Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205061
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5118205061.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobkyne: A. B., C.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o.,
advokátka so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692 proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ H. H. K., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXXX/XX,
XXX XX L., obaja právne zastúpení: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Obchodná 8985/5,
010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné
a o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou, G. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa

14.08.2017, uvedené v Listine o vydedení a závete zo dňa 16.03.2016, spísanej na Notárskom úrade
Žilina notárkou JUDr. Danou Tabačkovou, toho času sídlom Daniela Dlabača 773/29, 010 01 Žilina,
formou Notárskej zápisnice č. N 57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs 9433/2016, nie sú
dané.

II. Súd určuje, že Listina o vydedení poručiteľky G. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 14.08.2017,
spísaná na Notárskom úrade Žilina notárkou JUDr. Danou Tabačkovou, toho času sídlom Daniela

Dlabača 773/29, 010 01 Žilina, formou Notárskej zápisnice č. N 57/2016, Nz 9166/2016, NCRza
1551/2016, NCRIs 9433/2016, obsahovo uvedená v prvej časti bodu jeden notárskej zápisnice, je
neplatná.

III. Súd určuje, že Závet poručiteľky G. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 14.08.2017, spísaný na
Notárskom úrade Žilina notárkou JUDr. Danou Tabačkovou, toho času sídlom Daniela Dlabača 773/29,
010 01 Žilina, formou Notárskej zápisnice č. N 57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs
9433/2016 obsahovo uvedený v druhej časti bodu jeden notárskej zápisnice, je v časti, v ktorej bola

žalobkyňa opomenutá ako plnoletý potomok v rozsahu jej zákonného dedičského podielu, neplatný.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.03.2018 domáhala určenia, že dôvody
vydedenia žalobkyne jej matkou G. D., C. J., zomr. dňa 14.8.2017, uvedené v notárskej zápisnici č. N

57/2016, napísanej dňa 16.3.2016 na Notárskom úrade Žilina, nie sú dané a vydedenie je neplatné.
Zároveň žiadala, aby súd určil, že notárska zápisnica č. 57/2016 napísaná na Notárskom úrade Žilina
ako listina o vydedení a závet poručiteľa G. D., C. J., je neplatná.2. Podanú žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 16.3.2016 mala jej matka G. D. spísať pred
notárom JUDr. Danou Tabačkovou v Žiline listinu o vydedení a závet vo forme notárskej zápisnice
N 57/2016, Nz 9166/2016, ďalej len ako Nz listina o vydedení a závet. Jej matka podľa uvedenej

listiny ju vydedila z dôvodu, že o ňu viac ako osem rokov neprejavuje skutočný záujem, ktorý by
mala v zmysle zákona prejavovať a mala v rozpore s dobrými mravmi jej údajne neposkytovať žiadnu
pomoc v starobe a chorobe a údajne nemala s ňou žiaden kontakt a nenavštevovala ju. Dôsledky
vydedenia preniesla aj na jej potomkov. Všetok majetok jej matka zanechala svojim deťom z prvého
manželstva - žalovaným 1/, 2/. Bola toho názoru, že dôvody vydedenia z jej strany sú neplatné

a takisto aj samotná listina o vydedení a závet sú neplatné pre nespôsobilosť poručiteľky v čase
ich spísania a dlhodobo neliečenej duševnej poruchy poručiteľky. Uvedený dôvod vydedenia je len
zdanlivým formálnym naplnením dôvodov vydedenia, nakoľko nezodpovedá skutočnosti. Do 1.1.2012
totiž spoločne so svojou dcérou M. žila s matkou a otcom A. D. v spoločnej domácnosti. Do doby spísania
listiny o vydedení a závetu uplynuli len štyri roky, čo fyzicky opustila spoločnú domácnosť s matkou.
Doba osem rokov, uvedená v listine o vydedení a závet, tak vôbec nemá žiadnu oporu v skutkovom

stave. Aj po tomto dátume po 1.1.2012 matku navštevovala aj napriek tomu, že ju výslovne odmietala,
najmä preto, že jej chcela pomôcť liečiť sa. Jej matka ju odmietala, odmietala jej starostlivosť, odmietala
aj starostlivosť o svoj zdravotný stav, ktorý bol zlý. Vyhadzovala ju z bytu, keď sa jej pokúšala akokoľvek
pomôcť. Podľa písomnej žaloby jej matka dlhodobo trpela ťažkými depresiami, asi od r. 1995, kedy
sa prvýkrát pokúsila o samovraždu požitím liekov a alkoholu. Následne bola liečená na psychiatrii v

Bytčici. Nemala však záujem o liečbu, čo bol hlavný dôvod všetkých konfliktov. Svojej matke pomáhala
nielen finančne, ale aj osobne. Hoci ju matka fyzicky odmietala, neodmietala jej finančnú pomoc, najmä
príspevky na náklady za užívanie bytu, v ktorom bývala spolu s otcom, vo výške 150 eur mesačne,
ani výmenu balkónových okien, ani pomoc s pravidelným upratovaním, ktoré realizovala jej dcéra M..
Ďalej žalobkyňa uviedla, že z osobnej skúsenosti vie, že jej matka nemala záujem riešiť majetkové veci.

Ani s otcom sa nechcela desať rokov rozviesť hlavne kvôli tomu, aby si nemuseli deliť majetky. Až jej
nevlastný brat, žalovaný 1/, jej zabezpečil advokátsku kanceláriu, ktorá podala v mene matky návrh na
rozvod, bolo to v r. 2016. V tom čase mala podpísať aj listinu o vydedení a závet. Je presvedčená, najmä
s prihliadnutím na zlý zdravotný stav matky, že listina pred notárskym úradom o vydedení a samotný
závet nie je vôľou jej matky, ale vôľou jej súrodencov, žalovaných 1/, 2/.

3. Na podporu svojich tvrdení v podanej žalobe súdu predložila Zápisnicu z pojednávania,
Notársku zápisnicu, čestné vyhlásenie svedka, zdravotný záznam, lekársky posudok, faktúru, príjmový
pokladničný doklad.

