Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202362
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622202362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a 2/ C.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XX, obaja zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom
Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 13, proti žalovaným 1/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. I., C. J.
XXXX/X a 2/ C. B., nar. X.XX.XXXX, bytom K. F., L. H. D., B. K. XX, obaja zast. Advokátska kancelária
PIATNIK, s.r.o., so sídlom Poprad, Vysoká 425/71, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku 16C/21/2022-267 z 2.11.2023 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň im uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy
konania titulom trov štátu v plnom rozsahu.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že byt č. XX s prísl. na 8.

poschodí bytového domu na M. C. J. XX I. G. H. I. so súpisným číslom XXXX, vchod č. XX, stojaci na
zastavanom pozemku - parcele registra „C“ parc. č. 6291, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 391 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na prísl.
domu súpisné č. 2201 vo veľkosti 311/10000-in a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C“
parc. č. 6291, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, vo veľkosti 311/10000-in,
nachádzajúce sa v k. ú. G. H. I., obec G. H. I., N. G. H. I., zapísané v evidencii katastra nehnuteľností
Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu

vlastníckeho podielu poručiteľky patria do dedičstva po neb. O. B., F. P., nar. XX.X.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. J. XXXX/XX, XXX XX G. H. I..

3. Svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že strany sporu sú súrodencami a dedičmi poručiteľky.
V prebiehajúcom dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 1D/270/2021 po poručiteľke žalobcovia zistili,
že predmetom dedičstva po poručiteľke nie je vyššie označený byt s prísl., v ktorom poručiteľka žila a
ktorý bol v jej vlastníctve. Zo zápisu na LV č. XXXX zistili, že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných

nehnuteľností je žalovaný 1/, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena. Poručiteľka podľa nich nemohla platne uzatvoriť darovaciu zmluvu, lebo
trpela duševnou poruchou, diagnózou Alzheimerova demencia, ktorá ju robila na daný právny úkon
neschopnou. Odkázali na psychologický nález Q. B. R. z 22.7.2019, podľa ktorého u poručiteľkydošlo k narušeniu kognitívnych funkcií stredne ťažkého stupňa, vyžaduje pomoc a usmernenie zo
strany okolia resp. príbuzných, stav je trvalý a prognóza nepriaznivá, na lekársku správu neurológa
A. D. S. zo 4.5.2021, podľa ktorej poručiteľka trpela diagnózou Alzheimerová demencia ako aj na

závery prepúšťacej správy z NSP Spišská Nová Ves z 1.11.2021, podľa ktorej poručiteľka trpela
Alzheimerovou demenciou, kvantitatívnou poruchou vedomia - dementným syndrómom. Darovacia
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom otázku vyslovenia neplatnosti darovacej
zmluvy žalobcovia navrhujú riešiť ako prejudiciálnu otázku. Keďže poručiteľka by mala byt' vlastníčkou
nehnuteľností v čase svojej smrti, tieto by mali byt' predmetom dedičského konania. Žalobcovia majú

na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva naliehavý právny záujem, ktorý je daný tým, že takéto
rozhodnutie je podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre následné uskutočnenie zmeny
zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

4. Žalovaní sa domáhali zamietnutia žaloby, považovali ju za nedôvodnú.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný 1/ je toho času na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č.
XXXX, vedeného pre k.ú. G. H. I., mesto G. H. I., N. G. H. I. vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
bytu č. XX (bližšiu špecifikáciu nehnuteľnosti viď v bode 2. odôvodnenia). Titulmi nadobudnutia podľa
tohto LV je kúpna zmluva vedená pod katastrálnym číslom V-2326/2000- 1396/2001 a darovacia zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena vedená pod katastrálnym číslom V-2855/2021 z 15.10.201. Na

LV je poznamenaný výmaz vecného bremena s právnym titulom - Úmrtný list -Z/-296/2022/-842/2022.
Kúpna zmluva pod katastrálnym číslom V-2326/2000-1396/2001 bola uzavretá dňa 31.10.2000 medzi
spoločnosťou Nový domov Spišská Nová Ves, a.s. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim,
na základe ktorej sa tento stal výlučným vlastníkom predmetného bytu a príslušného spoluvlastníckeho
podielu k nemu. Dňa 3.3.2004 uzavrel žalovaný 1/ ako darca s poručiteľkou ako obdarovanou darovaciu

zmluvu spísanú notárkou JUDr. Máriou Barabášovou vo forme Notárskej zápisnice sp. zn. N 153/2004,
Nz 18577/2004, na základe ktorej daroval poručiteľke spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na
predmetnom byte a na podiele na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
ako aj na spoluvlastníckom podiele na pozemku parcele reg. C evidovanej na katastrálnej mape pod
parc.č. 6291. Vklad uvedeného spoluvlastníckeho podielu pre poručiteľku bol povolený dňa 23.3.2004

pod číslom V 354/2004. Poručiteľka ako darkyňa a žalovaný 1/ ako obdarovaný dňa 8.9.2021 v
Kežmarku uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou poručiteľka darovala
žalovanému 1/ svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na predmetnom byte ako aj na k
nemu prináležiacom podiele na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na
spoluvlastníckom podiele na pozemku a zároveň zmluvné strany uzavreli zmluvu o zriadení vecného

bremena spočívajúceho v práve poručiteľky bezplatne doživotne bývať a užívať predmetný byt v
rozsahu, v akom tento užívala ku dňu zriadenia vecného bremena s povinnosťou žalovaného 1/ ako
vlastníka toto jej právo rešpektovať. Po povolení vkladu tejto darovacej zmluvy v prospech žalovaného 1/
rozhodnutímkatastrálnehoorgánudňa15.10.2021podč.V2855/2021satentostalvýlučnýmvlastníkom
predmetného bytu. Zároveň týmto rozhodnutím bol povolený aj vklad vecného bremena spočívajúceho

v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu v prospech poručiteľky.

6. Podpis poručiteľky na darovacej zmluve bol osvedčený notárom JUDr. Stanislavom Dugasom. Podľa
osvedčovacej doložky poručiteľka uvedenú zmluvu pred notárom vlastnoručne podpísala a osvedčenie
o pravosti jej podpisu bolo poznamenané do knihy osvedčenia pravosti podpisov pod č. O 829955/2021.

Pred uvedeným notárom bol osvedčený aj podpis žalovaného 1/ na darovacej zmluve. Svedok C. T.
vypovedal, že pokiaľ sú z jeho strany podpisy na príslušnej listine, ide o podpis poručiteľky a zároveň
v čase podpisu listiny sa mu poručiteľka musela javiť ako osoba spôsobilá na ich podpísanie. Ak by sa
mu dotyčná osoba navonok javila ako nespôsobilá na takýto právny úkon, tak by podpis takejto osoby
neodsvedčil. Z výpovede žalovaného 1/ a svedkyne O. P. vyplynulo, že uzavretia darovacej zmluvy sa

zúčastnila aj svedkyňa a tiež že podpísanie darovacej zmluvy sa uskutočnilo v etapách, keďže pri prvom
stretnutí notár, po upozornení žalovaným 1/, že poručiteľka má druhý stupeň demencie, ich informoval,
že za daných okolností uskutočnenie právneho úkonu nie je možné a upozornil ich, že poručiteľka musí
absolvovať vyšetrenie u lekára na posúdenie jej schopnosti urobiť právny úkon. Poručiteľka preto na
druhýdeňabsolvovalavyšetrenieulekáraanáslednedošlokpodpisudarovacejzmluvy.Vtejtosúvislosti

súd vypočul svedkyňu A. D. R., ošetrujúcu lekárku poručiteľky od decembra 2020, ktorá vypovedala,
že po telefonickom kontakte od žalovaného 1/ si poručiteľku predvolala na vyšetrenie 7.9.2021, počas
ktorého zistilaunejstabilnýstav,bolaorientovanáčasovoajmiestneapovyšetrenídospelaknázoru,že
je spôsobilá na právne úkony. Poručiteľka síce nepovedala, o aký právny úkon má ísť, ale pokiaľ sa jej tospýtalasvedkyňa,prikývla.Poručiteľkanerozprávalasama,alereagovalanapoloženéotázky.Svedkyňa
v čase vyšetrovania poručiteľky pre potreby vystavenia predmetného potvrdenia mala zo zdravotnej
dokumentácie vedomosť o tom, že trpí Alzheimerovou chorobou a stredne ťažkým stupňom demencie.

