Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, A. a B. C. D., A., C. v trestnej veci obžalovaného A. E., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 29. októbra 2024 o odvolaní obžalovaného A. E. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/68/2023 zo dňa 27.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/68/2023 zo dňa 27.05.2024 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. E. – H. XXX,

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/68/2023 zo dňa 27.05.2024 bol obžalovaný A. E. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

na tom skutkovom, že

- dňa 22. 04. 2022 v čase o 17:57 hodine, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo výrobnej značky
Porsche Cayenne, nezisteného evidenčného čísla, po miestnej komunikácii v obci G. E. H. pred
spoločnou vstupnou bránou vedúcou k rodinným domom s popisným číslom 100 a 101, kde s týmto
motorovým vozidlom zastavil a vystúpil z neho,

- dňa 01.05.2022 v čase o 06:50 hodine, ako vodič viedol motorové vozidlo výrobnej značky Ford
Tranzit, evidenčné číslo I., z odstavnej plochy v obci G. E. - H. nachádzajúcej sa pred rodinným domom
s popisným číslom 100, kde s týmto vozidlom následne vykonal jazdu po miestnej komunikácii smeromk rodinnému domu v obci G. E. - H. s popisným číslom XXX, kde s ním zastavil na odstavnej ploche
pred týmto rodinným domom,

- dňa 25. 06. 2022 v čase o 08:47 hodine ako vodič viedol motorové vozidlo výrobnej značky Seat
Alhambra, nezisteného evidenčného čísla, po miestnej komunikácii v obci G. E. H. v smere jazdy do
centra obce G. E. - H., pričom na náprotivnej strane miestnej komunikácie, pred spoločnou vstupnou
bránou vedúcou k rodinným domom s popisným číslom XXX a XXX s týmto motorovým vozidlom zastavil
a vystúpil z neho,

aj napriek tomu, že bol Trestným rozkazom, Okresného súdu vo Zvolene, zo dňa 20.07.2015, pod
spisovou značkou 3T/84/2015-257, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 09. 2015
uznaný vinným zo spáchania prečinu nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona, za čo mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, kde uložený trest mu začal plynúť odo

dňa 15. 12. 2015 pričom dňa 05. 03. 2016 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý trval do 16.
01. 2019, pričom táto doba sa v zmysle § 61 ods. 8 Trestného zákona do výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody nezapočítava a preto mu uložený trest plynie do dňa 27. 04. 2025,

Okresný súd za to obžalovaného A. E. odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37

písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonaokresnýsúdobžalovaného navýkontrestuodňatiaslobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasúdobžalovanémuuložiltrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal obžalovaný A. E. odvolanie, ktoré dodatočne

písomným podaním zo dňa 3.6.2024 odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom
odôvodnení odvolania uviedol, odvolaním napáda všetky výroky rozsudku. Vyslovil názor, že
prvostupňový stupňový súd nezistil vo veci riadne skutkový stav, vec neposúdil správne po právnej
stránke, vo veci vyvodil nesprávne právne závery, čo ho viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Súd použil v danom prípade také dôkazy voči obžalovanému, ktoré sú v trestnom konaní nepoužiteľné

vzhľadom na ochranu osobnosti a súkromia obžalovaného. Okrem týchto dôkazov, ktoré sú nezákonné
neboli v konaní produkované žiadne iné dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania
trestného činu. Oznamovateľov trestného činu, ktorý v prípravnom konaní predložili orgánom činným
v trestnom konaní nezákonne získané dôkazy, s ktorými aj podľa tvrdenia obžalovaného manipulovali
je potrebné považovať za svedkov nevieryhodných, pretože prechovávajú osobné nepriateľstvo voči

obžalovanému. Sudkyňa prvého stupňa riadne nezdôvodnila rozhodnutie, najmä čo sa týka použitia
v trestnom konaní nezákonne získaných dôkazov z pohľadu obžalovaného-kamerových záznamov.
Záverom vyslovil názor, že obžalovaný sa nedopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Navrhol, aby
odvolací súd obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil resp., aby odvolací súd zrušil
nezákonný rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvával na podanom odvolaní
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
alternatívneabynapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný, dôvodný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Obžalovaný A. E. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas, s návrhom svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Naprieknámietkamobhajobyobžalovanéhoodvolacísúdkonštatuje,ženapadnutýrozsudoktak,akobol
písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu
jeho odôvodnenia je totiž zrejmé, že okresný súd vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných

dôkazov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým
zisteniam došiel na základe konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu
prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce
vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje

rozhodnutie. Napriek námietkám obhajoby taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli
získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu
to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia
obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného

odôvodnenia napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že
obecné kritéria vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi
vyrovnal dostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje.