4. Žalovaní v podaní zo dňa 04.06.2018 k žalobe uviedli, že nie je pravdou, že dôvod uvedený v listine
o vydedení je len formálnym naplnením náležitostí vydedenia. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú za to, že
samotná poručiteľka iniciovala tento vážny krok po zrelej úvahe a pre dlhodobo pretrvávajúci nezáujem
zo strany žalobkyne. Vzťah žalobkyne a poručiteľky bol dlhodobo (viac než 10 rokov) vážne narušený,
avšak nie pre „odmietavé správanie“ zo strany poručiteľky. Žalobkyňa odišla z domácnosti svojich

rodičov ešte pred ukončením strednej školy, pričom s poručiteľkou neudržiavala žiadny kontakt. Po
svojom rozvode bola žalobkyňa nepriaznivou životnou situáciou donútená vrátiť sa do domácnosti
poručiteľky (cca v roku 2004). Po jej návrate celú starostlivosť o domácnosť zabezpečovala výhradne
poručiteľka, nakoľko žalobkyňa nepracovala a vychovávala svoje maloleté deti. Vzájomné nezhody
vyústili k tomu, že sa žalobkyňa s poručiteľkou viac než 10 rokov nerozprávali, pričom žalobkyňa

o poručiteľku neprejavovala žiadny záujem, aj napriek tomu, že žili v jednom byte. Byt bol doslova
rozdelený na dve časti, v ktorom jednu jeho časť obývala žalobkyňa s jej dcérou a so svojím otcom
– bývalým manželom poručiteľky a poručiteľka obývala len jednu izbu. Uvedenú situáciu a nezáujem
dcéry - žalobkyne poručiteľka ťažko znášala, čo sa odzrkadľovalo aj na jej psychickej pohode. Zlé
vzťahy medzi žalobkyňou a poručiteľkou tak preukázateľne neboli spôsobené odmietaným správaním

poručiteľky. Je síce pravda, že žalobkyňa do roku 2011 žila s poručiteľkou v jednom byte, to však
absolútne nepreukazuje jej tvrdenie, že sa o poručiteľku aj starala a prejavovala o ňu vážny záujem.
Práve naopak, v rozpore s dobrými mravmi pokladajú žalovaní v rade 1/ a 2/ správanie žalobkyne
práve v tom, že táto o poručiteľku neprejavovala žiadny záujem a neudržiavala s ňou žiadny kontakt
aj napriek tomu, že do roku 2011 s ňou žila v jednom byte. Žalobkyňa dlhodobo neprejavovala záujem

o poručiteľku, o jej zdravotný stav, neprejavila ani náznak záujmu o poskytnutie pomoci poručiteľke,
napriek tomu, že poručiteľka od roku 2013 intenzívnu pomoc príbuzných potrebovala a v žiadnom
prípade ju neodmietala. K platnosti právneho úkonu – listiny o vydedení uviedli, že v čase spísania
listiny o vydedení bola poručiteľka v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, pričom jej spôsobilosťnebola obmedzená zdravotnými problémami ani požívaním alkoholických nápojov, ako to prezentuje
žalobkyňa v predmetnej žalobe. Žalovaní 1/, 2/ dávali do pozornosti súdu konanie o rozvod manželstva,
vedené pred tunajším súdom 17C/114/2016. V označenej veci poručiteľka sa osobne zúčastnila, pričom

súd sa konal bez akejkoľvek pochybnosti o jej spôsobilosti na právne úkony a vo veci rozhodol tak,
že manželstvo poručiteľky s jej bývalým manželom rozviedol. Tohto konania o rozvod manželstva sa
zúčastnila po tom, čo spísala predmetnú notársku zápisnicu o vydedení.

5. Na podporu svojich tvrdení predložili súdu lekárske správy a rozsudok.

6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 04.07.2018 v reakcii na vyjadrenie žalovaných uviedla, že trvá na
tom, že odmietavé správanie zo strany svojej matky - poručiteľky nebolo vyvolané jej osobou, ale
matkou - poručiteľkou samotnou. Okrem v žalobe uvedených skutočností zdôraznila, že poručiteľka sa
preukázateľne správala odmietavo nielen voči nej, ale aj voči svojmu ďalšiemu najbližšiemu okoliu: napr.
aj voči bývalej neveste - bývalej manželke žalovaného v rade 1/, voči synovi žalovaného v rade 1/, voči

súčasnej partnerke žalovaného v rade 1 /, voči susedám v paneláku a pod. Sám žalovaný v rade 1/ bol
zo strany svojej matky - poručiteľky vystavený aj fyzickým útokom, vyhrážkami a dokonca niekoľko rokov
sa s ním matka-poručiteľka ani nerozprávala hoci je jej synom z prvého manželstva. Nie je pravdivé
tvrdenie, že by bola poručiteľka od roku 2013 odkázaná na každodennú starostlivosť. Dôkazom je o. i. aj
LekárskyposudokÚPSVaRzodňa06.04.2016,vktoromsavýslovneuvádza,že matka-poručiteľkaako

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, je mobilná s oporou, prejde 400 - 500 m. Preto nie je pravdou, že nebola schopná sama prejsť
400 m ako uvádzajú žalovaní v rade 1/ a v rade 24 tak ako nie je ani reálne možné, že bola poručiteľka
odkázaná len na žalovaných v rade 1 / a v rade 2. Vo svojej žalobe sa žalobkyňa domáha neplatnosti
závetu najmä z dôvodu dlhodobo neliečenej duševnej poruchy, zlého zdravotného stavu svojej matky

- poručiteľky, ktorý značne ovplyvňoval jej psychickú, duševnú stránku. Preto, pokiaľ žalovaní 1/, 2/
uvádzajú, že jej predložené zdravotné záznamy z r. 2010 nemajú nič spoločne s jej stavom v čase
spísania listiny o vydedení a závetu dňa 16.3.2016, nemá to vplyv na jej uvádzané závery o dlhodobo
neliečenom zdravotnom stave. Sama žalobkyňa sa domnieva, že pokým by bola jej matka - poručiteľka
náležite vyšetrená a liečená, čo odmietala, jej zdravotný stav by bol minimálne stabilizovaný. Naopak, z

toho dôvodu, že odmietala akúkoľvek pomoc, zhoršovanie jej psychického stavu zaznamenával progres
a prejavoval sa najmä viacerými pokusmi siahnutia si na život a hospitalizáciu na psychiatrii, častým
fyzickým útokom na osoby v jej okolí, čo potvrdzujú aj svedkovia.

7. Žalovaní 1/ a 2/ v reakcii na výzvu súdu zo dňa 15.04.2019 uviedli, že vzhľadom na predloženie

lekárskych správ súdu preukázali, že poručiteľka bola v čase spísania listiny o vydedení v plnom rozsahu
spôsobilánaprávneúkony,pričomjejspôsobilosťnebolaobmedzenáaninijakýmspôsobomovplyvnená
zdravotnými problémami ani požívaním alkoholických nápojov tak, ako to prezentuje žalobkyňa.

8. Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.09.2020 (č. l. 87 spisu), na ktorom pojednávaní

vypočul svedkyňu H. B., svedka N. K., svedkyňu O. I., svedka A. D., svedkyňu M. B.. Súd následne
vykonal v konaní druhé pojednávanie dňa 01.10.2020 (č. l. 115 spisu) a v poradí tretie pojednávanie dňa
01.07.2021 (č. l. 130 spisu), na ktorom pojednávaní vykonal výsluch svedkyne H. I..