Po vystavení potvrdenia sa podľa zhodných výpovedí žalovaného 1/ a svedkyne O. P. poručiteľka
spoločne so žalovaným a svedkyňou opätovne dostavili k notárovi, ktorý podľa výpovede žalovaného 1/
vypracoval písomné znenie darovacej zmluvy. Poručiteľka túto podpísala pred notárom a overovateľkou
podpisu v aute, pretože bola v tom čase na vozíku, čo uviedli žalovaný 1/ a svedkyňa P., ktorá tiež
vypovedala, že notár sa pri podpise poručiteľky pýtal, či vie čo podpisuje, a táto mu potvrdila, že vie,

pri tomto rozhovore sa vyjadrovala jasne a zreteľne. V deň vypracovania darovacej zmluvy žalovaný
1/ s poručiteľkou a svedkyňou P. navštívili švagrinú svedkyne A. B. a a jej partnera E. B.. Svedkyni B.
mala poručiteľka uviesť, že to (byt) dá F., lebo on sa o ňu stará. Aj svedkyňa O. P. uviedla, že pri tomto
stretnutí sa s poručiteľkou rozprávali o tom, že chce byt prepísať na žalovaného 1/. Svedkyňa A. O.
vypovedala, že pri poslednom kontakte s nebohou poručiteľkou v apríli v roku kedy zomrela a kedy ju
poručiteľka navštívila, jej táto uviedla, že prepíše svoj byt na žalovaného 1/, lebo ten ju opatruje.

7. Podľa výpovede žalobcu 2/ poručiteľka nemala konflikty s jeho manželkou, ako tvrdil žalovaný 1/,
hádky boli medzi poručiteľkou a jej opatrovateľkou, prípadne synom opatrovateľky. Svedkyňa F. B., jeho
manželka, uviedla, že s poručiteľkou vychádzala dobre, táto jej povedala, že sa bojí, aby ju žalovaní
1/, 2/ nedali do domova dôchodcov, tiež sa jej sťažovala na opatrovateľku, ktorá sa jej mala vyhrážať,

že byt bude aj tak jej. Opatrovateľka poručiteľky D. B. potvrdila nezhody s poručiteľkou, ktorá sa k nej
a jej vtedy 6 ročnému synovi mala správať nepekne po tom, čo sa stala partnerkou žalovaného 1/,
pričom sa vyjadrovala, že nikto ju z bytu nevyhodí. Vypovedala, že poručiteľka poznala svojich rodinných
príslušníkov, vedela vymenovať mená svojich detí, kedy sa narodili, meno svojho nebohého manžela,
mená susediek, na ktorom poschodí bývajú, orientovala sa v byte, vedela, kde má uložené lieky.

Poručiteľku opatrovala od marca do augusta 2020, v tomto období mala poručiteľka tri – štyri návštevy,
kedy ju navštevovala aj svedkyňa O. P., podľa ktorej sa s ňou poručiteľka normálne rozprávala, smiala,
vypila kávu, dokonca poručiteľka ju aj navštevovala, keď ju odviezol autom žalovaný 1/. Podľa svedka U.
B.(stranysporusújehosynovcami)sporučiteľkousastretávaltri–štyrikrátdoroka,niekedyajčastejšie,
v roku jej smrti ju častejšie navštevoval svedok, v októbri pred jej smrťou ju doviezol žalovaný 1/ k nemu.

Pri tejto príležitosti poručiteľka svedkovi povedala, že vrátila žalovanému dar. Správala sa podľa svedka
pekne,normálne,najedlasa.SvedkyňaL.E.,susedaporučiteľkyvypovedala,žejunavštívilavaprílipred
jej smrťou, poručiteľka sa vyjadrovala jasne, zrozumiteľne, dokonca uviedla, že hlavu má v poriadku, len
nohy jej odchádzajú. Svedkyňa I. V. vypovedala, že poručiteľka ju navštívila so žalovaným 1/ v polovičke
septembra, bola na vozíčku, nejavila žiadne známky demencie, spomínala na staré časy. Svedkyňa si

u nej nevšimla žiadne výpadky pamäte a ani nezmyselné vyjadrenia, ktoré by nenadväzovali na tému
rozhovoru. Rozprávala normálne, dokonca sa nie veľmi pekne vyjadrovala o ďalších synoch, použila aj
vulgárne výrazy za čo ju mala svedkyňa aj karhať. Podobne svedkyňa W. B., ktorá poručiteľku stretla asi
dva mesiace pred smrťou, s ňou riadne komunikovala, aj keď táto nevystúpila z auta, lebo ju boleli nohy.

8. Opačne vypovedali žalobcovia, ktorí tvrdili, že poručiteľka ich niekedy spoznávala, niekedy nie,
nevedelauviesťdátumichnarodenia,komunikáciasňousapostupnezhoršovala,splietala,vposlednom
čase ich a vnúčatá nepoznala. Podľa žalobcu 1/ jej stav sa veľmi zhoršil v auguste 2021, bolo potrebné
zamykať vchodové dvere, aby neušla. Svedkyňa F. B. uviedla, že museli poručiteľke vypnúť plyn,
vposlednomobdobítátolensedela,nekomunikovalarozprávala„dovetra“,nespoznaladcérusvedkyne,

mala výpadky pamäte. V období, kedy malo dôjsť k podpísaniu darovacej zmluvy sa podľa žalobcu 1/
poručiteľka nedokázala sama najesť, toto tvrdila aj jeho manželka, ktorá tiež uviedla, že poručiteľka už
nezvládala žiadne úkony, bolo ju potrebné obliekať či prebaľovať

9. Zo znaleckého posudku č. 78/2023 znalca MUDr. Ladislava Lauka (znalecké dokazovanie nariadil

súd) vyplynulo, že v apríli 2018 bola poručiteľka vyšetrená na neurologickej ambulanciu A. S. po
páde, kedy bola orientovaná, mierne ataktická, na CT mozgu zistené oblasti poškodenia mozgových
ciev a známky mozgovej atrofie. V tomto období narastali problémy s chôdzou, mala predpísanú
pomôcku - štvorkolku. V máji 2018 bola prijatá na Neurologické oddelenie v Levoči pre bolesti
chrbtice, v diagnostickom závere sú uvedené oblasti poškodenia chrbtice, polyneuropatický syndróm

diabetický, s neuropatickou bolesťou, a ďalšími diagnózami. V tomto období bola orientovaná, nie sú
zaznamenané závažnejšie známky porúch kognitívnych funkcií, avšak na CT mozgu sú už prítomné
zjavné známky poškodenia mozgu. Začiatkom roku 2019 bola hospitalizovaná na neurologickom
oddelení v Levoči, kedy bola prijatá pre slabosť, nemohla sa postaviť a nevedela prečo. Na CT mozgusú badateľné známky chronickej hypertenznej encefalopatie, tj. poškodenia mozgu pri vysokom tlaku,
s drobnými ložiskami krvácania a ischémie bielej hmoty mozgu. V oblasti mozgovej kôry sa nepopisujú
oblasti ložiskového poškodenia, ale celková atrofia mozgu áno. Počas hospitalizácie je zaznamenaná

zhoršená spolupráca. V závere je uvedená diagnóza: Porucha chôdze v progresii pri hypertenznej
encefalopatii, dehydratácii s podielom gonartrozy bilat. Chron. postischemické lakúny ponsu a BG
bilat., splývajúce hyperintenzívne lézie hlbokej bielej hmoty v.s, vaskulárnej etiológie /Fazekas 3/,
chron. mikrohemorágie, chron. hypertenzná encefalopatia, kortikálna atrofia mozgu. Dňa 22.7.2019
bola poručiteľka vyšetrená psychologicky u Q. B. R.. Podľa psychologického nálezu poručiteľka v

