Žalobu podal neskôr z toho dôvodu, že žalovaný
mu sľuboval, že mu uhradí predmetnú sumu, čo sa však nestalo.
Žalovaný uviedol, že samotná faktúra nebola ani len doručená klientovi, preto nemal vedomosť o
domáhaní sa zaplatenia nejakej sumy od žalobcu. Čo sa týka ďalších dôvodov, žalobca vo svojej
žalobe uvádza nejaké čiastkové úhrady faktúry, avšak pri platbách, ktoré uvádza v sumách 300 eur,

300 eur a 5 000 eur, ktoré boli žalobcovi, resp. na účet jeho priateľky vyplácané jednotlivo, tak tieto boli
každá samostatne za vykonanú prácu, to znamená, že sa nemôže jednať o čiastkové úhrady faktúry,
ktorá bola priložená k samotnej žalobe. Čo sa týka nejakej fakturácie zo strany žalobcu žalovanému,
tak aj v minulosti spolupracovali, avšak nikdy si žiadne faktúry nevystavovali. K náležitostiam faktúry
uviedol, že táto nie je podpísaná v zmysle § 10 ods.1 písm. f/ zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve,

pričom faktúra nemá vierohodný pôvod, pretože vo faktúre nie je uvedená totožnosť osoby, ktorá
vyhotovila faktúru, nakoľko na nej nie je žiadny podpis, ani pečiatky teda nespĺňa zákonom vyžadované
náležitosti. Ďalej opätovne poukázal na jeho oddlženie, ako aj už vznesenú námietku premlčania.
Žalovaný na pojednávaní nenamietal, že žalobca vykonával pre neho nejaké práce, zákazky mu však
všetky zaplatil. Čo sa týka predmetnej faktúry, táto je vymyslená, čo je zjavne viditeľné. Spochybnil

faktúru, predovšetkým v časti dodávky materiálu, pretože sám platil dodávku materiálu. O predmetnej
faktúre ani nevedel, žalobca dobre vedel kde býva, viackrát bol u neho, avšak účelovo faktúru zaslal na
adresu na ktorej sa nezdržuje. Je pravdou, že žalobcovi posielal peniaze, avšak nemá to nič spoločné s
faktúrou, ktorá je predmetom sporu. Nepamätá si účel platieb, teda popis transakcií, ale vie, že žalobcovipožičiaval na nájom, pretože žil u priateľky. V minulosti požiadal žalobcu o vykonanie prác. Poskytoval
služby žalobcovi aj na jeho dome, a to ako fyzická osoba, rovnako ako aj žalobca v pozícii fyzickej osoby.
Fušky, ktoré boli realizované u žalobcu, boli realizované bezodplatne, pretože boli na kamarátskej báze.

Nikdy si medzi sebou nevystavovali faktúry. Bolo to tak, že zadal objednávku a žalobca práce realizoval.
Nenamietal, že žalobca vykonal pre neho sadrokartonárske práce v H., o čo ho požiadal, vybavil materiál
na jeho zľavu, ktorý on sám zaplatil a to v P. v F.. Nevie presne uviesť ako dlho žalobca pracoval na
uvedenej stavbe, bolo to pravdepodobne asi 7 dní. Žalobca vykonával sadrokartonárske práce na dome,
nevedel presne uviesť rozsah prác, asi to bolo na celom dome. Vždy dostal žalobca peniaze v hotovosti,

čo bola dohoda o odmene. On sám sa stavbe vykonával práce, boli to dokončovacie práce. Sumy, ktoré
uhradil žalobcovi sa netýkali prác, ktoré boli realizované v H.. Po zákazke v H. žalobca ešte pre neho
asi robil nejaké práce, avšak už si nepamätá. Dohodli sa, že vykoná nejaké práce, pretože mal zľavu
na materiál. Vo vzťahu k jednotlivým položkám faktúry uviedol, že práce boli vykonané, ale dodávka
materiálu realizovaná nebola. Dohadovali sa na prácach v H., avšak suma bola určená za m2. Pred
žalobcovým kolegom musel platiť inú sumu ako v skutočnosti, pričom dôvod vystavenia faktúry je z toho

dôvodu, že sa schovával pred kolegom. Žiadne potvrdenie o tom, že uzavreli zmluvu, nevyhotovovali.
Na stavbe v H. vystupoval ako živnostník, bolo to ústne dohodnuté.

5. Svedok D. T. uviedol, že prijali objednávku od pána T., bolo to v H.. Nejaké zálohy im vyplatil, bolo to
za materiál, práce sa realizovali. Následne im sľuboval, že im doplatí aj zvyšok, k tomuto však neprišlo.

Uvedenú situáciu riešili aj s právnikmi, objavil sa aj splátkový kalendár, boli vyplatené dve splátky po 300
eur. Potom sa im pán T. vyhýbal. Na doplňujúce otázky uviedol, že mali realizovať práce, jednalo sa o
podkrovie rodinného domu, montáž sadrokartónov a dokončovacie práce. Čo sa týka dohody ohľadne
ceny prác, ktoré mali realizovať, bolo to okolo 10 000 eur, z ktorých bolo uhradených 5 000 eur a dve
splátky po 300 eur. Všetky uvedené práce vo faktúre boli uskutočnené, žalovaný nemal žiadne námietky,

nebolo však vyplatené to, čo malo byť. Na uvedenej stavbe vystupoval ako spolupracovník pána G..
Prebehla ústna dohoda, pričom bol prítomný, pán G. sa dohodol s pánom T. o cene za m2, čo vychádza
aj z výšky vyfakturovanej sumy. Pred pojednávaním bol v kontakte so žalobcom. O splátkovom kalendári
vie, pretože boli do toho zainteresovaní aj právnici, meno už nevie uviesť, jedna splátka vo výške 300
eur bola vyplatená právnikovi a druhú splátku vo výške 300 eur si rozdelili napoly, teda po 150 eur so