9. Tunajší súd vo veci vyhlásil dňa 01.07.2021 rozsudok, ktorým žalobcu žalobkyne vo výroku I. zamietol.

Vo výroku II. rozhodol o povinnosti žalobcu uhradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %
(č. l. 140 spisu).

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 8Co/160/2022-201 na
základe podaného odvolania rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (č. l. 201

spisu).

11. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.10.2023, na ktorom v zmysle
návrhu žalobkyne opätovne vypočul svedkyňu M. B. a v konaní doposiaľ nevypočutú žalobkyňu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval nasledovné
právne ustanovenia.13. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“), ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia

ako jeden mesiac.

16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,

za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom
blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d)

trvalo vedie neusporiadaný život.

21. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne
určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

22. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej
zrušení platia obdobne ustanovenia § 467 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

23. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom

ich potomci.

24. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

25. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

26. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

27. Podľa § 476f Občianskeho zákonníka, závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke
nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo
predčitatelia.28. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich

dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo
k vydedeniu uvedených potomkov.

29. Predmetom konania na základe podanej žaloby je v prvej časti žalobného nároku určenie, že dôvody
vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné a v druhej časti žalobného nároku určenie, že notárska

zápisnica ako listina o vydedení a závet je neplatná.

30. Občiansky zákonník na prvom mieste uvádza dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona má
svoje miesto len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo keď závet, ktorý
zanechal je neplatný, alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudne.
Občiansky zákonník pojem závetu (testamentu) nevymedzuje. Závet je prísne formálny jednostranný,

kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle, rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom
majetku, pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel závetca v závete prejaviť. Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Na
závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o všeobecné
náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, náležitosti vôle §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jeho prejavu (§ 35 Občianskeho zákonníka), listiny na ktorej je
obsah závetu zachytený a náležitosti predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka).
Okrem toho s ohľadom na zvláštnu povahu tohto právneho úkonu jeho platnosť závisí i na zachovaní
zvláštnych formálnych, ale aj obsahových náležitostí (§ 476 až § 479 Občianskeho zákonníka).
Má sa tak zabrániť prípadnému podvrhu, či inému spôsobu sfalšovania prejavu vôle, ako i prípadným

pochybnostiam o skutočnej vôli poručiteľa. Do doby poručiteľovej smrti nevznikajú zo závetu nikomu
práva ani povinnosti, poručiteľa v tomto smere nevynímajúc, t. j. k účinnosti tohto úkonu dochádza až
v dobe, kedy jeho pôvodca nie je na žive.

31. Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o forme závetu donucujúcej

(kogentnej) povahy. Nedodržanie predpísaných formálnych požiadaviek má za následok neplatnosť
závetu. Zákon rozlišuje medzi tromi formami závetu, a to závetom napísaným vlastnou rukou, teda tzv.
holografným, závetom vyhotoveným v inej písomnej forme, teda tzv. alografným a závetom spísaným vo
forme notárskej zápisnice, teda tzv. formálnym. Tzv. alografný závet, je takým písomným závetom, ktorý
nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale mechanickými prostriedkami, napr. aj rukou inej osoby, a

to spravidla osobou odlišnou od poručiteľa.

32. Každý, kto je spôsobilý zriadiť závet, môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice.
Poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu ústne do zápisnice pred notárom. Notársku zápisnicu spíše na
žiadosť účastníka hociktorý notár na území Slovenskej republiky. Postupuje pritom podľa Notárskeho

poriadku.

33. Integrálnou zložkou písomného prejavu vôle je vlastnoručný podpis toho, kto ho robí. Podľa
ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou. V prípade závetu poručiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že je jeho

pôvodcom. Podpisom, ako možno dovodiť už z tohto slova samého „pod" - „pis", je vyjadrená myšlienka,
že podpis má mať svoje miesto na konci textu. Uvedenie podpisu pred textom listiny by nespĺňalo
požiadavkupreplatnosťpísomnéhoprejavuvôlenasledujúcehozapodpisom.Podpisomsavpísomných
právnych úkonoch väčšinou rozumie vlastnoručné vypísanie plného mena a priezviska. Ak nie sú
uvedené obe časti, nemusí to mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Judikatúrou bolo uznané, že

nie je ani v rozpore s požiadavkou zákona, ak text závetu (predovšetkým, ak bol obsiahnutý v liste),bol
namiesto podpisu ukončený uvedeným príbuzenského vzťahu pisateľa k adresátovi.

34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/536/2017-45 zo dňa 14.02.2018 súdom poverená notárka ako súdna

komisárka určila žalobkyni lehotou 30 dní na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti Notárskej
zápisnice N 57/2006, NZ 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs 9433/2016 (č. l. 13 spisu). Žaloba bola
doručená súdu dňa 14.03.2018. t.j. v určenej lehote.35. Z Notárskej zápisnice N 57/2006, NZ 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs 9433/2016 zo dňa
16.03.2016 (č. l. 14 spisu) vyplýva, že poručiteľka G. D., nar. XX.XX.XXXX, identifikovaná osobnými
údajmi vrátane dátumu narodenia, rodného čísla a adresy pobytu, ako aj čísla dokladu totožnosti spísala

na notárskom úrade listinu o vydedení a závet. V prvom bode zápisnice poručiteľka vydedila svoju
dcéru A. B., C. D. – žalobkyňu, ako aj všetkých jej prípadných potomkov z dôvodu, že viac ako 8 rokov
neprejavuje o poručiteľku skutočný záujem, ktorý by v zmysle zákona prejavovať mala a v rozpore
s dobrými mravmi jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe a chorobe, nemá s ňou žiaden kontakt,
nenavštevuje ju. V druhom bode zápisnice odkázala všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok svojim

deťom G. H. I. a H. H. K. a to každému v 1-ici.

36. Z obsahu notárskej zápisnice – závetu a listiny o vydedení vyplýva, že má všetky formálne zákonom
stanovené náležitosti. Vo vzťahu k otázke vydedenia a dôvodu podľa § 469a ods. 1 občianskeho
zákonníka súd konštatuje, že vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa
potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.

Vydedenie má rovnaké právne následky ako dedičská nespôsobilosť podľa § 469 OZ. Rozdiel medzi
dedičskounespôsobilosťouavydedenímspočívavšakvtom,žededičskánespôsobilosťnastávapriamo
zo zákona, naproti tomu vydedenie je prejav poručiteľovej vôle. Vydedenie sa môže týkať ktoréhokoľvek
potomka, vrátane osvojenca poručiteľa. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne, spolu s prejavom
o odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi, určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj

na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ich výlučné vydedenie bez súbežného
vydedenia aj ich predkov je vylúčené (poručiteľ nemôže vydediť len svojho vnuka bez toho, aby primárne
vydedil aj jeho rodiča, teda svoje dieťa). Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na
rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať
v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým

potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet
v tejto časti neplatný (§ 479 OZ). Nemožno vylúčiť ani vydedenie neplnoletého potomka, avšak za
predpokladu, že vzhľadom na jeho vek, rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti bolo možné od neho
požadovať správanie vylučujúce vydedenie. Vydedením možno odňať dedičské právo celkom alebo
sčasti. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť zákaz poručiteľovi vydediť

potomka iba čiastočne. Teda nielen vo vzťahu k celému jeho dedičskému podielu, ale len vo vzťahu k
časti podielu (napr. jeho skrátením), prípadne len vo vzťahu ku konkrétnej veci (napr. nehnuteľnosti).
Vydedený dedič nededí. Hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie iných osôb
zákon neupravuje, pretože tento účel môže poručiteľ dosiahnuť spísaním závetu, v ktorom tieto osoby
jednoducho opomenie (teda aj vnukov, resp. pravnukov).

37. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a
ods. 1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody

je charakteristické negatívne správanie sa potomka. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o
vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť
dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon.
Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu.
Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne

neplatné. Ak medzi dedičmi dôjde k sporu o platnosti vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho
dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné (§ 194 CMP) na podanie žaloby o
určenie skutkových dôvodov vydedenia. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad
smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam
právnych úkonov ( § 34 a nasl. OZ), ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny

úkon. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení tak, ako súd už uviedol vyššie, platia ustanovenia § 476
a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Listina o vydedení
môže byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou (§ 476a). Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za
účasti svedkov (§ 476b a 476c OZ) alebo vo forme notárskej zápisnice (§ 476d ods. 1 OZ). Listina o
vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 576 ods. 2 OZ. Listina o vydedení môže

byť spísaná samostatne alebo spolu so závetom v jednej listine.38. Za účelom prieskumu dôvodnosti vydedenia žalobkyne a jej potomkov súd vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne (č. l. 231 spisu), výsluchom svedkov – H. B. (č. l. 88 spisu), N. K. (č. l. 95 spisu),
O. I. (č. l. 99 spisu), A. D. (č. l. 102 spisu), M. B. (č. l. 106, 236 spisu), H. I. (č. l. 131 spisu).

39. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa žila s poručiteľkou, svojou matkou v spoločnej
domácnosti do januára 2012, kedy sa oficiálne odsťahovala. Už pred pôrodom svojho syna, ktorý
sa narodil XX.XX.XXXX však s poručiteľkou nebývala, keď mala komplikované tehotenstvo a bola
v nemocnici. Po pôrode sa nevrátila domov k poručiteľke ale odsťahovala sa k rodičom svojho partnera.

V čase, keď poručiteľka so žalobkyňou spolu bývali, ich vzťahu bol veľmi náročný, poručiteľka bola veľmi
náladová, preto sa žalobkyňa snažila poručiteľke zámerne vyhýbať. Medzi žalobkyňou a poručiteľkou
boli dlhodobo narušené vzťahy, ktoré sa zhoršili po smrti dcéry žalobkyne, ktorá zomrela v roku
2005. Poručiteľka útočila na žalobkyňu ako psychicky, tak aj fyzicky. Žalobkyňa upratovala byt, starala
sa o domácnosť, záhradu, keď bolo treba. Poručiteľka žalobkyňu oslovila len vtedy, keď niečo bolo
treba spraviť, napr. ostrihať stromy na záhrade. Žalobkyňa ju oslovovala podľa toho, akú mala práve

poručiteľka náladu. Žalobkyňa oboznamovala svojich súrodencov, žalovaných so zdravotným stavom
poručiteľky, ich matky s tým, aby jej kontrolovali lieky. Žalovaná v rade 2/ je lekárka, žalobkyňa nie
je lekárka, preto jej lieky nekontrolovala, zdravotnú dokumentáciu poručiteľky nemala k dispozícii,
pretože ju poručiteľka spálila. Po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2012 sa kontaktovali len
tým, že žalobkyňa chodila po poštu k poručiteľke. Mala svoje kľúče. Žalobkyňa skontrolovala stav

bytu, chladničky. Vedela, že poručiteľka má problém s jedlom, málo je. Upratovala po nej chladničku
– vyhadzovala staré jedlo. Kontrolu robila aj vo vzťahu k alkoholu a k cigaretám. Keď bola poručiteľka
vo svojej izbe, nikdy sa k nej neodvážila ísť, chodila tam vtedy, keď poručiteľka nebola doma, pretože
žalobkyňa mala zakázané chodiť poručiteľke do izby. Do izby však chodila v jej neprítomnosti, aby zistila,
či má upratanú izbu, či pije alkohol, fajčí, keď mala zakázané fajčiť. O zlepšenie vzťahov s matkou,

poručiteľkou sa pokúsila opakovane, naposledy, keď mala krstná mama žalobkyne 70-ku, tak išla
kmatke,poručiteľkeajsosvojimmalýmsynom,táichvšakodmietlaaodišla.Uvedenáoslavabolavroku
2016. Predtým sa žalobkyňa tiež pokúšala o kontakt s poručiteľkou, po narodení syna prišla ho matke
ukázať, tá ich však vyhodila z bytu. Žalobkyňa mala v decembri 2015 úraz a s tým spojené zdravotné
problémy, v uvedenom roku a v roku 2016 sa o ňu primárne staral partner, nevedela sa riadne postarať

ani sama o seba. O zlom zdravotnom stave matky vedela, komunikovala so svojou krstnou mamou,
ktorá ju informovala. S krstnou mamou nie je v kontakte po začatí tohto sporu.

40. Z výsluchu svedkyne H. B., sestry poručiteľky vyplynulo, že v čase vydedenia poručiteľka bývala
u svedkyne. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa sa o poručiteľku prakticky nestarala. Starala sa o ňu ona

cez týždeň, cez víkendy dcéra H. a syn H. robil väčšie nákupy. Žalobkyňa nebola ani raz v nemocnici
za ňou. Aj v čase, keď žalobkyňa s poručiteľkou bývali, nekomunikovali s ňou, bolo to asi od roku 2005,
keď zomrela dcéra žalobkyne. Žalobkyňa sa kontaktovala so svedkyňou, prakticky do dňa pojednávania.
Svedkyňa má za to, že žalobkyňa o zdravotnom stave poručiteľky vedela. Poručiteľka prakticky vždy,
keď sa povadili, povedala žalobkyni, že ju vydedí. Poručiteľka bola veľmi tvrdohlavá. Mala aj zlé dni, keď

svedkyňu poručiteľka posielala od seba. Poručiteľka vedela, že v roku 2016 bola žalobkyňa po operácii
chrbtice. Svedkyňa ďalej vo svojom výsluchu potvrdila, že vnučka poručiteľky, tzn. dcéra žalobkyne
chodila každý víkend upratovať byt poručiteľky, upratovala dedovi a upratala sem-tam aj poručiteľke,
povysávala jej. Ďalej uviedla, že vnučka poručiteľky nemala konflikt s poručiteľkou.