čase vykonávaného vyšetrenia subjektívne uvedenej psychologičke uvádzala, že „ si odkúpili byt do
vlastníctva, a že najmladší syn (žalovaný 1/) chce, aby byt prepísala na neho, že „chlapci“ sa medzi
sebou žerú, každý z troch „chlapcov“ má svoj byt, že by ona vyplatila byt „chlapcom“, už našetrila,
že sa o ňu stará jedna pani suseda a aj syn, ktorý bude brať opatrovateľské, a že ona sa tak
rozhodla“. Psychologička vykonaným vyšetrením zistila, že kontakt s vyšetrovanou (poručiteľkou) bol
nadviazateľný, no nekvalitný, spolupráca preto sťažená, na zadávané otázky odpovedala, komunikácia

bola jednoduchá, formou otázka - odpoveď, reč bola vybudovaná, psychomotorické tempo inhibované, a
konštatovalaprítomnosťlakrimozity.Výkonvkognitívnomtestesvedčilprekognitívnydeficitnapodklade
organickej alterácie CNS aktuálne dosahujúci pásmo stredne ťažkej demencie /MMSE-13 bodov/.
Výkon kolísavý, v popredí dezorientácia časom (kedy vyšetrovaná udávala nesprávny dátum), osobou a
miestombolaprevažneorientovaná,narušenábola krátkodobápamäťvoblastivštepivosti,vybavovania

si z krátkodobej pamäti aj rekognícii, bezprostredná pamäť bola zachovaná, staropamäť nespoľahlivá.
Verbálna fluencia kvantitatívne výrazne obmedzená, počtový úsudok narušený ako aj koncentrácia
pozornosti. Zrakovo priestorové schopnosti značne oslabené, v subteste hodín neschopnosť zakresliť
číslice ani ručičky. Jazykové schopnosti hlboko subnormné a to takmer vo všetkých oblastiach (písanie,
opakovanie slov a porozumenie jednoduchým inštrukciám), schopnosť čítať a pomenovať predmety

je prevažne zachovaná. Grafický prejav bol simplexný, kresba postavy a Baumtest poukazovali na
emočnú nezrelosť, neistotu a úzkosť v prežívaní, regres osobnosti a závislé tendencie voči okoliu. Obe
kresby so znakmi organicity. Záver bol, že osobnosť vyšetrovanej je simplexná, s oslabeným sociálnym
fungovaním, vyžadujúca pomoc a usmernenie zo strany okolia, resp. príbuzných. Stav trvalý, prognóza
nepriaznivá. V novembri 2019 bola poručiteľka hospitalizovaná na neurologickom oddelení v Levoči, kde

bola prijatá pre celkovú slabosť, zhoršenie chôdze a pamäti. Podľa objektívnych informácií bola často
dezorientovaná, údaje a okolnosti pri príjme uvádzala nepresne. Na CT mozgu neboli nájdené nové
ložiskové zmeny, okrem už prítomnej mozgovej atrofie a oblastí poškodenia bielej hmoty. V dekurze
počas hospitalizácie je uvedené, že orientácia viazne, najmi časová, bolo realizované MMSE vyšetrenie
svýsledkom18bodov.KonštatujesaAlzheimerovademenciaajeodporúčaná24hodinovástarostlivosť.

Nebohá mala predpísané antialzheimeriká. Postupne sa jej zhoršovala mobilita. V máji roku 2021 bola
už prakticky imobilná, boli jej predpisované aj inkontinenčné pomôcky. V dňoch 30.6.2021 až 7.7.2021
bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, v Spišskej Novej Vsi pre zhoršenú reč a slabosť.
Podľa syna bola čudná a zle reagovala. Sama uviedla, že jej bolo nevoľno, nemohla rozprávať, ale
už je lepšie, už dlhšie nechodí, bolia ju kríže. Bola orientovaná osobou a miestom, ale nie časom.

Nemala fatickú poruchu, poznávala okolie. Na MRI mozgu boli zistené akútne ischemické lakuny -
oblasti poškodenia periventrikulárne vpravo a vysoko frontálne subkortikálne bilaterálne. Nodulárne
„blooming“ artefakty mozočka, mozgového kmeňa a v oboch hemisférach mozgu - v dif dg. st.p.
mikrohemorágiach, amyloidná angiopathia. Leukoarióza, viaceré malatické lakuny signálu CSF, atrofia
mozgu. V rámci záznamov je dňa 3.7.2021 uvedený záznam, že nebohá jedla sama. Prepustená

bola so záverom ischemickej cievnej mozgovej príhody, s dysartriou, ľavostrannou hemiparézou -
ochrnutím, s MR verifikovanými ischemickými oblasťami. Ďalej je konštatovaný dementný syndróm
a imobilizačný syndróm. V zázname v dekurze obvodnej lekárky zo 6.8.2021 je uvedená imobilita a
občasné stavy dezorientácie. Dňa 7.9.2021 je však uvedenou lekárkou vystavené potvrdenie označené
ako „Lekársky list. Poukaz“, v ktorom lekárka potvrdzuje, že nebohá poručiteľka je spôsobilá na právne

úkony, pričom z účastníckej výpovede menovanej lekárka vyplynulo, že nebohá bola orientovaná.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 78/2023 znalca MUDr. Ladislava Lauka, zdravotný stav nebohej
v čase 5 rokov pred smrťou bol charakterizovaný postupným zhoršovaním a polymorbiditou - t.j.
prítomnosťou mnohých ochorení, ktoré vzájomným pôsobením zaťažujú organizmus a komplikujú
liečbu. V jej prípade to bol vysoký tlak krvi, diabetes mellitus, obezita, metabolický syndróm, poškodenie

kĺbov a chrbtice. Od roku 2018 bola viackrát hospitalizovaná na neurologickom oddelení, spočiatku pre
poruchu chôdze, ktoré vyplývali z preťaženia pohybového aparátu, ale aj z narastajúcich problémov s
prekrvením mozgu. V roku 2019 jej bola diagnostikovaná demencia stredného stupňa a zobrazovacími
metódami boli nájdené pomerne rozsiahle oblasti poškodenia mozgu a atrofia mozgu. V roku 2021 saprehlbovala porucha chôdze, začiatkom júla 2021 bola hospitalizovaná na neur. oddelení s čerstvou
cievnou mozgovou príhodou, bola dezorientovaná miestom aj časom, a aj po prepustení mala stavy
dezorientácie. Bola imobilná. V nasledujúcom období došlo k novej cievnej príhode a terminálnemu

zhoršeniu zdravotného stavu s exitom 12.11.2021. Nebohá teda bola vo vážnom telesnom stave,
trpela imobilitou z poškodenia chrbtice, poškodenia váhonosných kĺbov a pri mozgovom poškodení.
Podľa znalca v čase podpisu darovacej zmluvy nebohá trpela demenciou stredného stupňa, pričom
išlo o zmiešaný typ demencie, t.j. Alzheimerov typ demencie (charakterizovaná je úbytkom mozgovej
kôry) a vaskulárny typ (charakterizovaná je oblasťami poškodenia mozgového tkaniva následkom