žalobcom. Peniaze, ktoré dlhuje žalovaný sú z časti aj jeho. Pán G. realizoval väčšiu časť zákazky a
on len pomáhal, pričom sa ústne dojednali o vzájomnom vyrovnaní. O splátkovom kalendári vie z toho
dôvodu, že volali spolu pán T. a pán G. a jednalo sa o splátky. Dielo sa dohadovalo na stavbe v H.,
mohli sa medzi sebou dohodnúť aj v dome v P. a potom to znovu prebehnúť na predmetnej stavbe.
Predmetná zmluva sa dojednávala niekedy na jar 2017, možno že aj na začiatku leta 2017. Bolo to asi

16 eur za m2, pričom celkovo to vychádzalo okolo 9 500 eur až 10 000 eur. Najskôr bola zaplatená
záloha, po dokončení stavby mal byť vyplatený zvyšok, pričom bola vystavená faktúra. Čas splatnosti
nebol určený, ale dohodli sa, že to bude po dokončení stavby. Takmer polovicu cca 2 000 eur, resp. 2
300 eur z uvedenej sumy, ktorú žalovaný dlží je aj jemu.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu. Z faktúry
č. XXXXXXX, vystavenej dňa 3.11.2017, s dátumom splatnosti dňa 17.11.2017 vyplýva, že žalobca
označený ako živnostník (s uvedením údajov v rozsahu IČO, DIČ a IČ DPH) vyfakturoval žalovanému,
označenému ako odberateľ s uvedením údajov ako IČO, DIČ a IČ DPH sumu 9 690 eur s DPH. V
predmetne faktúry je uvedené, že žalobca žalovanému fakturoval predmetnú sumu za sadrokartonárske

práce, a to dodávku a montáž protipožiarneho sadrokartónu, dodávku a montáž SDK GKFI, dodávku
a montáž izolácie 100 mm, dodávku a montáž izolácie 2 x 100 mm, dodávku a montáž reflexnej fólie,
vyrezanie otvorov a uchytenie izolácie- drôt, s uvedením množstva. Podľa výpisu knihy pohľadávok v
stave ku dňu 31.12.2019 je faktúra č. XXXXXXX evidovaná v účtovníctve žalobcu, s tým, že zostáva
uhradiťsumu4090eurzosumy9690eur.Úhradynauvedenúfaktúrusúevidovanézodňa31.3.2019na

sumu300eur,dňa30.4.2019nasumu300eur,dňa30.6.2019nasumu5000eur.Zodpovedenažiadosť
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.5.2021 vyplýva, že spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s.
súdu oznámila, že v Obchodnom vestníku č. 119/2018 zo dňa 21.6.2018 správca oznámil, že konkurz
na majetok dlžníka končí po splnení rozvrhu výťažku. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa
konkurz v zmysle ustanovenia § 167v ods. 1 ZKR zrušil. Dlžník (žalovaný) v zozname veriteľov neuviedol

žiadnu fyzickú osobu ako veriteľa, teda ani fyzickú osobu Z. G., živnostník s miestom podnikania Č. K.
XXX, P.. Z predloženej komunikácie vyplýva, že žalobca s osobou pod menom S. komunikoval len o
tom, čo s peniazmi, na čo osoba pod menom S. (pravdepodobne žalovaný) odpovedal, že vybaví. Z
rozhodnutia sp. zn. 27OdK/25/2018, vydaného dňa 7.2.2018 zverejneného v Obchodnom vestníku č.27/2018 vyplýva, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz (oddlženie konkurzom). Z listovej
zásielky vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému list, ktorý sa vrátil z dôvodu, že žalovaný zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Z dohody o urovnaní spísanej dňa 25.1.2019, nepodpísanou žiadnou

stranou konania vyplýva, že jej predmetom malo byť splácanie pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti
žalovanému ako dlžníkovi a titulom pohľadávky vo výške 4 700 eur s príslušenstvom. Z listiny - vklad
hotovosti v Slovenskej sporiteľni dňa 26.2.2019 vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške 300 eur boli
vložené na účet IBAN: J. s poznámkou pre príjemcu E. M., pôžička. Ďalšie peňažné prostriedky vo
výške 300 eur boli podľa listiny - vklad v hotovosti v Slovenskej sporiteľni dňa 1.4.2019 vložené na

účet J. s poznámkou pre príjemcu E. M.. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.6.2017, s dátumom
splatnosti dňa 30.7.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o. fakturoval žalobcovi sumu vo
výške 766,04 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2017 s
dátumom splatnosti dňa 30.6.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o. fakturoval žalobcovi
sumu vo výške 1026,73 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa
19.5.2017,sdátumomsplatnostidňa18.6.2017vyplýva,žedodávateľBEKWOODCOTEs.r.o.fakturoval

žalobcovi sumu vo výške 1 034,76 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX
zo dňa 12.5.2017, s dátumom splatnosti dňa 11.6.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o.
fakturoval žalobcovi sumu vo výške 216,46 eura za materiál špecifikovaný v rozpise.

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2 a 3, § 261 ods.

1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“).