41. Z výsluchu svedka N. K., manžela žalovanej 2/ vyplynulo, že v roku 2004, keď vstúpil do rodiny
boli vzťahy poručiteľky a žalobkyne dobré, zhoršili sa po roku 2015, asi po tragickej udalosti v rodine.
Poručiteľka neskôr prestala komunikovať so žalobkyňou, mali vypäté vzťahy, nekomunikovali spolu.
Prestali spolu komunikovať asi posledných 5 rokov pred smrťou poručiteľky. Kontroly a hospitalizácie
spojené so zlým zdravotným stavom poručiteľky riešil svedok, ktorý je lekárom spolu s manželkou,

žalovanou v rade 2/, ktorá je tiež lekárkou. Aj neskôr, keď bola schopná, zabezpečovali ostatné veci,
nakupovanie, varenie a podobne. Poručiteľka bola veľmi tvrdohlavá, museli ju častokrát prehovárať.
Niekedy z nej bol cítiť alkohol. V jej byte ju navštevovali, keď bolo treba. Najčastejšie sa o ňu starala
krstná mama pani B., alebo švagriná pani I.. Niekedy stačilo prísť raz za týždeň, niekedy dvakrát
do týždňa. Svedok uviedol, že má informáciu, že poručiteľka bola hospitalizovaná na psychiatrickom

oddelení v Bytčici. Základný problém medzi žalobkyňou a poručiteľkou bol, že poručiteľka prestala
komunikovať s dcérou.42. Z výsluchu svedkyne O. I., bývalej manželky žalovaného 1/ vyplvnulo, že žalobkyňa sa o poručiteľku
nestarala, nenavštevovala ju. Svedkyňa poručiteľku vozila na prehliadky, pre lieky, lebo poručiteľka sa
nevládala o seba postarať a prejsť. S poručiteľkou sa nestretávala denne. Svedkyňa má vedomosť

o výstupoch medzi žalobkyňou a poručiteľkou, vie to od poručiteľky, ako aj od žalobkyne, nevedeli sa
porozprávať, nájsť k sebe vzťah, pritom žalobkyňa keď sa rozviedla, poručiteľka jej podala pomocnú
ruku.

43. Z výsluchu svedka A. D., otca žalobkyne a bývalého manžela poručiteľky vyplynulo, že poručiteľka

bola náladová, odmietala aj vnučku, mala rada len mladšiu, nebohú Jessicu (dcéra žalobkyne).
Žalobkyňa mala záujem s poručiteľkou komunikovať, ona však bola proti akémukoľvek jednaniu.
Poručiteľka nemala rada muža jej dcéry, žalobkyne, tak si to odniesla aj žalobkyňa. Vzťahy sa narušili až
časom, poručiteľka bola náladová. Zo strany žalobkyne bol záujem o poručiteľku, niekedy to vyzeralo, že
by už mohlo byť lepšie, ale bohužiaľ, nezlepšilo sa to. Žalobkyňa nebola s poručiteľkou v kontakte v čase,
keď bola po operácii chrbtice, ale aj vtedy bol kontakt cez vnučku, dcéru žalobkyne, tá chodila každý

týždeň upratovať byt, keď bola poručiteľka v nemocnici, tak upratala a povysávala aj jej, dokonca aj
okná jej umyla, aj s ňou komunikovala. Vnučka s poručiteľkou riešila aj rodokmeň. V čase po operáciách
(2013) bola poručiteľka väčšinou u p. B., tá ju akože opatrovala, kým sa zregenerovala a potom sa vrátila
domov. Poručiteľku najviac v byte navštevovala O. I., občas prišla žalovaná v rade 2/ a žalovaný v rade
1/. Posledný rok chodievala pani B., kým sama bola schopná.

44. Z výsluchu svedkyne M. B., dcéry žalobkyne vyplynulo, že poručiteľka nemala o žalobkyňu záujem.
Rovnako to bolo aj vo vzťahu k svedkyni, ktorá nemala s poručiteľkou prakticky žiadny vzťah z dôvodu,
že poručiteľka ju nechcela, nemala k nej cit. Svedkyňu nezáujem poručiteľky hneval, cca v roku 2015
požiadala poručiteľku o vysvetlenie, na čo poručiteľka iba povedala, že jej je to ľúto. Svedkyňa chodila

každý víkend do bytu poručiteľky upratovať na žiadosť žalobkyne. Spolu s poručiteľkou bývala svedkyňa
a žalobkyňa do narodenia brata, od roku 2012 tam už nebývali. Svedkyňa bola účastná situácie, kedy
žalobkyňa prišla poručiteľke ukázať svojho syna, poručiteľka ju aj syna však vyhnala von.

45. Z výsluchu svedkyne H. I. vyplynulo, že poručiteľka nemala žalobkyňu rada, odmalička bola

poručiteľkou bitá. Poručiteľka nemala záujem o vnúčatá, deti žalobkyne. Poručiteľka nemala nikdy
záujem o žalobkyňu. Svedkyňa chodievala k žalobkyni na návštevu do bytu, v ktorom bývala
s poručiteľkou, videla, že bolo upratané, navarené, poručiteľka odmietala jedlo. Žalobkyňu stretávala
aj v čase po odsťahovaní, rovnako aj jej dcéru. Má vedomosť, že v roku 2012 prišla ukázať žalobkyňa
poručiteľke syna, ta ich odmietla. Poručiteľka bola vždy agresívna, všetci sa jej báli. Keď mala žalobkyňa

okolo 13 rokov, poručiteľka si chcela vziať život a dávala to za vinu žalobkyni, že je zlé dieťa.

46. Súd konštatuje, že pri vyhodnotení dokazovania vychádzal zo skutočností, že listina o vydedení
okrem všeobecných náležitostí nevyhnutných pre platnosť právneho úkonu musí obsahovať niektorý z
dôvodov vydedenia uvedených v § 469a ods. 1 OZ ako i popísanie skutkového stavu, ktorý konkrétny

dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri
spisovaní listiny o vydedení, inak by pre tento dôvod nebola zákonná opora a išlo by o neplatný právny
úkon (§ 39 OZ). V prejednávanej veci poručiteľka v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej
zápisnice dňa 16.03.2016 určila dva dôvody, pre ktoré svoju dcéru – žalobkyňu, ako aj jej potomkov,
vydedila, ktoré dôvody vyplývajú z obsahu predmetnej listiny o vydedení a to podľa § 469a ods. 1 písm.

a) a b).