Odvolací sú dodáva, ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak

odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je
možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V
prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný

namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie
dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Na základe rozsiahleho dokazovania dospel okresný súd podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru
ohľadom viny obžalovaného pre skutky uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvoj-inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto

je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Napriek uvedenému odvolací súd k veci uvádza, obžalovaný popiera spáchanie žalovanej trestnej
činnosti, pričom uviedol, že motorové vozidlá neviedol ako sa mu kladie za vinu. Zo spáchanej trestnej

činnosti je však usvedčovaný výpoveďou svedkyne J. E., ktorá k veci okrem iného uviedla, že jazdy
obžalovaného osobne videla, pričom tieto sú zaznamenané aj na kamerových záznamoch, keďže
kamery majú na dome a tieto snímali dom a cestu, pričom obžalovaný o nich vedel. Pri osobnom
motorovom vozidle Porsche Cayenne vtedy stála pri deťoch v obývačke, keď sa obžalovaný s týmtoautom otáčal pred domom, prišiel sa pochváliť novým autom. Na ceste stáli aj družka obžalovaného
a jeho mama, kým sa otáčal s autom a potom pristúpili k nemu a tam sa rozprávali. Pri osobnom
motorovom vozidle Ford Tranzit bola vtedy v obývačke a videla ako obžalovaný nastúpil do vozidla Ford,

ktoré stálo na parkovisku na verejnej komunikácii pred domom a prešiel s ním na tomto vozidle na druhé
parkovisko, ktoré bolo tiež na verejnej komunikácii. Družka obžalovaného stála vonku na ceste a čakala,
kým toto auto preparkuje. Vozidlom Seat Alhambra doniesli niečo zo stavby, obžalovaný sa bol s autom
otočiť pred domom, asi o dva domy ďalej sa otočil, vrátil sa a zaparkoval na parkovisku pred domom.
TietoskutočnostivosvojejvýpovedipotvrdilajsvedokC.E.,manželsvedkyne J.E.abratobžalovaného.

Výpovede svedkov J. E. a C. E. sú verifikované na základe kamerového záznamu umiestneného na ich
rodinnom dome, ktorý umožňuje obrazový záznam ukladaných do nahrávacieho zariadenia, na ktorom
sa záznam priebežne nahráva na harddisk, pričom tento systém okrem dvora svedkov monitoruje tiež
verejné priestranstvo pred domom.

Ťažiskovým argumentom obhajoby obžalovaného je nezákonnosť dôkazu, ktorý predstavuje
vyhotovený obrazový záznam z kamerového systému svedkov J. E. a C. E.. Pokiaľ ide o fyzickou
osobou monitorovanie priestorov okolia svojho obydlia, súkromného dvora, záhrady a podobne na
účel, akým je napríklad získanie dôkazu o prípadnom protiprávnom správaní iných osôb (najčastejšie
napr. krádež, lúpež, poškodenie cudzej veci a iné), vrátane verejného priestranstva, tak Nariadenie

EurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2016/679z27.apríla2016oochranefyzickýchosôbprispracúvaní
osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR -
všeobecné nariadenie o ochrane údajov), nevylučuje ani monitorovanie verejného priestoru, čo vyplýva
aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Čo sa týka otázky použiteľnosti takého to
dôkazu v trestnom konaní, k tomu odvolací súd uvádza, že vykonanie obrazového záznamu o priebehu

skutku na hlavnom pojednávaní slúžilo v predmetnej veci v procese dokazovania na posúdenie dôkaznej
hodnoty usvedčujúcej informácie podanej „nositeľmi“, teda slúžilo na preukázanie hodnovernosti,
pravdovravnosti a vierohodnosti výpovede svedkov J. E. a C. E. (uznesenie NS SR 1Tdo/48/2020) a nie
priamonapreukazovanievinyobžalovaného.Kedžeobrazovýzáznamneboljedinýmaanirozhodujúcim
dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného bol použiteľný v trestnom konaní v súlade s § 119 Trestného

poriadku, pričom obrazový záznam bol prevzatý do trestného konania postupom predpokladaným
v Trestnom poriadku.