8. Konštatoval, že Zmluva o dielo sa zaraďuje medzi tzv. relatívne obchody, je teda podriadená režimu
Obchodného zákonníka iba v prípade splnenia podmienok daných ustanovením § 261 ods. 1 a 2 Obch.
zák. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť zákon

nevyžaduje písomnú formu, avšak v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch zhotovovania stavby, sa
písomná forma odporúča. Zmluva sa musí uzavrieť písomne len v prípade, ak jedna zo strán pri rokovaní
o uzavretí zmluvy požiada, aby zmluva mala písomnú formu, alebo požiadavka písomnej formy vyplynie
z iných právnych predpisov, najmä z oblasti verejného práva. Obchodný zákonník ako súkromnoprávny
kódex vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti, ktorej prejavom je aj prevaha dispozitívnych ustanovení.

Pokiaľ ide o právnu úpravu zmluvy o dielo, táto obsahuje výlučne dispozitívne ustanovenia s výnimkou
§ 536 Obch.zák. vymedzujúceho zmluvný typ, ktorého kogentná povaha vyplýva z § 263 ods. 2 Obch.
zák. Legálna definícia zmluvy o dielo je obsiahnutá v ods. 1 komentovaného ustanovenia a podľa nej
ide o zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť
cenu za jeho vykonanie. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie

záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo. Zhotovenie stavby alebo jej
časti (a tiež aj jej montáž, údržba, oprava alebo úprava) však bude dielom vždy, a to bez ohľadu na
podiel zmluvných strán pri dodaní podstatnej časti vecí potrebných na jej vykonanie. Pri hodnotení
prejavu vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy v prípadnom súdnom spore môže byť relevantný
nielen obsah písomnej zmluvy, ale aj to, či časť zmluvy nebola uzatvorená v ústnej podobe (Najvyšší

súd ČR sp. zn. 32 Cdo 3817/2013). Zmluvu o dielo je možné uzatvoriť v akejkoľvek forme, nie je
vylúčené, aby bola sčasti uzatvorená písomne a sčasti ústne (Najvyšší súd ČR sp. zn. 29 Odo 14/2001).
Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú 1/ určenie zmluvných strán, 2/ určenie diela, 3/ určenie
záväzku zhotoviteľa dielo vykonať, 4/ určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela.
Odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. Cena diela môže byť

v zmluve určená jednak jej konkrétnym číselným vyjadrením, alebo môže byť dohodnutý spôsob jej
dodatočného určenia. Zmluvné strany pri dojednávaní ceny musia rešpektovať ustanovenia platných
všeobecne záväzných cenových predpisov. Takýmto predpisom je zákon o cenách a na jeho základe
vydané vykonávacie predpisy. Obchodný zákonník však pripúšťa uzavretie zmluvy o dielo aj bez dohody
o cene alebo o spôsobe jej určenia. V takom prípade je nevyhnutné, aby zmluvné strany v zmluve

prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez určenia ceny a objednávateľ bude povinný zaplatiť tzv. obvyklú
cenu určenú podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. (k cene diela ustanovenia § 546 až § 549 Obch. zák. a
komentár k týmto ustanoveniam).

9. V konaní mal za nesporné, že obe strany sporu vystupovali v pozícií živnostníkov (čo možno

zistiť aj z voľne dostupného výpisu živnostenského registra), ktorí obaja realizovali práce na dome v
H., ktorý ani nebol v konaní špecifikovaný jeho lokalizáciou. V konaní však bolo sporné, či došlo k
dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, a či faktúra, ktorú vystavil žalobca žalovanému,
má podklad práve v zmluve o dielo, ktorú mali strany uzavrieť. Uviedol, že žalobca v žalobe len veľmistručne prezentoval skutkové tvrdenia o tom, že na základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného
sadrokartonárske práce, ktoré spočívali v dodávke a montáži protipožiarneho sadrokartónu, dodávke
a montáži izolácie, vyrezaní otvorov a uchytení izolácie. Následne za uvedené práce mal žalobca

vyfakturovať žalovanému na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 3.11.2017, ktorá bola splatná dňa
17.11.2017 sumu vo výške 9 690 eur. Žalobca v tejto časti podľa neho neuniesol dôkazné bremeno,
pretože v samotnej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, kedy (uvedenie presného dátumu)
a kde mala byť zmluva o dielo uzavretá, rovnako ani to, aká bola cena predmetu diela, alebo akým
spôsobom mala byť dohodnutá cena diela, či skutočnosť, kde malo byť dielo realizované (konkrétna

adresa), v akom rozsahu, a nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň
nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce úhrady žalovaného titulom vystavenej faktúry. S
poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a právny
názorprezentovanývuzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/13/2019zodňa24.2.2010nazáklade
vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca mal v spore povinnosť tvrdenia - zodpovedajúcu
hypotéze právnej normy, v danom prípade ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Až po

unesení dôkazného bremena žalobcom sa prenáša dôkazné bremeno na žalovaného.

10. V predmetnej veci však podľa súdu prvej inštancie zaťažovalo žalobcu preukázať vznik zmluvy
o dielo, konkrétne dohodu o podstatných náležitostiach tejto zmluvy, ako aj to, že vystavenie faktúry
malo svoj podklad práve v zmluve o dielo, zhotovenie ktorého si mal objednať ústne u žalobcu