47. Prvým dôvodom je neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a chorobe (písm. a)), pričom tento
prvý dôvod poručiteľka v listine o vydedení nijako bližšie nešpecifikovala okrem uvedenia skutočností, že
s ňou nemá žiaden kontakt a nenavštevuje ju. Skutková podstata tohto dôvodu vydedenia predpokladá

neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť
takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej
pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené

okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom
vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť (napr. nemoc, invalidita,
pobyt dediča vo väzení) a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje
základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potrebyporučiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne.
Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t. j. od
narodeniapotomka.Podinýzávažnýprípadmožnopodradiťnapríkladprípadystavunúdze,tedaprípady

v ktorých sa poručiteľ nečakane ocitol. Sem patrí napríklad nedostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie základných potrieb poručiteľa v dôsledku veku, choroby alebo problémy spôsobené inými
okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc, keď nie je schopný si
sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a iné).

48. Druhým dôvodom vydedenia bolo konštatovanie, že žalobkyňa ako jej dcéra ani jej potomkovia
o poručiteľa neprejavujú viac ako 8 rokov skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali
(písm. b)). Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), že vydedený trvale
neprejavil o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, vyžaduje aj povinnosť
súdu prihliadnuť na to, či je správanie dediča v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa v spoločnosti
ustálili. Ak by bol však dôvod vydedenia časovo i vecne konkretizovaný, vydedený potomok je povinný

vyvracať dôvodnosť tohto vydedenia. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme
potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi
úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), môžu spočívať
aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom

náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej
slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak
nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah
medzi dcérou a jej matkou nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že matka sa o dcéru
nezaujímala, nebudovala si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah

rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci
a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil
pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

49. V danom prípade právny úkon vydedenia urobený vo forme notárskej zápisnice obsahoval

dôvody vydedenia, ktoré boli prevzaté zo zákonnej úpravy, v nedostatočnej miere konkretizovaný.
Súd konštatuje, že dôvod vydedenia, pokiaľ nie je v listine o vydedení konkretizovaný tak, aby bol
zrozumiteľný, postihuje prejav vôle smerujúci k vydedeniu potomkov sankciou neplatnosti. Zároveň
však súd uvádza, že dostatočný skutkový opis dôvodov vydedenia môže spôsobiť dôkaznú núdzu pri
preukazovaní, či dôvody vydedenia skutočne v čase vydedenia existovali.

50. Vo vzťahu k prvému dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 1 písm. a/) poručiteľka okrem citovania
zákonnej úpravy uviedla, že žalobkyňa ju nenavštevuje, nemá s ňou žiaden kontakt. Súd má vo
vzťahu k prvému dôvodu vydedenia z vykonaného dokazovania za preukázané, že samotná poručiteľka
nijakým spôsobom žalobkyňu – svoju dcéru nekontaktovala a ani nežiadala o pomoc v starobe a

chorobe. Z výsluchu svedkyne H. B. vyplynulo, že poručiteľka prakticky vždy, keď sa povadili, povedala,
že žalobkyňu vydedí. Z uvedeného vyplývajú nielen vyhrážky poručiteľky, ale aj skutočnosť, že ak
dochádzalo medzi poručiteľkou a žalobkyňou k hádkam, musela medzi nimi prebiehať aj komunikácia.
Prakticky všetci svedkovia zhodne uviedli, že poručiteľka bola tvrdohlavá, z výsluchu svedka N. K.
vyplynulo, že poručiteľka prestala komunikovať so žalobkyňou, čo bol aj základný problém medzi nimi.

Napriek uvedenému, prakticky všetci svedkovia rovnako zhodne potvrdili, že vnučka poručiteľky, dcéra
žalobkyne upratovala byt, v ktorom bývala aj poručiteľka. Ako súd už vyššie v rozsudku uviedol, pre
naplnenie dôvodu vydedenia podľa písm. a) predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľke v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto
správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi. V konaní

bolo v zásade nesporne preukázané, vzhľadom na zdravotné problémy žalobkyne cca od roku 2013,
odkedy absolvovala niekoľko operácií, keď v uvedenom čase žalobkyňa s ňou nebývala, že žalobkyňa
potrebovala pomoc ako v starobe, tak aj v chorobe, ktorú pomoc potrebovala až do svojej smrti, t.j.
do 14.08.2017. Súd však pre naplnenie daného dôvodu vydedenia poukazuje na tú skutočnosť, že
v konaní bolo rovnako preukázané, že o poručiteľku bolo postarané inak. Z lekárskeho hľadiska jej

pomáhala žalovaná v rade 2/, s ostatnými potrebami jej pomáhala predovšetkým jej sestra a bývalá
nevesta. V konaní nebolo preukázané, že by sa poručiteľka „nepomocou“ od žalobkyne dostala do stavu
tiesne, kedy sa nebola schopná sama o seba postarať a nebol nikto, kto by jej pomohol. V tejto situácii
je namieste poukázať na svedkami opakovane uvádzanú tvrdohlavosť poručiteľky, ktorá odmietalanielen žalobkyňu ale bezdôvodne aj jej dcéru, vnučku poručiteľky. Ďalej je nutné poukázať na tú
skutočnosť, že dcéra žalobkyne nesporne upratovala byt, v ktorom bývala aj poručiteľka. Bolo by len
málo pravdepodobné predpokladať, že by maloleté dieťa, či dievča v puberte samo od seba, dobrovoľne

a v rámci voľného času upratovalo byt svojich starých rodičov. O to viac, keď stará mama (poručiteľka) ju
bezdôvodneignoruje.Pokiaľpotomdcéražalobkyneupratovalabyt,vktoromsaporučiteľkanachádzala,
pokiaľ aj preukázateľne neupratovala každý raz aj izbu poručiteľky, pokiaľ upratovala chodbu, toaletu,
kúpeľňu, tzn. miestnosti, ktoré užívala aj poručiteľka, rozhodne je to nutné brať na prospech žalobkyne.
Zabezpečovaním tohto druhu starostlivosti došlo k odbremeneniu poručiteľky ako aj ostatných jej detí či

iných osôb, ktoré jej poskytovali inú formu starostlivosti. Zároveň je namieste poukázať na tú skutočnosť,
ktorá vyplýva z výsluchov svedkov a teda, že poručiteľka odmietala žalobkyňu, nemala o ňu a jej
deti záujem, potom by bolo možné zo strany žalobkyne len ťažko poskytnúť poručiteľke iný druh
potrebnej pomoci ako tú, ktorú jej zabezpečovala prostredníctvom svojej dcéry. Nie je možné opomenúť
ani tú skutočnosť, že v rokoch 2015 a 2016 mala žalobkyňa sama zdravotné problémy, v dôsledku
ktorých sa nemohla postarať sama o seba, z uvedeného dôvodu by bolo nemožné, aby ona sama

poskytovala pomoc poručiteľke. Súd má potom za to, že vzhľadom na dostatočnú pomoc, ktorá bola
poručiteľke poskytovaná inými osobami, keď poručiteľka odmietala žalobkyňu, nekomunikovala s ňou
a keď žalobkyňa poskytovala pomoc iným spôsobom a to prostredníctvom svojej dcéry v rozsahu,
akom mohla, s ohľadom na skoro dva roky trvajúci zlý zdravotný stav žalobkyne v čase pred smrťou
poručiteľky, nie je možné konštatovať, že v predmetnom prípade je naplnený dôvod vydedenia. Podľa

ustálených judikatúrnych záverov platí, že dôvod vydedenia potomka nie ja daný v prípade, ak je o
potreby poručiteľky postarané inak a keď poručiteľka pomoc odmieta (Krajský súd v Banskej Bystrici,
sp. zn. 12Co/51/2021).