uzáveru ciev, alebo krvácania). S najväčšou pravdepodobnosťou nešlo teda o typickú Alzheimerovu
demenciu, ale skôr vaskulárnu-cievnu demenciu s Alzheimerovskou zložkou. Vo svojej výpovedi znalec
popísal fyzické a psychické rozdiely medzi oboma typmi, kedy pokiaľ ide o ich fyzické odlišnosti pri
Alzheimerovej demencii dochádza k úbytku mozgovej kôry a je vidieť, že dochádza k jej stenšovaniu,
pri cievnej demencii zase mozgové tkanivo je ako keby prestúpené dutinkami, ktoré vznikajú z toho,
že dôjde k ohraničenému odumretiu tkaniva, mozgovej kôry alebo v oblasti pod kôrou. Psychické

rozdiely medzi nimi sa prejavujú tak, že pri demencii Alzheimeroveho typu dochádza k plynulému a
progresívnemu úbytku pamäte a rozumovej schopnosti, vidieť obraz toho, že z človeka sa vytráca
jeho osobnosť. Pri cievnej demencii dochádza ku tzv. ostrovčekovitému výpadku určitých mozgových
funkcií, dochádza k celkovému spomaleniu myslenia, zníženej pružnosti myslenia, človek postihnutý
cievnou demenciou býva emočne labilný, depresívny, plačlivý. Znalec poukázal na svoj rozbor v závere

znaleckého posudku, a to konkrétne na Hachinského ischemické skóre, v ktorom sú vymenované
kritéria, ktoré umožňujú zaradiť patologický stav dotyčného, čo umožňuje rozlíšiť cievnu demenciu
od Alzheimerovej. V prípade Alzheimerovej demencie dochádza k odbúraniu charakteristík osobnosti
u konkrétnej osoby, u cievnej demencie to však nebýva takto nápadné. V prípade cievnej demencie
nemusí nutne dôjsť ku úbytku rozumovej schopnosti, ako pri Alzheimerovej demencii. V prípade cievnej

demencie to závisí od toho, či dôjde alebo nedôjde k novej cievnej príhode. Znalec vo výpovedi pripustil,
že u poručiteľky pravdepodobne došlo aj k zhoršeniu stavu oproti stavu v r. 2019, avšak zároveň
zdôraznil, že to nevie s istotou tvrdiť, nakoľko v zdravotnej dokumentácii chýba popis jej psychického
stavu zameraný na to, akú má úroveň pamäte, ako dokáže po psychickej stránke fungovať. Zo
záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poručiteľka nebola orientovaná v čase, musela mať výrazne

spomalené a ťažkopádne uvažovanie, mala ťažkosti pri učení sa novým informáciám a mala ťažkosti
aj pri vybavovaní si starých informácií. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii si mohla uvedomovať
svoj stav, ale nie úplne a zrejme nevedela svoje užívané lieky (už v roku 2019 je zaznamenané počas
hospitalizácie nevedela uviesť lieky). Je možné predpokladať, že poznávala svojich príbuzných a
mohla byt' orientovaná miestom. Sú zaznamenané poruchy úsudku, s paranoidnými prejavmi (myslela

si, že ju príbuzní okrádajú). Zároveň podľa dokumentácie trpela „intermitentnou dezorientáciou“, čo
pravdepodobne znamená prechodné stavy zmeneného vedomia. Podľa znalca ak je už stanovená
diagnóza demencie - čo v čase podpisu bola - nie je z medicínskeho hľadiska uznávaná existencia
tzv. svetlej chvíle. Poručiteľka podľa znalca netrpela úplnou stratou pamäti, ale mala pamäťové funkcie
poškodené. Porucha pamäťových funkcií bola u nej zistená už v roku 2019 a musela byt' prítomná

aj v čase podpisu zmluvy v septembri 2021. Išlo o narušenie učenia sa novým informáciám, sťažené
vybavovanie si informácií z pamäti, nespoľahlivé vybavovanie si aj staropamäti. Udalosti závažnejšie,
alebo pre ňu významné si na určitý čas dokázala zapamätať (napr. v nemocnici vedela vysvetliť okolnosti
pádu). Okrem pamäti mala narušené verbálne schopnosti, kde sa prejavovalo spomalené tempo
myslenia, narušený mala počtový úsudok (vid' napr. 7- test na MMSE v roku 2019) a vizuopriestorové

schopnosti (MMSE 2019). Podľa záverov znalca ovplyvnenie poručiteľky inou osobou nemožno vylúčiť
vzhľadom na demenciu a ťažký telesný stav v čase podpisu zmluvy, kedy bola už úplne odkázaná na
opateru inej osoby.

10. Znalec vo svojej výpovedi konštatoval, že demencia je ochorenie trvalého charakteru a nemožno

očakávať, že dôjde ku nejakému zlepšeniu, či už ide o Alzheimerovú demenciu, alebo cievnu demenciu.
Demencia stredného stupňa býva dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak z toho
automaticky nevyplýva, že na všetky právne úkony. V tejto súvislosti aj v záveroch posudku poukázal na
to, že je zrejmé, že v čase diagnózy demencie, v roku 2019, sa poručiteľka ešte zaoberala myšlienkou
prevodu bytu na syna a uvedomovala si vtedy, že prejav jej vôle by vyvolal právne následky. Vo svojej

výpovedi znalec poukázal na psychologické vyšetrenie Q. R. z r.2019, kde táto zistila, že nebohá v
tom čase trpela demenciou, uviedla, že išlo o demenciu stredného stupňa, avšak počas vyšetrenia
bolo zrejmé, že nebohá sa otázkou darovania zaoberala a uvedomovala si možné právne následky.
Odvtedy sa jej fyzický stav zhoršil, a pravdepodobne s cievnou príhodou aj psychický stav, avšak nieje dostatok informácií, aby skutočnú hĺbku tohto zhoršenia bolo možné nejakým spôsobom vyčísliť.
Po novej cievnej príhode v roku 2021 chýba podľa znalca podrobnejšie posúdenie jej kognitívnych
funkcií. Informácie zo zdravotnej dokumentácie sú rozporného charakteru a reflektujú menlivosť jej stavu

pri mozgovej cievnej nedostatočnosti. Z dostupnej dokumentácie vyplýva, že mala poruchy časovej
orientácie, ale bola prevažne orientovaná miestom a vlastnou osobou. Po hospitalizácii je uvedené,
že bola orientovaná a bol s ňou možný kontakt 6.8.2021 u A. F.. V zdravotnej dokumentácii A. R. z
augusta 2021 je uvedené, že trpí stavmi dezorientácie, potom ale dňa 7.9.2021 bola orientovaná, ako
A. R. uviedla vo svojej výpovedi. Súhrnne je možné podľa znalca uzavrieť, že vzhľadom na jednoduchý

charakter právneho úkonu nie je možné s určitosťou tvrdiť, že mu nerozumela a je možné, že si ho
uvedomovala, i pri svojom stave demencie. V rámci svojej výpovede znalec doplnil, že sa nedá vylúčiť,
že stav nebohej bol nestabilný, na jednej strane podliehala zmenám, boli tam zmeny tlaku, tým pádom
aj zmeny zásobenia nervovej sústavy, u takýchto stavov vidieť často, že dochádza ku zmenám kvality
vedomia, môže byť človek zmätený, robiť chyby, pospávať, to je jedna stránka veci, druhá stránka
veci je, že je zaznamenaných viac situácii, kde je vyhodnotená, že je pri vedomí a že je orientovaná.