žalovaný. Žalobca v konaní dôkazne vôbec nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi stranami,
nepreukázal rozsah dojednaných prác, ani konkrétnu dohodu o cene za dielo, resp. presný spôsob
jej určenia (konkrétnu sumu za m2, preto považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného
dokazovania však vyplynul aj zásadný rozpor, pretože žalobca uviedol, že na predmete diela sa dohodli

v dome žalovaného v P.. Svedok T. však na pojednávaní uviedol, že dielo sa dohadovalo na stavbe
v H., čo je v priamom rozpore s tým, čo uviedol žalobca, teda, že to bolo v dome žalovaného v P..
Celkovo výpoveď svedka vôbec nepotvrdila skutočnosti, ktoré mali preukázať dohodu o podstatných
náležitostiach zmluvy o dielo, pretože menovaný svedok, ak by bol prítomný pri uzavretí zmluvy o dielo,
v prvom rade by vedel, kde túto zmluvu strany uzavreli, ako aj to aká bola dohoda o cene diela alebo

konkrétny spôsob dojednania ceny diela. Dohoda o podstatných náležitostiach diela tak ani nemohla
vzniknúť, keďže súd ani nezistil, že by sa strany platne dohodli na cene diela. Okrem toho, motivácia
svedka vypovedať v prospech žalobcu priaznivým spôsobom mala svoj podklad, podľa názoru v tom,
že žalovaný by mal uvedenému svedkovi dlžiť asi polovicu zo žalovanej sumy. Súd prvej inštancie
vyhodnotil výpoveď svedka ako nedôveryhodnú, pretože mal evidentný právny záujem na výsledku

sporu. Žalobca ani nespochybnil skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré boli uvedené v odpore, preto ich
považoval za nesporné, pretože žalobca sa k odporu žalovaného vôbec nevyjadril (absentovala replika),
hoci mu súd uložil, aby v lehote 10 dní uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2).
Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné,

sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie
sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „de facto“, alebo „de iure“. „De
facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie
rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka
uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana

nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/111/2019 zo dňa 12.8.2020).
Poznamenal, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita
a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie

skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno
tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Nie je ani na mieste, aby súd
suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti
zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Ďalej súd upriamuje pozornosť strán sporu, že nebol preto
daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia,

keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať
žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP, keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení
rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej
zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konaniasuplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu
princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. Ak by súd vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov
na preukázanie jej skutkových tvrdení, hrubo by ho tým v konaní zvýhodnil a porušil by vyššie uvedenú

zásadu rovnosti zbraní v konaní.
K skutkovému tvrdeniu žalobcu, že doklad o tom, že sa so žalovaným dohodol o realizácií prác je v
SMS, uviedol, že žiadne takéto vyjadrenie nevyplynulo z SMS komunikácie medzi stranami. Strany
komunikovali o vrátení peňazí, pričom vôbec nie je zrejmé, z akého titulu takéto plnenie žalobca v
SMS požadoval. Čo sa týka samotnej dohody o urovnaní, k tejto uviedol, že dohoda nie je podpísaná

stranami sporu, preto pre súd nebola hodnoverná. Takto predložená dohoda sa javí ako účelová,
pravdepodobne mohla byť vyhotovená aj pre účely tohto konania. Nepodpísaná dohoda o urovnaní
nemá žiadnu právnu relevanciu, ani výpovednú hodnotu, keďže absentuje zhodný prejav vôle oboch
strán. Žalobca bol počas celého konania pasívny, dôkazne začal byť aktívny až po prvom pojednávaní,
keď poznal výpoveď žalovaného. Čo sa týka splátok vo výške 2 x 300 eur, ktoré mal žalovaný realizovať
v prospech vystavenej faktúry žalobcom (ktorá mu ani nebola doručená pred podaním tejto žaloby).

V doklade - vklad hotovosti zo dňa 26.2.2019 v časti poznámka pre príjemcu je uvedené meno E. M.
- pôžička, z ktorého dôvodu je celkom zrejmé, že toto plnenie bolo adresované úplne inej osobe ako
žalobcovi, zrejmý je aj dôvod plnenia (pôžička). Druhý doklad - vklad v hotovosti vo výške 300 eur zo
dňa 1.4.2019 takisto podľa názoru súdu prvej inštancie nesúvisí s predmetom sporu, pretože príjemcom
týchto peňažných prostriedkov mala byť práve E. M. (priateľka žalobcu), a nie žalobca. Splátky žalovaný

teda preukázateľne nemohol plniť titulom návrhu dohody o urovnaní, kde bola uvedená suma 300
eur ako splátka. V tomto kontexte uviedol, že plnenia žalovaného, ktoré zaslal žalobcovi, nemožno
chápať ako uznanie dlhu, keďže žalovaný neplnil dlh žalobcu titulom vystavenej faktúry, čo vyplynulo
aj z uvedených dokladov o vklade hotovosti (2x 300 eur). Žalovaný v odpore, ako aj na pojednávaní
konzistentne spochybnil pôvod faktúry, aj ako aj samotnú faktúru v časti dodávky materiálu. Stotožnil

sa s námietkami žalovaného, že faktúra nemá vierohodný pôvod, pretože nie je vôbec podpísaná, čo
je podstatnou náležitosťou každého účtovného dokladu, kde musí figurovať podpis zodpovednej osoby.
Pokiaľ nebola faktúra podpísaná, nie je opatrená ani odtlačkom pečiatky, je potom otázne, kto faktúru
vystavil (aj napriek tomu, že súd tam uvedené identifikačné údaje žalobcu ako živnostníka) a na akom
právnom základe. V tejto časti žalobca takisto neuniesol dôkazné bremeno, pretože nie je možné ani

verifikovať, aký právny titul bol podkladom pre vystavenie faktúry. Z obsahu faktúry vyplýva len uvedenie
„fakturujeme Vám za sadokartonárske práce sumu dohodou“, z čoho vôbec nevyplýva, že túto faktúru
možno spojiť s prácami, ktoré boli vykonané v H.. Pokiaľ mal žalobca nejaké pohľadávky voči žalobcovi
(takúto skutočnosť tvrdil žalovaný v odpore), potom mal skutkovo žalobu podať voči žalovanému z iného
právneho titulu, pretože v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno. V danej veci je navyše otázne, či je

žalobcavôbecaktívnevecnelegitimovaný,keďžesvedokD.T.napojednávanípoznamenal,žežalovaný
dĺži peňažné prostriedky aj jemu, teda je to asi 2 000 až 2 300 eur.