51. Druhý zákonný dôvod vydedenia (§ 469a ods. 1 písm. b/) bol v listine o vydedení koncipovaný

tak, že poručiteľkina dcéra viac ako 8 rokov neprejavuje o poručiteľku skutočný záujem. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa bývala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti do
roku 2011, keď sa po narodení syna odsťahovala (koncom roka 2011, oficiálne s vecami v roku 2012).
Poručiteľka zomrela v roku 2016. Počas bývania v spoločnej domácnosti sa o byt a domácnosť starala
žalobkyňa,uvedenéskutočnostibolivkonanínespornepreukázané.Opäťsúdpoukazujenaskutočnosť,

že užívanie bytu nepredstavuje len miestnosť, v ktorej poručiteľka spávala, ale aj samotné upratanie
kuchyne, toalety či kúpeľne predstavuje formu starostlivosti a aj formu záujmu o osobu, ktorá uvedené
využíva. Skutočnosť, že je nepravdivé vyjadrenie poručiteľky, že žalobkyňa o ňu nejaví záujem viac
ako 8 rokov vyplýva aj z výsluchu svedkov (M. B., H. I., A. D.), ktorí uviedli, že žalobkyňa po narodení
syna, niekedy v roku 2012 chcela poručiteľke syna ukázať a poručiteľka ju vyhodila. Opätovne na

oslave 70-ky sestry poručiteľky sa žalobkyňa pokúsila o kontakt so svojou mamou, poručiteľkou, keď
jej opätovne chcela ukázať syna, pričom poručiteľka na tento pokus reagovala odchodom. Žalovaní
uvedené skutočnosti tvrdené pri výsluchu žalobkyne nerozporovali, keď podľa vyjadrenia žalobkyne,
aj žalovaní boli účastní predmetnej oslavy. Opätovne súd zdôrazňuje svedkyňou H. B. a svedkom N.
K. zdôrazňovanú tvrdohlavosť poručiteľky. Z výsluchu svedkyne H. I. vyplynulo, že žalobkyňa bola

odmalička bitá, poručiteľka k nej nemala vzťah ako k dcére. Keď mala žalobkyňa okolo 13 rokov,
poručiteľka si chcela vziať život a dávala to za vinu žalobkyni, že je zlé dieťa. Svedkovia H. B., N. K.,
A. D. ako aj M. B. zhodne potvrdili, že k výraznému zhoršeniu vzťahu medzi žalobkyňou a poručiteľkou
došlo po tragickej smrti dcéry žalobkyne, ktorú mala poručiteľka rada. Žalobkyňa v konaní opakovane
uvádzala, že poručiteľka jej dávala za vinu smrť jej obľúbenej vnučky. Tu je namieste uviesť, že tragická

smrť dieťaťa musí snáď najviac zasiahnuť jej matku, potom vzťahu žalobkyne a poručiteľky určite
neprospelo, keď poručiteľka smrť vnučky dávala za vinu žalobkyni. Nie je možné od žalobkyne za
takýchto okolností očakávať, že to u nej bude bez povšimnutia. Napriek uvedenému sa žalobkyňa
opakovane snažila o kontakt s poručiteľkou, chcela zjednať nápravu a to minimálne prostredníctvom
svojho syna, avšak druhá strana (poručiteľka) zostala tvrdohlavá a neustúpila. Je namieste uviesť aj

to, že žalobkyňa podľa výpovedí svedkov bola ťažká povaha, nemala priateľov (s výnimkou rodiny), aj
svedkyňaH.B.,čojesestraporučiteľkyopakovanezažívala,žejuporučiteľkaodmietalaaposielalapreč.
Na základe takto zistených skutočností mal súd za to, že skutočne pre žalobkyňu mohlo byť vzhľadom
na povahu poručiteľky ťažké vytvoriť si vzťah medzi matkou a dcérou, tzn. vytvoriť si s ňou hlbší vzťah,
či prelomiť priepasť, ktorú poručiteľka vytvorila a to pravdepodobne vzhľadom na jej náročnú povahu.

Z výsluchu žalobkyne ako aj svedkyne H. I. vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľkou nebol
dobrý už v detstve, poručiteľka žalobkyňu bila, aj ostatní sa jej báli. Súd poznamenáva, že posúdenie
vzťahov žalobkyne a jej nebohej matky bol komplikovaný tak, ako bol komplikovaný ich vzťah. Napriek
tomu súd dospel k záveru, že nemožno „trestať“ žalobkyňu (bez ohľadu na jej aktuálny vek), že sanevytvoril adekvátny vzťah matky a dcéry. Súd uvádza, že napriek vineniu žalobkyne za tragickú smrť jej
dcéry poručiteľkou mala žalobkyňa snahu obnoviť vzťah s matkou. Súd musí konštatovať, že najmenej
od odsťahovania žalobkyne od poručiteľky (v roku 2012) do smrti poručiteľky (2016) nebol medzi nimi

kontakt, ktorý by medzi matkou a dcérou mal byť, avšak súd má za to, že tento stav vznikol zlyhaním
matky (poručiteľky), nie dcéry – žalobkyne. Teda možno v zmysle rozhodovacej praxe súdov dospieť k
záveru, že nezáujem zo strany dcéry bol vyvolaný práve správaním matky, t.j. poručiteľky.