Z poznania zdravotnej dokumentácie nie je možné podľa znalca toto nejakým spôsobom znegovať.
Vychádzajúc zo známych informácií, poručiteľka podľa znalca musela mať v čas skutku vážne pamäťové
nedostatky, spomalené myslenie a motoriku a narušené vôľové schopnosti. Bola pasívna a odkázaná
na starostlivosť inej osoby vo väčšine sebaobslužných činností. Mohla mat' zachované určité motorické
zručnosti, vedela rozprávať a zrejme aj písať (v neurologických správach nie je popisovaná apraxia,

ani agrafia, ani afázia, počas hospit. v 7/2021 sa dokázala sama najesť). Jej ovládacie schopnosti
muselibyt'ovplyvnenédemenciou,t.j.nedostatkamivpamäťovýcharozumovýchschopnostiach.Znalec
poukázal aj na to, že zdravotná dokumentácia z obdobia realizácie právneho úkonu obsahuje iba málo
konkrétnych a priamych informácií o psychickom stave poručiteľky v čase podpisu zmluvy, informácie
sú navyše rozporného charakteru. Psychiatrické vyšetrenie chýba. Existuje iba psychologický nález

Q. B.. R. a záznam o testovaní MMSE z roku 2019. Neskoršia dokumentácia obsahuje informácie o
zhoršujúcom sa telesnom stave a o cievnej príhode v roku 2021. S veľkou istotou je možné stanoviť
diagnózu stredne ťažkej demencie, zmiešaného typu. Prípadné uvažovanie nebohej, alebo jej úmysel
o tomto právnom úkone v čase pred podpisom nie je zaznamenaný. Znalec uviedol, že jeho závery
o rozumových a vôľových schopnostiach nebohej a o stave jej orientácie, je možné považovať za

pravdepodobné, nie úplne nepochybné.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 628 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, 4, § 56 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 48 ods. 1 zákona č. 323/1992
Zb. (Notársky poriadok), § 205 CSP. Prvotne sa vysporiadal s otázkou vecnej legitimácie, pričom

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo 14. marca
2011, podľa ktorého určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a
teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,
koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom,prípadnejehoprávnymnástupcom.Akzanechalporučiteľviacdedičov,súaždoprávoplatného

rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným
osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a
povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77a
78 CSP. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že subjekty vystupujúce ako na strane žalujúcej

tak aj na strane žalovanej sú jedinými zákonnými dedičmi po poručiteľke, pričom ide o nútené
procesné spoločenstvo v zmysle 78 ods. 1 CSP. Ďalej riešil otázku naliehavého právneho záujmu
na podanej žalobe, ktorú žalobcovia odôvodňovali tým, že jedine nimi požadované rozhodnutie
je podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre následné uskutočnenie zmeny zápisu
vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Súd sa s touto argumentáciou stotožnil, lebo týmto

procesným sporovým postupom sa dá dosiahnuť súlad medzi nimi tvrdeným právnym stavom (tzv.
právnou realitou) spoluvlastníckeho podielu nebohej poručiteľky na príslušnej nehnuteľnosti - byte, a
súčasným stavom zápisu v katastri nehnuteľností k tomuto bytu. Po vyriešení týchto otázok súd riešil
merito veci, pričom vyšiel z toho, že žalobcovia spochybňovali podpis poručiteľky na darovacej zmluve
a najmä jej mentálnu schopnosť takúto zmluvu uzavrieť vzhľadom na jej zdravotný stav. K samotnému

podpisu poručiteľky na darovacej zmluvy ako mechanickému šifrovaciemu prejavu vôle z jej strany,
mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že uvedený podpis na darovacej zmluve bol úradne
osvedčenýnotáromaosvedčenieopravostijejpodpisubolopoznamenanédoknihyosvedčeniapravosti
podpisov, pričom z osvedčovacej doložky vyplynulo, že nebohá poručiteľka sa pred notárom reálnepodpísala vlastnoručne. Súd poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že podľa Notárskeho poriadku
osvedčovacie doložky vrátane osvedčovacej doložky o pravosti podpisu na listine, tzv. legalizácia, sú
zákonom vyhlásené za verejné listiny, ktoré podľa § 205 CSP potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich

osvedčuje, ak nie je dokázaný opak. Pri verejnej listine dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi,
ktorýpopierajejsprávnosť(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo199/2005).Žalobcovia
na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že uvedený podpis nie je podpisom poručiteľky nepredložili súdu
žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz za týmto účelom nenavrhli vykonať, preto súd ustálil, že neuniesli
dôkazné bremeno. Súd mal preto za to, že podpis na darovacej zmluve bol podpisom poručiteľky.

Následnesúdskúmal,čiporučiteľkavčaseuzavretiadarovacejzmluvydňa8.9.2021bolaplnespôsobilá
na takýto právny úkon, a to z dôvodu, že v tom čase už trpela demenciou stredne ťažkého stupňa.
Vyšiel zo znaleckého posudku vyhotoveného vo veci ako aj z výpovede znalca, ktorý uviedol, že
u poručiteľky pravdepodobne nešlo o typickú Alzheimerovu demenciu, ale o zmiešaný typ demencie,
a síce vaskulárnu-cievnu demenciu s Alzheimerovskou zložkou, kedy pri cievnej demencii dochádza k
tzv. ostrovčekovitému výpadku určitých mozgových funkcií, k celkovému spomaleniu myslenia, zníženej

pružnosti myslenia, človek postihnutý cievnou demenciou býva emočne labilný, depresívny, plačlivý,
pričom takéto prejavy navonok u poručiteľky v uvedenom relevantnom období súd mal za zaznamenané
aj z výpovedí svedkov, kedy o plačlivosti sa zmieňovala svedkyňa A. B. (... mala jej plakať ako malé
decko...), ako aj svedkyňa O. P. (..plakala, že prečo ona má také deti...), ktoré obe popisovali uvedený
stav vdeňpodpisuzmluvy.ZvýpovedesvedkyneA.D.R.ostavenebohejzňouvystavenéhopotvrdenia

zo 7.9.2021 vyplynula prejavená pokleslosť v nálade nebohej, čo je príznak depresie ( .... nebohá
poručiteľka bola skleslá, jej reakcie boli trošku horšie v tom zmysle, že nerozprávala sama, ale len
reagovalanapoloženéotázky).Znalectiežuviedol,žekýmvprípadeAlzheimerovejdemenciedochádza
k odbúraniu charakteristík osobnosti u konkrétnej osoby, u cievnej demencie to nebýva takto nápadné
a nemusí v jej prípade nutne dôjsť k úbytku rozumovej schopnosti, je to závislé od toho, či dôjde alebo

nedôjdeknovejcievnejpríhode.Súdpoukázalnato,žepodľavýsledkovdokazovaniaporučiteľkautrpela
ďalšiu mozgovú cievnej príhodu v lete 2021, avšak ako uviedol znalec, po tejto novej cievnej príhode
chýba podrobnejšie posúdenie kognitívnych funkcií poručiteľky, informácie zo zdravotnej dokumentácie
sú rozporného charakteru a reflektujú menlivosť jej stavu pri mozgovej cievnej nedostatočnosti. Z
dostupnej dokumentácie vyplýva, že poručiteľka mala poruchy časovej orientácie, ale bola prevažne

orientovaná miestom a vlastnou osobou, po hospitalizácii je uvedené, že bola orientovaná a bol s ňou
možný kontakt 6.8.2021 u A. F.. V zdravotnej dokumentácii A. R. z augusta 2021 je uvedené, že trpí
stavmi dezorientácie, potom ale dňa 7.9.2021 bola orientovaná, čo A. R. uviedla vo svojej výpovedi.
Súhrnne je možné uzavrieť, že vzhľadom na jednoduchý charakter právneho úkonu nie je možné s
určitosťou tvrdiť, že mu nerozumela a je možné, že si ho uvedomovala, i pri svojom stave demencie.