11. K námietke žalovaného, podľa ktorého súd nemal žiadne dokazovanie vykonávať a mal konanie
zastaviť, keďže bol na majetok žalovaného ako dlžníka vyhlásený konkurz, súd prvej inštancie uviedol,

že neboli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie. V tomto konaní skúmal, či došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo (k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo) a či faktúra nadväzuje
na takto uzavretý zmluvný vzťah. Pokiaľ neprišlo k uzavretiu zmluvy o dielo, čo žalobca nepreukázal,
nemôže mať faktúra základ v tomto zmluvnom vzťahu, preto je namieste konštatovať, že neexistuje
žiadna pohľadávka, ktorú by mal žalobca voči žalovanému. Predmetom konkurzu však nemôže byť

pohľadávka, ktorá ani neexistuje a nevznikla. Konanie žalovaného, ktorý neuviedol v zozname veriteľov
osobu žalobcu ako veriteľa, zodpovedá aj vykonanému dokazovaniu, pretože žalovaný logicky nemohol
uvádzať žalobcu ako jeho veriteľa, keď tento voči nemu nemal žiadnu pohľadávku, ktorá skutočnosť
bola zistená z dokazovania vo veci samej.

12. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným v odpore, súd prvej inštancie uviedol, že
vzhľadom na to, že dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý
nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu (t. j. dohodu o podstatných náležitostiach
zmluvy o dielo), ani hodnovernosť vystavenej faktúry (navyše nepodpísanej), sa už ďalej z dôvodu
hospodárnosti detailne nezaoberal námietkou premlčania. Nad rámec uvedeného už len poznamenal,

že v prípade, ak by žalobca preukázal konsenzuálnu dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy
o dielo a hodnovernosť vystavenej faktúry, ktorá mala byť vystavená titulom uvedeného právneho
vzťahu, pohľadávka žalobcu by nebola premlčaná z dôvodu aplikácie 4 ročnej premlčacej doby (podľa
§ 397 Obchodného zákonníka), keďže v danom prípade vystupovali strany sporu, ktorí sú živnostníci- podnikatelia. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 18.11.2021 (začala plynúť deň nasledujúci po dni
splatnosti faktúry, t. j. 17.11.2017), avšak žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
12.5.2021.

13.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPažalovanému,
úspešnému v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %),
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Uviedol, že nevzhliadol dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, tieto netvrdili ani strany sporu.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, dôvodiac ust. § 365 ods. 1, písm. f/ a h/, keď súd prvej inštancie podľa neho dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Mal tiež za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
a tým aj nezákonné. Nesúhlasil s názorom, že neuniesol dôkazné bremeno, keď podľa neho
preukázal vznik záväzkového vzťahu súhrnom listinných dôkazov - predmetnou faktúrou, ktorú žalobca
eviduje v účtovníctve a v kontrolnom výkaze, faktúrami za nákup materiálu vystavených na žalobcu,
ktoré korešpondujú s vykonaným dielom v zmysle fakturovaných položiek, dohodou o urovnaní, s

ktorou korešponduje výška čiastočných úhrad, ktoré boli realizované sprostredkovane za žalovaného
vkladmi na účet uvedený vo faktúre žalobcu, ktoré realizovala priateľka žalovaného E. M., ďalej
písomnou komunikáciou, v ktorej sa nachádza fotografia vykonaného diela a prísľuby žalovaného, že
zabezpečí financie na úhradu ceny diela, a tiež výsluchmi strán sporu a svedka D. T., ktorý potvrdil
uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, rozsah prác, ako aj cenu diela. Napriek tomu, že všetky dôkazy

vykonané pred súdom prvej inštancie vo svojom súhrne svedčili o tom, že medzi stranami došlo
ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou, došlo k dohode o rozsahu a cene
diela, súd nepochopiteľne tieto dôkazy vyhodnotil nesprávne v neprospech žalobcu. Žalobca v tomto
smere poukázal predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
Konkrétne ide o výpoveď žalovaného, ktorý pred súdom na pojednávaní dňa 6.2.2023 jednoznačne

potvrdil, že jednotlivé položky na faktúre boli zo strany žalobcu vykonané (popieral iba dodávku
materiálu, toto jeho tvrdenie je však v priamom protiklade s listinnými dokladmi - faktúrami za nákup
materiálu, ktoré boli vystavené žalobcovi), potvrdil tiež ústnu dohodu medzi stranami sporu (str. 6
zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023), a tiež potvrdil, že žalobca pre neho vykonal sadrokartónske
práce v H., o čo ho on požiadal (str. 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023). Žalovaný taktiež

jednoznačne potvrdil, že „Žalobca realizoval práce, ktoré sú uvedené v faktúre, ale v živote sme si
nefakturovali napríklad vyrezanie otvorov“ (str. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023), pričom
deklaroval aj sumu, za ktoré sa tieto práce mali vykonať. Žalovaný taktiež potvrdil, že peniaze žalobcovi
posielal, aj keď tvrdil, že to nemalo nič spoločné s dohodou o urovnaní (str. 5 zápisnice z pojednávania
zo dňa 6.2.2023). Tomuto tvrdeniu súd nesprávne uveril a následne ich pretavil aj do odôvodnenia