52.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žedôvodyvydedeniaurčenéporučiteľkou

– matkou žalobkyne v Listine o vydedení a závete zo dňa 16.03.2016 spísanej na Notárskom úrade
JUDr. Dany Tabačkovej, toho času sídlom O. O. XXX/XX, XXX XX F., formou notárskej zápisnice sp. zn.
N 57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 15518/2016, NCRIs 9433/2016 nie sú dané. Svoj právny záver súd
opiera aj o ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie a poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo/239/2009, z ktorého vyplýva, že: „Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách
a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich

vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu
v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa

a pod. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ,
nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k
vydedeniudošlo,najmä,čipotomkovivprejavovaníopravdivéhozáujmuoporučiteľanebrániliobjektívne
okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného
záujmu.Zákonnýdôvodvydedeniauvedenýv§469aods.1písm.b)OZtotižvyžaduje,abyneprejavenie

opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem,
ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom
toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie
tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.“ S ohľadom na uvedené súd konštatuje,

že žalobkyňa ako potomok poručiteľky nezavinila neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku,
a tak dôvody na vydedenie nie sú dané. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/109/2010, v zmysle ktorého potreba pomoci na strane poručiteľky a objektívna možnosť dediča
poručiteľke pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to
posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu

vydedenia nestačí, že poručiteľka bola chorá, dosiahla vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa
ocitla v inej ťažkej životnej situácii (dedič jej neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri
živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci
potomka závisí a na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie
takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie

podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale
nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej
poskytovanienevylučujenapríkladzdravotnýstavpotomka.Priúvahe,čiideodôvodvydedeniauvedený
§ 469a ods. 1 písm. b) OZ, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba
považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter

skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Pokiaľ teda súd určil, že dôvody
vydedenie nie sú dané, je nutné konštatovať absolútnu neplatnosť listiny o vydedení a to s poukazom
na § 39 občianskeho zákonníka.

53. Po tom, čo súd vyhodnotil, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou, poručiteľkou A. D. nie

sú dané, zameral svoju pozornosť na druhú časť žalobného nároku, v ktorom žalobkyňa žiada, aby
súd rozsudkom určil, že notárska zápisnica č. N 57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs
9433/2016, napísaná dňa 16.03.2016 v Notárskom úrade Žilina notárom JUDr. Danou Tabačkovou ako
Listina o vydedení a závet poručiteľky G. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 14.08.2017, je
neplatná.

54. V zmysle § 479 Občianskeho zákonníka okrem iného platí, že plnoletým potomkom sa musí
dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet
odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Žaloba o určenieneplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená
existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú

určovaciu žalobu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021).
V predmetnom prípade, vo vzťahu k určeniu neplatnosti notárskej zápisnice, resp. závetu, je osobitným
predpisom občiansky zákonník, a to konkrétne vyššie citované ustanovenie.

55. Súd tak, ako je uvedené vyššie v texte vo vzťahu k listine o vydedení rozhodol, že dôvody vydedenia

nie sú dané. S poukazom na uvedené skutočnosti, pri aplikácii § 479 občianskeho zákonníka je nutné
konštatovať, že žalobkyňa po poručiteľke má nárok na svoj dedičský podiel, keď nedošlo k platnému
vydedeniu. Žalovaní v konaní poukázali na skutočnosť, že súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti závetu
ako verejnej listiny a preto minimálne v tejto časti žalobného nároku musí žalobu zamietnuť. K tomu
súd uvádza, že nie je možné dať na ťarchu žalobkyni, že rešpektovala povinnosť stanovenú uznesením
zo dňa 14.02.2018 tak, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného v sídle notárskeho úradu

JUDr. Alexandry Vrlíkovej (na ktorom notárskom úrade sa prejednáva dedičstvo po poručiteľke) a z ktorej
vyplýva povinnosť žalobkyne podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti Notárskej zápisnice č. N
57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs 9433/2016. Súd uvádza, že podľa jeho názoru je
možné dospieť k neplatnosti hmotnoprávneho úkonu, ktorý je obsahom notárskej zápisnice (rovnako
takáto situácia bežne vyvstáva vo vzťahu k posudzovaniu právneho úkonu, ktorý je obsahom notárskej

zápisnice so súhlasom k vykonateľnosti). V predmetnom prípade je s poukazom na tú skutočnosť, že
dôvody vydedenia nie sú dané, keď neexistuje platná listina o vydedení, ktorá by obsahovala riadne
dôvody vydedenia, nutné konštatovať, že závet je neplatný v časti, v ktorej bola žalobkyňa opomenutá
ako plnoletý potomok v rozsahu jej zákonného dedičského podielu a to v zmysle § 479 občianskeho
zákonníka. Pokiaľ potom žalobkyňa tak, ako je uvedené vyššie v texte žiadala určiť neplatnosť notárskej

zápisnice, ktorej obsahom je listina o vydedení a závet, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, podľa ktorého predmet konania (resp. obsah
žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja
možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento

petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý
obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Z obsahovej stránky žaloby vyplýva, že žalobkyňa
napádala platnosť závetu a listiny o vydedení, keď súčasne tvrdila, že dôvody vydedenia nie sú dané.
Potom bolo namieste, aby súd v zmysle vyššie uvedeného judikatúrneho záveru upravil petit žaloby
a rozhodol, že závet, spísaný vo forme notárske zápisnice, nie je platný, keď však v súlade s § 41

občianskeho zákonníka bolo na mieste, v zmysle vykonaného dokazovania rozhodnúť iba o neplatnosti
tej časti závetu, v ktorom bola žalobkyňa ako neopomenuteľný dedič opomenutá.

56. Potom vo zvyšnej časti žalobného nároku, tzn. v rozsahu určenia neplatnosti závetu ako celku,
nad rámec neplatnosti v časti, v ktorej bola žalobkyňa opomenutá ako plnoletý potomok v rozsahu jej

zákonného dedičského podielu, súd žalobu zamietol. V konaní neboli preukázané dôvody pre určenie
neplatnosti závetu ako celku, súdu takéto dôvody (mimo neplatnosti z dôvodu náležitosti právneho
úkonu) z § 479 občianskeho zákonníka nevyplývajú. Rovnako súd zamietol žalobu v časti, v ktorej
žalobkyňa žiadala určenie, že „vydedenie je neplatné“, keď takto formulovaný petit žaloby nemá oporu
v CSP. Neplatný je právny úkon – Listina o vydedení a Závet tak, ako to súd určil výrokom tohto rozsudku.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

61.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.62. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci sa súd odchýlil od uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď na predmetnú vec

pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 257 CSP. Súd má za to, že predmet (neplatnosť dôvodov
vydedenia ako aj závetu) ako aj okolností prejednávanej veci predstavujú základ pre uplatnenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa, t.j. odklon od zásady úspechu v konaní. Súd má za to, že uvedené konanie
a jeho potreba neboli zapríčinené žiadnou zo strán sporu, ale vznikli ako dôsledok vôle poručiteľky,
a tak sa žalobkyňa legitímne bránila podaním žaloby. Napriek jej úspechu v konaní má súd za to, že

nemožno spravodlivo požadovať od žalovaných v rade 1/ a 2/, aby ako neúspešná strana sporu hradili
žalobkyni trovy konania, pretože tí svojím pričinením nezavinili potrebu súdneho prieskumu poslednej
vôle poručiteľa. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyni nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Súd ešte zdôrazňuje, že žalovaní pritom boli úspešní len v časti prevyšujúcej
priznanú neplatnosť závetu v časti, keď na takto podanú žalobu (určenie neplatnosti ako celku) bola
žalobkyňa vyzvaná notárkou v dedičskom konaní.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).