V rámci svojej výpovede znalec doplnil, že sa nedá vylúčiť, že stav nebohej bol nestabilný, na jednej
strane podliehala zmenám, boli tam zmeny tlaku a tým aj zmeny zásobenia nervovej sústavy, u takýchto
stavov často dochádza ku zmenám kvality vedomia, človek môže byť zmätený, robiť chyby, pospávať,
to je jedna stránka veci, druhá stránka veci je, že je zaznamenaných viac situácii kde je vyhodnotená,
že je pri vedomí a že je orientovaná. Zo skutočnosti, že u nebohej v lete prebehla akútna cievna

mozgová príhoda, nie je možné vzhľadom na vyššie popísané rozporuplné zistenia vyvodiť záver, že v
čase podpisu spornej darovacej zmluvy, došlo u nej nutne k takému úbytku rozumovej schopnosti, na
základe ktorého by bola nebohá jednoznačne a nespochybniteľne v takom stave, že by nebola spôsobila
takýto právny úkon uskutočniť. Znalec uviedol, že demencia stredného stupňa síce býva dôvodom
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak z toho automaticky nevyplýva, že je to na všetky

právne úkony. V záveroch posudku znalec poukázal na to, že je zrejmé, že v čase diagnózy demencie,
v roku 2019, sa nebohá ešte zaoberala myšlienkou prevodu bytu na syna a uvedomovala si vtedy, že
prejav jej vôle by vyvolal právne následky. Takúto myšlienkou sa dokonca zaoberala preukázateľne
aj v apríli 2021 (viď výpoveď svedkyne A. O., ktorej sa poručiteľka zmienila, že prepíše svoj byt na
žalovaného 1/ lebo ju opatruje) a dokonca aj v deň podpisu spornej darovacej zmluvy, ako to vyplynulo z

výpovede svedkyne A. B.. Žalobcovia síce vo všeobecnosti namietali, že výpovede svedkov navrhnutých
žalovanými sú účelové a nehodnoverné, avšak vo vzťahu k osobám týchto dvoch svedkýň neuviedli
žiadne také relevantné okolnosti, pre ktoré by ich výpovede mali spochybnené či nevierohodné. Na
základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nebolo nespochybniteľne preukázané,
že nebohá poručiteľka v čase uzatvárania darovacej zmluvy dňa 8.9.2021 bola v takom psychickom

rozpoložení, v dôsledku ktorého by nebola schopná vnímať to, ako právny úkon činí. Súd poukázal na
to, že nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne
úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý
urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy môže konštatovať iba súd,ktorý svoje zistenie musí súd oprieť o znalecký posudok. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že v
konkrétnomprípadeišloukonajúcehooprechodnúduševnúporuchu.Neplatnosťprávnehoúkonupodľa
§ 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky

svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, preto je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche
na základe pravdepodobnosti či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii v zmysle
§ 191 CSP neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo
možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 OZ. Požiadavka na bezpečné zistenie, že účastník právneho
úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, aby následne bolo

možné podľa § 38 ods. 2 OZ konštatovať, že takýto účastník nebol spôsobilý na príslušný právny úkon
vyplýva z dosiaľ platnej judikatúry najvyššieho súdu, (porovnaj Sborník stanovisek, zpráv o rozhodovaní
soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, zv. IV. Vydané NS ČSSR nákladem
SEVT 1986, str. 456-457: Rozsudek NS ČSR ze dne 05.02.1972, 2 Cz 72/70).

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a oboch žalobcov zaviazal povinnosťou

spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalovaným, a to v pomere zodpovedajúcom ich
úspechu v tomto spore, teda v plnom rozsahu.

13. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru
odvolateľov z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že poručiteľka v čase podpisu darovacej

zmluvy 8.9.2021 trpela duševnou poruchou, demenciou v strednom stupni prevažne vaskulárneho
typu, ktorá jej bola diagnostikovaná už v roku 2019 (18 bodov). Odkázali na závery znaleckého
posudku MUDr. Ladislava Lauka. Upriamili pozornosť na to psychologický nález Q. R. z 22.7.2019,
podľa ktorého poručiteľka v teste MMSE dosiahla 13bodov a nie 18, bodov ako mylne uviedol znalec
v záveroch znaleckého posudku. U poručiteľky bolo diagnostikované narušenie kognitívnych funkcií

stredne ťažkého stupňa viac ako dva roky pred podpisom zmluvy, teda už v roku 2019 bol u nej
zistený zdravotný stav blížiaci sa k ťažkej kognitívnej poruche i keď stále bol hodnotený ako stredne
ťažký stupeň. Poukázali na to, že poručiteľka utrpela v roku 2021 ďalšiu cievnu mozgovú príhodu,
čím aj podľa znalca pravdepodobne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľky, a teda logicky
aj k úbytku rozumových schopností. Je dôvodné predpokladať, že poručiteľka v čase podpisu zmluvy

s najväčšou pravdepodobnosťou trpela ťažkou poruchou kognitívnych funkcií, čo potvrdili žalobcovia
aj svedkyňa F. B.. Zdôraznili, že pri vaskulárnom type demencie dochádza ku schodovitému alebo
nepravidelne schodovitému zhoršovaniu kognitívnych funkcií s početnými a výraznými výkyvmi, preto
v čase predmetného právneho úkonu poručiteľka nemohla byť spôsobilá situáciu správne zvážiť,
pochopiť, emočné faktory u nej prevažovali nad racionálnym posúdením a zvážením dôsledkov takéhoto

konania. Poručiteľka trpela podľa znaleckého posudku demenciou zmiešaného typu, t.j. vaskulárnou
cievnou demenciou s prítomnou degeneratívnou zložkou Alzheimerovho typu, preto je nesprávny záver
súdu, že u poručiteľky nemuselo nutne dôjsť k úbytku rozumovej schopnosti. Znalec úbytok rozumovej
schopnosti poručiteľky jednoznačne konštatoval. Odmietli záver súdu o tom, že schopnosť chápať
dôsledky úkonu, ktorý zmýšľa, je potvrdená aj 7.9.2021 svedkyňou A. R., ktorá na súde vypovedala, že

poručiteľka priamo nepovedala, aký právny úkon chce urobiť, ale pokiaľ to povedala lekárka, poručiteľka
na to prikývla. Nemožno jednoznačne tvrdiť, že poručiteľka rozumela zamýšľanému úkonu a že si
ho uvedomovala. Poukázali na to, že A. R. je všeobecnou lekárkou a nemá potrebné psychologické
resp. psychiatrické vzdelanie, aby mohla spôsobilosť na právne úkony odborne posudzovať, navyše
ňou vystavený „Lekársky list. Poukaz“ nemá žiadnu výpovednú hodnotu a nemôže byť považovaný za

doklad o spôsobilosti osoby na právne úkony a ako taký ho notár nemal akceptovať. Takisto súd ho
nemal akceptovať ako dôkaz. Mali za to, že konštatovanie znalca, že bol daný dôvod na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, čo však automaticky neznamená, že na všetky právne úkony, je alibistické
a špekulatívne. Za taký považovali aj záver znaca, že vzhľadom na jednoduchý charakter právneho
úkonu, nie je možné s určitosťou tvrdiť, že mu poručiteľka nerozumela a je možné, že si ho i pri

svojom stave demencie uvedomovala. Vytkli súdu, že toto ničím nepodložené konštatovanie znalca si
nekriticky osvojil o oprel oň svoje rozhodnutie vo veci. Namietali hodnovernosť a zmätočnosť výpovede
svedkýň A. B. a O. P. a účelovosť konania žalovaného 1/, ktorý si bez akéhokoľvek rozumného dôvodu
k podpisu darovacej zmluvy prizval svedka a jednak s týmto navštívil ďalšiu svedkyňu, ktorú predtýmnemal potrebu navštíviť 10 rokov. Za nehodnovernú, účelovú a zmätočnú považujú aj výpoveď svedkyne
A. O., ktorá alebo klamala o zdravotnom stave poručiteľky alebo sa s ňou stretla v inom, skoršom
čase. V oboch prípadoch by to však znamenalo, že záver súdu o tom, že poručiteľka sa aj v roku

2021 zaoberala myšlienkou prevodu nehnuteľnosti, je nesprávny. Takisto výpoveď notára JUDr. Dugasa
a jeho konštatovania zostali len v rovine dohadov, bez relevancie pre rozhodnutie v spore. Vytkli súdu,
že sa nevysporiadal a nevysvetlil svoje závery o tom, či a ako bola alebo nebola poručiteľka ovplyvnená
a nevysporiadal sa so znalcom tvrdenou možnou ovplyvniteľnosťou poručiteľky, pričom možnosť jej
ovplyvnenia namietali už v rámci písomných podaní a vo svojich výpovediach a považujú to za zásadnú

otázku. Rozsudok preto považujú za nepreskúmateľný.

14. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok je vecne správny, navrhli
ho potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. K námietkam týkajúcim sa znaleckého dokazovania
a posúdenia zdravotného stavu poručiteľky zastávali názor, že určenie počtu bodov O. skóre znalcom
z odboru psychiatrie vykonanom na základe analýzy kompletnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky

je relevantnejším údajom ako údaj zo psychologického vyšetrenia poručiteľky v roku 2019. Námietky
žalobcov k údajným rozporom v znaleckom posudku sú opreto bezpredmetné. Mali za to, že súd sa
s otázkou možného vplyvu cievnej príhody v roku 2021 na schopnosť poručiteľky uzavrieť darovaciu
zmluvu podrobne zaoberal. V rozsudku boli presne citované zistenia znalca, že v prípade poručiteľky
išlo o zmiešaný typ demencie a síce vaskulárno-cievnu s Alzheimerovou zložkou. Napriek tomu, že

A. R. je „len všeobecný lekár“, ako osoba s medicínskym vzdelaním bola určite spôsobilejšia posúdiť
časovú a miestnu orientáciu poručiteľky v čase vyšetrenia ako ktorýkoľvek iný laik. Notár JUDr. Dugas
postupoval s odbornou starostlivosťou, keď vzhľadom na upozornenie o zdravotnom stave poručiteľky
si pred vyhotovením darovacej zmluvy vyžiadal lekárske potvrdenie, pričom notár zdôraznil, že aj keby
mu bolo predložené takéto potvrdenie o spôsobilosti a dotyčná osoba by sa mu navonok javila ako

nespôsobilá na takýto právny úkon, tak by podpis osoby neosvedčil. Zdôraznili, že pokiaľ sa žalobcovia
nestotožňovalisozávermiznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomA.D.,malivkonanípredsúdom
prvej inštancie navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, čo nevyužili. Ich námietky vo
vzťahu k zisteniam a záverom znalca z odboru psychiatrie tak zostávajú len v rovine laických názorov,
ktoré nie sú spôsobilé znalecký posudok ako taký spochybniť. K spochybňovaniu svedkyne A. B. uviedli,

že celkovo na pojednávaní pôsobila ako príčetná osoba, ktorá sa vyjadrovala súvisle k veci, kľúčové
aspekty jej výpovede sú konzistentné s inými vykonanými dôkazmi, to isté platí aj pre výpoveď O. P..
Výpoveď svedkyne O. vôbec neprotirečí objektívnym zisteniam súdneho znalca. Vzhľadom na úradné
osvedčenie podpisu poručiteľky a na svedeckú výpoveď notára o spôsobe zisťovania spôsobilosti na
právneúkony,nemožnovyjadrenianotárabagatelizovaťlennarovinuakýchsidohadov.Zjehosvedeckej

výpovede nevyplynuli žiadne rozpory s inými vykonanými dôkazmi, nemožno mať preto pochybnosti
o tom, že pracovný postup, ktorý vo všeobecnosti popísal, aplikoval aj v prípade osvedčovania podpisu
poručiteľky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľka sa myšlienkou prevodu
bytu na žalovaného 1/ zaoberala a zmieňovala sa o svojom zámere ešte pred uzavretím darovacej
zmluvy. Súd preto nemal pochybnosti o jej slobodnej vôli urobiť predmetný právny úkon. Zdôraznili,

že zo žaloby nevyplýva, aby dôvodom jej podania bol dôvod podľa § 37 ods. 1 OZ. Žalobcovia sa
domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu podľa § 38 ods. 1, 2 OZ a v tomto smere
sa súd prvej inštancie zaoberal všetkými podstatnými okolnosťami a argumentáciou sporových strán.
Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebolo nespochybniteľne
preukázané, že poručiteľka v čase uzatvárania darovacej zmluvy dňa 8.9.2021 bola nespochybniteľne

v takom psychickom rozpoložení, v dôsledku ktorého by nebola schopná vnímať to, aký právny úkon činí,
pričom pre neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ sa vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania. Žalobcovia v tomto smere neuniesli svoje
dôkazné bremeno.

15. Žalobcovia reagovali podaním, v ktorom zotrvali na odvolaní a na odvolacích dôvodoch, ktoré
v ňom uviedli. Uviedli, že naplnenie ktoréhokoľvek z dôvodov podľa § 37 alebo podľa 38 OZ vedie
k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a je
preto irelevantné, či tento dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ žalobcovia v konaní
namietali alebo nie.

16.Žalovaníktomutovyjadreniužalobcovuviedli,žezotrvávajúnaskutočnostiachuvedenýchvosvojom
predošlom podaní, zopakovali, že pokiaľ žalobcovia neboli spokojní so závermi znaleckého posudku č.
78/2023 mali v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku,ktorú možnosť nevyužili. Navrhli v konaní vypočuť znalca, ale po jeho výsluchu už ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania nemali.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2

CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 26.11.2024 hod. o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Žalobcovia namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej

práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných

rúk. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť, t.j. keď
súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie (dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené
ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu,
pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení
rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom
konania. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné

návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do
procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru
porušenia práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.21.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

22. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel k záveru,
že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

23. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné

práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

24. Odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalobcov
privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia
veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

25. Žalobcovia v odvolaní spochybňujú a vytýkajú spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie.

Namietajú úvahy a skutkové závery vyplývajúce z jednotlivých bodov odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie a spochybňujú vierohodnosť žalovaných, svedkov, naznačujú vlastné hodnotenie vykonaného
dokazovania na ktorom založili svoj názor na právne posúdenie sporu smerujúce k ich úspechu v spore
a tvrdia, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym vyhodnotením dokazovania,
nesprávnym zistením skutkového stavu a tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy nimi namietané

skutočnosti. Treba si však uvedomiť, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve
strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)preukázanosti tvrdení tej ktorej strany a prijal právne
závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou.
Podstata odvolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu námietky žalobcov sú len polemikou so spôsobom vyhodnotenia
vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§
132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého

podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). O tom, ktoré
z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

a nie účastníkov konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp.
zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).
27. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať zapravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú

silu úplne alebo sčasti odopieral. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich
zhodnotením jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti
dôkazov, ku ktorým súd dospel, preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu, a nie sú ani vecou púheho
osobného dojmu či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti)
účastníckej alebo svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho

z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne
prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo výpovedi strany, svedka, ako aj z rozporov medzi
výpoveďou strany, svedka (jej obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z
jeho osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na
konaní a pod.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech
žalobcov. Aj keď v odvolaní žalobcovia rozporujú takéto vyhodnotenie dokazovania, podľa názoru
odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy
iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je
logický rozpor, jeho úvaha nebola svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci

z predmetu sporu.

29. Žalobcovia tvrdili, že právne úkony vykonané poručiteľkou dňa 8.9.2021sú absolútne neplatné pre
rozpor s ust. § 38 ods. 2 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, a z tohto dôvodu sporná nehnuteľnosť, resp. podiel na

nej, patrí do dedičstva po poručiteľke.