rozhodnutia, keď v bode 34 v rozpore s listinnými dôkazmi (potvrdeniami o úhradách) a výpoveďami
stránsporunesprávneuviedol,žeplnenieboloadresovanéúplneinejosobeakožalobcovi(podľanázoru
súdu E. M., ktorá mala byť priateľkou žalobcu). Z uvedeného dôkazu však celkom jednoznačne vyplýva,
že príjemcom peňažných prostriedkov vo výške 300 eur (suma zodpovedala tej, ktorá bola dohodnutá
v nepodpísanej dohode o urovnaní) bol žalobca, keďže tieto peňažné prostriedky boli vložené na účet

uvedený v predmetnej faktúre E. M., ktorá je priateľkou žalovaného, a nie žalobcu. Príjemcom týchto
peňazí,ktorébolivloženénapodnikateľskýúčetžalobcuvzmyslefaktúry,boltedajednoznačnežalobca,
anieE.M.,akonesprávneuvádzasúdvosvojomrozhodnutí.Taktieždôvodplneniabolúčelovouvedený
pôžička. Tomuto ničím nepreukázanému tvrdeniu žalovaného naproti tomu súd prvej inštancie uveril,
jednoznačne zadefinoval aj dôvod plnenia, ktorým malo byť vrátenie peňazí. Žalovaný tvrdil, že faktúru

nevidel a nikdy si so žalobcom faktúry nevystavovali, pričom je jednoznačne z predložených potvrdení o
vkladepreukázané,žefaktúruvidieťmusel,nakoľkodvesplátkypo300eurbolivloženénapodnikateľský
účet žalobcu uvedený vo faktúre, čo žalovaný sám potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
6.2.2023 (str. 5 zápisnice). Tvrdenie o tom, že táto úhrada nemá nič spoločné s predmetom sporu je
tvrdenie absolútne nepreukázané a nepravdivé, nakoľko sumy 300 eur boli vložené na podnikateľský

účet žalobcu (nie E. M. ako nesprávne uvádza súd) a ich výška korešponduje s tou ako bola uvedená
v nepodpísanej dohode o urovnaní. Súd prvej inštancie v absolútnom protiklade s vyššie uvedenými
skutkovými tvrdeniami dospel k názoru, že práce, ktoré žalobca preukázateľne vykonal na rodinnom
dome v H., nemožno spojiť s predmetnou faktúrou, a to i napriek tomu, že uvedené jednoznačne potvrdilna pojednávaní dňa 6.2.2023 sám žalovaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa javí rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnené, skutkové tvrdenia, ku ktorým zaujal súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia stanovisko, považoval žalobca za nesprávne. Nesprávne právne

posúdenie súdu vychádza z premisy, že žalobca nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, pričom už z
výpovede samotného žalovaného je zrejmé, že medzi stranami došlo k ústnej dohode, a to jednako
o druhu, rozsahu aj ceny za vykonané práce. Všetky žalobcom predložené listinné dôkazy vrátane
výsluchov strán sporu a svedka, na ktoré žalobca poukázal aj v tomto odvolaní, túto skutočnosť aj
jednoznačne preukazujú. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v

celom rozsahu vyhovel.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho tvrdeniami a mal za to, že
rozsudok, ako aj jeho odôvodnenie je vecne správne a plne s ním súhlasil, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože všetky dôkazy ním predložené a vykonané na pojednávaní mali len účelový charakter
bez objasnenia podstaty veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal vznik záväzkového vzťahu, či

užfaktúrou,faktúramizanákupmateriálu,dohodouourovnaní,sktoroukorešpondujevýškačiastočných
úhrad, ktoré boli realizované vkladmi na účet, ako aj výsluchmi strán sporu a svedka D. T.. Uviedol, že
nikdy si so žalobcom nevystavovali faktúry, vždy si dohodli cenu diela, za ktorú ho žalobca vykonal. Tieto
skutočnosti uvádzal aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 6.2.2023. Faktúry za materiál, ktoré boli zo
strany žalobcu predložené, síce preukazujú, že boli vystavené na meno žalobcu, avšak zopakoval, že

toto nespochybňoval; od začiatku tvrdil, že boli vystavené na meno žalobcu, nakoľko tam mal lepšie ceny
a zľavy, avšak vyplatil to on sám v hotovosti. Faktúry za materiál tiež nepreukazujú ani tú skutočnosť,
že to vyplatil žalobca, na faktúre absentuje jeho podpis. Zotrval na tom, že faktúry za materiál, ktoré
predložil žalobca vyplatil v hotovosti on a nie žalobca. Za scestné považoval tvrdenie žalobcu, že sa
jedná z jeho strany o čiastočné úhrady (2x po 300 eur), pretože nemá vedomosť o dohode o urovnaní,

ani o samotnej vystavenej faktúre. Je nelogické, aby realizoval čiastočné úhrady faktúry formou splátok,
keď nemal absolútne vedomosť o vystavenej faktúre. Výsluch svedka D. T. namietal už priamo na
pojednávaní, nakoľko tento svedok bol v kontakte so žalobcom, a o danej veci sa rozprávali, takže
vypovedalúčelovo,nakoľkozjehotvrdeniajezrejmé,žebysamalojednaťajonejakúčasť(ccapolovicu,
ako uviedol) finančných prostriedkov, ktoré sú žalované žalobcom. Tieto skutočnosti sú uvedené v