Odvolací súd v rámci tejto časti dodáva, že odvolacie argumenty obhajoby obžalovaného v konfrontácii
so závermi súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o

nesprávnom či nezákonnom postupe okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti
s tým vyslovených záverov okresného súdu, že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný A. E., a tak
spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o posúdenie konania obžalovaného po právnej stránke, tak okresný súd pstupoval zákonne,

keď skutok kvalifikoval ako pokračovací prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona, pretože obžalovaný vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu (trestný rozkaz, Okresného súdu Zvolen, zo dňa 20.7.2015, sp. zn. 3T/84/2015) o zákaze činnosti.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý

verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že rozhodnutím okresného súdu vo výroku
o treste došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil a

vo veci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom.

Okresný súd vo veci rozhodoval dňa 27.5.2024, teda za účinnosti Trestného zákona účinného do
06.08.2024. Medzi rozhodnutím okresného súdu a rozhodovaním odvolacieho súdu však nadobudla
účinnosť novela Trestného zákona (dňa 06.08.2024), ktorou došlo k priaznivej zmene v prospech

obžalovaného v tom, že nová právna úprava vypustila navýšenie dolnej hranice trestných sadzieb, keď
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, ak prevažoval pomer priťažujúcich
okolností, zvyšila sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom
obžalovanému bol okresným súdom ukladaný trest podľa takto modifikovanej trestnej sadzby, tedanavýšený o jednu tretinu. Obžalovanému za prejednávaný trestný čin podľa § 348 ods. 1 trestného
zákona hrozil trest odňatia slobody až na dva roky, avšak z dôvodu aplikácie ust. § 38 ods. 4 sa trestná
sadzba modifikovala (upravila) na trest odňatia slobody na osem mesiacov až dva roky.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,
ktorý je prepáchateľa priaznivejší. Časová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a

ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti
je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa
nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa sa však použije vždy. Odvolací súd riadiac
sa vyššie uvedeným, preto musel rešpektovať zmenu právnej úpravy v prospech obžalovaného, ku
ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnej od dňa 06.08.2024, a to
vo vzťahu k uloženému trestu, čo bolo dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o

treste. Vzhľadom na správne ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prejednávanej
veci okresným súdom, odvolací už súd nemohol pri prevahe priťažujúcich okolností zistených v tejto
veci zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe uvedeného potom odvolací súd
zmiernil výmeru trestu a túto určil na šesť mesiacov.

Takto vymeraný trest odvolací súd vyslovil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky na
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa
predmetnej úmyselnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, kedže
bol na základe uznesenia Okresného súdu v Martine sp. zn. 2Pp/3/2018 zo dňa 16.1.2019 podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestný rozkazom Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 0T/120/2013 zo dňa 29.08.2013, vo výmere 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trestný rozkazom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T/35/2013 zo dňa 13.12.2013, vo výmere 1 rok v spojení s uznesením Okresného
súdu Zvolen o neosvedčení sa v skúšobnej dobe zo dňa 23.09.2015 so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trestným rozkazom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/84/2015 zo dňa 20.07.2015, vo výmere 1 rok a 3 mesiace so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/122/2015 zo dňa 23.09.2015, vo výmere 10
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/86/2015 zo dňa 04.05.2016 v spojení s

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 4To/42/2016 zo dňa 03.08.2016, vo výmere 1 rok so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pričom cit. uznesením Okresného súdu Martin mu bol uložený probačný dohľadom, so skúšobnou
dobou v trvaní 5 rokov. Teda prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby,
ktorá mu plynula po podmienečnom prepustení z výkonov týchto trestov a v takom prípade podľa §

49 ods. 2 Tr. zák., nie je možné výkon trestu podmienečne odložiť. Odvolací súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej
trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadomktomu,žeobžalovanýopakovanepáchaúmyselnútrestnúčinnosť,niesúsplnenépodmienky
na uloženie alternatívnych trestov v podobe peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, trestu domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona a ani trestu povinnej práce podľa § 54
Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dvoch
rokov, odvolací v tomto výroku nezistil pochybenie, pretože obžalovaný v rozpore § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, viedol motorové
vozidlo počas trvania trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel a preto
týmto rozhodnutím zostal tento výrok nezmenený.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.