30. Pre meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie bol podstatný záver znaleckého posudku č.
78/2023 znalca A. D. D. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý neviedol
k nespochybniteľnému záveru, že poručiteľka v čase uzatvárania darovacej zmluvy a jej podpísania,

v dôsledku svojej psychiatrickej diagnózy, by nebola spôsobilá na predmetné právne úkony, že
nechápala čo podpisovala, neuvedomovala si čo podpisuje a aké sú následky tohto právneho úkonu.

31. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz, avšak s tým obmedzením, že vzhľadom
na potrebu odborných znalostí, súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska

ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do
úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným, vo veci vykonaným dôkazom
a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno – logického uvažovania.

32. V posudzovanej veci nedošlo pri hodnotení vykonaného znaleckého dokazovania k ústavnoprávnym

deficitom, súd prvej inštancie postupoval v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania,
a to najmä s princípom formálnej pravdy (§ 185 CSP) a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15
CSP). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil znalecký posudok vo veci, pričom jeho závery a výpoveď
znalca na pojednávaní posudzoval s prihliadnutím na ostatné dôkazy vykonané vo veci a svoj postup
a myšlienkový pochod podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne a logicky odôvodnil. Odvolací súd

v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.

33. Podľa ustálenej, doposiaľ neprekonanej judikatúry vyšších súdnych inštancií, nie každá duševná
porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k jeho (absolútnej) neplatnosti, ale len tá duševná
porucha, ktorá konajúcu osobu robí k tomuto právnemu úkonu neschopnou (z dôvodu, že nemôže

posúdiť následky svojho úkonu alebo svoje konanie ovládnuť). Je nesprávne zaujať záver o neplatnosti
právneho úkonu už nežijúcej osoby z dôvodu, že táto osoba učinila právny úkon v duševnej poruche,
ktorá ju robila k tomuto právnemu úkonu neschopnou, na základe pravdepodobnosti. Výsledok dôkaznej
verifikácie všetkých do úvahy prichádzajúcich právne relevantných dôkazných prostriedkov, resp.
dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté, musia z hľadiska naplnenia podmienok pre aplikáciu § 38 ods. 2

OZ predstavovať nie možný či pravdepodobne možný skutkový stav, ale musí bezpečne predstavovať
zistenýskutkovýstavbezakéhokoľveknáznakupravdepodobnosti,ktorýbudepodraditeľnýpodust.§38
ods. 2 OZ. Ak sú akékoľvek aj nepatrné pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické
so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušného pravidla chovania (právnej normy),nemožnozatejto(neistej)skutkovejkonštelácievôbecuvažovaťoaplikáciipredmetnejprávnejnormyna
takto zistený skutkový stav veci, obzvlášť v situácii, keď sa spätne posudzuje, aký bol zdravotný stav už
nežijúcej osoby v určitom (právne významnom) období za jej života. Neplatnosť právneho úkonu podľa §

38 ods. 2 OZ vyžaduje teda bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky
svojhokonania,pretojevylúčenérobiťzáverokonanívduševnejporuchenazákladepravdepodobnosti.

34. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím,
ktorý preferuje skôr zdržanlivosť než paternalistický prístup vo vzťahu k osobám s duševným

postihnutím. Preto treba brať do úvahy vôľu a preferencie osoby trpiacej duševnou poruchou (viď
Všeobecný komentár č. 1 Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 11. apríla 2014). Článok
12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím smeruje k zaisteniu platnosti právnych úkonov
či právneho konania postihnutých osôb, teda vysloviť neplatnosť právneho úkonu je možné len vtedy,
ak je bezpečne zistené, že účastník právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo
svoje konanie ovládnuť (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/263/2021 z 29.11.2023).

35. Je zrejmé, že otázky, či poručiteľ nekonal v duševnej poruche alebo pod nátlakom, sú otázkami
skutkovými, na ktorých základe je možné následne urobiť právne posúdenie platnosti alebo neplatnosti
listiny, prípadne právne kvalifikovať, či niekto je alebo nie je dedičom. Riešenie skutkovej otázky je v
civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania;

pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a
kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké
skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje
určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. V tomto smere je na stranách sporu, aby súdu
ponúkli relevantné dôkazy, ktorými preukážu svoje tvrdenia. Odvolatelia síce namietali nesprávnosť

skutkových zistení a vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, medzi inými aj znaleckého posudku,
ale nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy (napr. kontrolné znalecké dokazovanie, svedkov, prípadne iné),
ktorými by potvrdili pravdivosť svojho tvrdenia o takej duševnej poruche poručiteľky v rozhodnom čase,
teda v čase podpisu darovacej zmluvy, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou, resp. o tom, či bola
alebo nebola ovplyvnená pri svojom konaní inými osobami. Len samotné spochybňovanie správnosti

skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím súdu alebo
prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú uplatneným odvolacím dôvodom.

36. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je

umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132 ods. 1 CSP)
resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej

núdzi. V zmysle uvedeného žalobcovia svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesli.

37. Vecne správne a spravodlivé rozhodnutie sporu je vždy závislé od výsledku posúdenia
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemožno opomenúť

v tomto konkrétnom konaní aj tú skutočnosť (i keď pri samotnom rozhodovaní nebola podstatná a súd
prvej inštancie ju nespomenul), že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol pôvodne výlučne žalovaný
1/, ktorý ju kúpnou zmluvou z 31.10.2000 odkúpil od spoločnosti Nový domov Spišská Nová Ves a.s.
Následne na popud poručiteľky uzavrel s touto ako obdarovanou dňa 3.3.2004 darovaciu zmluvu, ktorou
jej daroval 1/2 bytu s prísl. Darovacou zmluvou, ktorú žalobcovia v tomto konaní napadli, poručiteľka

vlastne vrátila svojmu synovi, ktorý je žalovaným 1/ v tomto konaní, ten podiel na nehnuteľnosti, ktorý jej
on, pre jej pocit istoty (pokiaľ sa jednalo o jej bývanie) daroval v roku 2004. Aj z tohto dôvodu má odvolací
súd za pravdivé vyjadrenia svedkov o tom, že poručiteľka rozprávala o vrátení bytu synovi a vedela,
k čomu smeruje právny úkon darovania, ktorý pred notárom podpísala 8.9.2021.

38. Odvolací súd v považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, v celom
rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods.
1, 2 CSP). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali a
z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadrili žalovaní. Z dôvodov jeho rozsudku je zrejmé, z ktorýchdôkazov vychádzal a ktoré skutočnosti mal za preukázané. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo
spornú darovaciu zmluvu nemohol považovať za právny úkon neplatný. Základom potvrdzujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení

s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS

372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku.

39. Správne boli aj výroky súdu o trovách konania a trovách štátu, pri ktorých súd vyšiel zo zásady
úspechu v konaní, ktorý patril žalovaným.

40. V súvislosti s prejavom nespokojnosti odvolateľov s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie

je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

41. V sporovom konaní, o aké ide aj v prejednávanej veci, platí v súvislosti s náhradou trov konania
zásada úspechu vo veci, t.j. strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak
zodpovednosť za výsledok sporu. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Zmyslom a účelom

náhrady trov konania v konaní pred súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním
musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred súdom. Táto zásada má význam okrem iného aj význam výchovný, a to, že zdržiava
strany od ľahkomyseľného vedenia, resp. vyvolania sporu. Vychádzajúc zo zásady úspechu v sporovom

konaní, je namieste, aby strana, ktoré v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany. Strane, ktorá nebola úspešná v konaní, potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania strane v konaní úspešnej. V tejto konkrétnej veci mali v odvolacom konaní plný úspech
žalovaní, preto im odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).