zápisnici zo dňa 6.3.2023, kde to samotný svedok uvádza. Tak ako stále opakoval, či už v písomných
podaniach,aleboajnapojednávaní,žalobcaprácevykonal,dostalzatovhotovostivyplatenédohodnuté
peňažné prostriedky, a je pravdou, že namietal dodávku materiálu, pretože pre to poslal svoje auto,
nakoľko má stavebnú firmu. Tento materiál bol prevziať jeho zamestnanec, na jeho aute a vyplatil to
všetko v hotovosti, faktúra bola na meno žalobcu, lebo mal zľavu na materiál. Takýto istý materiál

on brával aj častejšie a tiež môže byť, že nebol použitý práve na realizáciu stavby v H., ale niekde
inde. Nikde na faktúrach nie je uvedené, kam sa objednával materiál, či to išlo do H., alebo niekam
inam, pretože realizoval aj viac stavieb naraz. Zle bolo zaprotokolovaná skutočnosť, ktorú uviedol na
pojednávaní dňa 6.2.2023, lebo na strane 6. zápisnice je uvedené, že si v živote nefakturovali napríklad
vyrezávanie otvorov. Tieto tvrdenia, ako pasujú žalobcovi sú len veľmi chabým pokusom strany žalobcu

o zmätenie súdu, pretože týmto slovným spojením bolo len deklarované, že keď ešte spolupracovali
so žalobcom, tak si takéto veci medzi sebou neúčtovali, nakoľko ani z účtovníctva, ktoré mimochodom
ani nebolo doložené žalobcom, nie je zrejme, že by sme si medzi sebou vystavovali faktúry. Strana
žalobcu predložila detail platby (2x 300 eur), o ktorých tvrdí, že sa jednalo o čiastočné úhrady faktúry
na základe nepodpísanej dohody o urovnaní, pričom však od začiatku tvrdil, že sa jednalo o pôžičky (v

jednom detaile to je aj uvedené) pre žalobcu na nájom, lebo žil u svojej priateľky. Mal za to, že dohoda
o urovnaní bola vyhotovená až dodatočne, aby korešpondovali tieto platby nejako s dátumom vkladov,
ale aj výškou týchto vkladov. Nikdy netvrdil, že nezasielal alebo nevkladal peňažné prostriedky aj na
účet žalobcu, predsa spolupracovali, a pokiaľ sa nestíhal stretnúť osobne so žalobcom, tak mu možno
posielal alebo vkladal peňažné prostriedky aj na účet, takže tento účet mu bol známy, avšak nemá

vedomosť o tomto účte z faktúry, ktorá bola podľa jeho názoru tiež vystavená spätne. Z opatrnosti dal
do pozornosti skutočnosť, ktorú namietal už v podanom odpore, že sa jedná sa o oddĺženie žalovaného
formou konkurzu. Dňa 7.2.2018 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu
Nitra sp. zn. 27Odk/25/2018, ktorým súd vyhlásil konkurz na jeho majetok, ustanovil správcu a vyzval
všetkých veriteľov, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili

svoje pohľadávky postupom podľa § 1681 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej ako „zákon o konkurze a
reštrukturalizácii“), pričom ma zároveň oddlžil tak, že ho súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v tom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktorésú vylúčené z uspokojenia. Žalobca, ako jeho údajný veriteľ, svoju pohľadávku v stanovenej lehote
neprihlásil aj napriek tomu, že predmetná výzva bola uverejnená vo verejne prístupnom informačnom
systéme - Obchodnom vestníku. Nakoľko sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácií nejedná

o pohľadávku oddlžením nedotknutú, mal za to, že v tomto momente ide o právne nevymožiteľnú
pohľadávku, čo platí pre prípad, ak by mala žalobcom uplatnená žaloba reálne opodstatnenie. Preto
na základe vyššie uvedeného v kontexte oddlženia jeho osoby formou konkurzu mal za to, že si svoju
povinnosť splnil, vyplatil mu dohodnutú cenu za dielo, ktoré bolo zrealizované žalobcom, a pokiaľ
žalobcovi nejaká pohľadávka vznikla, tak si ju mal prihlásiť do konkurzu.

Bol toho názoru, že tak dôkazy predložené stranou žalobcu, či už faktúra, faktúry vystavené za materiál,
výpoveď svedka D. T. nejako nepreukázali skutočnosť, že by mal byť dlžný nejaké peňažné prostriedky
žalobcovi, nikdy nerozporoval, že pre neho žalobca na stavbe v H. vykonával nejaké práce, rozporoval
však peňažné prostriedky, ktoré si uplatňuje, nakoľko si svoju povinnosť splnil a vyplatil mu ich v
hotovosti, avšak žalobca žiadnym spôsobom nepotvrdil opak, že mu ich nevyplatil. Jediným dôkazom
žalobcu je absolútne neplatná dohoda o splátkach, ktorá nie je ani podpísaná, ani datovaná, o ktorej

nemal až do doloženia na súde vedomosť, ako aj vystavená faktúra, o ktorej existencii sa dozvedel až
po doručení žaloby. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý

nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, ním uvedené odvolacie námietky
vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v
následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo

rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací

súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP) a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami strán a odvolacími dôvodmi (§ 387 ods. 3 CSP).

20. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na plnenie mu žalovaným v sume 4.090 eur,
vyvodzovaný žalobcom z ústne uzavretej zmluvy o dielo ako medzi podnikateľmi, na základe ktorej sa

mali dohodnúť na cene žalobcom vykonaných prác v celkovej sume 9 690 eur, z ktorej sumy mu mal
už žalovaný plniť platby 2x 300 eur a 5 000 eur.

21. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu

za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej vecialebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť

aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

22. Zmluvu o dielo medzi podnikateľmi upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších právnych predpisov. Zmluvou o dielo sa rozumie obligačnoprávny vzťah, v rámci ktorého
sa zhotoviteľ zaväzuje vyhotoviť určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť určitú cenu za jeho
vykonanie. Zákon pod pojmom dielo rozumie zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržbu,
vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Pod pojmom dielo sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba alebo oprava stavby alebo jej časti.
Zmluva o dielo nemá predpísanú písomnú formu. Jej ustanovenia majú typickú, výlučne dispozitívnu
povahu. To znamená, že všetky dojednania sú len vecou dohody zmluvných partnerov. Zmluvnými
stranami sú objednávateľ - subjekt, ktorý dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť dohodnutú cenu; a
zhotoviteľ- subjekt, ktorý prevzal záväzok zhotoviť objednané dielo. Podstatnými náležitosťami zmluvy

o dielo sú predmet plnenia a cena. O cene vykonaného diela sa dohodnú zmluvné strany. Cena
je vyjadrená buď určitou finančnou čiastkou alebo sa v zmluve vyšpecifikuje spôsob, akým sa cena
diela určí. Dohodnutú cenu je možné zmeniť len dohodou. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená
písomne, aby bola platná. Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca
dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela.

Zákonná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny obvykle platí po vykonaní diela. Zmluvné
strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. Nárok na zaplatenie ceny
za zhotovenie diela zhotoviteľovi vzniká prevzatím diela objednávateľom, pokiaľ neexistuje dohoda
upravujúca splatnosť ceny odlišne od všeobecnej úpravy.

23. Žalobca v žalobe, ako aj v konaní tvrdil, že na základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného
sadrokartonárske práce spočívajúce v dodávke a montáži, ktoré práce mu vyfakturoval faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa 3.11.2017, splatnou dňa 17.11.2017 vystavenou na sumu 9 690 eur, z ktorej sumy
žalovaný vykonal len čiastkové platby, keď dňa 31.3.2019 uhradil sumu 300 eur, dňa 30.4.2019 sumu
300 eur a dňa 30.6.2019 sumu 5 000 eur a neuhradil mu zvyšnú sumu 4 090 eur.

24. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Žalobca má v prvom rade
povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný
označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k
žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca v tejto úprave vychádza z § 79 OSP. Podľa

§ 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Formálnou pravdou (§ 185 CSP) sa rozumie, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 191 ods. 2
CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Zákonodarca v tomto ustanovení nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov.
Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti; žiaden dôkaz nedisponuje
predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

25. V prejednávanej veci tak bolo povinnosťou žalobcu na odporu jeho tvrdenia v zmysle § 132 CSP
označiť dôkazy a zároveň ich aj doložiť. Žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz faktúru č. XXXXXXX
vystavenú žalovanému dňa 3.11.2017 so splatnosťou dňa 17.11.2017na sumu 9 690 eur, na ktorej však
absentuje pečiatka a podpis a ktorej existenciu a doručenie žalovaný vyvracal, a ktorý dôkaz neboltak presvedčivým dôkazom na preukázanie žalobcom tvrdeného nároku. Nie je dôvodná ani odvolacia
námietka žalobcu, že tento svoj nárok preukázal aj SMSM komunikáciou so žalovaným, pretože z tejto
žiadne takéto vyjadrenie nevyplynuli. Aj keď žalobca so žalovaným komunikovali o vrátení peňazí, nie

je zrejmé, z akého titulu takéto plnenie žalobca v SMS požadoval, z týchto nevyplýva, že by malo ísť
o komunikáciu ohľadom ním uplatňovaného nároku. Bolo treba tiež prisvedčiť súdu prvej inštancie a
žalovanému, že tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani výpoveďou svedka D. T. a išlo o nedôveryhodný
a nepresvedčivý dôkaz. Výpoveď svedka vôbec nepotvrdila skutočnosti, ktoré mali preukázať dohodu
o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, pretože menovaný svedok, ak by bol prítomný pri uzavretí

zmluvy o dielo, v prvom rade by vedel, kde túto zmluvu strany uzavreli, ako aj to aká bola dohoda o
cene diela alebo konkrétny spôsob dojednania ceny diela. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že
svoje tvrdenia a požadovaný nárok preukázal faktúrami za nákup materiálu vystavených na žalobcu,
ktoré korešpondujú s vykonaným dielom v zmysle fakturovaných položiek, pretože tieto nesvedčia o
tom, kto materiál uhrádzal a ani to, že by išlo o materiál na práce na predmetnej stavbe v H.. Tiež
žalobca nepreukázal svoj nárok ani dohodou o urovnaní, s ktorou podľa neho korešponduje výška

čiastočných úhrad, ktoré boli realizované sprostredkovane za žalovaného vkladmi na účet uvedený vo
faktúre žalobcu, nakoľko táto nie je podpísaná a pokiaľ ide o čiastočné úhrady 2x 300 eur a 5000 eur,
tiež nemožno vyvodiť, že išlo o splátky zo sumy 9 690 eur uvedenej žalobcom ako celkovej dohodnutej
sumy za ním vykonané predmetné práce. Navyše v doklade - vklad hotovosti zo dňa 26.2.2019 v časti
poznámka pre príjemcu je uvedené meno E. M. - pôžička, druhý doklad- vklad v hotovosti vo výške 300

eur zo dňa 1.4.2019 tiež nesúvisí s predmetom sporu, príjemcom týchto peňažných prostriedkov mala
byť práve E. M. (priateľka žalobcu), a nie žalobca. Splátky žalovaný teda preukázateľne nemohol plniť
titulom návrhu dohody o urovnaní.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CS ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval vprvejinštancii.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieod doručeniaopravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (§ 428 CSP).